Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a ČDÚ - II.diel

21. Môj druhý život 2. časť

Preklad: Jimm
Beta-read: Eggy


Harry Potter a Čas dobrých úmyslov
(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
 Kapitola dvadsiata prvá

Môj druhý život

II. časť

Po tom, čo Lupin povedal chrličovi heslo a vystúpili zdvíhajúcimi sa špirálovitými schodmi, zaklopali na riaditeľove dvere. Okamžite boli vpustení dnu.

"Ach, Remus a Harry. Tu ste. Vstúpte. Pán Davies je už preč." Nezdvihol sa, len sedel za stolom, prsty prepletené. Hľadel na svoje ruky v zdanlivom ohromení. Keď sa s Lupinom usadil do kresiel pred jeho stolom, tak si Harry všimol,  že bývalí riaditelia driemali v rámoch ako zvyčajne. Kozub bol tmavý. Félix nebol na bidielku; Harry sa domnieval, že odletel jedným z okien; všetky boli otvorené dokorán jarnému vánku.

Trojica sedela niekoľko minút v trápnom tichu. Ani v najmenšom sa nezdalo, že by mal Dumbledore záujem spýtať sa, kde boli celú noc a časť rána. Nepustil sa okamžite do Lupina za to, že pohrýzol Rona. Len tam ticho sedel, stratený v myšlienkach. Nakoniec sa riaditeľ postavil a prešiel s očakávaním k jednému z okien. Vletel Félix, pergamen v zobáku. Dumbledore si ho od neho vzal a dal mu kúštik mäsa z misy vedľa okna. Sadol si za stôl, rozvinul pergamen a čítal ho cez okuliare. Veľmi často mrmlal, "Mmmm..." a prikyvoval, keď ho čítal. Keď skončil, znova pergamen stočil a pozrel sa ponad okuliare na Remusa.

"Zase sa to deje úplne znova. Pred dvadsiatimi rokmi nám dal Imperius poriadne zabrať a zase s ním máme veľmi veľa problémov. Blaise Zabini a ostatní slizolinčania, ktorí podviedli učiteľov, aby vošli do slizolinskej klubovne, tvrdia, že boli prekliati. Sú na ministerstve, vypočúva ich Eustach Bean. Aurori, ktorí prečesali miesto konfrontácie, objavili prútik Viktora Kruma a pomocou Priori Incantatem zistili, že vykonal kliatbu Imperius ako poslednú vec pred svojou smrťou. A v tomto prepise, ktorý mám z výsluchu Petra Pettigrewa na ministerstve včera v noci, stojí, že Krum sa priatelil so Zabinim a použil na neho kúzlo, aby sa uistil, že učitelia nebudú môcť prísť do lesa. Teraz aj Zabiniho prútik prezradil, že vykonal Imperius, ale ak on bol pod Imperiom, keď ho vykonal, je nevinný. A hoci máme v tejto chvíli len malé množstvo dôkazov, ktoré by to podporili, ak porota uverí, že je to dostatočný dôkaz, oslobodia ho. Ostatní slizolinčania, ktorí mu pomáhali, vykonali kúzla na omráčenie a zviazanie učiteľov, ale nie neodpustiteľné kliatby. A pretože sa zdá, že boli pod Imperiom vrhnutým Zabinim, je možné, že ich po ďalšom vyšetrovaní taktiež zbavia obvinenia. Ja určite nezoberiem fakultné body nejakému študentovi, ktorého magicky prinútili napadnúť učiteľov."

Vzdychol si. "A teraz, profesor Flitwick... Zdá sa, že elixír, ktorý mu bol podaný, mu nedal nikto iný než naša hlavná prefektka Čcho Čchangová. Už je ako rybička. Povedal, že s ním k nemu prišla, vravela, že je to povzbudzujúci elixír, na ktorom pracovala a že či by mu nevadilo ho pre ňu otestovať."

Harry sa zamračil. "Ale... ale Flitwick je najveselšia osoba, ktorú poznám. Kto by si všimol nejaký rozdiel?"

Dumbledore sa zasmial. "No, profesor Flitwick, keďže je to prirodzene veselý človek, ako si práve poznamenal, jej chcel samozrejme pomôcť. Je vedúcim jej fakulty. Ona je hlavná prefektka. Vôbec ho nenapadlo, že by mala niečo za lubom. A nebol to nebezpečný elixír, len neškodný uspávací prostriedok. Včera v noci, keď sme sa vrátili do hradu, som sa rozprával so slečnou Čchangovou a ona si na nič z toho nepamätá. Pettigrew však potvrdil, že Krum na ňu použil Imperium, aby ten elixír Flitwickovi dala a tiež na ňu použil komplikované pamäťové kúzlo. Spustí sa až po vykonaní úlohy. Keď sa príkaz splní, všetky spomienky sa stratia. Takže, ak máme veriť Pettigrewovi, ani slečna Čchangová ani pán Zabini nie sú ani vzdialene zodpovední za svoje činy."

Harry sa zamračil. "Predpokladám, že Evan Davies bol tiež pod Imperiom? Nebolo by toto príhodné..."

Dumbledore nadvihol obočie. "To je tá zaujímavá časť. Podľa Pettigrewa nemal vedomosti, že by bol niekto z Klubu duelantov smrťožrútom. V skutočnosti vraví, že pokiaľ vie, jediný študent na škole, ktorý má v súčasnosti Temné znamenie, je Draco Malfoy. Skontrolovali Zabiniho - žiadne znamenie. Ani nikto z ostatných slizolinčanov ho nemal. Samozrejme, pri Evanovi Daviesovi..." Dumbledore si odkašľal. "Te-telo je tak vážne spálené, že je nemožné povedať, či jeho ruka niekedy mala znamenie. Ale Pettigrew trvá na tom, že ak bol Evan Davies smrťožrútom, tajili to pred ním. Je možné, že so smrťožrútmi sympatizoval, že ak by sa ho spýtali tak by sa k nim ľahko pridal. Možno to, čo urobil v lese, bol jeho spôsob, ako sa prihlásiť k ich veci, ak sa dá tak povedať."

Harry sa postavil, prechádzal sa, hlboko zamyslený. Potom si na niečo spomenul.

"Bol zjavne v poriadku, až kým neodišiel so Čcho a s Ronom na prieskum. Hoci... predtým zostal bokom od ostatných bystrohlavčanov... Je možné, že jej Viktor tiež povedal, aby na Evana použila Imperius, keď použil Imperius na ňu? A potom to pamäťové kúzlo tú spomienku rovnako zmazalo, len čo tú kliatbu na neho použila...?"

Dumbledore pokrútil hlavou. "Neviem, Harry. Ak to urobila, bude to ťažké zistiť, pretože potom ešte kúzlila ďalej. Je dosť komplikované prinútiť prútik vydať viac než posledné kúzlo, ktoré vykonal - videl si, čo bolo treba pred dvoma rokmi, aby sa to stalo Voldemortovmu prútiku." Harry prikývol, spomínajúc na strašidelné prízraky a zvuky, ktoré v zlatej pavučine svetla vychádzali z prútika, ktorý bol spojený s jeho. "Pettigrew len povedal, že Krum použil Imperius na slečnu Čchangovú, aby dala elixír profesorovi Flitwickovi a na Zabiniho, aby zajal ostatných profesorov. Nepovedal nič o tom, že by použil Imperius na slečnu Čchangovú, aby ju prinútil použiť Imperius na iného študenta v jej fakulte."

Harrymu sa točila hlava. "Takže bol Evan Davies pod kúzlom alebo nebol?"

Dumbledore rozhodil rukami. "Na to nikdy nemusíme prísť. Určite sa jeho správanie zdalo byť čudné a nevypočítateľné. Nikdy predtým ťa nenapadol, že nie, Harry?"

Harry pokrútil hlavou. "Vždy som mal Evana rád. V skutočnosti oveľa viac než jeho brata. Roger Davies bol vždy..." Harry zastavil a cítil, ako mu zmizla krv z tváre. "Čo ak - čo ak mu to urobil jeho vlastný brat? Aby - aby z Evana urobil svojho agenta! Aby robil veci, ktoré on nemohol, pretože už odišiel zo školy. Napokon, minulý rok ho lanáril Lucius Malfoy. Len pretože Percyho ďalej neverbovali, keď šiel Malfoy do väzenia, čo hovorí, že sa Roger nerozhodol, že chce byť smrťožrútom?" Harry prehltol, myslel na Aliciu a Fleur.

"Hmm. Môžeme sa na to pozrieť." Vzdychol si. "Ale v tomto okamihu vzhľadom na Evanove správanie, a na fakt, že nemáme žiaden dôkaz, že bol pod vplyvom kúzla, myslím, že by sme mali uzavrieť, že konal z vlastnej vôle, že jeho sympatie patrili smrťožrútom, bez ohľadu na to, či ho formálne naverbovali a či bol známy, že sympatizuje s Voldemortom alebo s niekým, kto pre neho pracoval. Rád by som veril, že nie je na vine za svoje činy, ale v tomto čase neexistujú vôbec žiadne dôkazy pre túto hypotézu."

Harry si spomenul na to, ako sa Evan Davies kolísal v ohni. Po zvyšok svojho života to bude vídavať v nočných morách. Bolo by väčšou útechou myslieť si, že Evan zomrel ako niekto, kto sympatizoval so smrťožrútmi alebo že bol ovládaný svojím bratom či niekým iným?

"Takže - vzdá sa pocta Evanovi na rozlúčkovej slávnosti alebo nie?"  precedil cez zaťaté zuby.

Dumbledorove ústa boli veľmi tenké. "To ešte máme čas rozhodnúť. A čo si o tom myslíš ty, Harry?" Harry sa pozrel riaditeľovi do očí, cítil sa veľmi zmätene.

"Po-povedal som Rogerovi Daviesovi, že ak nás požiadate, aby sme vstali a zdvihli poháre na jeho počesť, zostanem sedieť," potichu odpovedal.

Dumbledore prikývol. "Viem. Povedal mi to." Starý muž si unavene vzdychol. "Nech sa mi to akokoľvek darilo celé roky ignorovať, občas - a hlavne v časoch, ako sú tieto - je moja práca plná politiky, Harry. Ambrose Davies má veľký vplyv na ministerstve. Jeho vedeniu sa nikdy nič nedalo vytknúť. Eve Daviesová je pracovitá členka správnej rady Rokfortu a neúnavná v zbieraní finančných prostriedkov pre Sv. Munga. Daviesova rodina nikdy nebola známa tým, že by sympatizovala s temnými kúzelníkmi. Vždy stranili muklorodeným študentom navštevujúcim školu. Možno si a možno nie si vedomý súčasnej diskusie o možnom zákaze, aby muklorodení čarodejníci a čarodejnice navštevovali Rokfort, niečo, čo pred rokmi urobil Durmstrang. Eve bola vždy silne proti tomu." Znova si vzdychol. "Mám obavy z toho, keď budem musieť Ambrosovi a Eve vysvetľovať okolnosti Evansovej smrti. Roger im to povie prvý, tak zmierni tú ranu, ale nakoniec im budem musieť čeliť ja. Ich syn bol v mojej starostlivosti."

Harry prehltol. Ako by to urobil on, keby musel? Ako niekto povie trúchliacim rodičom, že ich syn sa odvrátil od každučkého ideálu, ktorý považovali za drahý a že to, čo urobil, viedlo priamo k jeho smrti?

"Ne-netušil som, pane..."

"Takže sa ťa znova pýtam, Harry. Ak na rozlúčkovej slávnosti vzdáme holt Evanovi Daviesovi, pripojíš sa?"

Harry prehltol a pozrel na unaveného muža pred sebou. "Urobím ako požiadate, pán profesor. Ak poviete, aby som sa postavil a zdvihol svoj pohár, postavím sa a zdvihnem svoj pohár," potichu odpovedal.

Dumbledore sa smutne usmial. "Cením si, že nechceš vzdať hold niekomu, kto ťa napadol tak ako Evan, kto zaútočil na teba a ostatných študentov. Ale pamätaj, Harry, že aj keby Evan urobil nesprávnu vec plne vedome a z vlastného rozhodnutia, znamená to, že musíme trúchliť za chlapcom, ktorým bol predtým, než to rozhodnutie urobil. Nebol len chlapcom, ktorý napadol Rona Weasleyho a použil na teba Cruciatus. V istom bode svojho života bol Evan Davies ešte nedotknutý akoukoľvek silou, ktorá viedla k jeho smrti. V tom čase bol dobrým človekom a dobrým synom. Za takým človekom má cenu trúchliť rovnako ako za Cedricom Diggorym."

Harry vedľa seba začul slabý povzdych a šokovalo ho, keď zbadal, že Lupin má zakrytú tvár rukami a že sa mu zase trasú plecia. Doposiaľ bol vlkolak veľmi tichý. Dumbledore vytiahol vreckovku a podal ju ponad stôl Lupinovi. Zašepkal: "Veľa si nenahovoril, Remus," ako keby ten muž práve teraz veľmi hlasno nevzlykal.

Lupin si vreckovku vzal a utrel si ňou tvár. Harry bol prekvapený, ale potom si uvedomil, že by nemal byť. Snažil sa ho predtým Dumbledore presvedčiť, že nebol zlým človekom za to, čo urobil Ronovi? Harry nevedel, či existoval iný dôvod pre riaditeľove slová. Remus Lupin sa už dával dokopy, úhľadne poskladal na kolene vreckovku, potom zdvihol oči k riaditeľovi.

"Čo sa stane mne, Albus? Ministerstvo už prišlo po Petra a slizolinčanov. Kedy si prídu po mňa?"

Riaditeľ sa na neho láskavo pozrel. "Ministerstvo ešte nevie, že je tu nejaký dôvod k obavám. Nevedia, že si pohrýzol Rona."

Remus zvraštil čelo a pokrútil hlavou. "Ale... Snape im to nepovedal? Myslel som, že určite..."

"Nie. Podľa môjho najlepšieho vedomia s nimi nehovoril ani nikto iný. Čo neznamená, že to nie je možné." Vzdychol si. "A napokon, pán Weasley sa bude musieť registrovať ako vlkolak. Spýtajú sa ho, kde a kedy bol pohryzený, aby to zapísali. Radi takéto veci sledujú, pre prípad, že existuje neregistrovaný vlkolak, o ktorom by mali vedieť alebo registrovaný, ktorý to urobil..."

Harry prehltol. "A čo ak dospejú k záveru, že profesor Lupin bol ten, kto Rona pohrýzol na základe toho, kedy a kde sa to stalo? Čo sa s ním potom stane?"

"No - budú povzbudzovať Rona, aby voči nemu vzniesol obvinenie. Pretože vlkolaci spadajú pod Oddelenie tvorov, ak Remus prehrá súd..."

Harry sa zamračil, potom si spomenul na posledného "tvora",  o ktorom vedel, že súdili - Hrdozobca. A keď prehral, rozsudok bol...

"Nie!" vykríkol. "Nemôžu! Urobil všetko, čo mohol, aby sa tomu vyhol..."

"Harry, Harry, upokoj sa. Povedal som, že Rona budú povzbudzovať, aby vzniesol obvinenie. Je plnoletý, takže je to jeho rozhodnutie, nie jeho rodičov. Avšak väčšinou bez ohľadu na to, ako nazúrený nový vlkolak je, skutočnosť, že on či ona teraz vlkolakom, im poskytuje akúsi mieru empatie pre ich útočníka. Ministerstvo už neviedlo súd s vlkolakom mnoho rokov. Ak sa nevznesie žiadne obvinenie, potom sa zaplatí ministerstvu obrovská pokuta a obaja, aj pôvodný vlkolak aj novo pohryzený musia poskytnúť uspokojujúci dôkaz o tom, ako si v budúcnosti plánujú zabrániť napadnutiu ostatných ľudí. To je všetko. Ministerstvo má dokonca zariadenia pre vlkolakov, aby sa odovzdali do väzby každý mesiac pred splnom. Tri dni dobrovoľného väzenia, len kvôli bezpečnosti. Využíva to veľmi málo vlkolakov, ale je to možnosť."

"Myslíte tie podzemné cely na ministerstve?" Harry sa striasol, keď si na ne spomenul. Boli len o kúsok lepšie od internačného tábora. Dvaja profesori sa na neho podivne pozreli a on si spomenul, že nevedia, že mal s nimi skúsenosť z prvej ruky, hoci Dumbledore vedel o zmene časových línií. "Myslel som..."

"Albus," naliehal Lupin. "Bez ohľadu, ako sa Ron rozhodne... nemôžem s dobrým svedomím pokračovať vo výučbe. Po-potvrdil Pettigrew zabitie tých muklov? Očistil Síriusa?"

"Potvrdil. Keď Davies odišiel, hovoril som s Fudgem." Kývol na teraz tmavý kozub. "Nebol šťastný, ale s plným priznaním v ruke, nemôže veľa urobiť. Ešte dnes oficiálne Síriusa vyhlásia za nevinného za zločiny, za ktoré bol zatvorený. Na ministerstve bude tlačová konferencia. Upozornili všetku zahraničnú a domácu tlač a mali by tam byť. Sírius môže konečne prestať utekať."

Lupin sa usmial. "Dobre. Tak potom máte za mňa náhradu."

Dumbledore pokrútil hlavu. "Napadlo mi, že to urobíš. Už povedal, že to odmietne, ak to znamená, že ťa nahradí. Nechcem, aby si odišiel, Remus, o nič viac, než chce Sírius prevziať tvoju prácu."

Lupin prehltol. "Ľutujem, Albus. Nemôžem zostať. Je mi ľúto, že vás znova nechávam v kaši, ale... nemôžem."

Starý muž prikývol. "Chápem. Medzitým musíme vyriešiť, čo s tebou a pánom Weasleym urobíme najbližšie dve noci..."

"Už som niečo vymyslel, pane," ponáhľal sa Harry. "Sú tu žaláre. Mohli by ste nás troch tam zamknúť, keď vezmú elixír, a..."

Zamračil sa. "Nás troch?" Harry vysvetlil svoj plán a riaditeľ niekoľko minút mlčal, zvažoval to. Nakoniec prikývol. "Veľmi dobre. Ale pochop, Harry, vziať si len jednu dávku elixíru namiesto odporúčanej týždennej môže mať nepredvídateľné následky. A byť zamknutý s jedným vlkolakom je nesmierne odlišné od toho byť zamknutý s dvoma. Si si tým istý?"

Harry prikývol. "Ron je môj najlepší priateľ."

Dumbledore sa postavil. "No samozrejme, takto zmýšľa aj Sírius. Asi sa tiež bude chcieť ku vám pripojiť a potom by ste boli štyria. Poznám dosť veľký žalár, ktorý by sa na to hodil. Nechám škriatkov, aby ho pripravili."

Harry s Lupinom sa zdvihli, pripravení odísť, keď si zrazu Harry na niečo spomenul. "Ach, pane! Škriatkovia! Neboli fantastickí?" Usmial sa na riaditeľa.

"Áno, Harry. V skutočnosti ťa chce Dobby vidieť. Možno by si mal ísť do kuchyne a nájsť ho." Zastal. "Tvoj názor pre neho veľa znamená. S ostatnými škriatkami boli príkladní v ich výkone. Slizolinčanov, ktorí zajali učiteľov, veľmi rýchlo premohli. Dobre si využil svojich ľudí, Harry, aj ľudských aj tých druhých. Preukázal si iniciatívu a vodcovstvo na svoje roky nevídané a ja som na teba pyšný." Žmurkol na Harryho, a tomu sa podarilo zabudnúť, ako nešťastne sa predtým cítil pri pomyslení, že sa vzoprie Dumbledorovi kvôli pocte Evanovi Daviesovi.

"Ďakujem vám, pane."

"Tiež si myslím - že ostatní členovia Klubu duelantov si viedli celkom, celkom dobre. Možno je načase, aby niekoľko ďalších ľudí bolo prijatých do Fénixovho rádu, čo ty na to, Harry?"

Harry sa zaškeril. "To znie perfektne." Potom sa chcel Harry spýtať, kam šli ostatní obri, ale v tom si spomenul, že už to vie. Odišli na sever na izolovaný ostrov, kde žili chlpatí MacBoonovia (cz: pětinoh). Už mali po krk vyčkávania v Zakázanom lese, kde nemali nič na práci a pretože sa nemali prečo obávať premenených bývalých Škótov, tak dokázali koexistovať s tými čudnými oranžovými stvoreniami s piatimi nohami. Harry si spomenul, že jedného videl, keď ich jeho nevlastný otec v druhom živote nechal študovať bubákov. A potom si spomenul, že Fridwulfa zostala na Rokforte, aby bola Hagridovi nablízku.

Harry sa chcel spýtať, čo sa stane Fridwulfe, ale nespýtal sa. Ak mala byť nejako potrestaná za spoluúčasť na smrti Evana Daviesa, riaditeľ by to povedal. Hoci Harry tipoval, že s Orstom odídu na sever, aby sa pripojili k ostatným obrom na malom ostrove. Hagrid už viacej nebude mať svoju mamu nablízku. Rozhodol sa, že by o tomto nemal určite nič povedať. Dumbledore bral svoju zodpovednosť za Hagrida veľmi vážne, dokonca po všetkých tých rokoch a asi nechcel myslieť na to, že Hagrid znova stratí svoju matku...

Ale keď sa otočil k odchodu, napadlo ho niečo iné. "Snape!" zrazu povedal. Vyvalili na neho oči. "Nechcel roky miesto učiteľa Čiernej mágie? Mohol by to vziať a jeho strýko by ďalej mohol učiť Elixíry!" Spomenul si, že jeho nevlastný otec bol veľmi dobrým učiteľom Čiernej mágie. Ale Dumbledore pokrútil hlavou.

"Skadiaľ ľudia dostali nápad, že Severus chce učiť Čiernu mágiu?" Harry si spomenul, že mu to jeden z Weasleyovcov povedal pri triedení, ale nepovedal to. "Nie, Severus nikdy nijako zvlášť túto prácu nechcel. A už sa nemôžem dočkať, aby som ho mal nazad na Elixíroch v žalároch." Lišiacky žmurkol na Harryho. "Možno študentky znova začnú venovať pozornosť štúdiu elixírov, hmm...?" Harry sa na neho uškrnul a Lupin sa tiež slabo usmial.

Po opustení riaditeľovej pracovne sa Harry už dávno tak ľahko necítil. Lupin ho opustil, aby sa vrátil do svojho súkromného bytu, aby sa okúpal a prezliekol do nových šiat. Po návšteve škriatkov v kuchyni, kde ho mnohí obsypali, ťapkali ho po chrbte a búchali po hlave, kým Dobby po celý čas  vzrušene pišťal, aj Harry pociťoval potrebu osprchovať sa, takže zamieril do prefektských kúpeľní. Potom sa vrátil do chrabromilskej veže. Bolo zvláštne vojsť do spoločenskej miestnosti po všetkom, čím prešiel. Vážne to bolo len pred dvadsiatimi štyrmi hodinami, čo tu bol naposledy? Pripadalo mu to ako celý život. Takmer očakával, že všetko bude vyzerať inak, ale súčasne ho utešila rovnakosť, nemennosť tohto miesta. Šiel do spálne a prezliekol sa, potom vytiahol mapu. Keď ju aktivoval, zistil, že Snape, Hermiona a Ginny boli v lekárni v nemocničnom krídle. Ronove meno bolo stále na jednej z postelí v nemocničnom krídle, ale väčšina postelí bola už opustená. Draco Malfoy viacej v ošetrovni nebol, ani Mariah Kirknerová. Parvati tam stále ležala, ale Tony a Ruth boli tiež preč, plus Millicent Bulstrodeová a bifľomorčania a bystrohlavčania, vrátane hlavných prefektov, Liama a Čcho. Odložil mapu a znova odišiel do nemocničného krídla.

Hoci videl ich mená v tej istej miestnosti na mape, neboli vtedy tak blízko pri sebe. Keď otvoril dvere na ošetrovni, Parvati sedela na stoličke vedľa Ronovej postele, držala ho za ruku, kým sa s ňou Ron potichu rozprával. Harry prehltol. Nemohol, pomyslel si. Nemohol. Že nie? Odkašľal si a priblížil sa k posteli. Ron vzhliadol, v rozpakoch, ale Parvati previnilo vyskočila.

"Hm... akurát idem od Dumbledora," povedal im, dúfal, že Parvati už raz a navždy prestane myslieť na Rona. To, že vtedy povedal Hermionino meno, nestačilo, aby ju odradilo? pomyslel si Harry.

Ron prehltol. "Čo povedal?"

Harry zaujal miesto, ktoré Parvati uvoľnila, potichu porozprával priateľovi o registrácii vlkolakov a že súd bude jedine vtedy, ak podá obvinenie. "Čo neurobíš, správne?" ostro sa spýtal.

Ron prikývol. "Správne. Žiadne obvinenia." Ľahol si na chrbát a unavene zatvoril oči, potom ich znova otvoril. "Ako im to ide s elixírom?" Harry pokrčil plecami.

"Neviem. Ako tam dostala aj Ginny?"

"Jej nápad. Som jej brat. Je dobrá v elixíroch. Ak to moja vlastná sestra zvládne dobre, tak sa to bude poriadne hodiť, nemyslíš?"

Harry prikývol. Jamie by to urobila, keby sa to isté stalo jemu, pomyslel si. "Asi to nerobí preto, že sa to hodí, Ron. Je to tvoja sestra a miluje ťa."

Potom si Harry znova spomenul na Jamie, veľmi živo, ako ho nechala položiť si hlavu na jej kolená a spievala mu. Občas nebolo nič tak utešujúce ako sestra. A tu bol Ron, s dvoma sestrami, o ktorých nevedel...

"Ron," zrazu povedal, bez toho, aby si poskytol čas sám sa od toho odhovoriť. "Niečo ti musím povedať. Ale najprv mi musíš sľúbiť, že sa nenaštveš."

Ron sa zasmial. "Ach, to je dobrý spôsob, ako začať s novinkami. Čo je to?"

"Sľubuješ?"

Ron sa zhlboka nadýchol nosom a zamyslene si pol minúty Harryho prezeral. "Áno. Dobre."

"Nuž, minulý rok, keď sme boli v pracovni tvojho otca na ministerstve, všimol som si obrázky malých dievčatiek..."

"Myslíš naše sesternice?"

Harry stisol pery. "To nie sú sesternice, Ron. Keď sme neskôr v lete boli v Brlohu, Hermiona našla ich obrázky v albume v Ginninej izbe a my sme sa na ne opýtali tvojej mamy. Ron - sú to tvoje staršie sestry."

Ronovi klesla sánka. "Čože?"

Tak mu Harry  popísal únos Peggy a Annie Weasleyových a svoje podozrenia o tom, že to bolo urobené za pomoci kúzla Tempus Fugit. Ron sedel bez pohybu, hľadel do prázdna, kým načúval. Keď Harry skončil, pozrel sa na svojho najlepšieho priateľa, zvažujúc, či bolo skutočne múdre vybaliť to na neho, keď sa práve stal vlkolakom. Hoci si uvedomoval, že by to mali byť jeho rodičia, kto by mu to mal povedať, ale skrátka to nedokázal naďalej tajiť pred svojim najlepším priateľom.

Ron sa postavil a bezcieľne sa prechádzal, vyzeral, ako keby v ňom rástla zúrivosť. Nakoniec sa priblížil k stene, kde boli dvere do chodby. Zrazu sa stiahol a vrazil do steny celou svojou silou. Kameň vydržal, všimol si Harry s úľavou, a Ronova ruka tiež vyzerala byť v poriadku, ale sviečky stojace na nočných stolíkoch sa slabo zatriasli a luster nad hlavou sa kýval akoby v jemnom vánku.

"Ron! Sľúbil si mi, že sa nenaštveš!"

Ron sa k nemu stočil. "Myslel som, že myslíš, že sa nenaštvem na teba. A to nie som. Naštvaný na teba, myslím. Som naštvaný na..."

Harry prehltol. "Svojich rodičov?" Ron prikývol, zahryzol si do pery tak silno, že krvácala. "A Ginny?" Ale Ron pokrútil hlavou.

"Pchá. Myslím, áno, mohla mi to povedať, ale... zistila to kvôli tomu, že bola v Tajomnej komnate. A bola dievčaťom, ktoré mama nakoniec chcela..."

Harry pokrútil hlavou. "Ron, tvoji rodičia sú na teba pyšní..."

Rozhodil rukami. "Áno, tomu bude koniec, keďže som teraz vlkolak, všakže?"

Harry sa ho pokúsil posadiť, zaviedol ho nazad k posteli.

"Vážne si to myslíš? Pretože si nedokážem predstaviť, že by ťa v tomto nepodporili. No tak, Ron, poznáš ich..."

"Alebo som si myslel, že poznám. Ako mi mohli nepovedať, že mám dve staršie sestry? Ak prestanú byť na mňa pyšní alebo ma prestanú milovať, pretože som teraz vlkolak, ako to zistím? Ako sa ukázalo, sú to poriadne dobrí klamári."

"Ron! Nechaj to! Nepovedal som ti, aby som ťa rozrušil alebo aby si nenávidel svojich rodičov. Povedal som ti to, aby.... aby som ti povedal, že ti chcem pomôcť nájsť ich!"

Ron sa zamračil. "Nájsť ich? Myslel som, že si povedal, že ich hľadalo celé ministerstvo, keď zmizli. Ako očakávaš, že ich nájdeš o dvadsať rokov neskôr?"

Harry stisol ústa, potom minútu premýšľal než odpovedal.

"Mám isté stopy, ktoré ministerstvo vtedy nemalo. Veríš mi?"

Ron prikývol. "Vieš, že verím, Harry. V poriadku. Možno mi toto pomôže... dostať z hlavy iné veci..."

Harry položil ruku Ronovi na plece. "Som tu pre teba, Ron. A rovnako aj Hermiona. Opri sa o nás, spoľahni sa na nás. Na to sú priatelia."

Ron vyzeral, ako keby sa mu oči leskli slzami. Nahnevane si ich utrel chrbtami rúk, potom sa na svojho najlepšieho priatelia usmial.

"Viem, Harry. Viem."

Harry strávil väčšinu popoludnia tým, že robil Ronovi spoločnosť. Hrali rachotiacu sedmu a čarodejnícke šachy. Občas sa na ošetrovni zastavila Ginny či Hermiona, aby podali správu o pokroku, ktorý urobili s elixírom. Keď bola Ginny tá, čo ich informovala, Harry zistil, že je veľmi ťažké na ňu ustavične nezízať. Keď prišla na ošetrovňu Hermiona, ona jasne zisťovala, že je veľmi ťažké nezízať túžobne na Rona (ktorý stále nemal oblečenú košeľu). Harry si vzdychol, keď si to všimol, a myslel na to, aký bol on, keď bola v izbe Ginny. Zdalo sa, že je všetko naruby.

Po večeri vo Veľkej sieni sa vrátil na ošetrovňu. O tridsať minút bude západ slnka a štyridsať minút potom vystúpi mesiac, už v splne. Ron sedel na kraji postele v normálnom školskom habite oblečenom na jednoduchej bielej košeli a džínsach, a v starých hnedých topánkach, ktoré sa mali vyhodiť už rok predtým. Hánky mal biele od toho, ako zvieral kraj matraca a upieral oči na zem. Vyzeral vystrašene. Harry prešiel k nemu.

"To som ja, Ron," prehovoril, pretože jeho najlepší priateľ ešte nevzhliadol. Teraz to urobil a Harry videl v jeho tmavomodrých očiach súčasne strach aj odhodlanie.

"Viem. Máš zreteľne odlíšiteľný krok, keď kráčaš hore schodmi. Zvyčajne preskočíš každý druhý schod. A ťapkáš rytmus tej melódie na zábradlie, keď kráčaš."

"Akej melódie?"

"Vieš... z tej hudobnej skrinky, čo ti dala Hermiona..."

Harry si neuvedomoval, že hrá rytmus Suogonu, keď kráča po schodom. "Dokázal si to počuť?" Ron prikývol, tváril sa nešťastne, ako keby dokázal, aby mu z hlavy spontánne vyrástli sedmokrásky alebo akoby dokázal predviesť iné triky z večierkov, kvôli ktorým by vyzeral ako šialenec. Harry sa rozhliadol, Parvati bola preč. Zostal tu len Ron.

"Poďme. Zistíme, ako ide ten elixír."

Prešli do pracovne madam Pomfreyovej, ktorá bola prázdna a pokračovali  cez ňu do lekárne, kde našli Snapa, Hermionu, Ginny, Lupina a Duncana MacDermida stáť nad kotlíkom, pod ktorým horel zeleno-modrý oheň, ktorý občas zažiaril do fialova. Snape použil naberačku, aby premiestnil tekutinu do veľkého kamenného pohára, ktorý podal Lupinovi. Ginny tam stál s ďalším pripraveným pohárom, ale teraz strčila ten pohár Hermione a vrhla sa na svojho brata.

Ron ju objal, tvár zaboril do jej  vlasov. Vyzeral, že sa možno rozplače. Odkedy ho pohrýzli, zjavne boli všetky jeho emócie na ostrí noža. Bol ako cencúľ zavesený nad kameňom. Najmenšia vibrácia mohla zraziť ten cencúľ k zemi, kde by sa rozbil na nespočítateľné množstvo drobulinkých kúsočkov. Tiež vyzeral, ako keby práve teraz tou najutešujúcejšou vecou na svete bolo mať sestru, ktorá ho milovala a ktorej na ňom záležalo... ako Ginny. Harry cítil, ako sa mu stiahlo srdce, keď premýšľal o Jamie, a spomenul si, že videl Ginny a Jamie spolu, keď držal svoj baziliskový amulet. Prial si, aby Ginny tomto živote mohla poznať jeho sestru.

Ginny sa odtiahla nazad a uhladila Ronovi vlasy z tváre. "Mal si dnes ráno takto dlhé vlasy?" zadumane sa spýtala. Ron si na ne kútikom svojho oka pozrel.

"Asi nie. Už som si dnes dvakrát holil bradu."

Lupin na neho prikývol, ale bol to Snape, ktorý povedal, "Dnes je to zlé, pretože je spln. Aj zajtra bude. Väčšinu mesiaca ti budú vlasy rásť normálne." Ron zjavne ocenil, aký priamy a vecný Snape bol. Harry si všimol, že mal stále mal obväzy na rukách, keď pracoval. Keď mu Snape podal pariaci sa pohár, Ron na neho na oplátku prikývol.

"Vďaka." Harry si spomenul na všetky tie časy, keď boli mladší, časy, keď Ron trval na tom, že Snape je čisté zlo, ktoré vypustili, aby dostalo všetkých chrabromilčanov, hlavne Harryho. Takmer sa z tej predstavy teraz rozosmial. Keď Remus Lupin vypil svoj pohár, Ron sa na neho neisto pozrel a potom vzhliadol na majstra elixírov.

"Poďme, Weasley. Nechceš čakať príliš dlho."

Ron ovoňal pohár a zaksichtil sa.

"Teraz skutočne nie je výhodou mať tak dobrý čuch.."

Harry sa usmial. "Len buď rád, že nie si nablízku Seamusových ponožiek."

Nad tým sa všetci rozosmiali a Ron rýchlo vypil obsah pohára. Keď skončil, vrátil ho Snapovi, utierajúc si spakruky ústa. Po vypití elixíru vyzerali s Lupinom trochu zeleno, ale rýchlo sa spamätali. Ron sa s prižmúrenými očami rozhliadol po miestnosti.

"Ako sa mám... cítiť, keď som to vzal? Ako vieme, že to zabralo?"

"Nevieme, Weasley. Nie toto. Má sa to brať týždeň pred splnom. Ani jeden z vás to nerobil - a vy ste rozhodne neboli vlkolakom týždeň pred splnom."

Neboli ste vlkolakom. Ron vzhliadol na Snapa, prehltol. Bolo to, ako keby počuť to od Snapa spravilo z toho realitu.

Neboli ste vlkolakom. Ale teraz je.

Harry sa pozrel na Lupina. "Kedy príde Sírius?"

Lupin skontroloval čas. "Tlačová konferencia na ministerstve je naplánovaná na šiestu. Mal by byť v Deravom kotlíku do pätnástich minút, tak aby mohol použiť letax do Rokvillu. Riaditeľ sa tam má s ním stretnúť, aby mu priniesol metlu a on sa sem mohol dostať rýchlejšie. Povedal by som, že ho môžeme očakávať tak o dvadsať minút."

"To je dosť natesno, nie?" zavrčal Snape. Lupin pokrčil plecami.

"Vie, že na neho nemôžeme čakať. Ak sa sem dostane príliš neskoro, nebude s nami. To je všetko." Harry prehltol. Potom by bol sám s dvoma vlkolakmi, neschopný premeniť sa bezpečne na človeka, až kým nezapadne mesiac. Hoci to urobil noc predtým, aby strážil Lupina a sám to navrhol Dumbledorovi, už sa začal tešiť, že bude mať cez noc za spoločnosť aj Síriusa, ďalšie zviera, ktoré bolo zvyknuté strážiť vlkolaka. Spoločníka, ktorý by neohrozoval Harryho život, keby nedokázal udržať svoju animágsku podobu. Nemal problém udržať svoju griffinovskú podobu po nejakú dobu, jediná vec, ktorá ho kedy prinútila zmeniť sa v nesprávny čas, bolo vtedy, keď letel nad Northamtonshire a Voldemort povolal svojich smrťožrútov, čím vyslal na neho cez Temné znamenie oslepujúcu bolesť. V tomto živote nemal Temné znamenie, ale mal jazvu. Čo keby Voldemort urobil niečo, z čoho by ho rozbolela jazva? Mohol by sa z tej bolesti spontánne premeniť nazad na človeka?

Harry sa to pokúsil dostať z hlavy, keď sa pripravovali k odchodu. Všimol si, že Duncan MacDermid skúmal zvyšky z elixíru v pohároch, ako keby mu to malo povedať, kde robil chybu v príprave toho elixíru. Hermiona a Ginny šli s nimi, rovnako ako Snape, ale MacDermid nie. Zdala sa to byť veľmi dlhá prechádzka k ich žaláru. Podľa Harryho hodiniek bolo tesne po západe slnka, keď sa dostali na miesto určenia. Snape s Lupinom zložili ťažkú drevenú závoru, ktorá bola prevlečená cez množstvo železných svoriek. Snapa potom vytiahol zväzok kľúčov a odomkol tri zámky na silných kovových dverách a potom ich vtlačil do cely. Tento žalár bol vybraný kvôli mimoriadnej bezpečnosti, ktoré dvere ponúkali (a tiež nebolo na dverách žiadne okienko). Vo vnútri boli dve kopy sena, každá v rohu vzdialenom od dverí, a úzke zamrežované okno vysoko na stene. Bol tam žľab s vodou vedľa steny pri dverách. Harry sa rozhliadol, prehltol. Začínal si myslieť, že jeho cela na ministerstve bola vyložene luxusom.

Pred desiatimi minútami zapadlo slnko; presne o tridsať minút sa zdvihne mesiac. Kde bol Sírius? premýšľal Harry. Čoskoro bude neskoro, aby sa k nim pripojil.

Skôr než mohol urobiť niečo, aby ju zastavil, Hermiona sa hodila so vzlykom na Rona. V skutočnosti ho od toho nárazu hodilo dozadu, až narazil hlavou na kamennú stenu. Váhavo ju objal a Harry si spomenul, že presne to isté robieval, keď boli mladší, keď sa na neho Hermiona neočakávane hodila. V tom čase, napadlo Harryho, bol Ron len rozhodený z jej náhleho citového výlevu. Teraz vedel, že je Ron zaskočený tým objatím, pretože už niečo k Hermione cítil a bál sa to prejaviť...

Harry prehltol, keď ich sledoval a potom sa odvrátil. Nadvihol obočie na Ginny a Snapa, dúfal, že to nebude musieť skutočne povedať nahlas, no tak, poskytnite im trochu súkromia. Ale pochopili a tiež sa odvrátili. Po chvíli Harry začul niečo, čo ho prinútilo myslieť si, že Ron možno zmenil názor na to, že nenechá Hermionu vo svojej blízkosti, keď je teraz vlkolak. Za nimi boli určite zvuky, ako keď sa niekto bozkáva, šelestí a vzdychá... Harry cítil, že sa červená, snažil sa nemyslieť na to, ako bozkávala...

Potom sa otočil, napriek svojmu rozhodnutiu, keď začul kroky a dychčanie. Sírius utekal po pochodňami osvetlenej chodbe. Zastal pár krokov od nich, prehol sa a pokúšal sa polapiť dych. Keď sa postavil, zbadal Rona a Hermiona, oči mu takmer vypadli z jamiek.

"Čo to do čerta je?" spýtal sa potichu. Teraz si Harry nemohol pomôcť, aby sa neotočil. Stále boli spojení, jej ruky prepletené okolo jeho krku, na jej chrbte jeho ruky, ktorými ju tlačil k sebe. Zdalo sa, že mu vlasy narástli dokonca za dobu, čo sem došli z nemocničného krídla. Potom sa Harry pozrel na Lupina a všimol si, že narástli aj jeho, a že mu narástli aj nechty, ktoré vyzerali takmer ako pazúry. Keď si Ron uvedomil, že sa ľudia pozerajú na neho a Hermionu, očervenel a odtiahol sa od nej. Jej stekali slzy po tvári, kým na neho hľadela. Potom Harrymu vyrazilo dych, keď sa náhle vrhla na neho, silno, ale krátko ho zovrela a rýchlo ho pobozkala na líce. Potom si pritlačila na ústa päsť, aby potlačila ďalší vzlyk a utiekla po chodbe smerom ku schodom, zrazila Síriusa z cesty, ako okolo neho prechádzala. Otočil sa, aby sledoval, ako odchádza, potom sa znova otočil k Ronovi, oči mal stále veľmi široké, ústa otvorené v neviere.

Ale Harry nemal chuť mu to práve teraz vysvetľovať. Ginny tiež vyzerala, že sa chce rozrevať, ale vynakladala veľké úsilie, aby udržala emócie pod kontrolou. Urobila krok k svojmu bratovi a znova ho objala, menej zúfalo než v lekárni, potom ho pobozkala na líce. Na to sa k Harrymu prekvapeniu obrátila k nemu a objala ho okolo krku v takmer nijako mimoriadnym spôsobom, než ho rýchlo pobozkala na ústa.

"Vďaka, že s ním zostávaš, Harry," zašepkala, jej pery stále veľmi blízko k jeho. "Po-postaráš sa, že si neublíži? Ani tebe?"

Harry prikývol, cítil zrazu tú desivú zodpovednosť, ktorá na ňom ležala. Toto robil pre svojho najlepšieho priateľa, pre Rona, ale tiež pre Ginny, a pre Hermionu a pre všetkých Weasleyovcov, dokonca pre stratené sestry, ktoré nevedeli nič o svojej skutočnej rodine. Keď Ginny odišla, Sírius sa na neho pozrel so zvrašteným obočím; Harry si nebol istý, či existovala možnosť, ako toto primerane vysvetliť pred Ronom a Lupinom skôr, než sa budú musieť zaoberať naliehavejším otázkami života a smrti (hoci dúfajme, že k ďalšiemu úmrtiu dnes večer nedôjde).

"Remus," prehovoril Snape, hlas sa mu trochu triasol, keď postrehol, že jeho kolega je stále viac a viac nestabilnejší. "Smiem si požičať tvoj prútik? Môj je... je stratený. Pettigrew. Potrebujem ho, aby som vás poriadne zamkol." Lupin prikývol a vytiahol prútik kvôli jedinému mužovi medzi nimi, ktorý mal najviac dôvodov báť sa vlkolakov. Harry premýšľal, prečo nepožiadal Síriusa, ale potom si spomenul, že Sírius asi stále nemá prútik. Teraz, keď už nebol utečencom, mohol nakráčať k Ollivanderovi s hlavou vztýčenou a kúpiť si nový. Harry sa pri tej predstave v duchu usmial.

Rona asi napadlo to isté, pretože vytiahol vlastný prútik a podal ho Síriusovi. "Na," povedal, "pretože žiaden nemáš. Pre prípad núdze."

"V skutočnosti," chrapľavo prehovoril Lupin, hľadel na svojho priateľa s prepadnutými očnými jamkami. "Keď hovoríme o stave núdze - priniesol si revolver? A guľky?"

Sírius pokrútil hlavou. "Toto nie je skladisko, Remus, s tými slabými muklami a dverami. Toto je oveľa bezpečnejšie. Som si istý, že zámky vydržia, aj tá závora. A Severus nepochybne pozná nejaké veľmi účinné zamykacie kúzla." Kývol na svojho starého nepriateľa, ktorý mu kývol na oplátku. Vyzeral, ako keby toto už chcel mať za sebou. Remus Lupin zase vyzeral nespokojne, ako keby si myslel, že jeho priateľ berie na seba obrovské riziko tým, že nemá poruke zbraň so striebornými guľkami, ale nič ďalšieho nepovedal.

 

Poslední komentáře
18.01.2012 21:47:06: Ale ja to prečítam, len nie teraz, musím toto dokončiť a potom sa trochu odreagovať...
18.01.2012 21:08:50: Díky za další kapitolu, Imperius je opravdu hrozně záludná kletba. Brumbál mě svými názory moc potěš...
18.01.2012 12:56:49: Ďakujem. Teda autorka mala celkom výdrž.Celkom chápem, že sa Ti to nechce čítať. Ja som vďačná aj za...
18.01.2012 10:16:08: Zuzi, dám vedieť v SB, nemám to ešte nazad. Odhadujem až víkend, eggy je v škole. Štvrtá časť je z č...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace