Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a PT - III.diel

8. kapitola (výcuc)

Výcuc od JSark, obrovské poďakovanie

===================================
Táto kapitola je nepreložená. Ak má niekto záujem urobiť aspoň vývuc, prípadne sa ozvú ľudia, čo preklad prisľúbili...

Link na originál: http://www.fictionalley.org/authors/barb/HPATTP08.html
Posledné info:

2012/11/15 YokoTomko <YokoTomko@seznam.cz>

Zdravím,
V úterý jsem betě zaslal první část, přes čtvrtinu velkou a čekám až se mi ozve. Dávám vědět, jak jsem na tom, at se ví a tak :)
Yoko

Kapitola 8

Aréna

Harry sa rozhodol Ginny povedať pravdu o tom, kto bol cestovateľ v čase. Keď bol v jej izbe, žiadala ho, aby sa k nej nepribližoval, aby Draco cez baziliškov amulet nemohol vidieť, že sú spolu. Ginny priznala, že keď drží amulet, nevidí Draca, a Harry si domyslel, že vtedy vidí jeho. Harry sa zaoberal úvahami, prečo je s Malfoyom, keď vie, čo znamená, že cez amulet vidí Harryho.

"Prečo si v mojej miestnosti, Harry? Neodpovedal si mi."

"N-no, Ginny, to, čo ti musím povedať môže znieť pekne pritiahnuté za vlasy. Ale je to pravda. Pamätáš si, keď som sa ti na Vianoce snažil dať amulet a povedal som, že je od cestovateľa časom? Nuž, ja som bol ten cestovateľ."

"Obávam sa, že nerozumiem."

Vysvetlil jej, že mal v lete nočné mory a poriadne sa nevyspal tak dva mesiace, povedal jej o Voldemortovi na Kings Cross, ako sa ocitol v Godrikovej úžine a s pomocou Tempus Bonae Voluntatis cestoval v čase do noci, keď boli zabití jeho rodičia.

"Harry! Ako si mohol?"

"Viem, viem. Bolo to také hlúpe! Ale... ale niečo mi povedal, predtým ako som to urobil. Nebol som si dokonca ani istý, či klamal, nakoniec mohol. Ale niečo mi hovorilo, že neklamal."

Povedal Ginny, že jeho matka bola tehotná, o sestre, ktorá sa nikdy nenarodila. V zdesení si prikryla ústa, oči sa jej leskli.

"A keď sa ju chystal zabiť, ne... nemohol som ho len tak nechať. Aspoň prvý raz."

"Čo tým myslíš, prvý raz?"

"No, prvý raz som... som presvedčil matku, aby sa zachránila, aj mňa." Nemohol jej potvrdiť, že použil Imperius.

"Kúzlom." Nebola to otázka. Zahanbene prikývol. Možno jej to mohol povedať.

"Bolo to..."

"Nie. Myslím, že viem, o čom hovoríš. Nehovor mi to, aby som pravdivo mohla povedať, že si to neurobil." Nekričala na neho, aký je hrozný človek. Chcela ho chrániť.

"No, spomienky na to mám v hlave až od mája, keď som napravil časové línie. Jediná spomienka, ktorú som mal, bola spomienka na druhý raz. Druhý raz, keď som bol prinesený k stromom blízko domu pred tým, ako Voldemort zabil mojich rodičov."

"Prinesený? Kým"

"Mnou."

"Nerozumiem ti."

"Bol som omráčený a prinesený k stromom mojím vlastným ja, tým ja, ktoré prišlo z budúcnosti, ale nie z tejto budúcnosti. Z odlišnej budúcnosti, ktorú som vytvoril, keď som matku zachránil prvý raz. To preto to bolo druhý raz. Moje ja cestovalo späť v čase, aby mi zabránilo zmeniť čas, keď som to už raz urobil. Ja... zachránil som matku, urobila, čo Voldemort chcel a sľúbila ma vychovať ako jeho služobníka. Vložil na mňa kúzlo poslušnosti a odišiel. Potom som znovu cestoval časom vpred, späť do prvého septembra. Ale bol to iný prvý september. Bol to svet, kde moja matka nebola zabitá, kde Voldemort nestratil moc."

"Nikdy nepadol," povedala v bázni.

"Bolo to hrozné. Svet. Nie všetko, nakoniec som mal to, čo som vždy chcel - rodinu, skutočnú rodinu. Matku, otčima, sestru, bratov... žili sme tu, toto bolo moja miestnosť viac ako desať rokov. Preto som sem vošiel. Sila zvyku. Teraz si ma ubytovala v izbe Jamie. Mojej sestry. Ale cena bola vysoká - slúžil som mu, stal som sa smrťožrútom. A potom mi povedal, aby som... zabil Rona. Hoci vtedy nebol mojím najlepším priateľom, nakoniec, bol som Slizolinčan. Môj ocko bol hlava fakulty... teda môj otčim, vždy som tak otčimovi hovoril."

"Harry... bol tvoj otčim... profesor Snape?"

Usmial sa, nikdy ju nevidel tak šokovanú. "Bol to dobrý ocko, rýchlo som si na to zvykol. Môj priateľ tam bol... tak som si vybral Slizolin."

"Kto to bol?"

Spomenul si na chlapca z iného života. "Draco Malfoy." Vysvetlil jej o priateľstve ich rodín, že spolu vyrastali, že sa spoločne stali smrťožrútmi. Že Draco dostal za úlohu zabiť Ginny. Vysvetlil jej o muklorodených, o generálnom štrajku, pre ktorý sa ona a Ron stali cieľmi, čo viedlo jeho matku k rozhodnutí obísť kúzlo poslušnosti a zabiť Rona.

"Ale... nemohol som ju nechať... nenechal som ju. Odzbrojil som ju..." Nepozvané slzy mu tiekli dolu tvárou, ako sa díval na nočnú oblohu, spomínajúc na matku, na zvuk, keď si udrela hlavu v jaskyni a na pohľad na jej tiché telo na zemi.

"Zabilo ju to. Ja som ju zabil," pozrel na Ginny, ktorej tvár bola uslzená. Chcel ju držať v náručí, vyplakať sa - bolo to utrpenie zostať kde bol. "Bol som usvedčený na súde a odsúdený na päť rokov do Azkabanu."

"Takže, preto si vedel..." prikývol, vediac, že hovorila o dni, keď boli v miestnosti v Ascogu a Harry vyjadril obavy z toho, že dementori opustia Azkaban.

"A potom som dostal list, že ty a Jamie ste boli zavraždené. N...nemohol som tam zostať, vedel som, že musím všetko napraviť. Tak som unikol, rovnako ako Sirius."

"Pretože tvoja sestra zomrela."

"Nie len ona."

"Harry, čo som pre teba bola v tom živote?"

"Musíš sa pýtať?" Obaja teraz plakali. "Bol... bol to Draco, kto ma zabil?"

"Nie. On... on sa obetoval, aby nás všetkých zachránil." Vysvetlil o denníku, Draca, ktorý nechcel byť časťou zmeneného času, tak, aby si nepamätal Jamie. "Keby to neurobil..."

"Myslíš, že by to v tomto čase urobil? Myslím... nechcem aby zomrel. Len som zvedavá... kúzlo poslušnosti..."

"Neviem. Bol iný, mnohými spôsobmi. Vyrastali sme spolu, aj s Jamie, urobil by pre mňa čokoľvek. Ale v tomto svete nie je rovnaký."

"Niekedy... ma desí. Premýšľam, ako dlho ešte môžem zostať s ním. Och, želám si, aby nebol v tom prekliatom proroctve."

"O čom to hovoríš, Ginny?"

"Som tak unavená, jednať, ako by som ho milovala. Áno, predtým som k nemu niečo cítila. Presvedčila som samú seba, že ty so mnou nikdy nebudeš a potrebovala som sa pohnúť vpred. S Dracom sme boli priatelia. A potom viac ako priatelia. A potom sme sa zamotali do plánu na chytenie jeho otca. Hanbím sa za to, ako ste ma v žalároch našli s Ronom. Ale bola som tak rada, že ste ma našli. Napoly som sa bála, že sa pokúsi urobiť to realistickejšie, ako sme plánovali. A neskôr som si to musela nevšímať. Keď sa pokúšal byť milý, ohol byť veľmi milý, snažila som sa zabudnúť na žaláre a povedať si, že to tiež len hral. Ale čím dlhšie som bola s ním, tým menej správne mi to pripadalo. Tlačil na mňa, niekedy myslím, že by mohol puknúť. Toľko krát som v noci plakala, želajúc si, aby som sa ťa nevzdala. Ale musela som na verejnosti predstierať, že sme šťastný pár."

"Prečo?"

"V prvom rade pre jeho otca. A potom som si uvedomila, že bolo oveľa lepšie mať ho na našej strane. Vieš čo sa hovorí: priateľov si drž blízko..."

"... a nepriateľov ešte bližšie," dokončil.

"Presne. A potom... prvý raz si ma vzal lietať. A ja som nemohla to znovu neurobiť, tráviť s tebou čas bolo také skvelé. Myslela som, že môžeme byť spolu ako priatelia, že by som mohla zabrániť starým pocitom vrátiť sa... ale bolo to tak ťažké, byť s tebou, hovoriť s tebou, lietať s tebou, vidieť, čo ku mne cítiš... a nepripustiť, že som cítila to isté. Plus som myslela na Hermionu... Ale v deň, keď si ma zachránil pred smrťochvatom (smrtipášťom), už som to nemohla vydržať, a poddala som sa..."

Harry si spomenul, ako ho bez zábran pobozkala späť... a s akým úsilím sa odtiahla a povedala mu, že sa s ním už na Astronomickej veži nestretne. "Ale... nemohla som sa s ním rozísť. Čo myslíš, že by potom urobil? Nie mne, nemala som pocit, že by ma skúsil zraniť. Obávala som sa o teba, vinil by ťa. A keď teraz vieme o kúzle poslušnosti, je dobrá vec, že som sa s ním nerozišla, nie? Myslím tým, je ako... ako..."

"Tikajúca bomba."

"Hej. Nechceme, aby zmenil strany. Pomysli, čo všetko vie - že si zlatý grifin, o neviditeľnom plášti, že tvoja teta má magické schopnosti..."

"Vie, kde žije Katie a že sa chystá na výcvik aurora..." Harry sa na ňu zúfalo pozrel. "To je všetko moja vina. Toto je horšie ako keď Hermiona bola s Krumom... a to hovorím dokonca keď viem, že Viktor bol Voldemortov dedič. Je to moja vina. Zaobchádzal som s tebou ako s nejako mrkvou, na ktorú som ho lákal a teraz..."

"Urobila som to ochotne, nikto ma nenútil. A myslela som, že by sa skutočne mohol zmeniť, že keď nebude pod otcovým vplyvom, mohol bybyť iný."

"Pripúšťam, že som k nemu bola dosť priťahovaná. Rovnako ako on ku mne. A nemyslela som si na teba... bol si s Hermionou. Dokonca sa usiloval vychádzať s mojou rodinou. Myslela som si - v poriadku. Môžem sa dostať cez Harryho a byť šťastná s Dracom..."

"Čo sa pokazilo?"

"Nedostala som sa cez teba, to sa pokazilo. A Draco ma pri každej príležitosti obviňoval, že k tebe stále niečo cítim - to mu u mňa nezískalo body. Bolo to ako začarovaný kruh. Začal robiť veci. Pokukoval po iných dievčatách priamo predo mnou, aby ma vyviedol z miery. Najskôr ma dostal. Nerada som ponižovaná. A potom - stále na mňa tlačil, aby som s ním spala. Nebola som pripravená, a on to jednoducho nerešpektoval. Mala som pätnásť. Ale... ale teraz som staršia. A niekedy... poviem to takto. Keď som napadla Katie za to, že mi povedala, že ma Draco podvádzal, bola-- bola som s ním na poschodí a my sme, povedzme že sme sa bozkávali... Predtým, keď som dostala výsledky VČÚ, bola som tak nadšená, že som na neho takmer zaútočila. keby nás profesorka Sproutová nerozdelila... no, technicky je môj priateľ. A som ľudská bytosť, a on môže byť veľmi presvedčivý." Červenala sa. "Ale ten deň v Ascogu.. dotkla som sa amuletu a videla som, ako bozkávaš Katie. A cítila som sa, ako by som mala zomrieť. Jedna vec je vidieť vás dvoch spolu v posteli, len tam tak ležiac, vidieť, ako niečo robíš, ako by si po nej túžil... spomenula som si, že som sa ho snažila odradiť a prinútiť, aby ma nechal, a nebolo by pravdepodobné, že to urobí, ak by som s ním spala. Odtlačila som ho a povedala, že nie som pripravená."

"Čo bola lož," povedal Harry mäkko.

"Nie som z kameňa! A on bol... nechcem sa do toho dostať. Je mi ľúto, že om sa utrhla na Katie. Ale bola som frustrovaná, že som Draca zase musela zastaviť, a nahnevaná na seba, že som ho nechcela zastaviť, hoci to bola len fyzická vec, a potom Katie zničila moje plány, keď mi povedala, že Draco bl neverný sprosťák... Myslela, že som blbá? Isteže je neverný sprosťák. Je to Draco Malfoy. Preboha, plížil sa okolo s Mariah celý minulý rok! Musím ho presvedčiť, aby on bol ten, kto sa so mnou rozíde. Pokúsil sa zakryť svoje zálety s listom - vedela som, že to bola hromada lží v momente, keď som to čítala.“

"Potom prečo si na mňa vtedy v kúpeľni zaútočila?"

"Pretože bolo jasné, že si vedel, že ma podvádzal. Myslela som, že ty si lepší, že by si mi to povedal. A plus som vás oboch videla bozkávať sa. A v hostinci ste boli spolu v posteli."

"Prepáč, myslel som, že ti na ňom záleží a nechcel som ťa zraniť. A nemyslel som, že mi uveríš, že budeš myslieť, že sa len zase snažím, aby si Malfoya opustila."

"Najskôr. Teda v skutočnosti by som to predstierala. Prepáč, zdalo sa to rozumnejšie. Ale pretože ma teraz podvádza, nemôžem očakávať jeho frustráciu z toho, že s ním nespím. Prečo by sa so mnou rozchádzal, keď si užíva s inými a ešte možno myslí, že každým dňom ustúpim? A ja sa sním kvôli tomu zahýbaniu nemôžem rozísť, pretože je pod kúzlom poslušnosti. Nechceme, aby sa vrátil k Voldemortovi, keď bude na budúce volaný a urobí čokoľvek, čo mu prikáže, však? Takže mám priateľa, ktorého nechcem, ale ak mu ukážem dvere, mohlo by nás to všetkých zabiť. A ak ma moja frustrácia premôže a vzdám sa, nikdy sa ho nezbavím... okrem toho cítim strašnú vinu."

Pre Harryho. Obetovala svoje šťastie, aby ochránila iných... hlavne jeho. To nečakal.

"Prečo... by si sa cítila vinná za to, že by si spala so svojím priateľom?" Chcel to počuť.

"Nuž, najskôr pre teba. A potom... on ma miluje. Ten amulet. Je jasné, že jeho vlastným malfoyovským spôsobom ma skutočne miluje. A ja jeho nie. Možno trochu, ale nie tak silno ako on. Milujem teba. A preto spolu my dvaja nemôžeme byť... dokonca pri sebe nemôžeme ani sedieť. Dokiaľ to môže vidieť cez amulet, a dokiaľ ho Voldemort môže použiť na zabíjanie a ničenie."

"Ako odo mňa môžeš očakávať, že budem pokračovať? Prečo si mi to nepovedala, keď som ti povedal, že ťa milujem?"

"Nemohla som. Ak by som pre teba Draca opustila, zabil by ťa. Vždy keď som sa chcela priznať, všetko, čo som si dokázala predstaviť, ako by na mňa všetci pozerali, keby sa niekomu niečo stalo pre moje sebectvo. Bola som hrabivá. V prvom ročníku, potrebovala som s niekým hovoriť, a tak som hovorila s Tomom. Aj po pani Norissovej. Všetko to bolo kvôli mne. Nevieš, koľko hodín som v nemocničnom krídle plakala. Nikdy sa tak znovu nechcem cítiť."

Harry pomyslel na Katie a zatúžil, aby on nebol slabý a sebecký, želal si, aby sa s ňou nebozkával...

"Potom, čo si mi povedal, už nemohla klamať. Všetky tie klamstvá. Vedela som, že sa Draco v Trofejnej sieni stretol s Mariah. Chcela som ich vidieť, či sa mali radi. Dúfala som, že na mňa zabudne a ja budem voľná. Musel si si myslieť, že som naivná hus."

"Prepáč."

"Milujem ťa, vždy som ti to chcela povedať."

Harry pri nej sedel a spieval jej uspávanku, ktorú ho naučila matka. Sledoval ako zaspáva, počúvajúc jeho hlas. Sledoval, ako spala s baziliškom v ruke. "Milujem ťa, Ginny. Spi dobre."

*****

Ráno Harry odmietol s Ronom behať, s tým, že bol do piatej hore, Ron Harryho zavesil dolu hlavou a žiadal vysvetlenie, pretože Ginny tiež odmietla s rovnakým vysvetlením.

Na schodoch sa objavila Giny. "Ron! Čo to robíš? Hneď pusť Harryho dolu!" Harry cítil, ako sa Ronovo uchopenie uvoľnilo a pustil Harryho na posteľ.

"Remus ti povedal, aby si takto nepoužíval svoju silu. Myslela som, že si sa v tom zlepšil..."

"Chcem vedieť, prečo ste vy dvaja boli hore až do piatej ráno!"

"Nechceš to vedieť, pretože pravda je nudná a neospravedlnila by tvoje hádzanie. Pravda je, že sme sa len rozprávali."

"Celú noc?"

"Nie, Harry si okolo tretej po ceste zo záchoda pomýlil dvere... a skončili sme kecaním až do piatej. Potom sme boli unavení a išli sme spať. Koniec príbehu."

Ron ešte pochyboval, ale Ginny ho presvedčila, aby dal pokoj. K rozhovoru sa pripojili dvojčatá, ktoré skonštatovali, že je to len tou predstavou, že by niekto (ktokoľvek) bol v posteli s ich sestrou.

Ginny sa k nim zvrtla. "Takže budete robiť to isté aj Maggie? Chystáte sa vyzvať profesora Snapa na čarodejnícky súboj za to, že spí s vašou sestrou?"

Ozvalo sa unisono, "Snape?"

Ginny sa na nich samoľúbo pozrela. "Povedala mi o tom, keď prišla do Brlohu. Mali aférku pred šiestimi rokmi. Práve skončila školu a chystala sa ísť na univerzitu, rodičia jej ako dar kúpili lekcie plachtenia a podarilo sa jej padnúť cez palubu. Vylovila ju iná jachta, Snape ju potom učil plachtiť... no, povedzme, že to nebolo všetko, čo ju učil..."

Ronovi a dvojčatám poklesli čeľuste.

"Ale... ale... ale... bol to Snape!" prskal Fred.

Harry sa naježil. "Bol dosť dobrý pre moju mamu.. Mal by si byť šťastný za svoju sestru!"

Teraz sa ozval Ron, "Ale... ale... ale... bol to Snape!"

"Viem. A hoci na nás v škole bol hrubý, nikto z nás nechcel, aby bol na zlej strane, či hej? Prinútil nás tvrdo pracovať, a tento raz som rád." Otočil sa na Freda. "A nehovor mi, že ste nikdy nepoužili nič, čo vás naučil, keď vytvárate vaše blbiny?"

"Maggie spomínala, že jej povedal, že učí v škole na severe a že by odišiel, keby mohol, ale že jeho riaditeľ počítal s jeho návratom, obzvlášť pre príchod nového študenta, ktorý bol niečo ako celebrita..."

Harry sa narovnal. "To som bol ja. Bol som príčina, prečo ju opustil... pretože Dumbledore chcel, aby sa o mňa staral."

"Snape? Staral?" zavyl George od smiechu.

"Nesmej sa. Zachránil Harrymu život, keď sa ho pokúšala zhodiť zakliata metla," mračil sa Ron. Preto ma nenávidel od prvého dňa, čo som bol na Rokforte. Nemalo to nič spoločné s mojou matkou alebo otcom. Odviedol som ho od Maggie, uvažoval Harry. Cítil sa chorý.

"Och nie, čo ak sa stane naším švagrom?" vydesil sa Fred.

"Kto vie, mohol by sa rozhodnúť, že s ňou chce byť a opustiť Rokfort. Mohli by sme ich presvedčiť, aby sa vzali budúci mesiac. Pred začiatkom siedmeho ročníku..." uvažoval Ron.

"Hej!" zakričal George. "My už na škole nie sme. Nestaráme sa, či tam ešte učí. Ale príbuzní... argh! Musíš ich vídať každé narodeniny, každú dovolenku..."

Harry sa usmial na Weasleyovcov klbčiacich sa na posteli. Pripomenulo mu to dobrosrdečné zápasy s jeho vlastnými bratmi... Bratia. Synovia Severusa Snapa. Spomenul si, aký šťastný bol jeho otčim na prvej narodeninovej oslave dvojčiat. Usmial sa na Weasleyovcov. "Možno by ste preferovali šťastného Snapa pred Snapom naštvaným na celý svet. Ja určite. Pripravený na behanie?"

"Kedy si sa obliekol?" mračil sa Ron, no potom pokrčil ramenami a pridal sa.

***

Kým sa priblížili k rokfortskému metlobalovému ihrisku, videli ľudí vyzerajúcich ako aurori prehliadať každého vstupujúceho človeka. Väčšinu pustili, len príležitostne sa niekoho niečo spýtali alebo otestovali prútik. "Prečo sa konajú zápasy, ak sa obávajú o bezpečnosť?" zamumlal Harry.

"Sakra, vieš si predstaviť, ako by ľudia spanikárili, keby bol zrušený ligový pohár? Útok na Šikmú uličku bol zlý, ale nikdy nezrušili pohár ani počas prvej vojny, to by bol koniec sveta," vysvetlil Ron.

"Takže to bude vyzerať, že ministerstvo niečo robí, len preto, že preverujú návštevníkov. Som si istá, že sa to tým len zhorší," odporovala Ginny.

Jeden z aurorov sa na Ginny uprene zadíval. "Nehovor na verejnosti také veci, Ginny," zamumlal Ron.

Nakoniec prešli previerkou všetci, okrem Harryho. Autor v strednom veku indického pôvodu sa na neho podozrievavo pozrel, dokonca sa dotkol Harryho jazvy.

"O čo ide, Azíz?" spýtal sa druhý auror, okolo tridsiatky, škandinávskeho vzhľadu.

"Poď so mnou," povedal Azíz Harrymu. Spolu s ďalšou ženou ho aurori ťahali preč.

"Čo som urobil?"

"Myslíš, že by si uspel, smrťožrút?" dožadoval sa Azíz. Harry na chvíľu spanikáril, že nejako zistili, že bol v jeho druhom živote zasvätený.

"U-uspel s čím?" vyprskol. Videl, že ostatní boli šokovaní, Rona a Ginny zastavili ďalší aurori, než sa k nemu dostali.

"Nie si veľmi bystrý, že? Myslíš, že by si sem mohol prísť zamaskovaný práve za Harryho Pottera a nikto by si to nevšimol? To nie je práve nenápadný prevlek."

"Ale ja som Harry Potter, vy idioti." Harry si vyslobodil ruky.. "Preto ste ma zadržali? Neveríte, že som to ja?"

"Čo sa tu deje?" začul známy hlas a vzhliadol k Ludovi Bagmanovi. "Harry! Rád ťa vidím."

Aurori na neho pozreli neisto. "Dobrý deň, pán Bagman. Pozrnáte Harryho Pottera osobne?"

"Samozrejme!"

"Môžete nám ho pozitívne identifikovať?"

Harry sa nahol k Bagmanovi a pošepkal mu, čo vedel o jeho minulých problémoch s raráškami a ako sa snažil Harrymu pomáhať v turnaji.

"Je to Harry Potter," červenajúc sa povedal aurorom, ktorí sa stiahli.

"Ako to viete?" spýtal sa Azíz stále podozrievavo.

"Povedal mi niečo, čo vie len Harry-- čo stále bude vedieť len Harry, však?"

Aurori ho nakoniec nechali ísť a Bagman zmizol v dave.

Ron a Ginny vyzerali znepokojení. Harry sa snažil zabudnúť na poníženie v rukách aurorov a usiloval sa pozrieť, či neprišiel niekto známy. Zamračil sa, keď zaznamenal čarodejníkov medzi sedadlami s pripravenými prútikmi. Zdali sa byť v pohotovosti, skenujúc dav očami, príležitostne si kývnuc. Aurori. Boli všade. Harry prehltol, pamätal si, aké to bolo byť utečenec. Aurori ho akosi neupokojili. K čomu speje čarodejnícky svet, keď museli mať toľko aurorov na metlobalovom zápase? Pokúsil sa ich ignorovať, ale bolo to ťažké. Zakaždým, keď ich zbadal, pulz sa mu zrýchlil.

Do zápasu bolo dvadsať minút, Harry sa Rona spýtal na Kanóny, ignorujúc aurorov. "Vieš vôbec, ako funguje liga, Harry? Skutočný metlobal?" Harry to vedel z druhého života, ale nemal chuť stále hovoriť To ti nemôžem povedať, keď sa ľudia pýtali, ako vedel niečo, čo nemal. Fajn, tak budem hrať hlupáka.

"Dobre, vysvetli mi to."

Ron sa pustil do vysvetľovania hry medzi trinástimi tímami v lige, ktoré hrajú celkovo dvadsaťšesť zápasov. Harry zistil, že medzi Vianocami a Novým rokom sa vo Walese bude konať finále ligy, na ktoré by Ron chcel ísť. Keď sa pridali Fred s Georgom, za Harrym sa ozval Bagman.

"Harry! Tu si. Počuj, chcel som s tebou hovoriť. Neuteč mi po zápase. Chce s tebou hovoriť môj priateľ. Kapitál welšského tímu."

Harry sa takmer zadusil ďatelinovými pivom. "Eh, prečo?"

Ludo mu venoval triezvy pohľad. "Nepočul si? Jednou z obetí útoku v Šikmej uličke bola Audra Griffithsová, chytač za Wales aj za Harpie. Ich bývalý rezervný chytač vzal Griffithsovej flek, tak Harpie najali novú rezervnú stíhačku, ale tá sa nekvalifikovala do welshského tímu, pretože sa tam nenarodila ani tam nežije. Pochopil som, že ty si sa vo Walese narodil, však?"

Harry sa snažil spomenúť, či vôbec kedy videl svoj rodný list. "N--neviem. Myslím že hej, môžem to skontrolovať."

"Skontroluj to rýchlo. Skúšky sú prvú septembrovú sobotu. Mal by si to urobiť, môže to byť dobrý začiatok. Liga začne týždeň po tom. Osem sobotných zápasov medzi šestnástimi kvalifikačnými európskymi tímami. Finále je v decembri, ale ak by Wales bol v októbri vyradený, tak by na tom nezáležalo, či?"

Harry nevedel, či sa v ňom snažil vyvolať pocit viny, aby sa skúsil do tímu dostať. Európska liga! Mohol by sa dostať do finále... Potom si pripomenul, že by bol náhradník. Ale aj tak...

"Och počkaj," náhle sa ozval Bagman, "musel by si byť plnoletý dokonca aj na skúšku. Mal si už sedemnásť?"

"To sa stav!" povedal Ron rozrušene; Harry si ani nevšimol, že celú dobu sotva potláčal vzrušenie. "Práve mal narodeniny!"

Bagman spokojne tlesol. "Skvelé! Zostaň po zápase, privediem Owena Aberystwytha."

Harry mu kývol, neschopný nájsť slová, ako sa Bagman vyparil. Nemohol tomu uveriť; mohol by hrať metlobal za Wales, zatiaľ čo by bol stále na škole. To nečakal ani v najdivokejších snoch. Zabudol na Voldemorta, Šikmú uličku, primusovanie...

"Ron! Priniesol si si svoj všehľad? Pozri, kto tam je, priamo za Holyheadskou týmovou liečiteľkou." Harry prehltol, cítil, ako cez neho prešiel chlad. Zdalo sa, ako by na neho pozerala späť cez všehľad...

"Čo tu robí?" dožadoval sa Harry. "Odkedy je v metlobale?"

Ron pokrčil ramenami. "Bola na svetovom pohári. A odkedy stratila domov, manžela aj syna, musí si nejako zarobiť na živobytie."

"Ale čím? Pochybujem, že ju bolí strata peňazí. Má dosť na metlobalový lístok."

Harry sa znovu pozrel na Narcissu Malfoyovú. Vlasy mala krátke, ale ľahko ju spoznal, zvlášť podľa toho nepriateľského výrazu. Otočila sa na liečiteľku. Na tej druhej blonďavej žene bolo niečo dôverne známe...

"S kým to Malfoyova matka hovorí?" spýtal sa Ron.

"Myslím, že je to liečiteľka od Munga. Je na nej niečo..."

"Hra práve začala!" upozornil ich Fred. Sedel s Ginny, ktorá sa usadila čo najďalej od Harryho. Tak by si želal...

Bagman komentoval. Na začiatku požiadal o minútu ticha pre dve obete z tímov, ktorí zomreli Šikmej uličky, všetci okolo vstali a sklonili hlavy v úctivom tichu. "Je mŕtvy," neveriacky sa ozval Ron. Posledný Parkin. Bol mladý, žiadne deti. To je koniec éry."

"Nerozumiem. Teda... určite je zlé, že bol zabitý, ale prečo je to koniec éry?" pokrčil Harry ramenami.

"Nie vo všeobecnosti, len pre Wigtownských tulákov. Ten klub založili pred takmer 600 rokmi štyria bratia a tri sestry. Preto Parkin hral pre nich, hoci ho chceli všetky tímy v lige. Po takmer 600 rokov bol v tíme aspoň jeden Parkin, a tento bol posledný." Harry si povzdychol a obaja sa vrátili k sledovaniu hry. Tá bola vzrušujúca, ale Ron bol čoraz nevrlejší a nakoniec stíhačka Harpií urobila veľkolepý strmhlavý let a chytila strelu.

Po hre Bagman znovu prišiel k Harrymu a priviedol dvoch ďalších čarodejníkov. "Harry! Toto je Owen Aberystwyth. Owen, predstavujem vám Harryho Pottera." Harry si s ním potriasol ruku, chvíľu spolu hovorili o Harryho obľúbených hráčov, kde sa uplatnili skôr Ronove vedomosti. Nakoniec Aberystwyth s Harrym hovoril o záujmoch tímu. Ron hovoril s druhým mužom, ale Harry nepočul, o čom.

Pri návrate späť do Rokville sa ho Ginny spýtala: "Nie je to úžasné? Ty by si mohol hrať za Wales a Ron za Anglicko!"

Harrymu klesla čeľusť. "Čo?"

Zasmiala sa jeho výrazu. "Harry, nič si nepočul? Ten druhý chlap bol Monty Mathers, kapitán anglického tímu. Musia nahradiť Parkina, nahradiť náhradníkov. Chcel hovoriť s Angelinou, ale tá nemala záujem. Ron hej, tak mu povedal, aby to skúsil."

Keď sa mal vrátiť do Ascogu, dohodli sa, že pôjdu o týždeň nakupovať do Šikmej. Rozprávali sa aj o novinkách zo Šikmej uličky, kde mnohí obchodníci nebrali galeóny, ale muklovské peniaze, takže Harry nemusel meniť libry, ktoré zarobil u Aberfortha. Ale výrazne stúpla inflácia, za päť rokov sa ceny strojnásobili a mnohí čarodejníci sa radšej vrátili k výmennému systému.

Po návrate na Ascog Harry napodiv zbadal Snapa a Siriusa rozprávať sa prívetivo na pohovkách. Šokovaný zbadal, že Snape má námornícky odev, Sirius vyzeral uvoľnený, čo sa Harrymu videlo zvláštne. Očividne Snapovi nezazlieval, že ho Maggie uprednostnila.

"Vitaj, Harry. Počul som o zápase. Smola. Posaď sa. Máme nejaké správy o Annie Weasleyovej. Svojím spôsobom..."

"Čo máš na mysli?" posadil sa Harry.

"Keď sme sa na ňu išli spýrtať do tej adopčnej agentúry, poslali nás do nemocnie, kde sa Maggie stretla so svojimi adoptívnymi rodičmi, Doughertyovcami. Je súkromná, vedú ju mníšky, rovnako ako susedný sirotinec. Adopcie ale nezariaďujú sami, to robí agentúra. Keď sme sa v tom začali vŕtať, dúfali sme, že nebudeme musieť príliš čarovať, ale spočiatku sme sa stretli s odporom. Mysleli sme, že sú skúpi na slovo vo všeobecnosti, ale potom sme našli ľudí, ktorí o Annie vedeli, a ako sme hovorili s osobou po osobe... zjednodušenie, nikto o Anne Burroughsovej nepovedal nič pekné..."

"Anne Burroughsovej?"

"Tak ju nazvali sestry. Všetci akosi vedeli, že jej meno bolo Annie a v spánku ju počuli hovoriť niečo o 'burrough'..."*

Harry vyvalil oči. "Brloh! Hovorila meno svojho domova!"

Sirius sa ťapol do čela. "Samozrejme. Nenapadlo ma to. Správne. takže je možné, že u nej pamäťové kúzlo nefungovalo tak dobre. Maličkosti zostali. No, ako som povedal, nebola najpopulárnejšie dieťa v sirotinci..."

"To je jedno. Prečo by nás to malo zaujímať? Dursleyovci ma tiež nikdy nemali radi a to ťa nikdy neodradilo."

"Nie je to tak, že by ju nemali radi... Nechaj ma to dokončiť. Annie bolo takmer deväť, keď bola unesená, bolo to bystré zdravé dievča a keď sa v nemocnici zobudila bez spomienok, bola dosť skeptická ohľadne príbehov o požiari domu, ktorý mal zabiť celú jej rodinu. Nemala žiadne popáleniny, žiadne poškodenie pľúc od dymu."

"Nepovedali aj Maggie, že z rodiny prežila jediná? Ako si to mohli nevšimnúť? Neuvedomiť si, že sú to sestry?"

Snape si povzdychol. "Pretože kúzla, ktoré Pettigrew použil na mníšky, ich zmiatli natoľko, že si nedali dokopy dve podobné ryšavé dievčatá a podobné príbehy."

"Plus," dodal Sirius, "Maggie bola adoptovaná veľmi rýchlo, rovno z nemocnice. V sirotinci v skutočnosti nikdy nežila."

"Ako dlho trvalo, kým bola Annie adoptovaná?" Sirius a Snape na seba neisto pozreli.

"Nebola adoptovaná, Harry," ozval sa nakoniec Sirius.

"Žila tam... až do osemnástich? Išla na strednú? Musela mať nejakú identifikáciu..."

Snape potriasol hlavou. "Nie, nič. Z jednoduchého dôvodu: zo sirotinca utiekla."

"Kedy?

Sirius povzdychol. "Keď mala dvanásť. Vlastne neutiekla zo sirotinca - bola umiestnená v rodine, ktorá mala záujem o jej adopciu a z ich domu ušla. Polícia po nej pátrala, ale zrejme nie príliš usilovne. Nikdy sa nenašla."

"Mala len dvanásť! Ako môže dvanásťročné dievča bez stopy zmiznúť?"

Obaja muži sa zjavne cítili nepohodlne. "Bola výtržníčka, aspoň podľa mníšok," povedal Snape strnulo, ako keby debatoval o jednom z vlastných problematických študentov. "Vždy, keď bola v rodine so záujmom o jej adopciu - a takých rodín bolo minimálne sedem za tri roky - podarilo sa jej vyvolať dosť chaosu a paseky, že bola okamžite vrátená do sirotinca."

Sirius prikývol. "Súbory predstavenej boli plné jej výčinov. Objekty lietajúce po miestnosti. Televízie meniace kanály každú sekundu, bez možnosti ich vypnúť - dokonca vypnutie zo zásuvky nefungovalo. To isté s kuchynskými prístrojmi. V dome sa nedala zastaviť voda. Jeden dom dokonca bol úplne neprístupný, pretože keď vystúpila z auta, začali po ňom rásť popínavé rastliny a zatarasili všetky okná a dvere. Hneď ako sa vrátila do sirotinca, všetky rastliny zmizli."

Harry prehltol. "To znie ako silná náhodná mágia."

Snape pokrútil hlavou. "Neverím, že to bola náhoda. Protestovala. Nechcela žiť s tými rodinami. Uistila sa, že ju nechceli. Čím bola staršia, tým boli incidenty výraznejšie... a extrémnejšie.

Sirius sa teraz usmial. "Predstavená povedala, že nevedela, či z nej má vymietať diabla, alebo vziať k pápežovi. Myslela si, že robila zázraky. Volala ju 'živá svätica'. Potom, ako pred sirotincom auto zrazilo psa, Annie vybehla a uzdravila ho. To je veľmi pokročilé kúzlo, obvykle vyžaduje prútik, elixíry... Ale ona bola dieťa. Bola by v druhom ročníku na Rokforte, ak by nebola unesená. Nebolo to dlho pred tým, ako utiekla. Majitelia psa ju to zjavne videli robiť. Potom hovorili s predstavenou a chceli jej poskytnúť domov. Mala zbalené, predstavená si robila veľké nádeje - zdalo sa, že Annie s párom dobre vychádza a milovala toho psa, a jasne sa o ňu mohli postarať. Potom zmizla. Keď opustila sirotinec s tou rodinou, bolo to naposledy, keď ju mníšky videli."

Harry nad tým premýšľal. "Zistili ste meno tej rodiny? Dalo by sa s nimi hovoriť?"

Snape sa postavil. "Áno, vlastne za nimi idem zajtra. Alebo sa ich aspoň skúsim vystopovať. Máme len adresu, kde žili pred pätnástimi rokmi, ak sa presťahovali, bude treba ďalší výskum. Ale myslím, že čoskoro by sme s nimi mali byť schopní hovoriť."

Harry potriasol hlavou. "Neviem, či by sme o tom mali povedať Weasleyovcom. Neznie to príliš nádejne..."

"Súhlasím," vzdychol Sirius. "Hoci Severus už to povedal Maggie."

Sirius ale súhlasil s tým, že to Harry môže povedať Ronovi a Ginny. Keď sa Snape zdvihol na odchod, Harry požiadal Siriusa, aby so Snapom mohol hovoriť osamote.

"Pane, ja... práve som sa dozvedel o vás a Maggie. Myslím to, že ste sa zoznámili pred šiestimi rokmi. Než som začal školu. A chcel som povedať... je mi ľúto, že ste ju musel opustiť. Bola to všetko moja chyba a neviním vás, že ste ma za to nenávideli..."

Snapove ústa sa stiahli do tenkej línie. "Harry, vrátil som sa do školy s mnohých dôvodov. Bol si jedným z nich, áno. Ďalší bol kameň. A ďalší lojalita, ktorú dlžím riaditeľovi. Okrem toho," nepatrne sa uškrnul, "ak by som ti v prvom ročníku nezachránil kožu, žiadny Rokfort by už nemusel byť. Kto iný by dokázal zísť do Tajomnej komnaty a v dvanástich zabiť baziliška?" V skutočnosti vyzeral byť pobavený.

"Viete o tom?" Harrymu klesla čeľusť.

"Potrebuješ si dávať pozor, kto pozná tvoje tajomstvá a komu ich povie. Znovu sa spoznávam s Maggie, a veľa spolu hovoríme; ona zase hovorila so sestrou a tá jej povedala o najzaujímavejších veciach, ktoré sa jej stali... Zvyšok uhádneš."

Harry sa zaškľabil. "Hej. Takže, kam sa zberáte?"

"Patricia (jachta Snapovho strýca) kotví hore v zálive. Môj strýc ma čaká, potom sa poplavíme do Dunoonu. Odtiaľ s zajtra premiestnim do Exeteru a s tvojím kmotrom pôjdeme hovoriť s vlastníkmi psa, ktorého Annie uzdravila."

Harry kývol. "Ďakujem... za to, že to všetko robíte."

Snape ostro zdvihol obočie. "Už ste mali zistiť, Potter, že to nerobím pre vás. Povedzte kmotrovi, aby nemeškal." S tým sa premiestnil a Harry osamel.

***

Výlet do Šikmej uličky bol nepríjemný, pri každom z krbov, kam sa dalo letaxovať (Deravý kotlík, Madam Malkinová a Krucánky a Kaňoury), čakali aurori a kontrolovali ľudí, aj keď Harryho tentokrát nevypočúvali.

Vydal sa na stretnutie s Ronom a Ginny, Šikmá ulička bola pustá, mnohé obchody boli na prenajatie. Banka bola zavretá, Harry zaznamenal, že na zavretých bronzových dverách boli vyobrazenia raráškov, ako robia hrozné veci čarodejníkom.

Vošiel do Deravého kotlíka, ale na jeho znechutenie tam s Ginny bol aj Draco Malfoy. Nakúpili, mnohí z obchodníkov skutočne prijímali aj libry, hoci si ich podozrievavo obzerali. Pri každej chvíli videl, ako si Ginny šepká s Malfoyom a ku koncu nákupov mal chuť niečo (alebo niekoho) zmlátiť. Našťastie na zmrzline, keď Malfoy kŕmil Ginny višňou so šľahačkou, ich oddelil nahnevaný Ron.

Keďže povedal Ginny a Ronovi o úteku Annie a teraz o tom poinformoval aj Hermionu a Malfoya, aj o všetkom, čo zistili Sirius so Snapom, keď išli hľadať rodinu s uzdraveným psom.

"Sú preč. Z toho, čo mohli povedať, tá rodina nikdy neexistovala. Keď ušla, polícia išla do toho domu a rodina odpovedala na ich otázky o tom, čo sa stalo. Ale keď sa Sirius a Snape pokúsili zistiť, kam sa potom presťahovali, vystopovali záznamy vlastníctva. Osoba, ktorá vlastnila dom v tom čase, keď tam mala žiť dotyčná rodina, povedala, že dom bol prázdny, keď Annie zmizla. Podarilo sa mu prenajať ho až o pár mesiacov neskôr. O tej rodine nie sú ani telefónne záznamy, nič o zamestnaní, vodičáku, nič. A mníšky pritom trvajú na tom, že mali všetky potrebné dokumenty - rodné listy, prácu. Ale všetky tie informácie boli falošné."

Ginny vyzerala poplašene. "To znie, ako by bola znovu unesená. To je strašné. My... myslíš, že ju zranili?"

"Nemáme ako to vedieť. Zvláštne je, že predtým sa dokázala dostať zo situácií, ktoré sa jej nepáčili, ako by sa jej páčilo v sirotinci. Nikdy sa odtiaľ nepokúsila utiecť. Takže asi s touto rodinou nezmizla proti jej vôli. Musela chcieť odísť --- kamkoľvek šli. Sotva by ju mohli zraniť alebo proti jej vôli odviesť muklovia, s jej schopnosťami..."

"Takže to neboli muklovia!" pochopil Ron. "Musela to byť čarodejnícka rodina, ktorá v nej rozpoznala čarodejnicu!"

Harry prikývol. "Myslíme si, že je to možné. Takže možno vedela, že je čarodejnica, aj o čarodejníckej komunite... tak od dvanástich. Otázka je, išla na čarodejnícku školu? Pravdepodobne nie na Rokfort, Charlie bol ešte tam a poznal by ju. Takže išla na nejakú v zahraničí - Durmstrang či Beauxbatons, alebo jednu z menších európskych škôl? Možno v Amerike?"

Hermionina tvár sa rozjasnila. "Takže ak ju nájdu, nemusia jej hovoriť, že je čarodejnica - len že je Weasleyová!"

"To sa ľahšie povie, ako urobí. Sirius a Snape nie sú presvedčení, že tá rodina dala mníškam pravé meno. Bude to ako hľadať ihlu v kope sena. Dokonca ani nevieme, či zostali v krajine. Nedá sa jej poslať ani sova. Nie sme o nič bližšie k jej nájdeniu ako predtým," vzdychol Harry.

Odtlačil sa od stola, náhle rád, že sa vráti do Ascogu.

Keď prišla nedeľa pred svatbou, uvedomil si, že sa desil vidieť Ginny ísť uličkou ako družičku, vidieť ju na oslave, a pritom s ňou nemôcť tancovať alebo ju vziať za ruku... Uvažoval, že sa vyhovorí, ale nič ho nenapadlo a tak bol pripravený na cestu. Keď vypadol z krbu (ktorý mala Alicia pripojený v domčeku, kde žila), Alicia ho čakala a privítala. "Vďaka že si prišiel, si posledný, ostatní sú hore v dome. Otec sa im venuje, aj keď skôr to pripomína predvolebnú kampaň. Má šancu dostať sa do parlamentu."

Slabo sa na ňu usmial, hoci jej štebotanie úplne nepočúval. Pri vstupe do obrovského domu začul zástup ľudí spievať s klavírom: Vládni, Británia! Z domu bolo cítiť peniaze, bezstarostnosť ohľadne peňazí. Klavír stál v rohu, boli tam dvojčatá s Ginny, Hermiona aj Katie, ostatných dobre nevidel.

"Mám milión vecí na práci. Cíť sa ako doma," povedala mu Alicia, ktorá zmizla predtým, ako sa jej otec začal dožadovať, aby zaspievala, takže nakoniec pokynul k spevu Ruth. Potom jej vysoký blonďák vedľa nej, s krátkou bradou a modrými očami čosi pošepkal. Kývla a on sa k nej pripojil, hlas úžasne vysoký, keď spoločne spievali záver piesne, posielajúc mrazenie po Harryho chrbtici. Muž sa ukláňal potlesku, ale keď pán Spinnet začal hrať úvod ďalšej piesne, pokrútil hlavou, usilujúc sa ho zastaviť, až kým pán Spinnet nezačal hrať úvod inej piesne. "Ambrose mi povedal, že túto si nikdy neodmietol..."

"V poriadku," zasmial sa blonďák. O niekoľko momentov Harry začul dôverne známu fistulu spievajúc pieseň, ktorú niekedy počul v nočných morách...

„Říkají mi náš Kvíteček, miloučký Kvíteček, já nevím, proč zrovna tak.“ (z kap. 13 4/4 OHII. Spravodlivosť, preklad Elza. Spieval to Harryho spoluväzeň v Azkabane, ktorý tieto piesne nenávidel.)

Poslední komentáře
06.01.2013 22:46:28: Už som si prečítala komu vďačím za výcuc, takže OBROVSKÉ ĎAKUJEM JSark♥
04.01.2013 22:34:20: Teda, ak je toto výcuc aká je potom celá kapitola :D Veľmi pekne ďakujem tomu, kto ho spáchal.(Jimm...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace