Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 11 - 20

11. kapitola 3/3

11. kapitola 3/3 - preklad tigy
Preklad: tigy

Harry Potter a Proroctvo troch

Kapitola jedenásta - časť tretia

Keď opäť pristáli na podlahe spálne, Ronova tvár bola popolavá a Hermiona vzlykala. Vrhla sa na Harryho, teraz už otvorene plačúc a Harry ju hladil po chrbte a po tvári mu taktiež stekali tiché slzy. Ron sedel obďaleč, oči mal opuchnuté a na tvári previnilý výraz. Harry sa s určitými ťažkosťami oslobodil od Hermiony a povedal svojmu priateľovi: „Nebola to tvoja chyba, Ron."

Ronove modré oči stmavli bolesťou. „Zabil si svoju mamu kvôli mne," chrapľavo zašepkal. Harry pokrútil hlavou.

„Nie. Kvôli nej samotnej. Ako by som mohol... ako by som mohol dovoliť, aby sa kvôli mne stala moja matka vrahyňou? Nenechal som ani Siriusa a Remusa, aby to spravili v mojom treťom ročníku. Ako by som mohol nechať ju?"

Sedeli práve na zemi v jaskyni a sledovali Harryho a Rona, ako sa blížia k nehybnému telu Lily Evansovej, ležiacej na prašnej zemi, keď sa Harry rozhodol, že na dnes už toho videli dosť. Bolo dosť ťažké vybrať tieto spomienky zo svojej mysle a vložiť ich do mysľomisy, avšak vidieť ich znovu spolu s Ronom a Hermionou ho dostalo na akúsi emocionálnu horskú dráhu. Po tomto ich Harry vyviedol von z mysľomisy. Cítil sa vo vnútri úplne prázdny, keď musel znovu sledovať, ako odzbrojil svoju matku, vidieť, ako letí vzduchom, vidieť posledný výraz na jej tvári pred tým, ako jej hlava narazila na tvrdý výbežok skaly, ktorý ju zabil.

Zdvihol zo zeme svoje okuliare a utrel si oči. Podarilo sa mu vynechať tú časť, kde spal s Ginny, Ron vedel len toľko, že spolu strávili noc v metlobalovej šatni. Nezdalo sa, že by si domyslel, že spolu spali a tak ho v tom Harry nechal. Hermiona mu síce venovala vševediaci pohľad, ale nič nepovedala. Vyzerala, že ju to trochu ranilo, ale snaží sa to pred ním skryť.

Veľmi rád im však ukázal Jamie. Hermiona vykríkla: „Ach! Je taká pekná, Harry!"

Ron iba stál a díval sa, povedal iba: „Ó, áno..." Hermiona ho nedotklivo uštedrila buchnát. „Iba som sa snažil byť taktný," rýchlo vysvetľoval a rozosmial tým Harryho. Keď mu Harry prezradil, že jeho priateľkou bola Cho Changová, primuska a že on sám bol prefektom a najpravdepodobnejším kandidátom na primusa na ďalší školský rok, Ronovi od údivu spadla sánka.

Avšak potom, ako videli zopár ďalších ukážok vzťahu Harry/Ron z jeho druhého života, Ron sa zaškeril a skonštatoval: „Nuž, veľa dobrého mi to neprinieslo, mať otca s veľkým vplyvom na ministerstve a byť prefektom, keďže to zo mňa spravilo takého idiota. Tiež by som sa nenávidel, Harry."

Harry pokrútil hlavou. „Necítil som k tebe nenávisť, Ron. Iba... nuž, v tom živote som bol slizolinčan..."

Teraz bol rad na Ronovi, aby pokrútil hlavou. „Stále si ťa nedokážem predstaviť ako slizolinčana... a s Malfoyom ako tvojím najlepším priateľom..."

Mlčky sedeli na kamennej dlážke spálne. Ron sa na Harryho nedokázal pozrieť. „Čo... čo sa stalo potom?"

Harry preglgol. „Longbottomovci ma dostali. Mal som súd, odsúdili ma a poslali do Azkabanu." 

Hermiona na neho smutne pozrela. „To preto si mi nechcel prezradiť, ako si sa ocitol v Azkabane..."

„Presne tak. Akosi sa mi nezdalo vhodné začať s 'Vieš, zabil som svoju mamu...'"

Ron potriasol hlavou. "Je to jednoducho hlúpe. Ten zákon by mali zmeniť. Nevravel si, že je to dôvod, prečo išiel do väzenia aj otec Katie Bellovej? Za to, že zabil svoju ženu, keď sa ju snažil odzbrojiť? Človek by za to nemal ísť do väzenia. Ak si tým niekoho zachránil, mal by si byť považovaný za hrdinu."

Harry si povzdychol. "Sam sa necítil ako hrdina, keď zabil svoju ženu, Ron. A ja som tiež nemal ten pocit, keď som zabil svoju mamu. Chcel som ísť na jej pohreb, aj keď..." podarilo sa mu povedať predtým, ako ním začali otriasať neočakávané vzlyky. 'Odkiaľ sa to vzalo? ' divil sa, zatiaľ čo ďalej plakal, neschopný ovládnuť sa. Nebol na matkinom pohrebe - prečo je to pre neho zrazu také dôležité? V tom sa rozleteli dvere a dovnútra vbehla Ginny.

"Ach, Harry!" vykríkla predtým, ako klesla na kolená a vzala ho do náručia, zatiaľ čo on nekontrolovane vzlykal a kŕčovito sa jej držal. "Videla som, videla!" povedala, a nemusela nič viac vysvetľovať. Potom zrazu začul, ako okríkla Rona a Hermionu: "Choďte preč, vy dvaja!" Vyštverali sa na nohy a potom sa za nimi zabuchli dvere. Bolo mu jasné, že sa budú čudovať, čo sa to medzi nimi dvomi deje, ale viac sa o to nestaral, pokojne mohli zostať, ak by chceli byť svedkami jeho totálneho zrútenia. Nezáležalo na tom. Pevne sa držal Ginny a vzlykal, jeho slzy jej zmáčali vlasy a šaty. Nestaral sa o to, či ich Draco Malfoy uvidí skrz amulet. Práve teraz sa nestaral o nič. Iba sa jej držal, potreboval to zo seba dostať a ona tam pre neho bola, vrúcna, spoľahlivá a milujúca.

Iba na tom záležalo.

* * * * * 

Harry bol síce veľmi rád, že je Ginny s ním, keď znovu smútil za svojou matkou, ale vedel, že je to veľmi riskantné. Potreboval si s ňou pohovoriť o Dracovi Malfoyovi. Dohodli si preto stretnutie v spoločenskej miestnosti o polnoci. V utorok v noci nemali hliadku a nikto z hliadkujúcich sa o nich nebude zaujímať, pokiaľ neopustia chrabromilskú vežu.

Keď ju uvidel, ako tam tak sedí pred kozubom, musel sa veľmi premáhať, aby ju znovu nevzal do náručia. V amulete videla, kde boli spolu s jej bratom a Hermionou. Videla, ako odzbrojil svoju matku, keď Lily Evansová namierila svoj prútik na Rona a jej pery formovali slová smrtiacej kliatby. Videla ho, ako ju vytiahol z jazera a odniesol do metlobalovej šatne. (Ďalšia vec, ktorú všetci uvideli, boli oni dvaja, ako sa nasledujúce ráno vynorili z šatne.)

"Ginny," oslovil ju nežne.

Zdvihla hlavu a usmiala sa na neho, až mu z toho poskočilo srdce. Ako ho tam čakala, stískala v ruke amulet, oblečená vo svojom starom sivom župane, pod ktorým mala jednoduchú bielu nočnú košeľu.

"Harry, niečo ma napadlo," ozvala sa skôr, než stihol čokoľvek povedať. "Sledovala som ťa, v amulete. Najskôr som mala obavy, lebo som nič nevidela, hoci som cítila tvoju prítomnosť. Ale jediné, čo som videla, bola čierňava. Potom, náhle, som ťa uvidela, ako opúšťaš spálňu, stál si na odpočívadle vo svetle pochodní. A vtedy som si to uvedomila - nemohla som ťa vidieť v spálni, pretože tam bola úplná tma. Nedokázala som ťa vidieť nikde, kde nebolo svetlo. Chápeš?"

Zamračil sa, avšak Ginny náhle vytiahla svoj prútik, zamierila ním na sviečky v miestnosti a jednu po druhej zhasla, až kým jediným svetlom nebol oheň v krbe. Nakoniec zhasla aj ten a Harry sa ocitol v úplnej tme. Nedokázal si vybaviť, ako blízko je akýkoľvek kus nábytku, alebo ako ďaleko od neho bola Ginny. Natiahol v temnote dopredu ruky a neisto povedal: "Ginny? Ginny, kde si?"

Vtom sa končekmi prstov dotkol jemnej látky a v ďalšej chvíli bola v jeho náručí a on ju pevne držal, držal ju tak blízko, akoby sa mala stať jeho súčasťou, a keď zaboril svoju tvár do jej vlasov, mal pocit, akoby sa mu malo rozskočiť srdce. Iba tam tak stáli, držali jeden druhého a knísali sa tam a späť, keď si zrazu uvedomil, že jej ľavé ucho sa tisne k jeho lícu. Pootočil hlavu a jemne ho pobozkal, potom naň zľahka dýchol, až sa zachvela. Obhryzkával zubami jej ušný lalôčik a hoci by ju rád videl, vychutnával si toto bádanie naslepo, fakt, že musel svoju cestičku hľadať ako slepý muž, za pomoci dotykov, chutí a vôní. Opäť vtiahol jej ušný lalôčik do úst, potom presunul svoje pery nadol na jej krk a začal jemne sať miestečko, kde pulzoval jej tep, zatiaľ čo ona sa k nemu pritisla a zavzdychala.

"Ach, Ginny," zašepkal jej do ucha predtým, ako ho znovu pobozkal. "Tak veľmi ťa milujem..."

Náhle otočila hlavu, prstami mapovala jeho tvár, obkreslila jeho pery a potom si pritiahla jeho ústa k svojim a on roztvoril jej pery špičkou svojho jazyka. Nemusel na ňu tlačiť, otvorila sa mu dokorán a pozvala ho dovnútra. Zatiaľ čo sa bozkávali, ruky sa jej obratne pohybovali a keď si to Harry uvedomil, konečne sa rozhýbal aj on. Čoskoro obaja vyzliekli jeden druhého zo županov, oblečenie ticho dopadlo na zem. Harryho nohy ho už viacej neudržali, pomaly klesol na zem a stiahol Ginny so sebou. Obaja kľačali, tvárou v tvár, bozkávajúc sa na obočie, líca, ústa, krk...

Harry mal teraz oblečené už len pyžamové nohavice - Sandy sa medzitým odvinula a odplazila preč - a cítil, ako sa Ginnine pery presúvajú po jeho krku smerom nadol až na jeho hruď a jej jazyk za sebou zanechával mokrú cestičku, ktorá ho privádzala do šialenstva. Natiahol chcejúcu sa ruku, rozopol jej nočnú košeľu a stiahol jej ju z ramien až na pás.

Keď sklonil hlavu a vzal do úst jednu jej bradavku, vykríkla od rozkoše jeho meno a Harry si pomyslel, že ešte nikdy nič také úžasné vo svojom živote nepočul. Keď svojimi ústami našla opäť tie jeho a presunula jeho ruky na svoju hruď, zašepkala proti jeho perám: „Milujem ťa, Harry... vždy som ťa milovala..."

Prešiel rukami nadol k jej pásu, láskajúc jemnú pokožku a potom späť na jej hrudník, akoby bol aj tentoraz schopný spočítať jej rebrá, tak ako vo svojom druhom živote. Mal však podozrenie, že v tomto čase a na tomto mieste by si určite nezamenil zlé stravovacie návyky s tehotenstvom. Isteže, nebola tučná, avšak nebola ani vychudnutá na kosť. Mala na sebe dosť mäsa, zdravé množstvo, tak akurát...

Tehotenstvo.

„Ginny," ozval sa zrazu naliehavo a snažil sa jej nedotýkať. Tak veľmi ju potreboval... avšak ak to nebolo bezpečné z dôvodov, ktoré nemali nič spoločné z Dracom Malfoyom...

„Áno?" zašepkala a putovala pritom prstami po jeho ramene až k jeho dlani, ktorú sa snažila znovu naviesť k svojim prsiam. Bol v pokušení dovoliť jej to, avšak odtiahol sa skôr, než tomu pokušeniu podľahol.

„Vzala... vzala si si antikoncepčný elixír?"

Ticho. „Ja... chcela som sa ťa spýtať, či si použil niečo... niečo muklovské. Veď vieš, z apatieky."

„Z lekárne," opravil ju. „A nie, nepoužil som nič muklovské. Ak nemáme žiadnu ochranu, nemôžeme to urobiť." V tom si konečne spomenul aj na záležitosť, o ktorej s ňou chcel hovoriť a ktorá mu po jej prvom dotyku úplne vyšumela z hlavy. Bol tu aj ďalší dôvod, prečo to nemohli urobiť, okrem toho, že Harry nebol v lekárni a Ginny si nevzala elixír. Vlastne, ten pravý dôvod. Dôvod, ktorý sa volal Draco Malfoy.

„Ja... nemal som v úmysle, aby sa toto dnes v noci stalo, Ginny. Iba som chcel s tebou hovoriť. O Dracovi. Prosím... prosím, obleč sa."

Sám našiel svoj župan a obliekol si ho, netrpezlivo si zaviazal opasok a pokúšal sa upokojiť. Bol príliš vzrušený, avšak teraz na to jednoducho nebol čas. Pokúšal sa nemyslieť na jej hebkú pokožku, na hrejivú váhu jej pŕs v jeho dlaniach, na slanú chuť jej pokožky...

Pokúsil sa dostať ku kreslu a keď narazil na nízky stolík, nahlas zanadával. Vytiahol  prútik a začal s ním mávať navôkol, potom však prestal, lebo si uvedomil, že netuší, či je Ginny už oblečená.

„Ginny, si už oblečená?"

„Ty... ty ma nechceš vidieť?" ublížene šepla.

„Samozrejme, že ťa chcem vidieť!" odvetil bez rozmýšľania a potom sa pokúsil zahnať tú predstavu. „Avšak nemyslím si, že by si chcela, aby ťa videl aj on. A čo vlastne robíš, aby si tomu zabránila? Sprchuješ sa potme?"

„Nie, iba veľmi rýchlo. A väčšinou sa sprchujeme v rovnakom čase, po behu, takže dúfam, že je natoľko vyšťavený, že ho nenapadne práve vtedy ma sledovať skrz amulet."

Harry si spomenul, že dnes ráno, keď vychádzal zo sprchy v chlapčenskej prefektskej kúpeľni, videl Malfoya, ktorý bol ešte stále vo vani, ako pevne drží amulet a popritom sa usmieva. Videl niečo, čo za to stálo, uvedomil si Harry a nevedel sa rozhodnúť, či o tom má povedať Ginny.

„Akokoľvek, si už oblečená?" spýtal sa jej ešte raz, potom, ako začul nejaké zašušťanie, ktoré mohlo znamenať, že sa oblieka. Keď odvetila, že áno, tak namieril svoj prútik náhodne okolo seba a pokúsil sa zapáliť nejaké sviečky. Keď sa asi tri rozžiarili, prešiel ku kozubu a zapálil oheň. Sandy ležala na ešte teplom ohnisku, takže ju zdvihol a nechal ju vkĺznuť do rukáva a znovu sa obkrútiť okolo jeho paže.

„Hotovo?" spýtala sa potichu.

„Áno," odvetil jej stručne a sadol si do kresla pred kozubom, zatiaľ čo jeho srdce kvôli stretnutiu v tme ešte stále tĺklo ako o závod.

Ukázal Ginny, aby si sadla do kresla čo najďalej od neho, čo by malo zabrániť Dracovi, aby zbadal Harryho, ak by náhodou použil amulet.

„Ginny, potrebujem sa s tebou porozprávať o Dracovi Malfoyovi." Prikývla. „Musíš sa s ním rozísť, ak sa my dvaja máme dať dokopy. Nechcel som... nechcel som, aby sa stalo to, čo sa práve teraz stalo. Nechcem byť takým človekom. Bol som taký a nechcem to znova zopakovať. Chcem tým povedať, že vtedy, keď sme sa stretli na vrchu astronomickej veže aby sme si šli zalietať, ešte stále som bol s Hermionou. Nebol som do nej zamilovaný, ale mal som ju rád ako svoju priateľku. Mal som jej preukázať viacej rešpektu. Mal som k nej byť úprimný a rozísť sa s ňou. Avšak neuvedomil som si to, pokým som nenapravil časové línie a nespomenul som si na svoj druhý život. Vieš, v mojom druhom živote moja matka podvádzala môjho nevlastného otca."

Od údivu otvorila ústa. „Tvoja mama podvádzala profesora Snapa? Prečo?"

Vzdychol si. „Nikdy som si nebol celkom istý jej dôvodmi. Zdalo sa, že sa cítila unavená a premožená starostlivosťou o mojich bratov, dvojčatá. Obaja trpeli porfýriou, zdedili ju po mojom otcovi... myslím Snapovi. Neviem, či sa pôvodne od neho odvrátila, lebo ho vinila z choroby svojich synov, alebo sa rozhodla, že ju viacej priťahuje Sirius..."

„Sirius! Ona podvádzala svojho manžela so Siriusom?"

„Áno, nuž, tí dvaja sa ani vtedy nemali veľmi v láske."

Ginny preglgla. „A čo ak... čo ak sa moja sestra za neho vydá a stane sa to isté? Čo ak budú mať tiež dieťa s touto chorobou a ona z toho bude obviňovať Snapa?"

Harry na ňu vyrovnane pozrel. „Potom by mala spraviť to, čo mala urobiť aj moja mama - a ukončiť ten vzťah. Aj keď, istým spôsobom chápem, prečo to mama neurobila. Chcela, aby mali dvojčatá oboch rodičov, ktorí by im pomáhali. Avšak stále si myslím, že z dlhodobého hľadiska, ak by to teda bolo dlhodobé, tou najlepšou vecou pre mamu a Siriusa by bolo povedať pravdu o ich vzťahu. Vlastne - môj otec o nich vedel. Zmieril sa s tým, že ich manželstvo sa skončilo a udržiaval fasádu iba kvôli mojim bratom. Musel som vidieť, ako sa toto všetko deje iným ľuďom, aby som si uvedomil, že nechcem niečo také znovu urobiť..."

„Keď budeme spolu, Ginny - a ja verím, že nakoniec budeme - nechcem, aby sme sa zakrádali v tmavých kútoch poza Dracov chrbát. Chcem sa prechádzať po chodbách hradu držiac ťa za ruku. Chcem ísť na Vianoce do Brlohu ako tvoj priateľ. Chcem sa s tebou milovať na slnkom zaliatej lúke uprostred leta. Chcem vidieť tvoju tvár, keď..." hlas sa mu zadrhol, nemohol pokračovať ďalej týmto smerom, spomienky boli ešte stále príliš živé, bolo to iba pred pár minútami... „Viem, že si myslíš, že sa s ním nemôžeš rozísť, ale môžeš. Ibaže... ibaže nie hneď. Nemôžeš to urobiť hneď teraz. On... on ťa práve teraz príliš potrebuje."

Zamračila sa a zbystrila pozornosť. „Čo tým chceš povedať?"

 „Chcem tým povedať... takéhoto som ho videl iba raz, po smrti mojej sestry. Ginny, pokúsil sa vyskočiť z okna. Naozaj mám o neho obavy. Áno, ja viem, že sa chová ako hlupák pri každej príležitosti, ale nemôžeme pristúpiť na jeho hru a dovoliť mu, aby od seba odháňať ľudí preč práve keď ich najviac potrebuje. Kedysi bol mojím veľmi dobrým priateľom."

Zažmurkala. „Kam tým mieriš, Harry?"

„Ginny," povedal pomaly, „práve teraz ťa potrebuje. Vieš to. Buď tam pre neho. Akýmkoľvek spôsobom budeš môcť. Akýmkoľvek spôsobom, ktorý uznáš za vhodný..." Harry cítil, že sa začína červenať. Ginny klesla sánka.

„Chceš mi tým povedať, že sa s ním mám vyspať?"

„Ja... ja iba hovorím... že ak tak urobíš, budem to chápať. Vravela si mi predsa, že už si cítila to pokušenie. Iba si myslím, že by si mu mala dať čas na uzdravenie a rozísť sa s ním až potom, keď nebude hrozbou sám pre seba..."

„A čo keď bude hrozbou pre ostatných? A najmä pre teba?" spýtala sa rozhorčene, zjavne pobúrená predstavou, že nebude celý bez seba od žiarlivosti, keby sa vyspala s Dracom Malfoyom.

„Nemyslím si, že by sa niečo mohlo stať, ak sa s ním rozídeš v ten správny čas tým správnym spôsobom. Keď príde ten okamih, musíš k nemu byť úprimná. Musíš mu povedať, že ho nemiluješ. Je to rovnako dobrý dôvod ako každý iný. Či už miluješ niekoho iného alebo nie, to, že nemiluješ jeho znamená, že by ste nemali zostávať spolu..."

„A aj tak odo mňa chceš, aby som počkala, kým sa s ním rozídem. Och, Harry... V ten svadobný deň sme neboli vo vnútri, keď prišla Fleur, pretože sme sa išli poprechádzať k stajniam. Sedeli sme na lavičke pred stajňami, rozprávali sme sa a Draco ma vzal za ruku a ospravedlnil sa mi za to, že mi splašil koňa. Povedal mi, že ma miluje viac ako svoj život. Skutočne to povedal. Čo som mu mala povedať? Mala som mu povedať to isté? Nie. Bola by to lož. A čo budem robiť, ak mi to znovu povie po tom, ako sa... ako sa pomilujeme? Čo za človeka by som to bola, keby som mu nechcela oplatiť jeho lásku? Myslím, že toto je tá najväčšia prekážka, ktorá mi bráni v tom, aby som sa mu poddala. Nemám strach z milovania. To ma nedesí. Ide o slová... slová, ktoré prídu potom... slová, ktoré nedokážem vysloviť."

Povzdychol si a zahľadel sa nadol na svoje ruky, nedokázal uniesť ten pohľad, pohľad na Ginny v odleskoch ohňa, zrumenenú vášňou a hnevom zároveň. „Keď som sa pokúšal rozísť s Hermionou po tom, ako Dudley zomrel, Ron trval na tom, že to nesmiem urobiť. Viem, že miloval Hermionu. Muselo to byť pre neho veľmi ťažké, ale aj tak mi ustúpil z cesty, aby mi ukázal, že ju práve veľmi potrebujem, a mal pravdu. Potreboval som. Umožnila mi zabudnúť. Dovolila mi..."

„...proste zasúložiť si s ňou. To je to, čo chceš, aby som spravila s Dracom Malfoyom?" V Ginny už všetko vrelo.

„To nie je to, čo... ach, Ginny! Nebol som svätý, ty predsa vieš, že som nebol! Nevážil by som si ťa o nič menej, ak..."

„Ale možno ja by som si prestala vážiť samú seba, to ťa nenapadlo? Nenapadlo ťa, že by som sa mohla hanbiť za tie momenty, keď som chcela muža, ktorého nemilujem? Myslíš si, že sa mi páči, keď sa tak cítim? Nevieš, čo odo mňa žiadaš, Harry. Nechápem, ako môžeš hovoriť, že ma miluješ a potom tu sedieť a... a..."

Nebola schopná dohovoriť, namiesto toho vybehla hore po schodoch do svojej spálne. Volal za ňou, avšak nechcel byť príliš hlučný, takže sa napokon odvrátil späť k ohňu a zahľadel sa doň, pokúšajúc sa zabudnúť na to, ako ju držal v náručí, na jej jemnú pokožku pod jeho rukami... avšak keď sa dostal do postele, vplížila sa do jeho snov a on sa ráno zobudil s prikrývkou omotanou okolo seba a s jej menom na perách, keď sa načahoval za dievčaťom, ktoré však vedľa neho neležalo, za dievčaťom, ktoré poslal do postele iného muža.

* * * * *

Vyučovanie v nasledujúci deň bolo pomerne nudné. Harry a Ginny sa počas ranného behu navzájom vyhýbali, rovnako ako aj v spoločenskej miestnosti a pri jedle, čo však neuniklo Hermioninej pozornosti a tak si Harryho po skončení Elixírov zatiahla nabok.

„Čo sa deje, Harry? Najprv sa úplne zrútiš kvôli svojej mame, vyplačeš sa Ginny v náručí - samozrejme ti to nevyčítam - a teraz to vyzerá, akoby ste sa pohádali. Nechcel by si mi to vysvetliť?"

Nemohol jej povedať, čo sa medzi nimi stalo. Pravdepodobne by bola rovnako zhrozená ako Ginny a Ron by určite zúril, ak by sa to k nemu donieslo. Vedel, že Ginny bola presvedčená, že nesmie podľahnúť pokušeniu vyspať sa s Dracom Malfoyom, lebo si myslela, že by sa s ním už potom možno nedokázala rozísť. Momentálne si tým už Harry nebol až taký istý. Teraz sa mu zdalo, že to, čoho sa Ginny najviac obáva, sú vyznania lásky Draca Malfoya. Harry si však bol istý, že Ron s Hermionou nevedia nič o tom, čo sa minulú noc stalo v spoločenskej miestnosti . „Ja... nemôžem ti to povedať," odvetil, pričom ho napadlo, ako dúfal, že po tom, ako ukáže Ronovi a Hermione udalosti vo svojej mysľomise, už takéto čosi nebude musieť nikdy povedať.

„Dobre, iba dúfam, že zajtra ráno ešte budeš nažive," poznamenala zlovestne Hermiona.

Harry sa zamračil. „Čo to malo znamenať?"

„Nevšimol si si to? Ty a Malfoy máte dnes v noci spolu štvrtú hliadku. Vlastne by som mala povedať, že zajtra ráno, keďže začínate o pol piatej. Sirius s profesorkou Trelawneyovou majú tiež štvrtú hliadku - úbohý Sirius! - a tiež profesor Snape, tentoraz s profesorkou Sinistrovou. Včera mal hliadku s Maggie," dodala a veľavýznamne nadvihla obočie. „Nečítal si rozvrh?"

„Ehm, ani nie. Hľadal som iba svoje meno." Čo síce nebola tak úplne pravda, ale takmer.

„Nuž, ja mám dnes v noci tretiu hliadku, takže idem do postele hneď po večeri. Takto budem mať do druhej k dobru zhruba šesť hodín spánku. Som na hliadke spolu s Erniem MacMillanom z Bifľomoru a z učiteľov bude na hliadke Maggie, profesorka McGonagallová, Hagrid a profesorka Sproutová. Po skončení hliadky sa pokúsim spraviť si v spoločenskej miestnosti nejaké úlohy. Myslím, že keby som sa pokúsila znovu zaspať, v žiadnom prípade by som nebola schopná vstať ráno o pol siedmej, aby som sa pripravila na ranný beh."

„Jasné, dobre, a nemohla by si ma prísť o pol piatej vytiahnuť z postele? Neviem, či inak dokážem vstať."

„Tak choď spať hneď po večeri, rovnako ako ja, a pospíš si takmer osem hodín."

„To je príliš skoro, Hermiona! Nedokážem sa len tak donútiť ísť spať o ôsmej."

Pokrčila plecami. „Ako myslíš. Ak však budem nútená použiť násilie, aby som ťa o pol piatej dostala z postele, tak nebudem váhať," dodala, potmehúdsky sa uškŕňajúc.

Harry jej úškľabok vrátil. „Och, vážne? Tak to som zvedavý..."

Avšak jeho prvá hliadka prebehla bez problémov. Síce nedokázal zaspať skôr ako o desiatej, po tom, ako sa dve hodiny prehadzoval na posteli, avšak keď sa bez pomoci o štvrtej zobudil, rýchlo sa v chladnej spálni obliekol a zišiel potichu dole do spoločenskej miestnosti. Sedel pri ohni chvejúc sa od zimy a tam ho aj našla prekvapená Hermiona, keď sa vrátila z hliadky. Nebol natoľko zobudený, aby dôveroval svojmu hlasu, takže jej iba kývol, keď sa vliekla ku kreslu, kde predtým sedel a vyčerpaná sa doň zrútila. Pomyslel si, že je dosť nepravdepodobné, že bude vôbec schopná spraviť si nejaké úlohy.

S Dracom, Hagridom, Maggie a profesorkami McGonagallovou a Sproutovou sa stretol vo vstupnej hale. Dohodli sa, akým spôsobom si rozdelia jednotlivé časti hradu a vyrazili na svoje  obchôdzky. Ako kráčali chodbami hradu, mal Harry prútik pripravený a všimol si, že Malfoy tak isto. Čo však bolo naozaj znepokojujúce bol fakt, že sa Draco správal, akoby sa s Harrym nikdy predtým nestretli. Žiadne urážky, žiadne sarkastické poznámky. Harry sa ho chcel pokúsiť zatiahnuť do rozhovoru, aby zistil, ako sa mu od svadby darí, avšak nenapadla ho žiadna možnosť, ako túto tému začať. Keď sa ich smena chýlila ku koncu, Draco mu prezradil, že má pod habitom oblečené svoje bežecké šaty. Musel teda čakať na Harryho, ktorý sa vrátil do chrabromilskej veže, aby sa prezliekol. O chvíľočku neskôr sa Harry vrátil do vstupnej haly spolu s Hermionou, Ronom, Ginny, Tonym a Ruth. Draco ich už čakal spolu s Mariah. Draco potom zroloval svoj habit na kôpku a nechal ho na okraji ihriska, kým bude bežať a pokračoval vo svojom mlčaní do takej miery, že dokonca aj Ron vyzeral nesvoj, akoby bol takmer radšej za jednu či dve urážky Weasleyovcov.

Nasledujúce hodiny boli konečne o niečo zaujímavejšie. Mali ďalšiu hodinu Čarovania, avšak tentoraz sa rozdelili do malých skupín kvôli praktickým cvičeniam a v každej skupine bol prefekt, ktorý ju viedol. Potom mali svoju prvú hodinu Obrany proti čiernej mágii s profesorkou Figgovou, ktorá Harrymu tak strašne pripomínala svojho brata, že takmer očakával, že začne každú chvíľu vykrikovať heslá  o neustálej ostražitosti.

Po obede vysadli na metly a leteli do Rokvillu na svoju prvú hodinu Premiestňovania. Pripojili sa k nim iba slizolinčania. Bifľomorčania a bystrohlavčania mali lekcie inokedy.

Harry si všimol, ako kŕčovito zvierala Hermiona počas letu svoju metlu a spomenul si, aká bola nervózna, keď mali letieť do lesa zachrániť profesora Snapa a Draca Malfoya. Keďže ešte stále nemala vlastnú metlu, používala školskú. Harry mal podozrenie, že keď zvládne premiestňovanie, bude ešte ťažšie presvedčiť ju, aby si nejakú zaobstarala. Potom v tom už naozaj nebude vidieť žiaden zmysel.

Prvej lekcie sa zúčastnili všetci chrabromilčania a slizolinčania okrem Draca Malfoya a Rona. Sirius sa predstavil a na všetkých sa usmieval, avšak vyzeral veľmi nervózne, akoby očakával, že každou minútou začnú kričať a utekať preč. Zdalo sa, že sa Lavender Brownová a Parvati Patilová snažia neocitnúť sa pri ňom príliš blízko a Seamus mal po celý čas vytreštené oči. Na druhej strane, Pansy Parkinsonová sa na neho usmievala a bez hanby s ním flirtovala. („Je to náš učiteľ!" zasyčala Hermiona rozhorčene Harrymu a Nevillovi, zatiaľ čo zazerala na Pansy.)

Harry vedel, že by si mal po hodine pohovoriť so Siriusom o veciach, ktoré už povedal Ronovi a Hermione. Aj Snapovi to povedal skôr ako Siriusovi a jednoducho mu bolo jasné, že viacej nemôže nechávať Siriusa v nevedomosti. Nemyslel si, že by potreboval mysľomisu, aby ho presvedčil, tak či tak mu to však nechcel ukazovať, pre prípad, že by sa mu tam dostali nejaké nelichotivé obrazy Siriusa v jeho druhom živote. Ako tam tak sedeli v rozľahlej a prázdnej obecnej sále, jeho krstný otec ho nechal hovoriť a hovoriť a keď slnko zapadlo, pritiahol si Harryho k sebe, aby ho mohol objať. Keď ho pustil, pozorne sa mu zahľadel do tváre.

„Už viac nie si dieťa, Harry," povedal. Harry mu nezatajil nič okrem vzťahu „druhého" Siriusa s jeho mamou. Povedal mu všetko aj o panike z tehotenstva a o metlobalovej šatni. Harry pokrútil hlavou.

„Ako by som mohol byť?" preglgol a snažil sa znovu nerozplakať. Sirius ho potľapkal po pleci.

„Nuž, myslím si, že si urobil zopár chýb, ktoré však pravdepodobne nikdy nezopakuješ. A to je dôležité."

Harry prikývol a spolu opustili sálu, aby nasadli na metly a vrátili sa späť do hradu. Ako tak letel, Harry mal pocit, akoby sa zbavil veľkej ťarchy. Stále mu chýbal jeho 'otec', Severus Snape, ale keďže Snape neprejavil žiaden záujem stať sa pre Harryho akousi otcovskou autoritou, dokonca ani po návšteve mysľomisy, Harry vedel, že musí dať šancu Siriusovi. Sirius chcel byť niečo ako jeho otec už od jeho tretieho ročníka. Teraz sa síce ocitol v zvláštnej pozícii, pokúšajúc sa byť otcom mužovi a nie chlapcovi, avšak Harry mu chcel dať najavo, že ešte stále potrebuje rodiča, stále potrebuje niekoho, s kým by si mohol pohovoriť, niekoho, kto by mu poradil. Usmial sa na muža letiaceho vedľa neho a Sirius mu na znak porozumenia kývol hlavou späť. Tentoraz Harry nepochyboval, že urobil správnu vec.

* * * * *

V tú noc mal Harry druhú hliadku spolu s Hermionou. Keď sa o druhej ráno dostali do postele, Harry bol šťastný, že v piatok ráno nemajú žiadne hodiny. Pred obedom síce mali Históriu mágie, avšak ostatní bežci dožičili jemu a Hermione dlhý spánok. Spolu sa naraňajkovali, šli sa prebehnúť a potom osprchovaní zamierili na hodinu profesora Binnsa. Počas celého dňa bol Harry veľmi rozrušený, nakoľko sa blížila sobota, keď mal ísť do Walesu a pokúsiť sa dostať do národného tímu. Snažil sa tiež nemyslieť na svoje pozabudnutie sa s Ginny, avšak bolo to ťažké. Vo svojich snoch, keď nemal kontrolu nad svojimi myšlienkami, ju znovu držal v náručí a strácala sa až keď sa prebúdzal.

Po Herbológii, ktorú strávili vonku (ešte stále bolo pekné počasie, takže pracovali v záhrade a nie v skleníku) a hodine Starostlivosti o zázračné tvory sa vrátili do spoločenskej miestnosti, kde to vyzeralo na malý večierok. Ktosi zaobstaral maslový ležiak a lupienky a Ron s Seamusom šli do kuchyne a vrátili sa s rozličným jedlom a džbánmi tekvicového džúsu. Harrymu sa podarilo trochu sa uvoľniť a na chvíľu zabudnúť na svoje starosti, avšak keď sa zdvihol, aby si šiel doplniť pohár, vypadol mu z habitu kúsok papiera a zdvihla ho práve Ginny.

"Harry," ohlásila ho napriek svojmu presvedčeniu. "Niečo si stratil." Rozložila lístok.

"Ach! To je tvoj rodný list. Máš ho pri sebe kvôli zajtrajšku?"

Annika a Zoey, ktoré stáli blízko Ginny, sa hneď vrhli na kus papiera. "Óóóch!" vykríkla Zoey, dívajúc sa Ginny cez plece. "Pozrite sa na tie maličké odtlačky Harryho nožičiek! To je také zlatučké!"

"Vráťte mi ten..." začal Harry podráždene, ale Ginny práve skúmala zadnú stranu dokumentu, na ktorej boli dátumy narodenia jeho rodičov.

"Zaujímavé," povedala, "narodeniny tvojho otca sú necelý týždeň po tvojich. Piateho augusta, rok 1960."

Hermiona prudko otočila hlavu. „Naozaj? Si si istá, Ginny?" Harry takmer videl, ako sa jej v hlave otáčajú kolieska.

„Úplne. Je to presne tu," ukazovala Hermione, zatiaľ čo Harry sa pokúsil uchmatnúť jej papier z ruky, no neúspešne.

„A pozri sa, Harry," ozvala sa tentoraz Hermiona, ukazujúc na dátum narodenia Harryho mamy, „narodeniny tvojej mamy sú necelý týždeň po Ginniných."

Harry sa prestal naťahovať za papierom a zamračil sa na Hermionu. „Nie, to nie sú, Hermiona. Je to presne týždeň. Hádam Aritmancia nezničila tvoju schopnosť spočítavať? Jedna plus sedem je osem."

Hermiona na neho vystrúhala grimasu. „To samozrejme viem, Harry. Prečo mi to hovoríš?"

„Lebo narodeniny mojej mamy sú ôsmeho apríla, preto."

Hermiona na neho vyvalila oči. Pozrela na Harryho rodný list a potom späť na Harryho. „Podľa tohto nie."

Podala mu papier a on sa naň skúmavo zadíval a premýšľal, či mohlo ísť iba o obyčajnú administratívnu chybu, ktorú spravili  v nemocnici. Ako je však možné, že jeho vlastná mama nevedela, kedy sa narodila? Pamätal si, že bola pevne presvedčená o tom, že to bolo ôsmeho, keď ako malý odpočúval rozhovory dospelých na vianočnom večierku u Luciusa Malfoya.

Znovu sa pozrel na papier. A vtedy si všimol ešte niečo iné. Nielenže sa podľa jeho rodného listu jeho mama nenarodila ôsmeho apríla, ale ako miesto jej narodenia sa v ňom jasne uvádzalo: „Appleby Magna, Leicestershire".

Poslední komentáře
02.09.2013 15:07:02: Je to skvěle, ale chtělo by to pokračování smiley${1}smiley${1}
02.07.2013 18:20:57: Zuzana, vďaka za komentár :) Keďže ja som prečítala len tie kapitoly, ktoré som prekladala, asi ti n...
26.06.2013 13:20:20: To je zvláštne, že keď je tma tak amulet nefunguje. Nemohla vidieť a ani počuť? Zvláštne. A ešte zvl...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace