Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a ČDÚ - II.diel

20. Čas vlka I. časť

Preklad: Jimmi
Beta-read: Eggy


 Poznámka na úvod: Pri hľadaní správneho prekladu názvu som narazila na tento citát (tak dajako sa mi to sem hodilo): "Bratr bude bojovat s bratrem, sourozenci zničí svazky rodu, zle je na zemi, zrazují ženy, meče planou, praskají štíty, burácí bouře, vlčí je věk, nikdo nikoho nechce šetřit, až celý svět propadne zkáze." - Edda, Vědmina píseň, 44

Zvyšok poznámok je od bety :D

 

Harry Potter a Čas dobrých úmyslov
(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
 Kapitola dvadsiata

Čas vlka

I. časť

Členovia Klubu duelantov, okrem Draca Malfoya, ich kamaráta, leteli mlčky pomedzi stromy. Už viacej neboli vo formácii a leteli oveľa pomalšie, než keď stúpali do vzduchu z hradieb. Harry sa pozrel na Rona a potom na Hermionu, ktorí zostali vedľa neho. Nikdy v celom živote sa necítil taký znepokojený a napätý. Jednou vecou bolo, keď sa s Hermionou pred rokom odvážili do lesa, aby našli Rona, alebo keď v druhom ročníku s Ronom sledovali pavúkov do lesa. Úplne niečím iným bolo vziať dvanásť iných študentov do nebezpečenstva - možno aj viacerých, ak sa k nim neskôr pripoja siedmaci či študenti z jeho ročníka. Harry mal pocit, ako keby ho bremeno vodcovstva doslova ťažilo na pleciach.

Väčšina ostatných letela v skupinkách so svojimi najbližšími priateľmi. Čcho a Liam boli vedľa seba, keďže boli hlavnými prefektmi. Pri Liamovi sa zdržoval aj Justin, ktorý vyzeral veľmi nervózny. Mariah a Millicent Bulstrodeová sa držali pri sebe a rovnako Ginny, Ruth a Tony, piataci z Chrabromilu. Parvati, Susan Bonesová a Ernie Macmillan tvorili ďalšiu skupinu - Harry si spomenul, že na Herbológii väčšinou tiež pracovali spolu. Evan Davies, tiež z Bystrohlavu, ako Čcho a Liam, letel osamote, v krátkej vzdialenosti za nimi.

Zrazu sa ozvala zem otriasajúca explózia a Harry takmer narazil do obrovského duba, ktorý mal v priemere meter a pol. Zastavil, rovnako ako zastavili ostatní bez toho, aby im to povedal. Skupina najbližšie k nemu, Ronovi a Hermione boli piatackí chrabromilčania. Smeroval svoje slová k Ginny.

"Vyletíme nad stromy, aby sme to preskúmali. Zostaňte tu. Hneď sa vrátime. Povedz to ostatným." Nehovoril veľmi nahlas a potom kývol na Hermionu s Ronom a spoločne namierili metly nahor nad hustú klenbu stromov. Rukami si chránili tváre, keď hrozilo, že ich pohyblivé listnaté vetvy oslepia (alebo vezmú Harrymu okuliare). O chvíľu sa nad zelenou klenbou vynorili. Harry hľadel na kývajúce sa vrcholky stromov v lese. Všetko vyzeralo pokojné. Ale potom sa otočil, zhíkol rovnako ako Ron a Hermiona, keď uvidel vystreliť dohora plamene zo smeru, kde bola dedina. Ostrá zelená na zafírovej oblohe, strašná lebka a had sa vznášali nad tou skazou.

Tvrdohlavo zaťal čeľusť.

"Fajn," povedal. "Takže ďalšia vec, ktorá sa musí urobiť, všakže." Bolo to viac vyhlásenie než otázka. Mal pocit, ako keby sa stal veľmi zoceleným človekom, ako keby chlapec, ktorý plakal s Dracom Malfoyom na zemi jaskyne, kde zomrela jeho matka, nikdy neexistoval - a technicky tomu tak bolo. Bol nahnevaný a chcelo sa mu zabíjať, bol dokonca nahnevanejší než keď sa pokúsil použiť vražednú kliatbu na Toma Riddla.

"Poďme," stručne povedal svojím dvom najlepším priateľom a znova zostúpil medzi stromy. Keď sa opäť dostali k ostatným, naznačil im hlavou, aby sa zhromaždili okolo neho a on tak nemusel kričať.

"Nebolo to v lese," informoval ich polohlasom. "Smrťožrúti napadli dedinu. Alebo to tak vyzerá. Nemôžeme sa nechať rozptýliť, mohol by to byť trik. Ak budeme môcť, keď tu skončíme, pozrieme sa na to. Som si istý, že medzitým niekto zavolá aurorov. Čo znamená, že aurori, v ktorých som dúfal, že nám možno prídu na pomoc, budú asi povolaní do práce v Rokville. Nemôžeme sa spoliehať na to, že prídu sem. Ak budeme potrebovať, za..." skontroloval hodinky, "... päťdesiat minút prídu siedmaci. Jeden z nás v tom čase vyletí nad stromy a navedie ich na našu pozíciu. Dúfajme, že to bude možné, pretože posilám by neprospelo, keby sa stratili práve vtedy, keď ich skutočne budeme potrebovať."

Všetci prikývli a vrátili sa do svojho predchádzajúceho postavenia, znova sa opatrne pohybovali pomedzi stromy. Hermiona s Ronom leteli vedľa neho, nervózne sa rozhliadali a Harry si prial, aby sa odvážil ísť do boja ako zlatý griffin. V tomto matnom svetle by videl lepšie, keby mal griffinove oči. Hermiona ho vyplašila, keď zasnene povedala: "Le temps du loup."

Ron na ňu vyvalil oči.

"Musíš ísť na záchod?" zašepkal zúrivo. "To si si na to vybrala prekliato vhodný čas!" (PB: Hermiona povedala slovo loup čo sa vyslovuje ako loo, čo je záchod... len, aby ste pochopili, prečo sa Ron pýta na záchod...)

Slabučko sa zasmiala.

"Le temps du loup. To je po francúzsky súmrak. To je všetko. Je to veľmi poeticky povedané. Mám rada súmrak," odvetila, hlas sa jej triasol, keď sa rozhliadala po nehybnom lese. "Obvykle." Ron sa tiež tváril znepokojene kvôli tichu okolo nich.

"Podľa mňa je to poriadne dlhý spôsob, ako povedať slovo súmrak," povedal, ako keby sa pokúšal zabudnúť na dôvod, prečo v tom lese vôbec sú.

"Ja som povedala, že je to poetické," odvetila Hermiona, Harrymu zase znela skôr ako jej staré ja. "Existuje slovo, ktoré doslova znamená súmrak. Znie podobne, ako nejaký druh nádoru, ktorého sa chceš zbaviť. Neobyčajne nepoetické, hlavne na Francúzov. Doslovný význam výrazu 'le temps du loup' znamená 'čas vlka'." (PB: po Aj twilight, po Fr crépuscule)

Harry si odfrkol.

"Áno. Také poetické," riekol tvrdým hlasom. "Vždy považujem za poetické odvolávať sa k stvoreniam, ktoré mi bez premýšľania rozpárajú hrdlo..."

Hermiona sa na neho zaksichtila a Ron sa začal smiať, ale potlačil to.

Harry sa na nich dvoch znova pozrel. Keď držal očarovanú guľôčku, videl dediča. Ešte to nikomu nepovedal. Mal by im povedať o dedičovi, ale uverili by mu? Ako by vysvetlil, že to vie? Tam vonku s Červochvostom bol dedič, čakal na nich a ak Červochvost na neho použil Kúzlo poslušnosti tak, ako to urobil s Malfoyom a prikázal mu toto urobiť, bude nútený pokračovať vo svojej misii... až k smrti, ak to bude nevyhnutné....

Malfoy! Nepovedal im o Kúzle poslušnosti! Treskol sa po čele.

Ron sa na neho pozrel.

 "Čo je s tebou, Harry?"

"Hmm..." Musel to urobiť, aj keby si mali myslieť, že zošalel. "Práve som si spomenul na niečo, čo je dôležité..."

"Na čo?" chcela vedieť Hermiona. Letela trochu vpredu, ale teraz sa vrátila k miestu, kde sa vznášali Harry s Ronom. Harry prehltol.

"Je to niečo, čo Voldemort urobil Malfoyovi, keď bol dieťaťom. Použil na neho... kúzlo poslušnosti. Voldemort sa musel vzdať časti svojej moci, aby to vykonal, ale asi si myslel, že to nakoniec bude stáť za to. A stále ho nezabila odrazená kliatba, keď sa pokúsil zabiť mňa, takže ho to nemohlo pripraviť o tak veľa moci..."

Hermiona zvraštila obočie.

"Aké účinky má to kúzlo?" zašepkala.

"Ak dá Malfoyovi priamy príkaz, musí povedať áno alebo nie. Ak povie nie, padne mŕtvy a všetka sila, ktorá vyšla z Voldemorta, keď to kúzlo použil, zomrie s ním. Voldemort ju nedostane nazad. Ak Malfoy povie áno priamemu príkazu, potom ho splní, ak je to vôbec možné. Ak sa mu povie, aby zabil niekoho, kto už je mŕtvy, napríklad, nemá to žiaden dôsledok. A nemôže osobne použiť na Voldemorta akékoľvek kúzlo, ktoré by ho nejako zranilo. Nemohol by mu spôsobiť ani záder."

Hermiona s Ronom na neho hľadeli s otvorenými ústami.

"Ako dlho toto vieš?" dožadoval sa Ron.

"Od... no, myslím, že od večera pred tvojimi narodeninami..."

"Ako?"

"Ne... nedokážem to vysvetliť. Po tom čo som v spoločenskej miestnosti spadol a šiel som do postele... skrátka som to vedel. Viem, že to znie čudne, ale je to ako... ako niečo, čo som vedel, ale nedokázal som sa k tej informácii dostať. Nedokážem to vysvetliť..."

"Ten blbec chodí s mojou sestrou," hlas Ronovi zosilnel, "a musí urobiť čokoľvek, čo Veď-Vieš-Kto povie, inak zomrie! No, počkaj, akú má motiváciu neurobiť čokoľvek, čo Veď-Vieš-Kto povie... Ach, správne, žiadna nie je, pretože Malfoy si nedovolí zomrieť len preto, aby sa nestal bábkou nejakého netvora!" Ron zúril. "Ako si to mohol nespomenúť? Pokiaľ vieme, Veď-Vieš-Kto ho môže kontrolovať celý rok. Ginny je jediná sestra, ktorú mám!"

Hermiona strelila po Harrym pohľadom; no, Harry premýšľal, či mu niekto z nich od septembra povedal o jeho nezvestných sestrách. Zjavne nie je. Ďalšia vec, s ktorou sa bude musieť nakoniec zaoberať...

"Je mi to ľúto, Ron. Nenapadlo ma pritom, že by mohla byť Ginny v nebezpečenstve. Malo ma napadnúť. Bolo to vážne hlúpe." Teraz cítil, ako mu v hrudi stúpa panika. Ginny. Ginny mohla byť v nebezpečenstve... "Mal som pocit, ako keby sa mi krútila posledných pár dní hlava... ako že je toho toľko, čo vám dvom musím povedať..."

"Ako že sa so mnou rozchádzaš?" potichu prehovorila Hermiona.

"Hermiona - musím vám povedať niečo, čo ťa rozruší asi väčšmi než toto. Je to o Voldemortovom dedičovi. Nie je to jeho syn. Je to vnuk. Pred rokmi mal dcéru a tá mala syna. Minulé leto som mal videnie, cez moju jazvu. Videl som, ako Voldemort dediča zasväcuje, dáva mu Temné znamenie, ale nedokázal som vidieť jeho tvár. Či skôr som si potom nedokázal spomenúť, kto to bol. Vedel som, že ho poznám, ale bolo to rozmazané. Už viem, kto to je."

Prenikavo na neho pozrela.

"No, Harry?"

"Hermiona, dedičom je Viktor Krum."

V hrôze si zakryla ústa. Ron, ak je to možné, očervenel väčšmi než keď sa dozvedel o Malfoyovom kúzle poslušnosti.

"Krum! Do pekla, Harry! To si tiež až do minulého týždňa nevedel?" Harry nešťastne prikývol.

Hermiona prehltla.

"A ja... ja som ho nechala..."

Harry si spomenul na to, ako sa bozkávali vo vstupnej hale a na nástupišti do Londýna.

"Asi bol pod Imperiom, keď pomohol Luciusovi Malfoyovi a jeho pomocníkom uniesť ťa a potom na neho asi použili pamäťové kúzlo. Možno ani nevie, že sa do toho zaplietol. Alebo nevedel. Už to asi vie."

"To preto testy ukázali, že jeho rodičia sú skutočne jeho rodičmi! jeho rodičmi! To nebol test, či je príbuzný Veď-Viete-Koho." Harry prikývol, keď si spomenul, ako bol zasvätený vo svojom druhom živote, keď si spomenul na svoj šok, keď hľadel na nehybnú Viktorovu tvár, než vrhol jeho telo do mora. Kvôli tomu testu už dávno vylúčil Viktora ako možnosť, a zistenie, že to bol po celý čas on, ním veľmi otriaslo.

Hermionine oči sa roztvorili. Zjavne ju napadlo niečo iné.

"Viete čo? V štvrtom ročníku, Moody... myslím Crouch... nás prvý raz predstavil. V knižnici. Nemyslíte, že..."

"Že použil nejaké kúzlo, aby vás dvoch dal dohromady? Asi nie. Vyzerá to skôr, že dúfal, že to prevezme príroda. Dvaja tínedžeri a to všetko..." Harry sa začervenal.

Ron vybuchol.

"Takže takto to všetko začalo? Crouch vás predstavil?"

"Ron!" vykríkla Hermiona. "To všetko je už minulosť. Ja už pred ním nie som v nebezpečenstve. Mysli na Čcho!"

Harry trhol hlavou. Čcho! Dal dokopy Viktora a Čcho. Úplne na to zabudol. Pripadal si ako najväčší hlupák na planéte.

"Stále sú spolu?" spýtal sa.

Hermiona sa na neho zamračila.

"Čo sa s tebou deje, Harry? Samozrejme, že sú. Pred dvoma týždňami sme ich videli spolu v Rokville. A ty si ten, kto mi povedal, že chodí dosť často na hrad, aby ju videl, pretože vzal Dumbledora doslova, že všetci, ktorí tu boli počas nášho štvrtého ročníka, sú vítaní." Dve vrásky sa zjavili medzi jej obočím, keď sa jej zamračenie prehĺbilo. "Ty toto všetko vieš, Harry."

Harry pokrútil hlavou, prial si, aby si spomenul na Čcho a Viktora... "Otázka je..." pomaly povedal, pohol sa na metle dopredu, čoskoro nasledovaný ostatnými. "Či si Čcho neuvedomuje, čo je zač a čo teraz robí, či ju kontroluje alebo či je ich vzťah úplne od všetkého oddelený?"

"Harry!" zrazu povedal Ron, ignorujúc Harryho otázku, keď plne zastavil. "Myslím, že viem, kto pomohol Blaisovi Zabinimu nájsť spôsob, ako dostať všetkých učiteľov do slizolinskej spoločenskej miestnosti. Krum."

Harry sa zamračil. "Viktor?"

"V štvrtom ročníku sa so Zabinim spoznali. Študenti z Durmstrangu sedeli pri slizolinskom stole, spomínaš si? A hoci strávil množstvo času v knižnici, aby vyvaľoval oči po Hermione," vyplazila na neho jazyk, "neznamená to, že ho niekedy nepozvali do slizolinskej spoločenskej miestnosti."

"Vlastne," pomaly povedala Hermiona, "pozvali. Raz to spomenul. Myslím, že to bolo na Vianočnom bále. Hovoril o zelených lampách."

Ron prikývol.

"Áno, tie si pamätám. Keď sme si vzali Všehodžús a šli tam." Harry si na to pamätal ešte lepšie z čias, keď bol šesť rokov slizolinčanom (než šiel do väzenia), ale to nepovedal.

Pokračoval ďalej, zadumaný. Je Čcho priateľ alebo nepriateľ? Vystavil som ju riziku alebo už sa obrátila proti nám? Ak kvôli Viktorovi urobí čokoľvek... je to dobrovoľne alebo ju ovláda? Je rokfortská hlavná prefektka nástrojom smrťožrúta, samotného Voldemortovho dediča? Z týchto myšlienok ho rozbolela hlava.

"Musíme byť pri Čcho opatrní. Až kým nezistíme, na čej je strane." Ron s Hermionou s ním súhlasili. Harry sa pozrel na Čcho, Liama a Justina, ktorí leteli asi dvadsať stôp vpredu. So svojimi dvoma najlepšími priateľmi znova leteli v tichu, jasne premýšľali o tom, čo Harry povedal o kúzle poslušnosti a o dedičovi.

Aký chaos, pomyslel si Harry.

Keď sa pohybovali lesom ďalších desať minút a stále nič nevideli, Harry ukázal dohora cez medzeru medzi stromami a ostatní ho nasledovali, až kým sa nevznášali nad lesom v temnej oblohe. Bolo vidieť plamene z Rokvillu a žiariace okná Rokfortu, ale boli zdanlivo tak ďaleko, ako keby boli na výprave v cudzej zemi.

"Potrebujeme ďalší prieskum," povedal im Harry. "Toto nikam nevedie. Chcem, aby šli so mnou Ginny a Tony pohľadať obrov. Mám dosť dobrú predstavu, kde majú tábor." Nikto sa ho k jeho úľave nepýtal, prečo tomu tak je. "Hermiona, ty pôjdeš s Liamom a Justinom dopredu na severovýchod..." ukázal tým smerom, "... a Ron, ty pôjdeš s Čcho a Evanom na juhovýchod." Chcel dať Hermionu dokopy s Liamom, pretože vedel, že Liam je veľmi ochraniteľský hlavný prefekt. Považoval za svoju zodpovednosť postarať sa, aby sa tým druhým dvom nič nestalo, hoci Hermiona zvládla viacej než sa len ubrániť. Na druhej strane Ron, ktorý teraz vedel, že má dávať pozor na Čcho, či sa čudne nespráva a Evan, ktorý bol vynikajúci duelista a dokázal sa o seba postarať. "Zvyšok zostane tu a počká. Ak uvidíte vystreliť k oblohe červené iskry, jeden či viacerí máme problém. Maximálne dvaja ľudia súčasne pôjdu jednej zo skupín na pomoc. Všetci rozumeli?" Všetci prikývli. "Dobre teda. Poďme."

Harry sledoval, ako sa Hermiona, Liam a Justin oddelili naľavo a Ron, Čcho a Evan na pravú stranu. Kývol na Ginny a Tonyho a trojica letela vpred, Harry trochu vpredu, keďže tušil, kde hľadať obrov. Bolo ľahšie letieť nad stromami než dole medzi kmeňmi a načahujúcimi sa vetvami. Šuštiace lístie pod nimi vytváralo ilúziu, ako keby leteli len o trochu vyššie nad terénom, hoci boli veľmi vysoko, prevysoko nad zemou.

Keď sa tam dostali, Harry ju skoro minul. Musel sa vrátiť a znova ju skontrolovať, tak rýchlo nad tou čistinkou preletel. Ginny a Tony ho nasledovali, vznášali sa vedľa neho, keď zastavil a ukázal na oheň, ktorý obri nechali horieť. Namierili metly nadol a zostali sa vznášať tesne nad zemou v tábore obrov. Bol opustený, ale niečo na tom odchode nevyzeralo ako čerstvé, nič okrem toho ohňa. Niečo na tom tábore bolo veľmi odlišné od toho, kedy sem priviedol Ginny, aby sa zoznámila s Hagridovou matkou. Zosadol a zdvihol niečo povedomé. Pergamen, ktorý napísal Fridwulde. Bol na ňom veľký špinavý odtlačok, takže bol prečítaný. Harry sa pozrel na zem, sledoval obrovské stopy ku kraju veľkej čistiny. Tony s Ginny ho opatrne nasledovali, stále sedeli na metlách, prútiky vytiahnuté. Harry kráčal s metlou zovretou v ľavej ruke, prútik v pravej.

Otočil sa k nim.

"Mali by sme uhasiť oheň. Museli odísť narýchlo. Bude nám to trvať len chvíľku, keď použijeme prútiky."

Ginny s Tonym prikývli. Trojica sa vrátila k ohňu, namierila naň prúdy vody zo svojich prútikov. Harry stál vedľa Ginny, ktorá sa vznášala na metle. Keď mierili vodou na oheň, Harry potichu prehovoril bez toho, aby sa na ňu pozrel.

"Ginny. Musím ti niečo povedať. Je to o Malfoyovi. Ehm... Dracovi."

Potom sa do toho rovno pustil, skôr než by mohol stratiť odvahu a povedal jej o kúzle poslušnosti. Začul, ako zhíkla, keď vysvetľoval dôsledky toho kúzla pre jej priateľa, či už odmietne splniť nejaký Voldemortov príkaz alebo bude súhlasiť.

Oheň bol zahasený. Harry konečne odtrhol oči od vlhkých, dymiacich zvyškov, aby sa pozrel na Ginny. "Prepáč, že ti to takto hovorím, Ginny. Len teraz som mal príležitosť povedať to Ronovi a on zúril, pretože si po celý čas mohla byť v takom veľkom nebezpečenstve..."

"Ako? Jediné..." prehltla. "Jediné, čo musíme urobiť, je udržať Draca mimo Veď-Vieš-Koho a žiaden problém nebude."

Harry si vzdychol. Spomenul si, ako Voldemort použil Tempus Fugit, aby s ním prvého septembra hovoril.

"Občas nie je ľahké vyhnúť sa mu."

Preletel k nim Tony. "Mali by sme ísť," znel naliehavo. Harry znova nasadol na metlu a trojica zažala svoje prútiky. Odleteli z čistinky, Harry v čele, ľahko sledovali cestičku, ktorou šli obri. Každá zlomená vetvička, každý rozdrvené papradie či krík im napovedal, že mieria správnym smerom. Uvedomoval si, že za rok a pol, čo obri žili v lese, ho museli veľmi dobre spoznať. Myslel si, že pravdepodobne vedeli, kde sa skrývajú pavúky. S Ronom nedávali pozor, kam idú, keď v druhom ročníku narazili na pavúkov. Len sledovali tie malé zvieratká, ktoré kvôli baziliskovi utekali z hradu.

Ako leteli pomedzi stromy, Tony sa priblížil k Harrymu.

"Myslíš, že ostatní sú v poriadku? Tí, ktorí na nás čakajú?" Hlas sa mu pri tých slovách triasol.

"Hmmm?" povedal Harry, kým si prezeral zlomenú vetvu. Vzhliadol na Tonyho a zrazu mal pred očami živý obraz spred pár mesiacov, kde sa Tony a Ron a Katie rútili na bifľomorskú bránku, bez námahy si prehadzovali prehadzovačku... a potom, keď Harry chytil zlatonku a celá chrabromilská fakulta sa vrhla na členov tímu, keď boli späť na zemi, dievča so žiarivo orieškovými očami a hladkými hnedými vlasmi stiahnutými do konského chvosta venovalo Tonymu rozpačité objatie, než sa placho stiahlo, kým ho jeho oči túžobne sledovali...

"Myslíš všetkých alebo špeciálne Ruth?" spýtal sa ho Harry, obočie nadvihnuté. Práve si spomenul na iné prípady, v spoločenskej miestnosti či pri chrabromilskom stole vo Veľkej sieni, kedy na ňu Tony kradmo pozeral a ona mu tie pohľady opätovala.

"Páči sa ti, však?" Tony bol driečny chalan s ostrými črtami, tmavými, hlbokými očami a krátkymi, kučeravými vlasmi.

Tony sa zaškeril.

"Nemám najmenšiu nádej. Nikdy by so mnou nešla... Ak áno, bol by som najšťastnejší chalan na svete."

"Nikdy nevieš. Možno sa jej tiež páčiš. Ale máš pravdu... s Ruth by bol ktokoľvek šťastný." Harry si nevšimol, ako blízko letí Ginny.

"Ach, to si myslíš?" chladne sa spýtala. "Odkedy si Ruth tak vysoko považuješ?"

Harry zvraštil čelo.

"Je jednou z tvojich najlepších priateliek. Čo je s tebou?"

Ginny našpúlila pery a vyrazila dopredu so slovami: "Tadeto."

Harry skontroloval čas, než za ňou vyrazil. Bola to polhodina, čo opustili hrad a ešte stále hľadali. Takmer si prial, aby letel rovno do lesa pohľadať tie pavúky, ale potom si spomenul, aké to bolo naposledy, keď na ne narazil a bolo mu jasné, že urobil správnu vec, keď sa usiloval o organizovanú akciu. Dúfajme, že nebude treba, aby prišli siedmaci, pomyslel si, práve keď prenikavý výkrik prerazil vzduch.

"To je Hermiona," povedal s istotou, ktorú nenávidel. Vôbec sa mu nepáčilo, že to spoznal. Neznamenalo to nič dobré. Prehltol, dokonca keď uháňal pomedzi stromy, Ginny a Tony s ním udržiavali tempo.

Len päť minút trvalo, kým sledovali ten zvuk a cestičku po obroch, než našli pavúkov. Ako sa domnieval, Hermiona, Liam a Justin ich našli prví. Fritwulfa a Orst tam boli tiež, ale boli to jediní obri. Kde sú ostatní? čudoval sa Harry, ale nemal čas sa ich na to spýtať. Každá enormne veľká postava si razila cestu cez zástup obrovských pavúkov. Fridwulfa a Orst zdvíhali obrovských osminožcov a hádzali ich o storočné stromy. Harry sa strhol, keď začul prvé buchnutie a pľask! keď vonkajší pancier praskol a začali sa valiť vnútorné orgány toho stvorenia. Nech to bolo akokoľvek odpudivý pohľad, postup Fridwulfy a Orsta bol účinný... len si prial, aby ich tam bolo viacej.

Harry vystrelil do vzduchu červené iskry a v hrôzu naháňajúcom červenom svetle, ktoré z toho vzišlo, zbadal dôvod Hermioninho výkriku. Zrazilo ju z metly a jednou rukou sa držala veľmi vysokej vetvy stromu, prsty sa jeden po druhom šmýkali. Harry k nej uháňal tak rýchlo ako mohol, ale skôr než sa k nej dostal, padala, takže sa vrhol nadol a nechal ju dopadnúť krížom cez svoju metlu. Znova vykríkla, pretože narazila rebrami na drevo. Harryho napadlo, že si možno zlomila nejaké kosti. Lepšie než dopadnúť na zem a dolámať sa úplne, pomyslel si.

Pristál, asi dvadsať stôp od najbližšieho pohybu pavúkov. Nikde nevidel Justina ani Liama a teraz stratil stopu po Ginny a Tonym. Bola taká tma a pavúky a stromy boli také husté, že si nebol istý, ako by mali bojovať voči stvoreniam, ktoré uprednostňovali tmu a ktoré dôverne poznali tento terén, pretože to bol ich domov. Ten krátky výbuch svetla z červených iskier už zase zanikol.

 Nanešťastie stromy v pavúčej priehlbine rástli tak nahusto, že nedovolili k zemi preniknúť žiadnemu mesačnému svetlu.

Začal prútik, aby mohol vidieť jej tvár, ktorá bola veľmi doškriabaná a z toho, ako padala pomedzi vetvy, krvácala asi na poltucte miest.

"Sú všetci v poriadku?" Prikývla, trochu sa strhla. Mal pocit, že nebola úplne v poriadku, ale to by nepriznala. "Kde sú ostatní?"

"Našli sme Červochvosta a Snapa a Malfoya. A... och, Harry, mal si pravdu," kašľala. "Viktor je s nimi. Pomáha Červochvostovi. Stiahol ma z metly a bola som na jeho... držal ma rukami okolo pása, ale mne sa podarilo uvoľniť sa, ale potom som padala a pravdepodobne som sa pokúšala zachytiť na tucte rozličných vetiev toho stromu, než som sa vôbec jednej zachytila..." Teraz si pritlačila ruku nabok, ani sa neobťažovala zakryť zrejmú bolesť. Harry si prial, aby mal čas byť starostlivý, ale ten luxus si nemohol dovoliť. To, že ju Viktor stiahol z metly, určite vysvetľuje ten výkrik, pri ktorom tuhla krv v žilách.

"Máš predstavu, kde je tvoja metla?" Pokrútila hlavou. Hľadel do tmy za malým svetlom, ktoré poskytoval jeho prútik. "Stále máš svoj prútik?" Prikývla, evidentne už od bolesti nedokázala hovoriť. Trápil svoj mozog - ako sa s Ronom predtým od tých pavúkov dostali?

Lietajúci ford Anglia.

Už si spomenul. Tie jasné svetlomety z auta rozdelili čiernotu priehlbiny, kde sa skrývali pavúky, vydesili tie stvorenia a dezorientovali ich, takže pustili Harryho a Rona a oni boli schopní dostať sa preč. Otočil sa k Hermione.

"Napadá ťa kúzlo, ktoré vytvorí naozaj jasné svetlo, ktoré chvíľu vydrží? Tak, aby sme my videli pavúkov a tiež, aby ich to zmiatlo?"

Rozmýšľala len chvíľu, potom prikývla. Uškrnul sa.

"Vedel som, že ťa napadne. Pokúsim sa sem dostať ostatných. Vytvor to svetlo ... také jasné ako dokážeš. Pavúky ho neznášajú."

Harry nikdy nezabudne na jej doškriabanú, odhodlanú tvár, keď zamieril na metle nahor znova ku klenbe zo stromov. V diaľke videl rozsvietené svetlá hradu, klamlivo utešujúce a priateľské. Nad stromami mu spln jasne ukazoval miesto, kde čakali šiesti členovia Klubu duelantov, dvaja z nich mierili smerom k nemu, pretože zazreli iskry (Ruth a Susan). Ostatní zostali pozadu, ako im pôvodne povedal. Zakričal na Ruth a Susan, keď sa priblížili: "Choďte tam, kde ste videli iskry! Poviem ostatným, aby vás nasledovali! Potom zoženiem zvyšný prieskumný tím!"

Prikývli, keď okolo neho prechádzali a čoskoro sa dostal k zvyšným štyrom členom klubu a poslal ich, aby sa vyrútili za prvými dvoma. Teraz zamieril na juhovýchod, a práve keď to urobil, z toho smeru vyleteli do vzduchu červené iskry. Harry mal srdce v hrdle, keď sa náhlil vpred v mimoriadnej rýchlosti, kratučko premýšľal, či nejaký čarodejník niekedy napísal chválospev na svoju metlu. V tomto okamihu Harry svoj Blesk absolútne miloval.

Keď sa priblížil k miestu červených iskier, z čistinky zrazu vyletela Čcho Čchangová a zastavila Harryho. Zabrzdil, okamžite podozrievavý.

"Čo sa deje?" žiadal vedieť. Prútik mal vytiahnutý, aby bol pripravený na čokoľvek, s čím by mohla vyrukovať.

Vzlykala a Harry si všimol škaredé škrabance na jej pravej nohe, ktorá bola čiastočne odhalená, pretože mala roztrhnutý habit. "To... to Davies. Zaútočil na nás. S Ronom sú dole na zemi a bojujú. Vyslala som iskry a vyšla hore, aby som sa uistila, či príde pomoc..."

"Prečo si nepomohla Ronovi?" vykríkol na ňu, bolo mu jedno, že už je rozrušená. "Tak by to boli dvaja voči jednému!"

"Pre... prepáč, Harry, jednoducho som nemohla. Je to... je to Evan! Je v mojej fakulte. Je to prefekt..."

Podozrievavo sa na ňu pozrel.

"To je skutočný dôvod? Alebo je to kvôli tomu, že si priateľka Viktora Kruma?"

Jej úzkosť sa zvýšila. "To čo malo znamenať?"

Harry nemal chuť vysvetľovať.

"Počkaj tu. Idem pomôcť Ronovi." Stále neistý o jej vernosti sa nechcel ocitnúť v boji dvaja na dvoch namiesto dvaja či traja voči jednému. "Ostatní šli pomôcť Hermione, Liamovi a Justinovi. Sú tam tiež dvaja obri. Neviem, kam ostatní obri šli. Ty nechoď nikam!"

 

Poslední komentáře
30.12.2011 22:03:52: Hm, možno ma ešte zvyšných 70 strán príjemne prekvapí...
29.12.2011 15:33:16: Jimmi Ty ma neplaš s tým "balením" vieš, že čítam hlavne začiatok vety a už mám paniku ešteže si tam...
28.12.2011 21:36:57: Há, dobrý postreh. Navrhujem to zabaliť ešte pred tým zblbnutím. (to je vtip) smiley Dnes cestou z prá...
28.12.2011 14:26:23: Ach bože, to je tak komplikovaný, že než se dostaneme k nějakému rozuzlení, tak z toho všichni zblbn...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace