Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a PT - III.diel

5. Pevnosť II

Preklad: tigy

Harry Potter a Proroctvo troch

Kapitola piata – časť druhá

 

* * * * *

„Bol tam len jeden kľúč.“

„Fajn, tak prečo ho tu nenechali?“

„Pretože ho potrebovali, aby sa dostali do svojej izby.“

„Tak prečo ste ty alebo Katie nevykúzlili jeho kópiu? Máte na to predsa vek, Harry alebo ja by sme to nemohli urobiť.“

„No jasne, teraz sa ti to ľahko hovorí, ale nepočula som, že by ťa to bolo napadlo včera, predtým, než odišli.“

„Nechaj ju na pokoji, Weasley. Ani teba to nenapadlo. Nikoho z nás. Vrátane Pottera, tvojho hrdinu.“

„Ak si dobre spomínam, Malfoy, vtedy v lese ti zachránil ten tvoj úbohý zadok, keď si bol natoľko hlúpy, že si tam vybral sám. Alebo si už zabudol, že mu vďačíš za život?“

„Tak už dosť, vy dvaja! Isteže je Draco vďačný Harrymu za to, že mu zachránil život.“ Odmlčala sa. „Daj mu pokoj!“ dodala Ginny so zvláštnym zachvením v hlase.

Ron si nahlas povzdychol. „No tak si pohnime. Maggie nás čaká v aute. Povedali sme jej, že si len vezmeme nejaké čisté šaty, zobudíme Harryho a Katie a hneď budeme vonku. Bude si myslieť, že nás zhltla veľká diera.“

Čierna diera,“ opravila ho Ginny. „Nikdy si nebol veľmi dobrý v astronómii, však?“

„OK, tak prekliata čierna diera. Už si šťastná?“

Katie sa otočila a uškrnula sa na Harryho, ktorý sedel na posteli a počúval rozhovor odohrávajúci sa na chodbe pred ich izbou. „Dobre, že nás zobudili,“ zašepkala mu. „Mali by sme si švihnúť, kým sa niekto z nich rozhodne...“

Alohomora!“

Dvere sa rozleteli práve keď si Katie veľmi prezieravo pritiahla prikrývku vyššie, takže ňou bola úplne zakrytá. Draco Malfoy stál vo dverách  s prútikom v ruke; rýchlo si ho zasunul do rukáva košele (Harry znenazdajky napadlo, že má puzdro priamo nad temným znamením) a prešiel cez izbu k svojmu batohu, ktorý bol stále položený na pohovke.

Vôbec na nich nepozrel, zatiaľ čo sa preberal svojim šatstvom, hľadajúc niečo na oblečenie. „Ránko, Potter. Ránko Bellová. Dobre ste sa pomilovali?“ spýtal sa nedbalo, kým zatváral batoh.

Ginny a Ron stáli ešte stále vo dverách.  Ron prihlúplo s ústami dokorán a Ginny...

Harry túžil zaliezť pod skalu, alebo do Ronovej „veľkej diery“. Chcel byť hocikde inde, len nie tu, s Ginny, ktorá vyzerala akoby ju práve dorazil. Stavím sa, že si myslí, že nie som o nič lepší, ako Draco Malfoy. A zrazu sa naozaj necítil obzvlášť morálne lepší ako ten mravný stroskotanec, jej priateľ. Cítil sa hrozne. Pamätal si na list, ktorý mu Ginny napísala, keď sa o nich objavil prvý z článkov Daisy Furuncle. Verila mu, že on a Katie sú len priatelia...

Priatelia, ktorí sa práve v hodinke pred úsvitom pomilovali.

Dvakrát.

„Mohli by ste si vy traja vziať, po čo ste prišli a odísť? Chcela by som sa ísť osprchovať,“ povedala Katie s (pomyslel si Harry) náznakom pobavenia v hlase. Ona si myslí, že je to zábavné, došlo mu.

Mafloy stál konča ich postele držiac v rukách pár čistých šiat a uskŕňal sa. „Nenechaj sa mnou zdržiavať.“ Harrymu bolo jasné, že dúfa v podobný pohľad, aký sa mu naskytol už predtým, keď sa Hermiona neúmyselne posadila nahá na posteli v Deravom kotlíku.

Ginnina tvár bola uzavretá. Nepozrela sa na Harryho ani na Katie. V ostrom kontraste s tým, aké nepriateľské pohľady venovala Katie včera, teraz prešla k svojmu batohu a vytiahla nejaké šaty s prázdnym, takmer ľahostajným výrazom, akoby úplne vypla svoje emócie a jej tvár nebola schopná vyjadrovať žiadne pocity. Vyzerala, že sa urputne snaží nemať žiadne pocity.

Vybehla von na chodbu hneď ako ako našla to, čo chcela. Harry mal pocit, že Ron s Dracom trochu otáľajú s odchodom. „Vypadnite!“ vyštekol podráždene. „Oblečieme sa a zídeme sa u Maggie.“

Draco napokon odišiel, potom, ako sa veľavravne pozrel na Katine telo zahalené v prikrývke. Ron zaváhal pri dverách. „Stáva sa to pomaly zvykom, no nie?“ skonštatoval so zdvihnutým obočím predtým, ako zavrel dvere. Harry sa hodil späť na posteľ  a zastonajúc si pritisol vankúš na tvár.

„Čo tým myslel?“ Chcela vedieť Katie a odsunula mu vankúš z tváre.

Harry sa zahľadel na prasknutú maľovku na strope a vysvetlil Katie, čo sa stalo na konci piateho ročníka, keď Ginny, Draco a Ron vošli do jeho izby v Deravom kotlíku a našli ho v posteli s Hermionou.

Katie sa zrútila na posteľ vedľa Harryho, hystericky sa smejúc. „Ty si robíš srandu! Tí istí traja ľudia ťa už niekedy predtým našli s nahým dievčaťom v izbe hostinca?“

Harry zavrel oči a pokrútil hlavou. „Nerobím si srandu.“

Stále sa smejúc, Katie sa pretočila a oprela sa hruďou o Harryho, tvárou blízko jeho. „Myslíš, že sú ešte stále vonku pred dverami? Neposkytneme im niečo, čo by si mohli vypočuť?“ Spýtala sa uličnícky.

Harry sa neochotne posadil, pokúšal sa nepozerať na jej telo a pravdaže zlyhal. „Nie! Nechcem im poskytnúť nič, čo by si mohli vypočuť...“

Znovu sa zasmiala a odhodila prikrývku, konečne vstávajúc z postele. „Ach, s tebou nie je žiadna zábava.“ Definitívne vzdal snahu nepozerať sa na jej pružné drobné telo.

„Myslel som si, že len pred chvíľočkou si bola toho názoru, že som dosť zábavný...“

Venovala mu šibalský úsmev a zmizla v kúpeľni. Znovu sa pozrel na strop, spomenul si na Ginninu uzavretú tvár a snažil sa nahovoriť si, že je mu to jedno. Ale v tej istej chvíli vedel, že sa mu to nepodarí.

* * * * *

Potom, ako sa osprchovali a obliekli, odviezli sa na ulicu Highgrove. Keď tam dorazili, začuli hlasy zo záhrady, takže prešli po chodníku okolo domu a našli Rona, jeho sestry a Draca raňajkovať na terase. Maggie vyskočila, keď ich zbadala.

„Och, tu ste! Prepáčte, že sme nečakali, ale je tu toho ešte kopec. Dáte si vajíčka? Opekané paradajky? A sú tu aj tieto chutné klobásky, ktoré som kúpila pred pár dňami...“

Sadli si medzi ostatných k stolu, bez toho, aby zachytili kohokoľvek pohľad. Maggie vyzerá veselo, pomyslel si Harry. Možno jej to ešte nepovedali. Vtom sa na nich šibalsky pozrela a v očiach jej zaiskrilo.

„Pochopila som, že vy dvaja ste si celkom dobre povzbudili apetít...“

Harry cítil, že jeho tvár začína horieť. Vedľa neho sa Katie pokúšala nesmiať; pod stolom si naschvál obtrela koleno o jeho, tým si bol istý. Bola oveľa odvážnejšia ako Hermiona, zistil (čo vysvetľuje, ako je možné, že sa spolu práve vyspali). Pravdaže, bola staršia a už mala predtým vážnejší vzťah. Spomenul si ako sa smiala, keď jej vravel o debakli v Deravom kotlíku. Cítil, ako mu myklo kútikmi úst v úsmeve, pri pohľade späť to naozaj bolo zábavné. Isteže, Hermiona bola veľmi zahanbená. A Malfoy ju často trápil tým, že jej to pripomínal (akoby to už aj tak dosť nepreháňal svojimi „nevinnými“ vtípkami). Ale s odstupom času...

„Netvár sa ako neviniatko, Potter,“ zahlásil Draco, keď si dolieval pomarančový džús a pozrel pri tom na Katie s povytiahnutým obočím. Harry videl, že mu Katie, aj keď trochu zamračene, ale smelo opláca pohľad. Nemala v úmysle nechať sa zastrašiť pohľadom Draca Malfoya. Slizolin netušil, že sa pokúša vyhrať nad aurorkou v zácviku. Len tak ďalej, Malfoy, pomyslel si Harry. Uvidíš ako ťa dostane.

„Čo budeme dneska robiť?“ spýtala sa Maggie s očakávaním, keď upratali po raňajkách. Katie, Draco a Ron ju v kuchyni zabávali tým, že donútili riad lietať navôkol a sám sa poumývať. Draco s tým mal menej praxe ako ostatní, takže musel znovu pozliepať zopár pohárov, ale aj tým bola Maggie ohúrená.

„Dokázala by som to aj ja?“ spýtala sa s bázňou, sledujúc kúsky skla, ako sa zlietajú dokopy.

„No...“ povedal Harry neochotne, mysliac na svoju tetu. „Nebola si poriadne vyškolená. A taktiež máme predpisy o tom, že muklovia nesmú vidieť, ako čarujeme...“

Maggie prikývla. „To dáva zmysel. Keď som mala asi desať rokov, naučila som sa trochu viac sa kontrolovať. Naozaj som nemala rada tie smiešne pohľady a zložité otázky po nejakej veci, čo som urobila. Nechcela som to o nič viac, než bolo nevyhnutné.“

„Ale môžeš sa to naučiť,“ povedala jej Ginny, zatiaľ čo dávala nejaké jedlo do chladničky. „A musíme sem dostať mamu a ocka, aby ťa videli! Ron čaká, kedy sa jeho sova, Kuvičok vrabčí, vráti späť. Napísal im. Dúfajme...“

Ako na zavolanie, malá rozrušená sova začala narážať do okna nad drezom. „Kvik!“ vykríkol Ron a utekal cez zimnú záhradu na terasu, odkiaľ sa vrátil s drobným vtáčikom ktorého krídla sa trepotali, akoby bol sivou, zmätenou Zlatonkou.

„Och!“ zvolala Maggie. „No nie je to tá najroztomilejšia vec?“ Ron jej ukazoval Kvika, kým mu Ginny z tenkej nohy odviazala list. Roztvorila pergamen a prečítala si ho, usmiala sa a pozrela na sestru.

„Budú tu okolo jedenástej!“

„Jedenástej? Ako by sa sem dostali tak rýchlo?“

Ginny pokrčila plecami. „Premiestnia sa. Je to takmer okamžité. Videla si predsa Draca a Katie...“

„Áno, ale..to bolo len cez izbu a späť. Dokážu sa premiestniť do Appleby Magna z..z...?“

„Z Brlohu. Je to na okraji Vydrieho Svätého Drábu.“

Maggie sa posadila ku kuchynskému stolu, krútiac hlavou. „Ja len, všetko je tak...“

Znenazdajky, s dvomi krátkymi pop! sa v zimnej záhrade objavili Artur a Molly Weasleyovci, obaja s nohami v črepníku s palmou. Ginny ich zbadala cez francúzske okná vedúce z kuchyne do zimnej záhrady.

„Mami! Ocko! Ste tu skoro! A ste, uhm...je to niečo podobné ako byť rozštiepení?“

Molly vyzerala, že sa cíti dosť nepohodlne. „Nie úplne drahá, ale je to tak trochu nepríjemné. Momentík...“

Zrazu zmizla a znovu sa objavila na dláždenej podlahe vedľa palmy. V topánkach mala množstvo hliny, ktorej sa zbavila tak, že ju vysypala späť do črepníka. Kým to robila, jej manžel sa tiež odmiestnil z kvetináča, kde pôvodne pristál a objavil sa už na dlažbe. Usmial sa na všetkých dookola.

„Výborne. Tak sme tu! Takže...Ron. Prečo si chcel, aby sme sem prišli...?“

Náhle sa zarazil, keď zbadal Maggie, ktorá, so slzami v očiach, pomaly vstávala hľadiac na svojho otca prvýkrát po sedemnástich rokoch.

Ocko?“ spýtala sa tenkým hláskom, zdalo sa, akoby mala znovu sedem rokov. Obaja sa pohli, aby prekonali vzdialenosť, ktorá ich delila a Harryho začalo dráždiť v nose a pichať v očiach, keď sa tí dvaja objímali kývajúc sa tam a späť. Molly Weasleyová stále ešte stála tam, kde sa objavila a neveriacky sa pozerala na svojho manžela a dlho stratenú dcéru.  

„Je to...?“ zašepkala, vyzerajúc skoro vystrašene.

Otec pozrel na Maggie. „Annie?“ spýtal sa dojatým hlasom. „Alebo...Peggy?“

Maggie sa odvrátila od otca, ktorý teraz, prvýkrát odkedy ho Harry poznal, otvorene plakal. „Mami,“ zamrmlala a sklonila sa, aby nežne objala svoju drobnú matku. Znovu sa narovnala sa a láskyplne na ňu pozrela. „Vlastne, som Maggie. Som Maggie už pomerne dlho.“

Jej mama prikývla, uplakaná a vyťahovala papierové vreckovky, aby sa upravila. „Chápem,“ povedala. „D...dostala si meno po mojej sestre, Meg. Nazdávala som sa, že je to dosť podobné meno. Keď bola malá, volali sme ju Meggie...“

Maggie sa usmiala cez slzy. „Priatelia ma niekedy volajú Mags, ak to pomôže. Ale moji rodičia to nikdy nemali radi.“ V hrôze si ústa prikryla rukou. „Myslím tým....“

Molly položila ruku na jej. „Netráp sa tým, drahá. Som im veľmi vďačná, že sa o teba tak dobre starali.“ So slzami v očiach sa žiarivo sa usmiala na dcéru, keď sa k sestre postavili z oboch strán Ginny a Ron a spolu hľadeli na rodičov.

„Prekvapenie!“ zvolal Ron, usmievajúc sa.

„Ach, ty...“ začala jeho mama. „Nemohol si povedať...“

„Veď vy ste ani len nevedeli, že ja viem,“ povedal Ron a tentoraz ani neznel roztrpčene z toho, že jeho rodičia neboli tí, od ktorých sa dozvedel o svojich sestrách. „Keby som bol niečo povedal, čudovali by ste sa, ako to, že o tom viem...“

„Áno, áno. Tak dobre!“ povedal jeho otec. „Ja som hlavne zvedavý na to, ako ste ju našli.“

„V skrátenej verzii – našli ju Harry, Draco a Hermiona,“ povedala Ginny. „Tú dlhšiu verziu vám môžeme...“

Zrazu sa totiž Molly vrhla na Harryho a vzápätí na Draca, kým Artur obom potriasal rukami a potľapkával ich po chrbte. Draco mierne zružovel a aj Harry cítil, že mu znovu začína horieť tvár. „Kde je Hermiona?“ spýtala sa Molly a zmätene sa rozhliadala okolo.

Ronove uši neočakávane očerveneli. „Nemohla prísť,“ povedal. „Iné povinnosti.“ Harry sa zamračil. Bola k nemu Hermiona úprimná, keď mu vravela, prečo s nimi nemôže ísť? Ron vyzeral, akoby vedel niečo, čo on nie. Na druhej strane – ona a Ron boli pravdepodobne na najlepšej ceste dať sa dohromady. Ak chcú mať svoje tajomstvá, nemal by im to zazlievať. On a Hermiona mali tiež tajnosti pred Ronom, keď sa spolu vídavali.

Všetci prešli do obývačky a strávili zvyšok dňa vysvetľovaním, ako našli Maggie a ako sa jej vrátili späť spomienky. Keď však Artur Weasley počul o zaklínadle Tempus fugit, Katina reakcia vyzerala oproti tej jeho skoro mierne.

„Harry!“ vykríkol nahnevane – bolo to vlastne po prvýkrát, čo si Harry pamätal, žeby Ginnin a Ronov otec namieril svoju zlosť výhradne na neho. Vždy bol k nemu nesmierne láskavý. „Ako si to len mohol spraviť? Nikdy by som si nepomyslel, že ty, zo všetkých ľudí práve ty, by si sa zapodieval čiernou mágiou...“

„Mohli by ste to, ľudia, prestať hovoriť?“ spýtala sa zrazu Ginny. Všetci zmĺkli a upreli na ňu pohľady. „Harry je predsa vrátil späť pamäť. A mal teóriu o tom, ako bola unesená, ktorá dávala zmysel. A keby nezistil jej meno, nikdy by sme neprišli na to, že ju máme začať hľadať ako Maggie. Povedal, že to bol Voldemort, kto na neho v septembri použil toto zaklínadlo. Tak sa o ňom dozvedel. Nikdy by ho nepoužil na niečo zlé. Je to Harry.“ Odmlčala sa, lapajúc po dychu. Harry sa, dosť šokovaný, stretol s jej pohľadom. Myslel si, že ho nenávidí. Nepozrela sa na neho odvtedy, ako ich našli spolu s Katie v posteli v hostinci. Ona ho odmietala, dokonca aj keď vtedy, keď ju zachránil pred Smrtochvatom, hoci bola chvíľu v pokušení a vášnivo ho bozkávala. Taktiež mu opätovala bozk, keď sa mu podarilo napraviť časové línie a uľavilo sa mu, že ju našiel živú. Teraz nevedel, čo si má myslieť. Odrazu to bolo, akoby boli v izbe len oni dvaja.

„Ehm...áno.“ Dracov tichý súhlas s jeho priateľkou znel zvláštne a neohrabane. „Myslím tým...poznám čiernu mágiu. Môj otec...dobre, povedzme, že som videl veci, ktoré som asi vidieť nemal, ale nepôjdem do detailov. Prinajmenšom toto bol ten najlepší dôvod na použitie čiernej mágie, aký som kedy videl. Myslím, použiť ju na nápravu niečoho, čo sama spôsobila. Nechcete na neho vážne nakričať za to, že pomohol Vašej dcére vrátiť späť pamäť, alebo áno?“

Harry musel uznať...urobilo to na neho dojem. Nielenže sa Draco Malfoy postavil otcovi svojej priateľky, ktorý, ako sa vždy obával, ho nemal veľmi v láske, on dokonca zároveň bránil Harryho! Harry bol takmer v pokušení uštipnúť sa, či sa mu to nesníva, keď si k nemu prisadla Molly, objala ho okolo pliec a pritiahla si ho do náručia.

„Nechaj ho na pokoji, Artur. Mal dobré úmysly, všakže, Harry?“

Harrym trhlo pri požití tejto frázy, kedže si spomenul na kúzlo Tempus bonae voluntatis. „É..áno. J...ja som len chcel...“

„Bill a Charlie!“ zvolala náhle Molly a vyskočila na nohy.

„Čo?“ spýtal sa Ron zmätene.

„Musíme im to povedať! Oh, budú z toho celí preč...“

Maggie sa zamračila. „Teraz si prajem, aby som nebola začala s tým maľovaním. Nevidím spôsob, ako ubytovať viac hostí a v hostinci...“

„Och!“ povedal odrazu Harry, aby jej zabránil prezradiť, že kým o jednu izbu sa cez noc delili až piati, v druhej boli iba oni dvaja s Katie. „Ehm, myslím...dnes je tridsiateho, však? Asi by sme mali dnes odcestovať, aby sme sa dozajtra dostali na Ascog!“ 

„Na Ascog?“ spýtala sa zmätená Maggie. Harry a Ron jej striedavo začali vysvetľovať, že zajta má Harry narodeniny a jeho krstný otec pre neho pripravuje na zámku Ascog veľkú narodeninovú párty.

„Och, dočerta!“ rozmrzene povedala Maggie. „Nechcem sa ešte rozlúčiť s bratom a sestrou, ale nechcem ani, aby ste zmeškali oslavu...“

„Tak poďte všetci!“ zvolal Harry. Na moment zaváhal – Ascog sa mal stať jeho domovom, ale zatiaľ ním nebol. Má vôbec právo pozývať tam ďalších ľudí? „Chcem tým povedať, som si istý, že Siriusovi by to nevadilo. Si Ginnina a Ronova sestra, „ kývol smerom k Maggie, „a vy ste ich rodičia,“ dodal, kývnuc na Wesleyovcov. „Určite vás nepošle preč. A potom môžete použiť jeden z krbov na zámku, aby ste zavolali Billovi a Charliemu, dvojičkám a Percymu...“

Počas toho, ako sa zabávali a smiali a plánovali cestu na zámok Ascog, sa Harry znovu pozrel na Ginny a ona sa pozrela naspäť na neho. Sedela vedľa Draca, ktorý ju ochraniteľsky objal rukou a kývol hlavou na Harryho. Ten mu pokývnutie vrátil. Obaja ho bránili. Ako sa v tom mal vyznať? Ginnine správanie počas tejto cesty bolo pre neho úplnou záhadou. Rozhodol sa, že si s ňou musí pohovoriť, keď prídu do Škótska. Alebo aj skôr.

* * * * *

Rozhodlo sa, že Meggie odvezie vo svojom aute rodičov a Rona, kým Ginny s Dracom a Harrym pôjdu Katiným autom. Keďže Katie a Harry už mali plán cesty premyslený skôr, ako opustili Surrey, Maggie ich bude nasledovať.

Tentoraz Draco Malfoy nemal žiadne námietky proti tomu, aby sedel na zadnom sedadle, keď nešoféroval, lebo nechcel nechať sedieť vzadu so svojou priateľkou Harryho. Harry uprene sledoval cestu a pokúšal sa ignorovať zvuky zo zadného sedadla. Draco a Ginny si tam šepkali navzájom.

Draco! Pozor na ruky. Nie sme tu sami...“

„Dobre, dobre...Predpokladám, že nemôžeme byť ako oni...“

Harry sa chcel otočiť a spýtať sa, Čo to malo znamenať? Ale to by musel pripustiť, že načúval, čiže niečo, o čom si Draco Malfoy myslel, že je na to až príliš dobrý. Odchádzali okolo druhej, potom, ako sa naobedovali. Zo Kamennej ulice zabočili na Maeshamskú cestu a po pár minútach sa dostali na cestu M42. Asi za štvrťhodinu boli na ceste M6, po ktorej museli, žiaľ, ísť ešte ďalších dvesto míľ. Po viac ako troch hodinách jazdy, predtým, ako sa dostali na A74, Katie konečne zastavila, stonajúc. Šoférovala dvakrát tak dlho ako ona či Draco predtým na ceste do Leicestershiru a keď zastavila auto, začala krúžiť hlavou a preťahovať si svaly na rukách.

Harry sa natiahol a položil jej ruky na plecia. „Som prekvapený, že si vydržala tak dlho,“ povedal a začal jej hniesť stuhnuté svaly.

„Keď budem šoférovať tri hodiny, aj ja od teba dostanem masáž?“ zatiahol Draco zo zadného sedadla.

„Ak budeš chcieť,“ odpovedal mu Harry, ani nemrknúc. Katie sa začala zadúšať od smiechu a Harry sa pridal, videl však, že ani Ginny ani Draco sa nesmejú. Znovu pozrel na Ginny, avšak tá iba zazerala na Katie.

Vymenili sa, takže Draco bol za volantom a Ginny vedľa neho, Katie a Harry sedeli vzadu. Znovu sa vydali na cestu, s Magginým autom v závese. Harry sa čudoval, ako to zvláda, keďže nemala nikoho, kto by ju za volantom vystriedal, lebo ani jej rodičia ani Ron nemali vodičský preukaz. Musel sa pozrieť ešte raz, keď zbadal Artura Wesleyho za volantom dcérinho auta. On predsa nemá vodičák...či áno? Potom si Harry spomenul na Ford Anglia. Ok, riadil ho do Londýna, keď ich viezol na vlak do školy...Aj tak však dúfal, že ich nikto nezastaví a nebude si pýtať jeho vodičský preukaz.

Bolo už pol šiestej. Harry začínal byť hladný. Keďže mu Katie naznačila, že by mohol pokračovať v masírovaní jej krku a chrbta, tak to aj robil, aby tak odpútal svoju pozornosť od prázdneho žalúdka. V jednej chvíli sa jeho oči stretli v spätnom zrkadle s Ginninými. Nedokázal odtrhnúť svoj zrak a tak pokračoval v hnetení Katiných pliec pozerajúc do Ginniných očí...až kým Katie náhle nevykríkla, „Au!“

„Ach...prepáč. Čo sa stalo?“

„Ja len...myslím, že už stačilo. Začína ma to bolieť viac, ako keď si s tým začal.

„Prepáč...“

Náhle sa Draco rozosmial. „Och, som rada, že považuješ moju bolesť za tak zábavnú,“ povedala Katie šibalsky.

„To nie preto. Iba som si predstavil, že by si to povedala Potterovi, keď ste boli spolu v posteli...“

„Trhni si!“ odvrkol mu Harry okamžite, mrzutý, keď videl, že aj Katie sa smeje. Pozrela sa na neho veselo.

„Prepáč,“ zašepkala mu. Potom sa naklonila bližšie k jeho uchu a povedala potichu, „Nikdy by som ti to v posteli nepovedala. A máš úžasné ruky, vieš...“

Cítil jej teplý dych na svojom uchu a keď znovu zachytil pohľad Ginniných očí v zrkadle, previnilo sa začervenal. Katie sa uvoľnila, uložila sa na zadnom sedadle a položila si hlavu na Harryho stehno. Harry sa posunul tak, že namiesto za Dracom sedel za Ginny, takže už nevidel jej oči v zrkadle.

Asi po hodine, odkedy vyšli na A74-ku, museli zísť na M74. Sandy niečo zasyčala a Harry zaúpel. Skvelé, pomyslel si, budem musieť stráviť ešte viac času v tomto prekliatom aute...

„Pred nami je dopravná zápcha,“ informoval ostatných otupene.

„Ako do pekla to môžeš vedieť?“ spýtal sa Draco.

„Sandy.“

To bolo všetko, čo k tomu musel povedať. A naozaj, čoskoro potom, ako vošli na M74-ku, všetko doprava zastavila. Namiesto polhodinky, ktorú na tejto ceste mali stráviť, to vyzeralo na minimálne dvojnásobok. Katie pokojne spala opretá o Harryho nohu a Draco netrpezlivo bubnoval prstami po volante auta.

„Do pekla! Keby som tak mohol preletieť autom ponad tento chaos...“

„Iste, ale nemôžeš. Videli by to muklovia. Čo sa vlastne deje?“ spýtal sa ho Harry. Sandy sa nezmienila o príčine dopravnej zápchy.

„Netuším. Možno nehoda. Nič nevidím. A nemám prekliateho hada s Videním.“

„Prejav trochu rešpektu! Koniec koncov, had je symbolom tvojej fakulty. Ona teba neuráža.“

„Hoci by som mohla a dosť dôkladne“ podotkla Sandy hodvábnym hlasom spod Harryho rukáva. Rozosmialo ho to a Draco sa otočil, aby na neho zagánil, očividne bojujúc s pokušením spýtať sa, čo také Sandy povedala.

Harry skontroloval cez zadné okno, či sú Maggie, Ron a Weasleyovci stále za nimi; vyzerali, že berú dopravnú situáciu s nadhľadom, živo sa spolu rozprávali, gestikulovali a smiali sa...

Otočil sa späť a povzdychol si. Takýmto spôsobom sa do svojho nového domova nedostane nikdy...

Nakoniec sa im podarilo zísť na M73-ku a čoskoro potom na cestu M8. Tesne po siedmej dorazili do Skelmorlie, na Hlavnú ulicu, kde sa znovu vystriedali za volantom. Bol pred nimi posledný kúsok cesty, do zálivu Wemyss, odkiaľ sa mali trajektom preplaviť na ostrov Bute.

Keď dorazili do prístavu, bolo sedem štyridsať a závora bola dole, takže ďalšie autá sa už na trajekt dostať nemohli. Katie zlostne udrela do volantu. „Dočerta! Toto je posledný trajekt! Teraz budeme musieť čakať do zajtra rána!“

Harry tomu nechcel veriť. „Nie, nebudeme,“ povedal stručne, vystúpil z auta a prešiel dozadu ku Katinmu autu. Zaklopkal na okno Artura Weasleyho, ktorý ho stiahol a pozrel so zvedavosťou na Harryho.

„Čo sa deje, Harry?“ usmial sa naňho.

„Vyzerá to tak, že zmeškáme posledný dnešný trajekt, ak niečo neurobíte,“ naliehavo mu povedal Harry. Prikývol, potom diskrétne vytiahol prútik. Harry sa vrátil do Katinho auta a o minútku neskôr sa závora zdvihla a obom autám umožnila vojsť na loď. Zaplatili poplatok a keď bolo o autá postarané, všetci ôsmi vyšli hore na palubu pokochať sa scenériou a nadýchať sa morského vzduchu. Harry venoval pánu Weasleymu spiklenecký úsmev.

„Ďakujem. Je mi ľúto, že som to spravil, ale...no dobre, nie je mi to naozaj ľúto. Len som nemohol čakať ešte jeden deň, kým...“

„To je v poriadku, Harry,“ povedal pán Weasley, potľapkajúc ho po pleci. „Úplne to chápem. Som rád, že som pomohol.“

Trvalo zhruba pol hodiny, kým sa dostali do prístavu v Rothesay a čoskoro boli prichystaní vyviezť autá z trajektu znovu na suchú zem. Harry vytiahol inštrukcie, ako sa dostať k zámku, ktoré mu dal Sirius a ukázal ich Maggie.

„Och! To je to, kam ideme?“

„Správne. Môj krstný otec...“

„Ale...ale to je zrúcanina! Mám o tom knihu: Malebné zrúcaniny hradov Škótska. Nikto tam nemôže bývať. Je to len hromada sutín. Kedysi to bola opevnená citadela. Niekedy v polovici sedemnásteho storočia bola vyplienená a potom...“

„...potom tých, čo prežili, povraždili v Dunoon Pier,“ dokončil Harry, dobre poznajúc celý príbeh, pretože to bola obľúbená „krvavá“ rodinná story Luciusa Malfoya. Doslova.

„Správne. Takže ako by mohol tvoj krstný otec...“

Potmehúdsky sa usmial na ženu, ktorá len pred štyridsiatimi ôsmymi hodinami nemala ani poňatia o tom, že okrem nej má ešte niekto také schopnosti, ako má ona.

 „Jedným slovom,“ povedal, neprestávajúc sa usmievať, „mágia.“   

* * * * *

Pokračovanie >>>

Poslední komentáře
03.07.2012 22:05:33: Ja ďakujem za komentáre smiley${1}
03.07.2012 18:16:28: Ginny mi začína liezť pekne na nervy. Fajn, Harry jej síce písal, že sú s Katie len priatelia, ale t...
02.07.2012 23:33:31: Táto časť bola dosť rozvláčna a v podstate nič neriešila. Iba žiarlivú Ginny a vlastne aj stretnutie...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace