Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a PT - III.diel

3. Steny I.

Preklad: Stela0310
Kontrola: ZJTrane

Harry Potter a Proroctvo troch

Tretia kapitola

 Steny

Časť I.

 

Grécky chrám nenavrhovali ako dom uctievania,

ale ako nepreniknuteľný svätostánok (útočište) bohov. Náboženské obrady

sa konali vonku, v okolí chrámu... Grécka civilizácia sa sústreďovala

na činnosti v otvorenom priestore, nie medzi štyrmi stenami a strechou... ale

v posvätených okoliach, v akropolách, v otvorených divadlách.

Moderná architektúra... dosahuje priestorový sen z gotiky tým... že používa

obrovské okná, v súčasnosti už celé sklené steny, zavádza úplnú spojitosť

medzi vnútorným a vonkajším priestorom.

Bruno Zevi, Architektúra priestoru

 

K Harryho zhrozeniu, Draco Malfoy pustil svoju novú metlu a preskočil cez miestnosť, keď uvidel jeho tetu spadnúť. Vernon Dursley zakryl svoju ženu pred Dracom a povedal: „Choď od nej preč! Ty...ty...“

Nesúvislo prskal na blonďavého chlapca. Draco si znova čupol, ústa sa mu stiahli do linky.

„M-mohol by som Vám pomôcť...“ povedal chabo.

„Už si pomohol dosť!“ zakričal naňho Harryho strýko. Harry pristúpil bližšie a položil ruku na Dracove rameno; odrazu vyzeral ako jeho najlepší priateľ v druhom živote a bol rád, že mu kúpil novú metlu. Harry mu ústami naznačil slová: Aj tak ďakujem, a ukázal hlavou na stoličku, na ktorej Draco predtým sedel. Poslušne k nej šiel, vyzerajúc trochu nahnevane.

„Prenesme ju na gauč, strýko Vernon,“ povedal potichu, jeho strýko prikývol, ústa sa mu stiahli, keď sa zúfalo pozrel na svoju ženu. Harry nevedel, čo si predstavoval, že by sa im mohlo stať v dome plnom čarodejníkov a čarodejníc, ale aspoň mu jeho strýko dovolil pomôcť.

Spoločne preniesli jej nehybné telo a za rohom, kde ho strýko nevidel, si všimol pani Figgovú opúšťať miestnosť. Vernon Dursley sa neisto posadil na malý kúsok gauča vedľa svojej ženy, potľapkával jej ruku a uhládzal vlasy preč z čela. „Petúnia, moja drahá... zobuď sa zlatko, prosím... zobuď sa teraz...“

Pani Figgová sa vrátila späť s malou fľaštičkou, ktorú odzátkovala a začala ju prikladať k tvári Petunie Dursleyovej. V tom jej Vernon Dursley zakryl ústa a zakričal: „Choď od nej preč s tými tvojimi hnusnými zmesami, žena! Nechcem ťa blízko svojej manželky!“

Pani Figgová sa pozrela na fľaštičku vo svojich rukách a potom späť na Vernona so zdvihnutým obočím.

„To je len obyčajná voňavá soľ, Vernon.“

Pozrel sa späť na ňu, teraz mierne zahanbený. Podržala pred ním fľaštičku a on si ju vzal, potom ňou pohol svojej žene pod nosom. Odrazu otvorila oči a zakašľala s rukou na krku. Pani Figgová si vzala fľaštičku späť a zazátkovala ju, potom ju položila na neďaleký stôl.

Oči Petunie Dursleyovej boli divoké, prechádzali miestnosť plnú ľudí, vrátanie príšerného vzhľadu Divookého Moodyho. Potom znovu uvidela Arabellu Figgovú a tentokrát to vyzeralo, že je v pohode, niekto známy a dôveryhodný. „Och Arabella,“ povedala slabo, „čo sa deje? Predstavovala som si to? Myslela som si...“

„Myslela si si, že som mukel. Pravdaže si si to myslela drahá,“ povedala prekvapivo vrelo. „Musela si si to myslieť. Tak ako celá dedina. Bola som tu veľmi dlho preto, aby som ochránila Harryho. Zvykla som si deliť čas medzi Malé Neradostnice a Malfoy Manor, kde som pracovala ako Dracova pestúnka...“ kývla na blonďavého slizolinčana, „... ale keď ma Malfoyovci vyhodili, pretože si mysleli, že Draco je príliš starý na pestúnku, presťahovala som sa sem natrvalo.“

Petúnia sa pokusne zdvihla. „Vy-vy všetci tu žijete?!“ spýtala sa roztrasene. Chápem, pomyslel si Harry. Chce vedieť, ako moc je to tu zamorené.

„Nie Petúnia, iba Draco žije so mnou. Ostatní prišli z celej krajiny...“

„...či Škótska,“ prerušil ju Sirius.

„...z celej Veľkej Británie,“ pokračovala, uprela pohľad na Siriusa , či si trúfne povedať, že Isle of Bute nie je časť Británie, „aby oslávili Dracove narodeniny. My sme vlastne neočakávali, že sem prídeš, rozumieš?“

Harry videl svoju tetu prehltnúť. Pozrela sa na Draca pohľadom plným sklamania, ktorý sa jej objavil na tvári. Vyzerala, ako keby sa na Draca naozaj pozrela.

„Už som ťa predtým videla,“ povedala nežne. „Myslím, pred týmto letom...“

Draco prikývol: „Áno. Bol som jeden z pohrebných zriadencov na pohrebe vášho syna. Harry ma priviedol,“ povedal potichu.

Prikývla, akoby to pochopila; Harrymu napadlo, prečo si to neuvedomila skôr, ale nechal to tak, keďže vedel, že bola počas pohrebu zasiahnutá žiaľom a preto nemohla dávať veľký pozor na to, čo sa dialo vôkol nej. „Pomôžte mi vstať. Chcem ísť domov.“

Vernon Dursley ju nebol schopný zodvihnúť  bez pomoci a tak Harry pristúpil a vzal ju za druhú ruku. K jeho prekvapeniu ho nechal, aby jej pomohol. Prešli ku vchodu do obývačky a Harry zavolal cez rameno: „Vrátim sa. Nechajte mi nejaký koláč.“

Trvalo to dlhšie, ako si Harry myslel, pri pomalej chôdzi jeho tety dva bloky na Privátnu Cestu a nahor do postele. Harry tam nešikovne postával, zatiaľ čo Vernon Dursley dával dolu topánky svojej manželke.

„Um, vrátim sa na oslavu. Vyzerá, že už bude v poriadku.“

Jeho strýko naňho spravil jastrabie oko. „Zatajil si nám niektoré veci, chlapče. Porozprávame sa o tom zajtra.“

Harry stisol ústa do pevnej linky, aby dal najavo, že sa na ten rozhovor neteší. „Áno, pane,“ povedal nežne, predtým, než sa otočil na odchod. Necítil sa na to, aby sa hádal, bolo naozaj úžasné, že jeho tete a strýkovi trvalo tak dlho, kým odhalili pani Figgovú a Draca Malfoya. Nemohol si spomenúť, či spomenuli Sam a Katie. Vďaka bohu, že tam Aberforth ešte nebol, pomyslel si.

Vrátil sa späť do domu pani Figgovej so zvesenými ramenami, necítiac sa na oslavu. Jeho odvaha vzrástla, keď uvidel Katie, čakajúcu za bránkou. Keď bol dosť blízko, postavila sa na špičky a pobozkala ho na líce.

„Vyzeráš, akoby niekto zomrel,“ povedala materským hlasom.

„Nie niekto, ale niečo. Je koniec letopočtu. A musím sa zajtra kvôli tomu porozprávať so strýkom,“ povzdychol si a ona si preplietla prsty s jeho.

„Poď dovnútra a pokús sa rozveseliť. Nechali sme ti nejaký koláč a navyše si bol ušetrený toho, ako môj otec všetkých vyhadzoval počas For He´s a Joly Good Fellow.“

Usmial sa na ňu, ale potom zbadal, že má v očiach tieň. „Čo sa stalo Katie? Prečo si čakala tu vonku? Mohol som zmeniť názor a rozhodnúť sa nevrátiť sa.“

Stiahla sa. „Len som chcela odísť z oslavy. Niečo... niečo ma trápilo.“ Čakal a asi po minútovej pauze to z nej všetko vypadlo - Lee jej poslal sovu, keď večer prišla domov.

„A bola to len neškodná, priateľská správa, naozaj, o tom, že obchody idú dobre a že by som v lete mohla prísť do Rokvillu a že Angeline chýbam.“ Zasmrkala a Harry zbadal, že má uplakané oči. „Nie. Že chýbam jemu, nie, že by som mala navštíviť jeho. Mala by som ich navštíviť, mala by som vedieť, že Angeline chýbam.“ Utrela si zatúlanú slzu. Harry zaváhal len na moment, predtým než si ju pritiahol, jej hlava pohodlne spočinula pod jeho bradou a omotala ruky okolo neho, prinútila ho cítiť malú triašku z toho kontaktu.

Nehovorili, len potichu stáli. Harry cítil ľahký vánok, ktorý strapatil jeho vlasy a jej teplý dych, ktorý cítil cez svoje tričko. Vedel, ako sa cítila, takto sa cítil predtým, keď ho Ginny objímala a Katie mu rozumela...

Pocítil potrebu ju pobozkať, ale potom usúdil, že radšej nie, pretože jej otec sa mohol pozerať z ktoréhokoľvek okna v dome. Namiesto toho sa od nej odtlačil a podal jej vreckovku, aby si usušila oči. Keď tak urobila, s pochopením sa na ňu usmial a povedal: „My sme ale dvojka, čo?“

Prikývla, ľútostivo sa naňho usmiala predtým, ako sa vysmrkala. Schovala vreckovku a ruka v ruke kráčali k domu, nemuseli nič hovoriť.

Vnútri bola párty prekvapivo hlučná, Harry sa divil, či pani Figgová uložila na steny domu tíšiace kúzlo, aby ich susedia nepočuli a neprišli vyšetrovať, alebo, aby neposlali vyšetrovať políciu. Všetko, čo potrebovali, bol muklovský policajt, ktorý príde a uvidí niekoho čarovať. Možno po incidente s tetou Petúniou pani Figgová usúdila, že odhalení bolo na jednu noc príliš. Aberforth prišiel potom, ako Harry odišiel a teraz bol v obývačke, rozprával sa so Sam, Remusom a Siriusom tak nahlas, až z toho Harryho bolela hlava. Navzájom sa prekrikovali vlastnými komentármi a smiechom, a Harry nepochyboval, že mali v umelohmotných pohárikoch teplý punč, ktorý aj jemu priniesla Katie, keď sa vrátili do domu.

Pani Figgová sa rozprávala s jej bratom, Dracom a Ginny v rohu jedálne; evidentne, Draco sám rozprával príbeh o poskakujúcej fretke. (Čo bolo fér, pomyslel si Harry. Bol vlastníkom toho príbehu, takže ho mohol rozprávať.) Zjavne prekonal svoje obavy, aby nevnukol svojej starej pestúnke nejaké “nápady“. Moody sa hlučne smial, jeho zdevastovaná tvár sa skrivila na niečo, čo sa podobalo ľudskej.  Ginny sa stretla s Harryho očami na srdcervúci moment; ale uhol pohľadom prvý, cítiac sa na seba naštvaný. Rozhodol sa nájsť Rona a Hermionu.

Boli v kuchyni; Hermiona krájala ďalšie kúsky koláča. Ron sedel na druhej strane stola, hádzal do seba koláč. Hermiona ľadovo vzhliadla na Harryho, keď s Katie vstúpil. Ron nekomentoval Hermioninu reakciu, ale priskočil s úsmevom k nemu. „Harry! Nikdy neuhádneš, čo sa stalo! V lete hrajú Holyheadské harpye a Kudleyovské kanóny na rokfortskom metlobalovom štadióne a Percy a dvojičky povedali, že ak budeme chcieť ísť, zoberú nás. Nie je to úžasné?!“

Harry si spomenul, ako chodil na metlobalové zápasy so svojim nevlastným otcom vo svojom druhom živote a usmial sa. „Holyheadské harpye sú môj obľúbený tím!“ odpovedal s nadšením. Ron sa zamračil.

„Odkedy? Myslel som si, že fandíš Kanónom tak ako ja.“

„Vieš, keď som sa stal tvojim priateľom, musel som súhlasiť s tebou, čo sa týkalo metlobalových tímov, nie? Možno som zmenil názor o tom, ktorý je môj obľúbený.“ Potom sa šibalsky usmial, aby dokázal, že žartoval. Zistil, že jeho druhý život sa preukazuje v tých najnevhodnejších chvíľach. Aký je môj obľúbený metlobalový tím? Holyheadské harpye. Bol to len reflex. Bolo tiež ľahké zabudnúť, že nikto iný nevedel o jeho druhom živote, okrem Severusa Snapea a Albusa Dumbledora.

Ron sa usmial, aby ukázal, že pochopil vtip (a odhalil zafarbené zuby, toto nebol prvý čokoládový koláč, ktorý mal.) Otvoril ústa, aby niečo povedal a vyzeral veľmi vzrušene, keď Hermiona prišla k nemu a položila mu ruku na jeho rameno. Odsunul sa tak prudko, že tanier, ktorý mal v ruke, vyletel do vzduchu a potom sa zúfalo ponáhľal vyčistiť ho a netrpezlivo Hermionu striasol. Harry videl, ako sa jej pohľad zmenil z nepriateľského na ublížený a pozrel sa na Katie, hlavou ukázal na Hermionu; Katie okamžite pochopila. Pomohla upratať Ronovi neporiadok a potom povedala: „Už si hovoril s mojim otcom Ron? Choď von a pozdrav ho...“

Harry sa postavil do cesty Hermione, keď sa pokúsila nasledovať ostatných z kuchyne. Civela naňho. „Musíme sa porozprávať, Hermiona,“ povedal jednoducho. Jej civenie povolilo. Zobral jej ruku do svojej a mieril s ňou k zadným dverám do záhrady.  Sadla si na lavičku, neoblomne sa naňho nepozerajúc.

Hľadel na ňu s prekríženými rukami a čakal. Nakoniec to vzdal a povedal jej: „Von s tým.“ Vzhliadla naňho menej nepriateľsky, ale nebola o moc komunikatívnejšia. Podráždilo ho to. „Ale no tak, Hermiona, vieš ako takzvaní žurnalisti prekrúcajú veci. Pamätáš si článok z týždenníka Čarodejnica, ktorý si Snape prečítal na hodine Elixírov? Bola z toho niečo pravda?“ Ticho. „Dostaň to zo seba Hermiona.  Dosť bolo tichého režimu. Viem, že je to kvôli tomu článku. Kvôli čomu si naštvaná najviac?“

Pozrela sa naňho. „Áno, som naštvaná. Chceš vedieť prečo? Chceš? Chceš?“ Jej hlas vzrástol pri každom zopakovaní. Harry sa zamračil a trochu sa odtiahol.

„Erm—áno.“

„Dobre. Vráťme sa k plesu v štvrtom ročníku, okej? Požiadal ma ten hlupák, aj keď som vedela, že ma má rád? Nie, nespýtal sa. A spýtal sa ma Viktor, pretože ma mal rád? Nie, aj to mu nakázal Crouch. A keď som sa rozhodla upustiť z toho nápadu s Ronom, bol príliš nedospelý, aby sa spýtal, ty si vyzeral, že by si sa o mňa mohol zaujímať a ja sa som sa bála čokoľvek spraviť, potom som bola pod vplyvom elixíru, ktorý fungoval ako Imperius. A potom som použila výhovorku, že ťa naučím bozkávať sa, aby si sa vedel bozkávať s Cho Chang, len aby som ťa prvý krát pobozkala. Potom si ma obvinil z Dudleyho smrti...“

„Hermiona...“

„...a Ron ťa musel prehovárať, aby si sa so mnou pomeril. A potom konečne prizná, čo ku mne cíti a ukáže sa, že ti povedal, aby si sa so mnou rozišiel. A potom sa rozídeš, dáš ma mu ako úhľadne zabalený darček k narodeninám. A čo urobí on? Odkráča preč. A potom sa... " hlas sa jej na chvíľu zasekol... "ponúkne miesto mňa pavúkom, ten skvelý statočný blb, a zažijeme pár minút skutočného šťastia. A potom ho pohryzie vlkolak a na druhý deň nechce mať so mnou nič spoločné. A dnes sme išli do Londýna na film, skoro ako naozajstné rande, až na to, že sme strážili jeho sestru... ktorá nepotrebuje, aby ju niekto strážil... a ja som mu nemohla dovoliť, aby mi dal ruku okolo ramien, keď sme tam boli. Bol priateľský, oh áno, bol konverzačný a slušný. Ale nebol mojim priateľom ani v tej najbujnejšej fantázii a začínam si myslieť, že je to tá posledná vec, ktorú chce.

Znovu zvýšila hlas. Harry sa na ňu prosebne pozrel, jej hruď sa emóciami prudko zdvíhala. Ešte neskončila. „Takže mi prepáč, ak sa cítim jednoducho odmietnutá, keď na dôvažok k Ronovmu neodbytnému tvrdeniu, že nemáme šancu na vzťah, som v piatok večer otvorila Denného Veštca a našla fotku, na ktorej sa muchľuješ s Katie Bellovou, ako keby ťa nič na svete nezaujímalo. A potom tam bol článok o mne, opisujúci ma ako tvoju “odvrhnutú“ priateľku. Som odvrhnutá, dobre. Bola som odvrhnutá Harrym Potterom a jeho najlepším priateľom a najslávnejším metlobalovým hráčom sveta...“

„...ktorého si odmietla...“ pripomenul jej.

„Ktorý ma odmietol,“ opravila ho. „A jeden pekný chlapík, ktorý ma požiadal, aby som s ním išla na ples má teraz niečo s Ginny...“

Harry zmraštil obočie. „Kto?“

Pozrela sa naňho. „Oh, môžeš byť rád, že máš spoločnosť v klube Túžiacich po Ginny Weasleyovej“.

„Č-čo? T-túžiacich po G-Ginny...?“

„Pekné napodobnenie Quirella, Harry. Áno. Túžiacich po Ginny. Myslíš, že som sprostá? Ron na druhej strane... Áno, milujem ho, ale niekedy ho chcem zaškrtiť. Ak by ti nepovedal, aby si sa so mnou rozišiel, pravdepodobne by si to spravil oveľa skôr. A áno, stále na teba budem naštvaná, pretože je to stále rana v mojej dievčenskej sebaúcte. Ale to prejde a aspoň by som sa necítila, ako keby som ťa pristihla ísť do Chlpáčikovho brlohu. To tiež nerobilo divy s mojim sebavedomím. Niekedy neviem prečo som sa s vami dvomi obťažovala...“

Spojil pery dokopy. „Je mi to ľúto Hermiona. Máš pravdu, nebolo odo mňa voči tebe fér zostávať s tebou, keď som vedel, že k nej niečo cítim a len som robil presný opak. Mal som to ukončiť oveľa skôr a potom by ste ty a Ron mali šancu byť pár a možno by nikdy nebol uhryznutý...“

Uškrnula sa a preložila si nohu cez nohu a netrpezlivo sa zavrtela. „Áno, nuž, ale na to je už teraz trošku neskoro, nie?“

„A... o kom vlastne hovoríš? Kto ďalší je v klube Túžiacich po Ginny Weasleyovej? Okrem Julesa Quinna a ona vie, že do nej bol zamilovaný od prvého ročníka.“

„Ty si slepý? Oh, zabudla som... ty si slepý. Som udivená, že si si tento rok nič nevšimol... veď si bol neustále v inom svete. Mám na mysli Nevilla pravdaže. Požiadal ju, aby s ním šla na ples po tom, čo som ho odmietla, pamätáš? Myslím, že som mala Victorovi klamať a povedať mu, že som prijala Nevillovu ponuku. Možno by som teraz mala naozaj milého, normálneho chalana, ktorý by nebol tak zanietený odmietaním ma...“

Harry si povzdychol a prisadol si k nej. „Ale, no tak. Poď sem.“ Otvoril náruč a zaváhala len na moment, než sa k nemu priblížila. „Vieš, že som ťa neodkopol, jednoducho som pochopil, o čom náš vzťah bol: bolo to niečo, čo bolo založené na neprirodzenej situácii... vieš, ten Imperiusový elixír... a len troške zvedavosti. Myslím tým, sme len ľudia, a keďže sme takí dobrí priatelia a inak považujúci osoby druhého pohlavia za hodné randenia, skôr či neskôr by nám napadlo, či by sme sa nemali skúsiť dať dokopy. Ak ty a Ron spolu nerandíte, nech je tak. Rovnako je treba, aby sme všetko dostali zo svojich systémov. Naozaj chcem, aby sme boli znovu dobrými priateľmi. Strašne mi chýbaš,“ povedal, tesnejšie si ju privinul a položil si bradu na vrch jej hlavy.

Objala ho okolo pása. „Oh, Harry, aj ty mne. Pripúšťam, že si musíš myslieť, že som bezcenná hlupaňa, ale... ale cítila som sa taká odmietnutá... je to také ťažké. Pozerám sa do zrkadla a hovorím si: “Som hlavná prefektka Rokfortu. Mám známky, o ktorých sa väčšine profesorov mohlo len snívať, keď študovali. Pomohla som ti v prvom, treťom, piatom a šiestom ročníku, keď si bojoval proti zlu a tiež som ti trochu pomohla s Trojčarodejníckym turnajom.“

„A nezabudni, že keď si v druhom ročníku skamenela a ak by som ti v ruke nenašiel potrhaný papierik o baziliškovi, nikdy by sme sa nedozvedeli, proti čomu stojíme.“

Začervenala sa a vyzerala šťastne. „Ani nevieš, aká som bola šťastná, keď som sa zobudila a videla teba a Rona. Hlavne... no, môžem povedať, že hlavne on bol šťastný, že som v poriadku...“ Znovu zahanbene sklonila hlavu. „Ale vtedy som si ešte nechcela priznať žiadne pocity, ktoré som k nemu cítila. Boli sme takí mladí....“

„...ale bola si zahľadená do Lockharta...“

Vrhla sa dozadu a udrela ho do hrude, ale nebolelo to a ona sa zaškerila. „Mala som dvanásť rokov! Nikdy ma nenecháš zabudnúť na to, aký idiot som bola ohľadom neho?“

Zaškeril sa na ňu späť. „Bude ťa to prenasledovať po zvyšok života. Ja to chápem. Ty ma dokážeš vytočiť ohľadom Čcho a Rona ohľadom Fleur Delacourovej, ak ti to bude prijateľnejšie.“

Vážne sa naňho pozrela. „Sľúb mi niečo, Harry.“

Upokojil sa a rozvážne sa na ňu pozrel. „Čokoľvek.“ A v tom momente, keď to povedal, to tak aj myslel.

„Sľúb mi, že nech sa stane čokoľvek, my traja zostaneme stále priatelia. Ak Ron a ja... veď vieš. Chcem, aby sme boli stále priatelia a aby sme tu boli jeden pre druhého.“

Prikývol, potom si spojil čelo s jej. „Určite.“ Pozrela sa naňho, jej hnedé oči tesne pri jeho.

„Harry?“ zašepkala.

„Čo?“ zašepkal naspäť, neschopný sa pozrieť inam.

„Keď začne škola, prvýkrát, keď budeš sprevádzať Rona pri splne... chcem ísť tiež.“

So zdesením sa od nej odtlačil späť. „Hermiona... nie! Viem, že chceš, aby sme my traja boli priatelia stále, ale... keď budem v podobe griffina... nemôžem ti garantovať, že Rona udržím, aby ťa neroztrhal! Myslím, že keď vypije elixír a zaberie, tak nebude problém... ale, nikdy nemôžeme byť dosť opatrní. Myslím, že aj keď si vzal elixír, ale je vo vlkolačej forme, a spraví ti, čo i len malý škrabanec, môžeš byť vlkolak.“ Odrazu prestal, predstaviac si hrozné veci. „To je ono? Ty chceš byť tiež vlkolak? Nie, Hermiona, nevieš čo navrhuješ...“

Znovu ho udrela, trochu menej hravo ako predtým. „O nič viac ako ty, ty veľký hlupák. Nechcem sa stať vlkolakom! No... čo by si povedal, keby som ti povedala, že Profesorka McGonagallová zostáva v lete s nami, aby mi dávala súkromné hodiny niečoho, čo ma učila minulý rok...“ Prestala v očakávaní, sledujúc jeho tvár čakala na jeho reakciu. Keď sa konečne dostavila, nahlas sa zasmiala.

„Hermiona! To je skvelé! Ale... akú formu budeš na seba brať?“

Posadila sa späť a prekrížila si ruky na hrudi. „To je tajomstvo. Uvidíš pri prvom splne, nie skôr. Minerva počíta s tým, že vtedy už budem pripravená. Obávam sa, že sa to nenaučím tak rýchlo ako ty. Nech som akokoľvek dobrá v Transfigurácii, výzvou je byť si tiež veľmi vedomá ľudského tela a obávam sa, že v tom ma porazíš, Harry. To je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo si prirodzene dobrý letec a ja neznášam byť vyššie čo i len dva metre nad zemou.“  

 

„Minerva?“

Usmiala sa. „V septembri jej opäť budem hovoriť Profesorka McGonagallová, ale navrhla mi, že cez leto nemusíme byť až tak formálne. Nakoniec, je hosťom v mojom dome. Ona a moja mama si spolu skvele rozumejú. Oh, a vieš o tom, že toto leto som ju videla len druhýkrát oblečenú v jej muklovskom oblečení?“

Zmraštil obočie. „Ako to vyzerá? A kedy si ju videla prvýkrát?“

„Veď vieš. Keď prišla do nášho domu potom, čo som dostala list z Rokfortu. Museli uistiť u muklov narodených, že to nie je nejaký vtip, veď vieš. Ty si tomu veril, keď si si prvýkrát prečítal ten list?“

„No... so mnou to nebolo presne rovnaké. Myslím, že sa predpokladalo, že mi teta a strýko povedia o tom, že moji rodičia boli čarodejníci, a to všetko. Listy stále prichádzali a adresa sa stále menila, pretože strýko Vernon nás jednoducho naložil a pokúsil sa im uniknúť, nakoniec sa ukázal Hagrid a ukázal mi mágiu, dal mi list a vysvetlil mi to o mojej mame a otcovi...“

„Hagrid? Čaroval? Jedna vec na Rokforte, ako to, že jeho tekvice dokázali narásť do takých rozmerov... v tom čase som to neschvaľovala, ale Ron práve vykašliaval slimáky, tak som sa už s Hagridom nechcela dostať do sporu...“

Spojil pery dokopy. „Nemal som ti to hovoriť...“

„Teraz znieš ako on. Nemá povolené čarovať, Harry. Ty, Ron a ja vieme, že nemal byť vylúčený, ale technicky nemá dokončené čarodejnícke vzdelanie a dôveryhodný čarodejník...“

„Hermiona, viem, že si teraz hlavná prefektka, ale toto je dávna história. Nečaruje veľa, dobre? V skutočnosti dostal povolenie čarovať po tom, čo ma našiel. Hovorili sme o tebe a McGonagallovej.“

A tak mu vysvetlila, že sekundy po tom, čo jej list z Rokfortu pristál v lone, kým sa hrala na dvore, Profesorka McGonagallová zazvonila na zvonček oblečená v ťažkej tartanovej sukni a blúzke s veľmi vysokým golierikom. Hermiona si všimla, že brošňa, ktorú mala zavesenú na krku, mala rovnaký znak ako pečať na obálke, ktorú práve obdržala. McGonagallová sa rázne predstavila Hermioniným rodičom, bez vyzvania sa posadila a šokovaným zubárom vysvetlila, že ich dcéra je čarodejnica a bola prijatá na Rokfort.

„Ako to zobrali?“

„Predpokladám, že spôsobom ako to zoberie väčšina muklovských rodičov. Chytili sa za hlavy a povedali: “Dokážte to!“ Veď vieš, že som náhodne čarovala, keď som bola malá. Spravila malé kúzlo, aby ich presvedčila a pravdaže mohli mať ešte stále pochybnosti, tak spravila ešte niečo.“

„Čo spravila?“

Hermiona sa usmiala. „Jej obľúbený trik, pravdaže. Transfigurovala sa na animága. Odvtedy to bolo to, čo som raz chcela vedieť spraviť.“

Privinul si ju aby ju objal. „Hermiona... bolo by perfektné, keby si pri splne bola s nami. Tak by to malo byť... všetci traja zase spolu.“

„Ale, ale. Čo je to tu? Mám zájsť po Katie?“

Harry vzhliadol do Ronovej tváre, hoci mal ľahký tón hlasu, Harry videl výraz v jeho očiach. Videl ho objímať sa s Hermionou a mohlo mu napadnúť, že sa dávajú zase dokopy. Aj keď sa vyhýbal Hermione, bolo stále jasné, čo k nej cíti.

Harry sa na oboch pozrel. „Obidvaja si uvedomte, že to bol Katiin otec, ktorý nás dal dokopy. Ani mi nenapadlo, aby som sa jej spýtal sám. A myslím, že mu to zabralo asi tak tri sekundy povedať: „Moja dcéra ide na rande s Harrym Potterom!“ Myslím tým...nie, že by som nemal Katie rád. Len sa snažíme tak trochu randiť... nie je to nič veľké. Nerobte to, dobre? Za pár týždňov už dokonca nebudem žiť v Anglicku, preboha.“ Hlas sa mu zachvel a nebol si istý, či sa snažil presvedčiť ich alebo seba.

Ron sa zasmial. „V pohode Harry. Bol to len vtip.“

Harry sa uškrnul. „Ak sa ešte niekto spýta, či...“

„Akokoľvek,“ povedal Ron, prerušiac ho, „prišiel som sem von, pretože mi Malfoy povedal, že vy dvaja ste použili Dudleyho starý počítač, aby ste našli niekoho, kto sa volá Margaret Doughertyová. Je...“ jeho hlas sa zastavil. „Je to tá, kto si myslím, že to je?“

Harry prikývol. „Ešte neviem nič, Ron, takže nezvyšuj svoje nádeje. Nepovedal si Malfoyovi, kto si myslíš, že to je, či?“

„Nie. Prečo?“

 „Pretože som mu to tiež nepovedal, takže ak mu to nepovedala Ginny, tak to nevie. Nie, že by to nemohol vedieť, v skutočnosti si myslím, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by to nemal vedieť. Mohol by nám aj pomôcť, ak ju nájdeme, vie šoférovať. Možno by nám pani Figgová požičala jej auto...“

Hermiona sa zamračila. „Čo?“ Harry jej vysvetlil, že povedal Ronovi o svojich zmiznutých sestrách.

„Ty si to vedela?“ spýtal sa jej Ron. „Prečo si to nepovedal mne?“ Teraz znel rovnako sklesnuto, ako keď mu to Harry oznámil prvýkrát.

„Vedel si, že to vie, Ron. Povedal som ti to. Alebo si na to zabudol, keď si sa rozhodol zaútočiť na steny nemocnice?“

„Čože?“ povedala Hermiona a znovu sa zamračila.

 

 

Poslední komentáře
05.06.2012 10:16:08: Dobry preklad, diky za nej!=)
05.06.2012 10:08:18: Vymenené, aj takto díky.
05.06.2012 00:34:20: Ďakujem za preklad, je veľmi pekný, absolútne nič mi nerezalo uši. Páčilo sa mi, že sa Harry znovu s...
04.06.2012 21:49:06: Obetujte sa niekto. Skopčite to do wordu, opravte tie preklepy, čo napísala JSark, a znova mi to poš...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace