Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 11 - 20

11. kapitola 2/3

11. kapitola 2/3 - preklad tigy

Harry Potter a Proroctvo troch

Kapitola jedenásta - časť druhá

Na druhý deň ráno, keď sa Harry zobudil, Ron vo svojej posteli nebol, avšak posteľ vyzerala byť rozostlaná. Harry sa obliekol na raňajší beh a zišiel dole do spoločenskej miestnosti, aby sa stretol s ostatnými. Ron už bol tam, rozcvičoval sa pred krbom spolu s Ginny, Tonym a Ruth (Tony s Ruth už  oficiálne tvorili pár). Hermiona zišla po schodoch hneď po Harrym. Ginny im oznámila, že namiesto Anniky sa s nimi prebehne Ruth. Harry si pomyslel, že Annika s nimi aj tak chodila behávať pravdepodobne iba preto, aby urobila dojem na Rona, ktorý bol už teraz zadaný. A Tony zrejme presvedčil Ruth, aby sa k nim pri rannom behu pridala. Harry sa na ňu usmial, napokon, aj tak dával prednosť jej spoločnosti pred Annikinou.

Vo vstupnej hale sa k nim pripojili Draco Malfoy s Mariah Kirknerovou a všetci ôsmi zamierili na metlobalové ihrisko. Avšak, práve keď dorazili na ihrisko, ozval sa dunivý hlas: "Stojte!"

Harry sa prekvapene otočil práve vo chvíli, keď sa na neho nadšene vrhol Tesák. Obrovský pes ho zrazil k zemi a začal mu oblizovať tvár s takým nadšením, že mu kompletne oslintal celé okuliare. Harry sa zasmial a láskyplne poškrabkal psa za ušami, zatiaľ čo mu s úškľabkom dohováral: "No tak, zlez zo mňa, Tesák!" Napriek Tesákovmu radostnému privítaniu musel Harry uznať, že Hagridov tón bol dosť znepokojujúci. Naposledy počul Hagrida použiť takýto tón na Karkaroffa kvôli urážke Dumbledora tesne pred treťou turnajovou úlohou. "Hagrid!" zvolal a pokúsil sa o úsmev, hoci videl, že poloobor nevyzerá veľmi šťastne. Vstal a začal si košeľou čistiť okuliare, zatiaľ čo sa Tesák posadil vedľa neho a šťastne dychčal. "Včera večer som nemal možnosť sa s tebou poriadne porozprávať. Ako sa..."

"Vy všetci porušujete zákaz," vyhlásil stroho Hagrid a vytiahol z vrecka kus pergamenu. Tváril sa, akoby nikdy predtým nevidel Harryho, Rona ani Hermionu, nehovoriac o ostatných.

"Čože?" spýtal sa pobúrene Harry. "Odkedy je zakázané ísť na metlobalové ihrisko?" Utrel si rukávom tvár predtým, ako si nasadil okuliare, teraz už skôr podráždený ako potešený Tesákovým privítaním.

"Nuž, ehm," zahabkal Hagrid a žmúril na pergamen, "pozrite, neporušili ste zákaz pokiaľ ide o miesto," dodal neisto, pridŕžajúc si pergamen ešte bližšie, "ako skôr... časovo."

"A ako sme teda porušili "časovo" pravidlá?" spýtal sa s iróniou v hlase Draco Malfoy, akoby pochyboval o tom, že Hagrid vôbec pozná hodiny. Nikdy nemal Hagrida obzvlášť v láske a zjavne sa na tom nič nezmenilo.

"Ehm, pozrime sa na to... po deviatej hodine večer sa musia všetci študenti zdržiavať vo svojich fakultách, pokiaľ nemajú povolenie od vedúceho svojej fakulty, aby... nie, to nie je ono. Ehm..." zaodŕhal a prelietaval očami po papieri, hľadajúc niečo, čo nie a nie nájsť.

"Hagrid," ozvala sa Hermiona, "riaditeľ nehovoril nič o tom, že by bolo zakázané byť vonku po siedmej hodine ráno, ani o cvičení na metlobalovom ihrisku. A pochybujem, že sa niečo podobné spomína v tom pergamene. Tiež som dostala pergamen so zoznamom všetkých pravidiel a obmedzení a spomínam si, že sa v ňom hovorí o tom, že nočné hliadky budú začínať každý večer o deviatej a končiť o siedmej hodine ráno. Prečítala som si to dvakrát predtým, než som išla večer spať." Harry si práve uvedomil, že aj jeho pergamen, ten, ktorý mu dal Hagrid na stanici, je pravdepodobne taký istý. On sa do neho dokonca ešte ani nepozrel.

Hagrid ešte chvíľu hľadel na pergamen. Potom pripustil: "No, predpokladám, že nie, ak to hovoríš ty, Hermiona. Ja iba... páni, som úplne mimo zo všetkých tých nových pravidiel. Ja... len som nečakal, že vás tu uvidím a prekvapilo ma to a... ja, myslel som si, že nie je dovolené, aby boli študenti na ihrisku dve hodiny pred začiatkom vyučovania... Nezvyknem byť takto skoro hore, ale Tesák ma zobudil, tak som myslel, že by som to mal skontrolovať..."

Harrymu bolo jasné, že sa Tesák asi len nevedel dočkať, aby sa s ním zvítal. Usmial sa na Hagrida. "Nuž, iba tuto Ron a Ruth nie sú prefekti. Nemyslíš si, že spoločnosť primusa, primusky a ďalších štyroch prefektov je dostatočná na to, aby mohli opustiť chrabromilskú vežu?" Hagrid videl, ako Harrymu hrajú iskierky smiechu v očiach a tiež sa rozosmial.

"Dostal si ma, Harry. Ospravedlňujem sa. Tak či tak sa vôbec neteším na tie nočné hliadky. Pravdepodobne budem nervózny aj z toho najmenšieho hluku. A Tesák na tom bude ešte oveľa horšie." Láskyplne potľapkal veľkého psa a Tesák zdvihol hlavu a zakňučal.

"Takže," ozval sa netrpezlivo Draco Malfoy," môžeme si už ísť zabehať, keď ste si konečne vyjasnili, že neporušujeme pravidlá?" Hagrid sa na neho znechutene pozrel.

"Budem ťa sledovať, Malfoy," povedal Hagrid zlovestne tlmeným hlasom. "Nie som jedným z tých, čo uverili rozprávke o Imperiuse a veľmi dobre si spomínam na to, ako som bol minulý školský rok uväznený v tej vašej spoločenskej miestnosti."

"Ale v tom som ja nemal prsty!" zvolal rozhorčene Draco. "Ja som šiel do lesa, aby som sa pokúsil zachrániť vedúceho svojej fakulty!"

"Áno, a bol to Harry, kto sa zranil, keď ho zachraňoval. A keď zachraňoval teba." Nevyslovené slová ostali visieť vo vzduchu, slová spochybňujúce múdrosť Harryho rozhodnutia. Harrymu bolo jasné, že Hagrida pália na jazyku, avšak bol ich učiteľom a okrem toho aj Harryho priateľom, takže ich radšej prehltol.

"To stačilo, Malfoy," povedal ostro Harry. "Je načase prebehnúť sa."

Draco sa nechal Ginny odviesť od Hagrida. "Veď som to práve povedal," poznamenal malicherne. Ginny zovrela pery a stretla sa s Harryho pohľadom. Vyzerala ustarane. Dúfal, že bude mať čo najskôr možnosť osamote sa s ňou porozprávať. Stále mal u seba jej amulet a boli tu aj ďalšie veci, ktoré bolo treba prebrať.

Pod Hagridovým ostražitým dohľadom (uvelebil sa s Tesákom na metlobalovej tribúne a vyzeralo to tak, akoby celý čas uprene sledoval Malfoya) absolvovali svoj ranný beh, potom sa vrátili do zámku, osprchovali sa a prezliekli sa na raňajky. Keď už boli usadení pri chrabromilskom stole, Hermiona im rozdala rozvrhy. Harry ho študoval, zatiaľ čo prežúval vajíčka. Vyzeralo to tak, že toto ráno bude pomerne nudné, po hodine Čarovania nasledovali Dejiny mágie. Potom však zastonal - po obede budeú mať dvojhodinovku Veštenia - to im viac než dostatočne vynahradí nudné ráno.

Keď Harry prišiel do učebne Čarovania, prekvapilo ho, že vyzerá byť väčšia ako zvyčajne. Zdalo sa, že  múr medzi pôvodnou učebňou a vedľajšou miestnosťou bol odstránený. Avšak Hermiona sa tvárila, akoby si nevšimla nič nezvyčajné. Ďalšou zvláštnou vecou bolo, že boli na hodine prítomní siedmaci zo všetkých štyroch fakúlt.

"Posaďte sa všetci, sadnite si, sadnite," pokynul im profesor Flitwick a nadšene sa pri tom usmieval. Bolo tam takmer štyridsať študentov. Stoly boli usporiadané dookola stien v dvoch radoch, pričom profesor Flitwick stál v strede na vyvýšenom pódiu. Študenti sa, podľa očakávania, zoskupili podľa fakúlt. Harry vystrúhal grimasu, keď si všimol, že slizolinčania sedia vedľa chrabromilčanov v smere hodinových ručičiek. Bystrohlavčania sedeli oproti chrabromilčanom a bifľomorčania oproti slizolinčanom.

"Vitajte na hodine Čarovania pre pokročilých!" zatiahol nadšene profesor Flitwick. "Ako vidíte, na tejto úrovni budete mať hodiny spolu so študentmi zo všetkých ostatných fakúlt. Budeme sa stretávať každý utorok a štvrtok ráno a ja očakávam, že mi prefekti a členovia Klubu duelantov budú asistovať pri výučbe, takže sa budeme môcť rozdeliť do menších skupín kvôli praktickým cvičeniam." A očami blysol po Harrym ako kapitánovi Klubu duelantov.

V tento prvý deň profesor Flitwick obmedzil svoju prednášku na kúzla, ktoré budú musieť zvládnuť pri svojej príprave na MLOKy na konci letného semestra. Prednášal spamäti, bez poznámok, pričom sa prechádzal tam a späť po svojom pódiu a viac ako tridsiatka študentov si usilovne zapisovala všetko, čo povedal, ticho v miestnosti narúšal iba jeho piskľavý hlas a zvuk bŕk škriabucich po pergamenoch.

Keď zazvonilo, Harry vystrel ruku a mal pocit, akoby mu mala odpadnúť. Nasledoval Rona a Hermionu dolu po schodoch a von na nádvorie, vďačný za dopoludňajšiu prestávku. So zastonaním sa zrútil do trávy a Ron sa k nemu pripojil.

"Panebože, nebral on náhodou od Binnsa lekcie ako byť nudný?" lamentoval Ron, zatiaľ čo Hermiona ich oboch ignorovala, študovala svoje poznámky a sem-tam si v nich niečo opravila.

"Nezabúdaj, Ron," pripomenul mu Harry, "že ešte len teraz zažijeme tú skutočnú nudu. Binns, to je to pravé. Ďalšia hodina a pol písania a písania a písania..."

Ron zastonal a zavrel oči. "V tom prípade zaspím do desiatich minút."

Harry pokrčil plecami. "Nuž, Binns si zvyčajne ani nevšimne, keď ľudia zaspia. Skôr ho vyrušuje, keď niekto skutočne dáva pozor," dodal, keď si spomenul, ako Binnsa šokovalo, keď sa ho Hermiona pokúsila spýtať na Tajomnú komnatu.

Harry sa v skutočnosti na Dejiny mágie tešil, lebo si myslel, že by si mohol tiež trochu zdriemnuť. Avšak keď sa po skončení prestávky dostali do učebne, zastavil sa pri nich ich Filch a škľabiac sa oznámil Harrymu a Hermione, že s nimi potrebuje hovoriť riaditeľ.

Skôr než nasledovali Filcha preč z miestnosti, všimol si Harry, že aj na Dejinách mágie bolo oveľa viac žiakov ako zvyčajne, pozbieraných z celého siedmeho ročníka. Draco Malfoy vykrútil ústa, keď videl, že Harry s Hermionou boli odvolaní, zdalo sa, že viac ako len trochu žiarli na to, že nemusia pretrpieť hodinku a pol s Binnsom.

Na druhú stranu, Hermiona bola dosť podráždená, keď kráčali vo Filchových stopách. Bola jedinou osobou, ktorú Harry poznal, čo mala rada Dejiny mágie a ktorá niekoľkokrát prečítala Históriu Rokfortu (Harry mal podozrenie, že ju prečítala viackrát, než samotní autori).

Keď prišli ku kamennému chrliču, ktorý strážil vstup do Dumbledorovej kancelárie, Filch zaškriekal: "Čokoládové žabky."

Priechod sa otvoril a Filch ustúpil nabok. Oboch sa spýtal: "Počuli ste obaja, čo som práve povedal?" Mlčky prikývli. "Dobre. Zapamätajte si to. Ako primus a primuska to budete potrebovať. Ale nikomu ďalšiemu to neprezraďte," zavrčal, "ak len viete, čo je pre vás dobré."

Harrymu sa zježili vlasy na zátylku a Hermiona pod svojim opálením viditeľne zbledla. Obaja prikývli a bez slova sa k nemu otočili chrbtom. Stena za nimi sa zavrela a stúpajúca špirála schodov ich rýchlo vyniesla k dverám Dumbledorovej kancelárie. Ešte skôr ako stihli zaklopať, začuli riaditeľov hlas. "Harry, Hermiona, vojdite ďalej, len vojdite."

Harry s úsmevom otvoril ťažké dubové dvere a uvidel septembrové slnko prúdiť cez okná veže na všetky tie známe predmety - model Slnečnej sústavy, Múdry klobúk, portréty bývalých riaditeľov a riaditeliek, pokojne driemajúcich vo svojich rámoch, a Félixa, Dumbledorovho fénixa, ktorý driemal na svojom bidielku pri otvorenom okne.

Dumbledore nebol v miestnosti sám, na stoličke pred riaditeľovým stolom sedela Maggie Doughertyová a vedľa nej stál Severus Snape. Keď Harry s Hermionou vošli do miestnosti, Dumbledore sa na nich zoširoka usmial. Maggie sa rozžiarila a potom vyhŕkla, akoby to už v sebe nedokázala ďalej udržať. "Harry! Hermiona! Práve som bola zaradená do fakulty. Som chrabromilčanka!"

Hermiona sa vrhla dopredu a objala ju. "Ach! To je úžasné!" Potom si všimla nablízku stojaceho Snapea. "Chcem povedať... ehm, nuž, je to..."

"Naozaj máte dôvod tešiť sa, že niekto takých kvalít, aké má slečna Doughertyová, je vo vašej fakulte, slečna Grangerová," oznámil jej škrobene. "V skutočnosti však, keďže je zamestnancom školy, nebude žiť v chrabromilskej veži. Bude bývať v apartmáne pre zamestnancov."

Harry nadvihol obočie. Spomenul si, ako on sám býval v býval v učiteľskom apartmáne. To znamená, že Maggie a Snape nebudú od seba príliš ďaleko. Premýšľal, či budú pokračovať vo svojom vzťahu aj teraz, keď sú obaja na Rokforte, keďže Maggie bude okrem iného chodiť aj na hodiny Elixírov, čo by znamenalo, že randí so svojím učiteľom. To by mohlo všetko skomplikovať, uvedomil si Harry. Uvažoval, či Dumbledore dohovoril Múdremu klobúku, aby sa uistil, že nebude zaradená do Slizolinu (nie že by také nebezpečenstvo vôbec hrozilo), takže Snape bude pre ňu vyššou autoritou iba počas hodín Elixírov.

"Ak budete mať akékoľvek problémy, obráťte sa na Harryho a Hermionu, ako starších prefektov," povedal Dumbledore Maggie, "alebo na vedúcu vašej fakulty, profesorku McGonagallovú."

Maggie úctivo prikývla. "Áno, pane. Budem si to pamätať." Dumbledore mávol nad jej oslovením netrpezlivo rukou.

"Ale no tak, ste dospelá žena a tiež učiteľka. Môžete ma volať Albus, tak ako všetci ostatní učitelia. Viete o tom, že dvaja vaši bratia boli primusi? A vaša sestra je prefektkou?"

Usmiala sa. "Áno, viem. Vedia... vedia zamestnanci a študenti, že som vlastne Weasleyová?"

Dumbledore si povzdychol. "Nie, nie je to všeobecne známe. Niektorí ľudia, ktorí si všimnú podobu medzi vami a vašou sestrou, to možno uhádnu, avšak bol by som radšej, keby nebolo verejne známe, že ste vlastne Peggy Weasleyová. Existoval dôvod, prečo Peter Pettigrew dostal príkaz zabiť vás aj vašu sestru a hoci neverím, že by niektorá z vás bola Dcérou vojny z proroctva, určite to nezabráni iným pokúsiť sa potešiť Voldemorta tým, že zlikvidujú všetky vhodné kandidátky. Nechcem túto možnosť brať na ľahkú váhu, pretože aj napriek všetkým bezpečnostným opatreniam, ktoré sme uskutočnili, má Voldemort tu na škole ešte stále príliš mnoho očí a uší. Hoci verím, že Rokfort je veľmi bezpečné miesto, posledný semester nám ukázal, že to nemusí byť vždy pravda. Nechcem, aby ste boli v nebezpečenstve, moja drahá. Pre študentov, ktorých budete učiť, by ste mali byť slečnou Doughertyovou a pre svojich spolužiakov Maggie. Vaši učitelia by vás na hodinách mali oslovovať slečna Doughertyová a v zborovni a všade tam, kde sa budete stretávať ako kolegovia - Maggie."

Harry pozrel na Dumbledora. "Nebude v tom trochu zmätok? Niektorých študentov možno bude na jednej hodine učiť a na inej hodine môžu sedieť v triede vedľa nej."

"Zatiaľ nie. Bude síce učiť Veštenie študentov tretieho a štvrtého ročníka, sama však bude navštevovať iba hodiny prvého ročníka. Avšak, spolieham sa na vás, že zasiahnete, ak by sa objavili nejaké komplikácie. Maggie má veľmi nabitý rozvrh. Učiť bude trikrát ráno a raz popoludní a vo zvyšnom čase bude navštevovať hodiny Transfigurácie, Elixírov, Obrany proti čiernej mágii, lekcie Čarovania, Dejín mágie a Herbológie. Hoci, stále má možnosť prečítať si učebnice Dejín mágie a jednoducho spraviť testy, takže by potom mala aspoň nejakú prestávku vo svojom rozvrhu. Severus sa taktiež ponúkol, že ju bude doučovať elixíry cez víkendy, takže by mohla napredovať rýchlejšie a pripojiť sa k študentom druhého ročníka už počas jarného semestra." Harry od údivu zdvihol obočie, ale zdalo sa, že Dumbledore v tomto svojom pláne nevidí žiaden problém.

"Keď už hovoríme o elixíroch, pane, kto... ehm, dohliada na študentov práve teraz?" spýtal sa neisto Harry.

"Ďakujem za vašu starostlivosť o blaho mojich študentov, pán Potter, ale požiadal som prefektov štvrtého ročníka z Bystrohlavu a Bifľomoru, aby po raňajšej hodine zostali v učebni a dozreli na žiakov. Slečna Doughertyová... ehm, Maggie... a ja sa zanedlho vrátime do žalárov na hodinu s bifľomorskými a bystrohlavskými prvákmi. To, že je chrabromilčanka, nebude mať žiaden vplyv na to, ktoré hodiny bude navštevovať."

Harry cítil, že mu do tváre stúpa horúčava. "Je to nateraz všetko, pane?" spýtal sa Dumbledora.

"Áno aj nie. Musím vás požiadať, aby ste Ginny, Ronovi a Dracovi Malfoyovi ozrejmili, aké je dôležité neprezradiť, že Maggie pochádza z Weasleyovskej rodiny. A ak o tom vie aj niekto ďalší... vlastne, vie o tom ešte niekto ďalší?"

Harry zvraštil obočie a zamyslel sa. "Sirius a Remus. Zvyšok Weasleyovcov, čo pravdepodobne zahŕňa aj Lee Jordana a Angelinu Johnsonovú, keďže žijú v Kančom zráze (Hog's End) spolu s Percym a dvojčatami. A Katie Bellová. Práve začala aurorský výcvik..."

Dumbledore zopäl prsty a vyzeral zamyslene. „Hmm. To ju v tejto chvíli stavia mimo náš dosah, nakoľko stážisti sú izolovaní. Čo sa týka Siriusa a Remusa, tí vedia, že nemajú nič hovoriť. Pôjdem na návštevu do Brlohu a Kančieho zrázu a porozprávam sa s ľudmi, čo sú do toho zasvätení." Vážne sa zahľadel na Maggie. „Moja drahá, som si istý, že Harry nikdy nemal v úmysle vystaviť vás nebezpečenstvu, keď sa vás vydal hľadať. Jeho úmysly boli dobré. Chcel iba, aby ste sa znovu zišli so svojou rodinou. Postaráme sa o to, aby ste boli v úplnom bezpečí a aby ste získali čarodejnícke vzdelanie, ktoré vám bolo odopreté, keď ste boli mladšia."

Harry sa cítil trochu nepríjemne. Jeho úmysly boli naozaj dobré. A vždy ho dostali do problémov. Ale Maggie sa na neho iba zoširoka usmiala. „Nikdy nebudem môcť Harrymu dostatočne poďakovať za to, že ma našiel, Albus. Od toho dňa sa cítim ako vo sne, z ktorého sa nechcem zobudiť. Viem, že tu budem v bezpečí."

Harry sa pozrel na Dumbledora, ktorý nevyzeral, že by si tým bol až taký istý. Riaditeľ kývol smerom ku krbu. „Vy dvaja by ste sa už asi mali vrátiť späť do žalárov. Užite si hodinu, Maggie," povedal vľúdne, zatiaľ čo Maggie a Snape vhodili do ohňa hop-šup prášok a zvolali: „Kancelária Severusa Snapa!"

Keď odišli, Dumbledore pokynul smerom k stoličkám pred sebou. „Nuž, mali by sme prebrať jednu či dve záležitosti, takže si urobte pohodlie." Harry s Hermionou si poslušne sadli a Dumbledore otvoril zásuvku na písacom stole a vytiahol odtiaľ štós pergamenov. Harry si ho od neho nemotorne prevzal, bol to totiž poriadny balík.

„Čo to je?" spýtal sa Dumbledora a snažil sa, aby mu žiaden pergamen nespadol na zem.

„Rozvrh nočných hliadok. Spolu s Hermionou ich počas obeda rozdajte ostatným prefektom. Študenti budú hliadkovať iba štyri noci v týždni, zamestnanci školy šesť. Pozorne si to preštudujte, aby ste vedeli, kedy máte hliadku."

Harry rozbalil jeden z pergamenov a preletel ho očami, hľadajúc meno „Potter", zatiaľ čo Hermiona si vzala druhý pergamen. Prvá hliadka začínala každý večer o deviatej, druhá o pol dvanástej, tretia o druhej ráno a štvrtá trvala od pol štvrtej do siedmej ráno. V noci tak bude v hradných priestoroch hliadkovať počas desiatich hodín dvadsaťštyri ľudí, po šesť ľudí na každú hliadku.

„Takže," povedala Hermiona, keď rýchlo preletela pergamen, „v nedeľu mám ja prvú hliadku a ty druhú, v stredu mám tretiu hliadku a ty štvrtú, vo štvrtok sme obaja v druhej hliadke a ty máš ešte štvrtú hliadku v piatok a ja tretiu v sobotu."

Harry si všimol, že v nedeľu bude mávať hliadku od pol dvanástej do druhej ráno spolu s Ginny a preglgol. A v piatok mal štvrtú hliadku spolu s Malfoyom, od pol piatej do siedmej ráno. Paráda, pomyslel si. Taktiež si všimol, že Ginny nemala ani raz hliadku v rovnakom čase ako Malfoy, zatiaľ čo Malfoy hliadkoval v pondelok v rovnakom čase ako Mariah Kirknerová, od pol piatej do siedmej.

„Takže, verím, že sa o to postaráte. Budete mať taktiež na starosti porady prefektov, ktoré sa budú konať každú nedeľu medzi siedmou a ôsmou hodinou večer. V tom istom čase sa bude konať aj porada učiteľov, takže krátko pred ôsmou budete mať možnosť opustiť poradu prefektov a pripojiť sa k porade v zborovni, nakoľko ste akýmsi spojením medzi prefektskými hliadkami a učiteľmi. Nejaké otázky?"

Pokrútili hlavami, zatiaľ čo stále študovali rozvrhy hliadok. Prikývol. „Dobre." Otvoril ďalšiu zásuvku a vytiahol z nej obyčajnú bielu obálku, ktorú podával Harrymu. Harry neobratne podal kôpku pergamenov Hermione, aby si mohol vziať obálku. Vôbec nevyzerala ako pergamen, ale ako obyčajná obálka, aká sa bežne predáva v muklovských papiernictvách. Zamračil sa a spýtavo pozrel na Dumbledora.

„Toto mi po Arabelle poslala tvoja teta Petúnia, Harry. Myslím, že by si to mal vidieť."
Harry otvoril obálku, z ktorej vypadol kus zažltnutého papiera. Zdvihol ho. Bol to jeho rodný list. „Na toto som čakal! Mohol... mohol by som sa pokúsiť dostať sa do waleského národného družstva, profesor? Myslím tým... smiem?"

„Samozrejme, samozrejme. Zariadim ti dopravu. Nábory sa konajú v jednom peknom zámku vo Walese. Ron už odo mňa tiež dostal povolenie pokúsiť sa dostať do tímu Anglicka," odvetil mu so smiechom Dumbledore.

Harry sa nemohol prestať usmievať, aj keby chcel. „Och, ďakujem vám, pán profesor! Ďakujem veľmi pekne!"

Dumbledorove oči iskrili smiechom. „Rado sa stalo, Harry. Avšak myslím, že skôr než ešte čokoľvek povieš, mal by si si prečítať list, ktorý je v tej obálke."

Harry roztvoril list a ako ho čítal, z tváre sa mu vytrácala všetka farba. Pozrel na riaditeľa s pocitom, že sa každým okamihom zmení na nejaké monštrum, že jeho odvar všehodžúsu prestane pôsobiť a objaví sa jeho pravá tvár - tvár Voldemorta, Petra Petigrewa alebo Luciusa Malfoya. Nie, pomyslel si Harry, to predsa nemôže byť..."

Hermiona na neho ustarane hľadela. „Čo sa deje, Harry?"

Pomaly sa k nej otočil a list mu vykĺzol z rúk, keď zašepkal: „Teta Petúnia príde na Rokfort."

* * * * *

Harry si nebol istý, ako sa mu podarilo prežiť zvyšok dňa. Dokonca si na hodine Veštenia nevšímal ani hryzavé poznámky profesorky Trelawneyovej (Sandy na oplátku tiež utrúsila zopár jedovatých poznámok o Trelawneyovej - a Harry si pomyslel, že jej jazyk je rozhodne ostrejší, než by mal byť - ale rozhodol sa, že ich Ronovi prekladať nebude). Keď sa vyučovanie konečne skončilo, zvalil sa do kresla vedľa kozubu v chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Teta Petúnia v Rokforte. Stále tomu nemohol uveriť. Ron sa zvalil do vedľajšieho kresla, nariekajúc nad domácou úlohou, ktorú im už stihla zadať profesorka Trelawneyová. Harry mu o tete Petúnii povedal počas obeda, avšak zdalo sa, že Ron už na to zabudol (alebo to na neho jednoducho nemalo taký účinok, ako na Harryho, čomu sa nemohol čudovať). Hermiona sedela pri okne a na stole pred sebou mala rozložené množstvo kníh. Poslednú časť dňa mala voľnú, pretože druhú hodinu Aritmancie mala hneď po obede, kedy mali zase voľno Ron s Harrym. Keď zbadala svojich priateľov, zavrela knižky, aby sa k nim mohla pripojiť. Vstala, prešla k Ronovi a pobozkala ho na čelo. Potom sa usadila na opierku jeho kresla a uprela na Harryho vážny pohľad, pod ktorým sa začal cítiť dosť nesvoj.

Napokon vybuchol. „Tak dobre, povedz mi, čo som zase urobil..."

„Nejde o to, čo si urobil, ale o to, čo si neurobil. Kým som čakala na vás dvoch, uvedomila som si, že ešte stále existuje niečo, čo si Ronovi vôbec nepovedal a vlastne ani mne, iba trošku, v Aliciinom dome." Významne nadvihla obočie, zatiaľ čo Harry na ňu zmätene hľadel. Keď mu to stále nedochádzalo, pretočila očami. „Veď vieš, príčinu toho, prečo si bol minulý rok taký roztržitý..."

„Áaaaach!" Harrymu sa náhle rozsvietilo a vytreštil oči. „Áno, pravdaže! Prepáč. Máš pravdu. Zabudol som!" Mal teraz toho príliš veľa, na čo musel myslieť.

Ronove oči preskakovali z jedného na druhého. „Čo to má..."

„Tu radšej nie," šepla Hermiona, vstala a prešla k schodom do chlapčenských spální. Harry prikývol, ale potom sa zarazil.

„Počkaj. Radšej by som neriskoval, že niekto vojde dnu a dvere sa nedajú zamknúť. Budeme potrebovať niekoho, kto bude strážiť."

„Ale koho?" spýtala sa Hermiona potichu. „Každý, koho o to požiadaš, bude určite chcieť vedieť, prečo."

Vtom si Harry všimol Ginny, ktorá sedela v klubovni spolu s Ruth a Zoey. „Áno, ja viem. Ale bude to v poriadku. Požiadam Ginny. Ona o tom už vie."

„Tak ona to už vie!" ozval sa Ron rozhorčene. „Hoci dokonca ani neviem, čo také vie, čo ja neviem, ale viem, že som to mal vedieť skôr, ako ona! Chcem tým povedať, že..."

Hermiona sa usmiala a potľapkala ho po ruke. „To je v poriadku, pochopili sme. Som si istá, že Harry mal dobrý dôvod, prečo jej to povedal..."

„Ehm, áno. Predpokladám, že aj to budem musieť vysvetliť," povedal Harry. „Počkajte minútku."

Prešiel k Ginny, Ruth a Zoey a sklonil sa k Ginny, aby jej mohol zašepkať do ucha. „Ron, Hermiona a ja potrebujeme tvoju pomoc. Mala by si asi tak na hodinku čas?"

Zamračila sa na neho, zmätená, avšak prikývla a zdvihla sa zo stoličky, pričom odložila nabok svoju učebnicu Transfigurácie. „Zober si ju so sebou," odporučil jej Harry, „možno sa ti bude hodiť niečo na čítanie."

Teraz vyzerala ešte zmätenejšie ako predtým, avšak zdvihla učebnicu a nasledovala Harryho tam, kde čakali Ron s Hermionou. Harry ich potom všetkých zaviedol hore po schodoch do spálne siedmeho ročníka.

Keď sa za sebou zavreli dvere, otočil sa k nim a povedal: „Dobre. Dievčatá to už vedia a teraz sa to dozvieš aj ty, Ron." Najprv im rýchlo porozprával o udalostiach z prvého septembra minulého roka, aby sa aj Ron dostal do obrazu, rovnako ako Ginny a Hermiona. Ron len doširoka vyvaľoval oči, keď mu Harry vysvetľoval, prečo sa správal tak zvláštne, keď sa minulý september dostal do Rokfortského expresu. Keď o tom tak rozprával, sám Harry mal problém uveriť, že sa to stalo už pred celým rokom. Akoby sa to stalo iba včera...

„Ron, Hermiona, teraz by som vám chcel vysvetliť zopár ďalších vecí o tamtom živote, avšak k tomu potrebujem použiť svoju mysľomisu, takže nás nesmie nikto vyrušovať. Preto som ťa zavolal, Ginny. Mohla by si... myslíš, že by si mohla sedieť vonku na odpočívadle a zastaviť každého, kto by chcel vojsť? Akonáhle sa ponoríme do mysľomisy, nebudeme vedieť, čo sa okolo nás deje a tak nebudeme môcť zabrániť, ak by sa do nej chcel pozrieť niekto ďalší, aby zistil, čo sa deje. Nevadilo by ti to?"

Už ako to vyslovoval, Harry videl, že vadilo, a cítil sa hrozne. Zamračil sa a chytil ju za ruku. „Ospravedlníte nás na chvíľku?" požiadal Rona s Hermionou, vyviedol Ginny von z izby a zavrel dvere.

„Takže preto si ma požiadal, aby som sem prišla? Aby som robila strážcu?"

Harry stisol pery. „Nemohol som požiadať nikoho iného, Ginny. Si jediný študent, ktorý vie o zmene času. Profesor Dumbledore a profesor Snape o tom vedia tiež, ale ich som o to samozrejme požiadať nemohol. Prosím, Ginny?" zaprosíkal a zľahunka ju pohladil po ruke. Cítil, ako sa pod jeho dotykom zachvela. „Som veľmi rád, že si bola prvá, ktorej som to po Dumbledorovi a Snapeovi povedal, naozaj. Som šťastný, že sme spolu strávili tú noc v Kančom zráze a porozprávali sa… Hermione som povedal iba veľmi málo a Ron o tom doteraz nepočul vôbec nič a to sú moji najlepší priatelia. Vieš oveľa viac ako oni dvaja…"

"Povieš Ronovi aj o mne?"

"Čože?"

"O tom… o tom, čo sme jeden pre druhého znamenali v tvojou druhom živote."

Harry sa nad tým zamyslel. "Čo sa toho týka, nevložil som mysľomisy nič také, čo by ho mohlo nahnevať. Nemyslím si, že by chcel vidieť ako ťa bozkávam ako svoje dievča…" Nehovoriac o tom, ako sa milujeme, pomyslel si. O tom dokonca nevedela ani Ginny, hoci uvažoval, či ju to už nenapadlo. "Myslím si však, že by som mu mal povedať, že si bola mojou priateľkou. Mám v úmysle tak trochu vyberať, čo mu ukážem. Existujú veci, ktoré by ho naozaj rozčúlili, keby o nich vedel a ja nevidím dôvod, prečo by som to mal robiť. Takže ako, urobíš to? Postrážiš dvere?"

Zatvárila sa, akoby to robila proti svojmu najlepšiemu presvedčeniu. „Tak dobre. Okej, urobím to."

Vtom si Harry na niečo spomenul. „Och! Práve ma niečo napadlo. Existuje spôsob, ako by si odtiaľto mohla vidieť aspoň niečo z toho, čo sa bude diať, hoci nebudeš nič počuť."

Zamračila sa. „Ako?"

Harry vybral z vrecka baziliškov amulet. „Chcel som ti ho vrátiť už deň pred svadbou. To preto som vedel, že sa ti niečo stalo, keď si sa bola prejsť na koni."

S prekvapením na tvári si od neho vzala amulet. „Ach! Premýšľala som, čo sa s ním stalo. Myslela som si, že som ho vtedy stratila, ale zdá sa, že som ho v ten deň vôbec nemala..."

Harry jej ho pripol na krk, potom sa k nej naklonil a pobozkal ju na líce. „Budeš ma môcť vidieť, ak ho budeš držať v ruke. V poriadku? Bude to stačiť?"

Usmiala sa a prikývla. „Choď už. Máš pravdu, Ron je tvoj najlepší priateľ. Mal by si mu povedať všetko, čo sa dá. Všetko, z čoho nevyskočí z kože," uškrnula sa. Odolal túžbe poriadne ju pobozkať a vrátil sa do spálne, kde na neho čakali jeho priatelia.

 Samozrejme, nebol pripravený na to, ako sa rozhodli stráviť čas, kým na neho čakali. Keď sa vrátil späť do izby, Ron s Hermionou ležali na Ronovej posteli. Hermiona bola v celej svojej dĺžke natiahnutá na Ronovi a jej pery putovali nadol jeho krkom až do miest, kde začala rozopínať jeho košeľu. Habit mal už rozopnutý, rukami ju hladil po chrbte a vchádzal do vlasov, zatiaľ čo sám mal zatvorené oči a nedočkavo, ale šťastne stonal. Harry si nahlas odkašľal. „Mám radšej odísť? Chceli by ste radšej robiť niečo iné ako..."

„Harry!" vykríkla Hermiona a skotúľala sa z Rona tak rýchlo, že dopadla priamo na zem s takým žuchnutím, až obomi chlapcami trhlo a vykríkli jej meno. Rýchlo však vyskočila znova na nohy a začala si oprašovať habit a uhládzať svoje nezvládnuteľné kučery v snahe získať späť trochu svojej dôstojnosti. Pravdepodobne však ešte nikdy nevyzerala menej dôstojne a Harry musel bojovať s nutkaním, aby nevybuchol od smiechu.

„Ehm, takže, ste vy dvaja pripravení?"

Hermiona  sa strašne červenala a Ronove uši, zatiaľ čo si zapínal svoj habit, mali výrazne ružovú farbu. „Nevedeli sme, ako dlho ti to bude trvať," zamrmlal. Harry prešiel k svojej skrini, vytiahol odtiaľ svoju mysľomisu, položil ju na nočný stolík vedľa svojej postele a vytiahol prútik. „Obaja budete potrebovať svoje prútiky," oznámil im. Vedel, že Hermiona vie, čo treba robiť, avšak bol si celkom istý, že Ron ešte nikdy nebol v niekoho mysľomise. Čoskoro sa všetci traja ocitli v Harryho izbe v Kančom zráze presne v ten deň, keď ešte ako malý chlapec prosil, aby to bola jeho izba, a to ešte skôr, ako ten dom vôbec kúpili. Jeho najlepší priatelia sa rozhliadali po izbe, potom sa zahľadeli na Harryho, potom na Lily Evansovú a zase na malého Harryho, zatiaľ čo tí vôbec netušili o ich prítomnosti. Ronovi spadla sánka až na zem a Hermiona tiež iba neveriacky hľadela na tú scénu, pretože ani jeden z nich zjavne nebol pripravený na takýto dôkaz o tom, že Harry naozaj prežil svoje detstvo so svojou mamou.

A potom Harry začal svojim najlepším priateľom rozprávať o svojom druhom živote.

* * * * *

Poslední komentáře
23.05.2013 19:09:40: Veľmi pekne ďakujem za preklad. Ani neviem čo napísať. V tejto kapitole sa nič moc neudialo. Som str...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace