Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a PT - III.diel

5. Pevnosť I

Preklad: tigy

Autorská poznámka: Citát je zo strany č. 9 knihy Hrady a pevnosti  Robina S. Ogginsa (copyright 2000, 1995) z vydavateľstva Friedman/Fairfax. Dožičila som si trochu voľnosti pri narábaní s jednou pamiatkou na ostrove Bute. Chata Ascog neleží na pozemkoch zámku Ascog, ale na pozemkoch Ascog House, veľkého panského domu v blízkosti mesta Ascog, na východnom pobreží ostrova (a nie pri jazere). Chatu som presťahovala z dôvodu lepšieho prístupu k domu rodiny Blackovcov. Ruiny zámku Ascog v skutočnosti ležia na severozápadnom brehu jazera Ascog (niekedy nazývaného aj jazero Asgog).

 

Harry Potter a Proroctvo troch

Kapitola piata

Pevnosť

Hrady, v širšom význame, sa dajú vysledovať späť až do dávnej histórie. Slovo hrad je odvodené z latinského castrum, opevneného vojenského tábora, zvyčajne obklopeného palisádami a priekopou. Avšak, najčastejšie je hrad spájaný so stredovekom a je prísnejšie definovaný ako opevnené sídlo obývané šľachticom. Hrad, ak je vypracovaný do detailov, môže byť tým, čo sa obvykle nazýva palác; na druhej strane, hrad môže byť aj jednoduchý, opevnený panský dom. Hrad je v postate kombináciou vojenskej a domáckej architektúry – miesto, kde jeho vlastník môže nájsť ochranu pred svojimi nepriateľmi.

--Robin S. Oggins, Hrady a pevnosti

„Spomínam si na všetko.“

Ginny klesla na kolená vedľa Harryho a objala sestru rukami. Maggie sa stále chvela v triaške a oblieval ju studený pot. Nakoniec sa k nej zosunul aj Ron a keď jej položil ruku na hlavu, zavrel oči.

Šššššš....“ povedal jej nežne. Akoby do nej z Rona pozvoľna prúdil pokoj a on sa jej stále potichu prihováral, hoci Harry nepočul, čo hovorí. Jeho hlas znel Magginým ušiam ako upokojujúci šelest. Oči mala zatvorené a celú svoju pozornosť venovala svojmu najmladšiemu bratovi. Čoskoro sa prestala triasť a Ron s Ginny jej pomohli presunúť sa do veľkého, pohodlného kresla, pričom oni sa usadili na operadlá. Katie privolala pre Maggie pohybom ruky pohár studenej vody.

Pohár si od nej s nevraživým pohľadom vzala Ginny a podala ho sestre, ktorá ho smädno vypila. Harry pri pohľade nadol zistil, že ešte stále drží Ronov prútik. Podal mu ho späť a on mu na oplátku kývol. Harry sa cítil strašne; Ron mal plné právo byť naňho naštvaný, on však len pokojne hladil sestrine vlasy, stále sa jej prihovárajúc tichým, jemným tónom, ako matka upokojujúca strápené dieťa.

Maggie nakoniec Harrymu pozrela do očí. „Ďakujem,“ povedala roztrasene. „Do...donútil si ma spomenúť si...“

Harry preglgol. „To je..to je to, v čo som dúfal. Ale neočakával som...že budeš takto reagovať. Bol som naozaj hlupák...“

„Vraj hlupák!“ Katie znenazdajky vybuchla. „To je ten najslabší výraz. Ako do pekla si vôbec vedel o existencii toho kúzla, Harry? Je to Temná mágia! Ja o ňom síce viem z istého nezávislého výskumu, ktorý som robila, ale určite nie je zahrnuté ani v osnovách Obrany proti čiernej mágii pre siedmy ročník!“ Na moment vyzerala byť z neho trochu vystrašená.

Harry zťažka prehltol. „Viem o ňom, pretože...pretože ho niekto na mňa použil. Minulý rok, keď som chcel prejsť cez bariéru na nástupišti deväť a trištvrte ...“

Ron doširoka roztvoril oči. „Tak preto si bol taký čudný, keď si sa dostal do vlaku!“

„Áano...preto. Ale na tom teraz nezáleží. Chcem tým len povedať...viem, že je to čierna mágia, ale kúzlo som rýchlo zrušil. Bola to len teória, že toto je ten spôsob, akým únosca konal, napriek tomu som nemal...“

„Nie!“ Maggie zrazu vykríkla. „Nie,“ povedala už tichšie. „Som... som veľmi rada, že si to spravil. Toto je presne to, čo sa vtedy stalo. Ako som vravela, kráčali sme snovým svetom, kde sa nik nehýbal, nebol tam dokonca ani len náznak vetríka...“

Harryho to znepokojilo. „Ako dlho vás asi držal pod tým kúzlom?“

Potriasla hlavou. „Neviem. Prečo?“

Preglgol. Bola už aj tak dosť vystrašená. Asi bude lepšie, keď jej teraz nepovie o tienistej stránke tohto kúzla.

„A...ale nič, len pokračuj.“

„On, nútil nás kráčať. Mňa a moju sestru,“ povedala Maggie potichu. „Moja sestra...“ Zdalo sa, akoby s niečím v duchu zápasila.

„Annie,“ pripomenula jej Ginny jemne.

„Annie! Áno. Volala sa Annie, mala deväť rokov a jej najobľúbenejšia sladkosť bola Droobleova Najlepšia Nafukovacia Žuvačka! Spomínam si!“ Maggie sa zoširoka usmiala a Ginny na ňu pozrela tak nežne, že jej Harry odpustil každý nepriateľský pohľad, ktorý kedy vyslala Katiným smerom. 

„A..naši bratia Bill a Charlie nás vzali hrať sa do parku v našej dedinke. Dedinke...Vydrí Svätý Dráb! Mama zatiaľ...ona sa zatiaľ starala o našich malých bračekov...“

„Percyho a dvojčatá, Freda a Georgea,“ povedal Ron.

„Správne! Správne...“ zmĺkla Maggie, vyzeralo to, akoby sa znovu sústredila. „Kráčali sme nekonečne dlho a keď sme boli unavené, hladné a smädné, vošiel do obchodu, vzal nejaké ovocie a dal nám ho, aby sme ho zjedli. Pomaranče a hrozno, boli šťavnaté.“ Oči sa jej doširoka otvorili. „Prišli sme...do Exeteru. Zobral nás do nemocnice, zaviedol do izby s dvomi posteľami a...a...

Áno?“ vydýchol Harry.

„A odvtedy bolo pre mňa všetko úplne nové. Môj starý život jednoducho zmizol. Až dodnes som mala pocit, že úplne prvá vec, na ktorú si vo svojom živote pamätám, bola, že som sa zobudila na  nemocničnej posteli so zatiahnutými záclonami a potom na matrónu, ktorá mi prišla odmerať teplotu a doniesla mi jedlo. Povedala mi, že som šťastné dievča; že všetci ostatní z mojej rodiny zahynuli pri dopravnej nehode. Vravela, že sa volám Margaret a vyzerá to tak, že nemám iných žijúcich príbuzných, takže keď sa zotavím, pôjdem žiť do detského domova, alebo do pestúnskej rodiny, pokiaľ by ma niekto nechcel adoptovať.“

„Každú noc som zaspávala s plačom. Míňal sa deň za dňom a ja som si stále na nič zo svojho predchádzajúceho života nespomínala. Doktori nevedeli, čo s tým. Tvrdili, že je to psychologický problém, pretože fyzicky mi nič nie je.“

„Keď som bola v nemocnici už dva týždne, prišiel sa na mňa pozrieť starší pár. Žena mala červené vlasy, trochu tmavšie ako moje a muž bol hnedovlasý a mal milý úsmev. Keď ma zbadala, zvolala: „Vyzerá úplne ako Valerie!“ a muž mi vysvetlil, že to bola ich dcéra, ktorá zomrela. Vypytovala som sa na ňu a oni vyzerali šťastní, že o dcére môžu hovoriť. Chvíľu sme sa rozprávali. Nakoniec som sa ich spýtala, prečo prišli. Povedali mi, že počuli, že je tu malé dievča, ktoré stratilo celú svoju rodinu a potrebuje novú.  Opýtala som sa ich, či by som sa mohla stať ich dcérou. Boli veľmi milí a ja som bola veľmi vystrašená. Mala som len sedem rokov a jediné, čo som chcela, bolo mať znovu mamičku, ktorá by ma chodila v noci prikrývať. Keby som si pamätala svoju rodinu, asi by som túžila iba po nich, avšak tam, kde mali byť spomienky, bola iba obrovská prázdnota. Nič. Vôbec nič.

„Doktori to so mnou už vzdali. Žiaden z nich ma nevedel donútiť spomenúť si na to, kde som žila, kam som chodila do školy alebo na čokoľvek. O týždeň neskôr som šla domov s tou milou dvojicou, ktorá ma bola navštíviť. Po určitom čase som sa oficiálne stala Maggie Doughertyovou, dcérou pána a pani Doughertyových z Appleby Magna.

Harry znova preglgol. „ A...kedy si zistila, že si čarodejnica?“

Maggie sa zamyslela. „Vlastne, začala som robiť zvláštne veci zanedlho potom, ako som prišla domov so svojou novou mamou a ockom. No, vlastne to začalo už v nemocnici, tým, že som videla aury ľudí. Doktori si mysleli, že mám poškodený mozog...“

„Počkaj!“ Povedal Harry. „Vráťme sa ešte naspäť... k tomu, čo vás uniesol. Ako vyzeral?

Zvraštila obočie. „Mal veľmi mätúcu auru. Pochmúrnu, mútne zelenú. Ako jeho rozporuplné emócie. Ale vtedy som nevedela, že to je to, čo jeho aura vyjadruje. Nič som o tom nevedela. On...on nebol veľmi veľký...či skôr, vysoký, povedala by som. Mal trochu zaguľatené brucho. Nosil dlhý kabát. Nevyzeral veľmi starý. Bol dospelý, ale nie tridsať či až štyridsaťročný, alebo niečo podobné...“

„Možno...devätnásť - dvadsaťročný?“ Znepokojený Harry cítil, ako sa mu v mysli začína formovať podozrenie.

Maggie vyzerala zamyslená. „Ťažko povedať. Mala som sedem; nevedela som veľmi dobre posúdiť tieto veci. Každý, kto vyzeral dosť starý pre Rokfort, bol pre mňa dospelý.  Oh! Počkať! Spomínam si na Rokfort! Myslím...spomínam si, že Bill a Charlie tam chodili a aj ja som sa tam veľmi tešila... A ja...spomínam si, že som chodila do školy! Na zelenom autobuse, ktorý sa objavoval a mizol...“

Harry sa usmial. „Správne! Chodila si do dedinskej školy v Rokville...“

„...kde som sa učila latinčinu a matematiku a...možno preto sa mi zdala latinčina taká ľahká, keď som prišla žiť sem...“

Harry pokrčil ramenami. „Muselo to uniknúť zabúdaciemu kúzlu, alebo niečo podobné. Aj keď „uniknúť“ asi nie je úplne najsprávnejší výraz...“

„Nie, Harry,“ povedala Katie. „Myslím si, že je. Premýšľaj nad tým – ľudia, ktorí sú prekliati zabúdacím kúzlom predsa nezabúdajú hovoriť po anglicky, všakže? Kúzlo neovplyvňuje ich jazykové centrá. Latinčina by mala byť taktiež v jazykovom centre a preto si Maggie stále pamätala, čo sa predtým naučila.“

„Mama s ockom sa nazdávali, že moji rodičia museli byť učiteľmi klasických vied, keďže som v siedmych rokoch tak dobre ovládala latinčinu. Aspoň to mi vždy vravievali. Myslím, že to je dôvod, prečo teraz, keď som vyrástla, robím to isté. Pretože som sa snažila určitým spôsobom priblížiť k svojim skutočným rodičom. Pravdaže, moja mama a ocko – myslím tých, čo som poznala – boli tiež učitelia, takže im to ani trochu nevadilo.“

Potom Ginny s Ronom začali Maggie opisovať ich dom, zvláštne nástenné hodiny, ktoré majú  v Brlohu, dorozumievanie sa prostredníctvom kozubu, cestovanie hop-šup práškom a vrhanie záhradnými trpaslíkmi cez plot, hranie metlobalu...

„Už to slovo nikto predtým spomenul - metlobal. Vravela som síce, že si pamätám na všetko, ale myslela som tým najmä únos. Niektoré detaily môjho starého života sú mi stále dosť nejasné. Čo preboha je ten metlobal?“

Toto poskytlo Ronovi perfektnú zámienku, aby sa mohol začať s detailným popisom hry a jeho obľúbených stratégií ako triafača...

„Chceš mi tým povedať,“ prerušila ho Maggie, „že vy ľudkovia vážne lietate na metliach? Nežartuješ? Znamená to, že keby som sem z kuchyne priniesla metlu, dokázal by si na nej lietať po izbe?“

„To určite nie,“ vložil sa do rozhovoru Draco Malfoy – metly boli jednou z jeho najobľúbenejších tém. „Na poriadnu metlu na lietanie musí byť najskôr použité množstvo zaklínadiel.  Základné lietajúce kúzlo; pravdaže brzdiace kúzlo, aby si vedela zastaviť; kúzla na zmenu smeru, vznášanie, zrýchľovanie, spomaľovanie – pričom žiadne z nich by nereagovalo na muklov. Ďalej je tam problém s odpružením...“

„Ach, áno, domnievam sa, že obyčajné metly by boli pre mužov dosť, hm, nepohodlné...“

„A práve na to slúži pružiace kúzlo. Taktiež je dôležitý tvar rúčky. Tie stariny, na ktorých nás učili lietať v prvom ročníku mali úplne rovné rúčky – teda, ak sa vôbec dajú nazvať rovnými pri tom množstve uzlov – ale správna pretekárska metla má teraz na rúčke mierne zakrivenie, takže si pri jej držaní nezničíš chrbát neustálym zohýbaním.“

Maggie bezradne pokrútila hlavou. „O tomto všetkom som nemala ani poňatia!“ Ohromená si odpila ešte trochu vody.

Rozprávali sa celé dopoludnie, potom zašli do veľkej slnečnej kuchyne spraviť si sendviče, ktoré zjedli vonku na terase, kam sa dalo dostať cez zimnú záhradu.

Po chvíli, počas ktorej zamyslene žula sendvič, Maggie vzhliadla. „Pamätám si ešte niečo. Ja som vlastne už v Rokforte bola. Šli sme tam na metlobalový zápas. Hral môj brat – náš brat – Charlie.“

„Bol to najlepší stíhač, akého kedy Rokfort videl, až kým sa neobjavil Harry!“ Pochválil ho Ron, až sa Harry začervenal. Draco si niečo zašomral. „Ale no tak, Malfoy. Harry sa stal najmladším hráčom metlobalu za posledné storočie a ty by si sa nemohol minulý rok deliť o metlobalový pohár spolu s Chrabromilom, keby to Harry naschvál neuhral na remízu.“ Blonďák však vyzeral stále trochu rozladený.

Keď neskôr popíjali čaj v obývačke, Maggie sa znovu začala Rona vypytovať. „Ešte nikdy som nevidela takú auru, ako máš ty. Vyzerá skôr ako tá, čo vyžaruje zo zvierat, než ako tá ľudská, okrem toho, že je ohraničená čiernou farbou. Čo si mi ešte nepovedal?“ Potom sa otočila k Harrymu. „A prečo máš ty až dve aury?“

„Och,“ prihlásila sa o slovo Ginny. „ To asi preto, že Harry je animágus.“ Harry síce vedel, že to nie je ten dôvod, ale nehádal sa. Akokoľvek, nedošlo mu, že nie všetci, čo sú v izbe, o jeho schopnostiach vedia.

Katie vypadol z rúk tanier. „Čože?“ Otočila sa k Harrymu. „Viem, že sme spolu chodili len krátko, Harry, ale mám pocit, akoby som ťa vôbec nepoznala. Ako si len mohol? Myslím tým, sem tam použiť nejaké kúzlo je jedna vec, veď asi každý si to vyskúšal skôr, ako mal na to vek, ale ako si mohol úplne odignorovať zákony a stať sa nelegálne animágusom?“

„Nie je ním nelegálne,“ oznámila jej Ginny potmehúdsky. „Trénoval to s McGonagallovou a má povolenie zaregistrovať sa na Ministerstve až po skončení siedmeho ročníka.“

„Je to pravda,“ povedal Harry Katie. „Naozaj mám povolený odklad.“

Maggie pokrútila hlavou. „Zadržte. Obávam sa, že som úplne mimo. Čo preboha je ten animágus?“

Ron kývol na Harryho. „Harry vie zmeniť svoju ľudskú podobu na zviera. Konkrétne na zlatého grifona.“

„Na zlatého čo?“

„Zlatého grifona,“ povedal Harry, sledujúc ohromenie na Magginej aj Katinej tvári. „Dobre, viete predsa, čo je to grifon, či nie?“

„Kríženec leva a orla.“

„Tak je. A vieme tiež, že hipogrif je kríženec koňa a grifona, správne?“

„Správne. Ale čo...“

„No, zlatý grifon je kríženec grifona a ďalšieho leva, čiže je to trojštvrtinový lev. Vlastne, väčšinu času vyzerá ako obyčajný starý lev, až kým neroztiahne krídla.“

„Okrídlený lev!“ vykríkla Maggie, oči doširoka roztvorené. „Čiže, ty sa nielenže dokážeš premeniť na zviera, vieš sa dokonca zmeniť na mýtické zviera, na niečo, čo neexistuje?“

Pokojne na ňu hladeli. „Och, pravdaže existuje,“ povedala Katie.

Maggie zdvihla jedno obočie. „Áno, správne. Isteže existujú skutoční grifoni a hipogrify a okrídlené levy...“

„...a nezabudni na draky,“ potmehúdsky podotkol Draco Malfoy.

Zmĺkla a uprene sa na nich zahľadela. „Myslíte to vážne. Vy to myslíte úplne vážne!“

„Existuje množstvo čarovných tvorov,“  povedal Ron. „Charlie študuje draky v Rumunsku. Bill kedysi pracoval pre pobočku Gringott banky v Káhire a všetci jeho šéfovia boli škriatkovia. Používame sovy na doručovanie pošty a...Harry má hada s Videním.“

Maggie sa otočila späť k Harrymu. „Čože máš?“

„No,“ začal Harry vysvetľovať, „vlastne všetky hady majú dar Videnia. V závislosti od svojej veľkosti ním môže had obsiahnuť väčšie či menšie množstvo času a priestoru. Avšak väčšina ľudí o tom nevie, pretože nie sú Parseláni...“

„Nie sú čo?

Harry si pomaly rozopol košeľu a vytiahol Sandy. „Ľudmi, čo rozumejú hadiemu jazyku a hovoria ním.“ Podržal Sandy tak, aby ju Maggie mohla dobre vidieť. „Sandy, pozdrav svoju kolegyňu vešticu,“ zasyčal na ňu. Usmial sa, pozorujúc Maggiinu reakciu.

„Ahoj, kolegyňa veštica,“ zasyčala Sandy ochotne.

„Hovorí ahoj,“ oznámil Harry všetkým.

„Aha...a my máme jednoducho veriť, že všetko toto syčanie...“

„Ver mi,“ prerušila ju Katie. „Je to skutočne tak. Varovala Harryho, keď sa k nám chystal vojsť môj otec.“ Následne sa prudko zapýrila. Malfoy nazdvihol obočie a významne sa pozrel na Harryho, ktorý sa na neho zamračil. Otočil sa k Ronovi, ktorému skoro spadla sánka.

„Dobre teda,“ povedala Maggie, sediac s prekríženými rukami. Počas tých hodín, čo spolu strávili, sa postupne čoraz viac vyrovnávala s myšlienkou na magický svet. „Tak sa na to pozrime.“

„Čože?“ spýtal sa Harry zmätene.

„Tá vec s animágusom. Daj sa do toho. Ako ti mám uveriť, keď som to ani nevidela...“

Harryho laby jemne pristáli na perzskom koberci. Maggin hlas prerástol do výkriku pri pohľade na žltohnedého, zelenookého leva, ktorý stál pred ňou. Pomaly rozprestrel svoje krídla, trochu odstúpiac, aby nezhodil niektorú z čačiek, ktoré pravdepodobne v priebehu rokov prirástli Doughertyovcom k srdcu.

„On je...on je...“ koktala Maggie, keď sa Harry zmenil späť a posadil sa. Potrebovala ďalší glg vody. „Dokážu to všetky čarodejnice a čarodejníci?“

„Nie, väčšina ľudí premenu na animágusa nezvládne,“ vysvetlila Katie. „Z jedného dôvodu, a to, že ide o bezprútikové zaklínadlo. Avšak existujú dočasné transfiguračné kúzla, ktoré sa dajú robiť s prútikom, ak si dostatočne pokročilá v mágii.

Ron si odfrkol. „Pamätáš si, ako Krum pokašľal to kúzlo pri druhej úlohe turnaja?“ spýtal sa Harryho.

Maggie sa zamračila. „Čože?“

„Konali sa čarodejnícke preteky, takzvaný Trojčarodejnícky turnaj. Ja som bol jedným zo šampiónov. Iný šampión sa sčasti premenil na žraloka, aby sa mohol ponoriť do jazera pri škole...“ Harry sťažka preglgol, keď sa mu v mysli znovu premietol obraz Viktora Kruma a vystrašenej Čcho, kľačiacej pri jeho tele...

„Nie je to až také zlé ako rozštiepiť sa pri premiestňovaní, ale premeniť sa na zviera iba z polovice naozaj nie je dobrý nápad, pretože premena späť na človeka môže byť vážny problém,“ vysvetľovala Katie, čím však spôsobila, že následne museli Maggie oboznámiť s tým, čo je to premiestňovanie a rozštiepenie, spolu s názornými ukážkami Katie a Draca, ktorí sa niekoľkokrát premiestnili z jedného rohu miestnosti do druhého a späť.

Potom sa Maggie znovu spýtala na Ronovu auru, keďže stále nedostala odpoveď. Ron sa chvíľu ošíval, ale nakoniec z neho vypadlo:

„Som vlkolak.“

Zízala naňho.

„Vlkolak?“

Ron prikývol.

„Spln, zavíjanie, premieňanie sa na krvilačnú beštiu – skrátka vlkolak.“

Maggie sa pozrela na ostatných. Harry sa snažil zachovať si kamenný výraz, nakoľko to len bolo možné. Všimol si, že ostatní sa o to pokúšajú tiež.

„Predpokladám, že by bolo odo mňa príliš trúfalé dúfať, že sa mi o chvíľku začnete posmievať, aká som naivná, keď som vám uverila, že môj brat je vlkolak?“ nevzdávala sa Maggie nádeje. Pozreli jeden na druhého. Prehltla. „Ehm...a toto je v našej rodine bežné?“ spýtala sa nervózne.

„Och, pravdaže nie,“ uistila ju Ginny. „To iba Ron. Bol uhryznutý len nedávno.“

Ron hľadel na zem, neochotný stretnúť sa s pohľadom svojej staršej sestry. Maggie ho chytila pod bradou a donútila ho pozrieť sa jej do očí. „Si v poriadku?“ spýtala sa s úprimnými obavami.

Ron prikývol. „Mohol som zomrieť. Vlastne viacerí z nás mohli, ale Harry sa zmenil na grifona a odohnal vlka ďalej do lesa. Bolo to neďaleko školy, v zakázanom lese.“

Maggie pokrčila obočie. „Teraz si spomínam, ako Bill vravel, že tam tiež raz bol...rozprával sa s...“ pozrela na nich s zoširoka otvorenými očami, „s kentaurom?“

„Áno,“ prisvedčil Harry. „V tom lese je veľa kentaurov. Neradi sa miešajú medzi ľudí. A sú tam aj jednorožce. A možno aj smrtochvat, hoci dúfam, že ho mrazivé počasie tohtoročnej zimy zahubilo. Je to totiž tropické zviera.“ Pozrel sa na Ginny, ktorá sa pri zmienke o smrtochvatovi hlboko začervenala.

„Asi ani nechcem vedieť, čo to ten smrtochvat vlastne je. Takže...môj malý braček je vlkolak. Tak to je asi dobre, že dnes v noci nie je spln, však?“

„Nuž, to je pravda. Okrem toho, týždeň pred splnom pijem protivlkolačí elixír. Majster elixírov z našej školy ho pripravuje pre mňa a profesora Lupina. Myslím, Remusa. Už viac nie je našim profesorom.“

„Takže on je tiež vlkolak?“

„Áno, je,“ priznal Ron váhavo. „Vlastne to on ma pohrýzol.“

„Čože?“

„To je dlhý príbeh...“ pokračoval Ron a v skratke jej ho vyrozprával, vynechávajúc také časti, ktoré by jeho novonájdenú sestru pravdepodobne iba zmiatli.

A takto ďalej pokračovali v rozhovore. Obloha vonku pomaly stmavla a cez otvorené okná bolo zo záhrady počuť cvrčkov. Ginny si zoširoka zívla, nasledovaná Ronom a Harrym.

„No, mali by sme sa asi pobrať,“ povedal Harry, vstávajúc. „Všetci sa sem môžeme ráno vrátiť...“

„Och, nie!“ vykríkla Ginny, objímajúc sestru. „Ja ešte nechcem ísť preč!“

Maggie jej objatie opätovala. „Tak potom prečo tu nezostaneš na noc? Mám veľkú posteľ, sestersky sa o ňu podelíme a celú noc môžeme klebetiť,“ usmiala sa na Ginny a Harry si spomenul, že presne toto si Ginny vždy priala v jeho druhom živote, v ktorom bola vydatá.

„V poriadku,“ povedal pomaly Ron. „Ale...nenašlo by sa tu miesto pre nás všetkých?“

„Hmm...v izbe mojich rodičov je práve teraz dosť veľký neporiadok. Chcela som ju vymaľovať, kým budú na dovolenke, ako prekvapenie. Dnes som v tom plánovala pokračovať, ale vy ste mi samozrejme prichystali na prácu niečo oveľa zaujímavejšie,“ usmiala sa Maggie. „Nábytok je popresúvaný, matrace sú opreté v chodbe na poschodí a všetko je pozakrývané plachtami. Bohužiaľ nemáme hosťovskú izbu a z druhej spálne je moja kancelária. Ale sú tam dve pohovky.“

„Akurát, že my sme štyria,“ poukázal Ron. Potom sa pozrel na Katie. „Nevedela by si s tým niečo spraviť, Katie? Niečo podobné, ako si spravila v hostinci?“

„Vlastne,“ ozval sa Harry, „ja tu na noc zostávať nemusím. Môžem ísť naspäť do hostinca. Ron, ty s Ginny zostaňte a ja s Katie a Dracom sa vrátime ráno.“

„Ak zostáva Ginny, zostávam aj ja,“ zatiahol Draco. „Spať na jednej pohovke mi nevadí.“

Ron naňho zavrčal. „Ginny bude spať v izbe s mojou sestrou, Malfoy...“

„Dobre, takže obe pohovky sú už obsadené,“ povedala Katie, aby zabránila ďalšej hádke. „A Harry potrebuje aby ho niekto zaviezol späť do hostinca, takže myslím, že to je to, čo teraz spravíme.“ Náhle vyzerala dosť znepokojená ich odchodom.

Maggie nenechala Harryho odísť bez objatia a zvučného bozku na líce. „Príďte zavčasu, na raňajky. Verte mi, nechceli by ste jesť to jedlo z hostinca. Je to najhoršie jedlo v Leicestershire.“

Zasmial sa. „V poriadku. Prídeme.“

Spolu s Katie sa odviezli späť do hostinca a vyšli po schodoch do izby. Teraz, keď boli v izbe iba sami dvaja, Harry sa náhle začal cítiť trochu rozpačito.

„Ehm... prečo sa nejdeš prezliecť prvá?“ zámerne vyzval Katie, aby sa šla prezliecť do malej kúpelne. Prikývla a vzala si so sebou malú kôpku šiat. Harry sa rýchlo vyzliekol do spodkov, vliezol do postele, o ktorú sa minulej noci delil s Ronom, pretočil sa a snažil sa predstierať spánok.

Keď Katie vyšla z kúpeľne, mala oblečenú podobnú nočnú košeľu ako minulú noc, nie príliš dlhú, s tenkými ramienkami, avšak tentokrát bola tyrkysovo modrá. Harry ju kradmo pozoroval cez závoj mihalníc, potom rýchlo privrel oči, keď sa k nemu otočila.

„Harry?“

Zvažoval, či má predstierať aj zachrápanie.

„Harry, ty simulant. Iba som ti chcela zaželať dobrú noc.“ Cítil, že podišla bližšie a keď otvoril oči, bola priamo nad ním. Sklonila sa a krátko obtrela svoje pery o jeho. Potom sa odtiahla a šla späť do svojej postele. Harry preglgol, sledujúc, ako sa jej látka nočnej košele obtiera o telo.

„Brú noc,“ pridusene šepol, keď zhasínala svetlo.

* * * * *

Od hrude až ku kolenám  sa k nemu tislo známe teplo. Ruku mal položenú ruku okolo toho tepla – svoju ľavú ruku, pričom sa zľahka dotýkala hladkého materiálu, ktorý zakrýval pevné, hrejivé telo, dvíhajúce sa a klesajúce v pomalom, pravidelnom rytme. Otvoriac oči, uvidel spleť lesklých hnedých vlasov a nahé plece s tyrkysovým ramienkom. Kedy prišla Katie ku mne do postele?

Harry si nebol istý, ako dlho zízal na to nahé rameno, keď zrazu podľahol nutkaniu pritisnúť svoje pery na tú jemnú, opálenú pokožku, ochutnávajúc ju jazykom. Cítil, ako Katie stuhla, potom sa s jemným zachvením znova oprela o jeho telo, pričom jej unikol slabý povzdych. Mimoriadna pozornosť, ktorú neustále venoval jej plecu, dotyk jeho pier a jazyka na jej nahej pokožke ju donútili prerývane dýchať – už viac nedokázala pasívne ležať. Pretočila sa naňho, sťaby v horizontálnom tanci, jej ústa na jeho, jej telo nedočkavo pritisnuté k jeho telu a on ju ovinul rukami, vítajúc ju, vítajúc to nečakané vzrušenie, ten oheň. Pohybovali sa, akoby sa na tom boli dohodli, v tichom porozumení. Nespomínal si, ako sa zbavili oblečenia, predpokladal, že použila kúzlo. Otočil ju na chrbát a obdivujúc ju, dokazoval svoj obdiv rukami a ústami, pohladeniami a bozkami, experimentoval a zisťoval, ktoré pohyby ju donútia vydať tie najzaujímavejšie zvuky...

Keď ich telá nakoniec splynuli a ona sa k nemu tisla, akoby na tom závisel jej život, z pier jej nečakane unikol jemný povzdych: „Je to už tak dávno...“, keď sa usiloval zaplniť prázdnotu v nich oboch. Pre neho to až tak dávno nebolo, kvôli Hermione, avšak na druhú stranu sa mu zdalo, že je to večnosť, čo boli s Ginny v metlobalovej šatni...

Keď potom vedľa seba ležali, ich telá spotené, no ukojené vášňou, Harry sa cítil pokoj, aký už dávno nezažil, jednou rukou nežne prechádzajúc po Katinom stehne. Obaja vedeli presne ako na tom sú, bez zbytočného sebaklamu. Akoby mali nevyslovenú dohodu o tom, prečo spravili to, čo práve spravili, ani jednému to neublížilo, ani nemal navrch nad tým druhým, že ani jeden z nich to nepoužije ako zbraň, či prostriedok k citovému vydieraniu. Obaja vedeli, že ten druhý myslí, aspoň trochu, na niekoho iného a bolo to v poriadku. Keď už ľudia mali nejakého partnera, premýšlal Harry, môžu vôbec byť potom s niekým v posteli naozaj sami? Vždy tam budú duchovia a niekedy, pomyslel si, strašidlá. Spomenul si na Zloducha a musel sa zasmiať. Katie sa naňho usmiala, pohľad na jej úsmev sa rýchlo stal jedným z jeho najobľúbenejších.

„Čo ti je smiešne?“ ticho sa ho spýtala, prechádzajúc mu prstom po hrudi. Ležala na chrbte a on vedľa nej, s hlavou opretou o svoju pravu ruku.

„Myslel som na Zloducha.“

Tiež sa zasmiala. „Och, tak to je presne to, čo chce každá žena počuť potom, ako sa s ňou muž pomiloval!“

Harry sa znovu zasmial. „Ja len...myslel som na to, že väčšina ľudí má pri sebe duchov, keď sú v posteli a pravdepodobne ich majú viacej ako my...no a potom som si spomenul na strašidlá...“

Katie sa usmiala a položila mu prst na pery, aby ho zastavila. „Chápem.“ Otočila sa a zblízka na neho pozerala, nosmi sa takmer dotýkajúc. „Naša minulosť z nás robí to, čím sme. Sme výsledkom svojej minulosti. A sú veci, ktoré by asi každý vo svojej minulosti chcel zmeniť...“

„Ja nie,“ povedal Harry rýchlo, spomenúc si na desivý svet, ktorý vytvoril zmenou minulosti. Chýbala mu mama a Jamie, a dokonca aj jeho bratia, ale vedel, že to tak bolo správne. V jeho živote bolo množstvo prekážok a problémov, ale prinajmenšom sa aspoň vynárali prirodzene, nezapríčinené ľudmi, cestujúcimi v čase, ktorí si myslia že vedia, čo je najlepšie. (Avšak nikdy by neľutoval použiť Časovrat na záchranu Siriusa.)

„Vôbec nič by si nechcel zmeniť?“

Harry pomyslel na Cedrica a Dudleyho. Povedať to znovu bolo tentokrát ťažšie, ale aj tak to urobil. „Vôbec nič.“ Tým, že zachránil svoju mamu vedel, že smrť jedného človeka môže zmeniť svet. A takisto aj jeho záchrana. „Vôbec nič,“ povedal znovu. „Dokonca ani to, keď som hovoril hlúposti alebo keď som sa cítil trápne – vtedy bolo to nepríjemné, ale na niečo to bolo dobré. Poučíš sa z toho. Nebudeš viac vravieť podobné hlúposti, naučíš sa, ako sa lepšie správať v určitých situáciách. Je to všetko proces učenia. Nie sme posudzovaní podľa toho, ako sme sa správali v minulosti, ale ako sa správame práve teraz, za päť minút a za ďalších päť minút. To je to, na čom záleží. Minulosť je minulosťou a čo sa stalo, stalo sa.“

Katie sa uškrnula. „Niekedy zabúdam, že si mladší ako ja, Harry. Vyzerá to, že si sa doteraz naučil viac, ako niektorí ľudia pochopia za celý svoj život.“

Nuž, pomyslel si Harry ľútostivo, vlastne čas od svojich pätnástich mesiacov do šestnástich rokov som prežil dvakrát, takže v skutočnosti mám už cez tridsať, keď nad tým tak uvažujem... Ale to nemohol povedať. Bol toto ten dôvod, prečo sa počas týchto dní cítil tak staro? Mal v hlave spomienky na dva životy a čiastočne, aj vo svojej mysľomise. Mal dvakrát toľko skúseností, z ktorých sa mohol poučiť, ako jeho rovesníci. To na ňom muselo zanechať nejakú stopu....

„Žil som v komore pod schodmi desať rokov,“ povedal vecne, snažiac sa nevyvolávať súcit. „Mal som more času na to, aby som si vymýšľal veci, predstavoval si iný život...a aj som to robil.“ Nebola to úplná lož. Počas tých dlhých rokov v komore pod schodmi si často predstavoval, aký by mohol byť jeho život, keby jeho rodičia ešte žili. Avšak to nebolo to, čo teraz Katie opisoval. „Predstavoval som si život s mojou mamou a otcom, sestrou a dvomi mladšími bratmi, a všetci sme žili vo veľkom dome a cez leto sme chodievali na pobrežie, do parkov a do cirkusu...“ povedal, vykresľujúc obrázok svojej rodiny zo svojho druhého života, ako bežia po pláži a špliechajú sa vodou. Pamätal si, ako šli všetci do kúzelníckeho cirkusu, keď mal šesť rokov, ako mu bolo zle zo všetkých tých sladkostí a na svoju mamu, ktorá ho potom uložila do postele s teplým uterákom priloženým na hlavu, spievajúc mu a zisťujúc sa, či sa nemal príliš zle a na seba, ako jej hovorí Nie, bol to najlepší deň môjho života...

Katie sa na neho neprestávala usmievať. „Harry Potter, vieš o tom, že si úžasný?“

Chvíľu jej hľadel do očí, vidiac v nich svoj odraz a potom prekonal tú krátku vzdialenosť medzi ich ústami a nežne ju pobozkal. Pomaly sa zvalil na chrbát a pritiahol si ju na seba. Už takmer zabudol, aký je to úžasný pocit, keď sa k nemu celou svojou dĺžkou pritisne druhé nahé telo...

Prerušil ich bozk a pozrel sa na Katie, jemne jej zastrčiac vlasy za uši, aby jej nepadali do tváre. „Aj ty si úžasná, Katie Bellová.“ Neodpovedala mu slovami, ale znova ho pobozkala, potom presunula ústa nižšie, na jeho krk a ešte nižšie, na jeho hruď a....

Keď sa neskôr sa znovu ocitli v objatí ako dve do seba zapadajúce lyžičky, v polohe, ktorá to vlastne všetko začala, Harry cez oboch pretiahol prikrývku, zatiaľ čo si Katie zložila hlavu na vankúš a vydala spokojný povzdych, keď ju znovu objal okolo pása, tentoraz s rukou pritisnutou na jej hladké brucho, namiesto chladnej látky jej nočnej košele. Zavrel oči, vdychujúc vôňu Katiných vlasov a pokožky, vysielajúc ďakovnú modlitbu osudu, ktorý mu umožnil tento aspoň dočasný únik od chaosu a neistoty.

* * * * *

Pokračovanie >>>

Poslední komentáře
03.07.2012 23:44:34: JSark, veru pravdu máš, vtej vete mi vypadlo "jej sestra", čiže by to malo byť: "presne toto si Ginn...
03.07.2012 22:04:29: Ďakujem za komentáre smiley${1}
02.07.2012 23:15:34: Únos bol vysvetlený, ale motív mi unikol. Som zvedavá, prečo ich niekto potreboval odpratať zo sveta...
02.07.2012 19:17:57: Mám pocit, že ju príliš zahltili informáciami, nie? Ozaj, vo vete "presne toto si Ginny vždy priala...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace