Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a ČDÚ - II.diel

21. Môj druhý život 5. časť

Preklad: Jimmi
Beta-read: Eggy

 Harry Potter a Čas dobrých úmyslov

(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
 Kapitola dvadsiata prvá

Môj druhý život

V. časť

 

Ron s Lupinom počas ďalšieho splnu nevyžadovali spoločnosť, ale Sirius a Harry sa s nimi aj tak rozhodli zostať. Celý predchádzajúci týždeň brali elixír, takže na rozdiel od predchádzajúceho mesiaca, boli poslušní a pokojní, skoro ako veľké chlpaté psy. Len si ľahli na podlahu cely, aby si príjemne pospali. Harry takmer nevidel dôvod, aby zostal celú noc v griffinovskej podobe, ale aj tak to urobil. Počkal, až kým budú Ron s Lupinom opäť v ľudskej podobe, než sa premenil nazad.

Konala sa posledná schôdza prefektov. Keď Harry s Hermionou dorazili, prekvapilo ich, že všetci ostatní prefekti vyzerali, ako keby tam už chvíľu boli. V okamihu, keď vošli, sa postavili a začali tlieskať. Harry s Hermionou sa na seba zmätene pozreli. Čcho k nim prišla, vyzerala veľmi vážne, objala Harryho a potichu prehovorila: "Vy dvaja ste boli jednohlasne zvolení za hlavného prefekta a prefektku. Schôdza v skutočnosti začala pred pätnástimi minútami." Potom objala Hermionu a zašepkala jej pravdepodobne to isté. Hermiona cúvla a zakryla si rukou ústa, vyzerala súčasne šokovane (Harry nechápal prečo) a nadšene. Zažiarila na Harryho a on jej úsmev opätoval. Zase sa vo vnútri cítil prázdny. Ron by mal byť hlavným prefektom, pomyslel si. Ale na rozdiel od Rona v jeho druhom živote, pre ktorého existovala možnosť stať sa hlavným prefektom, tento Ron nebol posledné dva roky prefektom ako Harry, takže jeho zvolenie neprichádzalo do úvahy. A za súčasného ovzdušia sa nikto nechystal zvoliť slizolinčana, ani keby Draco Malfoy dokázal dostať do väzenia desať svojich smrťožrútskych príbuzných. Harry sa pozrel na Malfoya, ktorý sedel medzi Mariah Kirknerovou a Millicent Bulstrodeovou. Tlieskal skutočne ako všetci ostatní, pozeral na Harryho bez štipky irónie. Jediná vec, ktorá zostávala, bol zásah učiteľov, ale zdalo sa byť nepravdepodobné, že by si vybrali niekoho iného ako Harryho a Hermionu. Vlastne to nebude oficiálne, až kým nerozošlú listy s menami ostatných vybraných prefektov, ale prakticky sa Harry a Hermiona už stali novými hlavnými prefektmi.

Harry sa pozrel na Hermionu a bol za ňu šťastný. Bol to logický výsledok rokov jej tvrdej práce a všetkým tých čias, kedy sa odvážne rozhodla pomôcť mu.... Ale spomenul si na to, ako si pred rokom pomyslel, počas predchádzajúcich volieb, že ak zvolia jeho a Hermionu, bude to ako u jeho rodičov, ktorí boli tiež hlavnými prefektmi...

Keď sa vrátili do spoločenskej miestnosti, Ron očividne len s ťažkosťami nezareagoval na poctu, ktorej sa Hermione dostalo. Zaškeril sa, zdvihol a zatočil ju. V skutočnosti ale vyzerali, že by chceli byť chvíľku osamote. To ale nemohli, ak chceli zostať len priateľmi. Namiesto toho trápne od seba odstúpili, obaja trochu začervenaní a Harry sa cítil strašne. Mali by to byť schopní osláviť aspoň s trochou bozkávania, pomyslel si. Ale trojica tam trápne stála, až kým sa do spoločenskej miestnosti nevrátili Ginny a Tony. Tony objal Hermionu a silno potriasol Harrymu rukou. Ginny tiež Harryho krátko objala a on sa prinútil, aby ju následne pustil.

Piaty ročník mal svoje VČÚ a Ginny ich dostala dvanásť, ako Percy a Bill. Bola nadšená. Okamžite poslala sovu rodičom spolu s listom, ktorý dostala. Potom utekala k slizolinskému stolu, aby to povedala Dracovi Malfoyovi a obaja vybehli z Veľkej siene, pravdepodobne oslavovať. Harry prehltol, keď ich sledoval. Začal sa bezcieľne potulovať po chodbách a schodiskách, až kým sa nakoniec neposadil na akési schody, ktoré zjavne nikam neviedli. Len tak sa pohrával so svojím baziliskovým amuletom, potom okolo neho zúfalo zovrel ruku, cítil sa stratený...

Zatvoril oči a v duchu uvidel Ginny. Z toho, čo dokázal vidieť, ležala na podlahe jedného zo skleníkov, na akomsi habite, ktorý bol nedbalo pohodený. A nebola sama. Bola v náručí Draca Malfoya. Harry videl celé jeho ruky, dračie tetovanie, ktoré pokrývalo jeho chrbát a plecia, pretože mal vyzlečenú košeľu. Vášnivo sa bozkávali, ale potom Ginny od neho cúvla, uprene sa na neho zadívala, oči potemnené vášňou a potom jej prsty začali rozopínať gombíky na blúzke a začala ich uvoľňovať...

Nie on. On nebol ten, kto jej rozopínal blúzku. Bola to ona.

Harry trhane zovrel amulet, videl, ako jej skĺzala blúzka z pliec, videl, ako sa nad ňu lačne naklonil Draco Malfoy a potom sklonil ústa, keď pohodila hlavou dozadu a zatvorila oči...

So šklbnutím roztrhol retiazku a strhol si amulet z krku. Pustil ho do lona, slzy mu stekali po tvári. Potom ho za retiazku zdvihol, ako keby ho dotyk amuletu mal popáliť tak, ako popálil Lupina. Vrátil sa do chrabromilskej veže, amulet takto držal pred sebou, ignoroval zmätené pohľady, ktoré dostával od ľudí, ktorých cestou videl. Keď bol nazad v spálni, otvoril kufor a vložil doň amulet. Nechal ho padnúť vedľa prívesku, ktorý mu Ginny nedovolila dať jej na Vianoce. Keď zatvoril kufor, mal pocit, ako keby skutočne zatvoril dvere na kapitole svojho života. Nuž, pomyslel si, teraz to vedel. Vedel, ako sa Ginny cítila celé tie roky, keď po ňom túžila bez toho, aby reagoval. Možno toto bola zaslúžená odplata. Možno si to zaslúžil. Ale uvedomovať si to, to nijako neuľahčovalo...

Dajako sa mu podarilo zvládnuť skúšky, ktoré profesori pripravili pre šiestakov, dokonca aj keď do nich nevložil srdce. Súbojová exhibícia, ktorú mali mať, bola zrušená kvôli udalostiam v lese z minulého mesiaca. Skôr než si to uvedomili, boli pobalení na vlak a pripravení zísť do Veľkej siene na rozlúčkovú hostinu.

Tento rok to nebola žiadna záhada a žiadna súťaž. Chrabromil, na dôvažok k získaniu metlobalového pohára, mal v bodoch poriadny náskok a bez debaty vyhral fakultný pohár. Sieň bola zahalená v červenej a zlatej a Harryho srdce navrelo radosťou, keď to videl. Uvedomil si, že po tomto už bude mať len jedinú rozlúčkovú hostinu, svoju poslednú. Keď všetci dojedli, Dumbledore sa postavil, aby prehovoril."

"Gratulujem vám všetkým k vašim skvelým výkonom pri skúškach. Napriek početným vyrušeniam, či už v hrade alebo mimo neho, ste všetci obdivuhodne zvládli vaše školské povinnosti." Žmurkol na nich a predsa vyzeral umiernenejší než v minulosti. "Je smutné, že niektorí z vás utrpeli straty, ktoré naveky zmenia vaše životy. Mali by ste ale vedieť, že na Rokforte máte vždy rodinu, že na Rokforte ste vždy vítaní. A to nič nikdy nezmení." Harry si všimol, ako sa láskavo pozrel na Julesa Quinna, novo osirelého a tiež si všimol, že pohľadom zaletel k plačúcej tretiačke z Bifľomoru a štvrtákovi z Bystrohlavu. Smrťožrúti sa činili.

"Jedna strata, ktorú utrpela bystrohlavská fakulta, by nemala byť ignorovaná: Evan Davies." Zastal a ticho v sále bolo kompletné a úplné; nikto nepohol ani svalom. "Mnohí z vás ste pravdepodobne počuli," pokračoval, "že sa Evan obrátil voči svojim spolužiakom, že zaútočil na vašu hlavnú prefektku, Čcho Čchangovú, rovnako ako na Rona Weasleyho a Harryho Pottera. Bohužiaľ musím konštatovať, že je to pravda. Pred svojou smrťou toto všetko Evan evidentne urobil z vlastnej vôle a zomrel skôr, než mal možnosť odčiniť svoje skutky, skôr než mohol pochopiť nesprávnosť svojej cesty a vrátiť sa k nám ako polepšený syn." Harryho napadlo, že nikdy nevyzeral staršie ako pri týchto slovách. Dokonca jeho hlas sa zdal byť unavený.

"Ale chlapec, ktorého väčšina z vás poznala, nebol tento chlapec. Hral metlobal, pracoval pre svoju fakultu ako prefekt, vynikajúco si viedol v štúdiu. Bol to dobrý brat a dobrý syn," dodal a keď prikývol, Harry sa otočil a uvidel stáť vedľa dverí do siene Rogera Daviesa. "Trúchlime nad týmto chlapcom, pretože to je ten, ktorého sme stratili. Jeden skvelý muž povedal: Je to ľudská myseľ, nie jeho nepriateľ či protivník, ktorá človeka zvádza na nesprávnu cestu. Bohužiaľ Evanova myseľ ho zviedla na nesprávnu cestu. Túto vojnu musíme všetci zvádzať v našich mysliach, musíme odolať vábeniu zla. Nanešťastie Evan neodolal. Zaspomínajme chvíľu na toho Evana Daviesa, ktorého sme všetci poznali." Sieň znova stíchla, keď niektorí študenti sklonili hlavy a Harry si všimol, že niektoré bystrohlavčanky potichu plačú. Ale na Harryho radosť Dumbledore nepožiadal študentov, aby pripili na Evanovu spomienku, aby povedali jeho meno. Spomenul si, že ich Moody nútil, aby bojovali s temnotou vo vnútri. Evidentne Evan Davies svoj boj prehral.

Keď sa zdalo, že sa ticho naťahuje dostatočne dlho, Dumbledore znova prehovoril. Usmial sa a tleskol rukami, potom sa otočil, aby sa pozrel na Severusa Snapa. "Tento rok ale musíme osláviť niekoľko vecí. Je tu návrat Majstra elixírov a vedúceho slizolinskej fakulty, profesora Snapa." Snape prikývol, pery sa mu vykrútili. Od slizolinského stola sa ozval aplauz a potom sa Harry, pozerajúc rovno na Snapa, postavil a začal pomaly tlieskať, a potom sa tiež postavila Hermiona, tlieskala. Slizolinčania - vrátane Zabiniho a Crabba a Goyla, ktorých zbavili obvinenia zo zajatia profesorov - vyzerali šokovaní, pretože sa k nim pripojili všetci študenti, a tiež ostatní učitelia, až kým všetci prítomní nestáli a netlieskali návratu Severusa Snapa na Rokfort.

Snape sa v šoku rozhliadol po sieni a potom sa v rovnakom šoku otočil k svojim kolegom. Zvuk potlesku ohlušoval, odrážal sa od stien a podlahy, a Harry si skutočne pomyslel, že zazrel Majstra elixírov nenápadne si utrieť jedinú slzu, ktorá mu unikla z oka. On, zo všetkých ľudí, nikdy neočakával takú poctu.

Keď sa potlesk upokojil, Dumbledore znova pokračoval. "Mám ďalšie šťastné novinky. Pretože konečne zatkli smrťožrúta Petra Pettigrewa a on sa priznal, že zavraždil muklov a zinscenoval vlastnú vraždu, môj dobrý priateľ Sirius Black - " študenti zhíkli - "je teraz slobodný." Mávol rukou k dverám predsiene, ktoré sa otvorili. Sirius vošiel do Veľkej siene, spôsobil, že sa zhromaždenými študentami prehnalo ďalšie lapanie po dychu. S nakrátko ostrihanými vlasy a širokým úsmevom nakráčal k hlavnému stolu, aby zaujal prázdne miesto vedľa riaditeľa. Dumbledore mu potriasol rukou, usmieval sa ako slniečko, potom, keď si Sirius sadol, obrátil sa nazad k študentom.

"Bohužiaľ, profesor Lupin," kývol na vlkolaka, ktorý sedel z druhej strany Siriusa. "Považuje za nemožné, aby pokračoval vo vyučovaní Obrany proti čiernej mágii a bude nám chýbať, ale nebude pre Rokfort cudzincom," dodal, pozrel na Lupina a usmial sa. Nespomenul, že Lupin pohrýzol Rona. "Je pre nás cťou, že jeho miesto zaujme osoba, ktorú poznáme, pani Arabella Figgová, ktorá je zhodou okolností sestrou ďalšieho bývalého profesora, Alastora Moodyho." Usmial sa na Harryho a Draca Malfoya. Harrymu klesla sánka. Pani Figgová! Spomenul si, aké to bolo, keď ho učil jej brat a aké to bolo bývať s ňou. Siedmy ročník bude zaujímavý, pomyslel si.

"Nakoniec," pokračoval, "musíme zobrať na vedomie, že sú tu ľudia, bez ktorých by sa profesor Snape nevrátil, nebol by zatknutý Peter Pettigrew a neočistili by Siriusa Blacka. Títo ľudia sú členmi rokfortského Klubu duelantov, vedeným ich kapitánom, Harry Potterom. Ale väčšina z vás nevie, že minulý rok som vytvoril ocenenie, ktoré som pomenoval Fénixovým rádom. Ocenil som touto poctou študentov, ktorí pomohli zatknúť iného smrťožrúta, Luciusa Malfoya a teraz týchto študentov žiadam, aby vystúpili a ukázali odznak Rádu."

Harry vytiahol svoj Fénixov rád z vrecka a pripol si ho na predok habitu, tesne pod prefektský odznak. Už pochopil, prečo ho Dumbledore požiadal, aby si ho priniesol na rozlúčkovú hostinu. Hermiona, Ginny a Ron než vstali urobili to isté pri chrabromilskom stole. Potom sa presunuli dopredu. Keď otočil hlavu, všimol si, že to isté urobil aj Draco Malfoy. Pätica stála pred Dumbledorom, tvárou k ostatným študentom, keď riaditeľ pokračoval.

"Som veľmi pyšný na všetkých členov Klubu duelantov a zdá sa len správne a vhodné, aby ste boli všetci rovnako ocenení Fénixovým rádom za vašu príkladnú prácu v boji s temnými kúzelníkmi a odolaniu vábeniu temnoty, ktorá prebýva v každom z nás. Keď zavolám vaše meno, prosím podíďte dopredu a pripojte sa k členom Rádu."

Vytiahol zvitok z vrecka a rozvinul ho. "Susan Bonesová," zavolal. Susan sa pri bifľomorskom stole postavila, striasla si hanblivo vlasy do tváre, potom váhavo vystúpila, aby sa postavila vedľa Ginny, ktorá sa k nej s úsmevom otočila. "Millicent Bulstrodeová, Čcho Čhangová..." Keď kráčali dopredu, Harry sa pozrel na Čcho. Nevedel, či sa mu niekedy s ňou podarí dať veci do poriadku. Najprv bol zodpovedný za Cedricovu smrť a teraz ju dal dokopy s Voldemortovým dedičom a ten tiež zomrel...

"Justin Finch-Fletchey. Mariah Kirknerová..." Harry si všimol, že Mariah nebola plachá v prijatí priznania jej úlohy v záchrane Snapa. Kráčala s hlavou vysoko (po tom, čo vrhla na niekoľkých slizolinčanov zničujúci pohľad). "Ernest MacMillan, Parvati Patilová, Anthony Perugia, Ruth Peltová a Liam Quirke."

Nakoniec všetci stáli v čele, tvárou k ostatným študentom. Dumbledore mávol rukou a desať nových držiteľov Fénixovho rádu zistilo, že majú rovnaký odznak prišpendlený na svojich habitoch ako pôvodní členovia predtým. Ďalšie mávnutie jeho rukou a zvyšní študenti vo Veľkej sieni sa ako jeden zdvihli na nohy, dupali a kričali a tlieskali. Harry sa otočil a všimol si, ako sa Ginny a Draco Malfoy na seba vzájomne usmievajú. Mali na tvári mierny rumenec. Aj ostatní členovia Klubu duelantov vyzerali , že sú súčasne potešení a zahanbení, ako ten rámus pokračoval. Profesori sa k nim pripojili viacej rozvážne. Postavili sa a tlieskali nadšene, ale zdvorilo. Harry stočil hlavu a zachytil Snapov pohľad, kývol na neho. Snape mu venoval veľmi malý úsmev a opätoval prikývnutie. Harry sa znova otočil k zástupu študentov pred ním, ktorí jasali nad svojimi šampiónmi vo Fénixovom ráde.

***

Bolo viac než čudné byť znova v Rokfortskom exprese. Harry si uvedomil, že väčšinu cesty hľadí z okna, hlavne, aby sa vyhol pohľadu na Draca Malfoya a Ginny, ktorí sedeli oproti nemu. Vyzerali bláznivo šťastne. Vedľa nich sedela Hermiona, tiež vyzerala z okna, hladkala Krivolaba. Ginny mala na kolenách Mackenzie, tiež sa tvárila, ako keby sa snažila nevšímať si ich šťastie. Ron sedel vedľa Harryho so svojou strieborno pruhovanou, Argentom, v lone a čítal. Harry sa naklonil a zistil, že je to kniha o bojových umeniach, s detailnými ilustráciami, ktoré vyzerali skôr ako komplikovaný tanec než praktické pohyby, ktorými sa dá zraniť protivník. Harry vzhliadol na Rona, na osamelý šedý prameň vlasov na jeho čele a vzdychol si nad nespravodlivosťou sveta.

Zrazu sa Ginny pozrela v úžase na svojho brata. "Ach! Ron!"

Ron vzhliadol od čítania, zamračený. "Čo je, Ginny?"

"Práve ma niečo napadlo. Mal by si byť so svojou mačkou opatrný."

Ron sa pozrel na malú spiacu mačku, zamračený, potom sa pozrel znova na sestru. "Prečo?"

Ginny sa na neho šibalsky usmiala. "Kvôli menu, čo si jej dal. Úplne si zabudol, čo to znamená?"

Teraz Hermiona tiež dokorán otvorila oči. "To je... to je... keby som úplne neverila všetkým formám veštenia okrem aritmantiky..."

Nakoniec to Harrymu došlo. Ronova mačka, Argent, mala meno, ktoré v latinčine znamenalo "striebro". Ron sa na Hermionu a sestru zaksichtil.

"Spamätajte sa. Je to len meno."

Pokrútil hlavou a vrátil sa k čítaniu. Harry podozrievavo hľadel na mačku a premýšľal, a premýšľal...

Keď sa dostali na King's Cross, vliekli svoje kufre po nástupišti uprostred davu rodín, ktoré vítali svoje deti doma. Hermiona bežala k matke a otcovi a pani Weasleyová objala Ginny, potom Rona. Na tvári mala ustaraný výraz, ktorý Harry predtým, než sa stal Ron vlkolakom, nevidel. Jeho otec položil ruku na plece najmladšieho syna. Tváril sa pochmúrne, ale Ron sa na neho usmial. Vyzeralo to ale trochu vynútene.

Ginny sa otočila, aby objala a pobozkala svojho priateľa na rozlúčku a Harry si všimol, ako si potichu niečo šepkajú. Potom sa na seba usmiali. Následne sa od neho oddelila a nasledovala svojich rodičov. Zdvihla ruku, aby Harrymu zamávala, ale neprišla k nemu tak, ako to urobila minulý rok, nevenovala mu žiaden bozk na rozlúčku. Prehltol hrču, čo mu narástla v hrdle, keď ich sledoval, ale potom sa rozhodol, že to chce mať skrátka za sebou a vykročil k jej priateľovi, keď zmizla za bariérou so svojimi rodičmi a bratom.

"Malfoy! Ehm - Draco. Mu-musím s tebou hovoriť."

Druhý chlapec zastal a prekvapene sa na neho pozrel. Prikývol. "Fajn, Potter." Harry si spomenul, že sa v skutočnosti nikdy nedostali k tomu, aby používali svoje krstné mená, dokonca ani potom, čo minulé leto spolu pracovali. Keď sa vrátili na Rokfort, zdalo sa prirodzené vrátiť sa k priezviskám. Harry si pamätal na chlapca, ktorý bol v druhom živote jeho najlepším priateľom, chlapca, ktorého vždy volal "Draco" a ktorý ho vždy volal "Harry" a premýšľal, či sa k niečomu takému niekedy v tomto živote priblížia.

"Mám-mám niečo, čo ti chcem dať, Malfoy."

Harry vytiahol dva baziliskové amulety z vrecka habitu a ponúkol mu ich, držiac ich za striebornú retiazku. Malfoy sa ich nedotkol, len hľadel na Harryho s prižmúrenými očami.

"To má byť čo?"

Harry zaváhal. "Ná-náhodou som narazil na ďalší amulet podobný tomu, aký mi dala Ginny. Ale-ale potom som si uvedomil, že ho nemám komu dať. Bol by som ho dal Ginny, pretože prežila baziliska v Komnate, ale-ale to vyzerá príliš ako niečo, čo robia 'páriky'," klamal. "My-my nie sme pár," hlas sa mu zasekol. "Ale ty a Ginny ste. Vy dvaja by ste ich mali mať. Tu máš," povedal, znova ich ponúkol druhému chlapcovi, ktorý sa načiahol a teraz ich chytil za retiazku. Vzhliadol na Harryho.

"Si si istý? Myslím - ten jeden bol darček. Nemáš vracať darčeky nazad."

Harry sa pozrel k zemi. "Som si istý. Vezmi si ich. Jeden jej daj." Vzhliadol na druhého chlapca. "Ale ak jej niekedy," povedal hlbokým trasľavým hlasom, "niekedy ublížiš, budeš sa mi musieť zodpovedať."

Draco Malfoy prijal jeho hrozbu, podivne doručenú niekým, kto mu práve dal darček. Prehltol, ale zaváhal len chvíľu, než si vložil amulety do vrecka habitu. Potom na Harryho zažmurkal a zrazu to bolo, ako keby stál pred ním iný človek.

"Takže," s úsmevom povedal Harry, "si pripravený na ďalšie leto ako záhradník?" Prepol na prázdninový režim a Draco Malfoy sa neisto usmial. Harry postrehol, že znepokojil druhého chlapca tým, že tak zrazu zmenil tému, ale musel, musel dostať z hlavy to, čo videl, keď ho naposledy zovrel v ruke, musel zabudnúť na to, čo Draco Malfoy a Ginny robili v skleníku...

Slizolinský chlapec prikývol. "Všetko je dohodnuté. Až na to, že teraz - teraz musím stráviť leto so svojou profesorkou. Dokážeš tomu uveriť? Pestúnka Bella učí Obranu proti čiernej mágii?"

Harry pokrčil plecami. "No, je to Moodyho sestra. Malo by to byť zaujímavé. Budem s tebou pracovať len do konca júla. Po mojich narodeninách zostávam so Siriusom. Šiel by som hneď, ale jeho rodina si musí zvyknúť, že je nazad, takže mi Dursleyovci dovolili, aby som s nimi chvíľu zostal."

Draco Malfoy sa teraz usmieval. "Nemôžem sa dočkať svojich narodenín. Keď budem plnoletý, nebudem si musieť robiť starosti s mágiou mimo školy. A už viem, ako sa premiestňovať, takže môžem požiadať o licenciu a zložiť skúšky." Harryho napadlo, že vyzeral, že celkom zabudol na Harryho darček a hrozby.

Harry sa zasmial. "Mali by sme byť veľmi, veľmi opatrní. Mohol by si sa primiestniť kdekoľvek."

Druhý chlapec sa tiež rozosmial. "A primiestnim!"

Harry sledoval, ako sa otočil k bariére a zmizol. Hľadel na prázdne nástupište, počúval ozvene hlasov, cítil správnosť toho, že je znova v tomto živote a predsa vždy, na pozadí svojej mysle, si pamätal na iný svet, na svet, ktorý bol veľmi nesprávny, ale v ktorom mal veci, ktoré tu nikdy nebude poznať.

Keď sa priblížil sa k bariére s kufrom ťahaným za sebou a Hedvigou v druhej ruke, pripravil sa na to, že znova uvidí Dursleyovcov a vráti sa do svojho života v Surrey.

***

Na Privátnej ulici číslo štyri vyzeralo všetko rovnako ako vždy. Po večeri sa Harry vyhol Dunkirkovi a vyšiel na prechádzku, nohy ho niesli spoľahlivo na cintorín v dedine. Na chvíľu zastavil pri Dudleyho hrobe. Potom vykročil k hrobom svojich rodičov. Ako slnko viselo nízko na oblohe, zalievalo zlatom usporiadané domčeky v dedine aj stromy roztrúsené tu a tam na cintoríne. Zasadili ich, aby chránili miesta odpočinku našich milovaných. Keď sa dostal k rodičom, pokľakol s únavou na duši, ako keby ho obrovské bremeno tlačilo k zemi. Hľadel na mená svojich rodičov na granite, vediac, že kľačí nad ich telami. Spomenul si, ako ich videl sedieť pri ohni v ich chalúpke, po tom, čo vložili svoje dieťa do postieľky - posledné pokojné okamihy, kým sa svet navždy zmenil. Prinajmenšom to niečo znamenalo. Mal možnosť ich takto vidieť, tak ako žili normálne svoje životy. Mladá rodina doma. Ale potom ho zrazu napadlo, že kľačí nad telom ešte niekoho iného, niekoho, koho meno na náhrobku nie je;.

O mesiac mu bude sedemnásť. Bol z toho vzrušený rovnako ako Draco Malfoy, hoci to nedal najavo. Avšak ešte mu sedemnásť nebolo. Keby si niekto všimol, čo robí, mal by ďalší čierny krížik na svojom zázname, hoci prvý bol pred piatimi rokmi, a bol to Dobby, nie on, kto v skutočnosti v dome použil to vznášajúce sa kúzlo (a Dobby by to asi teraz priznal). Nikto mu nikdy nevyčítal, že nafúkol tetu Marge, takže to sa nepočítalo. Mal pocit, že to za to stojí. Stálo by to absolútne za čokoľvek, čím by ho chceli potrestať za to, že použil mágiu mimo školy...

Vytiahol prútik z vrecka a opatrne ho namieril na kameň, starostlivo vyrezával, pohmkával si pritom melódiu kadišu, ktorý ho naučila Ruth (nedokázal sa prinútiť vysloviť slová) a keď konečne skončil, posadil sa dozadu, hľadel na svoju prácu, čakal na slzy, ktoré neprišli. Možno sa už vyplakal. Už nad ňou trúchlil... nad ňou... nad inými ľuďmi, ktorých bolo príliš mnoho, než aby sa dali spočítať... a mu bolo len šestnásť. Až do minulého septembra ani nevedel, že existovala, že jej život zhasol v rovnakej dobe ako jej matky.

Načiahol sa a obkreslil písmená svojimi prstami. Mágia, ktorou rytinu vytvoril, kameň trochu zohriala. Písmená boli jasné a úhľadné a krátko premýšľal, či si niekto pomyslí, že je čudné (ak si to vôbec všimne), že náhrobok kedysi venovaný Jamesovi Potterovi a Lily Evansovej nesie teraz tretie meno:

JAMIE ROSE POTTEROVÁ

1982-1997

MILOVANÁ SESTRA

Na to si na ňu spomínal, vyčarovával v mozgu každú spomienku, ktorú mohol, snažil sa ju urobiť pre seba reálnou, prial si, aby skutočne žila v tomto svete, aby sa o nej mohol s niekým porozprávať. Spomenul si, ako sa spolu s ňou díval, ako Longbottomovci berú preč Remusa Lupina, spomenul si na minulý rok v ich živote a na ich ostatné roky na Rokforte. Spomenul si na výraz v jej tvári, keď opustil domov a šiel v svojom prvom ročníku na hrad, keď ju zanechal len s dvojičkami, aby jej robili spoločnosť. Spomenul si na iné časy, keď vyzerala dokonca ešte smutnejšie: na Stuartov pohreb, vtedy, keď videla, ako Draco Malfoy venuje pozornosť nejakému inému dievčaťu a ona predstierala, že jej na tom nezáleží a najviac zo všetkého, na jej pätnáste narodeniny, keď musela sledovať, ako jej brata zatýkajú za zabitie ich matky...

Striasol sa, pokúsil sa zbaviť negatívnych obrazov. Namiesto toho sa sústredil na to, čo videl v mysľomise, na prázdniny pri mori a to bolo lepšie, to bola útecha. Vedel, že v rokoch, ktoré prídu, nikdy na ten obraz nezabudne. Bol totiž vypálený v jeho mozgu. Spraví z neho svoj kotvový kameň, vec, ktorá ho privedie nazad k sebe a ktorá ho vycentruje.

Zdvihol sa a opustil cintorín. Pomaly kráčal nazad na Privátnu ulicu. Obloha už začala tmavnúť. Le temps du loup, spomenul si, ako vravela Hermiona. Súmrak. Čas vlka. Áno, zvyšok Ronovho života bude odteraz časom vlka, pomyslel si. Bolo ťažké sústrediť sa na dobré veci, keď bolo tak veľa zlých. A tie zlé sa zdali byť ohromujúce... boli veľké a náročné, ale aspoň Ronov najlepší priateľ bol animágom. Po zvyšok svojho života, keď sa premení na vlka, či už s Vlčím morom alebo bez neho, Ron bude mať pri svojom boku svojho najlepšieho priateľa, aby mu robil spoločnosť, aby splnom prešiel s ním. Už chápal motiváciu svojho otca a Siriusa stať sa animágmi. Mal pocit, že svojmu otcovi rozumie viac než kedykoľvek predtým. Nepremýšľal o ňom veľa, odkedy sa rozprával s jeho duchom v metlobalovej šatni, ale myslel na neho, že je znova s jeho matkou, tak ako to malo byť predtým, než Harry zmenil čas. Teraz si aj myslel, že je s nimi tiež Jamie. To mu pomáhalo sa kvôli svojej sestre cítiť lepšie.

Skôr než vošiel do domu, stál tam s hlavou zaklonenou dozadu, hľadel na zafírovú oblohu a znova spomínal na obrazy z mysľomisy, na ten jasný letný deň na pláži. To bolo oveľa lepšie, pomyslel si, než mať na upokojenie baziliskov amulet. Rozhodol sa zbaviť sa amuletu a jeho dvojčaťa, ale tak isto mohol byť poľahky stratený alebo ukradnutý. Nikto mu túto spomienku nemohol vziať, nikdy...

V svete, ktorý si len on pamätal, bude navždy vidieť trojicu detí, ktoré sa držia za ruky a utekajú, spleť chudých, opálených rúk a nôh, slnko odrážajúce sa od dvoch čiernych hláv a jednej takmer bielej. Dokonca počul ozvenu ich prenikavého smiechu. Cítil, ako sa mu okolo srdca zovrela ako päsť tá ich detská naivita a dôvera, keď sa odvážne vrhli do nevšímavých vĺn mocného nahnevaného mora.

KONIEC

 

 

Poslední komentáře
01.03.2012 23:32:15: Ach, tak som sa konečne dostala k prečítaniu. Koniec sa mi zdá dosť depresívny, aj keď s určitou sn...
10.02.2012 13:25:32: Jimmi, Eggy - holky, díky za dokončení. Sice jsem se ještě nedostala k tomu to pořádně dočíst slovo ...
06.02.2012 11:38:34: Ahoj:-) Objevila jsem tenhle web a povídku teprve nedávno a chci Vám poděkovat za skvělou práci, ...
03.02.2012 12:56:50: Všem moc děkuji za překlad této povídky. Věřím, že to byla opravdu těžká práce. Někdy jsem se trochu...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace