Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 11 - 20

13. Chodby 1/2

Kapitola 13 – Chodby 1/2

Preklad: JSark
Kapitola 13 – Chodby
Harry sa pozeral na koľajnice, ale nevidel žiaden dym. Vedľa neho Dumbledore vytiahol hodinky, ktoré však nemali ručičky ani čísla, len víriace planéty. Harry sa cítil zmätený, ale keď pozrel na riaditeľa, starý muž potriasol hlavou.
"Zase mešká. Vždy zapadne v strede krajiny, preto jazdí expres 1. septembra. Neviem, prečo nezmenia cestovný poriadok tak, aby odrážal reálne časy, na druhej strane nezmenili ho za posledných stodvadsaťsedem rokov, tak to pravdepodobne v nasledujúcich piatich minútach neurobia, však?" dodal a mrkol na primusa.
"Ech, jasne. Pekné hodinky, pane," odpovedal.
"Ach áno. Vďaka. Rodinné dedičstvo." Dumbledore ich vrátil do vrecka a stále čakali na vlak Londýn - Rokville, jediní ľudia na stanici v dedine. Zo svojho miesta videli Rokfort a Harry sa snažil nepremýšľať o tom, že jeho útočisko narušil jeden z ľudí, ktorým dúfal vo svojom živote uniknúť.
Keď nakoniec videl dym, bol nepokojný. Bude to v poriadku, možno dokonca nebudem musieť uznať, že sme príbuzní... upokojoval sa.
Vlak dorazil do stanice, pasažieri začali vystupovať, vyzerali všetci ako typickí čarodejníci. Harry skenoval zástup, ale nikde ju nevidel, až nakoniec začul dôverne známy ostrý hlas a trhol hlavou. "Čo musí človek urobiť, aby tu naokolo získal nejaké služby? Potrebujem odniesť moje veci, hneď!"
Harry sa hnal k vlaku a civel na dvere, odkiaľ hlas vychádzal. Nahnevaný sprievodca odpovedal, "Obvykle nelevitujeme ľuďom veci, madam, keď to môžu urobiť sami..."
"Skúšala som to, vy hlupák! Ale táto vec---" zamávala štíhlym bledým prútikom, "nerobí čo chcem..." Namierila ho na dvere kupé a tie sa začali rýchlo posúvať sem a tam ako gilotína ležiaca na boku.
"Myslím, že to odtiaľto môžeme prevziať," zasiahol riaditeľ. Jemne položil ruku na rameno Petúnie Dursleyovej a prehovoril, "Toto teraz nepotrebujete, pani Dursleyová. Dajte to preč a Harry vás odprevadí k člnu." Harry si nebol istý, kedy získala prútik; bolo možné, že pani Figgová ju zobrala do Šikmej uličky. Želal si, aby tam bol a videl to.
"Čln?" ožila. "Kde? Och, to znie rozkošne," začala na neho bľabotať, ako ju viedol z vlaku smerom k prístavisku. "Minulý rok sme boli na roztomilej plavbe na..."
Zastavila sa a civela na malú loďku húpajúcu sa na vode. Harry do nej vliezol a podal jej ruku, ktorú ale odmietla. S otvorenými ústami pozerala na krehko vyzerajúce plavidlo. Vzhliadla na hrad za jazerom, prehltla a Harry si spomenul na svoj prvý ročník, ako s posvätnou hrôzou pozeral na rokfortský hrad.
Dumbledore prilevitoval Petuniinu batožinu, vrátane malej prepravky na psa, z ktorej bolo počuť zlostné jačanie. Harry s úškľabkom zavrel oči. Dopekla, priniesla Dunkirka, pomyslel si.
Jeho teta sa otočila na riaditeľa. "Predpokladá sa, že mám nastúpiť-- do tej veci?" ukázala pohŕdavo na čln. "Ani tam nie sú veslá!"
Dumbledore naložil jej batožinu na druhý čakajúci čln. "Veslá nie sú potrebné, drahá pani, ale ak by vás upokojili..." Mávol prútikom a na každom člne sa objavili veslá, vznášali sa tak, aby mohli začať veslovať, ako keby ich držali neviditeľné osoby.
"Po vás, pani Dursleyová. Harry, prosím pomôž tete."
Harry sa znovu postavil a podal jej ruky. Stále váhala.
"Mu-musím?" fňukala.
Harry cítil neočakávané bodnutie súcitu, keď videl, ako sa jej od strachu trasie brada. Nevedel, či sa pýtala na nastúpenie do člnu alebo na Rokfort - možno zmenila názor.
"Obávam sa. Všetci nováčikovia na Rokforte musia prejsť cez jazero," mäkko odpovedal riaditeľ.
Prikývla, ako keby porozumela niečomu, čomu predtým nie. "Ach, obrad prechodu." Teraz, keď mohla cestu cez jazero nejako označiť, opatrne nastúpila, pričom tvrdo schmatla Harryho ruku. Harry sa pozeral na to, čo bolo určite jedným z najdivnejších výjavov, ktorý kedy videl: Petunia Dursleyová, oblečená ako čarodejnica, usadená veľa Albusa Dumbledora v malom člne.
Harry sa znovu pozrel dopredu a zachvel sa, keď sa mu nepozvaná vyjavila spomienka na blížiaci sa Azkaban. Žalúdok sa mu zovrel a spomenul si na dutý, chladný pocit, keď ho vliekli k cele... Pokúsil si vyčistiť hlavu, myslieť na čistý a chladný nočný vzduch, na krásny hrad, ku ktorému sa blížili.
Nakoniec dosiahli jaskyňu pod hradom. Harry vyliezol prvý, namočil si topánky a vytiahol ich čln vyššie, aby riaditeľ s tetou nešliapli do vody. Čoskoro boli vo vstupnej hale, batožina za nimi. Pani Figgová na nich čakala uprostred študentov prúdiacich do veľkej siene na večeru. Petúnia uľahčene vykríkla, keď videla pani Figgovú; Harri si všimol, že bola bez klobúka a pod habitom mala mukovské šaty, ktoré nosila v Surrey, zrejme aby dala tete pocit niečoho známeho.
"Arabella! Je tak dobré vidieť známu tvár!"
Harry sa zase zaškľabil. A čo som ja? Všimol si, že niektorí študenti sa pozerali na tetu s obavami, možno sa báli ďalšieho nového učiteľa. Potom sa zo žalárov vynoril Draco Malfoy a Petunia si ho ihneď všimla.
"Ju-hú! Draco! Ahoj!" mávala na neho. Viacerí študenti na neho civeli a on sčervenel. Harry sa zaceril, rád, že mal iný legitímny dôvod byť tam (ako primus) než príbuzenstvo. Polapený, Malfoy poslušne kráčal k Petúnii, aby sa s ňou riadne privítal.
"Vitajte na Rokforte, pani Dursleyová. Aká bola cesta?" Harry si uvedomil, že on sám tetu formálne neprivítal ani sa nespýtal na cestu. Pokúsil sa necítiť nahnevaný na to, aký úlisný Draco Malfoy mohol byť. Prinútil sa spomenúť si, že v druhom živote to na svojom najlepšom priateľovi obdivoval.
Usmiala sa na neho spôsobom, akým sa zvykla usmievať na Dudleyho. "Fajn, okrem---" teraz vyzerala neistá. "Tá žena, čo predávala sladkosti. Našťastie brala reálne peniaze, ale nanešťastie nemala nejaké reálne jedlo, ktoré by som si kúpila. Skúsila som tie "čokoládové žabky" a oni začali skákať po kupé! A potom tie, eh," urobila prestávku, vyťahujúc niečo z vrecka, "fazuľky každej chuti boli úplne odporné. Zdá sa, že majú všetky príchute okrem jedla." Podala zvyšok Dracovi, ktorý zdvihol ruku, zdvorilo odmietajúc. Potom bolo počuť vzrušené zavrešťanie z prepravky plachtiacej neďaleko.
"Och! Je to ten, kto si myslím?" ozval sa Draco, vyzerajúci skutočne šťastný. Kľakol si, aby nazrel do prepravky. "Nazdar, kamoš! Chýbal som ti, však?" Zavrešťanie pridalo na hlasitosti a intenzite. "Môžem ho pustiť?"
"Samozrejme," povedala Petúnia skôr, ako Dumbledore otvoril ústa. "Vlastne..." začal riaditeľ potichu, kým Malfoy otvoril prepravku. Dunkirk na neho skočil, oblizoval mu tvár a nadšene vrtel chvostom.
Práve vtedy si Harry všimol, že do haly vstúpil Filch, nasledovaný jeho desivou mačkou. Pani Norrisová zastala v strede kroku, svietiace oči zamerané na Dunkirka. Harry vo vzduchu cítil elektrické praskanie, ako mačka naježila srsť. Náhle Dunkirk zdvihol hlavu a zbadal ju, a nízke zavrčanie bolo jediné upozornenie pred tým, ako vyrazil.
Harry nikdy nezažil takú paseku. Pani Norrisová skákala z osoby na osobu, pazúry zasekávala hlboko do mäsa, kým Dunkirk vyskakoval do vzduchu a preplietal sa okolo nespočetných nôh, ktoré pred ním chránili jeho korisť. Mnohí študenti a pár učiteľov o neho zakopli a spadli, panikáriac, ako sa každý pokúšal vyhnúť ako britva ostrým pazúrom pani Norrisovej. Dean Thomas vykríkol, keď mu mačka pristála na hlave, Parvati sa potkla o teriéra a spadla, pričom iskry z jej prútika leteli na Seamusa Finnigana. Ten ich za pomoci štítu z brnenia odrazil k zemi s mohutnou ozvenou po celej hale. Z tlačiaceho sa davu Harry začul viac nadávok, ako na metlobalovom zápase, niektoré dokonca od učiteľov.
"Pani Norrisová!" kričal znepokojený Filch, ktorý tiež skákal z osoby na osobu (hoci nohy mal prevažne na zemi), až nakoniec mačka skočila na schody a vyrútila sa nahor do temného hradu. Dunkirk sa ju pokúsil prenasledovať, ale so svojimi malými nohami na to nebol stavaný a rýchlo zaostal; pani Norrisová zmizla z dohľadu.
"Accio," povedal Dumbledore pokojne, obratne chytiac malého psa do náručia. Krátko sa s ním pomaznal, potom sa natiahol a vložil ho späť do prepravky. Harry si všimol, že Dunkirk na riaditeľa nezavrčal. Dumbledore sa otočil k tete Petúnii, ignorujúc obete šialeného letu pani Norrisovej. Ponuro na ňu kývol, ústa práve tak tenké ako profesorka McGonagallová, keď bola nespokojná, a Harry si všimol, že vyzerala vystrašená, ako by jej vyhuboval. Fňukajúci študenti sa vzájomne hojili, kým ostatní skupinku okolo Petúnie opatrne obchádzali, než utiekli do veľkej siene.
"Budeme spolu zdieľať apartmán, Petúnia," pohladila ju pani Figgová po ruke. "Je tam malý trávnatý dvorček, kde môže Dunkirk behať, zatiaľ čo budeš zaneprázdnená. Nemusíš si robiť starosti o moje mačky, stará sa mi o ne brat Alastor. A som si istá, že Draco ho bude rád brať na prechádzky po pozemkoch."
Draco sa neisto napriamil, Harry si až teraz uvedomil, že sa krčil za ním, kým pani Norrisová skákala okolo. "A keď Dunkirk nebude vo vašich izbách, v hrade a na pozemkoch bude na vodítku," dodal Dumbledore. "Rozumiete?" "Áno, profesor," Draco, prekvapivo úctivý, prikývol. Petúnia našpúlila pery a pozrela sa na Harryho odznak primusa.
"Dobre! Primus by mohol byť trochu užitočný a zobrať mi tašky do bytu... Veď ma, Arabela. Poďme, Harry," zavelila teta pánovito. "Áno, teta Petúnia," zamumlal bezútešne. Teraz videl, že obaja jeho priatelia a Ginny boli medzi študentmi, ktorí sa ešte nedostali do veľkej siene. Hermiona a Ron mu poslali súcitné pohľady. Harry na chvíľu s nádejou zachytil Ginnin pohľad, ale potom sa otočila a nasledovala ostatných na večeru. Toľko o tom, že nikto nevie o našom príbuzenskom vzťahu, pomyslel si.
Našpicoval uši, keď dosiahli gobelín ukrývajúci vstup o krídla zamestnancov; pani Figgová vysvetlila tete, že na prístup potrebuje heslo, ktorým bolo palindróm. (http://cs.wikipedia.org/wiki/Palindrom)
"Čo si povedala, Arabella," spýtala sa teta nahlas. "Dromedár? Niečo ako lama?"
"Ťava. Nepovedala som dromedár. Harry, vysvetli jej to," zdvihla obočie smerom k nemu.
"Ehm, povedala palindróm," začervenal sa, uvedomujúc si, že tým pani Figgová povedala, že načúval.
"Správne. A ty sa nepodelíš o túto informáciu s nikým iným, rozumieš? Myslím, že ty by si to mal vedieť, pretože si primus, ale nikto iný."
"Dokonca ani Hermiona?"
"Och, v poriadku. Pretože je primuska, predpokladám, že by to tiež mala vedieť. Som si istá, že Albus by súhlasil."
Prešli niekoľkými chodbami, keď nakoniec dorazili do apartmánu, pani Figgová odomkla dvere a vyrobila kópiu kľúča pre Petúniu. Keď Harry presunul batožinu do spálne a pani Figgová zapálila oheň, teta vybrala Dunkirka z prepravky, posadila sa na gauč a Dunkirk jej vyskočil na kolená.
"Tu je môj Dunky-wunky vonku z tej odpornej krabice..." prihovárala sa mu spevavým hlasom.
Harry sa posadil na stoličku a zamračene si pozrel na ruky. Chcel sa jej spýtať na toľko vecí; či bola zdravá a zbavila sa rakoviny; ako sa strýc vysporiadal s tým, že je čarodejnica a ide na Rokfort; kedy si kúpila prútik... Ale roky spolužitia si vybrali svoju daň a nebol toho schopný. Keď bol malý, často mu hovorili, aby sa nepýtal. Raz či dva razy, keď boli teta či strýc chorí, sa ich spýtal na zdravie, ale tento popud z neho vyhnali ich nepriateľské odpovede. Tak veľa sa zmenilo, a napriek tomu... tak veľa zostalo rovnaké. Navzdory tomu, že sa Dudley stal jeho priateľom a jeho teta išla pre pomoc k Rodneymu Jeffriesovi...
Rodney Jeffries. Mohol sa spýtať na neho.
"Och, mimochodom," pokúšal sa znieť ľahostajne, "počula si čokoľvek o Rodneyovi Jeffriesovi?" Musel si zahryznúť do jazyka, aby nepovedal, že ho Jeffries uzdravil. Pamätal si na list, ktorý mu Jeffries nechal a zaujímal sa, či pokračoval.
Rozžiarila sa, ako by sa dozvedela nejaké pekne šťavnaté klebety o ich susedovi. "Áno! Bol v Timesoch. Je späť a skvelejší ako predtým! Mal audienciu u kráľovnej. Scotland Yard povedal, že tí blázni, ktorí ho chceli vyšetrovať boli pokarhaní a budúci mesiac vystúpi v Royal Albert Hall! Bude jazdiť po krajine a BBC to všetko chce zdokumentovať. Dokonca sám arcibiskup cantenburský vydal príkaz podporovať to, čo robí, rovnako ako dve lekárske združenia!"
Harrymu padla čeľusť. "Ale-- čo ministerstvo? Nejdú po ňom za to, že robí mágiu pred muklami?"
Pani Figgová pokrčila ramenami. "V Prorokovi bola správa, že bol len muklovský šarlatán, že v čarodejníckom svete o ňom nie je záznam a že ak čarodejníci a čarodejnice chcú plytvať časom a ísť sa na neho pozrieť, nie je to starosť ministerstva."
"Nie je to šarlatán," začala Petúnia naježene.
"Čarodejníci sa na neho chodia pozerať?" spýtal sa Harry pani Figgovej.
"Pripúšťam, že som tým tiež šokovaná," potriasla hlavou.
"Robíte si žarty! A všetko toto sa stalo za posledných šesť týždňov? Ako je to možné?"
Teta Petúnia šťastne hladkala Dunkirka. "S Rodneyom Jeffriesom je možné čokoľvek. Keby nebolo jeho, nebola by som zdravá!"
Harry v šoku vyvalil oči. "To je úžasné! Gratulujem. Ale... čo s tým má spoločné Jeffries?"
"Keby ma nezmenil na čarodejnicu, pochybujem, že by fungovali vizualizačné techniky, ktoré ma učila Arabella. Na poslednej návšteve mi lekár povedal, že po rakovine nenašiel ani stopu. Nazval to spontánnou idiopatickou liečbou."
"Náhla nevysvetliteľná liečba. Inými slovami, nemal ani hmlistú predstavu, čo sa stalo a zrejme sa obával, že Petúniu zle diagnostikoval, alebo také niečo," dodala pani Figgová.
"Och. No, strýko Vernon musel byť rád, že si zdravá."
Teta znovu stisla pery a nechala Dunkirka zoskočiť na podlahu, ten sa uvelebil pred ohňom. "On... chvíľku mu bude lepšie samému. Marge sa nasťahovala, aby sa o neho postarala..."
Harry sa zaksichtil. "Teta Marge?"
"No," ozvala sa teta chabo; "Marge nie je tak zlá. Len... hovorí, čo si myslí. Na tom nie je nič zlé."
"Správne!" potvrdila pani Figgová. Vytiahla prútik a vyčarovala podnos s čajom a lievancami. Harrymu sa zdalo niečo trochu divné na tom, čo jeho teta povedala o manželovi. Ono Bude dobre, ak bude chvíľu sám, ho akosi znepokojilo. Rozišli sa priateľsky?
"Mali by sme ísť do Veľkej siene. Ak si nepohneme, nezostane na nás puding..." povedal, s nepohodlným pocitom.
"Choď, Harry. Myslím, že si tu dnes večer vypijeme čaj. Petúnia uvidí Veľkú sieň pri raňajkách," prevzala vedenie pani Figgová.
"Tak potom dobrú noc. Uvidíme sa ráno, teta Petúnia."
"Dobrú noc," odpovedala pani Figgová, pretože teta neodpovedala, natierajúc si lievanec. Niektoré veci sa nikdy nezmenia. S rukou na kľučke sa otočil, premýšľal o tom, ako by Dudley plakal pri pomyslení na stratu matky. Nikdy sa to nezmení, ak neurobím prvý krok. S matkou to fungovalo, v tom druhom živote. Možno nemuseli mať navždy nepriateľský vzťah...
Prišiel späť k tete a povedal, "Som rád, že si v poriadku. Vitaj na Rokforte, teta Petnúnia." Naklonil sa a rýchlo ju pobozkal na líce. Keď odchádzal, bol si vedomý výrazu absolútneho šoku na jej tvári (aj na tvári pani Figgovej).
Najskôr chcel odbočiť doľava, ale nakoniec sa vybral opačným smerom a keď spoznal niektoré obrazy známe z druhého života, vedel, že ide správne. Než odbočil za roh, začul na chodbe dôverne známy hlas.
"Prečo, slečna Doughertyová," povedal hladký, hlboký hlas s štipkou pobavenia. "Dávate nevhodné návrhy učiteľovi? Mám vašej fakulte strhnúť body?"
Harry začul ľstivý smiech, ktorý znel znepokojujúco ako Ginnin, nasledovaný nezameniteľným zvukom bozku. "Mmm-- plánoval si niečo, čo by ma stálo fakultné body? To znie roztomilo..."
Harrym trhlo; želal si, aby bol kdekoľvek inde.
"Zmenila ste názor, slečna Doughertyová?" povedal Snape, keď zvuky bozkávania ustali. Znel trochu sklamane.
"Vôbec nie. Ja len že Harry sa už zrejme cíti dosť nepohodlne, a pravdepodobne by bol rád na večeri..."
Harry ostýchavo vystrčil hlavu spoza rohu a videl Maggie a Snapa stojaci na chodbe, blízko pootvorených dverí, ktoré zrejme viedli do jej izby. Alebo Snapovej. Nepamätal si, kedy sa cítil tak rozpačitý. "Och, ahoj," povedal nepresvedčivo. "Len som pomáhal tete zvyknúť si..."
Neboj sa, Harry, ozval sa hlas v jeho hlave. Vedela som, že si tam celý čas. Len som sa bavila. Prepáč, ak som ťa uviedla do rozpakov.
Maggie? pomyslel si zmätený a znepokojený. Môžeš hovoriť cez moju myseľ?
Urobila som to len párkrát, náhodne, keď som bola mladá. Odkedy som sem prišla, čítala som a viac cvičím.
Môžeš... môžeš mi čítať myšlienky?
Môžem tušiť tvoje emócie. Tak som vedela, že si za rohom. Ale technicky ti nemôžem čítať myšlienky. Ak by si myslel mojím smerom, mohla by som ťa počuť, akoby si hovoril nahlas. Musíš na mňa myslieť, aby som vedela, o čom premýšľaš.
"Ehm, myslím, že sa radšej vrátim k hovoreniu nahlas," ozval sa Harry neohrabane.
Snape nadvihol obočie. "Robili ste to, čo myslím, že ste robili?"
Zasmiala sa. "Len trochu cvičím. Teraz som prestala, všetci by sme mali ísť na večeru." Keď spoločne opustili krídlo zamestnancov, Harry sa neustále nervózne pozeral po Maggie, zvedavý, či znovu v hlave začuje jej hlas. Takmer vyletel z kože, keď prehovorila nahlas.
"Myslela som, že by bolo milé, keby si s Ronom, Ginny a Hermionou prišiel zajtra ku mne na čaj. Ron spomínal, že zajtra nemáte tréning, jeden budete mať v sobotu, pred nedeľným zápasom."
"Jasné. Zajtra žiadny tréning. Pred pár týždňami ho Sirius vzal do Walesu a Remus Rona do Kentu. Harry a Ron sa snažili nepremýšľať o tom, že proti sebe pri ich prvom zápase museli hrať. Tím, ktorý by vyhral, by pokračoval do štvrťfinále. Harry bol rád, že nehral za Wales ako strážca a dúfal, že chytí strelu pred tým, ako Ron dokáže príliš nakloniť skóre v neprospech waleského tímu, aby sa to dalo napraviť. Ron žiaril vždy, keď sa vrátil z tréningu; Monty Mathers bol šťastný ako blcha, že Rona formuje; kedysi mal pod dohľadom aj Charlieho.
"No," povedal Ron samoľúbo, "nakoniec dostal Weasleyho do tímu!"
"Eh, hej," odpovedal Harry Maggie. "Čaj zajtra by bol fajn."
"Povieš to za mňa ostatným?" dodala, ako sa dostali k Veľkej hale. Prechádzala sa ruku v ruke so Snapom, dokiaľ sa nedostali k mramorovým schodom; vtedy sa od neho odpojila a kráčala vedľa Harryho. Harry sa otočil, zvedavý, kde je Snape, ale našiel ho v tieňoch na okraji vchodu, v kútiku úst úsmev, ako sledoval Maggie.
Harry hodil pohľad jeho smerom, snažil sa maniakálne sa neškľabiť.
"Robí vás šťastného," povedal potichu.
Snape ihneď ovládol výraz. "Musím za túto nemiestnosť odobrať fakultné body?" povedal tým, čo by bolo výhražným hlasom, keby nebolo faktu, že Harry videl, ako mu rozjarene tancovali oči. V tomto živote Snape nikdy tak skrz naskrz nepripomínal jeho otčima.
"Nie, nie. Ale nie ste šťastný, že som odišiel z krídla personálu vtedy, keď som odišiel? Pozrite, takto vás môžu vidieť, ako vchádzate do Veľkej haly v rozhovore s primusom a kapitánom Klubu duelantov, namiesto s peknou mladou vešticou, ktorá práve zistila, že je čarodejnica..."
Snape sa zaškeril. "Nuž. Ukazuje sa, že máte svoje využitie..."
Harry potlačil smiech. "Tak. Vlastne by sme si o niečom mali pohovoriť. Klub duelantov? Alebo čo tak... kto myslíte, že vyhrá nedeľný zápas? Anglicko alebo Wales?"
Harry vchádzal do haly a Snape s ním zrovnal krok. "To záleží. Budeš sa cítiť pod psa a bude ťa musieť nahradiť Erica Welshová? Ak hej, stavil by som na Wales."
"Veľmi zábavné," ozval sa Harry, pripravujúc sa sadnúť si k chrabromilskému stolu vedľa Rona.
"Vy ste sa pýtali, Potter," odpovedal Snape s dokonale vážnou tvárou, kývol na neho a pokračoval k hlavnému stolu.
Keď si Harry sadol, cítil sa šťastný, hoci to nemohol vysvetliť. Možno to bolo vyhliadkou na lepšie vzťahy s tetou. Alebo pocitom, že mohol hovoriť so Snapom či Siriusom a necítiť sa ohľadne ktoréhokoľvek z nich vinný.
Začal jesť, ale keď zdvihol oči, pozrel na Ginny a smutný výraz jej tváre mu šiel priamo k srdcu. Nevyzerala, že by sa na neho ešte hnevala, ale ako by sa pokúšala presvedčiť samú seba, že ak na neho zostane nahnevaná, mohlo by pre ňu byť ľahšie držať sa od neho preč.
Prinútil sa odvrátiť sa od nej k Ronovi. "Tak, teta Petúnia je ubytovaná. S pani Figgovou si dali dnes večer v ich byte čaj." Zhltol nejaké jedlo, pokúšajúc sa nestretnúť s Ginniným upretým pohľadom.
Nebolo jasné, či si Ron všimol, že niečo povedal. "Och, dobre," ozval sa, dívajúc sa k hlavnému stolu; "tam je Snape. Ja..." Náhle sa zarazil, keď sa Harry rozchechtal a takmer sa udusil jedlom. "Čo?" dožadoval sa Ron rozhorčene, ako Harry zápasil s prehltnutím bez toho, aby sa udusil.
"To len... si posledná osoba, od ktorej som kedy očakával, že povie slová Och dobre, tam je Snape."
Ron schmatol Harryho kuracie stehno, odhryzol si veľký kus a potom ho vrátil Harrymu na tanier. "Usím si d neo obrat iac exíu............" povedal medzi sústami. Bolo menej ako týždeň do splnu a Ron už niekoľko dní bral elixír.
Harry sa rozhodol predstierať, že Ron nič nepovedal, rovnako ako ignoroval veľké sústo, ktoré si odtrhol z jeho kuraťa. Zdalo sa, ako by mali dva úplne rozdielne rozhovory. Všimol si, že Ron sa pred splnom stával trochu roztržitý, obzvlášť sa usiloval zaistiť, že si počas týždňa pred premenou každý deň vezme elixír.
"Keď hovoríme o čaji, Maggie nás štyroch pozvala na čaj, zajtra po vyučovaní v jej byte."
"Ktorých štyroch," spýtal sa Ron, kým žuval a prehĺtal kura.
"Teba, mňa, Hermionu a Ginny." Keď vyslovil Ginnino meno, nepozrel sa na ňu.
Hermiona, ktorá sedela vedľa Rona z druhej strany, prvý raz prehovorila. "To bude pekné!" ozvala sa živo. "A príjemný spôsob, ako začať víkend."
"No, myslela, že by to bol správny čas, pretože ani Ron ani ja nemusím ísť na tréning až do soboty."
"Dúfam, že pochopíš, prečo s Ginny musím v nedeľu fandiť Anglicku?" usmiala sa na neho Hermiona. "Myslím... aj keby Ron nebol môj priateľ a Ginnin brat, sme z Anglicka..."
"Aj ja! Alebo som tam prinajmenšom väčšinu svojho života." Harry sa na ňu zaškľabil. "Aj tak, priprav sa na sklamanie..."
Ron sa zasmial. "Och, nevieš, kedy žartujem?" ozvala sa Hermiona a usmiala sa na Harryho. "Starostlivo rozdelíme povzbudzovanie medzi obe strany. Však vieš, budem fandiť komukoľvek, kto bude práve povedie..."
"Och, pretože toto ťa nedostane do problémov s divákmi sediacimi okolo..." zanotoval Ron sarkasticky, naťahujúc sa za ďalším jedlom. Harry si tiež všimol, že jeho apetít bol pred splnom väčší.
Neville, ktorý sedel vedľa Ginny, odtlačil tanier a vyzeral nevrlý. "Nie je správne, že nemôže ísť každý z Chrabromilu. V tom zápase hrajú dvaja naši spolužiaci! Ale tak... nedostal som sa ani na Svetový pohár. Stará mama nenávidí metlobal. Vrátila povoľovací formulár a cezeň napísala Keď budú prasatá lietať. Už mesiace som plnoletý, nemal by som potrebovať jej povolenie..."
Hermiona na neho pohliadla so sympatiami. "Každý potrebuje povolenie opustiť pozemky hradu, s výnimkou lekcií premiestňovania, či už je plnoletý alebo nie. Len dúfam, že profesor Dumbledore zmení názor ohľadne víkendov v Rokville..."
"Bez starosti, Neville," ozvala sa Ginny a potľapkala ho po ruke. "Bez ohľadu na to, kto bude vo finále, Fred a George nám zoženú lístky, majú výsadnú zmluvu. Uistíme sa, že zoženú lístok aj tebe. Môžeš povedať, že si počas vianočných sviatkov na návšteve u nejakých priateľov - čo bude nakoniec pravda. Určite ťa stará mama nechá urobiť to, nie?"
Nevillov výraz, keď zízal na Ginny spôsobil, že Harry mal chuť ho zaškrtiť. Ako sa opovažuje sa na ňu takto pozerať!
"To... to by bolo absolútne brilantné, Ginny! U...urobila by si to?" Náhle znovu vyzeral skôr ako ten starý Neville, než ten rýchlo vyspelý, ktorý strávil leto používaním časovratu. Ale o chvíľku neskôr, ako sa uprene pozeral na Ginny, chlapeckosť mu z tváre zmizla a náhle sa zdal znovu až príliš vážny. Harry si myslel, že sa možno cítil nepohodlne s tým, že bol starší bez toho, aby v uplynulom čase veľa zažil. Nechodil do školy, nestýkal sa s nikým jeho veku. Len strávil šesť mesiacov záhradníčením.
Srdečne sa na neho usmiala a Harry sa zaujímal, ako mohla nevidieť, že mu rovno ukazovala cestu. "Samozrejme." Harry sa znovu pozrel na Nevilla; pocity mu bolo vidieť v tvári, a Harry si spomenul, ako on sám nalákal Ginny na ceilidh, rovnako ako si spomenul, že Neville a Ginny spolu v jeho druhom živote chodili a išli spolu aj na ples počas trojčarodejníckeho turnaja. To s Nevillom býval zaradený do klubu hynúcich pre Ginny Weasleyovú. Neville!
A teraz bol Neville tak dospelý a... a tak odlišný. Niekedy. Harry sa rýchlo zadíval dolu na jedlo predtým, ako sa ho ktokoľvek spýtal, prečo civel na Nevilla. Nie, pomyslel si. Toto sa nemôže diať.
Čoskoro dojedli puding, Neville vzal kúsok čokoládového koláča a povedal Ginny, "Toto asi nezvládnem, Ginny. Chcela by si sa so mnou podeliť?"
Harry sa usiloval nepozerať na nich, ako si naberali kúsky čokolády, rozprávali sa a smiali, keď ju Neville zasypával nejakými zábavnými vecami, ktoré Sirius povedal počas lekcie premiestňovania. Ty blbec, to Sirius je ten vtipný, pomyslel si Harry rozhorčene; ty len opakuješ jeho slová ako papagáj.
Náhle cítil, ako sa mu zježili vlasy na krku a zacítil varovný pocit. Otočil sa a pozrel naprieč Veľkou sálou. Draco Malfoy nič nejedol; možno dojedol, ale neodchádzal. V ruke držal lyžičku s dezertom, ktorá vyzerala ako zamrznutá. Harry myslel, že zazeral na neho, ale potom si uvedomil, že v skutočnosti hľadí vedľa. Jeho tvár bola maskou absolútnej nenávisti a odporu, ako sledoval Nevilla Longbottoma a Ginny Weasleyovú.
~ ~ ~ ~ ~
Druhé ráno sa ôsmi z nich boli osviežiť po behu. Ginny si vyzliekla mikinu a viac si uvoľnila tričko, aby sa ochladila. Harry sa usiloval necivieť, ale bolo to ťažké; baziliškov amulet jej visel medzi prsiami a on cítil, že by bolo treba nadľudské úsilie, aby sa zameral na niečo iné. Nakoniec sa mu podarilo odtrhnúť oči, a videl, že Malfoy uprene pozeral na rovnaké miesto, krivý úsmev na bledej tvári. Harry sa zaškľabil a pozrel preč, aby videl, že Mariah na Malfoya pozerá pomerne nepriateľsky. Žiarli, uvedomil si Harry. Podvádza s ňou Ginny, a ona ho chce celého pre seba. Harry uvažoval, ako by to mohol otočiť vo svoj prospech...
Ale náhle si uvedomil, že Mariah sa už viac nedívala na Draca; jej pozornosť tiež pritiahol baziliškov amulet, hoci nie z rovnakého dôvodu ako Harryho a Malfoya. Dokráčala k Ginny a zdvihla amulet. Znovu mala oblečené tie rukavice bez prstov.
"Odkiaľ do bekla máš toto?"
Ginny sa na ňu zamračila a odpovedala. "Och! Máš na mysli 'odkiaľ do pekla... ' "
Mariah teraz vyzerala otvorene nepriateľsky. "Prestan si robiť srandu s môjho prízvuku. Vieš, čo myslím."
Ginny potriasla hlavou. "Nie, obávam sa, že neviem. Ja... kúpila som to a niekomu darovala, ale on si to nenechal." Očami krátko mihla Harryho smerom a potom späť k Mariah.
"Kúpila gde?" dožadovala sa Mariah.
Ginny vyzerala nervózne; Harry si pamätal, že bola po amulet u Borgina a Burka, a nevyzerala, že by to bola ochotná pripustiť.
"V Londýne," odpovedala ticho, čo bola technicky pravda.
Mariah to nespochybnila. Potriasla hlavou, v tvári zhnusený výraz. "Nemal právo. Nemal žiadne právo to prodať..." povedala, akoby okolo nej stálo ďalších sedem ľudí, ktorí čakali na vysvetlenie. Kto nemal žiadne právo to predať? zaujímalo Harryho.
Prekvapilo ho, keď Malfoy vykročil vpred, jemne jej položil ruku na rameno a zľahka sa spýtal, "Kto nemal právo?" akoby čítal Harrymu myšlienky. Tá starostlivosť voči nej spôsobila, že Harrymu nádejou poskočilo srdce; možno to s Mariah nebolo len o sexe. Možno, niekde hlboko vo vnútri, k nej skutočne niečo cítil.
Pozrela sa Dracovi do očí a vypľuvla, "Munro."
Teraz vykročil vpred Tony, ktorý predtým pomáhal Ruth. "Nie je to tvoj brat? Myslím, že si to raz hovorila, na elixíroch..."
Pozrela sa, ako by to teraz bol Tony, na koho sa hnevala. Tmavé oči jej planuli. "Jasan, Munro, moj skvelý brácha. Nemal žiadne právo to prodať." Jej oči teraz vyzerali plačlivo, ako kývla k amuletu. "Aj keď on bol ten kto..."
Náhle sa odmlčala, ale Harrymu sa rozsvietilo. V tom druhom živote, jej brat to z jazera nikdy znovu nezískal. V tomto živote to urobil, niekedy po roku 1981. Ale Harry mal žiabrovku, vďaka ktorej dýchal pod vodou. Nikto, kto by šiel hlboko do jazera by nebol schopný urobiť to bez nejakého spôsobu, ako dýchať. A zdalo sa, že amulet bol v úschove jazerných ľudí. Podarilo sa s nimi jej bratovi spriateliť a prijať amulet ako dar, rovnako ako Harry?
Podišiel blízko nej a zašepkal jej, "Ako ho dostal z jazera?"
Vtedy vyzerala vystrašené, oči doširoka otvorené, ako civela na Harryho. "Ako si vedel--?" začala udýchane, cúvajúc od neho, na tvári maska strachu. Potom sa náhle otočila a utiekla chodbou, potom počuli jej kroky po schodoch pravdepodobne smerom k žalárom. Než Harryho opustila, videl jej na tvári slzy. Draco Malfoy vybehol za ňou, bez slova ku komukoľvek vrátane svojej priateľky, a Harry videl, ako znepokojene vyzeral. Dobre, pomyslel si. Potrebuje ho. A on to vidí. Veľmi, veľmi dobre...
Potom vzhliadol na ostatných; Ginny, Ron a Hermiona sa jasne cítili nepohodlne, pretože vedeli, ako Harry vedel, že amulet bol v jazere. Tony a Ruth jednoducho vyzerali stratení. "Eh, jednoducho dokončime rozcvičku. Malfoy sa s ňou porozpráva. Som si istý, že to bude v poriadku." Hlas sa mu triasol a letmo pozrel na Ginny, ktorá pustila amulet a zastrčila si ho pod košeľu, aby bol z dohľadu. Harry si potom uvedomil, že Mariah nemusí vedieť, že Draco mal rovnaký amulet. Tým by bola pravdepodobne úplne popletená. Znamenalo to, že ho nemal so sebou, keď boli spolu? Alebo-- bolo v skutočnosti možné, že spolu nespali, že nerobili nič, obvykle spojené s vyzliekaním oblečenia? Cítil sa tým mierne rozladený; ohromne by pomohlo, keby mal spôsob, ako poznať pravú povahu vzťahu medzi Dracom a Mariah.
Potom, čo sa osprchoval (Malfoy v kúpeľni prefektov nebol, ako si všimol), sa Harry išiel pozrieť na tetu. Našiel správnu chodbu a opatrne zaklopal. Pustila ho pani Figgová.
"Och, dobré ráno, Harry. Tu sme skoro hotové."
Vstúpil do ich obývačky a videl, že teta veľmi pokojne sedela na stoličke pri ohni a na hlave mala triediaci klobúk. Prehltol. Dumbledore stál neďaleko, usmial sa na Harryho a jeho modré oči za okuliarmi žiarili.
"Dobré ráno, Harry," pokýval a potom sa pozrel na Petúniu Dursleyovú. Harry si myslel, že počul nejakú mumlanú konverzáciu spod klobúka, predtým, ako tento otvoril "ústa" a veľmi jasne oznámil, "Slizolin!".
Teta si zložila klobúk, uhladila si vlasy a vyzerala byť so sebou spokojná. Harry sa zaškeril. To som mal vedieť.
"Veľmi dobre Petúnia," usmiala sa na ňu pani Figgová, akoby teta skutočne niečo urobila.
Harry sa na ňu slabo usmial, kým Dumbledore hovoril, "Budem informovať profesora Snapa, že má nového člena slizolinskej fakulty. Slizolin má dlhú a vznešenú tradíciu a vyšli z neho vysoko kvalifikované čarodejnice a čarodejníci," vyhlásil slávnostne, kútikom oka pozerajúc na Harryho.
"Nuž, chcelo ma to dať do nejakej inej fakulty, ale žiadna sa mi nepáčila," povedala jeho teta a Harrymu poklesla čeľusť.
"Mala si na výber a vybrala si si Slizolin?" Ale potom si spomenul, že keď mal na výber v inom živote, urobil to isté. Pani Figgová sa naježila.
"Nuž, spýtala som sa Arabely, v ktorej fakulte bola ona a odpovedala mi, že s bratom boli v Slizoline. Potom som sa spýtala, v ktorej fakulte je Draco a tiež povedala, že je v Slizoline. Zdalo sa to ako jasná voľba."
Hej, pomyslel si Harry. To isté som si myslel v inom živote...
Zvláštna vec bola, že si myslieval, že mal na výber fakultu kvôli tomu, že mal niektoré Voldemortove sily. Teraz si spomenul, že Jamie hovorila, že mal tiež na výber. Možno to bolo niečo v jeho rodine - konkrétne v matkinej rodine - čo ponúkalo klobúk, aby to urobil. Potom si to náhle uvedomil.
"Profesor," povedal Dumbledorovi, "stalo sa toto aj predtým?"
Riaditeľ sa na neho zamračil. "Čo či sa stalo predtým, Harry?"
"Aby boli muklorodené čarodejnice alebo čarodejníci zaradení do Slizolinu."
Prikývol v porozumení. "Ach, vidím, čo máš na mysli. Je to vzácne, to je pravda, ale občas sa to v tisícročnej histórii školy stalo. Počkaj... posledný krát, čo si spomínam, že sa to vyskytlo, bolo niekde v päťdesiatych rokoch 19. storočia... alebo v dvadsiatych?"
Harry prehltol. Očividne to bola zriedkavá vec. Pozrel sa na tetu, zvedavý, či rozumela zaujatosti proti muklorodeným, s ktorou sa pravdepodobne stretne zo strany slizolinčanov a zaujatosti proti slizolinčanom zo strany ostatných. Na druhej strane, bola jedným z najbigotnejších ľudí, ktorých poznal. Ak sa niekto mohol dobre držať proti malicherným, úzkoprsým ľuďom, bola to ona. Na krátku chvíľu sa skutočne cítil dotknutý tým, že si vybrala možnosť byť v Slizoline kvôli pani Figgovej a Dracovi Malfoyovi.
 
 
Poslední komentáře
18.09.2018 23:48:29: Okultní had je přímo nádhera. Moc obdivuju překladatele. Bohužel to vypadá, že povídka zůstane nedok...
10.10.2015 19:51:47: smiley${1}smiley${1}smiley${1}smiley${1}smiley${1}smiley${1}smiley${1}smiley${1}smiley${1}
18.06.2014 19:03:03: Strašně se omlouvám:-),ale teprve teď jsem dočetla OH II a zjistila, že už jede OH III. Při té nesku...
08.05.2014 20:38:28: Tak ešte raz ďakujem za preklad. Táto kapitola bola záživnejšia :) Petúnia v škole na Rokforte je to...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace