Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 11 - 20

12. Hradby 1/2

Preklad: JSark

Kapitola 12 Hradby

Harry civel na papier; z nejakého dôvodu sa mu zježili vlasy na krku. Bol to obyčajný rodný list, ale nebol to ten od britskej vlády. Jeho teta mu neverila, že ho nestratí (niektoré veci sa nikdy nezmenia), namiesto toho mu poslala certifikát z nemocnice so starodávne vyzerajúcou rytinou nemocnice Sv. Dawyda, kde sa narodil, s jeho menom, dátumom a miestom narodenia napísaných elegantným rukopisom, pôrodnou váhou, mierou a menom lekára, ktorý ho rodil (F. X. O´Sullivan).

Na zadnej časti boli odtlačky palca jeho matky, odtlačky jeho malých nožičiek, mená jeho rodičov a miesta a dáta ich narodenia. Zadumane chvíľu civel na informácie o otcovi. James Godric Potter, narodený 5. augusta 1960 v Bath. Prečo Bath? čudoval sa. Ale jeho matka... bola podľa tohto narodená presne štyri mesiace pred ním, 5. apríla 1960 v Appleby Magna, Leicestershire.

So žuchnutím sa posadil, potom zo stoličky vyskočil a hnal sa do spálne; prudko otvoril kufor a prehrabával sa v ňom, dokiaľ nenašiel krabicu, v ktorej skladoval korešpondenciu. Nanešťastie, jeho organizácia ďalej nesiahala; listy z predchádzajúcich rokov boli sprehádzané, pergameny zmiešané s muklovským papierom. Nakoniec našiel, čo hľadal a bežal späť do spoločenskej miestnosti.

"Ty si to už všetko vedela, Hermiona!" povedal zadýchane, mávajúc na ňu listom, ktorý mu predtým v lete napísala. Našiel ho na stole v deň, keď sa vrátil domov z práce a našiel Yvonne Martinovú sledovať, ako jeho teta používala kúzla na čistenie kuchyne. Teraz ho vytiahol a časť prečítal.

"Obaja jej rodičia boli tiež učitelia, sú už na dôchodku. Presťahovali sa do Leicestershiru v roku 1973, potom, čo ich dcéra Valéria zomrela na leukémiu. Keď boli v Londýne v nemocnici Sv. Michala, stretli sa s rodinou z Appleby Magna - matka mala tiež rakovinu, tak boli na rovnakom oddelení - a chceli sa presťahovať do Londýna, aby boli bližšie Svätému Michalovi. Doughertyovci sa chceli presťahovať z Londýna a nechať stratu dcéry za sebou, tak sa presťahovali do leicestershirského domu a platili tej druhej rodine nájomné..."

Rozškľabený pozrel na Hermionu. "Vidíš? Rodina, ktorej platili nájomné - to boli matkini rodičia! Maggie vyrastala v rovnakom dome ako moja matka a teta!" Hermiona na neho s úžasom pozrela. "Nerozumiem, prečo myslíš..."

"Snapova mysľomisa!" zasyčal na ňu. "Keď sme ho videli navštíviť mamu v Godrikovej úžľabine, bola tam teta Petúnia, pamätáš? Hnevala sa na mamu za to, že nezachránila moju starú mamu..."

"To ale stále neznamená..."

Harry civel do prázdna. "A je tam ešte niečo ďalšie... Keď si mi prvý raz povedala, kde bol ten dom, Highgrove číslo 10, pokúsil som sa zistiť, kde som predtým tú adresu počul." Spomenul si na rána, keď sa ako chlapec prebúdzal na zvuk hrubého búchania na dvere jeho prístenku...

"Choď pre poštu, ty lenivec, buď aspoň raz užitočný!"

Reptajúc sa vytackal spod schodov k dverám, aby zobral poštu. Účty, reklamy, pohľadnica od tety Marge a obálka s adresou "Pani Petúnia Dursleyová, Zobia ulica č. 4, Malé Neradostnicee, Surrey. Obrátil ju a na zadnej strane bola adresa odosielateľa: ulica Highrove č. 10, Appleby Magna, Leicestershire.

A potom občasná strohá strýcova otázka k tete: "Zaplatili už nájomné? Nie je moja chyba, že sú učitelia, či hej? Keby robili niečo rozumné, neoneskorili by sa s nájomným pri neočakávaných výdajoch. Myslela by si, že som zabil jej strýca, len aby museli zaplatiť za pohreb..."

Ako väčšina detí Harry nevenoval rozhovorom o financiách pozornosť. Často mu pripomínali, akým bol finančným bremenom, ale keď videl tie márnotratné darčeky pre Dudleyho, evidentne im núdza nehrozila, takže nič z toho nebral vážne. Vlastne by bol šťastný, ak by továreň na vŕtačky skrachovala a jeho príbuzní by museli žiť na nechutnom, pavúkmi zamorenom mieste, hoci by tam s nimi musel bývať aj on. Ale iste by našli spôsob, ako ho z celej veci obviniť a pravdepodobne by mu strpčili život, takže nakoniec bolo lepšie, že boli neškodní s dostatkom peňazí a hračiek, aby sa nemuseli pre pobavenie uchyľovať k mláteniu Harryho.

"Doughertyovci celé roky platili nájomné tete Petúnii! Pamätám si obálky. Maggie rozhodne vyrastala v dome mojej mamy."

"Takže moja sestra vyrastala v tom istom dome, kde žila tvoja matka. To stále nevysvetľuje, prečo sa tvoja mama narodila o tri dni skôr, ako si si myslel," zamračil sa Ron, snažiac sa utriediť si informácie.

Harry premýšľal. "No, ak pridáme päťku a štvorku a čísla v roku 1960... dostaneme dvadsaťpäť. Keď sčítaš číslice, dostávame sedem správne, Hermiona? Zastav ma, ak sa mýlim, ale myslím, že moja mama bola zrejme prvá dcéra vojny v proroctve. Môžete vymyslieť inú ženu, ktorá má viac spoločné s Voldemortovým pádom?"

"Ja nie," pokrčil Ron ramenami. "Chcem povedať... keby nezomrela..." hlas sa mu vytratil. Harry si pamätal jeho reakciu v mysľomise, pri zistení, že svet sa tak drasticky zmenil, keď jeho matka nezomrela, a že Harry potom svoju matku zabil, aby ochránil Rona a šiel za to do Azkabanu.

"Správne. Takže ak pripočítame sedem k jedenástim leva a piatim mesačného dieťaťa, dáva nám to dvadsaťtri, čo je päť, keď sčítaš dvojku a trojku... Ak je prvý trojuholník polovicou z druhého, tak u druhého nám musí vyjsť desiatka. Z čoho bude jednotka, ak sčítate jednotku a nulu!" dokončil víťazoslávne. A päť a jedna dajú šesť, čo je súhrn pre oba trojuholníky!"

Hermiona vyzerala neistá. "Neviem... bola som si tak istá, že druhou dcérou vojny bola Annie Weasleyová..."

Harry sa zamyslel. "No, ak mám v tomto pravdu, druhý trojuholník musí dávať celkovo desiatku. Takže začíname s jedenástimi a piatimi, čo nám dáva šestnásť. Ak je celkový súčet pre troch ľudí v dvadsiatkach, muselo by to byť dvadsaťosem, aby potom z toho bola desiatka. Alebo tridsaťsedem, ak je to v tridsiatkach Dvadsať osem je o dvanásť viac ako šestnásť. Pri šestnástich nám z dvadsaťosem ostáva dvanásť. Tridsať sedem je o dvadsať jedna viac. Z tridsaťsedem nám zostáva dvadsať jedna."

Ronova tvár sa rozjasnila. "Oba sa stávajú tromi, ak ich spočítate! A opomenul si tínedžerov: Do devätnásť nám pri šestnástich zostáva tri. Bez ohľadu na to, ako to sčítaš, číslo druhej dcéry musí byť tri, ak celok bude desať!" Harry a Hermiona na neho šokovane pozreli. Ron zružovel. "Čo, nemôžem sa cez prázdniny trochu učiť aritmanciu?"

Potom si Harry spomenul, ako mu Sandy na brehoch jazera Ascog povedala: Dcéra je tri. Sandy už mu to povedala.

"Takže, otázke znie: snažila sa tvoja mama skryť, že bola v proroctve?" spýtal sa Ron. Harry si spomenul, ako sa hádala s Luciusom Malfoyom. Ohľadne jej narodenín bola neoblomná. Presvedčiť Malfoya bolo takmer rovnako dôležité ako Voldemorta takže mu možno klamala, to by všetko vysvetlilo. Každý rok ôsmeho apríla oslavovali jej narodeniny, to si Harry pamätal. Nemohla si dovoliť, aby sa ktorékoľvek z detí prerieklo, nie s Dracom ako priateľom Harryho a Jamie.

"Vyzerá to tak," povedal potichu. V druhom živote sa vydala za Snapa, ktorý jej o proroctve povedal predtým, ako sa zmenili časové línie. Možno to bol jeho nápad predstierať, že mala iné narodeniny, urobil by čokoľvek, aby ju ochránil a urobil ju šťastnou.

"Ale ak skrývala svoje skutočné narodeniny, znamená to, že Voldemort vedel, aké majú byť súčty pre oba trojuholníky?" Spýtala sa poplašenie Hermiona. "Znamená to, že vie, aké číslo by mala mať druhá dcéra vojny?"

Harryho srdce mu skočilo do krku. "Možno. Ron... je možné, že tvoje staršie sestry neboli v skutočnosti narodené vtedy, keď myslia? No, Maggie rozhodne nebola narodená, kedy si myslela. Ale čo Annie? A ty, Ginny... videla si niekedy tvoj rodný list?"

Ginny potriasla hlavou. "To nedáva zmysel, Harry. Mama si určite pamätá, kedy sa každý z nás narodil..."

"Nie ak by jej bola upravená pamäť. Spomeňte si, Pettigrew žil s vašou rodinou celé roky, ale nemal odvahu vaše sestry zabiť, vzal ich preč, aby ich ochránil."

Harry sa rozhliadol po okolitých študentoch. Nenávidel pomyslenie, že ktokoľvek z Weasleyovcov bol v nebezpečenstve; boli mu ako rodina. Potom vytreštil oči. Existovala ďalšia skupina, ktorá mu bola ako rodina--- aj Weasleyovcom. "Počkať! Kentaur povedal Billovi, že dcéra vojny vzíde z jeho rodiny..."

Rok pokrčil ramenami. "Pamätám si. Preto chceš asi vedieť narodeniny mojej mamy..."

Hermiona sa vzrušene postavila. "A pani Weasleová nám hovorila, že počas vojny ju ako dieťa vzali na sever. Je určite dcéra vojny!"

"Nie," oponoval Harry, "teda--- iste je to možnosť. Ale mal som na mysli, že Bill má ďalšiu rodinu. Túto rodinu. Chrabromilčanov. Všetci Chrabromilčania sú rodina. Kentaur mohol myslieť ostatných Chrabromilčanov, nie nevyhnutne pokrvných príbuzných..."

"No, potom by to mohol byť ktokoľvek," povedala Hermiona skľúčene.

"To nám dáva viac možných kandidátov, ale je to lepšie, nie? Znamenalo by to, že Voldemort to tiež ešte musí zistiť a je na tom rovnako ako my."

"Možno, ale nebol by som si taký istý," ozval sa Ron zlovestne. "Ak Pettigrew vedel, kto bola druhá dcéra vojny, možno mu to povedal. Alebo sa mohol rozhodnúť zbaviť sa všetkých Chrabromilčanov." Alebo všetkých Weasleyovcov, pomyslel si Harry otrasený. "Alebo," dodal neisto, "mohol mu vedome o identite dcéry vojny klamať, a to je ďalšia príčina, prečo chce byť z Voldemortovho dosahu. Napadá vás iný dôvod, prečo by sa vzdal? Čokoľvek, čo čakal, že mu Voldemort urobí, muselo byť horšie ako Azkaban, takže musel urobiť niečo skutočne zlé."

"Ak máš pravdu, znamenalo by to, že Voldemort už vie, že mu Červochvost dal zlé meno," pokračovala Hermiona.

"Možno. Mohla to byť len príprava na najhoršie," odporoval Harry.

Všetci na pár minút stíchli, potom Ron zívol. "Sakra, potrebujem sa navečerať. A potom ísť spať. Zajtra sú skúšky pre anglický tím."

Harry vytreštil oči. "To je fakt, zabudol som!"

Ron sa zaškľabil. "Myslíš, že to do welšského tímu zvládneš?"

"Netuším. Ako sa na skúšky dostaneme?"

"Remus ma berie letaxom od Troch metiel. Ráno zaletím s McGonagalkou dolu do dediny. Má to byť niekde v Kente - veľký čarodejnícky statok, bez muklov a s antimuklovskými kúzlami. Sirius sa s tebou po raňajkách stretne v hale, má prenášadlo pre vás oboch."

"Pôjde so mnou Sirius?" Harry sa cítil trochu lepšie.

"Jasne. Dumbledore si ani nebol istý, či nám toto všetko má dovoliť, ale Remus so Siriusom ho presvedčili. Osobne si myslím, že si budem pripadať z formy."

Harry sa zaškľabil. "Nebudeš. To ja sa chystám urobiť si hanbu..."

Hermiona prevrátila očami. "V poriadku, poďme jesť, než začnete súťažiť o to, kto bude horší."

*****

Po raňajkách, alebo skôr po pokuse o ne, sa stretol v hale so Siriusom. Ako obvykle mu pred zápasom nechutilo, dúfal, že neomdlie od hladu, ak by skúšky trvali pridlho. Kým McGonagalová odišla do dediny s Ronom, Snape vyšiel z Veľkej haly s Maggie po boku. Boli zabratí do rozhovoru, ale Snape zastavil, vidiac Harryho v metlobalovom drese; keď pochopil o čo ide, pokývol mu.

"Veľa šťastia, Pot-- Harry," opravil sa, pozrúc stranou na Maggie. Harry si želal, aby mohol ísť s nimi.

"To je dres na metlobal? Je to niečo ako... futbal na metlách?" usmiala sa Maggie.

"Nie úplne," začal, ale prerušil ich príchod Siriusa.

"Vyzeráš ako..." začal Sirius, Harry len dúfal, že zase nechce spomínať jeho otca. "Fajn, pripravený?" Sirius mal cez plece prehodenú metlu, ktorá vyzerala ako školská. Harry prikývol a Sirius vytiahol prenášadlo. Po pár minútach čakania sa aktivovalo, Snape, Maggie a hala boli náhle preč. Pri pristávaní Harry zakopol, ale nespadol. Dúfal, že ho nikto nevidel, bol nervózny, akoby mal zvracať.

Boli na vrchole hradieb obrovského hradu, vo vnútri bol priestor vhodný pre metlobal bez rizika prezradenia. Lavice pre divákov boli umiestnené pod hradbami, chránené pred počasím, ale s obmedzeným pohľadom na vysoko lietajúcich hráčov.

S obavami sa pozrel na Siriusa, pretože naokolo nikto nebol, očakávajúc, že to nebude jeho kmotor, ale smrťožrút pod všehodžúsom... ale o chvíľu neskôr sa začali premiestňovať aurori (aspoň si to Harry myslel) v čiernom, kontrolujúci okolie. Po nich nasledovali hráči welšského tímu v červenom a zelenom, ktorí sa začali zhromažďovať a zvítavať. Harry si všimol hráčov za Harpye aj Caerphillské katapulty, a začal mať pocit, že sem nepatrí.

Prišiel k nemu Owen Aberystwyth a nadšene mu potriasol rukou, až mal Harry pocit, že mu ju vykĺbi. "Vitaj," škľabil sa Owen, potom spozoroval Siriusa, vytreštil oči a zbledol. "Vy musíte--- myslím--- musíte byť---"

"Sirius Black," podal mu Sirius ruku a venoval mu ironický úsmev. Owen stále civel a Sirius nakoniec strčil ruky do vreciek. Harry sa zamyslel, usilujúc sa necítiť nahnevaný, koľko toho Sirius zažil od svojho očistenia. Jeden by myslel, že vôbec nebol zbavený obvinení. Nakoniec sa radšej rozhodol spýtať, kde presne sa nachádzajú.

"Toto je Tomen Castell, ale muklovia vidia len stromy rastúce tam, kde zvyklo byť opevnenie. Bol postavený špeciálne pre metlobal a od začiatku skrytý mágiou. Vedľa je dedinka menom Dolwyddelan. Tu sa v decembri bude hrať európske finále o pohár," vysvetľoval pyšne. "Samozrejme dúfame, že sa do finále dostaneme," dodal, zdvíhajúc obočie na Harryho. "Najlepšie miesto, ľudia v dedine sú mágiu znášajúci muklovia, takže je to tu obľúbené."

Sirius a Harry vyzerali šokovane, takže vysvetlil. "Nie že by o nás vedeli, samozrejme, ale ak niekto z nich niečo vidí, rozumne si povie, že sa to nemohlo stať, takže nemusíme stále niekomu vymazávať pamäť. Väčšina muklov tu žije po generácie, tradujú sa medzi nimi rodinné príbehy, takže vedia, že niektoré veci nemôžu logicky a vedecky vysvetliť a tak sa s tým neobťažujú. Vlastne sú trochu poverčiví, ale to sa nám hodí."

Harry sa trochu uvoľnil, ale znovu znervóznel, keď videl tmavovlasú ženu v červenom habite smerujúcu k nim. "Erika, poď a zoznám sa s jedným z kandidátov na nového záložného stíhača," usmieval sa na ňu Owen. Harry zistil, že ide o Ericu Welchovú, čarodejnicu, ktorá nahradila Audru Griffithsovú v Harpyách.

Harry sa s ňou privítal, keď sa primiestnil malý chudý muž neurčitého veku, ktorého Owen privítal výkrikom "Jean-Claude!"

Malý muž, s hnedým hábitom preveseným cez rameno, si s Owenom potriasol ruku. "Nemal by som to pokaziť. Je to moja posledná šanca hrať v Európskom pohári."

"Uhm," obrátil sa Harry neohrabane na Owena, "nemajú byť vo welšskom tíme Welšania?"

"Otec Jeana-Clauda Jonesa je Welšan ako ty a ja, Harry. Jeho mama je Francúzska a on tam vyrastal a chodil do školy, ale narodil sa len trochu severnejšie odtiaľto, tam, kde aj jeho otec. Ako sa má ten starý burič, Jean?" zaskľabil sa Owen.

"Stále robí problémy. Niektoré veci sa nemenia, n´est ce pas?"

Harry prehltol. Takže stál proti Owenovmu starému priateľovi. Skvelé. A bol takmer rovnakú postavu ako Harry v jedenástich, malý a mrštný. Harry sa cítil veľký a nešikovný. Mal som sa prihlásiť na strážcu, pomyslel si.

Na hradby dorazil ďalší človek, ktorého Owen tiež nadšene privítal. Nebol o veľa vyšší ako Jones, ale svalnatejší. Harry nezachytil jeho meno, krstným to bolo niečo ako Neil.

"Fajn, počúvajte, vy traja," oznámil Owen, keď predstavovanie skončilo. "Pred sebou vidíte náš tím, dvoch riadnych hráčov a záložníkov. Oba tímy sú zmiešané (červená a zelená), nemyslite si, že je jeden lepší ako druhý. Každému hráčovi platím 25 galeónov - hoci to môže byť aj v muklovských peniazoch, dnes je ťažké sa dostať ku galeónom, s tým neporiadkom okolo Gringottov - za každých desať bodov, ktoré dnes premenia. Každej osobe vo víťaznom tíme tiež zaplatím prémiu ďalších dvesto galeónov. Vy štyria," pokynul Harrymu, Erike, Jean-Claudovi a Neilovi, "budete všetci hľadať strelu. Keď ju jeden z vás troch chytí," ukázal na Harryho a zvyšných dvoch mužov, "hra skončí a ktorýkoľvek tím má viac bodov z gólov, vyhrá. Ak ju ako prvá chytí Erika, znovu ju pustí a budeme pokračovať, kým jeden z vás troch neukáže, že si zaslúži byť môj nový záložný chytač. Erika dostane 25 galeónov zakaždým, keď chytí strelu a pustí ju."

Teraz zazeral na potenciálnych stíhačov, oči zúžené. "Ak nerozumiete, poviem to jasnejšie. Každý hráč bude chcieť tento zápas natiahnuť, pretože čím dlhší bude, tým viac peňazí dostanú. To znamená, že nechcú, aby niekto z vás troch chytil strelu. Dnes nehráte za tím; hráte za seba. Obvykle máme dvoch odrážačov posielajúcich dorážačky k vám a dvoch preč od vás. Dnes tu budú štyria odrážači posielajúci dorážačky k vám a žiadneho od vás. Vonku nemáte priateľov, a nebojujete len s druhými dvomi potenciálnymi stíhačmi, ale aj so súčasným stíhačom, ktorý doviedol Harpye k víťazstvu vo finále Ligy. Nebudú tam žiadne fauly, ak jeden z hráčov bude musieť prestať hrať, nedostane zaplatené nikto z nich, hoci ich tím zvíťazí. Ak sa niekto zraní a bude musieť pristáť, je to blbé. Keď sa dotknete trávy, ste mimo. Otázky? Fajn," tlesol, keď neodpovedali. "Och, takmer som zabudol. "Ak niekto z vás troch chytí strelu pred Erikou, bude v tíme, ale nie ako záložný stíhač - tým sa stane Erika." Harry si všimol divokého výrazu v jej tvári. Nehrá len o peniaze. Hrá aj o svoju prácu, pomyslel si.

Nikdy v živote sa necítil taký nervózny, líšilo sa to od všetkých zápasov, ktoré zažil. Premýšľal, že to vzdá, ale potom si predstavil titulok v Dennom Prorokovi... Harry Potter príliš zbabelý pre welšský tím. Môže vôbec zostať primusom Rokfortu?

Mrzuto sa otriasol. Urobím najlepšie, čo budem môcť, nikto nemôže žiadať viac.

Čoskoro sa všetko rozmazalo, Owen pískol, ostatní naskočili na metly, Harry za nimi. Čoskoro sa hráči preháňali oslepujúcou rýchlosťou, triafači zeleného tímu si precízne prihrávali prehadzovačku, ale nedostali sa cez strážcu červeného tímu. Harry obdivoval ich schopnosti príliš dlho, zrazu zbadal dorážačku len pár stôp od neho a rýchlo klesol, cítiac, ako mu presvišťala nad hlavou. Narovnal sa a otriasol, rýchlo ignoroval triafačov a sústredil sa na to, aby ho nezabila dorážačka. A na hľadanie strely. Bolo tam toľko aktivity, že bolo ťažké vidieť, čo sa dialo. Potom si všimol, čo robia ostatní stíhači.

Jean-Claude z nejakého dôvodu lietal za zeleným odrážačom a Neil lietal v kruhoch blízko červenej bránkovej obruče. Erika robila premety okolo zelených obručí, horlivo sa rozhliadajúc. Náhle divoko zletela dolu a Harry videl nízko na poli zažiariť zlato. Vystrelil k nemu, dokonca si nevšimol, že jeho metla je rýchlejšia ako jej. Pomaly sa posúval pred ňu, kúsok po kúsku, videl, ako sa tam dole trepoce strela...

Harry zavrčal a usiloval sa udržať metlu, keď sa s ním zrazil robustný čarodejník v zelenom. Pozrel sa s obavami na Eriku, očakávajúc, že strelu dostane ako prvá, ale zelený hráč ju udrel už pred Harrym a ona visela na metle len jednou rukou. Harry cítil ostrú bolesť v boku a bol zvedavý, či si zlomil nejaké rebrá; náhle bolo dosť mučivé dýchať. Pozrel dole, ale záblesk zlata už nerozoznal. Chcel zagániť na čarodejníka, ale ten už bol preč. Erika sa vyškriabala na metlu, tvár stemnená hnevom. Ponáhľala sa preč od Harryho a keď sa obrátil, videl dvoch červených hráčov pohybujúcich sa smerom k nemu - vyzerali, že majú niečo za lubom. Keď boli takmer nad ním, náhle sa stočil, a potom za sebou počul rev; zrazili sa s vlastným odrážačom, ktorému padla pálka. Harryho ostražitosť poklesla a ďalší červený hráč tvrdo vletel do chvosta jeho metly, kým ďalší hráč prišiel z opačného smeru a tvrdo zatlačil na rúčku jeho metly. Náhle sa točil vo vzduchu, s boľavými rebrami, prsty mu skĺzavali z rúčky a svet bol jednou veľkou škvrnou. Snažil sa udržať a potom ostro trhol metlou nahor, vystreliac do neba nad hradbami. Točila sa mu hlava, rýchlo dýchal, v hrudi ho bodalo.

Ostatní hráči nemali zľutovanie. Buď sa dostanem do tímu, alebo pri tom pokuse zomriem, pomyslel si.

Rozhodol sa, že Jean-Claude mal dobrý nápad držať sa iného hráča. Mohol by pokračovať takto, miesto toho, aby bol terčom. Pozrel pod seba predtým, ako sa rozhodol držať sa čarodejnice v červenom, ktorá sa s prehadzovačkou stáčala smerom k zelenému strážcovi. Jej červenohnedé vlasy viali za ňou a vyzerala znepokojená, keď ho za sebou zaregistrovala. Pri lete sledoval ostatných stíhačov. Neil zrýchlil cez ihrisko, ale potom zastavil a pozrel dolu. Harry ho napodobnil, ale dole nebolo vidieť žiadny zlatý záblesk. Znovu sa napriamil a takmer vrazil do centálnej obruče; odchýlil sa práve včas a usúdil, že sledovať triafača nebol najlepší nápad. Práve sa chcel prilepiť na jedného z odrážačov, keď odrážač bez pálky použil chvost svojej metly, aby mohol poslať dorážačku na Neila, ktorý nedával pozor. Keby sa neuhol, udrela by ho do hlavy.

"Dolu!", zajačal Harry, ale Neil ho buď nepočul alebo ho ignoroval. Odrážačka bola blízko, Harry to nemohol stihnúť. Tak skúsil niečo iné, ukázal dolu, zakričal, "Strela!" a sám sa vrhol tým smerom dúfajúc, že ho Neil bude nasledovať. Spomenul si, ako Krum urobil Wronského fintu na svetovom pohári, a pokúsil sa ho čo najlepšie napodobniť. Obzrel sa a Neil bol za ním, dorážačka mu preletela neškodne nad hlavou. Harry si vydýchol od úľavy a trhol rúčku metly nahor. "Len som žartoval," roztrasene zavolal na Neila, ktorý sa na neho zamračil; evidentne si neuvedomil, že ho Harry zachránil.

Triafači oboch tímov stále skórovali, zatiaľ čo štyria stíhači sa preháňali hore-dolu a občas schytali úder. Harry sa rozhodol skúsiť sa prilepiť na Eriku, ktorá z toho bola dosť mrzutá a pokúsila sa ho striasť. Potom si všimol, že Neil sledoval Jeana-Clauda a ten bol rovnako namrzený ako Erika. Na nešťastie, Erika s Harrym boli blízko červených obručí a ostatní stíhači boli pri zelených, keď sa strela objavila asi šesť stôp nad zemou blízko zeleného konca ihriska. Harry sa otočil a hnal sa k nej, hneď ako ju uvidel, ale Neil a Jean-Claude boli bližšie, klesli dolu bok po boku, vrážajúc do seba tak, že vrazili do strely a poslali ju k okraju ihriska. Nakoniec rozzúrený Jean-Claude zhodil Neila z metly, asi osem stôp vysoko, takže zrejme nebol zranený, ale Harry videl, aký je sklamaný. Bol na zemi, diskvalifikovaný.

Harry vo svojej novej pozícii uháňal k strele; pri pohľade cez rameno videl, že Erika je tesne za ním a Jean-Claude sa tiež blíži. Potom náhle dorážačka udrela do chvosta Harryho metly a ten sa vyklonil z kurzu priamo pred Eriku, ktorej rúčka Harryho zasiahla do ľavého lakťa tak bolestivo, že musel z celej sily bojovať, aby sa nepustil metly. Keď sa znovu poobzeral, strela bola preč.

Teraz boli traja, Erika a Jean-Claude sa držali za Harrym.

"Zvíťazíš."

"Čo?"

Sandy to nezopakovala, ale keď sa Harry zamyslel, odrážač, ktorý predtým pustil pálku, letel zrazu priamo na neho. Harry stočil metlu rovno hore, len aby zistil, že dorážačka smeruje priamo na neho. Ihneď zastavil, nechávajúc dorážačku presvišťať okolo. Harry sa zamračil na odrážača a pozrel na zem, kde ležala pustená pálka. Mozgom mu preletel nápad - "Vďaka, Sandy! Dostal som nápad."

Bol zvedavý, či to vôbec mohol urobiť. Natiahol ruku a zakričal "Accio pálka!" Pálka sa vzniesla k nemu a skočila mu do ruky; po ceste udrela do chvosta metly Jeana-Clauda, ktorý Harrymu pohrozil päsťou. Keď mal Harry pálku k dispozícii, zameral sa na dorážačku a letel k nej. Ak nemôžem chytiť strelu, aspoň sa môžem uistiť, že nebude napadnutý ďalší stíhač, pomyslel si. Letel k dorážačke, rozohnal sa a poslal ju smerom k odrážačovi, ktorý mu spôsobil také problémy; ten vyzeral šokovaný a rýchlo uhol z cesty. Obaja na seba zazerali, Harry stále poťažkával v ruke pálku.

Teraz hrali celkom inú hru. Zakaždým, keď Harry myslel, že vidí niekoho ísť po ostatných stíhačoch, poslal na neho dorážačku. Mieril hlavne na metly, aby ich prinútil zmeniť kurz, čo ostatných hráčov pekne rozzúrilo. Aby mu obranu spolustíhačov sťažili, červení triafači oddelili Jeana-Clauda od Eriky a jeden zo zelených triafačov schmatol chvost jej metly a ťahal ju k ich bránkam. Harry sa zamračil a poobzeral sa po dorážačkách. Jedna bola pri zelených bránkach, tvrdo ju poslal na zeleného hráča obťažujúceho Eriku, ktorý musel zmeniť smer, aby sa vyhol zrážke. Druhá dorážačka sa vnášala nad stredom ihriska. Harry vyletel nahor a poslal ju na červených triafačov obkolesujúcich Jeana-Clauda. Krátko na to zazrel zlaté mihotanie skryté za dorážačkou.

Stále bolestivo dýchajúc si prehodil pálku do ľavej ruky, natiahol sa a chňapol po tej malej veci. Udivene na ňu pozrel, malé krídelká sa teraz trepotali proti jeho prstom. Prehltol a pozrel na hradby, kde bolo oveľa viac ľudí, ako si pamätal. Pozrel na Siriusa a videl, že kmotor sledoval ostatných hráčov. Zdvihol ruku, aby upútal jeho pozornosť.

"Mám ju!"

Ostatní hráči sa náhlili hore, napodiv sa usmievali. Harry bol čoskoro obklopený členmi tímu, ktorí ho búchali po ramenách a nadšene a udivene vykrikovali. Pretože dýchanie bolo stále ťažšie, vyletel na hradby a takmer sa zrútil blízko Siriusa. "Gratulujem, Harry, si v tíme!" blahoželal Owen. Harry nemo prikývol, sily ho opustili a keď ho Sirius objal, zjajkol.

"Čo sa stalo?"

"M-myslím, že mám zlomené rebrá. Pomfreyka sa o to postará."

"Teraz tu nie je, a ty potrebuješ okamžité ošetrenie. Vezmem ťa dole k tímovému doktorovi. Ako dlho si takto hral?"

"Neviem. Stalo sa to dosť skoro." Vzhliadol a videl, že Owen vyzeral z toho, že hral so zranením, potešenejšie ako predtým. Erika pristála a podala Harrymu ruku. "Gratulujem," povedala, len trocha sklamania v hlase. "Beriem to tak, že som teraz záložný stíhač." Až teraz si Harry spomenul na Owenove slová a uvedomil si, že nebol záloha. Bol riadny hráč. Napodiv Owen Eriku objal a Harry v duchu uvažoval, či to bolo obvyklé.

"Och, no tak, láska. Vieš, že inak si pre mňa vždy jediný hráč... Budeme v spojení kvôli tréningom, Harry!" zavolal Owen ponad rameno. Harry rýchlo zavrel ústa, aby nevyzeral úplne idiotsky a obrátil sa na Siriusa.

"Čo do..."

"Ty si to nevedel?"

"Že spolu chodia? Nie. Nemôžem uveriť, že ju nahradil! A že mu nevynadala, alebo sa s ním nerozišla..."

Sirus sa zasmial a potľapkal Harryho po ramene. "Nielenže spolu chodia. Erika je jeho žena," usmial sa ešte širšie.

*****

Keď Harryho prehliadol lekár, cítil sa lepšie, hoci trochu nemotorne. Pretože prenášadlo sa malo aktivovať až neskoro popoludní, zabíjali čas. Prešli cez kopec k dedine, výstroj nechali za živým plotom oddeľujúcim výbeh oviec. Harry kútikom oka zahliadol niečo čierne, z čoho sa vykľul auror, pohybujúci sa na poli za nimi. Ďalšie opatrenia. Sirius sa zaškľabil. "To je blbosť. Viem, že ťa majú strážiť, ale sme už takmer v dedine a oni sú stále oblečení v habitoch..." Znelo to, ako by si myslel, že tu mali strážiť aj jeho.

Mávol na nich, zastavili, ale vyzerali znepokojene. Zdvihol látku rukávu, ukazoval im ju a nakoniec na nich zareval, "Zbavte sa tých prekliatych habitov!"

Nakoniec pochopili, vyzliekli sa a niesli habity ako kabáty, ale ich oblečenie bolo stále príliš krikľavé a nápadné. Sirius prevrátil očami. "Kedy sa tie polená naučia obliekať sa ako mukovia?" zamumlal. Pokračovali k dedine a kým jedli v rohu krčmy, autori roztrúsene sedeli pri bare. Fascinovane sledovali hlúpu reklamu v televízii, čo vyvolávalo u Harryho a Siriusa nezadržateľný chechot. No, prinajmenšom si nemusíme robiť starosti, že budeme tí nápadní, uvažoval Harry.

Stuhol, keď začul krčmára hovoriť aurorovi vo formálnom oblečení, "Meškáte na svadbu?" "Uhm, nie, vlastne nevesta zmenila názor." Každý v krčme okrem aurorov, Harryho a Siriusa začal súcitiť s úbohým "ženíchom" a rozhovor sa stočil na ľudí podobne postihnutých. Auror vyzeral byť všetkou tou pozornosťou omráčený, jeho partner sa mračil, zatiaľ čo Harry so Siriusom sa nad jedlom dusili od smiechu.

Bol to dobrý deň, pomyslel si. Len dúfajme, že Ronovi sa viedlo rovnako dobre...

 

Poslední komentáře
25.11.2013 20:56:24: Pochybujem, že ju má niekto preloženú celú, preklad pokračuje, pomaly, ale pokračuje. Tak si asi bud...
24.11.2013 23:40:33: Zaujímavá poviedka, fanfiction Harry Potter čítam viac ako rok a stále ma dokáže niečo prekvapiť, pr...
25.10.2013 19:47:32: Milé prekvapenie:) Ďakujem za ďalší kúsok príbehu. :)
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace