Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a ČDÚ - II.diel

18. Hľadanie Snapa IV. časť

Preklad: Jimmi
Kontrola: Eggy

 Poznámka: Autorka v origináli pri reči druhého Harryho používa škótštinu (napr. Dinnae be alairmed) Rozhodla som sa použiť Elzin preklad a teda češtinu. Nemalo zmysel trápiť sa s nejakým nárečím, keď žiadne neovládam.
 Harry Potter a Čas dobrých úmyslov

(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
 Kapitola osemnásta

Hľadanie Snapa

IV. časť

Ale to nemôžem byť ja, pomyslel si. Práve teraz jediné moje druhé ja je to dieťa vo vnútri domu...

Urobil to, čo mu napovedali jeho inštinkty a vytiahol prútik so slovami: "Expelliarmus!" Ale ten druhý uskočil z cesty a s namiereným prútikom povedal: "Stupefy!"

Nemal čas fyzicky uhnúť, neexistovala možnosť vyhnúť sa tomu kúzlu. Cítil, ako padá do temnoty. Nič si neuvedomoval. Zdalo sa to dosť nečakané, ako keby neuplynul žiaden čas, keď sa náhle prebudil. Spomenul si, ako Hermiona vravela, že keď ju uniesli, bolo to ako keby ju "vypli", podobne ako keď sa zhasne svetlo. Vôbec sa mu ten pocit nepáčil. Zažmurkal; ležal na zemi, pod ním trochu nepohodlných konárov a vlhké lístie. Hľadel do klenby z tmavých stromov; pomedzi vetvy prenikalo slabé mesačné svetlo. Bol vydesený a neschopný premýšľať. Bol toto ďalší Voldemortov trik?

Pomaly sa posadil, hľadel na svoje druhé ja, zúrivo premýšľal, čo urobiť ďalej. Uvedomil si, že už viacej nemá v ruke prútik. Všimol si, že oba prútiky drží ten druhý Harry. Takže ho nemal vo vrecku. Možno by mohol toho druhého človeka fyzicky napadnúť, nevyzeral tak fyzicky zdatný než za akého sa Harry považoval sám. Asi by som ho zvládol premôcť, pomyslel si. Nebude vedieť, ktorá bije a v okamžiku by som mohol mať nazad svoj prútik...

Ten druhý vyzeral zaskočený jeho odhodlaným výrazom. „Neznepokojuj se,“ rýchlo povedal. „Jen mě prosím vyslechni.“ Harry na neho zazeral, nepripadal si veľmi dôverujúco. Nech to bol ktokoľvek - možno niekto vzal Odvar všehodžúsu? - bol to Škót. Prečo si myslel, že sa za neho môže prevliecť, keď si nechal škótsky prízvuk?

"Kto si?" jednoducho sa spýtal.

Prehltol, v každej ruke zvieral jeden prútik. „Já jsem ty. Pokud změníš minulost, budu já ty. Vlastně, ty už jsi minulost jednou změnil. Minulé září. Od té doby jsem žil v jiné realitě. Nebo tedy ty jsi žil. Lépe řečeno, žil jsem tam posledních patnáct a půl roku. Ale... je to celé špatně. Nebylo to vůbec snadný dostat se zpátky sem, ale povedlo se mi to, a je nutný, aby se události dnešní noci odehrály přesně tak, jak se kdysi staly, aby oba tví – naši – rodiče zemřeli,“ zamotával sa nešikovne do rozprávania. „Vše se musí vrátit zpět, jak to patří. Všechno, co se stalo v té druhé realitě... je špatně. Nic z toho se nikdy stát nemělo. Vím, že ti to teď připadá...“ hlas sa mu zadrhol „...že bys mohl zachránit lidský život. Svou matku a sestru, já vím. Jenže... prostě se musíš smířit s tím, že už jednou odešly.“

Harry sa stále netváril presvedčene po jeho reči. Ukázal na prútiky. "Máš môj prútik," strnulo povedal.

„No, jasně, vždyť jsi na mě zaútočil, když jsme byli v zahradě. Neměl jsem jinou možnost. Můžeš mi věnovat pozornost ještě minutku, prosím? Pak ti ji vrátím, slibuju.“

Harry sa dotkol jazvy na svojom čele a potom sa zadíval na nepoznamenané čelo osoby, ktorá ho konfrontovala. „Nemáš jazvu. A hovoríš divne.“  Lepšie to už povedať nevedel.

Ten druhý si prešiel rukou po hladkom čele. „Voldemort mou mámu nezabil, protože mu mě zaslíbila. Uvalil na mne kouzlo poslušnosti. A taky na Draca Malfoye. Pak jsme bydleli v Prasinkách. Vyrůstal jsem tam, tak mluvím po skotsku.“

Premýšľal o tom všetkom; keby mal na výber, radšej by veril, že sa skutočne rozpráva s Harrym  Potterom, ktorý žil pätnásť rokov v inej realite v Škótsku, než s nejakým podvodníkom, ktorý dajako precestoval časom do presne toho istého okamihu, ako on s Voldemortom, a bol zamaskovaný ako on, ale nie celkom dokonale. Skutočne by väčšina ľudí chcela  maskovanie dotiahnuť do poslednej malej pehy či kazu a určite by takéto maskovanie malo ten istý prízvuk. Harry prikývol a začal pôsobiť menej kalkulujúcim dojmom.

Harry bez jazvy sa na neho veľmi zúfalo zadíval. Cítil sa trochu vinne. Vytvoril iný svet tým, že sa zamiešal do matkinej smrti? Stále sa cítil mimoriadne unavený a so zhoršeným úsudkom z nedostatku spánku. "Chcel... chcel som ho odmietnuť. Vážne. Ale keď povedal, že moja mama čakala dieťatko..."

„Já vím, já vím,“ upokojujúco povedal Harry bez jazvy. „Jamie byla báječná ségra...“

„Jamie?“ 

„Máma ji pojmenovala po našem otci.“

Zabehlo mu. "Ako... ako potom môžeš tak pokojne nechať ju aj matku zomrieť?" rozhorčený hlas mu začal naberať na obrátkach.

„Pššt! Protože...“ Ten druhý zmĺkol, potom sa zhlboka nadýchol. „Protože obě jsou už stejně po smrti. A stalo se ještě mnohem víc špatného a nejen v mém životě. Celý svět... no, to by bylo na dlouhé povídání. Až nastane ten den, někdy v květnu, a já se vrátím do tvé reality, budeš si všechno pamatovat. A bude to tak lepší, než se ti teď zdá. Možná, že letošní školní rok bude docela normální...“

Uškrnul sa. "Normálny? Čo to je?"

Ten druhý Harry sa súhlasne usmial. Posunul si nahor okuliare a pretrel si unavené oči, vedomý si toho, že ho druhý Harry sleduje. Sedieť tu so sebou samým bolo vážne podivné. Potom si znova nasadil okuliare na nos, prešiel prstami po druhý raz po svojej jazve.

"Čo teraz?" spýtal sa svojho druhého ja.

„Teď,“ povedal mu, „budeme čekat. Nebudeme zasahovat, všechno se musí odehrát přesně tak, jako poprvé. Musíme zůstat nepovšimnuti a čekat, až se stane vše, co má se stát.“

Na chvíľku sklopil oči k zemi, než vzhliadol. "Ospravedlňujem sa. Bolo to ťažké?"

Miesto odpovede si druhý Harry vyhrnul ľavý rukáv a odhalil znamenie, ktoré mu bolo magicky vypálené do pokožky. Prudko do seba vtiahol vzduch. Stal sa smrťožrútom! Spýtal sa ho, kedy sa to stalo a ten druhý Harry mu povedal, že to bolo počas zimného slnovratu, že to urobili súčasne Dracovi a keď sa ho spýtal na to, že ho volá "Draco", informoval ho, že boli obaja v Slizoline a boli najlepšími priateľmi, odkedy boli "pochcánci".

Najlepšími priateľmi! Spomenul si na odhalenia u pani Figgovej. Potom sa usmial. "Pochcánci?" povedal. Jeho druhé ja sa zaškľabilo. "Tak najlepší kamarádi... "

"No, povedal by som, že vám pani Figgová zrejme nemala dôvod meniť spomienky."

„Neměla. Ale pro mně byla vždycky teta Bella.“

Harry zavrtel hlavou. "Toto je tak divné. A za pár mesiacov..."

„Víc než za osm, abychom byli přesní.“

"Za osem mesiacov si z ničoho nič na všetko spomeniem?"

Harry bez jazvy prikývol.  „Prvního září jsem se najednou vzbudil v ložnici v Prasinkách se vzpomínkami na patnáct let jiného života. Na začátku jsem z toho měl trochu zmatek, ale časem jsem si to utřídil. Mohl bys požádat Siriuse, aby ti pořídil myslánku, abys byl v květnu připraven. Zvyknout si na dvě sady vzpomínek chvíli trvá, nebude od věci si část těch druhých odložit tam, kde si je budeš moci... znovu prohlédnout.“

S tým súhlasil, hoci ho napadlo, že on by do nej vložil len niekoľko spomienok. Chvíľu obaja mlčali, načúvali vetru v konároch stromov. Načiahol sa po svojom prívesku z baziliska a pohrával sa s ním. Zatvoril oči, zovrel ho v dlani, cítil ten zvyčajný mier a pokoj, ako ho zaplavujú, ale teraz, pomaly, mu vstúpil do mysle aj nejaký obraz. Mierne oblá červenovlasá žena držiaca vrtiace sa červenovlasé dojča v lone, ovinuté v uteráku. Bábätko bolo ružové a čisté, práve vykúpané. To je čudné, pomyslel si. Nikdy predtým som nič nevidel, keď som ten prívesok držal... Hoci obraz matky s dieťaťom bol stále trochu rozmazaný. Nebol si istý, kto to je...

Spomenul si na niečo iné, čo mu ten druhý povedal a otvoril oči. Zadíval sa na druhého chlapca a prehovoril: "V Slizoline?"

Prekvapil ho. Druhý Harry vzhliadol a spýtal sa: "Cože?"

"Spomenul si, že si... že sme... že..." vzdychol si a pokúsil sa rozpliesť ten zmätok v osobách."Skrátka v Slizoline. Vravel si, že sme spolu v Slizoline. Ako sa to stalo?"

Díval sa, ako sám pokrčil plecami a potom sa pustil do vysvetľovania o abecednom poradí pri zaraďovaní, a ako šiel Draco do Slizolinu a že mu klobúk dal na výber.

"Už zase?"

„Jo. A taky jsem chtěl do Zmijozelu kvůli tať–“ Postrehol, že sa z nejakého dôvodu zarazil. „É...“ pokúsil sa to zahovoriť „...měl jsem ještě další důvody.“ Harry sa zamračil. Ten druhý chlapec niečo skrýval, ale čo?

Ale mal príliš veľa iných otázok. Spýtal sa na Rona a Hermionu a Harry bez jazvy sa zaškeril a vysvetlil, že Ron nebol jeho priateľ, pretože bol v Slizoline a Ron bol chrabromilským prefektom, ktorý sa s veľkou pravdepodobnosťou mal stať nasledujúci rok hlavným prefektom. Hlavný prefekt! pomyslel si, keď si spomenul na Rona hľadiaceho do Zrkadla z Erisedu v prvom ročníku. Jeho vytúžená vec...

A potom povedal niekoľko záhadných poznámok o Hermione a druhý Harry nevyzeral, že je ochotný pokračovať v rozprávaní. "Poslyš, myslím, že bych ti toho neměl povídat víc. V posledních patnácti letech se toho stalo víc, než kolik bych ti vůbec kdy dokázal říct. Bude jednodušší počkat, až si vzpomeneš. Bojím se, že bych to splácal páté přes deváté a jen tě zbytečně zmátl...“

Znovu sa medzi nimi rozhostilo ticho a znova zovrel v dlani svoj amulet. Zrazu vzhliadol a všimol si, že Harry bez jazvy tiež niečo zviera. "Čo to máš?" Otvoril dlaň a bez slov mu ho ukázal. "Ako si sa k nemu dostal?"

Ten druhý sa rozosmial. „Kdybych ti to řekl, tak mi nebudeš věřit. Všiml jsem si, že ses začal usmívat, když jsi ho držel. Viděl jsi... něco?“

"Áno, videl. Väčšinou mám z neho len taký upokojujúci a celkovo príjemný pocit, ale tentoraz som niečo videl. To sa mi ešte nestalo. Bol to len nejasný záblesk..."

„Paní Weasleyová? S děckem?“

Klesla mu sánka. "Áno!"

Ten druhý prikývol.  „Viděl jsem totéž, ale jasně. Úplně jasně.“  Zrazu Harryho bez jazvy niečo napadlo, zložil amulet z krku a podal mu ho. „Na, vem si to.“

Zaváhal, ale potom sa načiahol, i keď dal pozor, aby sa ich ruky nedotkli. Zadíval sa Harrymu bez jazvy do očí. "Prečo?"

„Jestli... jestli se vrátíš i s ním, dej ho někomu.“

"Komu?"

Zaváhal. „To ti nemůžu říct. Musíš se rozhodnout sám. Ale poznáš, až nadejde čas.“

Nadvihol  prívesok, ktorý mu spočíval na hrudi a obidva amulety porovnal. "Sú rovnaké."

„Ne, nejsou. Ve skutečnosti je to jeden a tentýž přívěsek. V každém světě existuje jen jediný. Proto nevím určitě, jestli si ho budeš moct odnést s sebou, ale za pokus to stojí.“

Fascinovane zízal na druhý amulet, potom si ho zastrčil do vrecka. "Mal by si mi dať ešte niečo, nie?" pripomenul.

„Jo, jasně.“ Harry bez jazvy mu podal prútik, ktorý si tiež vložil do vrecka. Ako jeden muž sa otočili k neveľkému domu a s takmer zatajeným dychom čakali a čakali...

Keď sa to konečne stalo, obaja vyskočili. Doľahol k nim hlas Jamesa Pottera vykrikujúceho meno svojej ženy a synka. Opatrne sa zakrádali pomedzi stromy bližšie.

„Nic nedělej,“ prikázalo mu jeho druhé ja. Prikývol. Došli na okraj stromov - videli tú stranu budovy, na ktorej bol komín; v tieni stromov tušili postavu Voldemorta, stále pod vplyvom impedimenty. Videli, ako sa vstupné dvere rozleteli a z nich vybehla do predzáhradky Lily Potterová v nočnej košeli, s plačúcim dieťaťom v náručí. Začul zmučené otcove výkriky a obaja si inštinktívne zakryli uši.

Všetko sa následne udialo tak rýchlo; v okne chalúpky zažiarilo zelené svetlo, strecha vyletela do vzduchu... Voldemort chvatom vyšiel z predných dverí, oknom vedľa komína bolo vidno plamene, ktoré začali pohlcovať vnútrajšok domu. Bez uvažovania sa načiahol a zovrel zápästie svojho druhého ja, kým hľadel na plamene a slzy mu stekali po tvári.

Jeho matka prosila černokňažníka o zľutovanie. "Nie, Harryho, prosím, Harryho nie!" Ten ju nazval hlúpym dievčiskom a prikázal jej, aby ustúpila. Klesla na kolená.

Harry čakal na jej ďalšie slová. Musela ich povedať, inak sa zmätok v čase nenapraví. Díval sa so srdcom v krku, a čakal a čakal... Vedel, čo bude nasledovať, už to predtým počul vo svojej hlave.

"Nie Harryho, prosím nie, vezmi si mňa miesto neho, zabi mňa..." To bolo ono. Harry nedokázal vidieť jasne. Voldemort sa to chystal urobiť, chcel ju zabiť. Harry to nedokázal zniesť, nemohol nič neurobiť... A predsa vedel, že by nemal. Zvieral svoje vlastné zápästie, dôkaz toho, prečo by sa nič nemalo zmeniť. Nútil sa poslúchnuť, zvieral to zápästie silnejšie a silnejšie, tak aby nemohol vytiahnuť prútik a urobiť to, zmeniť svet...

A nakoniec dovolil, aby sa to stalo. Jeho matka ležala mŕtva pri nohách toho šialenca, potom sa tie strašné slová preniesli znova a kliatba sa odrazila na Voldemorta, ktorý začal vydávať škreky ako keby z iného sveta než sa jeho telo rozplynulo, stalo sa menej než duchom a jeho prútik klesol na zem. Vec, ktorou sa Voldemort stal, vyletela do vzduchu a preletela ponad stromy, kde sa skrývali, stále nariekajúc tým hrozným plačom. Po niekoľkých minútach si odvážil odokryť uši; zazreli Petra Pettigrewa vziať Voldemortov prútik (pretože Harry si bol istý, že to bol on) a utiecť v potkanej podobe, aby žil trinásť rokov v dome Weasleyovcov. Videli Severusa Snapa prebehnúť záhradnou bránkou a padnúť na kolená vedľa svojej milovanej Lily, ktorú si nadvihol opatrne do náručia. Harry cúval od svojho druhého ja, potom sa rozbehol pomedzi stromy. Harry bez jazvy si to nevšimol.

Otočil sa, aby sa obzrel. Potom povedomý hlas za ním prehovoril: "Harry."

Stočil sa. Dopekla! Prekážacie zaklínadlo, ktoré Harry bez jazvy použil na Voldemorta, vyprchalo a čarodejník sa premiestnil medzi stromy. Premýšľal, či si Voldemort uvedomil, kto na neho tú kliatbu použil. Černokňažník sa netváril potešene.

"Si si istý, že sa nechceš ku mne pripojiť, Harry?" prehovoril hodvábnym hlasom. "Napokon, niekto, kto sa dokázal len tak pozerať, ako mu zabíjajú matku a sestru..."

Spomenul si na Temné znamenie na ruke toho druhého chlapca - na svojej ruke. Striaslo ho hnevom. Naznačovať, že kvôli tomu, že nepovažoval za správne zmeniť tie udalosti, tak to znamená, že mu to je jedno...

"Nie! Nikdy sa k tebe nepripojím. Nikdy! Nie je správne meniť minulosť!"

Zovrel prútik a pripravil sa, postavil sa na brušká chodidiel, pripravený okamžite uskočiť z cesty kliatbe či prekliatiu. Voldemort zdvihol prútik, tvár mal nahnevanejšiu, než kedy predtým videl...

Potom náhle cítil, ako keby mu spod nôh dosť násilne podtrhli koberec, na ktorom stál a cítil ako padá, padá, padá, padá...

... na nástupište Deväť a trištvrte. Harry sa strhol, keď pristál na tvrdom betóne, triasol hlavou, aby si ju vyčistil. V jazve mu mierne búšilo. Vzhliadol a uvidel, že Rokfortský express je stále tam! Až na to... že čoskoro nebude. Vlak sa pohyboval! Vyštveral sa na nohy a rozbehol. S divokým výskokom pristál na služobnom vozni, zadýchaný, so závratom, neschopný uveriť, že skutočne videl všetko, čo videl...

Voldemort ho prehovoril do spoločného kúzla. No, pomyslel si, už sa to nikdy znova nestane... Rozprával sa sám so sebou, so svojím ja, ktoré žilo posledných pätnásť rokov v inom svete, pretože Harry zmenil časové línie, žil v inej verzii skutočnosti...

Hlava mu trešťala, keď o tom premýšľal... A potom si uvedomil, že to bola v skutočnosti jeho jazva, kvôli ktorej mal dojem, že mu treští hlava... Vykríkol, padol na kolená, snažil sa držať zábradlia, aby nevypadol z vlaku. Cez bolesť v hlave videl Voldemorta pri domčeku v Godricovej úžľabine a vyzeral rozzúrene. Namieril prútik na chalúpku a vykríkol: "Incendio!" To čo zostalo z malej budovy náhle vzbĺklo, vínna réva a to všetko, a Harry mučivo vykríkol. Všetko bude preč; velšský príborník, modro-biela kanvica na čaj, všetko...  Voldemort asi ešte posolí zem... (PP: rituál zo stredoveku, aby sa zabránilo znovuobývaniu)

Ležal pred dverami služobného vozňa, zadychčaný, kým bolesť ustupovala. Nakoniec sa zdvihol a otvoril dvere, čím prekvapil čarodejníka, ktorý dnu pracoval. Harry na neho kývol, keď prechádzal vozňom.

"Skoro mi ušiel vlak," nevýrazne mu povedal, hlava stále boľavá. Čarodejník na neho vyvaľoval oči, hlavne na jeho čelo, jasne ho spoznal. Harry sa rýchlo pohol ďalej, kráčal po chodbe okolo iných kupé, až kým sa nedostal do toho, ktoré si zvyčajne s Ronom a Hermionou vybrali. Otvoril dvere, našiel ich spolu s Ginny, Dracom a Nevillom. Hermiona vyskočila a hodila sa mu okolo krku.

"Ach! Tu si! Tak sme sa báli, že ti ujde vlak! Čo sa stalo?"

Uvoľnil jej ruky a nervózne sa pozrel na ostatných; dokonca Malfoy vyzeral ustaraný. Posadil sa oproti nemu a dvoch Weasleyovcov, s Hermionou vedľa seba. "Je to... je to trochu ťažké vysvetliť. Obviňujem z toho svoj nedostatok spánku. Vážne si potrebujem zdriemnuť..."

Ron sa na neho previnilo pozrel. "Myslel som... myslel so, že si možno stále na mňa naštvaný..." mrmlal. Harry zvraštil čelo, potom si spomenul na to, čo Ron vravel, keď mu povedal, aby sa rozišiel s Hermionou. To, čo videl v Godrikovej úžľabine, spôsobilo, že mu všetko vyfučalo z hlavy. Stále bol na Rona naštvaný! Na sekundu otvoril ústa, ale nemal šancu odpovedať predtým, než Hermiona znova prehovorila. Posunula sa na kraj dlhého sedadla.

"Fajn, len si ľahni a polož si na mňa hlavu. Stále sa môžem rozprávať s ostatnými. Si si istý, že ťa nezobudíme?"

Pokrútil hlavou, vložil ruku do vrecka, aby skontroloval, či má svoj prútik, len pre istotu... ale nenašiel len prútik. Ruka sa mu zovrela okolo kovového amuletu. Rýchlo stiahol ruku. Ďalší cítil okolo krku. Fungovalo to... Priniesol nazad ten druhý amulet...

Klesol na sedadlo, položil si hlavu na Hermionin habit a zatvoril oči. "Len mi tento semester urobte láskavosť, dobre? Ak si niektorý z vás bude myslieť, že dostatočne nespím, len to povedzte a prinúťte ma pospať si alebo niečo také, ak začnem zívať..."

Otvoril oči a vzhliadol na Dumbledora. "Spomenul som si. Z tejto strany." Pokúsil sa vysvetliť, čo sa stalo riaditeľovi, ktorý prikývol, keď mu Harry rozprával o tom, čo sa stalo chalúpke v Godrikovej úžľabine. "Počul som o tom ohni. Premýšľal som, čo mal znamenať. Potom tiež vyslal na oblohu Temné znamenie. Musel byť poriadne rozzúrený, že ťa nedokázal presvedčiť, aby si zachránil svoju matku. Napokon, bola to jej smrť, ktorá zjavne viedla k jeho pádu..."

"Až na to... že ma presvedčil. Ten prvý raz. Ale potom... potom som presvedčil sám seba, aby som to po druhý raz neurobil."

Obaja zmĺkli. Harry viacej premýšľal o začiatku semestra v septembri. Spočiatku bol prekvapený, keď uvidel sedieť vedľa profesora Dumbledora za hlavným stolom Duncana MacDermida a potešený, keď uvidel Remusa Lupina, ktorý znova prijal miesto učiteľa Obrany proti čiernej mágii. Nanešťastie neprítomnosť profesora Snapa spôsobila malý problém, ktorý Dumbledore neočakával. Bez Snapa poruke, ktorý by varil Lupinov protivlkolačí elixír, sa vlkolak musel na uchýliť k svojmu starému zvyku a ukryť sa na tri dni v Škriekajúcej búde. Obyvatelia Rokville tak boli znova terorizovaní zvukmi jeho agónie a utrpenia. MacDermid sa skrátka necítil na to, aby uvaril taký komplikovaný elixír. Od októbra pracoval na tom, aby sa to naučil, ale ešte stále ho nezvládol dokonale a neprial si, aby Lupin riskoval vypiť odvar, ktorý by ho mohol príliš vystaviť účinkom Vlčieho moru a ochorel by z neho ešte väčšmi.

Sirius prichádzal takmer každý mesiac, aby robil svojmu starému priateľovi spoločnosť a zabránil mu príliš si ublížiť, ale raz keď Sirius neprišiel (pracoval ako agent a bol uprostred citlivej misie), Harry dostal povolenie sprevádzať ho vo forme zlatého grifina (premenil sa potom, čo vošiel tunelom pod Škriekajúcou búdou). Spomenul si, ako dojatý a poctený si pripadal, keď mu profesorka McGonagallová a Dumbledore dovolili takéto niečo urobiť, plniť úlohu, ktorú plnil jeho otec ako Paroháč (Cz: Dvanácterák), robiť spoločnosť priateľovi uprostred nechceného každomesačného prebývania v temnom stvorení...

Snapova neprítomnosť ovplyvnila ľudí v mnohých smeroch. Veľmi im chýbal. Harry vzhliadol na Dumbledora. "Kde je?" zašepkal. "Je..."

"Kto, Harry?"

"Snape?"

"Ach. Či je mŕtvy? To sa pýtaš?" Harry nešťastne prikývol. Dumbledore pokrútil hlavou. "Myslím, že nie. Nakoniec si na to síce spomenieš sám, ale poviem ti to hneď. Drží ho ako väzňa. Červochvost. Objavili ho v akýchsi tuneloch, ktoré poznal v blízkosti Doveru..."

Harry vyvalil oči. "Tie staré muničné sklady a delostrelecké postavenia!"

"Ako prepánakráľa vieš o..." začal, potom si to rozmyslel. "V každom prípade, počas smrťožrútskeho stretnutia, ktoré Severus monitoroval, použil na seba kúzlo, ktoré zlepšuje sluch, takže sa dozvedel všetko, čo sa povedalo, bez toho, aby bol príliš blízko a odhalili ho. Avšak bol skutočne odhalený, Červochvostom, ktorý sa po stretnutí premenil na potkana a chcel v tej forme odísť. Okamžite zachytil dôverne známy pach - Severusa Snapa. Nasledoval ten pach do jeho úkrytu. Pokiaľ ide o Severusa, ten po stretnutí vrátil svoj sluch k normálu, takže nezistil, že sa Červochvost blíži.

Červochvost ho istý čas väznil v jeho vlastnom úkryte, mučil ho, aby ho prinútil prezradiť mu ostatných agentov. Asi by bol použil Veritaserum, aby zistil, čo chcel vedieť, ale musel by odtiaľ odísť, aby nejaké získal. Tiež mohol nechať Severusa nejaké uvariť, ale opäť  by musel odísť, aby získal prísady a bolo pravdepodobné, že Severus by rozhodne ten elixír pokazil. Prečo by ho mal pripraviť správne? Avšak náhodou viem, že dokonca keby Červochvost vlastnil trochu Veritaséra, aby z neho získal tú informáciu, nebolo by to fungovalo, pretože Severus urobil niečo, o čom vie len niekoľko ľudí..."

"Čo?" zašepkal Harry.

"Keďže vedel, aké mocné je jeho vlastné Veritasérum, v priebehu rokov sa chránil pred tým, aby ho iní použili proti nemu a bral jeho primerané dávky, postupne, aby sa naučil pomerne plynulo klamať dokonca pod vplyvom tej najsilnejšej verzie elixíru. Stal sa voči nemu imúnnym. Červochvost by to možno uhádol, možno nie... ale Veritasérum je úplne zbytočné, ak sa pokúšate získať informácie od Severusa Snapa."

Harry prikývol; to bolo typicky snapovské. Trochu sa usmial. Jeho by nikdy nenapadlo, aby si vybudoval imunitu na taký mocný elixír ako bolo Veritasérum.

"Červochvost Voldemorta neinformoval," pokračoval Dumbledore. "Dúfal, že mu prinesie informácie, keď  Severusa zlomí a predstaví mu to ako hotovú vec. Severus mu to zadosťučinenie neposkytol a v decembri sa mu podarilo Červochvosta premôcť a utiecť. Premiestnil sa na Šikmú uličku a napísal mi, čo sa prihodilo. Viac než dva týždne sa mu darilo skrývať sa tam s nádejou, že Červochvost na neho zabudne. Nemohol sa premiestniť rovno sem a bál sa, že by ho Červochvost mohol zaskočiť cestou na hrad. Dokázal by sa dostať len do Rokvillu.

Nakoniec mal pocit, že je pravdepodobne bezpečné premiestniť sa do dediny a zrejme bol na ceste naspäť na hrad - ale Červochvost mal väčšiu trpezlivosť než očakával. Čakal pri ceste, vo forme potkana, po celý čas, čo bol Severus preč a keď sa objavil, Červochvost ho znova zajal. Tentoraz ho držal ako väzňa s pomocou iného čarodejníka - neviem, kto to bol alebo, kde boli alebo či tento druhý čarodejník pomohol Severusa zajať - a Červochvost začal pomalý mučiaci proces, ktorý riadil ten druhý čarodejník. Podľa všetkého Červochvost dúfal, že zlomí jeho obrany a vytvorí medzi nimi dvoma spojenie dôvery, aby získal informácie, ktoré potreboval.

Od začiatku neprichádzali do úvahy Imperius a Cruciatus. Červochvost ich vyradil ako nepoužiteľné už počas toho prvého razu, čo ho držal ako väzňa. Severus je znalec v odolávaní Imperiusu a Červochvost nechcel riskovať, že mu Cruciatus príliš poškodí mozog a nebude sa dať použiť. Zaoberali sa skutočným fyzickým mučením - nie magickým - aby ho prinútili spolupracovať..."

"Čože?" nakoniec Harry povedal. Cítil sa podivne hrdý, že Snape vzdoroval Imperiusu a vydržal bolesť z Cruciata. "Čo mu urobili?"

Dumbledore si vzdychol. "Červochvost mi posiela listy. Tak to viem. Chcel by, aby som sa poddal a povedal mu to, čo Severus nie. Avšak nech by som akokoľvek rád ušetril Severusa pred ďalším trápením, myslím, že v okamihu, keď Červochvost bude mať informáciu, ktorú chce, skrátka Severusa zabije. Už pre neho nebude mať žiaden úžitok. Dosť sa tu ako potkan potĺka po okolí, kým ten druhý čarodejník mučí Severusa. Niekoľkokrát dajako zistili, že sme blízko k tomu, aby sme ich našli a už nespočítateľne krát sa presunuli."

Harry musel zdvihnúť ruku, aby zastavil riaditeľa. Teraz si spomínal. Na Siriusa, na jeho hlavu v kozube v chrabromilskej spoločenskej miestnosti, ako mu hovorí o zúfalej jazde Arabelly Figovej na metle, keď nasledovala sovu s listom, ktorý adresovali Snapovi. Nepodarilo sa jej s tou sovou udržať krok (poštové sovy sú oveľa rýchlejšie než tá najrýchlejšia metla), ale z diaľky videla, kam tá sova šla, aby svoj list doručila... Veľký zámok, podľa všetkého opustený a schátralý, v okolí Little Hangleton (cz: Malý Visánek). Ale keď sa premiestnila k Fletcherovi a Siriusovi, aby sa ku nej mohli pripojiť, prišli na ten manor príliš neskoro. Sova tam stále bola, bez listu, ktorý predtým mala na nohe, ďobala do taniera plného jedla, ktoré bolo opustené.

Čoskoro na to prišla od Červochvosta ďalšia sova, blahoželal im, že našli ich bývalý úkryt... Sirius vyzeral úprimne znepokojený o Snapovu bezpečnosť a povedal Harrymu, že dúfa, že byť stále o jeden krok napred pred agentmi poskytuje Červochvostovi menej príležitosti mučiť majstra elixírov. Nanešťastie Harry vedel, že všetka tá snaha, ktorú agenti vynakladali, aby našli Snapa, znamenala, že sa neodhalilo množstvo smrťožrútskych útokov - hlavne na  šmuklov a domy so zmiešanými čarodejnícko-muklovskými rodinami - až kým sa nestali minulosťou. Nebolo dosť aurorov, aby s tými útokmi držali krok. Nejedného študenta na škole povolali do riaditeľovej pracovne a oznámili mu tie hrôzostrašné správy, že na jeho dom zaútočili, že jeho rodičov zabili či zmrzačili...

"Červochvost má mimoriadne potešenie z toho, že mi detailne popisuje všetko, čo mu robia." Harry postrehol, že sa Dumbledorova ruka viditeľne triasla, keď si posunul na nose svoje polmesiačikové okuliare.

Harry prehltol. Snapa mesiace mučili! A predsa sa zdalo, že sa nezlomil. Harrym to podivne pohlo. Kto iný by vydržal to čo on? Kto iný by vzdoroval tomu, aby povedal, čo vedel? "Čo mu urobili?" zašepkal.

Nikdy nevidel Dumbledora tak zreteľne nešťastného, hoci sa veľmi usilovne pokúšal zatajiť to. "Len nedávno som obdržal list..." Zastal. Neschopný pokračovať. Potom si Harry spomenul. Dumbledore mu to už povedal.

"Prst," zašepkal Harry. Červochvost si toto očividne vychutnával, pretože on si odrezal vlastný prst, aby sa vyhol zajatiu a hodil na Siriusa Blacka zradu Jamesa a Lily Potterových, rovnako ako vraždu na ulici plnej muklov. Dumbledore prikývol.

"Začínaš si spomínať na veci sám."

"Začal som si spomínať na niektoré veci túto noc, ako som povedal, ale stále nemám pocit, že som úplne v tomto živote..."

Dumbledore sa pohol k dverám pracovne. "Pozriem sa, ako Poppy pokračuje s tým elixírom. Mal by ti pomôcť spomenúť si lepšie." Zmizol v pracovni. Harry si v obavách zahryzol do pery.

Červochvost odrezal Snapovi prst...

Nemohol dovoliť, aby to takto pokračovalo. Bolo to príliš hrozné. Bolo mu jasné, čo sa musí urobiť. Bolo to na ňom. Keď sa riaditeľ vrátil, v pätách s madam Pomfreyovou, ktorá niesla pariaci sa pohár, Harry okamžite vyrukoval so svojím návrhom.

"Profesor - viem, čo môžeme urobiť, aby sme ho dostali späť."

Dumbledore nadvihol obočie. "Ja tiež, Harry. Môžeme mu povedať, čo chce vedieť. Ale to vystaví nebezpečenstvu všetkých ostatných agentov."

"Uzavrieme s Červochvostom dohodu."

"Dohodu? Akú dohodu?" Nevyzeral, že by sa mu ten nápad páčil.

"Obchodnú."

Dumbledore pokrútil hlavou. "Červochvost nežiada o výkupné."

"Peniaze nie. Ani tovar. Mňa. Ponúkneme mu mňa. Zaujmem Snapovo miesto."

Dumbledore sa posadil na nemocničnú posteľ. "Harry, nevieš, čo hovoríš..."

"Áno, viem," povedal, snažil sa, aby mu nezabehlo, keď si spomenul na muža, ktorý ho vychoval a ktorého mučia mesiace bez prestania. "Chcem to urobiť. Musím. Už som raz Voldemortovi utiekol. Zvládnem to znova."

"Ako, Harry? Vtedy si mal pri sebe prenášadlo. Nevieš, ako sa premiestňovať a bolo by to pre teba nelegálne, keby si sa to naučil skôr než ti bude sedemnásť. Ja to nedovolím. Severus poznal riziká a ja mu bezvýhradne dôverujem."

Nadvihol bradu. "Zabudli ste - sprevádzal som vo februári profesora Lupina..." povedal potichu, očkom sledoval madam Pomfreyovú, ktorá sa zjavne sústredila na to, aby sa elixír neprelial cez nádobu.

"To je nadanie, o ktorom vie," odvetil Dumbledore, nepriamo, tiež pohľadom skĺzol smerom k madam Pomfreyovej. Vzdychla si a položila elixír na stolík vedľa postele.

"Pretože vy dvaja máte zase pocit, že sa nemôžete predo mnou baviť otvorene o niektorých veciach, vrátim sa do pracovne. Mám prácu," povedala s mierne urazeným hlasom. Dumbledore bez poznámky sledoval, ako odchádza. Nepoprel jej zhodnotenie situácie.

Keď bola preč, Harry povedal: "Myslí si, že som lev. Netuší, že som zlatý grifin. A dokážem zablokovať bolesť."

Dumbledore sa na neho vážne zadíval. "Ak ti začne odstraňovať tvoje  prsty, dokážeš, aby ti znova narástli?"

"Ehm," Harry sa namáhal, aby mu pri tej predstave nebolo zle. Dumbledore ho poťapkal po pleci.

"Vypi si svoj elixír, potom si pospi. Pomôže ti spomenúť si."

"Čo je to za elixír?"

"Mnemonický elixír."

"Čože?" Harry prakticky zapišťal. "Nie je to, čo Neville..."

"Áno, zneužil ho. Toto je starostlivo regulovaná dávka pripravená odborne Poppy. Nikto ti nedovolí stať sa závislým. Nemaj obavy. Má svoje použitia. Čokoľvek, čo je takto použiteľné, umožňuje, že sa zneužije. Ak nevezmeš veci do vlastných rúk, nebudeš mať problém."

Harry prikývol a opatrne nadvihol pohár k svojim perám, pokúšal sa neksichtiť ako päťročné decko, čo je ružičkový kel, kým pil tú odpornú hmotu. Ako sa Neville stal na tomto závislý? Vzal najprv nejaký iný elixír, aby potlačil jeho chuť?

Potom živo uvidel oboch svojich bratov, ktorý sa učili tolerovať odpornú chuť porfyrického elixíru...

"Porfyrický elixír!" vzrušene vykríkol. Dumbledore sa chystal odísť, ale teraz sa stočil.

"Čo si povedal?"

"Snape má porfýriu. Ak mu Červochvost nedáva porfyrický elixír, mohol by zostať veľmi chorý..."

Dumbledore prikývol. "Severus vždy so sebou nosieval trochu svojho elixíru. A Červochvost ho chce kvôli informáciám, takže nedovolí, aby Severus ochorel. Dúfam. Odpočiň si, Harry..."

Potom Harryho napadlo niečo iné; zrazu mu myseľ uháňala. Bolo to mnemonickým elixírom? "Ten les!"

"Čo s lesom?"

"Prečo sa Snape nevrátil na Rokfort cez les? Tak by sa k nemu Červochvost nedostal. Povedali ste, že bol na ceste do dediny. Snape by bol šiel do Gartly, potom prešiel cez Clash..."

"Clash? Ty vieš o Clashindarrochskom lese..."

"Že je to v skutočnosti Zakázaný les? Áno. Ja..." Stíšil hlas. "Utiekol som z Azkabanu v podobe zlatého grifina..."

"Ty si bol v Azbakane?" Dumbledore sa tváril šokovane, po prvý raz čo ho takéhoto Harry niekedy videl.

"Na to som nenarážal. Šiel som do Gartly, do krčmy, ktorá je chrbtom k lesu. Prešiel som ňou a samozrejme som nemal problémy s muklov odpudzujúcimi kúzlami, ktoré vytvárajú hranicu medzi muklovskými a magickými svetmi. Snape to mal urobiť, aby sa vrátil a nie sa premiestniť do Rokvillu a ísť z dediny pešo..."

Dumbledore zvraštil čelo. "Len veľmi málo čarodejníkov vie, kde presne leží Rokfort, Harry. Väčšina šla vlakom, keď boli deťmi, potom, keď sa naučili premiestňovať, dostali sa do dediny, použili letaxovú sieť, ak sa premiestniť nemohli a sledovali vlakovú trať - nezistiteľnú muklami - ak leteli na metlách. Len zopár z nás vie, že Zakázaný les a Clashský les je ten istý."

Harry sa usmial. "Takto prinútime Červochvosta uveriť nám."

Dumbledore sa netváril šťastne. "Ako?"

"Ako som povedal, ponúkneme ma za Snapa. Povieme mu, ako sa dostať do lesa z Gartly a postaráme sa, aby on a ten druhý čarodejník priviedli Snapa. Ale my mu v skutočnosti nebudeme ponúkať obchod - bude to pasca. Je na čase, aby sme ukázali, čo v nás je. Sú tu učitelia, duelantský klub, škriatkovia, vonku v lese stále Hagridova mama a ostatní obri... Všetko to vrhneme na nich, až kým nedostaneme Snapa späť a..." Polapil dych. "... a zajmeme Červochvosta a prinútime ho očistiť Siriusa."

Škeril sa na riaditeľa, ktorý sa zdal ten plán zvažovať. "Nepáči sa mi, že sa smrťožrúti dozvedia ako sa dostať na Rokfort cez les. Samozrejme, les má nebezpečenstvá svoje vlastné..."

"A my máme poistku v množstve. Je to geniálne! A ak potrebujete niečo, čím nalákať Červochvosta, okrem toho, že mu sľúbite mňa..."

"Čože?"

Harry zastal. "Povedzte mu... že viem, kto je dedič a na čo je určený. Povedzte Červochvostovi, že poviem dedičovi - jediné, čo potrebujem urobiť, je mu poslať sovu - a potom pochopí, že ho zneužívajú. Ja... ja nemyslím si, že Voldemort vie, ako sa dá dedič skutočne využiť, pretože to bol Barty Crouch junior, ktorý to vedel a ten už dostal dementorov bozk... Samozrejme, mohol to povedať Voldemortovi ešte predtým, ale aj keby to urobil, nemyslím, že by Voldemort už vykonal rituál," zadýchane povedal. Hlava mu začínala bolieť od myšlienok, ktoré sa mu ňou tak rýchlo valili. "Ešte si všetko nepamätám, ale keby sa to stalo, som si istý, že by ma hrozitánsky bolela jazva a to by bolo poriadne nezabudnuteľné."

Dumbledore položil ruku Harrymu na plece a jemne ho zatlačil do vankúša. "Odpočívaj a spomínaj, Harry. Tvoja myseľ ti v tejto chvíli trošku uniká. Budem o tvojom návrhu uvažovať. Jediné, čo by musel Červochvost urobiť, je odmietnuť a my budeme presne tam, kde sme boli."

"Ale povedzte mu, že zaujmem Snapovo miesto. A ak s tým nebude súhlasiť, poviem dedičovi..."

"Áno, áno. Počul som ťa. Možno to stojí za pokus. Spojím sa niekoľkými agentmi, prekonzultujem to s nimi a vrátim sa k tebe. Čoskoro ťa skontrolujem. Vážne si nemyslím, že by si mal dnes vynechať všetky predmety, ale asi až doobeda by si nemal vstávať."

Harry súhlasne prikývol a zatvoril oči. Začul, ako riaditeľ opúšťa ošetrovňu. Dumbledore musel súhlasiť. Skrátka musel. Zvládne to, Harry vedel, že zvládne. Cítil ako mu nepokojne prúdi žilami akási sila, keď premýšľal nad detailmi plánu a vytúženom výsledku.

Červochvost pôjde do väzenia a Siriusa očistia.

Dediča neobetujú, menom Voldemorta nespôsobí božie dopustenie a jeho smrť neposilní jeho starého otca. A čo je najdôležitejšie...

Harry zachráni svojho tatina...

* * * * *

 KONIEC 18. kapitoly

Poslední komentáře
09.12.2011 14:50:49: Tak som sa cez to prehrýzla, aspoň že už majú plán a idú niečo robiť, už to vyzeralo, akoby Harry my...
02.12.2011 01:08:22: Dík za kapču
01.12.2011 13:42:49: Asi som to nemala robiť, ale ešte zostáva niečo cez 110 strán... Cez ten program, čo vytvorí word z ...
01.12.2011 12:04:52: Hluboce směkám, ale toto by ma fakt nenapadlo. Všetkým sa ospravedlňujem za zmätok. Toto ma fakt bud...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace