Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a ČDÚ - II.diel

21. Môj druhý život 4. časť

Preklad: Jimmi
Beta-read: Eggy

 Harry Potter a Čas dobrých úmyslov

(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
 Kapitola dvadsiata prvá

Môj druhý život

IV. časť

Po troche váhania sa konečne rozhodol to urobiť. Keby to neurobil pred koncom semestra, nikdy by nenašiel odvahu. Zdvihol mysľomisu a opatrne ju zniesol kruhovým schodiskom, cez spoločenskú miestnosť (vôbec nikto mu nevenoval pozornosť), potom mnohými schodmi do žalárov.

Keď Harry vošiel, profesor MacDermid nebol v učebni. Prešiel ňou k pracovni, ktorej dvere boli privreté. Harry ich lakťom odtlačil a ani sa nenamáhal žiadať povolenie vstúpiť. Snape sedel za stolom, naklonený nad jednu zo zásuviek, ako keby triedil spisy. Keď Harry vošiel, trhol hlavou dohora.

Harry vošiel s mysľomisou do miestnosti a s buchnutím ju položil na stôl. Potom sa posadil do kresla pri ohni a pozrel sa na Severusa Snapa. Snape sa krátko zadíval na mysľomisu. Z toho, ako ju niesol, sa strieborná tekutina v nej rozmiešala. Harry, skôr než sa posadil, zazrel hmlisté ľudské bytosti krútiť sa na jej dne a vedel, že ich zazrel aj profesor. Potom sa jeho oči znova stretli s Harryho. Zostal ale ticho. Harryho zabolelo, keď si všimol, aké má prepadnuté oči. Premýšľal, ako ten muž trpel počas dlhých mesiacov, kedy ho Peter Pettigrew a Viktor Krum držali ako väzňa a mučili.

Snape nakoniec otvoril zásuvku a vytiahol malý pohár. Otvoril ďalšiu zásuvku, vytiahol fľašu ohnivej whisky. Zrejme mu strýko nepoprehadzoval jeho zásuvky. Tentoraz neurobil žiaden pohyb, aby sa podelil s Harrym. Nebol tam druhý pohár. Po vypití pohára a slabom zalapaní po dychu, krátkom vycerení zubov, sa pozrel na tichého, očividne rozrušeného chlapca pred ním a povedal: "Prečo ste tu, Potter? A prečo ste priniesli toto?"

Harry prehltol. Zrazu si spomenul na tak veľa. Na veci, ktoré nevložil do mysľomisy, na maličkosti z detstva v Rokville alebo na to jednoduché kamarátstvo, ktoré zažil v druhom živote, keď s oteckom hrali šachy v pracovni Čiernej mágie alebo keď prišiel po tom maratónskom metlobalovom zápase do jeho spálne a povedal Harrymu, že si ho slizolinský tím vybral za nového kapitána...

"Chýbali ste mi," dostal nakoniec zo seba, žmurkal, aby potlačil slzy. Snapa tento prejav emócii očividne vyplašil. Starší muž sedel mlčky, rozjímal o svojom prázdnom pohári.

"Som váš učiteľ," vyhlásil, ako keby na to Harry zabudol, "a bol som preč. Mne - mne chýbalo učenie." Správal sa, ako keby to bolo priznanie monumentálnych rozmerov.

"Nechýbali ste mi ako učiteľ," riekol Harry, potom si uvedomil, že to znelo veľmi čudne. Po ďalšom ešte trápnejšom tichu medzi nimi Harry nakoniec povedal: "Chýbal mi môj otec." Snapove oči sa otvorili veľmi doširoka, ale neprehovoril. "Dovoľte mi to vysvetliť," dodal Harry len čo si všimol reakciu. Pustil sa do vysvetľovania o tom, ako minulé leto nespával vďaka snom, ktoré mu prinášala jeho jazva, o tom, ako ho Voldemort  na King Cross nahovoril na použitie Tempus Fugit, o prenášadle z hodiniek, o vykonaní kúzla Tempus Bonae Voluntatis...

Snape vyskočil z kresla, Harry sa ponoril hlbšie do svojho, pretože si myslel, že ho chce fyzicky napadnúť. "Vy ste urobili čo?"

Harry na neho vzhliadol, cítil, ako ho zaplavil pocit viny. "Dumbledore to vie. Povedal som mu to v októbri. Až na to, že som vtedy vedel len to, že som to urobil. Na druhý život som si spomenul až v noci štrnásteho mája, kedy som napravil časové línie...

Len som chcel zachrániť svoju matku. A sestru. A - a vyšlo to. Keď som sa zobudil - mal som druhý život, v ktorom som žil viac než pätnásť rokov. Moja mama nezomrela. Žili sme v dome v Rokville. Mal som sestru menom Jamie. Dvoch malých bratov, dvojičky..."

Snape sa zamračil a znova posadil, zmätený.

"Malých bratov.“

Harry prikývol. "Mama sa znova vydala. Bratia sa volali Stuart a Simon a mali priezvisko... " Harry sa neisto odmlčal. Potom sa na to rýchlo vrhol, skôr než stratí odvahu. "Snape."

Starší muž sa zamračil. "Uvedomujem si, že študenti ma takto nazývajú po celý čas, ale slušnejšie je oslovovať profesora do očí "profesor", nie len používať jeho priezvisko..."

"Nie. Myslel som - moji bratia sa volali Stuart Snape a Simon Snape. Boli ste môj nevlastný otec. Oženili ste sa s mojou matkou. Povedal som, že mi chýbate... pretože ste ma vychovali. Ste jediný otec, ktorého som kedy poznal."

Snape na Harryho vyvalil oči a pokúsil sa trasúcou ruku naliať si ďalší drink, ale namiesto toho rozlial zapáchajúci alkohol po stole. Ignoroval neporiadok a priložil si k perám pohár s tým, čo sa mu podarilo naliať dnu, ešte raz ho hodil do seba a potom sa kútikom oka pozrel na mysľomisu.

"Prečo by som vám mal veriť?" zrazu povedal. "Ak ste mali taký život, s matkou a... a s rodinou, prečo ste sa rozhodli všetko zmeniť?"

Harry sa zamračil. "Pretože to bolo nesprávne. Ale nechápal som to, až kým... až kým sa všetko pre mňa nepokazilo..."

Snape sa na neho pozrel prižmúrenými očami. "Čo tým myslíte?"

"Čo - ako sa to pokazilo pre mňa alebo pre zvyšok sveta? Je ťažké vedieť, kde začať. Na začiatok, Voldemort nepadol. To bolo dostatočne zlé. Škola zakázala vstup muklorodeným študentom, keď mi bolo asi sedem či osem..." Harry prebehol niektoré z rozdielov v čarodejníckom svete, potom v muklovskom.

"A nič z toho nestačilo? Potrebovali ste, aby sa z vášho vlastného života stala katastrofa, než ste sa uráčili niečo urobiť?" Harry sa pomrvil, mal pocit, že mu poriadne vynadali. "Ako sa váš život pokazil? Čo vás prinútilo urobiť správnu vec?" Snape vyzeral úprimne zvedavý.

Harry zaváhal. Ako mohol tomuto mužovi povedať, že bol zodpovedný za smrť ženy, ktorú miloval? Jedna vec, ktorú Harry nevložil do mysľomisy, bola smrť jeho matky v jaskyni. Odkašľal si. "Nuž, na začiatok, aby som veci mohol napraviť, tak som musel utiecť z Azbakanu."

"Z Azbakanu!" Snape to slovo vydýchol, ako keby to bola v anglickom jazyku tá najodpornejšia nadávka. "Vy ste boli vo väzení? Prečo?"

Harry sa pozrel na zem. "Ne-nechcem o tom hovoriť." Vzhliadol a s prekvapením postrehol súcit v profesorových očiach. "Prosím."

Snape po chvíľke zvažovania zatvoril oči a prikývol.

"Ale dokonca keď všetko šlo dole vodou," pokračoval Harry, "a aj keď som vedel, že by bolo správne vrátiť časové línie, keby som vedel ako, bolo také ťažké - bolo také ťažké nemať znova rodinu. Až na to, že v čase, keď som sa k napraveniu časových línii dostal, z rodiny ste mi zostali iba vy."

Teraz sa Snape tváril skutočne nešťastne, napriek sebe. "Otočili - otočili sa k vám chrbtom kvôli... čomukoľvek, čo vás dostalo do väzenia?" Tá predstava ho evidentne vydesila. Nemal rád Siriusa Blacka a dal to jasne najavo, keď na neho narazil v Harryho treťom ročníku v Škriekajúcej búde, ale prirodzene očakával, že rodina odsúdeného bude stáť pri ňom.

"Neotočili sa mi chrbtom," potichu prehovoril. "Všetci boli mŕtvi." Harry nemal chuť vysvetľovať jeho bývalému otcovi Simonov osud, bolo jednoduchšie považovať ho za mŕtveho. A teraz sa vôbec nenarodil, ani jeho dvojča...

Snape sa znova postavil, ale tentoraz sa prechádzal a krútil hlavou. "Neverím tomu. Vy ste... žili iný život. Pätnásť rokov. A potom ste časové línie vrátili späť." Zaletel pohľadom k mysľomise na stole. "A vložili ste tamto spomienky z druhého života?"

"Niektoré. Viem... viem, že ste sa nikdy neoženili a nemali deti. Niežeby ste ešte stále nemohli. Ale..." Harry sa z ničoho nič hanbil. "Napadlo mi, že by ste mali vedieť, že ste... že ste boli dobrým otcom. Jediným otcom, ktorého som kedy poznal. Z nejakého dôvodu som si myslel, že by som vám to mal ukázať, ale teraz chápem, že to bol zlý nápad..."

Prešiel k stolu a chcel si vziať mysľomisu, ale Snape mu položil ruku na ruku. Harry hľadel na tú ruku, potom vzhliadol na profesora. Ruka sa stiahla a Severus Snape si odkašľal. Snažil sa vyzerať, že pohľad na mysľomisu mu nerobí problémy, ale zdalo sa, že sa snaží rozoznať postavy, ktoré ňou z času na čas preplávali.

"Čo -  čo je v nej?"

Harry o tomto premýšľal. "Prázdniny pri mori. Vy ste s dvojčatami strávili väčšinu času na pláži pod plátennou strieškou, ktorú sme postavili, aby sme vás troch chránili pred slnkom..." Harry si všimol, že sa zamračil, tak vysvetľoval. "Aj Stu a Si mali porfýriu. A bol s nami Draco, na návšteve." Teraz Snapovo obočie vyletelo v prekvapení. Harry stiahol ústa. "Boli sme od mala najlepšími priateľmi. Vy ste stále robili špióna pre Dumbledora a s mamou ste sa priatelili s Malfoyovcami ako druh krytia."

Snape sa znova pozrel na mysľomisu. "Čo ešte?"

Harry premýšľal. "No - Stuartov pohreb. Cintorín v Dunoone. Len krátko." Zase mu začali vlhnúť oči, keď o tom premýšľal. "Vy a ja a dvojčatá, keď sme doma trénovali metlobal. A... a jedna noc, keď som bol pochcánek a mama ešte len čakala dvojčatá..." Zastal, keď si všimol, že sa Snapove ústa skrútili v pobavení nad tým, že sa Harry preriekol a použil slovo "pochcánek". Harry sa zaksichtil. "No, chcete to vidieť alebo nie? Zjavne mi teraz veríte - ak chcete ďalší dôkaz, je priamo tu," kývol na veľkú kamennú čašu.

Snape sa zamračene naklonil. "Do mysľomisy sa dajú dať len skutočné spomienky, žiadne fantázie či sny," vyhlásil, ako keby uisťoval samého seba.

"To je pravda," potvrdil Harry. "Hoci spomienky môžu byť stále skreslené. Je to tak, ako som ja prežil tieto udalosti. Nie je to úplne objektívne, ako keď niečo zachytíte na film." Zastal a začal vysvetľovať. "Film je..."

"Viem, čo je film, Potter," zaškaredil sa Snape. "Možno žijem v čarodejníckom svete, ale neignorujem informácie o muklovských vedomostiach či zábave."

Harry opäť kývol na mysľomisu. "Takže...?"

Snape sa tváril, ako keby zbieral odvahu, znova hľadel do čaše. Potom takmer nepostrehnuteľne prikývol. Vytiahli svoje prútiky; Harry šiel prvý. Predklonil sa, dotkol sa prútikom povrchu, zamiešal obsah, až kým neuvidel slnečné pobrežie; peknú červenovlasú ženu na ležadle v tmavomodrých jednodielnych plavkách, s tvárou chránenou pred slnkom veľkým klobúkom a okuliarmi, kým tmavovlasý chlapec a dievčatko sa stavali nablízku hrad z piesku...

Harry sa sklonil, vložil nos do tekutého povrchu, cítil, ako mu zatriaslo žalúdkom, keď padal do mysľomisy. O chvíľu neskôr pristál na piesku vedľa červenovlasej ženy a potom, bez varovania, spadol z oblohy Severus Snape a pristál na piesku vedľa neho.

Prižmúril oči a vyzeral vyplašený takým jasným svetlom, ale Harry ho rýchlo uistil.

"Toto slnko vám neublíži. Je to len spomienka." Starší muž prikývol, ako keby si pripadal trochu smiešne, že spanikáril, hoci len na sekundu. Rozhliadol sa po ostatných ľuďoch, ktorí obývali pláž, potom sa znova pozrel na Lily Evansovú, ktorá v tom čase mala asi dvadsať osem a bola taká nádherná, ako si Harry pamätal. Čítala knihu, kým oddychovala na slnku, jej dve najstaršie deti sa hrali v piesku nablízku.

Snape si kľakol vedľa Lily, nakukol jej do knihy, snažil sa preniknúť jej výrazom. Harry ju tiež sledoval. Znova premýšľal, či deti, keď dospievajú, si niekedy nájdu čas, aby sa skutočne pozreli na svojich rodičov a uložili si ich podobu do spomienok, aby ju mali v deň, keď už ich viacej mať nebudú...

Ale Snape, fascinovaný, sa presunul k chlapcovi a dieťaťu hrajúcim sa v piesku. Keď bolo Harrymu osem, bol chudým, šľachovitým dieťaťom so strapatými vlasmi typickými pre Jamesa Pottera a s matkinými zelenými očami, ktoré ešte neboli ukryté za okuliarmi. Na rozdiel od chlapca, ktorý vyrastal u Dursleyovcov, nebol bledý a choro vyzerajúci z toho, že býval pod schodmi a takmer ho nekŕmili. Aj keď bol tento chlapec chudý, jasne sa tešil dobrému zdraviu a bol opálený z pobytu na pláži.

Jeho sestre bolo šesť, mala chudé, ale silne vyzerajúce ruky a nohy, ktoré jej trčali z krikľavo ružových plaviek, ozdobených volánikmi okolo nôh a na ramienkach. Tmavé vlasy mala stiahnuté do dvoch vrkočov a oči mala rovnako zelené ako jej brat. Tiež bola opálená, na nose mala niekoľko pieh. Vlhký piesok sa im lepil na nohy, kým pracovali; liali vodu do priekopy, ktorú hrabali okolo svojho hradu.

"Chceš plávať?" spýtal sa zrazu malý Harry Jamie vysokým, piskľavým hlasom, z ktorého Snape takmer vybuchol smiechom. Zamračene sa pozrel na svojho učiteľa.

"Bolo mi osem." Vedel, že znel urazene.

"Povedal som niečo?" ohradil sa Snape, obočie nadvihnuté. Teraz sa chcel Harry zasmiať; bolo to takmer, ako keby hovoril s nevlastným otcom vo svojom druhom živote, keď si dokázali robiť žarty z toho druhého a povedať mu čokoľvek a všetko.

Jamie pokrčila plecami. "Iste. Myslíš, že otecko skončil s Dracom? Možno by rád šiel aj on."

"Zistime to."

Nasledovali deti pod striešku, ktorou sa pred slnkom chránil dvadsaťosem ročný Severus spolu so svojimi dvojčatami. Štvorroční chalani sa hrabali v studenom, zatienenom piesku, presievali ho kovovým vedierkom. Ich otec použil prútik, aby ohľaduplne zahojil malú ranu na chodidle Draca Malfoya. Vysoký, chudý blondiak mal na tvári zradné prúžky od sĺz. Bol opálený ako Harry a Jamie, okrem bielej jazvy, ktorá prezrádzala vyliečenú ranu na nohe.

"Môže už ísť Draco do vody, tati?" spýtal sa Harry nevlastného otca. Ten nevzhliadol od svojej úlohy, ale stále sa silne sústredil na to, čo robil. Po pol minúte vzhliadol a usmial sa na svojho nevlastného syna.

"To by malo stačiť. Už sa tam žiadna slaná voda nedostane. Dávajte pozor kam stúpate. Nechcete, aby som musel liečiť ranu od ďalšej ostrej mušle." Teraz sa otočil k malému Harrymu. "Prečo nepožiadaš mamu, aby šla s vami?"

Harry sa na nevlastného otca usmial od ucha k uchu. "Správne!" Trojica sa rozbehla k Lily Evansovej.

"Mami!" vykríkol Harry. "Poď s nami do vody!"

"Prosím prosím prosím prosím... " Okamžite začala odriekať Jamie spevavým hlasom. Jej matka sa zasmiala a zložila si slnečné okuliare.

"Dobre, dobre. Viete čo, vy traja choďte prví, prídem za vami."

Deti sa otočili a rozbehli sa ruka v ruke k vode, Jamie medzi chlapcami. Slnko sa odrážalo v ich vlasoch, nohy mali dlhé, chudé, atletické. Harry prestal dýchať, keď to sledoval. Boli takými nádhernými deťmi. Vôbec netušili, ako vyzerajú pre ostatných, aké to bude pre jedného z nich o deväť rokov neskôr, že bude cítiť v očiach slzy len z toho, že vidí svoje mladšie ja a svoju sestru a svojho najlepšieho priateľa utekať k moru, držať sa za ruky a nevinne sa smiať.

Lily Evansová si zložila klobúk a položila ho opatrne na ležadlo s knihou a okuliarmi, potom si vyzula sandále a pedantne ich položila pod ležadlo. Vlasy už mala stiahnuté do dlhého copu na chrbte. Keď elegantne kráčala k moru, Harry pozoroval Severusa Snapa vedľa seba hltavo ju sledovať očami. Ale keď sa dostala k vode, zanechala zdanie, že je povznesená nad hru s deťmi. Tie už skočili bezhlavo do vĺn, hneď ako sa dostali na kraj vody. Teraz si už Jamie šúchala oči a kňučala kvôli soli v nich. Tak ju jej matka zdvihla a niesla na chrbte. Kráčala v po stehná vysokej vode (pre ňu) a mala chudé, opálené nohy dievčatka omotané okolo pása a šľachovité ruky okolo krku. Harry s Dracom na seba špliechali, šialene sa smiali. Lily občas zohla kolená, aby Jamie namočila, nad čím ona pišťala radosťou.

Slnko zakryli mraky a pláž zrazu potemnela. Skôr než by to malo utlmiť denné aktivity, jednoducho to znamenalo, že sa môže zúčastniť viac ľudí. "Tati!" zakričal Harry z vody. "Priveď dvojčatá! Zašlo slnko!"

Videli, ako mladší Severus Snape zdvihol ruku a zamával na svojho nevlastného syna, potom vystrel ruky k štvorročným chlapcom, ktorí vyzerali veľmi dychtiví dostať sa spod striešky do vody. Ich otec bol bledý ale svalnatý, s niečím, čo vyzeralo ako tetovanie na jeho ľavom predlaktí. Vlasy mal v tomto čase dlhé, stiahnuté do konského chvosta na zátylku, ale bol hladko oholený. Zaškeril sa, čo zdôraznilo jeho vysoké lícne kosti a tak vyzeral ako úplne iný človek než ten umučený muž, ktorý stál vedľa Harryho a ktorý pozoroval život, ktorý nikdy nepoznal, život, kde vystrájal pri mori s manželkou a deťmi, život, v ktorom deti mal. Všetci siedmi sa bezstarostne špliechali vo vode a nakoniec videli, ako Severus Snape objal manželku okolo pása a pritlačil pery na jej krk. Vševediaco sa na neho usmiala a začervenala sa cez svoje opálenie, kým deti, ktoré si všimli, že dospelí majú skoro súkromný okamžik, ho takmer okamžite ukončili tým, že začali znova špliechať. Tentoraz sa toho zúčastnila Jamie rovnako neústupne ako jej bratia a Draco Malfoy.

Neovládateľne sa smiali a Harry si spomenul, že v ten deň ho skutočne bolela tvár od toho, ako sa veľmi a tak dlho smial. Pozrel sa na profesora. Smutný výraz, ktorý mal v tvári, prinútil Harryho premýšľať, či toto bol najlepší nápad.

"Chcete- chcete odísť, pane?" spýtal sa potichu. Snape k nemu prudko stočil hlavu.

"Nie."

Harry mierne zvraštil obočie. Starší  muž sa znova otočil, aby sledoval rodinu, ktorá nebola jeho, vracať sa na deky a pod striešku. Dvojčatá držal otec, každé na jednom boku, kým Jamie bola znova matke na chrbte, hlavu si opierala o matkine plece ako o vankúš. Šesťročné dievčatko vyzeralo, že by sa jej asi zišiel spánok. Harry s Dracom mali v rukách mušle, ktoré našli; skúmali ich a dohadovali sa, čo za stvorenia obývali také krehké príbytky.

Ale napriek Snapovmu naliehaniu, že nechce odísť, zrazu nemali na výber, keď ich obklopila šedá hmla. Keď znova stál nohami na pevnej zemi, Harry spoznal spomienku, ktorú vložil do mysľomisy a v ktorej jeho nevlastný otec učil svojich synov metlobal, kým sa na nich pozerala Jamie. Boli na poli vedľa ich domu, ani jeden z nich ešte nebol dosť starý na Rokfort. Harry bol najbližšie, keďže mu bolo práve asi desať.

"Trénovali ste ma za strážcu," povedal potichu svojmu učiteľovi, kým sa díval. "Urobili zo mňa kapitána Slizolinu, keď som bol štvrták, najmladšieho, aký kedy bol."

Teraz Snape vyvalil oči na Harryho. "Slizolinu?"

Harry prikývol. "Keď som šiel na Rokfort po tom, čo som celý život žil s Dursleyovcami, Hagrid mi povedal, že všetci temní čarodejníci pochádzali zo Slizolinu. Keď som si nasadil klobúk, chcel ma dať do Slizolinu, ale ja som tam nechcel byť kvôli tomu, čo mi povedal, takže ma zaradil do Chrabromilu. Ale v mojom druhom živote... Draco bol môj najlepší priateľ a jeho už zaradili do Slizolinu, a môj nevlastný otec bol vedúcim fakulty. Aj teraz mi dal klobúk na výber a tentoraz som si zvolil Slizolin."

Pokojne vzhliadol na staršieho muža. Nikdy predtým nevidel, že by Severusovi Snapovi došli slová. Obaja sa znova otočili k metlobalovému tréningu, ktorý nebol ničím mimoriadny, bol to len príjemný, typický tréning otca a jeho detí...

Čoskoro ich znova obkolesila tá hmla. Tentoraz sa ocitli na cintoríne za chladného zimného dňa a zvuk osamelých gájd, ktoré hrali Amazing Grace, prenikal boľavo studeným vzduchom. Bol tam malý sprievod trúchliacich a rakva, ktorú niesol na pleciach Simon Snape, Draco Malfoy, Harry Potter, Severus Snape, Duncan MacDermid a Sirius Black. Lily Evansová a Jamie Potterová kráčali ruka v ruke, každá v čiernom s pásom tartanu prehodenom okolo pliec. MacGregorov pre dcéru, na počesť jej otca, Campbellovský pre matku, na počesť jej súčasného manžela.

"Môj syn," začul Harry potichu zašepkať vedľa seba, keď sa dívali. Chvíľu Harrymu trvalo, kým si uvedomil, že myslel syna, ktorý zostal, Simona, nie Stuarta. Hľadel na chlapca, ktorý niesol rakvu svojho dvojčaťa a Harry si prekvapene všimol, ako veľmi sa Simon podobal na svojho otca, dokonca keď mal len dvanásť. Keď Jamie vykročila dopredu, aby zaspievala, Snape v úžase pokrútil hlavou. "To dievča..."

"Boli ste pre ňu dobrým otcom," rázne povedal cez ten spev. Vysvetlil, ako bol poruke pri jej narodení, ako sa po tom s Lily Evansovou znova zblížili, ako vždy považoval Jamie za svoju vlastnú dcéru. "Keď ste sa dopočuli, že začala chodiť s Dracom, išli ste vyletieť z kože."

Snape sa zamračil. "Ale bol to váš priateľ. Prečo ma to malo nahnevať?"

Harry si odkašľal a rozpačito jachtal. "No... v mojom druhom živote mal Draco Malfoy ohľadne dievčat povesť..."

Teraz Snape prikývol. "Chápem. Dobre. Potom som mal právo vyletieť z kože. Bola to..." hlas sa mu zasekol. "... moja dcéra."

Harry mohol počuť slzy v jeho hlase, ale potom sa ich znova zmocnila tá krútiaca sa šedosť a stáli v Harryho spálni v Kančom konci v Rokville. Znova bol malý, menší než v prvej spomienke. Ešte mu ani neboli štyri, sedel uprostred postele na neho priveľkej a kričal "Mami! Mami! Mami!", ako keby bol vydesený na smrť. Nakoniec niekto otvoril dvere, mágiou prebral sviečky k životu a zaplavil zlatým svetlom izbu, ktorú by každý chlapec miloval. Boli v nej na policiach muklovské aj čarodejnícke hračky, na zemi ležal koberček, ktorý vyzeral ako mapa Rokvillu, doplnený koľajnicami pre Rokfortský express, a knižnicou plnou kníh, ktoré vyzerali veľmi milované a často čítané. Mladší Severus Snape prešiel k posteli a nervózne sa posadil. V tejto chvíli nebol nevlastným otcom veľmi dlho a chlapec volal svoju matku, nie muža, za ktorého sa vydala.

"Kde je maminka?" dožadoval sa vedieť malý chlapec. Muž mu uhladil strapaté vlasy na hlave, ale neposlušný prameň tvrdohlavo vyskočil nazad.

"Maminka sa necíti veľmi dobre. Bábätka veľmi kopú. A keď ju kopú, nerobí jej to dobre. S nimi dvoma si veľmi neodpočinie."

Malý Harry sa usadil na vankúšoch, čulé zelené oči zahmlené niečím, čo vyzeralo ako žiarlivosť.

"Bude mať chlapcov?" potichu sa spýtal.

Nevlastný otec prikývol. "To vravela babica. Dvojčatá. S Jamie budete mať dvoch bračekov, aby ste sa s nimi mohli hrať." Pokúsil sa zniesť pozitívne, pretože bolo zrejmé, že čiernovlasý chlapček nebol týmto vývojom nadšený. Zrazu zdvihol k mužovi, ktorý sedel vedľa neho, oči, ktoré sa ligotali slzami.

"Ale keď budeš mať svojich vlastných chlapcov..." zastrene povedal, než sa mu hlasno začkalo a potiahol nosom ešte hlasnejšie. Starší muž sa zamračil, potom vyzeral chápajúco a znepokojene.

"Harry... nemyslíš si... myslím, keď sa bábätká narodia... nemyslíš si, že..."

Bezmocne sa pozrel na chlapca, ktorý si bol istý, že ho opustia a zrazu sa malý Harry ocitol v objatí nového manžela svojej matky, ktorý vyzeral zahanbený tým, že by mohol spôsobiť, že sa chlapec cítil nechcený.

"Ach, Harry, to nemá nič spoločné s bábätkami. Áno, budú to moji synovia. Ale... ale vieš, že ty vždy budeš môj chlapec, však?"

Vážne sa na Harryho zadíval. Harryho pera sa triasla, keď opätoval pohľad svojmu nevlastnému otcovi.

"Budem?" zapišťal malý hlások.

Severus Snape sa zasmial. "Samozrejme, že budeš. Som tvoj otecko, nespomínaš si?"

Harry sa cez slzy usmial, prikývol a jasne sa pokúšal vyzerať statočne.

"Takže, už si v poriadku? Pretože som povedal tvojej mame, že jej namasírujem nohy, aby nemyslela na to, ako bábätka kopú."

"Môžem... môžem dať mamine dobrú noc?"

"Zase?" Ale o sekundu neskôr nevlastný otec povolil. "Dobre, dobre. Poďme." Poľahky zdvihol malého chlapca a odniesol ho na boku z izby. Harry a jeho učiteľ nasledovali muža nesúceho chlapca, kráčali po chodbe k veľkej pohodlnej spálni so širokou posteľou, v ktorej bola veľmi tehotná a nahnevane tváriaca Lily Evansová. Nevyzerala šťastne, keď zbadala Harryho.

"Ach, Harry! Už si mal spať! Severus, mal si ho nechať v jeho posteli..."

Jej manžel sa smutne usmial. "Ale Lily, plakal za tebou a len ti chcel zaželať dobrú noc. Vedel som, že sa necítiš dobre, aby si šla za ním, tak som priniesol k tebe."

Harry sa mu vykrútil zo zovretia a vliezol do postele, objal maminu okolo krku a pobozkal ju na líce. "Dobrú noc, maminka. Sľubujem, že už zostanem v posteli."

Stratila prísnosť nad ľútostivým tónom jeho hlasu a objala ho rukami, pobozkala ho na čelo, každé líce a špičku nosa.

"Dobrú noc, ty moje malé levíča," zašepkala mu, keď sa na ňu usmial ako slniečko. Potom ho jeho nevlastný otec zdvihol a znova odniesol na boku von z izby. Harry so Snapom ho boli prinútení nasledovať a v Harryho izbe malého chlapca zastrčil do postele s niečím, čo vyzeralo ako plyšový Oslík láčik (cz: Ijáček). Jeho nevlastný otec zostal stáť vo dverách a chvíľu na neho hľadel, než odišiel.

Harry chytil profesora za lakeť a jednoducho povedal: "Poďme."

Cítil, ako sa dvíha, dvíha, potom otáča a robí kotrmelce vo vzduchu, až kým neohrabane nepristál vo vzduchu znova v pracovni majstra elixírov, chvíľu sa potkýnal. Snape pristál vedľa neho, žiadna neohrabanosť sa nekonala. Starší muž sa neho nepozrel, ale obišiel stôl a posadil sa zaň, hľadel do ohňa. Harry sa nepohol, ale čakal na pokyny. Nakoniec ten muž zdvihol hlavu a potichu povedal: "Myslím, že by ste to mali vziať nazad do spálne." Kývol na mysľomisu. To bolo všetko. Harry si všimol, ako Snape prehltol a znova hľadel do plameňov. Nechcel o tom práve teraz hovoriť - ak vôbec niekedy bude chcieť. Harry prikývol, zdvihol mysľomisu a odišiel.

 

Poslední komentáře
30.01.2012 21:09:47: Na pripomenutie: 29. kapitola prvej časti: "Tohle je Fénixův řád. Vím, že to není Merlinův řád, ale...
28.01.2012 18:07:24: Určitě se ozvu.Teď mám právě zkouškove,tudíž jsem v jednom kole,ale do konce února určitě napíšu. ;-...
27.01.2012 16:47:58: To je škoda, na mnohé poviedky je obmedzený prístup. Stačí mi poslať mail, ktorý a nick, ktorý chceš...
26.01.2012 21:42:22: Ahojky.Dlouho jsem na tyhle stránky nechodila a proto jsem překvapena jak překlad postoupil :-). Cho...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace