Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a ČDÚ - II.diel

20. Čas vlka II. časť

Preklad: Jimmi
Beta-read: Eggy

Harry Potter a Čas dobrých úmyslov
(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
 Kapitola dvadsiata

Čas vlka

II. časť

 

Zostúpil na čistinku, z ktorej sa pravdepodobne vynorila. Všimol si iskrivé červené, žlté a modré svetlá vychádzajúce z Ronových a Evanových prútikov, keď zvádzali súboj. Obe ich metly ležali v kroví na zemi, ale ako Evan v striebornom mesačnom svetle, ktoré ožarovalo čistinku, spozoroval, že Harry zostupuje, rýchlo naskočil na svoju metlu a vypálil medzi stromy. Ron tiež skočil na metlu, ale skôr než stihol nasledovať svojho útočníka, Harry zajačal: „Nie, Ron! Vybavíme si to s ním neskôr. Práve teraz sa musíme dostať k ostatným. Našli sme pavúky. Nechal som Čcho čakať nad stromami. Zdalo... Zdalo sa, že je v tomto s Daviesom?“

Ron pokrčil plecami.

„Nemám potuchy. Opustila ma, aby som to zvládol sám, ale myslím, že bola skutočne šokovaná, keď sa Davies otočil a pokúsil sa ma prekliať. Našťastie som niečo také očakával od nej, takže som len namieril na iného človeka.“ Ron sa pravou rukou držal za brucho, keď sedel na vznášajúcej sa metle, prútik stále zvieral v ruke. Tvár mal od bolesti bielu.

„Zvládneš lietať? Zvládneš ďalší boj?“

Ron prikývol. „Som hneď za tebou.“

Zdvihli sa znova nad stromy a našli tam na nich čakať Čcho. Harry bez ďalšieho slova uháňal k pavúkom, práve keď obrovská explózia zmenila starodávnu borovicu asi poľ míle ďaleko na obrovskú fakľu, oheň osvetľoval nočnú oblohu. Toto mala Hermiona na mysli? čudoval sa. Ak áno, bolo to účinné a na udržanie svetla nebola potrebná mágia. Obzrel sa na Rona a Čcho, ktorá vyzerala vyľakanejšie než kedy predtým. Harry sa ich pokúsil za letu upokojiť.

„Povedal som Hermione, aby nám poskytla zdroj jasného svetla. Vyzerá to, že to zvládla.“ Snažil sa, aby sa mu netriasol hlas. Nepovedal im, koľko mu s Ginny a Tonym trvalo, kým zahasili obrí oheň. Teraz to vyzeralo trápne zoči-voči peklu, ktoré spustila Hermiona. Verte Hermione, že to v takéto časy preženie... Ale nepovedal to nahlas. Chcel, aby si mysleli, že všetko bolo pekne pod kontrolou, že to bolo úmyselné. Sám si istý nebol, či niečo pod kontrolou bolo, ale nemohol dovoliť, aby to vedeli ľudia, ktorých viedol - dokonca ani jeho najlepší priateľ.

Keď sa k tej živej fakli dostali, obišli ju poriadnym oblúkom a zostúpili medzi stromy asi o dvadsať stôp ďalej. Oheň ožaroval pavúčiu dolinu rovnako dobre, ako kedysi svetlá z auta. Harryho uvítal desivý obraz stovky obrovských pavúkov unikajúcich zo svetla. Fridwulfa a Orst vyzerali úplne ohromení. Prepracovávali si cestu zástupom pavúkov, ničili jedného po druhom, ale to bolo ako keby ste zbavovali pláž piesku s pinzetou a teraz sa pavúky pohybovali smerom k obrom, vlnili sa okolo nich, ignorovali skutočnosť, že mieriť k obrom by mohlo znamenať smrť. Vedeli, že zhorieť by smrť určite znamenalo.

Pavúkovi, ktorý držal Snapa a Malfoya, zabránili v úteku laná, ktoré Ginny, Tony a Liam vyčarovali. Trojica sa okolo tej obludnej veci vznášala vo vzduchu, kým Hermiona kričala pokyny zo zeme. Museli sa namáhať, aby tie laná udržali. Parvati a Susan a Ernie a Justin sa statočne pokúšali prekliať Červochvosta a Kruma, presúvali sa na metlách vyššie, ale kedykoľvek Červochvost zdvihol svoju striebornú ruku na obranu proti kliatbam, očarovaný kov ich okamžite odrazil a Krum bol na metle taký rýchly a pohyblivý, že kliatby okolo neho preleteli bez toho, aby sa k nemu vôbec priblížili. Harry zhíkol, keď začul Červochvosta zvolať: „Crucio!“, ale Susan včas uhla, hoci Parvati sa dostala nebezpečne blízko k tomu, aby zasiahol miesto toho ju. Vydýchol úľavou, keď videl, že ani jednu tá kliatba nezasiahla. Bolo by nemožné zostať na metle pod účinkami Cruciata.

Ron šiel pomôcť s pavúkom, ktorý držal Snapa a Malfoya, kým Harry, keď vydal výkrik, z ktorého tuhla krv v žilách, zamieril na svojom Blesku za Krumom. Chcel zachytiť Krumovu metlu a prinútiť ho zísť na zem, aby bol bezmocný, aby nebol vo svojom živle. Harry si spomenul na Krumovu chôdzu, na ten kačací krok. Kosatka dravá je zabijakom len na mori, pomyslel si. Dostaňte ju na pláž a je vám vydaná na milosť.

Krum sa uhýbal kúzlam od Susan a Ernieho a vôbec si ho nevšimol prichádzať. Náraz zo zrážky spôsobil, že mal Harry pocit, ako keby mu zahrkotali všetky kosti. Krum sa s odhodlaním držal svojej metly, ale teraz sa Krumovej metly držal aj Harry. Už predtým odložil prútik, aby mal voľné ruky, jednou sa držal svojej metly a druhou Krumovej. Krum búchal prútikom na Harryho hánky, snažil sa, aby sa ho pustil. Harry chcel od bolesti kričať, ale namiesto toho sa pokúsil kontrolovať smer, kam obe metly šli. Krum na neho zazrel, jeho jastrabí nos sa v tých plameňoch z horiaceho stromu dajako podobal Snapovmu. Potom Krum zo svojho prútika na Harryho ruku vystrelil rozpálené iskry a prinútil ho pustiť metlu. Harry to urobil s výkrikom bolesti, na chrbte ruky mu zostali čierne spálené stopy.

Harry vzhliadol presne včas, aby zbadal obrovskú borovicu.

Tresk! Telo Viktora Kruma vrazilo do hrubého kmeňa stromu, ktorému by sa bol uhol, keby Harryho ruka stále riadila jeho metlu. Okamžite z metly zletel a obaja, aj metla aj Viktor Krum, sa začali rútiť k zemi. Harry sa okamžite stočil nadol, schmatol kabát s kapucňou, ktorý mal na sebe Krum. Nemohol uveriť svojmu šťastiu, keď ju skutočne zovrel. Ale potom, takmer okamžite, sa kapucňa so strašlivým trhacím zvukom odtrhla od zvyšku Krumovho plášťa a Krum padal opäť k zemi. Harry odhodil zbytočný zdrap látky, ktorá bola kedysi kapucňou a znova sa vrhol nadol, ale tentoraz to bolo príliš neskoro a Krumovo telo s nechutným zvukom narazilo na zem.

Harry pristál vedľa neho. Kľakol si, žalúdok mu urobil premet. „Viktor! Počuješ ma? Viktor!“ Spadol minimálne z dvesto stôp na obrovskú plochú skalu, ktorá trčala zo zeme.

Krum mal zatvorené oči. Nakoniec sa s chvením otvorili. „Harry?“ povedal s výrazným prízvukom.

„Viktor! Prečo... prečo si toto urobil?“ vzlykal Harry.

„Cítil som sa... taký ľahký... taký šťastný... taký slobodný,“ blúznil starší chlapec, oči sa mu v hlave pretočili.

„Ľahký? Šťastný? Viktor bol si... bol si pod Imperiusom?“

Krum znova nakrátko otvoril oči. Keď prehovoril, znelo to ako keby mal v ústach kamienky.

„Naozaj neviem. Možno. Je to... je to môj starý otec. Kvôli tomu musím... musím byť ako on. Správne, Harry...?“ Hlas mu slabol a v jeho očiach bola temná bolesť, ktorá sa Harrymu nepáčila.

„Nie, Viktor, nie je to správne. Nič to neznamená. Je to...“ Prakticky sa dusil, prial si, aby bol s nimi práve teraz Dumbledore. „To naše voľby z nás robia to, čo sme, Viktor. Môžeš byť jeho vnukom a stále sa rozhodnúť byť tým, čím chceš byť ty sám.“

Krum pokrútil hlavou. „Nie som... nie som tak silný ako ty, Harry. A... a už je príliš neskoro...“

„Čo tým myslíš? Samozrejme, že nie je príliš neskoro. Viktor? Viktor?“

Tmavé oči hľadeli, nevidiace, do križujúcich sa vetiev stromov nad nimi. Harry ním zatriasol, potom sa sklonil, aby načúval tlkotu jeho srdca. Nič nepočul.

Harry pociťoval nevysvetliteľné nutkanie plakať nad chlapcom, s ktorým sa zúčastnil Trojčarodejníckeho turnaja (v šoku si uvedomil, že už z nich zostali nažive len dvaja) a ktorého dal dokopy s Čcho Čchangovou, svojou prvou láskou. (A teraz bude Viktor druhým priateľom, ktorého za dva roky stratila). Harry ho videl padnúť na kolená v agónii, keď dostal Temné znamenie (a už vedel, aké to je) a videl ho s jeho starým otcom mučiť zo zábavy leva v klietke. Vo svojom druhom živote videl Kruma s rozrezanou hruďou a bez srdca, ktoré mu vybral Voldemort a Harry to telo ťahal ku kraju útesu, kde sa Lucius Malfoy a Barty Crouch mladší neskôr stretli s vlastnou smrťou, a hodil to telo radšej do mora než, aby nechal jeho telo skanibalizovať jeho vlastným starým otcom a zvyškom smrťožrútov. A predsa... Viktor Krum urobil množstvo hrozných vecí v tom druhom svete na príkaz svojho starého otca. Kto vedel, koľko zo smrťožrútskych útokov za posledných osem mesiacov v tomto svete tiež zahŕňalo Voldemortovho dediča? Záležalo na tom, že konal pod Imperiusom? Zjavne veril tomu, čo to znamenalo byť Voldemortovým vnukom, ako keby krv o všetkom rozhodovala...

Harry sa pozrel na dolámané telo, ktoré vyzeralo také statné a nezničiteľné. Keď spadol, musel si zlomiť chrbticu, , pomyslel si Harry so stiahnutým hrdlom. Nuž, lepší takto mŕtvy než živý a vo Voldemortových službách alebo zabitý vlastným dedkom a skonzumovaný, mäso aj kosti, už spomenutým starým otcom v snahe posilniť jeho moc.... Vedel, čo s ním možno plánoval jeho dedo urobiť? Vedel vôbec Voldemort, čo môže urobiť so svojím dedičom alebo mu to v tomto živote nikto nepovedal? premýšľal Harry a striaslo ho.

Prešiel rukou po Viktorových očiach, aby ich zavrel a spomenul si, že to isté urobil v Doveri. Zdvihol svoju metlu, prehľadal desivo ožiarenú dolinu kvôli Červochvostovi. Jeho potrebujem živého, pomyslel si zlovestne, presvedčený, že nikdy nezabudne na Viktorov výraz bezmocnosti, keď zomieral, Je to... je to môj starý otec. Kvôli tomu musím... musím byť ako on. Po zistení, že pochádzate z takého netvora musíte určite pochybovať, či ste skutočne dobrý človek alebo len klamete seba a ostatných, pomyslel si Harry. Na Viktora Kruma to malo nepochybne tento účinok. A potom tu bol Draco Malfoy, syn Luciusa Malfoya...

Harry sa pokúsil potlačiť nevysvetliteľný zármutok, ktorý cítil z Viktorovej smrti a svoje pochyby o Malfoyovi. Znova nasadol na metlu a stúpal nahor, aby pomohol tým, ktorí sa snažili zmocniť sa Červochvosta. Stále ďalšie kliatby odrážala jeho strieborná ruka. Takto ho nikdy nedostanú.

„Chovajte sa k nemu ako pavúky!“ zrazu vykríkol na ostatných, keď vyčaroval očarované povrazy z konca svojho prútika, hodil ich ako laso na prenasledovane vyzerajúceho čarodejníka a strhol ho z metly, ktorá neužitočne padala k zemi. Harry sa pripravil na extra váhu, ktorá spôsobila, že okamžite klesol asi desať stôp, telo viselo na silnom lane v jeho zovretí. Červochvost vyvalil oči. Netrúfol si premeniť sa tak vysoko nad zemou. Harry sa vzniesol ešte vyššie, kričal na ostatných: „Omráčte ho! Ihneď! Všetci!“

Štyri hlasy naraz zakričali: „Stupefy!“ a Harry cítil, ako telo visiace z lana stuhlo a znehybnelo. Bolo to, ako keby niesol kmeň v tvare Petra Pettigrewa, dokonale stuhnutého, s rukami pritlačenými k bokom magickými lanami. Budú ho takto udržiavať, aby sa nemohol premeniť.

Dym z horiaceho stromu začínal dráždiť jeho pľúca, začínal sa bolestivo nadychovať. Zvyšní členovia Klubu duelantov, ktorí mu pomáhali zložiť Červochvosta, mali šmuhy na tvári a tiež lapali po dychu . Vzhliadol, všimol si, že sa ďalšie dva stromy chytili od prvého. Jasnosť plameňov teraz takmer oslepovala a boli oveľa jasnejšie než boli svetlá fordu Anglia. Harry prehltol, keď si uvedomil, že keď bude po všetkom, budú tiež musieť zabrániť, aby sa od toho ohňa nechytil zvyšok lesa, nejako ho budú musieť uhasiť. Prečo sa zdalo, že úlohy, ktoré mal pred sebou, narastali miesto toho, aby sa znižovali?

Teraz sa rozhliadol, aby zistil, čo sa stalo s ostatnými pavúkmi a obrami. Väčšina akromantulej kolónie očividne ušla pred ohňom a Orst s Fridwulfou šli s nimi, pretože stále v diaľke počul plesk! a šplech! ako tie stvorenia narážali na stromy. Prial si, aby mal nejakú možnosť privolať obrov. Bol to tento pavúk, ktorého potrebovali premôcť. Mohlo mu byť ukradnuté, či ostatní utečú.

Nechal Parvati a Justina strážiť Červochvostovo telo, pokúšal sa nedať sa rozptýliť myšlienkou, že Sirius by mohol byť teraz očistený, kým s Erniem a Susan znova leteli do šarvátky. Harry si k sebe privolal Susan a spoločne schmatli ruky Severusa Snapa, kým ostatní sa pokúšali ovládnuť pavúka magickými povrazmi. Držali ho ako pri visutej hrazde, zvierali jeho predlaktia, kým on zvieral ich. Takto zblízka sa Harry zdesil, keď zbadal, aký vychudnutý a zoslabnutý majster elixírov vyzeral. Jeho zovretie bolo ešte zoslabené kvôli obväzom na rukách, na ktorých bolo jasne vidno, že na každej chýba malíček.

„Mocne sa držte!“ povedal aj Snapovi aj Susan, vrčal, keď nútil metlu, aby šla stále vyššie a vyššie. To nebolo dobré, neboli dosť silní, aby ho vytiahli nahor a dostali ho zo zovretia pavúka.

Počkať, pomyslel si. Toto je hlúpe. Spomenul si na vyučovanie, keď bol malý, v dedinskej škole v Malých Neradostniciach. Hodiny o jednoduchých strojov, o pákach a kladkách...

Kladky.

Vyčaroval ďalšie povrazy a oba priviazal okolo Snapovho pásu. Bolo to ťažké, pretože sa pavúk po celý čas pohyboval a hovoril k nim. To vážne Harrymu začalo liezť na nervy. Teraz hovoril k nemu. Takmer zabudol, že tie stvorenia ovládajú angličtinu.

„Aj ja musím jesť,“ prehovoril hlbokým rezonujúcim hlasom, ako keby žiadal niečo dokonale rozumné. „Ten čarodejník prišiel a hodil tieto pekné kúsky jedla do nášho stredu. Napadlo mi, že je to od neho veľmi pekné. Zvyčajne nás kŕmi Hagrid, ale dnes večer nás pozrieť nebol. Kde je Hagrid? Prečo nás nenakŕmil? Poslal tohto čarodejníka s týmito mužmi, aby sme ich zjedli? Tak to musí byť. Hagrid si praje, aby sme týchto mužov zjedli. Choď preč a nechaj nás na pokoji. Nechaj nám naše jedlo.“

Harry sa pokúsil uzavrieť myseľ pred tým hlasom. Bolo to horšie než hypnóza, zapĺňalo to jeho mozog, spôsobovalo, že bolo takmer nemožné myslieť na niečo iné. Pokúsil sa sústrediť na svoj nápad s kladkou a privolal Mariah s Tonym, Ginny a Ronom, ktorí okamžite pochopili, čo má za lubom. Mariah zaujala jeho miesto trochu nad Snapom. Susan už bola na mieste. Prehodili laná cez metly Mariah a Susan a potom Tony s Ginny potiahli za lano, ktoré prevísalo zo Susaninej metly, kým Harry s Ronom ťahali za lano, ktoré prevísalo cez metlu Mariah. Teraz mali dosť sily vytiahnuť ho z pavúčieho zovretia. Mariah a Susan nútili svoje metly neustále stúpať, takže fakt, že ich ťahali nadol, znamenal, že obe zostávali v takmer rovnakej výške. Keď nakoniec uspeli vo vytiahnutí Snapa zo zovretia, cvakol klepietkami do prázdneho vzduchu, zúrivo chňapol po svojej stratenej koristi. Šestica si nemohla pomôcť, aby nevydala víťazné pokriky a rev. Opatrne ho presunuli na zem poriadne ďaleko od doliny a horiacich stromov a Harry ho rozviazal a sklonil sa k nemu, aby k nemu prehovoril.

„Si... ste v poriadku, ta... profesor?“ Musel mu prestať hovoriť 'tati'.

Starší muž prikývol, tmavé oči mal rovnako prenasledované ako mal Viktor Krum. Mesiace ho mučili. Chýbali mu dva prsty a takmer ho zabila akromantula. V porovnaní s tým bol teraz skutočne v poriadku. Harry prikázal Mariah a Susan, aby zostali so Snapom, kým on, Tony, Ron a Ginny uháňali nazad, aby tou istou metódou oslobodili Draca Malfoya.

Ale keď sa vrátili, zistili, že sa vrátil ďalší pavúk, ktorému to jasné svetlo nevadilo. Možno bol tiež naštvaný, že ich Hagrid neprišiel nakŕmiť a myslel si, že sa na to členovia Klubu duelantov budú náramne hodiť. Šiel po študentoch, ktorí kontrolovali pavúka držiaceho Malfoya, snažili sa udržať laná... Obaja, Ron aj Harry, vykríkli, „Nie!“ , keď zbadali, že ide po Hermione. Vykríkla a pustila prútik a lanom, utiekla pred ním, potom sa potkla a spadla. Prevrátila sa a tá obluda sa týčila nad ňou. Harryho napadlo, že si musela vyvrtnúť členok, inak by vstala a znova sa rozbehla. S Ronom sa stočili k nej, ale neboli dosť rýchli. Pavúk ju nabral a ona vydala dlhý, prenikavý výkrik, po celý čas bojovala so silnými, chlpatými klepietkami. Už sa vracali aj ostatné pavúky. Čo sa stalo? čudoval sa Harry. Už si zvykli na svetlo? Bolo ich tak veľa, že si Orst s Fridwulfou nevšimli, že ich niektorí obišli? Alebo ich priťahovalo teplo ohňa? Pripomínal im ich rodné Borneo?

Ron zúfalo lietal okolo pavúka, jeho voľné klepietka sa dostávali nebezpečne blízko k nemu. „Pusti ju!“ kričal na neho, tvár červená zúrivosťou. „Vezmi si mňa! Mňa si vezmi namiesto nej!“

Akromantula odpovedala: „Ako si želáš,“ a strhla ho z metly. Už nebol červený, ale popolavý a Hermionine výkriky zosilneli.

„Ron!“ vykríkla. „Si v poriadku?“ Slzy jej stekali po tvári. „Je mi to ľúto!“

Ron sa stále snažil s tou vecou dohadovať, hoci sa začala s dvojnásobnou odmenou vzďaľovať.

„Ona je malá!“ pokúšal sa ju presvedčiť. „Sotva polovičný hlt! Ja som oveľa väčší... neplytvaj na ňu svojím časom!“

Harry bol šokovaný. Toto bol Ron Weasley, zo všetkých ľudí. Ron, ktorý nenávidel a bál sa pavúkov viac než čokoľvek iného na svete. Ron, ktorý po druhý raz vo svojom živote, bol v zovretí akromantuly. Ron, ktorý sa ochotne ponúkol miesto Hermiony.

Chcel im letieť na pomoc, ale už bol uprostred operácie na záchranu Draca Malfoya a bez Ronovej pomoci potrebovali iný pár silných rúk, aby ho vytiahli. Začali zo záchranou dvoch ľudí od pavúkov, teraz ich museli zachrániť troch. S rýchlou kalkuláciou v hlave začal byť Harry pochybovať, či svoju úlohu niekedy dokončia. Ak bolo treba šiestich, aby zachránili jedného človeka, ktorého pavúk zajal a zachránená osoba bola potom nepoužiteľná, ich počty budú rýchlo slabnúť a čoskoro nebudú mať dosť ľudí, aby vykonali záchranu v štýle kladky. A to za predpokladu, že už nikoho nezajmú tak, ako zajali Rona s Hermionou.

Tonymu sa podarilo zobrať Liama, aby prevzal Ronovo miesto a Harry naverboval Ruth a Millicent, aby leteli do výšky s lanami prehodenými cez ich metly. Potom, čo sa Ginny vznášala blízko Draca, priväzovala mu laná okolo pása, venovala mu rýchly bozk a potom Harry, Ginny, Tony a Liam potiahli za laná, kým Ruth a Millicent stále udržiavali metly v rovnakej výške. Čoskoro oslobodili Draca Malfoya z pavúčieho zovretia. Študenti na zemi priviazali pavúka ku stromu a šli vyčarovať laná, aby ovládli pavúka, ktorý držal Rona a Hermionu, kým „záchranný tím“ umiestnil Draca Malfoya na zem vedľa Snapa. Ginny sa na neho okamžite vrhla, plakala a smiala sa súčasne, kým sa ostatní vrátili na miesto, kde sa Ron stále pokúšal presvedčiť pavúka, aby oslobodil Hermionu a sústredil sa na to, aký chutný je on. Tento pavúk sa presunul do blízkosti štvrtého zapáleného stromu, všade lietali iskry, stále viac a viac, a zvuk, ktorý Harry začul najčastejšie, bol ľudský kašeľ, keď sa pokúšali dýchať v tom rozpálenom, zadymenom vzduchu. Bolo to ako bojovať s beštiami samotného pekla.

Harry nenútil Ginny, aby sa vrátila s nimi. S Dracom sa trhane objímali, plakali, kým Snape, sediaci nablízku s Mariah a Susan, sa tváril nepohodlne.

Potom Harryho napadlo, kde je Čcho a zistil, že objavila Krumovo telo. Túlila sa k nemu a šla si oči vyplakať. Harry bol presvedčený, že netušila, čím Viktor Krum prechádzal. A teraz bol mŕtvy.

Keď sa Harry vrátil do doliny, pavúk už bol bezpečne priviazaný ku stromu ako jeho kolega. Tonymu, Harrymu, Liamovi a Erniemu sa podarilo vytiahnuť Hermiona z jeho zovretia, kým sa Millicent a Ruth vznášali vo výške, laná prehodené cez ich metly. Potom to isté urobili pre Rona, položili ho vedľa Hermiony, ktorá sa na neho vrhla rovnako ako Ginny na Draca Malfoya a zovierala ho pri sebe. Harry prestal dýchať, keď nakoniec videl tú surovú vášeň, ktorú k nemu cítila, pocity, ktoré poprela na Ronove narodeniny, keď sa s ňou Harry rozišiel... pocity, ktoré možno popierala veľmi dlho. Poprela tieto city na Ronove narodeniny preto, aby ho chránili? Bola to jej zranená pýcha z toho, že sa s ňou rozišiel on, ktorá ju prinútila otočiť sa na päte a odkráčať po chodbe?

Zdalo sa, že sa ani jeden nestará, že by niekto iný na svete existoval. Kľačali na špinavej zemi, tvárou k sebe a tuho sa objímali. Hermione po tvári stekali slzy. Potom v úžase prešla prstami Ronovi po tvári, v úžase potriasla hlavou, najprv nedokázala nájsť slová, ale potom zo seba dostala: „Ty... ty nenávidíš pavúky!“

Ron pohodil hlavou dozadu a hlučne sa zasmial. Tvár mal špinavú od popola, ktorý poletoval od ohňa, pozdĺž čeľuste mal sečnú ranu a niekoľko škrabancov na rukách, ktoré značne krvácali. Teraz ju držal za tvár, hľadel na ňu s toľkou láskou, že sa Harrymu znova zasekol dych.

„To je stále pravda,“ povedal jej s úsmevom, ktorý vyzeral, ako keby prenikol priamo do jej srdca. „Ale teba milujem viac než ich nenávidím, a nie som ochotný už dlhšie bez teba žiť.“ Nakoniec pritiahol jej tvár k svojej a pobozkal ju, kým ho ona objímala, snažila sa dostať bližšie, otvorila ústa pod jeho a vyzerala, ako keby bolo treba explóziu zem otriasajúcich rozmerov, aby ju od neho odtrhlo.

Harry prehltol, cítil sa za nich šťastný, ale súčasne prázdny a úplne sám. Uvedomil si, že ostatní stoja okolo a hľadia na neho, zvedaví, ako na toto zareaguje.

„Hm,“ vysvetlil im trasľavým hlasom. Zdalo sa, že mu dym stlmil hlas. „Spomenul som... že sme sa s Hermionou minulý týždeň rozišli?“

Neisto hľadeli na nič si nevšímajúci tvar, ktorý vytvorili Ron s Hermionou Stále sa šialene bozkávali. Potom sa obaja nadýchli a všimli si, že ich ostatní sledujú. Hermiona hanblivo sklonila hlavu a oprela si ju o Ronovu hruď. Vyzerala rovnako v rozpakoch, ako keď nechtiac „odfotila“ Rona, Draca Malfoya a Ginny v deň Dudleyho pohrebu. Jeho dvaja najlepší priatelia sa na Harryho neisto pozreli a on sa prinútil usmiať, hoci cítil, ako ho prebodol nečakaný osteň osamelosti. V úľave mu úsmev opätovali, keď videli len jeho pretvárku a potom sa posadili na zem s rukami okolo seba.

Nedokázal o tom práve teraz uvažovať a otočil sa od nich, aby sa vrátil k Snapovi. Malfoy a Ginny sedeli vedľa seba v póze podobnej Ronovi a Hermione, objímali sa rukami a Ginny si opierala hlavu o jeho hruď. Keď sa Harry vedľa nich posadil, Draco Malfoy sa na neho pozrel len s náznakom neľúbosti.

„No, Potter,“ neochotne povedal. Videl, ako ho Ginny štuchla do rebier. „Vďaka, že si mi zachránil život,“ zrazu vyhŕkol, ako keby to chcel mať za sebou.

Áno, chcel Harry povedať, vďaka za to, že si bol sprostý blbec a odletel si do lesa sám. Ale namiesto toho povedal: „Niet za čo.“

Malfoy sa v rozpakoch rozhliadol. „Ak vám to nevadí, potrebujem ísť...“ naklonil sa a zašepkal niečo Ginny do ucha. Zachichotala sa.

„Ale no tak. Len choď za strom. Sú ich tú milióny. Vyhni sa obrovským pavúkom,“ poradila s lišiackym, milujúcim výrazom. Sklonil sa a rýchlo ju pobozkal, potom sa zdvihol.

„Vieš,“ láskyplne povedal. „Ty si jediný človek, ktorému dovolím, aby mu také dačo prešlo.“

So širokým úsmevom a šťastným výrazom odvetila: „Viem.“

Opustil čistinku, kráčal trochu čudne, ale Harry sa rozhodol ignorovať to a posadil sa vedľa Ginny. Nebol pripravený, že sa mu vrhne okolo krku a venuje mu bozk na líce. Potom sa obaja posadili, hľadeli na toho druhého a Harryho srdce sa pretočilo. Tak veľmi ju miloval a mal pocit, že nikdy mu nebola vzdialenejšia.

„Stále... stále nemôžem uveriť, že si toto všetko urobil. Kvôli nemu,“ povedala, to, čo myslela, jasné. Miloval ju a ona milovala Draca Malfoya a ona práve zachránil Dracovi Malfoyovi život.

„No, Ginny,“ riekol, keď si spomenul na iného mladého muža ležiaceho v hradnej ošetrovni, s očami plnými lásky a túžby, keď hľadel na Lily Evansovú. „Keby zomrel, bola by si z toho smutná.“

Nedokázal zastaviť slzy, ktoré mu stekali po lícach a otočil sa, aby zistil, že Severus Snape na neho užasnuto hľadí. Potom sa Draco Malfoy vrátil, keď si uľavil a znova sa posadil vedľa Ginny. Ešte raz sa k nemu pritúlila, ale teraz hľadela na Harryho čudne, trošičku sa mračila, ale tiež vyzerala, ako keby sa veľmi snažila pochopiť ho a zlyhala.

Harry sa zdvihol a odkráčal od nich. Potreboval sa uistiť, že sú ostatní v poriadku. Ernie a Millicent sa posadili vedľa Snapa spolu s Mariah (ktorá stále mala palčiaky) a Susan. Tony a Ruth sedeli trochu ďalej, vedľa seba, ale nedotýkali sa. Vyzerali, ako keby viedli tichý rozhovor. Možno jej hovorí, čo cíti, pomyslel si Harry a v duchu mu zaželal veľa šťastia.

Liam sa pripojil k Justinovi a Parvati, ktorí strážili Červochvosta. Harry si nemohol nevšimnúť, aký starostlivý bol Justin ohľadne Liama, ktorý hlučne kašľal, tvár mal takmer čiernu od sadzí. Nakoniec Liam pritiahol Justina do mocného objatia, schoval tvár v jeho krku, vyzeral, ako keby si myslel, že to možno nezvládne, a pripomínal si, čo je dôležité. Parvati sa od nich diskrétne odvrátila, aby im poskytla chvíľku. Harry sa na ňu smutne usmial, nevedel, či vedela o Ronovi a Hermione o päťdesiat stôp ďalej, ale čoskoro bude. Spomenul si, že celý tento rok, od septembra, stále túžobne na Rona hľadela, keď si myslela, že ju nikto nevidí. Možno vedela po celý čas, čo boli spolu, že bol zamilovaný do Hermiony, ale myslela si, že ho nakoniec prinúti zmeniť názor a sústrediť sa na ňu. Ale tiež mala hranice a jednou z nich bolo, keď Ron počas ich milovania vyslovil Hermionino meno. To bolo príliš. Parvati opätovala Harryho smutný úsmev jedným zo svojich vlastných. Pomyslel si, že je Parvati úplne v poriadku. Bojovala rovnako dobre a tvrdo ako všetci ostatní, napriek jej oddanosti Vešteniu a Sybile Trelawneyovej. Bola to statočná chrabromilčanka, schopná bojovníčka a stále dosť krásna, hoci ju pokrývali sadze.

Keď sa Justin s Liamom oddelili, konečne sa k nim priblížil.

„Musíme odtiaľto dostať Červochvosta skôr, než ho dostanú pavúky. Neoživte ho. To sa udeje na ministerstve, v peknej, pevnej cele bez nádeje na únik.“

Prikývli a odlevitovali telo. Posunuli ho medzi stromy preč od miesta, kde sa znova začali sústreďovať osminožce. Už horel šiesty a siedmy strom a Harry si pridržal pri tvári lem svojho habitu, aby sa vyhol nadýchaniu prílišného množstva dymu. V tom dymovom opare kráčal k Čcho. Hrbila sa nad telom Viktora Kruma a vôbec sa nehýbala. Vytiahol ju na nohy.

„Čcho! Musíme ísť! Zoberieme Viktorovo telo, neboj sa. Ale už tu dlhšie nemôžeme zostať. Les horí!“

Potriasol ňou a hlava sa jej kolembala na pleciach. Nedokázal ju prinútiť otvoriť oči. Ledva sa dalo rozoznať, či dýcha, rovnako ako nahmatať jej srdečný tep. Prehodil si jej ochabnuté telo cez plece a pokúsil sa postaviť. Príliš dlho dýchala dym, keď sedela ako stráž tak blízko pri Viktorovom tele. Harrymu bolo jasné, že to nezvládne, ak sa čoskoro nedostane nazad na hrad.

„Crucio!“

Bolesť ho zasiahla bez varovania. Klesol na kolená, telo Čcho spadlo na zem. Po tom, čo sa zdalo, že mu celú večnosť pokožku prebodávajú nože až ku kostiam, a potom mu tie nože tú pokožku a svaly olupujú vrstvu po vrstve, konečne cítil, ako sa odpája od svojho tela. Oči sa mu pretočili v hlave, keď zistil, že sa nad ňou vznáša. Pomaly sa otočil, aby videl, kto ho to teraz mučí.

Evan Davies nebol pokrytý sadzami, ako boli ostatní. Harry si spomenul na jeho brata Rogera na smrťožrútskom stretnutí v jeho druhom živote a ako ho sledoval na futbalovom zápase vo Fraserburghu. Spomenul si, že videl, ako sova doručila obálku s čiernymi okrajmi Rogerovi v ten rok, čo bol prefektom. Dostal aj jeho brat Evan jednu? Bol Evan smrťožrútom? Alebo bol Roger jediný skutočný smrťožrút v rodine a použil na svojho brata Imperius, aby z neho urobil ďalšieho Voldemortovho agenta na Rokforte rovnako ako bol Blaise Zabini?

Nech bol dôvod akýkoľvek, náhle sa naraz udialo niekoľko vecí. Za Evana sa postavil obrovský pavúk a zrazu ho zdvihol vo svojich pazúroch, potom s ním začal pokojne kráčať preč. Evanove ústa sa otvorili v nemom výkriku... minimálne pre Harryho bol nemý. Evanov prútik padol na zem a potom sa pomaly ten iskrivý lúč svetla, ktorý ho spájal s Harrym, prerušil. Skôr než Harryho stihlo napadnúť, aby sa vrátil do svojho tela, udiali sa ďalšie veci. Do doliny nakráčala Fridwulfa a Harry vedel, prečo sa ľudia boja obrov. V tvári mal strašný výraz, zdvihla toho pavúka a šmarila ním o najbližší strom, aby sa vzdal svojej koristi, nevediac, že Evan Davies použil na Harryho Cruciatus. Klepietka sa roztvorili a pavúk prestal zovierať Evana Daviesa, ktorý padol rovno do jedného z horiacich stromov.

Ale keď sa Fridwulfa vrátila do doliny, v pomalom pohybe sa ako veľmi obrovské, pomaly vlečúce sa netopiere vrhla do doliny vlna letiacich vecí, ale Harry po chvíli dokázal rozoznať, že sú to v skutočnosti siedmaci a tiež videl, že ich vedie niekto, kto nebol v siedmom ročníku a už v ňom nebol veľmi, veľmi dlho.

Albus Dumbledore.

 

Poslední komentáře
21.09.2012 18:47:46: Jsem nadšená, že Harry zachránil Snapea. Tušila jsem, že Brumbál nebude mrtvý. Zajímalo by mě, co bu...
04.01.2012 16:38:02: Skvelé, už to prekladám pre 3 ľudí. smiley${1}
04.01.2012 13:08:34: Pekna kapitolka, jsem rada ze Severuse osvobodili. Albus si teda umi najit cas, kdy prijde. Po vykon...
01.01.2012 23:06:40: Konečne niečo pozitívne. Severus je oslobodený, Draco tiež :) Kruma mi je ľúto, ale tak, aj obete mu...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace