Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

HP a ČDÚ - II.diel

11. kapitola Na famfrpálovem hřišti 3/3

Preklad: Aha_Lucia
Drobné úpravy: Elza, Tarja




Znova ju videl až príliš skoro, v nemocničnom krídle. Spomenul si, ako ju náhlil, aby šla za madam Pomfreyovou hneď ako sa vráti  a ona to spravila. Madam Pomfreyová práve v miestnosti nebola, keď prišiel Harry na ošetrovňu. Ginny sedela na posteli a pohupovala nohami. Habit mala vyzlečený, ale stále mala na sebe šaty, ktoré mala pod ním.

„Šla mi vziať nejaký elixír,“ povedala Ginny, ale nepozrela sa na neho. Znela rozrušene a jeho srdce vynechalo úder.

„Ja - ja som prišiel kvôli mojím prstom. Nie sú v poriadku. Ako som šiel bosky v tej metelici.“

Prikývla, pozerajúc sa z okna. Nič nebolo tak, ako by malo, pomyslel si. Keď boli spolu – malo to byť s ohňostrojmi, za zvuku fénixovej piesne a potom mali použiť čo najviac superlatívov vo vyznaní ich lásky.. ´Čo sa to so mnou deje?´ pýtal sa sám seba. Nebol nikdy schopný povedať Hermione, že ju miloval a miloval Ginny, ale nemohol ju urobiť šťastnou.. A spomenul si tiež, ako sa k nemu snažil dostať cez Hermionu Lucius Malfoy. Nemal náhodou na svedomí tu potvoru v jazere náš urodzený pán Malfoy? premýšlal. Čo ak nás s Ginny videl prechádzať sa po školských pozemkoch?

Madam Pomfreyová priniesla do miestnosti dymiacu fľaštičku akéhosi šedého elixíru a dala ho Ginny vypiť pred tým, než zdvihla zrak a všimla si Harryho.

„Potter! Už bolo na čase! Slečna Weasleyová mi povedala, čo sa vám dvom stalo.“

Prehltol. „Vážne?“

„Áno. Ako ste obaja uviazli v metelici. Polovica školy vás vonku hľadala, než to búrka znemožnila - “

„Och, áno... Teda – potreboval by som, aby ste sa mi pozreli na nohy – “

Svižne prikývla a prikázala mu vyliezť na posteľ a vyzuť si topánky a ponožky. Mľaskla, keď uvidela jeho prsty na nohách. „Dobré je, že si prišiel. Nepríjemná vec, taká amputácia..“

„Amputácia?!“

„Kvôli omrzlinám. Och, nevravím, že vám budeme musieť niektorý prst amputovať. Nie teraz, keď ste prišli. Keby ste ale čakali o niečo dlhšie, tak...“ Úľavou klesol na posteľ. „Takže s tým viete niečo urobiť?“

Dotknuto si odfrkla – spýtal sa na jej odbornú spôsobilosť. „Samozrejme, že viem, Potter. Za čo ma máte?!“

Ticho sa ospravedlnil, oprel sa o vankúše a čakal, kým šla do lekárne. Hľadel na Ginny na druhej strane ošetrovne, ale ona k nemu oči nezdvihla. Spomenul si na teplo jej tela, tisnúceho sa na jeho pod všetkými tými fakultnými zástavami...

Madam Pomfreyová vtrhla naspäť do ošetrovne a ako kráčala, pozrela dolu na hodinky, ktoré nosila na krku ako prívesok. Pre ostatných boli otočené hore nohami, ale madam Pomfreyovej takto samozrejme dokonale vyhovovali.

„V poriadku, slečna Weasleyová.Elixír už mal zaúčinkovať, môžete odísť. Dajte tento lístok vedúcemu vašej fakulty. Profesor Black starosťou o vás celý bez seba a vaši bratia... Budú musieť zavolať vašim rodičom, aby vedeli, že ste v poriadku.“

Ginny sa jej poďakovala a opäť si obliekla habit, pričom si plášť prehodila cez ruku. Keď prechádzala okolo Harryho, jej oči planuli láskou a nenávisťou a on sa od nej musel odvrátiť. Akonáhle ho  ľudí..Pomfreyová prepustí, musí ísť pozrieť toľkých ľudí.. Chvíľu trvalo, než elixír zabral. Zranenie bolo skôr povrchové, než vnútorné, preto mu madam Pomfreyová naniesla vrstvu elixíru a byliniek na omrznuté prsty, ako pri použití bone-setu.

Pozn. prekl.: Bone-set = bol to obľúbený liek severoamerických indiánov, ktorí ju volali menom, ktoré je ekvivalentné „zimničná-tráva“ a bol to populárny liek v US, pravdepodobne žiadna rastlina v Americkej domácej praxi nemala rozsiahlejšie a častejšie využitie. Povzbudzujúci, proti-horúčkový a laxatívny účinok. Pôsobí pomaly a vytrvalo a jej najväčšia sila sa prejavuje na žalúdku, pečeni a črevách. Je považovaná za mierne tonikum v stredných dávkach a tiež vyvoláva potenie a to najmä ak je používaná ako teplé infúzie, v ktorej forme je používaná na svalový reumatizmus a vo všeobecnosti na chlad. Vo veľkých dávkach je to dávidlo a má očistný charakter.


Natiahol si topánky na obväzy – šlo s tým chodiť, aj keď to bolo trochu nepríjemné. Niesol lístok pre svojho vedúceho fakulty, ale keďže to bol súčasne jeho nevlastný otec a on chcel hovoriť s oboma rodičmi spoločne, zišiel dolu do Veľkej siene a použil skrytú chodbu, aby sa dostal do matkinej kancelárie .Keď sa zaprel o otočnú stenu, ticho zavrčal. Vrátil stenu do jej pôvodnej polohy (ani nevedel, či jeho matka vedela o tajnej chodbe do jej kancelárie). Po zapálení ohňa vhodil prášok z misky na krbovej rímse do ohňa a jasne povedal: „Profesori Evansová a Snape.“

A potom čakal a čakal... až to nakoniec nevydržal, sklonil sa ku krbu a zakričal do plameňov: “Mami! Tati! Ste tam?!?”

Uskočil dozadu, keď sa tvár jeho nevlastného otca zrazu objavila v ohni. „Harry! Kde si? Kedy si sa vrátil späť? Boli sme zúfalí. Draco povedal, že si sa šiel poprechádzať okolo jazera, potom sa prihnala búrka. Snažili sme sa ťa nájsť, ale nebolo tam po vás ani stopy a my sme sa museli vrátiť. Búrka príliš zosilnela... najhoršia, akú som vo svojom živote videl..“

„Vysvetlím to. Môžem prísť hore do zamestnaneckého krídla? Kde je mama?“

„Ešte spí. Samozrejme, poď hore, pustím ťa dnu.“

Bolo veľmi skoro a navyše sobota, takže hrad bol ako po vymretí, keď Harry vybiehal šiestimi poschodiami ku gobelínu, ktorý skrýval zamestnanecké ubytovne. Zdvihol ťažkú, vlnenú drapériu a zistil, že priechod bol už otvorený a jeho otec stál na stráži. Pokynul Harrymu, aby vstúpil do skrytej chodby a vchod znova zavrel. Bez slov pokračovali do izieb Evansová/Snape. Keď boli v obývacej izbe, Harry sa hodil do kresla, udýchaný z behu po schodoch. Nevlastný otec mu strčil do rúk hrnček dymiaceho čaju a Harry si dožičil nenásytný dúšok ignorujúc spálený jazyk. Keď vyprázdnil hrnček, pozrel na svojho otca.

„Sú tu – sú tu nejaké veci, ktoré by som ti mal povedať. Mal som, predtým, ale – oh, neviem, čo som si myslel -“

Jeho otec sa posadil proti nemu k druhej strane krbu. „Povedz mi o tom, Harry.“

Ale zrazu Harry vyskočil. „Chcem tu tiež mamu. Ona by to mala vedieť tiež.“

Prešiel k miestnosti, kde teraz jeho matka spávala, otvoril dvere, potom sa na krátky okamih zastavil, keď zbadal úhľadne upravenú posteľ. Bolo očividné, že v nej nikto predošlú noc nespal. Neveriacky sa obrátil na svojho otca.

„Minulú noc strávila s ním? Keď nikto nevedel, kde som?!“

„Harry prosím, nerozumieš tomu –“

„Ale ja si myslím, že rozumiem! Ona –“

Zamrzol, keď sa jeho matka objavila vo dverách spálne jeho nevlastného otca odetá v župane a súdiac podľa toho, ako ho držala uzavretý pri krku nemala na sebe nič iné, len župan. Harry odvrátil oči od tých jej cítiac teplo šíriace sa jeho tvárou. Namiesto toho pozrel na svojho otca, ale dokonca aj bledá pleť Severusa Snapea bola poznačená farbou nakoľko vedel, že jeho nevlastnému synovi bolo naprosto jasné, čo sa stalo včera večer.

„Idem sa obliecť“ zamrmlala jeho matka, pričom prekĺzla okolo neho do svojej spálne. Jej šaty boli zrejme v jej šatníku, uvedomil si Harry. Čo to znamenalo? To, že podvádzala Siriusa s vlastným manželom? Môže sa to vôbec nazvať podvedením?

Proste si navzájom poskytli útechu na jednu noc? Harry sebou v duchu zatriasol – nemal by na to myslieť. A jeho nevlastný otec, prečo by sa mal cítiť trápne po noci strávenej so svojou vlastnou manželkou? Potom Harry uvažoval, či by mal riešiť ich rozpory. Doviedlo jeho zmiznutie v búrke jeho rodičov späť dohromady? Opäť si sadol k ohňu, pociťoval nádej a odolával nutkaniu skontrolovať posteľ, v ktorej spali, či bola relatívne neporušená alebo kompletne v neporiadku..

Keď sa vrátila do obývacej izby, vyzerala čisto a upravene ako vždy a kým kráčala, jej čierny habit za ňou panovačne vial. Vzala si hrnček čaju od svojho manžela, usmiala sa na neho a tvár jej znovu sčervenela, keď sa ich prsty dotkli. Posadila sa na gauč, ktorý stál pred ohňom a kým pila čaj pozerala striedavo doľava na svojho syna a doprava na svojho manžela. Keď bol hrnček len do polovice prázdny, odložila ho na nízky stolík a pozrela prísne na Harryho.

„Predpokladám, že nám povieš, kde si bol minulú noc, mladý muž.“ Chystala sa mu nadávať?

„Nie. Predpokladám, že ma necháte hovoriť a budete ticho, kým neskončím,“ povedal autoritatívnym hlasom. „Mám toho celkom dosť, čo by ste mali obaja počuť.“

Jeho matka sa snažila vyzerať urazene, ale vyzerala skôr ublížene. Prikývla a on pokračoval.

„Prvá vec, ktorú potrebujete vedieť: keď Správna rada školy prišla na Rokfort ukončiť Generálny Štrajk, Lucius Malfoy prišiel za mnou a Dracom do nášho stanu. Povedal nám, čo od nás Voldemort požaduje.“

Pozreli na neho, napätie sa im zračilo na tvárach.

„Bolo mi povedané, že mám zabiť Rona Weasleyho a Draco sa mal postarať o Ginny Weasleyovú. Pán Malfoy povedal, že Ron má byť zabitý za vedenie štrajku a Ginny za pomáhanie mu. Vlastne si myslel, že mu ona vnukla tú myšlienku.“

Pozrel na svojich rodičov, zmätený. Vymenili si divné pohľady. Potom ho niečo napadlo.

„Počkať – tá druhá osoba, čo sa stretla s Radou bol Charlie, zastupujúc zamestnancov. Profesorka McGonagallová mu zverila všetky rokovania o štrajku..“

Díval sa na svojho nevlastného otca, cítiac sa každou uplynulou sekundou stále viac a viac znepokojený a súčasne stále viac a viac istejší.

„Otec! Pán Malfoy ti tiež prikázal niečo urobiť, nie? Prikázal ti zabiť Charlieho, však?“ Otec k nemu vzhliadol, v očiach mal bes, a znovu sklopil pohľad k vlastným rukám. „Oh, otec, to nemôžeš! Nemôžeš to urobiť!“

Jeho otec si pomädlil ruky. „Myslíš, že to neviem, Harry? Hovoril som o tom s Albusom. Prial by som si, aby si mi povedal o tebe a Dracovi, keď...“

Harry zaťal čeľusť. „No, samozrejme, že to neurobím. A rovnako ani Draco –“

Zastal však, teraz nerozhodný. Ako mohol niekto vedieť, že sa on a Ginny  pôjdu prechádzať dole k jazeru? Kto bol už v škole, kto bol starým dobrým kamarátom s učiteľom starostlivosti o kúzelné tvory a mohol prepašovať exotické vajce z jeho kancelárie nevediac, čo skrýva? Kto by bol schopný zoslať Imperius na tvora, aby chytil Ginny? Harry si spomenul, ako mu otec povedal, že si myslí, že Lucius Malfoy mohol naučiť Draca nejaké „špeciálne“ veci. Keď sa občas spýtal Draca, čo robil počas leta, bol viac ako len trochu tajnostkársky. Mohol by jeho najlepší priateľ nastražiť na Ginny toho netvora?

Harry preglgol. „My – myslím, že minulú noc išiel po Ginny iný Smrťožrút. Tvor ju vtiahol do jazera a ja som šiel a dostal ju odtiaľ von. To bol pravdepodobne dôvod, prečo ste nás neboli schopní nájsť. Museli sme byť ešte pod vodou. Celkom to trvalo.“

Jeho rodičia sa tvárili zmätene. „Ako si mohol vydržať tak dlho pod vodou, Harry?“ povedala jeho matka rozochveným hlasom. Vysvetlil im privolanie noža a žiabrovky a jeho matka si dala ruku cez ústa.

„Dokážeš vykonať privolávacie kúzlo z takej vzdialenosti? Je to veľmi pokročilá mágia, Harry..“

Harry sa strhol, počujúc ozvenu Hermiony hovoriacej tú istú vec o jeho Patronusovi. „Potom, ako sme sa dostali von, bola tam ohromná metelica. Ginny som musel niesť. Snažili sme sa dostať do hradu, ale keď sme našli metlobalové šatne, ukryli sme sa v nich. Dnes ráno som pre nás privolal metly a vrátili sme sa späť do hradu.“

Jeho rodičia boli ticho. Jeho matka vyprázdnila svoju šálku čaju, potom vstala a začala sa prechádzať.

„Čokoľvek je nutné... čokoľvek je nutné...“ mrmlala si a zalomila rukami, kým chodila sem a tam.

„Čo?“ spýtal sa matky. Zastavila sa a otočila sa k nim.

„Počúvajte, kým vy dvaja neurobíte to, čo vám bolo prikázané, nebudete mať pokoj. Ron a Charlie Weasley – a predpokladám aj Ginny Weasleyová – sa musia ukryť. Hoci najlepšia vec by naozaj bola predstierať ich smrť...“ mrmlala si pozerajúc do prázdna s prižmúrenými očami.

Jej manžel prikývol. „Áno, ale predstierať ich smrť tak, aby si Smrťožrúti mysleli, že sme to urobili, ale autority nie. To je zrejme dosť delikátna situácia. A členovia správnej rady musia obnoviť zákaz, inak sa začnú diať zlé veci, aby vyzeralo byť nerozumné priviezť muklo-rodených študentov späť do školy.“

Harry sa zamračil. „Ale to je presne to, čo chcú! Nesmieme dopustiť, aby sa to stalo!“

Jeho matka sa na neho pozrela. „Nestarám sa o nich. A nechoď na mňa s mojím pôvodom. O čo sa najviac starám si ty, Harry a spravím čokoľvek bude nutné, aby som ťa ochránila.“

Pozrel sa na svoju matku, ktorá rovnako intenzívne ako každá iná matka ochraňovala svoje deti. „Ja to zvládnem mami. Porozprávam sa s nimi o ukrytí. Keď zmiznú, nemôžeme proste kontaktovať pána Malfoya a tvrdiť, že sme ich zabili? Povieme, že stopy sme zahladili naozaj dobre a nikto nenájde telá?“

Jeho otec vyzeral zachmúrene. „Budem brať do úvahy všetky naše možnosti. Ak im povieme, že – že sme ich zabili – a oni by sa zjavili živí a perfektne zdraví –“

Harry prikývol. „Musíme sa uistiť, že sa to nestane.“ Postavil sa k odchodu, no potom sa náhle posadil. „Oh, je tu ešte jedna vec, na ktorú som takmer zabudol: prečo ste mi to nikdy nepovedali?“

Jeho rodičia na seba pozreli, totálne vyvedení z miery. „Povedali čo?“ nevinne sa spýtal jeho otec.

„Že duch môjho otca straší v metlobalových šatniach.“

Obaja sa na seba zmätene pozreli. „Mysleli sme si, že to vieš!“ vysvetlila jeho matka. „Ty myslíš- “

„Len teraz som to zistil. Minulú noc. Vlastne v dnešné ráno. Kto to ešte vie?“

Jeho otec pokrčil ramenami. „Nie som si istý, či si spomeniem na niekoho, kto o tom nevie. Všetci sme si mysleli, že to vieš.“

„Vie to Jamie?“

„Mohla by, ale nemá rada metlobal, takže neviem. Nikdy nemala dôvod ísť dole do metlobalových šatní...“

Harry prudko zdvihol hlavu. Spomenul si na niečo. Keď jeho sestra nastúpila na Rokfort, navštívila ho raz po zápase. Ale kým sa k nej Harry dostal po pozápasovej sprche, kým s ňou vôbec mohol hovoriť, vybehla von s plačom a hovorila, že sa už nikdy nevráti...

Musela vidieť ducha svojho otca. Možno jej povedal, že sa nemala nikdy narodiť..? Nie, to by bolo príliš kruté. Možno to len zobrala zle, že jej otec zomrel skôr, ako sa ona vôbec narodila. Spomenul si na časy, keď bola veľmi citlivá ohľadne tejto veci. Dokonca aj jej reakcia na jeho ostrihané vlasy. Teraz to všetko dávalo zmysel..

„No,“ povedal roztraseným hlasom. „Chcem nájsť Draca. Mám jednu vec, možno dve, o ktorých sa s ním musím pozhovárať..“ Napríklad či sa pokúsil zabiť Ginny.

„Harry,“ povedal jeho otčim, „ty a Draco príďte za hodinu do školníkovej kancelárie. Musíme sa všetci porozprávať.“

Harry prikývol. Opustil zamestnanecké krídlo a bežal dole do žalárov, do Slizolinskej spoločenskej miestnosti. Keď vošiel do šiestackých izieb, našiel Draca stále spiaceho v posteli. „Vstaň Malfoy! Musíme sa porozprávať!“

Draco sa ospalo otočil, pretierajúc si oči. Norman Nott tiež zamračene vzhliadol. Blaise Zabini bol už preč. „Harry?“ Draco ospalo zamumlal, potom sa náhle posadil a vypliešťal oči na svojho najlepšieho priateľa.

„Harry! Si v poriadku!“

„Jasné, pokiaľ o sebe môže vôbec povedať, že je v poriadku ten, kto sa po plávaní v jazere prešiel poriadnou fujavicou, tak som v poriadku. Ale musím povedať, že som sa už cítil lepšie,“ zavrčal na blonďavého chlapca. Jeho priateľ sa vyhýbavo pozrel inam a vyzeral vystrašene.

„Čo sa deje, Harry?“ Dracovi sa zachvel hlas.

„Proste si choď dať sprchu a obleč sa. Máme byť v školníkovej pracovni menej ako za hodinu. Obaja sme vyfasovali školský trest.“

„Školský trest? Čo som urobil?!“

„Čo? Nemáš zlé svedomie?“ povedal Harry skrz zaťaté zuby. Dracovo obočie vyletelo hore.

„Tebe šibe, Harry, fakt. Myslím, že pobyt v búrke ti zmrazil rozum.“

„A nechoď hore do prefektských kúpeľní, choď sem dole. Nemáme času nazvyš.“

Draco vstal, schmatol svoj župan a  čisté boxerky (čierne so zeleným welšským drakom) a zamieril do chlapčenských spŕch reptajúc o tom, že je prefekt a môže si robiť, čo sa mu zachce – ale aj napriek tomu neopustil Slizolinsky internát. Harry sa posadil na kraj postele a trasúc sa pozeral na svoje ruky. Ak bol Draco zodpovedný za tú vec v jazere...

Nott na neho zízal, až na neho Harry úzkostlivo vyštekol: „Čo čumíš?!“

Druhý chlapec sa ani nepohol. „Môj otec,“ povedal jemne, „ťa videl. Povedal, že ťa videl v noc slnovratu.“ Harry zízal naspäť na neho. Nott to vedel! Oh, toto nebolo dobré..

„Môžem-“ nesmelo zašepkal „- môžem to vidieť?“

Vidieť to? On chcel vidieť temné znamenie. Harry preglgol, potom vstal a prešiel k druhej posteli, sadnúc si  k nohám postele. Pozrel smerom k dverám a potom si pomaly vyhrnul rukáv. Vyzeralo to teraz čudne malé, nie viac ako 4 centimetre v priemere.

Nott sa pozrel dolu na Harryho ruku s nečitateľným výrazom na tvári.

„Bole– bolelo to?“

Harry prikývol, snažiac sa vyzerať ako veľmi ponurý smrťožrút. „Pekelne to bolelo. Rovnako, ak nie viac ako Cruciatus. To urobil tiež.“

Nott sa s úžasom posadil. „Keď si povedal, že on, myslel si –“

„Áno.“

Nott sa znova pozrel na Harryho ruku, potom hore na jeho tvár. Harrymu pripadal vydesený. Bál sa zasvätenia? Hrozil mu tým otec po celé roky? Harry nemohol riskovať, že by bol súcitný – musel predpokladať, že Nott je nepriateľ a rád by na neho donášal jeho otcovi. Harry sa zdvihol a prišiel bližšie k trasúcemu sa chlapcovi s vypúlenými očami.

„Pamätaj si,“ zasyčal hrozivo pomedzi zuby, „nezahrávaj sa so mnou, Nott.“

Druhý chlapec prikývol a Harry si prial, aby k nemu mohol byť úprimný. Najskôr nebol zlý chlapík. Prial si, aby mohol povedať: ´Som v skutočnosti špión. Skryl som Voldemortov prútik. Vzal som mu ho za zabitie jeho vnuka. Som animágus a moja podoba je zlatý griffin.´

Ale neodvážil sa povedať nič z toho komukoľvek,  koho loajalitou si nebol istý. Odišiel do spoločenskej miestnosti počkať na Draca. Mal by som pripomenúť Dracovi, že by sa so mnou tiež nemal zahrávať, pomyslel si. Konečne jeho najlepší priateľ vošiel do miestnosti v novom habite; svetlé vlasy mu žiarili, strieborný prefektský odznak odrážal plamene z hadích svietnikov na stenách.

„Poďme,“ povedal mu krátko Harry, otvoriac vchod na chodbu. Kráčal svižne smerom k školníkovej kancelárii, ani sa neobťažoval pozrieť sa, či s ním Draco drží krok, ale keď sa zastavil, aby zaklopal na dvere, druhý chlapec bol na mieste po jeho boku.

Neviditeľná ruka otvorila dvere a oni vošli, aby našli školníka a Severusa Snapea čakajúcich na nich. Dvere sa zavreli za ich chrbtami a s mávnutím prútika Harryho otčim vyčaroval tácku s čajom a koláčikmi. Chlapci si sadli na jednu stranu stola, dospelí na druhú. Draco sa zamračene rozhliadol.

„ Čím som si vyslúžil ten trest?“

Harry na neho urobil grimasu. „Ty blbec! My tu naozaj nie sme kvôli priestupku! Toto je špiónske stretnutie!“

Draco sa zdesene pozrel, potom kývol hlavou na Dumbledora. „Harry,“ povedal potichu cez zaťaté zuby, „on je tu..“

Potom sa Harry buchol po čele a uvedomil si, že tu bola pomerne dôležitá vec, ktorú zabudol urobiť. „Do frasa! Zabudol som ti povedať – Pán White je v skutočnosti Dumbledore. Pracujeme pre neho.“

Dracovi klesla čeľusť, ako sa Dumbledore objavoval každým centimetrom ako rozkošný starý školník, usmievajúc sa na neho s iskričkami v očiach.

„Dumbledore! Ale – ale ja som počul, že ste opustili školu už pred rokmi!“

Dumbledore znudene prikývol, načahujúc sa po koláčiku a smotane. „Áno, áno. To bol dojem, ktorý sme všetci chceli zanechať. Ale bol som tu celý čas.“ Prižmúril oči a pozeral sa teraz priamejšie na Draca. „Mám celkom tučný zväzok spisov o vás, pán Malfoy – “

Draco sa zavrtel na stoličke. Poznajúc históriu svojho priateľa s dievčatami, si Harry mohol predstaviť, čo je v tom zväzku.

„- a keď som sa dozvedel, že budete pre mňa pracovať, bol som potešený tým, že niekto, kto má toľko skrytých skúsenosti, bude využitý k dobru.“

Draco na neho neveriacky pozeral, ako sa Dumbledorova tvár rozjasnila a svetlé, modré oči na nich zažiarili. Harry sa skoro rozosmial, ale spomenul si na malý problém, ktorý mal práve teraz s Dracom.

„Toto všetko len v tom prípade, že by si sa rozhodol pracovať na správnej strane,“ povedal Harry a pozeral na Draca s prižmúrenými očami. „Nie som si stopercentne istý.“

Jeho najlepší priateľ na neho pozeral, tvár mal uvoľnenú a nevinnú. „O čom to hovoríš, Harry? Samozrejme, že som sa rozhodol.“

„Oh, naozaj? Potom mi povedz – kto bol zodpovedný za vloženie vodného koňo-chobotnico-hada do jazera a za zakliatie ho, aby Ginny vtiahol dnu?“

Draco otvoril ústa, ale dobrú minútu z nich žiadny zvuk nevyšiel. „Ja neviem! Ako to mám vedieť?“

Harry sa na neho díval. „Ty si dostal príkaz zabiť ju. Ako mám vedieť, či si sa to rozhodol urobiť, aby si zachránil sám seba?“

„Pretože – pretože som to neurobil! Musíš mi veriť Harry! Aký hybrid? Ja naozaj neviem o čom hovoríš. Nechystám sa zabiť Ginny. Je to priateľka mojej priateľky a tvoje dievča! Myslíš, že by som to urobil?!“

„Ty chodíš s Ginny Weasleyovou?“ vyhŕkol prekvapene Harryho otčim. Potom sa pozrel na Draca. „A ty máš dievča? Myslím... iba jedno?“

Harry sa rozpačito pozrel na svojho otca. „Áno. Jamie,“ povedal potichu.

Harryho otčim bol teraz rozzúrený, vstal a naklonil sa cez stôl k Dracovi a hulákal tak, že sa Harry obával, že by to mohla počuť celá škola. „Moja dcéra?! Harry, ty si ho nechal v blízkosti Jamie?!“

„Nevlastná dcéra!“ vykríkol Draco obranne, zmenšujúc sa na stoličke a vyzerajúc omnoho viac vystrašene z Harryho otčima ako z Voldemorta pri prijatí.

„To je jedno!“ zareval Severus Snape. Vyzeral, že chce prekliať Draca až doprostred budúceho týždňa. Harry mu nepodal žiadnu pomocnú ruku.

„Vedieš si skvele,“  pochválil Harry sarkasticky svojho najlepšieho priateľa. „Najprv si povedal dvojčatám o mne a Ginny, teraz toto-“

„Jasné, kedykoľvek ma budeš potrebovať, aby som bol tvojim najlepším priateľom na štrnásť rokov, daj mi vedieť..“

Harry sa upokojil a pohľadom kmital tam a späť medzi svojím otcom a Dracom. Dumbledore položil dlaň na Severusovu ruku, v ktorej držal prútik. Harry si až teraz všimol že držal prútik tak silno, až mu zbeleli hánky. Neochotne si strčil prútik do vrecka a na Dumbledorov tichý príkaz sa posadil, ale nespustil oči z chlapca, o ktorom predpokladal, že položil čo i len prst na jeho malé dievčatko. Harry si spomenul, ako mu vravel, že pomáhal madam Pomfreyovej pri Jaminom narodení . Naozaj ju považoval za svoju vlastnú dcéru, uvedomil si Harry.

Obrátil sa späť k svojmu priateľovi. Snažil sa prekonať svoje podozrenia a paranoju.

„Prepáč, Draco. To len – prišlo mi to ako priveľká zhoda náhod, keď ti to prikázali a tak...“

Draco potiahol nosom. „To je v poriadku,“ povedal ticho a trošku nahnevane, znejúc, akoby to niečo bolo, ale.. „Je vidieť, ako veľmi mi veríš..“

„Draco! Povedal som, že mi je to ľúto!“ Harry bol frustrovaný. Radšej ako sa s ním hašteriť, by mali dostať Rona, Ginny a Charlieho do bezpečia tak rýchlo, ako je možné. Pozrel sa na Dumbledora. „Povedal vám otec všetko?“

Dumbledore prikývol a založil si ruky. „Samozrejme, akokoľvek to mohol byť Malfoy, kto vložil do jazera vajce toho tvora, nemyslím si, že by to bol Malfoy prítomný v tejto miestnosti..“

Draco otvoril doširoka oči. „Myslíte si, že to bol môj otec?“

„Myslím si, že vás pravdepodobne chcel ochrániť pred Voldemortovým hnevom. Ak to urobil. Je to jedna z možností.“

Chlapci trávili dôkladne tieto informácie. Harry bol rád, že sa nikto nepozastavoval nad skutočnosťou, že strávil s Ginny noc osamote v metlobalových šatniach.

„Harry, Draco – už sme poslali sovy Ronovi, Ginny a Charliemu. Mali by tu dole byť o minútku,“ povedal Harryho otec. „A oni by mali pravdepodobne vedieť o nás troch.“

„O nás špiónoch,“ povedal Harry ticho. Jeho otčim prikývol. Ale skôr ako niečo povedal, ozvalo sa zaklopanie na dvere. Dumbledore tleskol, dvere sa otvorili a odhalili troch Weasleyovcov. Ronove a Ginnine odznaky sa zaleskli vo svetle sviečok. Ginny sa na krátko zastavila, keď uvidela Harryho a naježila sa. Jej bratia to nezaznamenali. Ron sa mračil.

„Čo sa tu deje? Profesor Snape? Pán White? Prečo ste nám prikázali prísť?“

Dumbledore im pokynul, aby vošli a zavreli dvere. „Charlie, Ron , Ginny – mám strach, že sa musíte ukryť.“

Všetci traja sa na seba pozreli, potom späť na neho. „Čo?“ Ron a Ginny povedali naraz.

„Kvôli vašim nezameniteľným úlohám v Generálnom štrajku sa na vás zameral Voldemort a jeho spoločníci a už viac nie ste v bezpečí. Ani tu. Mám – kontakty, ktoré vám môžu pomôcť-“

„Čo?“ povedal tentokrát len Ron, jeho zvýšený hlas sa vznášal v miestnosti. „Musíme sa ukryť? Len tak? Kvôli Generálnemu štrajku?“ Obrátil svoju nahnevanú tvár k Harrymu. „To je všetko tvoja vina! Bol to tvoj nápad použiť ma ako hlavu celého štrajku! A pozri, čo mi to prinieslo! Cenu na moju hlavu!“

„Harry?“ povedal jeho otčim s pokrčeným čelom. „Je to pravda?“

Harry sa zaksichtil a prikývol. „Prečo si myslíš, že sa chcem ubezpečiť, že sa im nič nestane? Nemôžem dopustiť, aby niesli vinu za to, čo som plánoval a organizoval..“

„Lenže nesieme!“ naliehal Ron. „No, ja osobne odmietam ísť. Vždy som sa cítil bezpečne v Rokforte a v Rokforte aj zostanem!“

Charlie sa na neho láskyplne pozrel a položil mu ruku na rameno. „A rovnako aj ja.“

Ginny sa narovnala a povedala: „Ja tiež,“ hlasom, ktorý znel mäkšie a viac vydesene, ako vôbec chcela.

Harry na nich neveriacky civel. „Zbláznili ste sa? V noci slnovratu som videl –“ ale zastavil sa. Ginny bola z nich jediná, kto vedel o prijatí a o ich špionáži. Ako mohol vysvetliť, že tu je smrťožrút pracujúci ako učiteľ? Možno to bol on, kto dal do jazera to hybridie vajce... ibaže by bol tento učiteľ dvojitý agent. Prial si, aby mal odvahu spýtať sa Dumbledora na mená všetkých jeho agentov, ale nebol si istý, či by mu to starý čarodejník prezradil. Mohol by si myslieť, že je pre nich bezpečnejšie, ak o nich vie čo najmenej ľudí. Charlie a Ron nechápavo hľadeli na Harryho. Odkašľal si a otočil sa k Dumbledorovi, pohľadom prosil o pomoc. Dumbledore im všetkým pokynul, aby si sadli – odrazu sa za nimi objavili stoličky a oni si nervózne posadali. Dumbledore im všetko vysvetlil. Proroctvo, sľub, ktorý dala Harryho matka Voldemortovi, ako bol Draco ušetrený a sľúbený temnému čarodejovi.

„A teraz,“ povedal Ron priškrtene, „vy dvaja ste mali zabiť nás?“ ukázal prstom na neho a Ginny. Charlie sa pozrel sem a tam medzi svojimi súrodencami a kamarátmi a preglgol. Potom sa zdalo, že mu napadlo niečo iné. „A prečo sa potrebujem ukryť aj ja? Niekto má zabiť aj mňa?“

Severus Snape, ktorý vždy vychádzal dobre s jeho kolegom, pomaly zdvihol ruku, pozerajúc do očí mladšiemu mužovi, výraz ľútosti napĺňal jeho rysy. Harry mohol vidieť, ako Charlie znova preglgol.

Ron zatriasol hlavou. „Ale prečo nám toto hovoríte, pán White? Ste len školník..“

Dumbledore si vzdychol a vstal. „Som. Ale nebudem už dlhšie pred vami ukrývať, že som tiež riaditeľ. Nechajte, nech odstránim toto nepríjemné kúzlo z môjho nosa...“ S pohybom svojho prútika sa Dumbledorov charakteristický dlhý, krivý nos objavil na svojom mieste. Siahol do zásuvky a vytiahol polmesiačikové okuliare a potom cez ne pozrel na Ginny, Rona a Charlieho. Až na jeho vetché šaty a krátke vlasy vyzeral tak, ako ho bol Harry zvyknutý vídať .

Charlie vyskočil na nohy. „Profesor!“ vykríkol. Harry si spomenul, že Dumbledore bol stále riaditeľom, keď Charlie dokončil školu. Ron a Ginny zrejme ani nemali potuchy, ako by mal Albus Dumbledore vyzerať, ale Charlie si bol naprosto istý.

„Seď, Charlie, seď. Áno, som to ja. Pracoval som tu z mnohých dôvodov – aby som pomáhal Minerve, aby som sa ubezpečil, že Rokfort je stále v bezpečí pred Voldemortom, obzvlášť keď sú medzi zamestnancami tí – no, to je už jedno. Som tu tiež preto, že je to bezpečné miesto na koordináciu agentov, ktorí pre mňa pracujú proti smrťožrútom a proti Voldemortovi, a ktorí nie vždy fungujú, dalo by sa povedať, výlučne v medziach čarodejníckeho práva. Harry, Draco a Severus pracujú pre mňa. To je dôvod, pre ktorý som sa zaujímal ich ochranou. Ukrytie vás nie je len k vášmu prospechu, aj keď verím, že bude bezpečnejšie to urobiť. Ak môžu tvrdiť, že vykonávajú pokyny, ktoré dostali, budú aj ich blízki v bezpečí. Ak nie – sú spôsoby ako ich presvedčiť, aby plnili príkazy, ktoré nikdy nebudú chcieť plniť, samozrejme..“

Charlie sa na neho pozeral. „Chcete mi povedať, že oni traja sú špióni?“

Dumbledore prikývol. Charlie sa pozrel na Draca a Harryho, akoby videl chlapcov, ktorých pozná viac ako 5 rokov, prvýkrát. Ron vyzeral, akoby mohol byť knokautovaný pierkom.

„Slizolinčania? Špióni?“ povedal posmešne. „Musíte žartovať..“

Ale vtedy Harry uvidel, ako jeho otec zachytil Ronov pohľad a Ron prestal rozprávať a jeho oči nadobúdali červený odtieň.

„Áno,“ ubezpečil ho Dumbledore. „Slizolinčania. Špióni. V týchto ťažkých časoch, Ron, musíme prestať zakladať naše očakávania od ľudí podľa starodávnych predsudkov, ako je ich fakulta na Rokforte.“

„Musíme skutočne zmiznúť? Mám tu prácu. Je len začiatok februára. Ešte zostáva päť mesiacov školy,“ povedal Charlie.

Dumbledore na neho smutne pozrel. Otvoril ústa, aby prehovoril, ale začuli naliehavé klopanie na dvere a potom Harry začul matkin hlas.

„Severus! Si tam?“ Znela naliehavo. Harry vyskočil na nohy a rozrazil dvere.

„Mami! Čo sa deje?“

„Lily!“ vykríkol jeho otčim. „Vojdi a zatvor dvere! Predtým ako nás niekto uvidí všetkých spolu!“ Zatresla za sebou dvere a rozhliadla sa zmätene na zhromaždenie. „Čo tu robíte?“ Pozerala na Weasleyovcov. „A Albus! Tvoj nos!“

Dumbledore si znova poškrabkal koniec svojho nosa. „Je to strašná úľava, odstrániť to kúzlo, Lily. Okrem toho, vysvetľoval som Charliemu, kto naozaj som...“

„A diskutovali sme s tými tromi,“ Harry kývol na Ginny a jej bratov, „o ich ukrytí.“

Zamračila sa na neho, zrazu vyzerala agresívne. Harry bol úplne zmätený.

„No, je prekliato neskoro!“ vykríkla.

Jej manžel bol okamžite pri nej a držal ju pevne za paže. „Povedz mi, čo sa stalo!“ zasyčal pomedzi zuby. Harry si uvedomil, že bolestivo zaťal čeľusť. Ach nie, ach nie, ach nie, pomyslel si. Ak sa niečo stalo Jamie...

„Stuart,“ nakoniec vzlykla jeho matka, zrútila sa a jej manžel ju privrel v náručí. Harry a Draco sa na seba pozreli. Toto nečakali.

„Simon našiel tento odkaz dnešné ráno..“ Videli Harryho matku vytiahnuť z vrecka kus pergamenu a ako ho podala svojmu manželovi. Pozrel sa na to a zrazu bol bledší ako bledý, potom to podal Harrymu. Otcovi a bratovi Stuarta Snapea –

Ak ho chcete znova vidieť živého, viete, čo musíte urobiť. Bolo to nepodpísané. Harryho srdce zbesilo tĺklo. Podal odkaz Dumbledorovi, ktorý to prečítal nahlas. Ginny vyskočila a hodila sa Harrymu okolo krku. „Ach, Harry, je mi to tak ľúto! Mali by sme ísť preč – samozrejme, že by sme mali –“

„Ginny!“ naraz povedali jej bratia, šokovaní týmto prejavom.

Harry a Ginny sa oddelili, ale on jej povedal, „Nie, Ginny, mne je to ľúto. Dnes ráno to bolo odo mňa hlúpe. Nechcel som ti ublížiť, to vieš, len ťa ochrániť –“

Teraz bol na nohách Ron a civel na Harryho. „Dnes ráno! Tým myslíš – to si bol ty?!“

Harry sa na neho zamračil. Povedala niečo Ginny? „Čo som bol ja?“

„Ten druhý stratený študent!“ Ron prechádzal prstami vo vlasoch, až kým to nevyzeralo, že mu stál každý jeden vlas. „Riaditeľka poslala všetkých z piateho, šiesteho a siedmeho ročníka von hľadať dvoch študentov, ktorí sa stratili v búrke – a prišla za mnou a Charliem a povedala nám, že Ginny je jednou z nich. Boli sme nútení vrátiť sa naspäť do hradu, keď sa to vonku príliš zhoršilo.. Nespal som celú noc! Myslel som si, že je mŕtva. Potom vtancovala do veže dnes ráno..“ Pozrel na svoju sestru. „Nikdy si mi nepovedala, že tým druhým študentom bol Potter!“

„Nepýtal si sa!“ bezmocne odpovedala.

Harry na neho nervózne pozrel. Zdalo sa, že v miestnosti je príliš veľa ľudí.

„My – my sme sa proste skryli v metlobalových šatniach – privolal som pre nás metly a leteli sme späť do hradu dnes ráno,“ povedal potichu.

Ginny spojila svoju ruku s jeho. „Je to medzi nami v poriadku?“ zašepkala na neho. Nežne na ňu pozrel. Ako vôbec mohol rozmýšľať o odlúčení od nej?

„Áno,“ povedal potichu, pozerajúc jej do očí. „Samozrejme.“

Ron bol teraz červený ako jeho vlasy a rovnako aj Charlie, ktorý držal Rona za habit, nevyzeral, že by bol z Harryho nejako nadšený. „Vy dvaja. Celú noc. V metlobalových šatniach.“ Vyzeral sťa sopka, ktorá sa chystá vybuchnúť. Ginny držala Harryho ruku oveľa pevnejšie.

„No, lepšie môj priateľ ako niekto úplne cudzí!“ povedala rozhorčene svojím bratom. Ach jaj, pomyslel si Harry. Dostali sme trojnásobnú dávku Weasleyovského temperamentu.

„Priateľ!“ vykríkol Charlie s nezameniteľným výrazom zrady na tvári. Pravdepodobne rozumel, prečo o tom nemohol povedať Ronovi, ale prečo to nepovedal jemu, svojmu obľúbenému učiteľovi a dobrému priateľovi? Harry sebou trhol - Charlie vyzeral tak ublížene.

„Chceš mi tým povedať, že si bola celú noc s Potterom a že je to tvoj priateľ?“ žiadal Ron. Ginny sa schúlila bližšie k Harrymu a prikývla. Harry sa nedokázal prinútiť vzhliadnuť k Ronovi. Potom si ale prial, aby to bol urobil. Zčistajasna sa totiž Ronov habit vyšmykol z Charlieho rúk a Ron letel cez celú miestnosť a chytil Harryho za habit a zdvihol ho do vzduchu, čo prinútilo Harryho postaviť sa na špičky a pozrieť do Ronovej veľmi nahnevanej tváre.

„Potter!“ kričal mu do tváre. „Vyspal si sa s mojou sestrou?!“

Harry na neho bezmocne pozrel a pohol bradou, no nič nepovedal. Nebol to veľmi elegantný spôsob, ako s tým vyjsť von. Ale potom sa Ginny vtlačila medzi nich a odstrčila Rona dozadu, akoby to urobila veľakrát vo svojom živote (a možno aj urobila). Stála pred Harrym, hľadala za sebou Harryho ruky a pritiahla si ich na svoj pás. Držala ich tam, takže Harry musel stáť priamo oproti jej chrbtu a pozerať na ostatných ponad jej rameno, jeho Ginny-štít.

„Mali by ste vedieť,“ povedala pyšne, zdvihla pri tom bradu dohora, „že som ho zviedla.“

Harry zavrel oči a zanariekal. Skvelé, proste skvelé. Poďme to proste oznámiť pred plnou miestnosťou ľudí, vrátane jeho rodičov...

„Dobre, Harry!“ Draco zrazu povedal a s úsmevom poťapkal Harryho po chrbte. Okamžite stuhol, keď všetci v miestnosti, okrem Ginny, Harryho a Dumbledora, na neho hrozivo zamračili. Draco sa mierne začervenal a znova si sadol.

„A tiež by ste mali vedieť, že som bola vtiahnutá do jazera nejakou očarovanou bytosťou a bola by som zomrela, keby Harry neprišiel a nevytiahol ma von  - predtým, ako sa vy dvaja budete ponosovať -“

„Úprimne, je mi fuk, či Harry súložil s kozou!“ vykríkla náhle jeho matka s krutosťou v hlase. „Chcem späť svojho syna!“

Harry cítil, ako sa Ginny naježila a zašepkal jej: „Ona nenazýva kozou teba.“

Ron stále vyzeral ochotný Harryho zabiť a Charlie sa práve teraz netváril, že je Harry jeho obľúbencom. Zato Dumbledore, pomyslel si Harry, vyzeral až príliš pobavene.

„Každý si prosím sadnite. Myslím, že mám plán.“ Vyčaroval stoličku pre Harryho matku a zvyšok sa vrátil na stoličky, ktoré používali predtým. Keď všetci znova sedeli, Dumbledore sa veľmi vážne pozrel na Rona. „Koľko ľudí ťa dnes ráno videlo?“

Ron pokrčil ramenami, stále sa mračiac na Harryho a Ginny. „Ja neviem – sedel som v kresle pri krbe v chrabromilskej spoločenskej miestnosti a potom prišla Ginny a v tej istej chvíli začala sova ďobať zobákom do okna. Bola od vás s odkazom, aby sme sa dostavili sem dole.“

„Takže ťa nevidel žiadny z tvojich spolubývajúcich? Stretli ste niekoho cestou do mojej kancelárie?“ Ron pokrútil hlavou. Dumbledore prikývol. „Dobre, veľmi dobre...“ zamrmlal a pomaly si založil ruky a pozeral na špičky prstov. Všetci čakali nekonečne dlhú chvíľu, kým znova prehovoril. „Ako školník,“ povedal zamysleným hlasom, „som sa o tomto hrade naučil omnoho viac, ako som mal možnosť vedieť ako riaditeľ... Môžete ísť do úkrytu a byť stále tu, medzi stenami Rokfortu a pod ochranou, ktorú ponúkajú. Viem o mieste len pre vás. Napíšete odkaz adresovaný profesorovi Blackovi, v ktorom vysvetlíte, že ste opustili hrad počas noci, aby ste pohľadali vašu sestru v búrke. Bude sa predpokladať, že ste sa obidvaja stratili. Draco a Harry už nebudú schopní vás zabiť, pokiaľ bude zrejmé, že ste už obaja mŕtvi. Vy sa nepôjdete teraz ukryť, Charlie, pretože to by sa zdala byť príliš veľká náhoda, kebyže zmiznete hneď s Ronom a Ginny. To bude na teraz musieť stačiť. Musíme dúfať, že aj keď nechceme, aby sa vám niečo stalo,“ kývol Charliemu, „profesori Snape a Evansová budú schopní získať späť svojho syna.“

Všetci sa na seba pozerali, neistý týmto riešením. „Čo naši rodičia?“ spýtal sa Ron chrapľavým hlasom. „Budú vedieť, že sme v poriadku, však?“

Dumbledore pokrútil hlavou. „To je príliš riskantné. Nakoniec to zistia, ale teraz, myslím–“

„Nie!“ vykríkol Charlie a znova vstal. „Nemôžete to urobiť mojej mame! Len teraz sme našli opäť Maggie-“

Dumbledore vyzeral úplne zmätene. „Maggie?“

„Margaret,“ Ginny potichu povedala. „Našli sme Margaret. Jednu z našich stratených sestier.“

Dumbledore vyzeral šokovane, potom sa usmial. „To som netušil. Aké úžasné!“

„Nie! Toto nie je úžasné! Nemôžete odo mňa chcieť, aby som nepovedal matke, že Ron a Ginny sú v poriadku – proste nemôžete!“ Charlie vyzeral tak veľmi rozrušene, ako ho Harry ešte nevidel. Dumbledore sa smutne pozrel na Charlieho. „Nechcem na teba použiť pamäťové zaklínadlo, môj chlapče, ale ak budem musieť, tak ho použijem. Tvoji rodičia musia usporiadať pohreb. Dvojitý pohreb. Do tej doby... potom im môžete povedať pravdu. Že žijú. Ale nie, kde sú. Bude to stačiť?“

Charlie o tom rozmýšľal a otočil sa na Rona a Ginny. „Je to vaša fingovaná smrť, o čom tu hovoríme. Čo si o tom myslíte vy?“

Ginny pozrela na Harryho s hrozným výrazom. „Nenávidím pomyslenie na to, že by mama nevedela-“

„Dozvie sa to čoskoro, Ginny, dozvie sa to čoskoro,“ povedal jej jemne Dumbledore. Ron sa stále zle díval na Harryho. Charlie sa znova otočil na Dumbledora. „V poriadku,“ povzdychol si rezignovane. „A ste si istý, že budú v bezpečí? Nikto nebude schopný ich nájsť? A bude o nich postarané?“

„Nielen to,“ povedal bývalý riaditeľ vstanúc, „budem očakávať, že čo sa učenia týka, nebudú nijako zaostávať. Ako školník môžem ísť kdekoľvek a kedykoľvek, zistím si vaše hodiny a sám sa postarám o skúšky,“ povedal prísne Ronovi a Ginny. „Vzhľadom na to, že vás nebude vyrušovať žiaden spoločenský život, očakávam, že vyniknete, je vám to jasné?“

Harry by mohol povedať, že to bolo pre nich divné prijímať rozkazy, ako sú tieto, od školníka, ale obaja sa na neho vážne pozreli a povedali, „Áno, pane.“

Otočil sa k prázdnej stene za jeho chrbtom a povedal, „V poriadku. Tak poďme.“ Mávnutím prútika sa gigantické bloky kameňa rozptýlili a zanechali tak v stene otvor v tvare gotického lomeného oblúka. Harry mohol zreteľne vidieť kamenné schody stúpajúce tesne za otvorom a blikajúce svetlo, pravdepodobne z pochodní na stenách. Ron a Ginny sa na seba neisto pozreli. „Teraz? Musíme sa ukryť hneď?“

„Ale – ale – ja som bola za Madam Pomfreyovou!“ Ginny si náhle spomenula. „Ona vie, že som nezomrela v búrke!“

Dumbledore sa otočil, pričom zpracovával túto informáciu. „Och? Ach jaj... toto je veľmi zlé. Myslím, že budem musieť použiť pamäťové kúzlo na úbohú Poppy, predtým, než niečo prezradí..“

Harryho otčim sa zdvihol. „Postarám sa o to, Albus,“ povedal, než otvoril dvere a rýchlo kráčal preč.

„Pôjdem s ním,“ povedala jeho matka, tiež opúšťajúc miestnosť, hádzajúc znepokojený pohľad na svojho najstaršieho syna. Harry nemal možnosť analyzovať tento pohľad než odišla. Ron a Ginny pozreli na starého muža, ktorý na nich smutne kývol. „Áno, obávam sa, že to musí byť teraz. Nemôžeme riskovať, že by vás niekto ďalší videl.“

Teraz všetci stáli, Dumbledore v klenutom otvore, Ron a Ginny pripravení prejsť, ale stále váhajúc. Charlie k nim pristúpil a vtiahol Rona do drsného objatia, potom objal Ginny, stláčajúc ju pevne. Harry mohol vidieť jeho oči lesknúce sa slzami.

„Vy dvaja budete v bezpečí,“ povedal hrubo. „Verím, že Dumbledore sa o vás postará. Škoda, že ste nevedeli, aké je to mať ho za riaditeľa..“

Dumbledore na neho kývol a povedal, „Prečo nejdeš zavolať tvojim rodičom? Musíš im povedať, že Ron a Ginny sú nezvestní. A ja poviem Minerve pravdu, no pripomeniem jej, že sa musí správať tak, že tu je stále možnosť nájsť vás. Budeme naďalej posielať učiteľov a žiakov hľadať. Povedz svojim rodičom, že sa to bude diať.“ Charlie preglgol a prikývol predtým, než odišiel. Dumbledore sa otočil k Dracovi. „A prečo ty nepošleš sovu svojmu otcovi a nepovieš mu o zmiznutí Rona a Ginny a možno mu rafinovane načrtneš, že ste za to zodpovední ty a Harry -?“ Draco vyzeral najprv zmätene, potom sa výraz pochopenia pomaly rozlial po jeho tvári.

„Ach! Jasné, jasné!“ Prakticky vybehol z miestnosti. Dumbledore povedal Ronovi: „Hore sa! Máme pred sebou dlhé stúpanie. Najlepšie začať hneď.“

Ron pozrel neisto na Harryho a Ginny, hnev a zlosť ešte vrytá v jeho pehovatých črtách. „A čo s nimi?“

Dumbledore na nich pozrel a vľúdne sa usmial. „Myslím, že ich musíme nechať chvíľku osamote. Poďme!“ Postrčil Rona dverami. Mladíkove končatiny sa zdali v pomeru k priechodu až neprirodzene vytiahnuté a vyzeral, že by sa mohol znova vrhnúť na Harryho, ale nakoniec sa nechal poslušne viesť k úkrytu. Než Dumbledore prešiel otvorom, Harry videl iskričky v jeho modrých očiach a vďačne sa usmial na starého muža.

Keď boli obaja preč, Harry sa otočil k Ginny, ale nemal šancu povedať čokoľvek predtým, než sa naňho vrhla hodiac sa mu okolo krku a pritiahnuc si jeho ústa k svojim. Otvoril svoje pery a vpil sa do nej, držiac jej tvár nahor jednou rukou a druhou podopieral jej útly chrbát. Bozkával ju, akoby ju už nikdy znovu nemal pobozkať. Cítil jej prsty zapletené vo svojich vlasoch, jej teplé telo pritlačené k nemu. Hlavou sa mu mihali tisíce spomienok na ňu. Ona ako malé dievčatko na Svetovom pohári. Ako prvýkrát vošla do Veľkej siene, nervózna z triedenia. Ako chytala zlatú strelu počas metlobalového zápasu, jej tvár žiariacu víťazstvom. Jej rozrušený výraz, keď prišiel na to, že ho pobozkala len preto, že prehrala stávku... Prerušil bozk a pritlačil ju k sebe ešte tesnejšie, pritisol si tvár do jej vlasov a snažil sa zadržať slzy. Odtiahol sa a pozrel na ňu, jeho ruky rámovali jej tvár. „Milujem ťa, Ginny. Milujem ťa tak veľmi...“

Prikývla. „Ja ťa tiež milujem,“ chrapľavo zašepkala. Znelo to, akoby jej hrdlo bolo príliš priškrtené, aby fungovalo. Rozplakala sa ako prvá. Cítil slanosť, keď zasypal bozkami jej čelo, líca, prechádzal pod obočie, jej bradu, nos.. Nakoniec si uvedomil, že ju musí nechať ísť a začal slziť tiež. Budeme opäť spolu, povedal sám sebe. Budeme...

„Zbohom, Ginny,“ povedal nežne.

Pohla sa k otvoru. „Zbohom, Harry,“ zašepkala ponad rameno. Otočila sa a pomaly prešla popod oblúk a akonáhle prešla, znovu sa objavili kamene a Harry sa pristihol, že pozerá na prázdnu, sivú kamennú stenu.

*****


Nasledujúca časť >>>
Poslední komentáře
09.10.2010 20:39:17: Dík za překlad
09.10.2010 18:12:59: Moc děkuju za poslední část kapitoly smiley${1}smiley${1}smiley${1}
06.10.2010 19:15:12: Merlin ja som sklerotik (mláti sa do hlavy), zabudla som poďakovať za preklad. smiley Takže ďakujem ve...
06.10.2010 14:49:13: 1/4 12. kapitoly je hotová a odešla k Jimmi na zveřejnění. Další části ještě nejsou přeložené, snad ...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace