Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 11 - 20

11. kapitola 1/3

Preklad: tigy

Harry Potter a Proroctvo troch

Kapitola jedenásta - časť prvá

Stanice

Železničné stanice sú kombináciou dvoch architektonických foriem... vlakového depa a budovy pre cestujúcich. Technológia na stavbu železníc sa využila aj pri ich zastrešení a to vo forme striech zo železa a skla. Budovy pre pasažierov by však už ani nemohli byť odlišnejšie, či už svojou funkciou alebo formou. Rozmanitosťou, použitými materiálmi a štýlom predstavovali mestský typ architektúry - akýsi nový druh mestskej brány. Počnúc 40 stôp vysokou trámovou strechou Londýnskej stanice Euston (1835-39) sa začala veľkosť staničných hál zväčšovať až po najväčšiu samostatnú staničnú halu na stanici St. Pancras v Londýne (1863-76). Interiér predstavoval mimoriadne rozľahlý, nečlenený, avšak uzavretý priestor. Hlavným problémom architektov bolo, ako zakomponovať železničnú halu do fasády stanice. Na stanici St. Pancras je staničná hala ukrytá za budovou bohato zdobeného viktoriánskeho železničného hotela G.G. Scotta. Naopak, dvojitá klenba železničnej haly stanice King's Cross v Londýne (1851-52) od Lewisa Cubitta plne odhaľuje svoju nekompromisnú funkčnosť.

--Marvin Trachtenberg & Isabelle Hyman, Architektúra: od staroveku až po post-modernu

 

Prvého septembra kráčal Harry Potter po nástupišti deväť a trištvrte s odznakom primusa pevne pripnutým na čiernom hodvábe svojho nového habitu a usmieval sa pri pohľade na Rokfortský expres. Vo vzduch sa vznášala vôňa novej kože a mosadze z truhlíc prvákov, avšak nad tým všetkým prevládala vôňa jesene, dokonca aj nad sírovým pachom vlakového motora a Harry to všetko šťastne vdychoval - bola to vôňa návratu domov, vôňa návratu na Rokfort.

„Ideme späť na Rokfort!" zasyčal vzrušene na Sandy.

„Áno, Harry Potter. Ja viem. Toto je dvadsiaty tretí raz, čo si mi to povedal." V hlase jej zaznela iba štipka netrpezlivosti.

Než znovu zasyčal, Harry sa na chvíľu zamyslel. „Vieš čo, Sandy? Neviem prečo, ale doteraz ma vôbec nenapadlo, že by si mohla vedieť počítať."

„To, že nemám prsty na rukách a na nohách ešte neznamená, že neviem počítať, Harry Potter."

Harry sa uškrnul, ale neskočil jej na návnadu. V poslednej dobe sa mu zdalo, že je trochu háklivá na predsudky voči hadom.

Šťastne si pohmkávajúc zamieril k hlúčiku ľudí, z ktorého vyčnievala, ako nejaká exotická kvetina, ryšavá hlava jeho najlepšieho priateľa Rona Weasleyho. Chvíľu postával na okraji skupinky a čakal, kým si ho všimnú, šťastný, že sa môže vrátiť do školy normálnym spôsobom. Bude to naposledy, čo prvého septembra o jedenástej hodine nastúpi na londýnskej stanici King's Cross na Rokfortský expres a on si to nemienil nechať ujsť.

Keď si ho napokon všimol Dean Thomas, zrazu vypukol obrovský rozruch a Harry si nemohol pomôcť, aby sa nahlas nesmial, keď sa na neho zosypali jeho priatelia. Ronovi musel pripomenúť, aby ho až tak pevne neobjímal (zrejme to ešte vyžadovalo nejaký ten vlkodlačí tréning), zatiaľ čo Hermiona mu postúpala po prstoch na nohách, keď sa mu hodila okolo krku. Neville síce postával placho v úzadí, ale škeril sa od ucha k uchu. Dean mu potriasal rukou a Seamus ho energicky potľapkával po chrbte, potom však zdesený prestal, keď si spomenul na Harryho popáleniny. Harry mu však povedal, že je to v poriadku, bol totiž úplne vyliečený.

„Harry," zvolal nadšene Ron, „čo tu robíš?"

Harry pokrčil ramenami a stále sa zoširoka usmieval. „Som úplne v poriadku. Ako nový." Všimol si Draca Malfoya, ktorý mal ruku omotanú okolo Ginny, akoby sa ju snažil zadržať a prihovoril sa mu. "Musí to byť vďaka starostlivosti tvojej sesternice. Po jej opatere je zo mňa nový muž," povedal s úškľabkom a nechal na Dracovi, či to pochopí ako dvojzmysel. Ginny vytreštila oči a tak na ňu prešibane žmurkol.

Keď sa snažil presvedčiť zdravotnícky personál, aby ho prepustili zo Sv. Munga, povedal doktorovi Clancymu: "Tá vaša mladá doktorka, Anderssenová, spravila úplný zázrak. Dobre ste ju vyškolili." Rozhodol sa totiž, že o Rodneym Jeffriesovi nikomu nepovie.

Doktor Clancy mu neveril, až kým Harryho osobne nevyšetril. Potom si zavolal Nitu nabok a začal ju vypočúvať veľmi nahnevaným tónom. Harry začul, ako odpovedala zvýšeným hlasom. "Neurobila som nič okrem toho, čo ste mi prikázali. Ak chcete, môžete mi dať hoc aj Veritasérum! Poviem vám to isté!" Potom sa otočila na päte a odkráčala preč, predtým však nenávistne zagánila na Harryho. Premýšľal, či sa dostala do problémov, keď takýmto tónom hovorila so svojim nadriadeným, ale nebol si istý, či mu na tom záleží. Nita sa priatelila s Narcissou Malfoyovou a to mu stačilo.

Keď sa doktor Clancy presvedčil, že je Harry naozaj úplne zotavený, prikázal, aby mu priniesli Sandy, rovnako ako nejaké oblečenie, ktoré mu tam nechal Sirius a potom ho nechali vrátiť sa do zámku Ascog. Keďže Sirius už odišiel aj s jeho batožinou, jediné, čo musel urobiť, bolo vziať si svoj odznak primusa (Ron nevedel, že ho mal ukrytý v tajnej priehradke vrchnej zásuvky svojho písacieho stola).

Keďže so sebou nevliekol žiaden kufor, odletaxoval sa do Šikmej uličky a metrom sa potom odviezol na stanicu King's Cross, pričom habit mal prehodený cez ruku ako plášť. S ruksakom, v ktorom mal veci, ktoré Ron priniesol do nemocnice a ktorý mal prevesený cez plece, vyzeral na stanici metra ako hociktorý iný študent. Keď prechádzal bariérou medzi nástupišťami deväť a desať, bol v mimoriadne povznesenej nálade.

Harry, Ron, Hermiona, Ginny a Draco obsadili jedno z predných kupé, určených pre prefektov. Ron chvíľu váhal, nakoľko jediný z nich nebol prefektom, avšak Harry mu pripomenul, že on je primus a Hermiona je primuska - kto by sa s nimi doťahoval kvôli tomu, že ich najlepší priateľ sedí v jednom z prefektských kupé?

Prvá vec, ktorú spravila Hermiona, keď sa dal vlak do pohybu, bola, že na Ronove kolená, kde už oddychoval stočený Argent, položila Krivolaba. Potom vytiahla nejaký stočený pergamen a začala ho študovať.

"Hej!" zajačal Ron, keď na seba mačky začali prskať a oháňať sa pazúrmi. "Moje kolená sú už obsadené. Tu máš, Harry. Vezmi si Krivolaba." A pošťuchol veľkého ryšavého kocúra zo svojho lona smerom k Harrymu, ktorý sedel vedľa neho. Draco Malfoy, ktorý sedel oproti nim spolu s Ginny, bol očividne celý nesvoj. Harry si všimol, že zatiaľ čo Ginny držala svoju čiernu mačku MacKenzie na kolenách, jej priateľ sa od nej držal vo vzdialenosti niekoľkých palcov, bledý ako duch.

Ron strčil hlavu medzi Hermionu a jej pergamen. "Čo to je? 'Ako primuska budete zodpovedná za…' Sto hromov, Hermiona. Nemohlo to počkať, kým sa dostaneme do školy?"

Hermiona začala s "Som teraz primuska a tak musím…", avšak zarazila sa, keď uvidela prosebný výraz v jeho očiach. Povzdychla si a znovu zrolovala pergamen. "Okej, v poriadku…"

Harryho to ohromilo. Keď bola Hermiona jeho priateľkou, dalo mu oveľa viac práce dosiahnuť, aby sa trochu uvoľnila. Žmurkol na Rona. "Ak si nedáš pozor, Ron, tak nám pokazíš primusku a ani sa nenazdáme a svoje povinnosti si začne plniť na poslednú chvíľu… vymýšľať si v esejách z aritmancie…"

"Ach, ako keby som mohla!" vybuchla Hermiona rozhorčene. "To nie je ako veštenie. Vďaka nebesiam, že ho už mám za sebou."

Ginny sa naježila. "Aby si vedela, moja sestra je veľmi dobrá vo všetkých spôsoboch veštenia. Dokonca aj profesor Snape, ktorému profesorka Trelawneyová nestojí ani za reč, rešpektuje jej schopnosti. Maggie vraví, že tak či tak, aritmancia je iba ďalšou formou veštenia a je oveľa viac založená na poverách, ako povedzme astrológia, ktorá je mimoriadne zložitá a vyžaduje oveľa viac výpočtov a znalostí z astronómie. Preto je podľa nej aritmancia len o niečo lepšia ako bibliomancia." Znelo to, akoby sa Ginny snažila vyprovokovať hádku s Hermionou.

"Čo má to dievča proti ľuďom so Zrakom?" zasyčala zrazu spod Harryho šiat Sandy. Rozhodol sa, že ju bude ignorovať. To posledné, čo by potreboval, je robiť medzi tromi stranami tlmočníka z parselčiny v hádke o veštení.

"Och, vážne?" zvolala ostro Hermiona. "Nuž, profesorka Vectorová zase hovorí…"

Ron zasiahol skôr, než sa hádka medzi jeho priateľkou a jeho sestrou mohla vyostriť a tak bol konflikt veštenie vs aritmancia čoskoro zabudnutý. Po tom, čo napätie medzi dievčatami opadlo, Harry zistil, že to bola po veľmi dlhom čase jeho najpríjemnejšia cesta do Rokfortu. Zahrali si zopár kôl Rachotiacej sedmy, pohrali sa s mačkami (okrem Draca Malfoya), pokúpili príliš veľa sladkostí a smiali sa a rozprávali a smiali sa ešte viac. Harry bol rád, keď videl, že sa do zábavy trochu zapojil aj Draco, dokonca sa dokázal zasmiať aj na svojej ailurofóbii (ako jeho strach z mačiek pomenovala Hermiona). Harry sa o neho dosť obával po jeho reakcii na prekliatie Fleur Delacourovej.

Zdalo sa to ako okamih a už boli na Rokvillskom nádraží a sledovali Hagridovu hlavu čnieť ako zvyčajne ponad dav študentov. "Všetko v poriadku, Harry?" zahrmel s úsmevom, keď kráčal k nemu.

Harry sa na neho žiarivo usmial. "Som okey, Hagrid, a čo ty?"

Na jeho prekvapenie Hagrid iba pokrčil plecami. "Myslím si, že budem. Tunák... riaditeľ chcel, aby som ti to dal hnedka jako vystúpiš z vlaku." A podával Harrymu zrolovaný pergamen, ktorý vyzeral rovnako ako ten Hermionin a Harry predpokladal, že začína slovami 'Ako primus budete zodpovedný za...'. Harry ho vopchal do habitu.

"Vďaka, Hagrid." Hagrid mu venoval slabý úsmev (Harry mal pocit, akoby sa ho snažil potlačiť), potom sa otočil a vykročil smerom k malému prístavu, pričom vykrikoval: "Prváci, poďte za mnú! Šeci prváci! Očúvajte..."

Všetci piati opustili nástupište a vyškriabali sa do kočov bez záprahu, ktoré ich odvezú do Rokfortu. Harry pozoroval, ako sa blížia k hradu, ktorého okná žiaria svetlom - bol to ten najkrajší pohľad, aký poznal. Keď vošli do Veľkej sály, kde sa nespočetné množstvo sviečok vznášalo na stolmi a strop poskytoval nádherný obraz hviezdnej nočnej oblohy, Harry mal pocit, akoby bolo na svete všetko v poriadku. Samozrejme vedel, že v čarodejníckom svete stále existovali problémy (a neposledný z nich bol aj dôvodom Rogerovej a Aliciinej svadby), avšak nemeniaca sa istota Rokfortu mu dávala nádej, že nakoniec to všetko dobre dopadne.

Vracajúci sa študenti si posadali a po chvíli konečne vošli prváci, niektorí z nich trochu mokrí (plavba cez jazero bola občas nepokojná). Hagrid bez úsmevu kývol Harrymu, keď si razil cestu k učiteľskému stolu a Harry veľmi pozorne sledoval ako bol každý jeden prvák zatriedený, pretože si bol vedomý toho, že je to posledný raz, čo vidí tento ceremoniál.

Jedna z prvých študentov, ktorí boli zatriedení, bola Gabrielle Delacourová. Keď ju Harry uvidel, zosmutnel. Jej sestra prišla o rozum a teraz trčí u Sv. Munga, kde pravdepodobne porodí svoje dieťa, pričom vôbec nebude chápať, čo sa s ňou deje...

Gabrielle bola teraz oveľa vyššia ako keď mala deväť rokov. Vlastne bola jedna z najvyšších prvákov. Pristúpila k Múdremu klobúku vznešenou chôdzou sťaby kráľovná a Harry si všimol, ako jej vílie kúzlo začína vplývať na poniektorých chlapcov, bez ohľadu na vek. Všimol si napríklad, že Orion Pierson stojí na špičkách a snaží sa ju zahliadnuť ponad ostatných prvákov.

"Chrabromil!" rozhodol klobúk po veľmi krátkom okamihu strávenom na jej hlave. Od chrabromilského stola sa ozval výbuch nadšenia a keď prechádzala okolo neho, Harry sa na ňu usmial. Spomenul si, aká mu bola jej sestra vďačná za to, že nechcel nikoho nechať pod vodou počas druhej turnajovej úlohy bez ohľadu na to, komu bol určený ktorý zajatec. Avšak, na rozdiel od väčšiny prvákov, ktorí boli bez seba z toho, že sú konečne na Rokforte, Gabrielle na Harryho iba krátko pozrela s prázdnym, mŕtvym výrazom v modrých očiach. Posadila sa dosť ďaleko od neho, avšak nedokázal posúdiť, či to bola náhoda, alebo zámer.

 

Keď napokon kráčal k triediacemu klobúku Orion Pierson, úkosom pozrel na Harryho, hnedé oči doširoka otvorené a Harry sa na neho uškrnul. Orion nebol minulú noc na Ascogu, spolu s otcom sa už predchádzajúci večer vybrali do Londýna, stihli posledný trajekt na pevninu a potom sa Rytierskym autobusom odviezli do mesta. Nemohli naň nastúpiť už na ostrove, pretože nepremáva ponad vodu. Noc strávili v Deravom kotlíku a ráno sa odviezli taxíkom na stanicu. Harry sledoval, ako sa Siriusov synovec blíži k Múdremu klobúku, vyzeral pritom veľmi nervózne, avšak takmer ihneď ako mu klobúk posadili na hlavu, ten vykríkol "Chrabromil!" a Orionovi sa po tvári rozlial nadšený úsmev, zatiaľ čo pri chrabromilskom stole znovu prepukol jasot a potlesk.

Keď triedenie skončilo, Dumbledore vstal, aby prehovoril, avšak ešte skôr, ako vôbec otvoril ústa, Harrymu spadla od prekvapenia sánka. Konečne sa totiž poriadne pozrel na učiteľský stôl. Bol veľmi rád, že tam vidí Siriusa (to znamenalo, že dorazil aj jeho kufor), keďže Ron spomínal, že bol zapojený do niečoho dôležitého a vedel si predstaviť, aký bol pravdepodobne nadšený z toho, že bol jeho synovec zaradený do Chrabromilu. Všimol si, že je prítomný aj Snape a takmer zabudol, že pani Figgová bude ich novou učiteľkou Obrany proti čiernej mágii. Bolo také zvláštne vidieť ju oblečenú v dúhovom, akvamarínovom habite a špicatom klobúku namiesto modrej košeľovej blúzky a béžového kardiganu, posiateho mačacími chlpmi. Musí si zapamätať, že ju má oslovovať profesorka Figgová.

Avšak najprekvapujúcejšie bolo, že medzi zamestnancami školy sedela Maggie Doughertyová, po prvýkrát, pokiaľ si Harry pamätal, oblečená do habitu a špicatého klobúka. V každom prípade, bolo to po prvýkrát, čo ju on videl takto oblečenú. Sedela medzi Snapeom a - Harry sa musel pozrieť ešte raz - profesorkou Trelawneyovou, ktorá takmer nikdy neschádzala zo svojej veže. Pomyslel si, že Trelawneyová nevyzerá veľmi nadšene, vlastne, vyzerala dosť vzpurne.

Dumbledore ich všetkých srdečne pozdravil a poprial im dobrú chuť. Čoskoro nato sa na stoloch objavilo jedlo a keď zmizla posledná omrvinka z posledného pudingu, riaditeľ sa opäť postavil a vľúdne sa na všetkých usmial.

"Vitajte! Viem, že sa všetci tešíte na nový školský rok! Mám tu niekoľko oznamov, avšak keď budete trpezliví, zanedlho už budete vo svojich klubovniach. Mám niekoľko zaujímavých noviniek, o ktorých by som vám rád povedal! S radosťou vám oznamujem, že Ministerstvo mágie udelilo Rokfortu povolenie na lekcie premiestňovania, a to počas jesenného semestra siedmeho ročníka. Cieľom bude, aby títo študenti mohli skladať skúšky z premiestňovania počas vianočných prázdnin. Lekcie sa budú konať v Obecnej sále v Rokville, keďže na školských pozemkoch nie je premiestňovanie možné. Hodiny premiestňovania bude vyučovať Sirius Black." Mávol rukou smerom k Siriusovi, ktorý sa trochu nadvihol zo svojej stoličky, usmial sa a kývol hlavou na študentov. Poniektorí na neho nepokryte zízali, vystrašení, s doširoka roztvorenými očami. Očividne si ho väčšina z nich pamätala ako Siriusa-Blacka-vraha-na-úteku, pomyslel si Harry, aj napriek najnovším správam, že bol krivo obvinený. Harry bol zvedavý, koľkí z nich sa prihlásia na hodiny premiestňovania, keď ich bude vyučovať Sirius. Všimol si, že sa Orion na svojom mieste trochu prikrčil a tak Harryho napadlo, či sa chlapec prizná, že je jeho synovcom.

"Tí študenti šiesteho ročníka," pokračoval Dumbledore, "ktorí budú mať sedemnáste narodeniny v priebehu októbra, novembra a decembra, začnú s hodinami premiestňovania počas jarného semestra a skúšky budú skladať počas Veľkonočných prázdnin. Počas letného semestra budú na rade tí študenti, ktorí budú mať sedemnáste narodeniny pred Veľkonočnými prázdninami alebo tesne po nich. Ak skúšky nespravíte počas Vianoc alebo Veľkej noci, budete mať ďalšiu možnosť na konci letného semestra."

"Tí študenti, ktorí sa nechcú učiť premiestňovanie, nemusia hodiny navštevovať. Každý študent, ktorý sa rozhodne prestať navštevovať hodiny, môže tak urobiť kedykoľvek. Nie každý totiž hneď zistí, či na to má vlohy. Mal som strýka, ktorý sa raz rozštiepil tak výnimočne, že odvtedy vždy keď si fúkal nos..." vedľa neho sediaca profesorka McGonagallová si nahlas odkašľala a zdvihla obočie. Dumbledore sa zatváril ľútostivo a pokračoval. "Ale to som už odbočil. Dovoľte mi, aby som ešte raz zdôraznil, že to nie je povinné. Je to iba príležitosť, ktorú sme sa ja, školská rada a Ministerstvo mágie rozhodli ponúknuť tým študentom, ktorí na to majú vek."

Na pozadí Dumbledorovho preslovu bolo počuť čulý šum z rozhovorov, keď všetci pochopili, o čom vlastne hovorí. Lekcie premiestňovania! Napriek úzkosti, ktorú poniektorí študenti pociťovali kvôli Siriusovi Blackovi ako učiteľovi, väčšina študentov sa zdala byť mimoriadne vzrušená. Hermionina tvár doslova žiarila.

"Nie je to úžasné?" spýtala sa Rona a Harryho. "A ja som si myslela, že budem musieť čakať, až kým neskončím školu..." Zrazu sa odmlčala, keď uvidela Ronov výraz a Harrymu došlo, že Ron lekcie navštevovať nebude, pretože vlkodlaci sa premiestňovať nedokážu. V rozpakoch neisto pozrela na Harryho. Pevne zovrel pery do úzkej linky a pokrútil hlavou, dúfajúc, že o tom prestane rozprávať. Potom odrazu vyskočil, lebo sa mu Sandy začala pod oblečením pohybovať. Vystrčila hlavu spod jeho goliera, chvíľu sa rozhliadala a potom sa znovu schovala.

"Čo to malo znamenať?" spýtal sa jej.

"Iba som jedenkrát chcela vidieť svet, Harry Potter. Je to snáď zakázané?" Nemal šancu odvetiť jej, pretože Dumbledore opäť prehovoril. 

"Tiež by som bol rád, keby ste všetci privítali slečnu Arabellu Figgovú ako vašu novú učiteľku obrany proti čiernej mágii. Mnohých z vás pred dvomi rokmi učil jej brat, Alastor Moody!" dodal s úsmevom. Ako si Harry všimol, mnohí zo študentov vyzerali ešte zdesenejší ako pri ozname o novej školskej pozícii Siriusa Blacka. Harry bol zvedavý, či Dumbledora čoskoro nezavalí nápor sovej pošty so žiadosťami rodičov o stretnutie.

"Je tu ešte jeden nový učiteľ, ktorého by som vám rád predstavil," povedal Dumbledore, keď mrmlanie o profesorke Figgovej a Moodym utíchlo. "K našej váženej profesorke Trelawneyovej sa vo veštiarni pripojí slečna Margaret Doughertyová, výborná veštica, ktorá odbremení profesorku Trelawneyovú od študentov tretieho a štvrtého ročníka, aby mohla venovať viacej času svojej už takmer hotovej knihe," zdvihol kúsok pergamenu a uprel naň svoj pohľad cez polmesiačikové okuliare, "Ako so smiechom pozrieť smrti do tváre alebo Ako elegantne prijať svoj strašný osud v dvadsiatich deviatich krokoch." Jeho modré oči schované za okuliarmi zaiskrili. "Som si istý, že keď ju vydajú, budeme všetci stáť v rade, aby sme si ju mohli kúpiť."

V sále sa ozvalo zopár pobavených odfrknutí. Riaditeľ pokračoval. "Slečna Doughertyová je samozrejme čarodejnica, avšak v dôsledku okolností, ktoré nemohla ovplyvniť, nemala v mladosti prístup ku čarodejníckemu vzdelávaniu. Napriek tomu zložila Mloky z astronómie, aritmancie, starobylých rún, muklovských štúdií a veštenia, a to s vynikajúcimi výsledkami..." (Ron a Ginny žiarili hrdosťou) "...a teší sa na to, že sa pripojí k poniektorým z vás na vašich hodinách, aby napokon plne rozvinula svoje magické schopnosti. Viem, že budete rešpektovať jej obdivuhodnú snahu dokončiť svoje čarodejnícke vzdelanie, hoci nie ste zvyknutí mať na svojich hodinách starších študentov." Hoci sa Dumbledore usmieval, keď to vravel, zároveň mal v očiach veľmi prísny výraz a Harrymu bolo jasné, že ktokoľvek bude robiť Maggie problémy, vybaví si to s ním riaditeľ osobne.

"Takže, nevidela si, že sa to stane, čo, Sandy?" Zasyčal potichu smerom k svojej paži.

Sandy si pohŕdavo odfrkla. "Samozrejme, že som to videla. To bolo to, čo som kontrolovala."

"A prečo si potom niečo nepovedala?"

"Vidím veľa vecí, Harry Potter. Prečo by som ti mala hovoriť o niečom, čo môžeš vidieť aj ty sám? Na vlastné oči, myslím, nie Zrakom. Sedela priamo pred tebou. Nebolo ti jasné prečo?"

Harry sa jej chcel spýtať, čo všetko si ešte nechala pre seba, lebo si myslela, že on o tom vie, avšak oznamy ešte neskončili.

"Nuž, a teraz k ďalším veciam, ktoré sa netýkajú zamestnancov školy. Je mi ľúto, že to musím povedať, ale s výnimkou prefektov a tých študentov, ktorí budú navštevovať lekcie premiestňovania, ostatní študenti nebudú mať tento semester dovolené navštevovať Rokville, či už cez víkendy alebo inokedy. Prefekti nižších ročníkov tam budú môcť ísť iba v školských záležitostiach, ak ich tým poverím ja, alebo iný profesor. Mrzí ma toto rozhodnutie, obzvlášť keď viem, ako sa na to tešili študenti tretieho ročníka..."

"Presne tak!" povedal mrzuto Jules Quinn a Harry videl, ako sa Will Flitwick zúfalo zahľadel na Jamaicu Thomasovú, ktorá nadvihla obočie a pokrčila plecami v beznádejnom geste. Na druhú stranu, Dean Thomas vyzeral celkom potešene. Dúfal snáď Will, že pozve Jamaicu do Rokvillu na rande? Pre tretiakov to bolo dosť zlé, Harry si pamätal, aký bol zdrvený, keď mu Dursleyovci nedali povolenie ísť.

"Nuž," povedal Harry potichu Gillian Lockleyovej, sediacej naproti nemu, "aspoň, že nemôže ísť vôbec nikto a nie iba jeden z vás."

Snažil sa na nájsť dobrú stránku na celej tej situácii. Avšak, očividne to vôbec nepomohlo. Gillian prepukla v plač a vzlykala na pleci Natalie McDonaldovej. Nebola jediná vo Veľkej sieni, kto reagoval podobným spôsobom. Harry videl a počul sklamané reakcie aj od ostatných fakultných stolov. Poniektorí zo slizolinských tretiakov reptali dosť nahlas a jeden z nich silno udrel do stola. Natalie, ktorá bola práve štvrtáčka, začala chodiť do Rokvillu iba predchádzajúci rok a taktiež cítila tú stratu. Hladkala Gillian po chrbte a potichu mu odpovedala. "Ty ako primus samozrejme budeš môcť ísť." Bolo nemožné nepočuť ten mierny náznak horkosti v jej hlase.

Rozpačito si odkašľal. "No, ehm, ale iba v školských záležitostiach, samozrejme," povedal slabo. "A kvôli lekciám premiestňovania."

Natalie pokračovala v potľapkávaní Gillianinho chrbta a skonštatovala už trochu zmierenejšie, "Tak, tak," ale aj tak vyzerala ešte stále trochu nespokojne.

"... a napokon," pokračoval Dumbledore, ignorujúc pobúrený šum vo Veľkej sieni, " pán Filch predložil zopár odporúčaní, ktoré sa vo svetle tragických udalostí minulého semestra javia ako veľmi rozumné. Večierka bude o deviatej hodine. Po tejto hodine môžete byť vonku iba v sprievode prefekta a s písomným povolením vedúceho fakulty vysvetľujúcim, prečo a za akým účelom sa potulujete po hrade. Nemám v úmysle brániť študentom navštíviť ošetrovňu, ak to bude potrebné, či ísť si vyzdvihnúť zabudnuté učebnice, ak ich potrebujú na dokončenie svojich úloh. Avšak budete musieť mať poriadny dôvod. Aby sme predišli pokusom študentov obchádzať toto pravidlo, všetci prefekti a učitelia budú mať pridelený rozvrh, kedy budú hliadkovať po chodbách hradu a verte mi, keď vám poviem, že ak opustíte priestory svojej fakulty bez riadneho povolenia, dozvieme sa to."

Harry cítil, akoby sa Dumbledorove oči zaborili priamo do tých jeho a napadlo ho, či riaditeľ nemá svoju vlastnú verziu Záškodníckej mapy. Ešte nikdy nevyzeral Dumbledore prísnejšie, ako keď oznamoval tieto opatrenia, zvyčajne bol v prvý deň školy dosť žoviálny. Tentoraz sa nikto nesmial. Riaditeľ ďalej pokračoval vážnym tónom. "Minulý semester skupina študentov držala učiteľov ako zajatcov v spoločenskej miestnosti." Nepovedal, že to bola slizolinská spoločenská miestnosť, možno preto, aby nevyplašil prvákov. "Aj keď nakoniec vysvitlo, že títo študenti boli obeťami kliatby Imperius, nemalo by byť možné, aby niekto mohol prekliať týchto študentov a donútiť ich uväzniť svojich učiteľov. Očakávajte," skonštatoval oceľovým hlasom a s nekompromisným výrazom na tvári, "veľmi prísne následky, ak porušíte tieto pravidlá. Jeden priestupok bude potrestaný nie jedným, ale hneď tromi trestami, následne nebudem váhať študenta dočasne vylúčiť, dokonca aj keby to bol prefekt," dodal a Harrymu sa zdalo, že sa pozerá na Draca Malfoya. Videl, ako Malfoy preglgol, a spomenul si na to, ako neuvážene odletel do Zakázaného lesa. "A ak ani dočasné vylúčenie nepresvedčí zblúdilca, aby sa polepšil, mám ešte jednu, poslednú možnosť."

Vo veľkej sále ešte nikdy nevládlo také ticho, ako keď sa všetci snažili spracovať význam jeho slov. Bolo úplne jasné, čo tým myslí. Bola to Hermionina najhoršia nočná mora: trvalé vylúčenie zo školy.

Zrazu Dumbledore tleskol rukami a usmial sa, náhle opäť veselý a optimistický. "A ako zvyčajne, nábor do metlobalových družstiev začne budúci týždeň a každý, kto má záujem, môže sa obrátiť na profesorku Hoochovú. Tak teda, dúfam, že máme pred sebou všetci výborný školský rok!"

Viac ako dvesto hlasov potom zaspievalo školskú hymnu, avšak bez veľkého nadšenia, nakoľko sa všetci ešte spamätávali z noviniek o zrušených víkendoch v Rokville a nočných hliadkach. Podľa Harryho tá melódia pripomínala skôr žalospev, jedna sloha žalostnejšia ako druhá. Premýšľal o tom, koľko času jemu a Hermione zaberie hliadkovanie. Bol rád, že obaja už prešli animágskym tréningom.

Spolu s Hermionou viedli chrabromilských študentov nahor do chrabromilskej veže. Hermiona poprosila Ginny a Lucy Baileyovú, piatacku prefektku, aby zaviedli prváčky a druháčky nahor do spální, zatiaľ čo Harry požiadal Karla Fautha, druhého piatackeho prefekta, aby sa postaral o prvákov a Tonyho Perugiu, aby prevzal druhákov. On s Hermionou si vzali na starosť tretiakov. Predtým, než sa rozišli pod točitými schodmi vedúcimi do dievčenských a chlapčenských spální, Harry pošepkal Hermione: "Myslím si, že najviac previnilcov bude práve z tretieho ročníka. Tohto roku očakávali viacej slobody."

Zamračene prikývla. "Videla som, ako Gillian plače Natalie na pleci. Amy Donegalová tiež nevyzerala veľmi nadšene."

"Keď už o tom hovoríme," povedal jej Harry potichu, "myslím, že som začul, ako Andy Donegal a Jules Quinn niečo kujú." Povzdychol si. Vôbec si neužíval túto rolu autority, v ktorej sa ocitol. Bol by sa v nej ocitol aj keby bol iba obyčajný prefekt, či hlavný prefekt, avšak keďže bol primusom, bolo to oveľa horšie. Nikomu nebude môcť poskytnúť dôvod vytknúť mu jeho vlastné správanie. Ani si nechcel predstaviť, pod akým tlakom sa v konečnom dôsledku ocitne.

"Nuž, a ešte sú tu Will a Jamaica," zašepkala Hermiona, našpúlila pery a pozrela na dvojicu, ktorá si hrkútala pri krbe, zjavne vnímajúc iba jeden druhého.

"Čože? V ich veku? Hádam si nemyslíš…"

"Nie, Harry, samozrejme, že nie. Nemyslela som na to. Ale… nuž, poniektorí študenti sa začínajú muchlovať už v tomto veku. Trošku. Nič viac, len to, avšak mám podozrenie, že Dean by vyletel z kože, keby sa niekto odvážil pobozkať jeho sestru. To znamená, že možno budú mať pocit, že sa musia zakrádať…"

Harry pretočil očami. "Nestačí, že sa musím obávať Ovcí, Voldemorta a milióna ďalších vecí, teraz ešte aby som aj dozeral na tretiakov, ktorí sa tu budú zakrádať, len aby sa mohli pomuchľovať. Úžasné! Presne toto potrebujem!"

Orion Pierson zamával na Harryho, keď sa prváci vyhrnuli nahor po schodoch, nasledujúc Karla. Harry mu zakýval späť. Všimol si, že za Lucy a ostatnými prváčkami kráča Gabrielle Delacourová s apatickým výrazom na tvári. Spomenul si na to, ako vyzerala Fleur, keď bola nahnevaná a v duchu si poznamenal, že nesmie nikdy nahnevať jej malú sestru. Gabrielle má možno iba jedenásť rokov, ale stále je z jednej štvrtiny víla a spomienka na to, aké môžu byť nebezpečné, sa navždy vryla do jeho pamäte.

Po prvákoch viedli Ginny s Tonym do spální študentov druhého ročníka. Harry sa naklonil k Hermione a pošepkal jej: "Myslím, že by sme mali dozrieť aj na Gabrielle Delacourovú. Myslíš si, že jej Dumbledore dovolí navštíviť sestru v nemocnici? Obzvlášť keď sa jej narodí dieťa?"

"Neviem. Dnes večer bol veľmi prísny. Avšak okolnosti týkajúce sa Fleur sú dosť mimoriadne. Nazdávam sa, že by sme sa mali hlavne uistiť, že sa Gabrielle nedostane do blízkosti Malfoya."

Harry vyvalil oči. "Na to som nepomyslel. Myslíš, že sa mu pokúsi pomstiť za to, čo spravil Fleur?"

Pokrčila plecami. "Momentálne to vyzerá tak, že je v depresii. Pochybujem, že by v tomto stave bola čohokoľvek schopná. Nesústreďuje sa na svoju mágiu."

"Nuž, práve teraz uprednostňujem víly, ktoré sa nesústredia. Podľa môjho názoru je to oveľa bezpečnejšie."

Zasmiala, stúpla si na špičky a vtisla mu na líce krátky bozk. "Dobrú noc, Harry. Som rada, že si zase v poriadku. Choď si oddýchnuť."

"Hej, čo to má znamenať?" zvolal Rona a rýchlo k nim zamieril z kúta klubovne, kde predtým diskutoval so Seamusom a Nevillom o metlobale. Postával pri nich aj Dean Thomas, avšak nezúčastňoval sa konverzácie, miesto toho sa rozhodol zazerať na Willa Flitwicka.

Hermiona sa zasmiala a objala ho okolo pása. "Počkaj ma tu. Vrátim sa a dám ti tú správnu dobrú noc."

V klubovni sa ozvalo zborové chlípne óóó, čo Hermionu donútilo začervenať sa až po korienky vlasov. Ronove uši sa sfarbili do žiarivej červenej, no aj tak sa usmieval. "Poďme, tretiačky!" zvolala Hermiona netrpezlivo. Keďže Ginny s druháčkami už zmizli v spálňach, Hermiona zaviedla staršie dievčatá k schodisku. Jamaica sa obzrela cez plece na Willa, ktorý sa na ňu usmial a zakýval jej.

"Nemohol by si prekliať jeho posteľ tak, aby sa o polnoci premenila na posteľ plnú klincov?" ozval sa Harrymu v ušiach krutý šepot.

Prudko sa zvrtol - Dean stál tak blízko pri ňom, až vykríkol od prekvapenia, potom sa však na neho nahnevane oboril. "Toto už viacej nerob!" Teraz, keď už vedel, že to bol Dean, bolo mu jasné, že ho žiadal, aby zaklial posteľ Willa Flitwicka. "Nemám vôbec v úmysle prekliať Willovu posteľ, Dean! Spamätaj sa!" nahnevane zašepkal.

Bol veľmi nahnevaný, neočakával totiž, že sa ho niektorý z jeho priateľov pokúsi presvedčiť, aby zneužil svoju právomoc. "Tretiaci, za mnou!" zavelil, túžiac len po tom, aby sa sám dostal do postele. Nahnal ich nahor na schody a spomenul si, že to isté robil aj keď boli prváci, v ich prvú noc na Rokforte. Zdalo sa, akoby odvtedy prešla večnosť. Vtedy to boli malí chlapci, teraz už dosť podrástli. Will Flitwick bol skoro tak vysoký ako Harry a Andy Donegal už tiež dorástol do úctyhodnej výšky a výrazne prevyšoval svoju sestru Amy.

Za chvíľočku dorazili do spální. "Nuž, nebudem tu nad vami zbytočne postávať," prehodil nedbalo, nechcel sa znova zamiešať do rozhovoru o návštevách Rokvillu. "Dobrú noc, chlapci."

Ozvalo sa zbor vlažných 'brých nocí' a Harry za sebou zavrel dvere, šťastný, že má svoje dnešné povinnosti za sebou. Vyštveral sa po schodoch do izby na najvyššom poschodí veže, na ktorej dverách sa skvel nápis Siedmy ročník. Na chvíľočku sa naň zahľadel. Jeho posledný rok. Bol to taký zvláštny pocit. Zdalo sa mu, akoby to bolo len včera, čo spolu s Hagridom nakupovali po prvýkrát v Šikmej uličke pomôcky do školy. Prstami pomaly prešiel po tých slovách. Vtom začul, ako jeho spolužiaci kráčajú nahor po schodoch a tak rýchlo stlačil kľučku a vošiel do miestnosti. Bol už v pyžame, keď vošli Seamus, Dean a Neville. Harry sa chystal vkĺznuť do postele, keď si uvedomil, že Ron ešte neprišiel. Potom, ako ostatní chlapci zhasli sviece, ležal v temnote a napriek svojmu predsavzatiu zaspal skôr, ako sa vrátil Ron.

* * * * *

Poslední komentáře
04.08.2013 22:20:17: nechápu, proč druháci a třeťáci potřebují odvést do pokojů
06.05.2013 18:32:30: Figgová bola zatiaľ vo všetkých poviedkach, ktoré som čítala stále rovnaká ako v knihe a teraz má uč...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace