Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a ČDÚ - II.diel

19. Bojový pokrik IV. časť

Preklad: Jimmi
Beta-read: Eggy

Harry Potter a Čas dobrých úmyslov
(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
 Kapitola devätnásta

 Bojový pokrik

IV. časť

 

Keď sa spamätala, odtlačila ho. Vzhliadla na oblohu. S roztraseným hlasom povedala: "Tá vec hľadala potravu, pretože sa začína stmievať. Mali by sme sa vrátiť."

Prikývol, odvrátil sa od nej. Na pár nádherných minút to bolo, akoby boli spolu, akoby boli pár. Prehltol a premenil sa do svojej animágskej podoby, pretože sa snažil potlačiť pomiešané emócie, snažil sa uvažovať tak nekomplikovane ako premýšľal zlatý griffin. Rýchlo na neho vysadla a on vzlietol. Čoskoro leteli nazad k Astronomickej veži a keď pristáli, okamžite sa zmenil nazad na človeka. Súčasne sa zvrtol, takže na ňom sedela obkročmo, keď na ňu vzhliadol. Pohladil ju rukami po ramenách. Nezúčastnene sa na neho pozrela, keď dal ruky za jej krk a pritiahol si jej ústa k svojim. Nechala ho to urobiť a on cítil, ako sa jej ústa pod jeho otvárajú... a ako mu ten bozk opätuje. Ležala na ňom a on ju objímal rukami, mocne ju k sebe tisol. Z hrdla sa jej predierali stony, keď sa bozkávali a pohyby, ktoré na ňom robila, ho privádzali do šialenstva.

Potom... všetko prestalo. Odvalila sa z neho a vstala, prešla k ochrannému múriku, hľadela na tmavé pozemky. A keď sa Harry vedľa nej postavil, videl, že plače.

"Ginny... neplač..."

"Nemôžem si pomôcť, Harry. Je mi to ľúto... keď sme pristáli, nemala som to urobiť. Len... len som si myslela, ešte jeden raz, bude to ešte jeden posledný raz..."

"Posledný raz?" zašepkal.

"Nuž... zachránil si mi život," riekla so slabým úsmevom. "Zase."

"Toto si v Tajomnej komnate neurobila."

"Harry! Bolo mi dvanásť. A bola som do teba zamilovaná," dodala červená.

"Takže ty bozkávaš len chalanov, ktorí ti zachránia život a do ktorých nie si zamilovaná?"

Znova sčervenela a potom zmĺkli, obaja hľadeli na pozemky. Pomaly zdvihol ruku, aby zakryl tú jej. Ale vtedy ju stiahla. "Myslela som... myslela som, že to dokážem. Byť iba tvojou kamarátkou. Ale myslím, že ťa len zavádzam tým, že s tebou trávim tak veľa času. Až do dneška sa zdalo, že si vedieme dobre, že sme dobrí kamaráti, a..."

"Ginny," prerušil ju. "Nepobozkala si ma ako kamaráta."

Pozrela sa na zem a stále bola červená.

"Je mi to ľúto, Harry. Nemyslím, že sem hore ešte niekedy prídem. Ďakujem ti, že si ma zachránil, ale... ale už ma nemôžeš viacej bozkávať a ja nemôžem bozkávať teba. A nemôžeš mi vravieť, že ma miluješ. Prosím... snaž sa to pochopiť. Nikdy som ti nechcela ublížiť. Ja som len..."

"... zamilovaná do Draca Malfoya." Prikývla, ale do očí sa mu nepozrela.

"Zbohom, Harry," povedala potichu a čoskoro zmizla z dohľadu. Len prešla padacími dverami a zišla do hradu.

Harry sedel na kamenných dlaždiciach, hľadel na oblohu a nechal slzy stekať po lícach bez toho, aby si ich utrel. Nešiel dole na večeru. Keď podľa hodiniek zistil, že je polnoc, konečne zišiel do chrabromilskej veže a vyštveral sa do postele bez toho, aby s niekým hovoril. A hoci vedel, že sa to nikdy nestane, v svojich snoch ju objímal v náručí, na podlahe hvezdárne a ona mu vravela, že ho tiež miluje...

"Potter!"

Harry vzhliadol. Profesorka McGonagallová na neho zazerala, ruky založené vbok. Zažmurkal a prehltol.

"Áno, madam?"

"Riaditeľ si vás praje vidieť," príkro povedala, oči jej žiarili, z úst mala len tenkú čiaru.

Harry si všimol, že Dumbledore stojí vo dverách učebne Transfigurácie s výrazom, ktorý naznačoval, že sa s veľkou námahou pokúša nesmiať. Harry prešiel k dverám bez toho, aby sa pozrel na Rona, Hermionu či profesorku McGonagallovú.

Keď boli obaja na chodbe a dvere na učebni boli zatvorené, Dumbledore začal kráčať a Harry pochopil, že má ísť vedľa neho. Urobil to bez slova; riaditeľ tiež mlčal. Nakoniec starý muž zastavil a otočil sa k Harrymu.

"Harry, chápem, že si to myslel dobre, keď si sa ponúkol za Severusa. Ale jednoducho ti nemôžem dovoliť, aby si sa vystavil takému nebezpečenstvu."

"Ale profesor..."

Dumbledore zdvihol ruku a Harry zmĺkol.

"Urobíme to po mojom. Áno, spojím sa s Červochvostom a nechám ho myslieť si, že ťa niekde v Zakázanom lese chceme vymeniť za Severusa. Zatiaľ mu o Clashi nepovieme. Tiež mu povieme, že vieš, kto je dedič a aký je jeho účel. Bude mať samozrejme podozrenie, že s ním nejednáme poctivo. Kontaktuje nás, aby nám povedal, čo požaduje; my, samozrejme, budeme vedieť, že on nejedná poctivo s nami. Ale až kým nezískame odpoveď na náš návrh, nijako nebudeme môcť posúdiť naše možnosti. Ak sa bude zdať, že je veľmi horlivý urobiť to, čo chcem, myslím, že by sme mali byť ešte opatrnejší, než keď vyrukuje s vlastným plánom."

Harry prikývol.

"Správne. Kedy posielate sovu?"

"Len čo ťa odprevadím do triedy. Je všetko v poriadku, Harry?"

Harry si pošúchal hlavu.

"Stále sa vraciam k normálu. Spomenul som si na množstvo vecí. Niekedy len nechám svoje nohy ísť kam chcú, aby ma doviedli na správne miesto v správnom čase. Ale ak sa nad tým veľmi zamýšľam, tak sa mi vôbec nedarí sa dostať k myšlienkam, ktoré chcem..."

Dumbledore prikývol.

"Zlepší sa to. Teraz sa vráť do triedy. Povedal som škriatkom, že majú zajtra o deviatej ráno ďalší výcvik. Zrušil som metlobalové tréningy. Poobede sa s tebou stretne Flitwick v Klube duelantov. Obávam sa, že bez ohľadu na to, ako veľa času potrebuješ, aby sa ti vrátili všetky spomienky, nemôžeme sa tým práve teraz príliš znepokojovať. Musíme sa sústrediť na súčasnosť. Zvládneš to, Harry?"

Prikývol. "Áno, pane. Dumbledora nesklame.

Cez prestávku informoval Rona a Hermionu o tom, čo mu Dumbledore povedal. Jednoducho k nim prehovoril na chodbe a dúfal, že sa od neho neodvrátia po tom, čo im deň predtým povedal. Stratil ich oboch?

Ale Ron prikývol, keď začul Dumbledorov plán.

"Dostal dobrý nápad. A zajtra ráno armáda škriatkov a popoludní Klub duelantov? Dobrý nápad. Musíme byť pripravení na všetko, čo by na nás mohol Červochvost vrhnúť."

Harry si pomyslel, že Ron sa Hermionou vyzerajú, ako keby sa jeden druhému celý deň vyhýbali. Divil sa, prečo si myslia, že musia dokázať, že sa o seba nezaujímajú... Povedal som, že nie som naštvaný. Dúfal, že bojové plány ich dostatočne rozptýlia, aby sa ich vzájomné vzťahy zase čoskoro znormalizovali.

Víkendom preleteli vo víre škriatkov a súbojov. Počas tej doby boli jeho priatelia vyložene formálni a on sa nepokúšal baviť sa s nimi o súkromných záležitostiach. V nedeľu mali ten istý program ako v sobotu. Nakoniec, pri obede v pondelok, sa Dumbledore zastavil pri chrabromilskom stole a zašepkal Harrymu: "Idem pozrieť Smrkáča (cz: Čmuchala) a zopár ďalších. Zajtra sa vrátim. Ešte som od nášho priateľa nič nepočul." Harry sa zaškeril nad nápadom nazvať Červochvosta ich "priateľom". A predsa len ním kedysi býval. Jeden z najbližších priateľov jeho rodičov. Ich Strážca tajomstva.

Zvyšok vyučovania bol celý napätý; niečo na tom dni nebolo v poriadku. Možno bol len iracionálny, keď si myslel, že je riskantné, aby Dumbledore v tomto čase opustil  školu. Na konci dňa si prial, aby ho požiadal nech zostane. Mal veľmi zlý pocit, že sa niečo stane.

A potom sa stalo.

Vyliezol na hradby a akurát sa chcel premeniť na griffina a odletieť nad les, keď Ginny rozrazila padacie dvere. Bola zadýchaná z toho, ako vybehla celé schody hore. Namáhavo dýchala a tvár mala červenú. Harry ju znepokojený chytil do náručia.

"Čo je?" dožadoval sa, keď videl, aká je rozrušená. Nedokázala hovoriť, len vytiahla nejaký pergamen a dúhovú guľôčku z vrecka habitu. Tá guľôčka bola namaľovaná, aby pripomínala vybraté ľudské oko.

Harry sa na tú guľôčku zamračil; vytiahol pergamen a začal čítať:

Drahý Draco,

Tvoj popletený riaditeľ si myslí, že riadi svet. Píšem ti, aby som ti povedal, že tomu tak nie je. Ponúkol vymeniť Harryho Pottera za vedúceho tvojej fakulty. Aj keď by môjho pána nesmierne potešilo, keby sa mi podarilo priviesť mu Harryho Pottera, rovnako by ho potešilo, keby som mu priviedol teba. Tiež si zjavne myslí, že nepoznám Zakázaný les ako svoju dlaň a potrebujem, aby mi dával pokyny, kde tú výmenu uskutočniť. Vo svojom živote som strávil v tom lese príliš veľa času, aby som presne vedel, kde sa chcem stretnúť. Nezmanipuluje ma.

Ak chce svojho drahocenného majstra elixírov nazad, som ho ochotný vymeniť len za jedinú vec – teba. Použi toto magické oko, aby si zistil, kam si máš po vedúceho svojej fakulty prísť. Príď sám a skôr než bude neskoro. Máš Znamenie; iste si cítil, že ťa opakovane povoláva za posledných šesť mesiacov, nie? Ak si to budeš želať, mohol by si mať ďalšiu príležitosť poslúžiť Temnému pánovi. Budeš musieť zaplatiť za svoju predchádzajúcu neposlušnosť, ale nakoniec, náš Pán bude mať ďalšieho služobníka a to je to, čo je dôležité.

Nezabudni - rýchlo a sám.

Nebolo to podpísané. Harry vzhliadol na jej skľúčenú tvár. Vystrel ruku. Opatrne držala guľôčku medzi palcom a ukazovákom. Dala mu ju a on ju pretočil v dlani, potom okolo nej mocne zovrel päsť a začal sa mu mysli zobrazovať zahmlený obraz. Keď sa hmla vyčistila, uvidel Severusa Snapa, vyčerpaného a vychudnutého, v zovretí veľkých, veľmi veľkých čiernych pazúrov.

Aragog.

Alebo jedno z jeho detí. Harry zazrel tie hrozné zložené oči stvorenia; neboli zatiahnuté a slepé ako Aragogove, takže to asi nebol on, ale na tom sotva záležalo. Všimol si, že to zviera má niečo vo svojom druhom klepietku.

Draca Malfoya.

Už odišiel a tiež ho zajali. Hlava sa mu kolembala na krku. Harry sa modlil, aby bol len v bezvedomí a nemal zlomený krk. Prehltol a pozrel na Ginny.

"Kto našiel ten list a oko?"

"Mariah."

Harry stisol pery. Ešte sa o Mariah nerozhodol. Spomenul si na tú divnú vec s rukavicami. Potom sa striasol, snažil sa sústrediť na Ginny.

"Videla si to, však?" Nenávidel pomyslenie na jej reakciu, keď uvidela to čo on, keď zovrel tú guľôčku.

Prikývla, tvárila sa nešťastne.

"Ach, Harry!" Hodila sa na neho a on ju objímal, kým vzlykala. Nedokázal zniesť vidieť ju takú rozrušenú. Potom, čo ju nechal chvíľu vyplakať, ju od seba odsunul.

"Dostaneme ho späť. Dostaneme ich oboch späť. Rozumieš?"

Jej slzami zmáčaná tvár prikývla.

"Takže, Dumbledore dnes ráno odišiel, čo znamená, že hrad má na starosti McGonagallová. Choď za ňou a povedz jej, aby zhromaždila učiteľov. Toto musíme urobiť správne. Tam vonku sú akromantuly. Väčšina kliatob a zaklínadiel sa od nich odrazí. Ani ich nie je len pár. Je to celá zasraná kolónia. Ja zoženiem ostatných členov Klubu duelantov a poviem Ronovi a Hermione, aby sa porozprávali so škriatkami. Asi presvedčíme McGonagallku, aby dovolila študentov použiť ako zálohu, ale dúfajme, že ich nebude potreba, ak sa teda zapoja učitelia a škriatkovia. Ach! A pošlem Hedvigu, aby varovala obrov. Nepoznajú mágiu, ale sú raz tak veľkí ako ten najväčší pavúk v kolónii. Vieš, čo máš urobiť?"  

Prikývla, vyzerala podivne pokojne.

"Ísť za McGonagallkou."

"Dobré dievčatko. Poďme!"

Uháňali schodmi na veži, na spodku sa rozdelili a rozbehli sa  rozličnými smermi. Harry utekal do soviarne, naškrabal odkaz brkom, ktoré bolo prikované k stene, na lacný papier, ktorý mali v soviarni pre ľudí, ktorí prišli bez pergamenu či inak dopredu napísaného listu.

Díval sa, ako Hedviga odlieta, potom si uvedomil, že musí napísať ďalší list. Pokúsil sa situáciu popísať jasne a stručne, ako sa dalo, potom ho adresoval pánovi Weasleymu na ministerstve a priviazal ho na nohu ďalšej sovy. Harry si nebol istý, či je niekto na ministerstve, komu sa dá okrem pána Weasleyho dôverovať, ale musel využiť šancu, že sa Ronovmu a Ginninmu otcovi podarí dostať na hrad niekoľko aurorov.

Bežal zo soviarne do chrabromilskej veže, aby našiel Rona s Hermionou a oni tak mohli zhromaždiť škriatkov. Ale keď sa dostal k portrétovej diere, vyšla z nej Ginny s bratom a Hermionou, rovnako ako ostatní chrabromilčania, ktorí boli členmi Klubu duelantov: Parvati, Ruth a Tony.

"Harry!" naliehavo povedal Ron. "Máme problém. Nemôžeme nikde nájsť učiteľov. Sú preč."

Harry sa zamračil.

"Čo myslíš tým preč?"

Ginny si žmolila ruky.

"Nikde nikoho z nich nemôžeme nájsť. Sú skrátka... preč."

Pretlačil sa okolo nich, ledabolo povedal heslo Tučnej panej a  keď bol v spoločenskej miestnosti, vyšprintoval hore schodmi do spálne. Schmatol mapu z kufra a aktivoval ju; len čo uvidel, čo potreboval, znova zbehol po schodoch a von cez portrét,  pergamen silno zovretý v rukách. Kľakol si na kamennú dlážku a keď rozostrel mapu, ostatní sa k nemu pripojili. Ruth, Parvati a Tony vyvalili oči, keď uvideli mapu.

Harry ukázal na slizolinskú spoločenskú miestnosť.

"Tu sú. Vidíte? Vyzerá to, ako keby tam boli všetci učitelia. Okrem Dumbledora; ten je preč."

Ginny zhíkla.

"Myslíš, že sa tam niečo stalo a preto Mariah alebo Millicent zavolali učiteľov, aby prišli do ich spoločenskej miestnosti?"

Harry sa zamračil.

"Neviem. Pozrite sem..." Ukázal na chodbu pred slizolinskou spoločenskou miestnosťou, kde boli dve bodky s označením Mariah Kirknerová a Millicent Bulstrodeová.

"Strážia vchod?" spýtal sa Ron. V hrôze sa na seba pozreli. Toto bolo naplánované? Potom Mariah a Millicent zjavne vzdali snahu vstúpiť do vlastnej spoločenskej miestnosti a začali sa pohybovať po chodbe smerom ku vstupnej hale. Harry prebehol očami po mape; smerom k nim sa teraz pohybovali iné bodky: hlavný prefekt a prefektka; Liam Quirke a Cho Changová, ktorí obaja vstúpili v októbri do Klubu Duelantov. (Cez leto trénovali). Bol s nimi Justin Finch-Fletchey. Tentoraz sa tiež do Klubu kvalifikoval. Evan Davies, Susan Bonesová a Ernie MacMillan tiež mierili ich smerom.

"Ide sem celý Klub duelantov," povedal Harry, keď ukázal na označené bodky. "Museli si všimnúť, že sa niečo deje."

Prehltol. Riaditeľ bol preč. Učitelia boli v žalároch. Zhromažďoval sa Klub duelantov a budú sa pozerať na neho, na ich vodcu, aby im povedal, čo robiť. Dúfal, že obri dokážu niečo urobiť. A Hagrid by mohol zastaviť Aragoga. Nie... počkať. Aj Hagrid bol v slizolinskej spoločenskej miestnosti. To nebolo dobré; to nebolo miesto, kam by niekedy šiel dobrovoľne, či je stav núdze alebo nie.

Upozornil ich na to. "Myslím... je možné, že držia učiteľov ako väzňov. Pozrite sa na toto: mená študentov v spoločenskej miestnosti sú Zabini, Nott, Crabbe a Goyle. Ich otcovia sú smrťožrúti. Ostatní študenti sú vo svojich izbách - možno ich tiež uväznili. Možno sa Mariah a Millicent nemohli dostať dnu, pretože zmenili heslo.

Otočil sa k Tonymu, ktorý bol neuveriteľne rýchly bežec.

"Choď do kuchyne, nájdi domového škriatka Dobbyho a priveď ho sem." Tony prikývol a odbehol bez toho, aby kládol ďalšie otázky. Otočil sa k ostatným.

"Do minúty tu bude asi celý Klub duelantov - okrem Malfoya a Tonyho. My budeme musieť byť tí, ktorí pôjdu do lesa po Malfoya a Snapa." Otočil sa k Ginny. "Povedala si im o Malfoyovi a Snapovi?" Prikývla.

"Dobre. Samozrejme, keď prídu ostatní, budeme to musieť vysvetliť znova. Tak či tak som už poslal sovu obrom..."

"Komu?" spoločne povedali Parvati a Ruth. Harry prehltol.

"Hagridova mama a niekoľko priateľov žije v lese už asi rok a pol. Pomôžu nám, nebojte sa. Sú oddaní Dumbledorovi."

Zrazu sa spoza rohu objavili ďalší členovia Klubu duelantov. Ernie, Evan, Liam, Justin, Čcho a Susan boli zadýchaní a Mariah s Millicent vyzerali vyložene rozzúrene.

"Harry!" vykríkla zadychčane Millicent, keď ho zbadala. "Blaise Zabini! Zošalel! Vraví, že je Veď-Vieš-Koho agent na Rokforte! On... on zajal učiteľov v Slizoline a my sa nedokážeme dostať dnu!"

Harry prikývol.

"Vieme. A jeden smrťožrút vydal Draca Malfoya a profesora Snapa v lese na milosť obrovským mäsožravým pavúkom.

Zamračila sa.

"Čože? Profesor Snape je..."

"Nie," prerušil ju. "Nikdy nemal voľno. Po celý čas bol väzňom. Presvedčil som Dumbledora, aby ho vymenil za mňa a toto sa stalo..."

Hermiona mu položila ruku na plece. Zjavne zabudla, že je na neho naštvaná za to, že sa s ňou rozišiel.

"Nemôžeš sa obviňovať, Harry. Kto iný by sa takto ponúkol?"

Pozrel sa na ňu.

"Musíme predpokladať, že to, čo v lese nájdeme, bude pasca. Pôjdeme tam s vedomím, že sa možno nikto z nás nevráti." Rozhliadol sa po nich všetkých. "Mali to byť učitelia, ale niekto na to myslel a učiteľov zajal tam, kde sa k nim nemôžeme dostať. Zostávame my... neskúsení študenti. A oni to vedia. Až na to, že toto je Klub duelantov. Sme najlepší z najlepších." Rozhliadol sa po nich, snažil sa zmenil ich výrazy strachu a neistoty na sebavedomie a zlobu. "Nevedia, s kým majú do činenia."

Harry vycítil, ako sa Ginny vedľa neho striasla. Pokúsil sa venovať jej upokojujúci úsmev, pretože vedel, že sa bojí toho, že už je Draco Malfoy mŕtvy. Ale práve prišiel Tony s Dobbym a Harry sa musel sústrediť na niečo iné.

"Dobby! Si môj poľný seržant. Nemôžem tu byť, aby som ťa viedol, ale mám pre teba úlohu, ktorú dokážeš len ty s armádou škriatkov."

Dobby zaváhal.

"Viem... viem, že vy byť môj generál, Harry Potter, pane, ale... ale kde je riaditeľ? Bitka? Nemal by riaditeľ povedať, čo ja mám urobiť?"

"Riaditeľ, ehm, Dumbledore tu nie je, Dobby a my máme problém. Vlastne dva problémy. Prvý, na ktorom chcem, aby si pracoval, je tu v hrade. Niektorí slizolinskí študenti vedení Blaisom Zabinim uväznili učiteľov v slizolinskej spoločenskej miestnosti. Nemôžeme sa dostať dnu. Dokonca slizolinčani oddaní Dumbledorovi nemôžu. Zmenili heslo. Ale ty a ostatní škriatkovia sa môžete dostať dnu."

Dobby prikývol hlavou.

"Samozrejme, že my byť schopný dostať sa dnu, generál Harry Potter, pane!"

"Dobre. Takže... spomeň si na výcvik. Pokús sa zviazať tých, čo toto robia, radšej než ich pohadzovať so vznášajúcimi kúzla a tak, dobre? A pokús sa prísť na to, ako si podrobili učiteľov. Mohol to byť elixír, Imperius alebo nejaká iná kliatba. Ak sa ti ich podarí dostať von skôr, ako sa vrátime, povedz im, že sme šli do lesa a potrebujem ich pomoc, ale len ak sa na to budú cítiť. Dôverujem ti, Dobby. A ak to dokončíš a my sa nevrátime... nepoviem nie ani pomoci od škriatkov. Príďte do lesa, ak môžete. Ale ty s ostatnými škriatkami ste jediní, kto sa môže dostať do slizolinskej spoločenskej miestnosti, Dobby. Spolieham sa na teba."

Dobby sa postavil do pozoru a rázne zasalutoval, potom sa odpráskol  inam. Harry sa pozrel na ostatných. Všetci sa na neho pozerali, dokonca aj Liam a Čcho, hlavní prefekti. Spoliehajú sa na mňa.

"Takže," snažil sa, aby sa mu netriasol hlas. "Každý si zoberte metlu - alebo požičajte od niekoho iného, ak je dobrá a vaša nie je z tých novších. Potrebujeme najlepšiu výstroj. Tiež sa vráťte do svojich fakúlt..." ukázal na Mariah a Millicent "... okrem vás dvoch... a povedzte všetkých študentom, aby sa stretli na hradbách. Zaujmite ktorúkoľvek vežu - západnú, astronomickú... na tom nezáleží. Millicent a Mariah... skontrolujte verejné priestory, ako je knižnica a trofejná miestnosť a Veľká sieň. Dostaňte každého študenta do hradu. Všetci by mali byť do pätnástich minút na hradbách."

Všetci sa rozišli. Chrabromilčania vbehli nazad dierou v portréte, Ron šiel po metly, kým Harry zhromažďoval zostávajúcich študentov fakulty v spoločenskej miestnosti a vravel im, že Klub duelantov ide do lesa zachrániť profesora Snapa a Draca Malfoya pred jedným smrťožrútom a niekoľkými veľkými pavúkmi, pretože niektorí slizolinskí študenti držia v žalároch učiteľov ako väzňov. Všetkých to šokovalo.

"Potrebujem, aby si každý zobral metlu a šiel na hradby. Klub duelantov odletí prvý. Katie," položil jej ruku na plece. "Potrebujem, aby si sledovala čas. Ak prejde od nášho odletu hodina a nikto sa nevráti nazad a učitelia so škriatkami sa nedostanú zo žalárov, aby pomohli, budeme potrebovať druhú vlnu. Začni so siedmakmi. Prenechaj zodpovednosť sledovať čas na nejakého šiestaka, než pôjdete. Po hodine pôjdu šiestaci a tak ďalej až k štvrtákom. Nechcem, aby tretiaci či mladší študenti skúšali letieť. Dúfajme, že nedôjde k tomu, že by sme potrebovali pomoc od štvrtákov a piatakov." Hlas sa mu zasekol a Katie po líci stiekla slza. Spomenul si na to, ako v druhom živote začul, že porodila. Tých pár dní, čo sa vrátil, myslel na mnoho vecí v tomto živote, ktoré boli lepšie, ale nikdy neočakával toto...

Rokfortskí študenti sa pohli nahor, ako veľa náhliacich sa ponáhľajúcich sa ľudí do práce, ktorí sa vynorili zo stanice metra v centre Londýna. Harry viedol chrabromilčanov nahor schodmi do Západnej veže a keď vyšiel na kamennú podlahu, skorá večerná obloha začínala tmavnúť. Srdce mu skočilo do hrdla, keď uvidel zástup ostatných študentov lemovať hradby hradu. Boli všade.

Pozrel sa na Ginny, ktorej priateľ bol v lese; pomyslel na Snapa, na jediného otca, ktorého kedy poznal. Toto muselo vyjsť. Videl, že drží amulet so začarovanou očnou guľou. Vystrel ruku a ona nezaváhala a hneď mu ju dala. Tuho ju zovrel v dlani a zatvoril oči, aby videl, že sú stále tam. Teraz zazrel Pettigrewa nablízku a ešte niekoho iného...

Prehltol. Dediča.

Keď si potvrdil, že Snape a Malfoy sú stále nažive - zatiaľ - vrátil talizman s okom nazad Ginny. Keď to urobil, pristála zrazu na hradbe, o ktorú sa opieral Harry, sova, ktorá vyzerala, že prišla z dediny. Uskočil od nej a potom zbadal, že sa mu pokúša dať list. Strhol ho z nohy vtáka, ktorý okamžite odletel, ani nečakal na odpoveď. Harry prečítal ten list so srdcom v krku, potom ho pokrčil. Ron s Hermionou sa naklonili bližšie k nemu. Napriek tomu hroznému listu cítil okolo srdca teplo; zase boli tím. Všetko nepriateľstvo a ublíženie bolo zabudnuté; možno len dočasne, ale vedel, že ak sa niekto dokázal povzniesť nad malicherné hádky, aby riešil aktuálny problém, boli to Ron a Hermiona. Bolo to niečo, čo na nich miloval najviac zo všetkého.

"Čo je?" dožadovala sa vedieť Hermiona.

Harry na nich vzhliadol, znova premýšľal o tom liste, cítil sa nahnevanejšie, než sa kedy vo svojom živote cítil.

"Je o Dumbledorovi. Stojí v ňom, že je mŕtvy. Odmietam tomu uveriť."

Hermiona si zakryla ústa rukou, zdesená. Ron zaťal čeľusť, vyzeral rovnako nahnevane, ako sa Harry cítil. Harry si pomyslel, Nedovolím ti, aby si ma rozhodil, Červochvost. Odmietam to. Namieril si prútikom na krk a povedal: "Sonorus." Zhlboka sa nadýchol a začal hovoriť.

"V tomto liste," zdvihol pokrčený pergamen, "stojí, že je Albus Dumbledore mŕtvy. Neverím tomu!" Šokované zhíknutia sa niesli davom. "Ale či je živý alebo mŕtvy, nemôžeme tento boj vzdať! Toto je to, čoho sa mnohí z nás súčasne obávali aj očakávali," vyrovnane povedal, jeho hlas sa niesol k najvzdialenejším študentom. "Bojujeme so smrťožrútmi a tými, čo s nimi sympatizujú, priamo tu na Rokforte. A my sme doma. Niektorí z vás tento rok zažili straty..." Teraz sa pozrel na Julesa Quinna. Ako si práve spomenul, pred mesiacom pri útoku smrťožrútov na jeho dom osirel. "... ale nehodláme, aby tieto straty zahrnuli profesora Snapa a Draca Malfoya, ktorí sa už vzopreli černokňažníkom a ukázali, kde ich lojalita leží.

Povedali vám, čo musíme urobiť, ale nie ako to urobíme. V Zakázanom lese je kolónia akromantulí - obrovských pavúkov. Budeme bojovať minimálne s jedným smrťožrútom, možno s viacerými, ale najťažšie bude zvládnuť tých obrovských pavúkov. Väčšina kúziel a kliatob sa od nich odrazí. Bude nevyhnutné mieriť im na oči alebo použiť fyzickú silu - ako vyčarované povrazy... aby sa ovládli. Napísal som ministerstvu, požiadal ho, aby poslali aurorov, ale neviem, ako dlho to potrvá a nechceme čakať. Klub duelantov pôjde prvý. Katie Bellová bude sledovať čas." Všimol si, že Ginny podala Katie amulet s okom. "Po hodine, ak neprídu aurori, pôjdu siedmaci. Po ďalšej hodine šiestaci. Nikto nižšie ako štvrtý ročník sa nepokúsi letieť. Ak sa nikto nevráti hodinu po tom, ako odletia štvrtáci..." Prehltol. "Môžete predpokladať, že sme bitku prehrali."

Ticho. Prial si, aby mohol povedať niečo strhujúcejšie, niečo sebaistejšie. Prial si, aby mohol povedať, že tú bitku vyhrajú. Namiesto toho ukončil zosilňujúce kúzlo a odložil prútik. Rozhliadol sa po ostatných študentoch, s ktorými sa chystal ísť do boja. Všetkých ich svojím spôsobom miloval, a z pomyslenia, že niektorého z nich stratí, mu žalúdok urobil premet a spotili sa mu dlane. Keď ozvena jeho hlasu zanikla, nikto na hradbách nevydal ani hlások. Všetci sa pozreli na les, temný a zlovestný a pre nich zakázaný tak dlho, ako si dokázali spomenúť.

Bola to Ruth, ktorá to začala.

Harry si spomenul na jej jasný hlas, keď spievala Ravel. Teraz niesol dôverne známu hymnu. Prekvapilo ho, že ju poznala, ale možno sa ju všetky anglické deti učili v škole, keď boli malí, bez ohľadu na vieru alebo či chodili do čarodejníckej alebo muklovskej základky, alebo ako Weasleyovci, zostali doma a učili sa matke na kolenách. On sa ju naučil v dedinskej škole v Malých Neradostniciach, ale nikdy ho nenapadlo premýšľať, ako  univerzálna by mohla byť na ich malom ostrove.

„Zdalipak kdysi kráčel On...“

Potom sa k nej pripojil zvučný hlas Willa Flitwicka

„...anglických výšin zelení?“

A hoci ju Harry považoval za anglickú hymnu, hlasy všetkých okolo neho sa na tú melódiu chytili a zosilnili ju, ako keby toto plánovali, ako keby to nacvičovali. A dokonca hoci čelili bitke na "škótskych pastvinách zelených"  a nie na "anglických výšinách zelených"  a dokonca aj, keď niektorí z nich boli z Írska či Škótska, či Walesu, či z Normandských ostrovov, alebo z Orknejských, či Shetlandských ostrovov, sotva na tom záležalo; záležalo len na tom, čo tá pieseň predstavovala. Súdržnosť. Nádej. Vec, ktorá je správna a spravodlivá.

Hlasy zosilneli, keď začala druhá sloha. Hradby tým chorálom rezonovali a Harryho začali štípať oči; začal sa pripájať zachrípnuto, kvôli zovretiu svojho hrdla, Blakeove slová sa nikdy nezdali byť prenikavejšie a nikdy v sebe neniesli toľko významu.

Podej můj luk, zlatem co plá:

Přines mé šípy toužení:

Mé kopí sem: pryč, mračna zlá!

Můj kočár, výhně tažení.

Neustane mé snažení,

meč v ruce mé dřív neusne,

než vztyčíme Jeruzalém,

v zeleni krásné Anglie. 

Rýdze mladé hlasy skončili jednohlasne, ako keby spievalo jedno hrdlo. V tichu, ktoré nasledovalo, Harry vedel, že sa všetci v duchu modlia o ochranu a vedenie. Priveď nás všetkých bezpečne domov, opakoval si stále dokola.

Potom ticho prerušil Ron, tým že sa vystrel a zdvihol prútik ako šabľu a vykríkol svojím hlbokým, autoritatívnym hlasom:

"Za Severusa Snapa, Draca Malfoya a Albusa Dumbledora!"

Zvyšní členovia Klubu duelantov sa pripojili k bojovému pokriku. Volali k temnejúcej oblohe mená svojho učiteľa, svojho kamaráta, svojho riaditeľa.

"ZA SNAPA, MALFOYA A DUMBLEDORA!"

Pätnásť bojovníkov z Rokfortu, elita školy sa ako jeden zdvihla do vzduchu, prútiky vztýčené ako Ronov. Harry žmurkaním potlačil slzy, keď sa vznášal medzi Ronom a Hermionou, keď myslel na to, aká statočná je, keď letí do bitky. Tak nenávidela lietanie. Pri pohľade napravo premýšľal, aký odvážny je Ron, keď plánoval ísť akurát proti pavúkom. Ale obaja vyzerali, ako keby sa rozhodli, že nebudú myslieť na svoj strach. Harry kývol na svojich dvoch najlepších priateľov, na svoju pravú a ľavú ruku, a znova vytiahol svoj vlastný prútik.

 Priveď nás všetkých bezpečne domov, priveď nás všetkých bezpečne domov.

"Za Snapa, Malfoya a Dumbledora!" vykríkol, hlas mal silný a istý, keď sa vyrútil vpred a viedol ostatných do boja. Lemovali ho, siedmi na každej strane vo "V" formácii, hnali sa smerom k lesu.

Ostatní študenti na hradbách vydali bojový pokrik a opakovali ho, keď bojovníci leteli k lesu a hory ho odrážali nazad, až kým sa nezdalo, že ten zvuk odráža celá krajina.

 * * * * *

Koniec 19. kapitoly

PP: Autorka v poznámke písala niečo o rastlinách a latinských významov, ale pochybujem, že by to niekoho zaujímalo. Tá báseň je od Williama Blaka a má názov "Jeruzalem". Jej geniálny preklad (a množstvo iných) je tu: http://pinkava.webpark.cz/verse.htm#Blake

 

Poslední komentáře
08.05.2012 12:31:30: Na Slovensku. smiley${1} Ale nie, blbá sranda. Sadla na mňa viróza a nechce sa jej potvore preč. smiley${1}
08.05.2012 00:24:23: KDE SME UVIAZLI?
24.04.2012 22:30:41: Ako to myslíš? Študuje, píše bakalárku, možno má plnú schránku... snáď sa ozve.
24.04.2012 19:51:24: Co tá karmens delá :)
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace