Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a ČDÚ - II.diel

18. Hľadanie Snapa III. časť

Preklad: Jimmi
Kontrola: Eggy


Poznámka: V preklade je použitý originálny preklad od Mahareth z 3. kapitoly

 Harry Potter a Čas dobrých úmyslov
(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
 Kapitola osemnásta

Hľadanie Snapa

III. časť


Po jedle sa odobrali do obývačky a Leeove netere - Tina, Lee Anna (pomenovaná po svojom strýkovi) a Millie, ako jediné prítomné deti, dostali za úlohu pobehovať po izbe a doručovať ľuďom darčeky. Bol to chaos, ale príjemný chaos. Minimálne polovica z tucta ľudí neotvárala darčeky v správnom okamihu. Zakaždým, keď sa nejaký balíček doručil do lona Draca Malfoya, Harry si všimol, že veľmi zružovel a veľmi pomaly ho otvoril. Uvedomoval si, že sa desí, že si niekto všimne, že žiaden z darčekov nebol od neho.

Konečne si Harry všimol, že Ginny vstala a odišla z izby. Rozhliadol sa; bolo tam tak veľa ľudí, že si nikto nevšimol, že odišla. Pomaly sa zdvihol a pohol sa ku dverám, aby ju nasledoval do kuchyne. Zjavne si nevšimla, že niekto kráča dvadsať stôp za ňou.

Pochodne na stenách sa prebudili k životu, keď vošla; hoci Percy a  dvojčatá priniesli generátor na pohon chladničky, stále používali na svietenie mágiu. Ginny prešla kuchyňou do komory, stále si nevšimla, že ju niekto nasleduje. Otvorila dvere na chladničke a vytiahla fľašu ďatelinového piva, potom prešla k zadným dverám a otvorila ich. Oprela sa o zárubňu, vychutnávala chladný vetrík a hľadela na nočnú oblohu plnú hviezd. Harry ju takmer nechcel vyrušiť, vyzerala tak pokojne. Obývačka, hlučná a plná ľudí bola trochu únavná a príliš teplá a nevinil ju za to, že sa odtiaľ chcela dostať preč.  

Ale ešte jej nedal svoj darček; nechcel, aby bolo nablízku tak veľa ľudí. Musel to urobiť teraz, skôr než stratí odvahu. Nedokázal dostať tú septembrovú noc zo svojej hlavy; bola tak ustarostený, že jej Malfoy ublíži. Na druhý deň Malfoya konfrontoval, povedal mu, že to nebol dobrý nápad prepašovať lístok do Ginninej knihy a žiadať ju o schôdzku uprostred noci. Tváril sa zmätene a Harry mu povedal, že preto, že Ginny našla jeho lístok, kde ju žiadal, aby sa s ním stretla v Trofejnej miestnosti, keď dokončí elixír, takmer ju chytil Filch a mala šťastie, že sa dostala do chrabromilskej veže bez trestu. Malfoy vydýchol úľavou a súhlasil, že to bola hlúposť, z čoho Harry stratil reč a zostal podozrievavý; Malfoy nikdy nepriznal, že robí hlúposti...

"Ginny," povedal potichu. Otočila sa, vyplašená. 

"Harry! Čo tu robíš?" 

"Ja...ja som ti ešte nedal svoj darček."

"Ale už sa rozdali všetky darčeky..."

Vytiahol z vrecka malý, v látke obalený balíček.

"Tento nebol pod stromčekom." Podal jej ho. "Veselé Vianoce, Ginny."

Vzala ho a neisto sa na neho pozrela. Odložila fľašu na starú kuchynskú dosku a so zmäteným zamračením ho otvorila. Keď uvidela, čo to je, zatvárila sa zdesene.

"Harry! Prečo - prečo mi ho vraciaš?"

Bol to baziliskov amulet. Usmial sa na ňu. "Nevraciam. Toto je iný. Na," povedal, pohol sa za ňu a zavesil jej ho okolo krku. Neisto sa naň zadívala.

"Ale... ale muž, od ktorého som ho kúpila, vravel, že je jediný svojho druhu..."

Teraz bol Harry na rade, aby sa zamračil. "Kde si ho zohnala ty?"

Pozrela sa na dvere komory, ako keby sa bála, že ich začujú.

"Sľubuješ, že to nepovieš?" Prikývol. "V skutočnosti to bolo v záložni v Zašitej uličke."

"Ach... myslíš u Borgina a Burkesa?"

"Áno! Ako si to vedel?"

"Hm, nevadí. Čo si robila v Zašitej uličke?"

Vzdychla si. "Mamka ma vytočila, čo iné? Pohádali sme sa a ja som ušla zadným vchodom Čarodejníckej literatúry a len som skrátka bežala, zatáčala na rohoch bez toho, že by som venovala pozornosť tomu, kam idem. Ako ďalšie som si uvedomila to, že zízam na okno obchodu s týmto vo výklade. Najprv som tomu, že som bola v Zašitej uličke, nevenovala pozornosť. Len som vošla do toho obchodu a spýtala sa, koľko to stojí. Okamžite som spoznala, že je to z baziliska. Skrátka sa to zdalo byť... zdalo sa to byť pre teba dokonalým darčekom na tvoje narodeniny. A mohla som si to dovoliť - až na to, že peniaze som mala doma, vo svojej izbe. V ten deň som neplánovala niečo kúpiť. Požiadala som ho, či mi to odloží, ak sľúbim, že sa na druhý deň vrátim a on povedal, že mi nič nemôže sľúbiť. Myslím, že ma tým chcel vystrašiť."

"Na druhý deň mama mala plné ruky práce v záhrade, použila som trochu letaxového prášku, aby som sa s peniazmi dostala do toho obchodu. Pán Borgin vyzeral prekvapený, že ma znova vidí. Dovolil mi chytiť ten amulet - a stala sa tá najčudnejšia vec. Keď som to urobila a zatvorila oči, videla som ťa, pracoval si v záhrade. Bolo to trochu rozmazané, ale bol si to ty. Myslela som si, že to musí byť nejaké znamenie, že ti ho mám dať. Tak som za to zaplatila, on ho zabalil a ja som šla domov. Samozrejme, len čo som vykročila z kozuba, stála tam mamka, dožadovala sa vedieť, kam som šla a prečo. Znova sme sa pohádali. Tak či tak, v tom chvate dostať sa domov skôr než si mamka všimne, že som preč, zabudla som sa spýtať pána Borgina, kde ho získal."

Prevracala ten amulet, hľadela na obe strany. "Si si istý, že to nie je ten istý?" Vytiahol svoj amulet z košele a ukázal jej ho. Prikývla. "Myslím, že je to len niečo, čo vravia predavači - ´jediný svojho druhu´. Chceli by, aby si si to myslel, ale je to len kvôli tomu, aby uzavreli obchod..."

"Až na to," povedal Harry, "že toto je ten istý."

"Ale... ale práve si mi ukázal svoj amulet."

"Áno. Je to... je to ten istý kvôli tomu, skadiaľ som dostal tento," povedal, kývol na amulet, ktorý mala teraz na krku. Počkala, potom si vzdychla a vzdala sa.

"A kde presne si ho dostal?"

Zamračil sa. "Sľubuješ, že si nebudeš myslieť, že som cvok?"

Zasmiala sa. "No neviem..."

Usmial sa. "Dobre, dobre. Dostal som ho. Od niekoho... kto cestoval časom." Nezmenila výraz. "Ginny?" povedal, premýšľal, či ju zrazu ten amulet neomráčil. Striasla sa.

"Hm.. som tu, Harry. Povedal si práve to, čo si práve povedal?"

"Ak si myslela, že som povedal, že som ho dostal od cestovateľa časom, potom áno." Nepovedal, že ho dostal od seba samotného, kým on cestoval tým časom. "Takže Ginny - povedala si, že si nebudeš myslieť, že som zošalel..."

"Nič také som nepovedala," odsekla, potom sa zasmiala. "Prepáč, Harry. Je to len... no, vieš, že to znie ako..."

"Prečo si myslíš, že som ťa žiadal, aby si si nemyslela, že som cvok?" Uškrnul sa na ňu. "Tak či tak - páči sa ti?"

Pozrela sa naň. "Samozrejme, že páči..."

Prikročil k nej a priložil jej ruku na líce. Premýšľal o tom, čo Ron cítil k Hermione a aké plné mu teraz pripadalo jeho srdce.

"To som rád," zašepkal. Vzhliadla na neho, mierne obávajúci sa tieň za jej očami a on sa pomaly predklonil a obtrel svoje pery o jej. Nepohla sa, ani nezareagovala, ale stále na neho hľadela s tým tieňom vo svojich očiach. Odtiahol sa, ruka stále na jej líci. "Tak... tak veľmi ťa milujem, Ginny..."

Roztvorila oči a cúvla, takže teraz bola úplne von z dverí a objala sa kvôli teplu. "Ha-harry," koktala, zuby jej cvakali. "Prosím. Nehovor..." Zmĺkla, prehltla, potom zovrela ruku okolo amuletu a zatvorila oči. V tom okamihu sa striasla, potom ich znova otvorila. Prudko ten amulet strhla a podala mu ho.

"Pre-prepáč, Harry. Nemôžem ho prijať. Daj- daj ho Hermione alebo niečo také." Pretlačila sa okolo neho a zatvorila vonkajšie dvere, stále sa triasla. Harry zízal na amulet, zmätený.

"Ginny - prečo? Preto - preto, čo som povedal?"

Vo dverách, ktoré viedli do kuchyne sa otočila. "Hm... čiastočne..."

"A zvyšok? Vi-videla si niečo, keď si ho držala?"

Pozrela sa mu rovno do očí a povedala: "Ach, Harry. Je mi to tak ľúto. Ale..."

"Čo?"

Vzdychla si.

"Draca."

Žalúdok mu padol k nohám. "Draca?"

Prikývla. "Harry - som si istá, že sa bude Hermione veľmi páčiť..."

Pokrútil hlavou, slzy na krajíčku. "Nie, nie, kvôli baziliskovi skamenela, nespomínaš si?" A nie som do nej zamilovaný, som zamilovaný do teba. Chcel som je to povedať hneď, ako to poviem tebe, dať jej slobodu, takže si už nebude myslieť, že sa bez nej rozpadnem....

Ginny pokrútila hlavou, potom sa vzchopila. "Skamenela kvôli baziliskovi, ktoré som do školy vpustila ja..."

"To nebola tvoja chyba! To bol Riddle!"

"Jednako... Nemyslím si, že ty a ja by sme mali chodiť s rovnakými amuletmi. Také dačo robia páry. My - my nie sme pár, Harry." Vyzerala, ako keby pri vyslovení tých slov zaváhala. Uvedomoval si, že pravdepodobne dáva v tvári najavo, aký je zranený. "Ty a Hermiona ste pár. Ja... myslela som, že ju miluješ."

Zaváhal. Vydesilo by ju, keby povedal, ´Nie, nemilujem´, pretože to aj tak nebola celkom pravda. "Milujem, ale je to... je to iné. Vôbec sa to nepodobá tomu, čo cítim k tebe..." A nemohol si pomôcť, aby si nepomyslel: A je do nej zamilovaný tvoj brat.

"Harry," odvetila, "prosím, už to viacej neho-nehovor. Keď som ti to kúpila, bola som iným človekom. Zmenila som sa. Možno - možno problém je, že ja som tá jediná, kto Hermionu miluje. Ako priateľku, samozrejme. Nikdy by som nemohla - nemohla by som jej nikdy ublížiť..."

Bezmocne sa na neho pozrela, oči plné ľútosti. "Urob si s tým amuletom, čo chceš, Harry. Nemusíme o tomto znova hovoriť..."

Rýchlo odišla, skôr než mohol niečo povedať, súhlasiť či nesúhlasiť. Zosunul sa pri dverách, hľadel na baziliska v ruke.

Keď ho držala, videla Draca Malfoya...

Prevrátil sa a zatvoril oči, pokúsil sa znova zaspať, ale vnútri ho bolelo, keď si teraz pamätal, ako sa na neho pozrela, keď priznala, že videla svojho priateľa, nie Harryho, keď chytila ten amulet...

Všetko sa pokazilo. Chcel povedať Ginny, že ju miluje a tiež povedať Hermione, že miluje Ginny a že je voľná, aby mohla byť s Ronom... ale po Vianociach visel na Hermione vytrvalejšie než kedy predtým. Uvedomoval si, že je to chyba, ale tiež vedel, že by ho nikdy neopustila, pokiaľ by si myslela, že ju potrebuje. Ron sa s ním znova rozprával, ale teraz mal Harry pocit, ako keby to on bol ten, kto nebol v práve, ten, kým by mali opovrhovať a ignorovať za to, že si robil nároky na dievča, ktoré milovalo a bolo milované niekým iným.

Harry si vzdychol; možno on a Ginny nikdy nemali byť spolu, tak ako všetko ostatné v jeho druhom živote. Premýšľal o tom, ako sa Hermiona s Ronom na seba pozerali, na to ako vyzerali, že sa ustavične držia pod kontrolou. Kvôli mne. Od septembra sa medzi nimi niečo určite stalo. Niečo emocionálne, ak nie fyzické. A dnes bude mať Ron sedemnásť. Toto už trvá príliš dlho, rozhodol sa. Možno som nesprávne zareagoval na hlúposti, čo Ron povedal na konci leta a na Ginny, ktorá mi povedala, že videla Draca, keď zovrela ten amulet, ale musím to prekonať a urobiť správnu vec, pre dobro svojich dvoch najlepších priateľov...

Bude to musieť ukončiť.

Aj keby to znamenalo, že bude sám.

* * * * *

Harry zažmurkal, keď ho slnko zasiahlo plnou silou do tváre. Včera večer nezatiahol okolo postele závesy. Posadil sa, s úsmevom sa rozhliadol. Pripadal si pokojne a oddýchnuto a spokojne s rozhodnutiami, ktoré v noci urobil. A čo je najdôležitejšie, prebudil sa v chrabromilskej veži! Pravda bola, že vymenil jeden nedokonalý svet za druhý, ale toto bol aspoň svet, ktorý mal byť.

Vyštveral sa z postele a obliekol si úbor na behanie. Prešiel k oknu, otvoril ho a nadýchol sa čerstvého jarného vzduchu. Bol nádherný deň a on mal šancu dať veci v tomto svete do poriadku. Po rannom behu si s Hermionou nájdu šancu porozprávať sa a vtedy to urobí. Ak bude on ten, kto sa s ňou teraz rozíde, iste nebude naštvaná? Zjavne chcela byť s Ronom a on chcel byť s ňou. Ak to urobí on, ona sa nebude cítiť vinne, pretože sa zdalo, že sa možno vinne cítila, keď ju započul s Ronom. Len to musí urobiť tak, aby to nebolo čudné a náhle. Už si myslí, že je od prvého septembra čudný a rezervovaný. A ona s Ronom si boli vedomí, že niečo v októbri povedal Dumbledorovi... Povedal som mu o časových líniách, premýšľal.

Ale keď sa dostal do spoločenskej miestnosti, našiel prítomný takmer úplný bežecký klub. Boli tu Ron s Hermionou, robili naťahovacie cviky pred kozubom (hore nevenoval Ronovej posteli ani letmý pohľad, keďže predpokladal - ako predtým - že tie chrápajúce zvuky, ktoré počul, prichádzajú zo všetkých postelí). Ron vstal takto zavčasu kvôli behu? Ginny tiež bola oblečená na beh, nad čím sa prudko nadýchol (spomenul si, ako vyzerala v iné časy, kedy sa k nim pripojila pri behaní) a Annika Olafsdottirová a Tony Perugia boli tiež prítomní. Čo sa do pekla...? pomyslel si, zmätený.

"Harry?" Trhol hlavou nahor. Hermiona dokončila naťahovanie. "Nevšimla som si, že tam stojíš. Si si istý, že chceš dnes ráno behať? Mysleli sme si, že si možno pospíš." Jej výraz záujmu ho dojal.

"Prečo by som nechcel ísť? Je nádherný deň. Som v poriadku," povedal, otvoril dieru v portréte, nedovolil jej, aby sa na neho pozrela. Po behu s ňou bude mať šancu hovoriť. Rozchod bude musieť počkať. Draco Malfoy sa s nimi stretol vo vstupnej hale s Mariah Kiknerovou a osmica sa spoločne pohla na metlobalové ihrisko. Ach, to je správne, spomenul si Harry; minulé leto Malfoy začal behávať so mnou. A teraz sa pridala aj Mariah. To vôbec nie je podozrivé, smutne si pomyslel, znova uvažujúc, či ich vzťah bol taký nevinný, ako chceli, aby si ostatní mysleli.

Pokúsil sa spomenúť si na iné behy z tohto roka. Jediné, čo si pamätal, bolo vtedy, keď konfrontoval Malfoya o Trofejnej miestnosti. Urobil to tak, že šiel zavčasu do vstupnej haly, odtiahol ho nabok, aby ich Mariah nepočula. Inak sa mu raňajšie behy v mozgu bez rozdielu zmiešavali. Všetky štyri dievčatá šli po behu do dievčenskej prefektskej kúpeľne (Harry si spomenul, že Ginny a Mariah sa v septembri stali prefektkami a tie dve plus Hermiona sa rozhodli, že Annika tiež mala povolenie ju použiť, keď bola s nimi). Ron však šiel nahor do chrabromilskej veže a len Harry, Tony a Malfoy využívali luxusnú mramorovú chlapčenskú kúpeľňu prefektov. (Harry si spomenul, že Tony je druhým chrabromilským prefektom v Ginninom ročníku). Kým sa sprchoval, Harry si tiež nejasne spomenul na niektoré činnosti za posledné mesiace: chodenie na vyučovanie, výcvik vlkov, hranie metlobalu, výcvik v duelantskom klube, učenie akýchsi mladších, novších členov zvládnuť Kúzlo pomätenia...

Klub prevzal za Snapovej neprítomnosti profesor Flitwick. A Snapov strýko, Duncan MacDermid odklepol učiť elixíry. Profesorka Sinistrová bola dočasnou vedúcou Slizolinu. Všetky tituly obsahovali slovko ´dočasný´. Dočasný majster elixírov. Dočasný fakultný riaditeľ klubu duelantov. Dočasná vedúca slizolinskej fakulty. Nikto nechce myslieť na to, že sa profesor Snape nevráti. Harry sa pokúsil spomenúť si, akou výhovorkou Dumbledore v škole ospravedlnil Snapovu neprítomnosť. Potom si spomenul, že k tomu oznámeniu došlo na uvítacej hostine v septembri. Študijné voľno, povedal. Profesor Snape si vzal ročnú študijnú dovolenku.

Až na to, že on a jeho najbližší priatelia vedeli viac.

Harry sa obliekol a s ostatnými chrabromilčanmi zišiel do Veľkej siene na raňajky. Bol zabratý v myšlienkach na Snapa, nevenoval pozornosť ľuďom okolo seba. Vážne potreboval premýšľať... ale dosť ho rozptyľoval pohľad na smejúcu sa Ginny, ktorá sa živo rozprávala, ako poskakovala dole schodmi. Keď ju sledoval vedľa jej spolužiakov (prečo sa zdala byť farebnou a ostatní ľudia čiernobieli?) znova si spomenul na tú úžasnú polminútu, keď sa pozabudla a jeho bozk mu opätovala; zdalo sa, že bolo treba uvedomenie si a sebaovládanie, ktoré ju dočasne opustili, aby sa od neho odtiahla...

Som s Dracom a ty si s Hermionou.

Vážne ho Ginny stále milovala alebo s ním zostávala z povinnosti, pretože kvôli nej dostal svojho otca do Azbakanu? Bolo niečo medzi ním a Mariah? Mal Malfoy nejakých priateľov vo svojej vlastnej fakulte? Harry zatvoril oči a namáhal si mozog. Mysli, mysli...

Bolo veľmi, veľmi čudné znova vojsť do priestornej Veľkej siene a ísť ku chrabromilskému a nie slizolinskému stolu. Strop nad nimi bol blankytne modrý s bielymi barančekmi. Na chvíľu si Harry dovolil prestať si robiť starosti a nadýchol sa lahodnej vône jedla, ktoré škriatkovia pripravili na raňajky.

Bol doma.

Posadil sa, snažil sa všetko absorbovať. Už nikdy nechcel zabudnúť na to, aké to je alebo to pokladať za samozrejmé. Keď bol v škole v Malých Neradostniciach, raz musel čítať americkú hru, v ktorej sa dievča, ktoré zomrelo, vrátilo k svojej rodine na jediný deň vo svojom živote a ona premýšľala, či ľudia niekedy skutočne ocenia život, kým ho žijú, či si skutočne všetko všimnú a vážia si to. Mal pocit, ako keby pracoval na tom, aby si uložil do pamäte všetko na tomto živote, každý zvuk a vôňu a pohľad, každú milovanú tvár, zafarbenie každého hlasu a smiechu, dokonca drsný povrch vyčistených stolov vo Veľkej sieni či hladké kamene pod nohami, keď kráčal  v hrade z jedného miesta na druhé. Nikdy si znova nedovolí na toto zabudnúť, na nič z toho. Každý detail bol dôležitý.

Potom, kým pil svoj čaj, vzhliadol na hlavný stôl a všimol si, že sa Dumbledore pozerá rovno na neho. A tiež si všimol, že Takmer bezhlavý Nick sa vznáša vedľa riaditeľa po jeho pravici, kým Krvavý barón bol po jeho ľavici. Harry prehltol. Zabudol na duchov. Vedia to? Samozrejme, že vedia! Harrymu bolo jasné, že nakoniec sa bude musieť Dumbledorovi priznať s tým, čo urobil, ale neuvedomil si, že to bude tak skoro. Ani trochu ho neprekvapilo, keď zbadal riaditeľa kráčať smerom k nemu, keď doraňajkoval.

Dumbledore sa usmial na ostatných chrabromilčanov a povedal: "Všetkým želám dobré ráno. Dnes ráno sú vynikajúce raňajky, všakže? Údenáče síce boli trochu pochybné, ale..." pokrčil plecami, stále s úsmevom. Will Flitwick, ktorý si chcel práve do údenáča zahryznúť, ho rýchlo odložil na tanier, snažiac sa pritom vyzerať nenútene. Ale potom Dumbledore prestal predstierať, že je tam z nejakého iného dôvodu než že chcel hovoriť s Harrym. Položil ruku Harrymu na plece. "Harry... bol som zvedavý, či by som sa nemohol s tebou na chvíľu porozprávať než pôjdeš na vyučovanie? Čo máš dnes ráno?"

Harry otvoril ústa, ale mal okno. "Najprv Starostlivosť o magické tvory," ochotne pomohol Ron, "potom Elixíry." Harry si uvedomil, že Ron sa rozpráva s riaditeľom veľmi uvoľnene. Pred rokmi býval vždy Dumbledorom vystrašený. Harry rád videl, že to ustúpilo.

"Ach, potom Hagridovi nebude vadiť, ak si ťa na chvíľu požičiam, však? Som si istý, že to pochopí. Čo tieto dni beriete na jeho hodine?"

"Fúperov (cz: pastelníčkov), pane," ponúkol Dean Thomas. "A nejaké iné magické vtáky." Harry si spomenul, že toto brali na začiatku šiesteho ročníka s Charliem. Čudné, pomyslel si. Charlie sa nezdal, že by mal zjednodušený študijný plán ako ostatní učitelia. Na druhej strane ministerstvo v jeho druhom živote sa tak veľmi nestaralo o to, čo študenti vedia o magických vtákoch, asi celkovo tento predmet ignorovali.

"Ach, fúperi. Fascinujúce stvorenia, fascinujúce. Som si istý, že nebudeš mať žiaden problém dobehnúť to, Harry?"

Harry prikývol a otočil sa, aby nasledoval Dumbledora. Hermiona mu ústami naznačila otázku: O čom to bolo?

Nadvihol obočie a pokrčil plecami. Hoci duchovia sa už vzdialili, mal poriadne dobrého tušáka. Napravenie vecí v tomto živote - ako dať do poriadku jeho vzťah s Hermionou - budú musieť počkať. Harry nasledoval starého čarodejníka k jeho pracovni; usmial sa, že začul heslo pre chrliča: "Paprikoví impovia." (cz: šotkovia).

Pohybujúce sa točité schodisko ich zaviedlo pred dvere pracovne, ktoré sa otvorili mávnutím Dumbledorovej ruky. Félix sedel na bidielku a na privítanie roztiahol krídla, keď zbadal svojho pána a Harryho. Dumbledore sa usmial, zatskal na neho a dal mu kúsok slaniny. Harry si nevšimol, že ju má so sebou, takže bolo možné, že ju práve vyčaroval.

Mávol na Harryho, aby sa usadil do jedného z kresiel pred jeho stolom a posadil sa. Spojil prsty a pozeral sa na Harryho ponad chudé, pokrivené špičky.

"Predpokladám, že vieš, prečo si tu, Harry?" povedal, znel menej veselo, ale nie celkom konfrontačne.

"Áno, pane," odpovedal Harry, začínal pociťovať mierne obavy. Čo povie Dumbledore na zmenu času? Nič dobré; to bolo isté.

"Takže," Dumbledore pokračoval, položil ruky dlaňami na stôl. "Zvládol si to." Harry prehltol.

"Áno, ehm," neisto odvetil. Nebolo úplne jasné, že vie, o čom Dumbledore rozpráva. Mohlo byť nebezpečné niečo predpokladať. Starý čarodejník sa na neho prenikavo zahľadel.

"Skutočne vieš, o čom rozprávam, Harry? Očividne, pretože toto je realita, v ktorej všetci žijeme, sa ti podarilo napraviť časové línie tak, ako bývali. Z toho, čo mi bolo povedané, sa to prihodilo včera v noci, správne?"

Harry prikývol. "Du-duchovia vám to povedali? Že som zmenil čas?"

Teraz bol Dumbledore ten, kto sa tváril zmätene. "Nie, Harry. Ty si mi to povedal. V októbri. Len mi včera v noci povedali, že odteraz si si vedomý toho druhého života, ktorý si viedol."

Harry prikývol. "Ach, dobre. Myslím, keď hovoríte, že som vám to povedal, znamená to, že..."

"Ty si nespomínaš?"

Harry sa zamračil. "Práve teraz mám hlavu tak dajako zaplavenú informáciami, väčšina je z môjho... môjho druhého života. Jediné, na čo sa mi doteraz podarilo spomenúť, že sa mi tu od septembra stalo, je jeden večer po začatí semestra, časť Štedrého dňa a niekoľko nejasných spomienok na raňajšie behy s mojimi priateľmi..."

Teraz sa Dumbledore tváril veľmi znepokojene. "Mal som v pláne dať ti prednášku o zmene času, ale to môžem teraz sotva urobiť. Toto je vážne, Harry, veľmi vážne. Musíme ťa dostať k madam Pomfreyovej..."

"Ale... ale..."

"Žiadne ale, Harry. Nemôžeme riskovať. Poď so mnou." Zapálil oheň a hodil do neho letaxový prášok, potom naviedol Harryho do kúreniska spolu s ním. Harry si pridržal okuliare na tvári, závratne sa otáčal a keď vypadol z krbu, ocitol sa v pracovni veľmi prekvapenej a nie príliš potešenej madam Pomfreyovej.

"Poppy, potrebujem, aby si sa okamžite pozrela na Harryho."

Vzhliadla od veľkého čarodejníckeho lekárskeho zväzku, ktorý prezerala. "Čo sa deje?" dožadovala sa.

"Harry má isté problémy so spomienkami na posledných asi tak osem mesiacov..."

"Hmm," poučne povedala, začala sa pozerať Harrymu do očí a uší, do hrdla, pod ruky a - čím vyvolala jeho maximálne nedôstojný smiech - do jeho pupka. Priložila mu ucho na srdce a poťapkala na hrudnú kosť svojím prútikom. Harry cítil v ušiach hučiaci zvuk. Mal pocit, ako keby mu celé telo rýchlo vibrovalo, každá krvinka, každá baktéria v jeho póroch a pod jeho nechtami. Povedala: "Finite Incantatem," a vystrela sa, veľmi vážne sa pozrúc na Dumbledora.

"Dostaňme ho do postele."

Harry si pripadal vyložene hnaný na ošetrovňu a čoskoro sedel na jednej z postelí, kým do neho ďalej madam Pomfreyová strkala a štuchala. Dumbledore stál pri nohách postele, brada zamyslene v jednej ruke. Nakoniec kývla na Dumbledora a znova sa stratila vo svojej pracovni bez toho, aby Harrymu povedala čo i len slovka. Spýtavo sa pozrel na riaditeľa.

"Je toto všetko vážne nevyhnutné, profesor? Nemôžeme sa miesto toho len porozprávať?"

"Rozprávať? Rozprávať? Ty sa chceš rozprávať, Harry?" Harry sa prikrčil dozadu na vankúšoch, keď uvidel Dumbledora, na akého v minulosti narazil len raz. Toho vážneho, odstrašujúceho čarodejníka, ktorý vstúpil do pracovne Obrany proti čiernej mágie, keď zistil, že muž, o ktorom si myslel, že je Pošuk Moody, je podvodník a že je možno Harry v smrteľnom nebezpečenstve. Čo Harry nikdy nevidel, bola zloba namierená na neho a bol ňou prekvapený.

"Harry, ako si mohol dovoliť, aby tebou takto manipuloval?" Harry prehltol, aby si zabránil rozplakať sa. Nikdy si nemyslel, že ten výraz uvidí na Dumbledorovej tvári, nie to namierený na neho. Cítil sa ešte mizernejšie než keď sa za ním zavreli dvere na jeho cele v Azbakane.

"Je mi- je mi to tak ľúto, pane. Nedokážem to ospravedlniť. Len-len vám môžem povedať, ako sa to stalo. Voldemort - podarilo sa mu mi počas leta posielať nočné mory. Cez moju jazvu. Nespal som takmer dva mesiace v kuse. Ne-nemyslel som veľmi jasne. A potom mi povedal o mojej sestre..."

"Áno. To všetko si mi povedal v októbri."

"Vážne?"

"Áno." Otočil sa k madam Pomfreyovej. "Prosím, ospravedlň nás, Poppy." Zatvárila sa trochu mrzuto, ale ustúpila do svojej pracovne. Znova sa otočil k Harrymu. "Nepovedal si mi veľmi veľa... len, že ťa Voldemort vzal nazad v čase do tej noci, kedy zabil tvojich rodičov a navrhol ti, že by si mohol zachrániť svoju matku a sestru. A ty si to neurobil, pretože si stretol inú verziu samého seba, Harryho Pottera, ktorý ti povedal, že žil v inej realite pätnásť rokov, pretože ty si kedysi zachránil svoju matku a zmenil čas..."

Harry sa veľmi usilovne pokúsil spomenúť na október, bez úspechu. "Povedal som niečo iné, pane?"

"Len že si ten život nebudeš pamätať až do mája."

Harry prikývol. "Až na to... prajem si, aby existovala možnosť, aby som veci napravil a nepamätal si..."

Dumbledore sa posadil na kraj postele, hrôzu budiaci výraz bol preč, nahradil ho záujem. "Vieš, čo sa hovorí, Harry. Tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení k tomu, aby ju zopakovali." Harry prikývol. To počul mnohokrát, ale nikdy predtým to nemalo pre neho taký význam. Dumbledore sa k nemu posunul bližšie a priložil mu ruky na spánky. "Pomôžem ti spomenúť si, Harry. Potrebujeme, aby si bol  plne funkčný. Začneme s prvým septembrom, dobre?"

Harry prikývol, tie staré vrásčité prsty sa dotkli zľahka jeho hlavy. Zatvoril oči, keď Dumbledore mrmlal zaklínadlo a Harry cítil, ako ho unáša jeho vlastnou mysľou, hľadá ten správny deň, tie správne spomienky, hľadá deň, keď sa zmenil svet...

„Nemohu je zachránit oba?“ zašeptal zoufale, srdce se mu svíralo. Druhý kouzelník smutně zavrtěl hlavou. Znovu pohlédl oknem na svého otce. „Nechci ho vidět zemřít,“ řekl Harry chvějícím se hlasem. „Jak dlouho budeme muset čekat?“

Starší muž se podíval na nebe. „Už dlouho ne,“ jeho odpověď byla střízlivá a klidná. Harry se zachvěl, byla to chladná noc. Kouř stoupající z komína připomínal teplo a klid v domě před nimi. Harryho srdce bilo rychleji a rychleji.

Ukryli sa za plotom v prednej záhrade. Neukrývali sa veľmi dlho, keď zrazu začul neznámy hlas za svojím chrbtom zašepkať: "Impedimenta!" Otočil sa, uskočil, keď mu niekoľko tŕňov bodlo do nohy a uvidel, že Voldemort stojí nehybný ako socha vedľa neho. Čo sa deje? Žmúril do temnoty. Niečo stál na ceste, prútik vytiahnutý. Harry vyvalil oči.

Bol to on.

Poslední komentáře
29.11.2011 19:19:16: Dakujem za uzasnu rychlost prekladu,radost citat.
29.11.2011 10:18:01: JSark, fakt dobrý postreh. Tak mi to pripomína Rodinu, až to bolí.
28.11.2011 21:54:46: Páni, fakt mu na Snapovi mimoriadne záleží. Najskôr ide dávať do poriadku svoj milostný život. smiley ...
28.11.2011 21:08:41: Snažím sa, fakt sa snažím, stopla som všetky vlastné preklady, pretože mi asi pribudne aj Rodina. Ďa...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace