Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 1 - 5

5. Pevnosť III

Preklad: tigy

Harry Potter a Proroctvo troch

Kapitola piata – časť tretia

* * * * *

V miernom zmätku, keď znovu nasadali do áut, aby sa dostali z trajektu, Harry nakoniec skončil v Magginom aute, zatiaľ čo pani Weasleyová považovala za najpohodlnejšie usadiť sa do Katinho. Potom, znovu na suchej zemi, sa odviezli po Battery Place a zabočili na High Street. Po krátkej jazde sa dostali na Minister’s Brae a čoskoro boli na Roslin Road, ktorá viedla priamo k sverovýchodnému brehu jazera. Harry nevedel, že zámok stojí priamo na brehu. Vyzeral nádherne v západe slnka, ako tam tak pokojne stál, týčiac sa do výšky piatich poschodí a niečoho, čo vyzeralo ako strešná záhrada. Nemal veľký pôdorys, vyzeralo to, akoby jediná cesta ako zámok rozšíriť, bola pristaviť ďalšie poschodie, akoby zámok stál vo veľkomeste bez možnosti zabrať akéhokoľvek voľné miesto navôkol. Bolo zvláštne vidieť túto vysokú, osamelú stavbu z kameňa stáť na brehu stojatej vody a vôkol nej sa do všetkých smerov rozprestierať iba pustatinu, okrem cesty ktorá sa viedla popri jazere.

Ako prichádzali po prašnej ceste okolo jazera a blížili sa k zámku, Maggie stále viac a viac zamietavo krútila hlavou. „Pozrite!“ zvolala víťazoslávne, keď boli od neho asi dvadsať stôp. „Nič, len rozpadávajúce sa ruiny! Presne ako v knihe!“

Ron sa zvrtol a pozrel v panike na Harryho, potom na otca a potom zase na Maggie. „A...ale ja ho vidím. Aj ty ho vidíš, Harry?“ Harry zmätene prikývol. „A čo ty, tatko? Myslel som si, vravela si predsa, že vieš, že si čarodejnica!“ povedal sestre. Potom sa obrátil na Harryho. „Keď tak nad tým premýšľam, vlastne sme ju nevideli čarovať, však?“

Odpovedal mu otec. „Dokonca aj čarodejnice a čarodejníci môžu prepadnúť podobnej slepote, aká postihuje muklov, ak sú ich mysle uzavreté, čiže ak sa rozhodnú vidieť to čo chcú, ešte skôr, ako to naozaj uvidia.“ Jemne položil svoju ruku na Maggine rameno. „Si si istá, že to naozaj vidíš, drahá? Možno je len tvoja myseľ ovplyvnená tým, čo si počula, alebo čítala? Pozri sa znovu a uver.“

Harry sa otriasol, spomenúc si na Rodneyho Jeffriesa.

Pozrel sa nahor a uvidel Siriusa, ako im máva z jedného z horných okien. „Pozri sa do okna na štvrtom poschodí, naľavo!“ povedal Maggie. „To je môj krstný otec. Kýva nám.“

Stále sa mračila. „Nie je tam žiadne štvrté posch...“

Zrazu, premiestniac sa s tichým pop!,  sa Sirius zjavil priamo pri aute. Usmieval sa od ucha k uchu. Prekvapená Maggie zalapala po dychu. Potom sa znovu pozrela na dom.

„Už...už to vidím! To je...to je...“ nedokázala hovoriť. Harry si pomyslel, že jej to muselo pripadať, akoby sa odnikiaľ zrazu zjavila budova.

Sirius prešiel okolo auta a sklonil sa do Arturovho okienka, nedbajúc na vodičov zmätok. „Zdravím! Vyzerá to tak, že si zabudol zmieniť pár hostí navyše, Harry. Ale to nevadí. Spravíme miesto pre každého. Nasledujte ma.“ Nasmeroval ich cez akýsi prerastený živý plot k asi 30 yardov vzdialenej malej chalupe, stojacej bokom od jazera a potom sa celá stena chalupy magicky otvorila, ako elektronicky ovládané garážové dvere a vpustila obe autá dovnútra. Chalupa sa znovu zavrela a všade sa rozsvietili svetlá. Ako vystupovali z áut, Sirius postupne objímal Harryho, Rona, Ginny a dokonca aj trochu zarazeného Draca Malfoya. Predstavili ho Katie, pričom hodil na Harryho spýtavý pohľad a znovu sa pozdravil s pánom a pani Weasleyovými.

Potom uvidel Maggie. Zmätený prelietal pohľadom medzi ňou a Ginny. „Ale...ale...“ zakoktal smerom k Weaslayovcom. „Máte predsa iba jednu dcéru.“

„Vlastne,“ povedala Molly, „máme ďalšie dve dcéry okrem Ginny, ale už veľmi dlho sme o nich nič nevedeli.“ S láskou objala Maggie okolo ramien. „Teraz však, vďaka Harrymu a Dracovi ...a taktiež Hermione...máme jednu z nich zase naspäť.“

Sirius vyzeral, akoby zúrivo premýšľal a potom mu to došlo. „Och!“ zvolal. „Už si spomínam! Vy ste jedna z tých dievčatiek, ktoré zmizli...“

Maggie pozerala na Siriusa veľmi zvláštnym pohľadom. „Pravda, ale už viac nie som malé dievčatko...“ zahabkala. Harry sa zamračil. Prečo vyzerá zrazu tak nervózne?

„Nie, vidím, že naozaj nie ste,“ povedal oceňujúc Sirius a venoval jej vážny pohľad. Harryho to zarazilo, pretože Siriusa takéhoto ešte nevidel, bolo to veľmi čudné.

Zrazu, akoby sa práve prebral, Sirius tleskol dlaňami. „Dobre teda, poďte všetci za mnou! Nie je to ďaleko, ale schodištia sú trochu strmé, takže si dávajte pozor pod nohy.“

„Pozor na medzeru!“* veselo zanôtila Maggie, vyťahujúc svoju batožinu z kufra auta. Harry so Siriusom sa rozosmiali, ale ostatní na ňu pozerali, akoby sa pomiatla.

„Ehm...veď viete, tie značky. V metre....nevadí,“ s povzdychom to vzdala a nasledovala rodičov dole schodmi do prístupového tunela. Sirius ju dobehol a galantne jej zobral tašku z ruky, aby jej ju odniesol. Harry, ktorý kráčal za nimi, počul ako jej potichu vraví, „Myslím si, že to bolo vtipné...“

„Takže vy viete, čo som tým myslela?“

Prikývol a usmial sa na ňu znovu s tým zvláštnym výrazom. Tiež sa na neho usmiala a potom sa pozrela pod nohy, aby nezakopla po ceste dolu strmým schodiskom. Sirius jej ponúkol pomocnú ruku a ona sa na neho znovu usmiala.

Keď sa dostali k zámockým žalárom, Harry v blikajúcom svetle pochodní videl Rona, ako s obavami hľadí na sparťanské cely, okolo ktorých prechádzali. Čoskoro znovu stúpali po strmých, točitých kamenných schodoch, osvetlených fakľami upevnenými na oblých stenách a ocitli sa v neveľkej vstupnej hale zámku Ascog.

Harrymu pripadala skôr ako skladisko plášťov do dažďa a rôzneho iného vybavenia do nepriaznivého počasia, než ako veľkolepá vstupná sála. Hoci bol strop vysoký minimálne dvadsať stôp, nemohlo tam byť viac ako desať metrov štvorcových miesta a na tom kúsku miesta sa teraz tlačilo deväť ľudí spolu so svojou  batožinou. Točité kamenné schody stúpali na ďalšie poschodie, kým oblé steny v hale, kde stáli, boli pokryté držiakmi na rôzne typy vybavenia určeného na vonka. Harry si pomyslel, že je dobre, že je leto a nikto z nich nepotreboval plášť, pretože všetky háčiky už boli obsadené rôznymi pršiplášťami, dáždnikmi, zvrchníkmi a čarodejníckymi plášťami, šálmi a obrovskou paletou klobúkov...Harry videl okrem obvyklých čarodejníckych klobúkov aj loveckú čiapku a cylinder, takisto aj batohy, vychádzkové palice, zopár pletených košov, rybárske prúty uložené horizontálne na najvyššom rade háčikov (Harry zrátal, že tam bolo päť radov háčikov, najvyššie zhruba deväť stôp nad zemou) a, visiac na nádherne opracovanom koženom popruhu, bohato vyrezávaný zvierací roh zakončený niečím, čo vyzeralo ako masívny uzáver zo zlata. Nad radmi háčikov viselo na kamenných stenách obrovské množstvo vypreparovaných rýb. Niektoré z nich vyzerali prehistoricky.

Cez dvere, ktoré viedli preč zo vstupnej haly, videl Harry priestrannú kuchyňu s dlhým jedálenským stolom, obklopeným lavicami, na ktorých sedeli dvaja chlapci a malé dievčatko, ktorí jedli sušienky a pili niečo z pariacich sa hrnčekov. Na vzdialenejšej stene kuchyne visel gobelín so strieborným levom na tmavomodrom pozadí. Cez ďalšie, väčšie dvere bolo vidieť útulnú obývaciu izbu s mäkkými pohovkami a zopár polstrovanými lavicami rozostavenými v kruhu okolo kozuba v kúte izby. Francúzske dvere na zaoblenej stene v rohu sály viedli na nádvorie, tak isto ako okná z kuchyne a obývacej izby. Keď Harry otvoril dvere v rohu haly, našiel za nimi malé toalety a rýchlo dvere zavrel dúfajúc, že si nik nevšimol jeho zvedavosť.

Avšak v hale panoval taký chaos a hluk, že nemal pocit, žeby mu ktokoľvek venoval nejakú pozornosť a tak využil možnosť trochu viac sa poobzerať. K jednej zo stien bola pritisnutá úzka lavica, pod ktorou bolo zoradené obrovské množstvo čižiem a hore na lavici bolo taktiež zoradených niekoľko párov, spolu s rybárskymi bedrovými čižmami. Nad lavicou visel  na háku košík s rozmanitou zbierkou rukavíc a palčiakov, z ktorých ani jeden pár k sebe nepasoval, ako posúdil Harry zbežným pohľadom. Niektoré z plášťov a čižiem vo vstupnej hale boli detskej veľkosti, rovnako ako zopár menších rukavíc, ktoré videl v košíku. Postál vo dverách do kuchyne a usmieval sa na deti a tentoraz si ho aj oni všimli a opätovali mu úsmev. Vedel, že Sirius sa len nedávno zoznámil so svojimi synovcami a neterou, ale Harry si nevedel vybaviť ich mená, hoci mu ich Remus spomínal...

„Orion! Leo! Mercy!“ zvolal radostne Sirius, napochodoval do kuchynských dverí a objal Harryho okolo ramien. „Poďte sa zoznámiť so svojim novým spolubývajúcim!“

Deti už boli oblečené v pyžamách a županoch a dávali si niečo malé na zahryznutie predtým, než pôjdu do postele. Najstarší chlapec sa postavil a rázne vykročil k Harrymu. Mal tmavé vlasy aj oči a, pomyslel si Harry, Siriusov úsmev. Podal mu ruku a Harry mu ňou potriasol.

„Orion Pierson. Ako sa vo...“ začal, ale potom zbadal Harryho jazvu. Od prekvapenia otvoril dokorán ústa. „Vy ste...Ty si...“

Harry sa zasmial, otáčajúc sa k Siriusovi. „Ty si im to nepovedal?“

Sirius pokrčil plečami. „Predpokladal som, že to vedia. Povedal som im, že na konci júla k nám príde bývať môj krstný syn. Preboha živého, veď to bolo nedávno v Prorokovi! Nečítaš noviny, Rion?“

Harry na neho neveriacky hľadel. „Nikdy si nespomenul moje meno?

Siriusov najstarší synovec nechápavo pokrútil hlavou, potom sa konečne spamätal. „Nastupujem do Rokfortu v septembri. Minulý mesiac som dostal svoj list.“ Povedal vysokým altom.

Harry mu prikývol. „Takže sa prvého septembra nemusíme lúčiť. Tento rok budem prefektom.“ Zarazil sa; neznelo to ako Percy? uvažoval. Ale chlapec len prekvapene krútil hlavou a znovu vyzeral ako omámený.

„Harry Potter.....žijúci v mojom dome...“

Pristúpil k nim druhý synovec. „Hej. Nezabúdajte na mňa! Niežeby to ostatní nerobili. Som na to už zvyknutý. Som Leo Pierson. Nie, nie je to skratka pre Leonard alebo Leonardo alebo podobne. Je to len Leo. Nemám dokonca nárok ani na poriadne meno...“

Leo!“ povedal Sirius ostro, ale po chvíľke Harry videl, že sa usmieva popod fúz. Očividne to bola Leova bežná rutina – lamentácie opomínaného prostredného dieťaťa. Tak ako Orion, aj on mal tmavé vlasy a oči, ale v tvári mal ešte tú detskú baculatosť, ktorú Orion vo svojich jedenástich rokoch už stratil. Bol o niekoľko palcov nižší ako jeho brat a Harry odhadoval, že má asi deväť rokov.

Nakoniec sa spoza bratov vynorila malá sestrička. Pozerala na neho tými najnezvyčajnejšími očami, aké kedy Harry videl. Namiesto tmavých očí, ako mali jej bratia, boli jej oči také svetlé, že dúhovky takmer splývali s očnými bielkami. Mala rovnako tmavé vlasy, ako jej bratia a jamky v lícach, keď sa usmiala. Hádal, že má zhruba sedem rokov.

„Mercedes Piersonová,“ povedala jednoducho a podala mu ruku. Harry ňou zdvorilo potriasol, ešte nevidel také vážne malé dievča. „Ty budeš môj nový veľký brat? Alebo bratranec?“

Harry spýtavo pozrel na Siriusa. „Ani jedno, ani druhé, Mercy. Je mojím krstným synom a odteraz aj členom tejto domácnosti a vždy bude čestným členom Blackovskej rodiny a klanu Lamont, ale nie, nie je ani tvojím bratom, ani bratrancom.“

Skrútila pery a pozrela na Harryho hodnotiacim pohľadom, až bojoval s pokušením schúliť sa. Taký skúmavý pohľad od tak malého dieťaťa bol veľmi zvláštny. Dokonca ani to, že vo svojom druhom živote bol veľkým bratom ho na to nepripravilo. „Takže nás nebudeš komandovať?“ spýtala sa so založenými rukami.

„Ahá, takže o to ide?“ usmial sa Sirius a postrapatil jej rukou vlasy. „Žiadne vilomeniny, jasné?!“ povedal už prísnejšie. „Harry je dospelý a musíš ho počúvať tak ako nás ostatných.“ Pri pohľade na Siriusovu tvár však Harry akosi zapochyboval, že ona dbá na kohokoľvek. „Rozhodujúce slovo majú pravdaže tvoji rodičia, ale budeš poslúchať Harryho tak ako svoju Nanu alebo starého otca, či mňa alebo tetu Cass a nedáš žiadnemu dospelému dôvod sťažovať sa na tvoje správanie rodičom, je to jasné?“

Vyzerala zarazene a pokorným hlasom potichu povedala „Áno, strýko Sirius.“ Avšak Harrymu sa zazdalo, že v tých zvláštnych, svetlých očiach zazrel nezbedné iskričky. Bola tá pokora iba hraná? Bolo mu jasné, že sa pred ňou musí mať na pozore, či skôr, že si musí kryť svoj chrbát.

Chvíľu trvalo, kým vymysleli, kto kde bude spať. Hosťovskú izbu dal Sirius pánovi a pani Weasleyovým, Ron s Dracom sa zložia na pohovkách v obývacej izbe, svoju izbu prenechal Sirius Maggie a Ginny, takže on bude nocovať s Harrym a Katie sa podelí o izbu s Mercy. Okrem Rona a Draca všetci ostatní vliekli svoju batožinu hore točitým schodiskom, stonajúc od vyčerpania. Na prvom poschodí nezastavili, pretože tam boli spálne patriace Siriusovej bezdetnej najstaršej sestre a jej manželovi a Siriusovým rodičom.

Neslávne známa Cassiopea stála vo dverách svojej spálne, sledujúc neusporiadanú zbierku návštevníkov, ktorí vpadli do jej domova. Mala oblečený čarodejnícky habit, tmavo-purpurový s odleskami zafírovej modrej. Vlasy a oči mala tmavé ako Sirius, ale jej pohľad bol veľmi ostrý a kritický, postoj vznešený akoby bola nejaká talianska grófka. Po letmom a znepokojivom očnom kontakte sa Harry snažil vyhýbať jej pohľadu, keď ho Sirius za pochodu predstavoval. Prikývla, no jej odsudzujúci pohľad sa nezmenil. Keď už boli od nej dosť ďaleko, Harryho až striaslo.

Na druhej strane, Siriusovi rodičia boli veľmi milí a láskaví. Jeho otec bol perfektnou kópiou Siriusa, až na úplne biele vlasy a oči s vejárikmi vrások, keď sa usmieval – čo bolo po väčšinu času. Harry skoro prišiel o ruku, vyzeralo to, že ňou chce pán Black triasť celú noc, taký bol nadšený, že k nim Harry prišiel.

Pani Blacková mu pripomínala starú mamu, akú si vždy prial. Bola to jedna z vecí, ktorú nemal ani vo svojom druhom živote: starých rodičov. Nebola oveľa nižšia ako on a ani poznačená rokmi. Bola to pekná žena s tmavými vlasmi s jemným dotykom striebra, krásnym úsmevom, ktorý zvýrazňoval jej lícne kosti a s iskrivými modrými očami, ktoré Harrymu pripomínali Dumbledora. Vrelo ho objala, šepkajúc mu do ucha, “Som ti veľmi vďačná, že si pomohol nášmu chlapcovi vrátiť sa domov!“ Hlas mala zastretý dojatím a Harry nebol schopný jej odpovedať. Hanblivo sa na ňu usmial predtým, ako sa znova začal plahočiť nahor.

Katie zostala na druhom poschodí, kde boli izby detí. Keď ju Mercy viedla do svojej izby, Harry začul, ako jej hovorí, „Ja, na rozdiel od svojich bratov noviny čítam. Vravela si, že sa voláš Katie Bellová? Si priateľka Harryho Pottera, však?“ Katie sa s nemým POMOC obzrela cez plece na Harryho, ktorý sa na ňu uškŕňal, kým pokračoval ďalej hore schodmi. Bolo mu jasné, že od Mercy sa jej nedostane žiadneho zľutovania.

Pán a pani Weasleyovci zostali na treťom poschodí, kde bola hosťovská izba. Bývali tu aj Siriusova sestra Uršula s manželom, ktorá sa hneď začala starať o to, aby sa Weasleyovci cítili ako doma a Harry videl, aká by mohla byť Cass, keby sa niekedy obťažovala usmiať. Uršula mala tie isté jamky v lícach, ako jej dcéra, tú istú srdiečkovitú tvár. Obdarovala Harryho hrejivým objatím ako jej matka a jemu bolo jasné, že nemá nič proti tomu, že prišiel bývať do ich domu. Jej manžel bol tiež veľmi milý a Harry videl, po kom zdedila Mercy svoje zvláštne svetlé oči. Prešmykol sa popri nich dole schodmi, aby sa presvedčil, že sú deti v posteliach, zatiaľ čo návštevníci pokračovali nahor.

Harryho a Siriusove izby boli na vrchnom poschodí. Sirius si vzal nejaké šatstvo zo svojej izby a potom už ponechal sestrám Weasleyovým súkromie. Keď sa vrátil do Harryho izby, mal na tvári ten zvláštny výraz, ktorý na ňom Harry videl už aj predtým.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ho so zachmúreným obočím. Sirius na neho prekvapene pozrel.

„Čo?“ Otriasol sa na moment a potom pokračoval v pobiehaní po izbe. „Och. Som v pohode. Naozaj.“

Harry sa oceňujúco rozhliadol. Nabielo natreté steny izby bolo ešte cítiť čerstvou farbou, bola tam obrovská posteľ s nebesami z modrého zamatu a rovnakou modrou prikrývkou, veľký perzský koberec v odtieňoch modrej, zlatej a smotanovej zjemňujúci tvrdú kamennú podlahu a oproti posteli bol veľký polkruhový arkier s lavicou čalúnenou modrým zamatom pod oknom s výhľadom na nádvorie. Ďalej tam mal Harry veľkú vyrezávanú dubovú skriňu, komodu so zrkadlom a dvomi vstavanými svietnikmi, písací stôl a zopár políc na knihy. V rohu pri posteli bol malý kozub, dosť veľký na konverzáciu, ale príliš malý na transport. Harry však predtým videl, že v obývacej izbe bol kozub dosť veľký na použitie v hop-šup sieti. To je dobre, pomyslel si, aspoň nikto nemôže len tak nakráčať z ohňa do mojej spálne. Na druhej strane, hocikedy sa v ohni môže objaviť nejaká hlava a chcieť sa s ním rozprávať...nebol si istý, či je jeho kozub napojený na sieť. Ak by to tak bolo, asi by mal požiadať o odpojenie.

Potom, ako mu Sirius ukázal kúpeľňu, zišli dole do kuchyne na neskorú večeru. Po ceste sa Harry zastavil v izbe, kde boli ubytované Maggie s Ginny. Sedeli na posteli a vzrušene sa rozprávali. Nespomínal si, kedy naposledy videl Ginny takú šťastnú a nemohol si pomôcť, aby sa pri pohľade na ňu neusmial od ucha k uchu. Vtom Ginny vzhliadla a stretla sa s jeho pohľadom. Usmiala sa na neho s takou zmesou vďačnosti a prostej radosti, že ho vidí, až mu poskočilo srdce a zatúžil zmraziť tento okamih, aby sa naňho už navždy pozerala týmto spôsobom.

Bez varovania prebehla cez izbu a hodila sa na neho. Kŕčovito ju držal, kým vzlykala, „Och, Harry, tak veľmi ti ďakujem! Keby ťa nebolo...“

Zachytil Maggin pohľad, ktorá sa na neho chápavo pozerala a venovala mu súcitný úsmev. Vedela čo cíti k Ginny – možno jej to prezradila jeho aura – avšak vedela pravdaže aj to, že Ginnin priateľ je Draco. V očiach jej prebleskol smútok.

Sirius ho poklepal po pleci a Harry previnilo od Ginny odskočil, spola očakávajúc, že uvidí Draca. Nasledovali ho dole schodmi a po ceste vyzdvihli ostatných. Draco s Ronom už boli v kuchyni, jedli studené kura, nakrájané paradajky a chlieb s maslom. Sirius vybral taniere a príbory a každý si nabral jedlo, pričom ako dezert boli čerstvé jahody. Bolo to bujará hostina za neskorého letného večera a keď úplne obrali dve kurčatá, zdolali dva bochníky chleba a zjedli všetky paradajky a jahody, vypukla hotová epidémia zívania a tak sa pobrali naspäť do svojich izieb.

Harry predtým, ako sa pobral do svojej vlastnej izby, túžobne pozeral za Ginny, ktorá spolu so sestrou zmizla v izbe na najvyššom poschodí. Sirius sa na neho začudovane zahľadel. „Myslel som si, že máš novú priateľku. Nechceš mi niečo povedať?“

Harry sa uškrnul. „Teraz nie, vďaka,“ povedal. Bolo to zvláštne, kedysi si myslel, že môže povedať Siriusovi čokoľvek. Teraz by sa však radšej porozprával so Severusom Snapom, natoľko si zvykol zverovať sa svojmu otčimovi vo svojom druhom živote. Bolo čudné, obracať sa na niekoho iného. „Som úplne hotový. Možno zajtra?“ navrhol Siriusovi. Musí si začať zvykať na Siriusa ako na niekoho, s kým sa môže porozprávať, uvedomil si. Musí sa o to aspoň pokúsiť, Sirius mu ponúkol svoj domov, urobil pre neho tak veľa. „A ty mi porozprávaš o Červochvostovom priznaní.“

Sirius prikývol. „To znie fér.“

Zrazu sa ozvalo tiché zaklopkanie na dvere a Harry šiel otvoriť. Bola to Katie. „Teda, nemusíš až tak skákať od nadšenia, že ma vidíš,“ skonštatovala, keď videla, ako sa jeho výraz plný očakávania zmenil, keď zistil, kto to je.

„Ja som nie...myslím tým, bol som...som prekvapený, že ťa tu vidím...“

„Po včerajšej noci? Alebo by som skôr mala povedať, dnešnom ráne....?“

Harry sa nervózne obzrel dozadu. „Ja nemôžem...myslím, my nemôžeme...Sirius je...“ zašepkal rozpačito.

„Och, nie som tu preto, aby som ti skočila do postele. Myslím tým, mať okrem teba v posteli duchov je jedna vec, tvojho krstného zase druhá.“ Žmurkla na neho a on sa zasmial. „Prišla som ti len zaželať dobrú noc.“

„Takže,“ ozval sa náhle spoza Harryho, ktorého až myklo, Sirius. „Predpokladám, že to bola narážka pre mňa, aby som sa na pár minút vyparil.“ Žmurkol na Harryho a pobral sa do kúpeľne.

„Och, Sirius...nemusíš....“

Ale dvere do kúpeľne sa už zatvorili a oni osameli. Katie prešla k veľkej podokennej lavici a posadila sa. „Toto je super, no nie? Prakticky ďalšia posteľ...“

Lišiacky sa usmiala na Harryho, ktorý sa usadil vedľa nej a zahľadel sa z okna do letnej noci. Jedno z úzkych okenných krídiel bolo mierne pootvorené a chladivý vánok sa Harrymu obtieral o líce, kým hľadel na hviezdy. Môj nový domov, pomyslel si, tá myšlienka bola preňho stále pomerne zvláštna. Raz už získal nový domov, keď sa objavil vo svojom druhom živote, minulý september, avšak to bol vlastne domov, v ktorom aktuálne žil viac ako desať rokov, takže, technicky vzaté, nebol nový. Teraz začínal úplne nový život.

Pozrel nadol na dievča sediace vedľa neho, dievča, s ktorým sa delil dnes ráno o posteľ. Nežne sa na ňu hľadiac jej zastrčil vlasy za ucho a naklonil sa, aby ju pobozkal na dobrú noc. Po chvíľke ho odstrčila.

„Nerob to, Harry.“

Zmätene na ňu pozeral. „Nemám robiť čo?“

Mračila sa na neho. „Nebozkávaj ma z povinnosti, či viny. Myslím tým...“ vyzerala frustrovaná z toho, že nevie primerane vyjadriť svoje myšlienky. „Neprikladaj dnešnému ránu väčší význam ako...ako ten, že sme len dvaja ľudia, ktorí majú radi jeden druhého a ktorí spolu radi trávia čas...zábavou. Dobre?“

Harry preglgol. Pokúšala sa chrániť samú seba pred zranením? Pravdou bolo, že naozaj mal ten pocit, že by ju mal pobozkať a vzhľadom k tomu, že ona sama vyšla dve poschodia len kvôli tomu bozku, cítil sa trochu mrzuto.

„Nuž, ale veď ty sama si kvôli tomu prišla sem hore, či nie?“ spýtal sa podráždene.

„Kvôli obyčajnému stále-je-to-zábava bozku. Nie kvôli och-bože-prichádza-guľa-na reťazi bozku. Alebo sa snažíš, aby som sa cítila na štyridsať?“

„Nie, ja...“ Zrazu sa naklonila a spútala jeho pery svojimi, pootvoriac ústa, až zacítil chuť jej mentolovej zubnej pasty na svojom podnebí...

Vkĺzol jej rukou do vlasov, pritiahnuc si jej hlavu bližšie a zabudol na pochybnosti. Keď sa od seba odtiahli, Katie sa naňho jemne usmiala. „Presne pre toto som si sem prišla.“  

Držal ju v náručí, jej drobné telo zahalené v ľahkom župane prehodenom cez tenké tričko. Harrymu vyschlo v ústach, keď si spomenul na ráno...

Po pár minútach sa prinútila vstať a pobozkala ho na čelo vedľa jazvy. „Teraz už môžem ísť spať. Dobrú noc, Harry,“ povedala s úsmevom.

Nemohol si pomôcť, aby nesledoval jej nohy vykúkajúce spod lemu pomerne krátkeho županu, keď kráčala ku dverám. „Dobrú noc, Katie,“ odpovedal neprítomne, keď nohy zmizli.

Sirius vyšiel z kúpeľne, letmo ešte zazrúc Katie v chodbe, kým začala schádzať po schodoch. S úsmevom zavrel dvere. Mal oblečené pyžamové nohavice a utieral si tvár malým uterákom.

„Už som si myslel, že skončím na zemi, v obývačke s Dracom a Ronom...“

„Čože?“ nepochopil najprv Harry. Až keď zbadal Siriusove zdvihnuté obočie, došlo mu to. „Och, niekto ti povedal o dnešnom ráne!“

Jeho krstný prikývol. „Ron. Nazval to „Harryho zvykom“. Avšak nepredpokladám, že sa o tom chceš teraz rozprávať.“

Harry prevrátil očami. Ron. „Ani náhodou.“

Sirius sa zaškeril. „V poriadku, ani ja nie. Si na rade s kúpeľňou.“

Harry sa poumýval a zmenil si nohavice na pyžamo. Keď sa vrátil z kúpeľne, Sirius už chrápajúc spal. Vyšplhal sa do obrovskej postele, v ktorej by sa pohodlne vyspali štyri menšie, či tri väčšie osoby a zaspal skôr, ako jeho hlava dopadla na vankúš.

* * * * *

Po všetkých očakávaniach, Harryho sedemnáste narodeniny prešli v horúčkovitom zhone. Keď bolo po všetkom, mal pocit, akoby sa mu to všetko len zdalo. Hoci mal Ascog päť obytných poschodí nad zemou a dve úrovne žalárov v podzemí, nebol veľmi priestranný, pretože veľké štvorcové nádvorie ukrajovalo veľký kus z izby v rohu budovy. Sirius mu ráno vysvetlil, že správny názov by bol skôr obytná veža, ale veľa podobných vežových domov sa nazývalo zámkami. Ascog bol pomerne malý, jedna strana budovy bola široká púhych štyridsaťdva stôp. Avšak Harry mal dojem, že práve teraz bol magicky zväčšený, aby sa doň vpratali všetci ľudia, ktorí prišli na jeho narodeninovú oslavu.

Bol tu nepretržitý prúd hostí, ktorí vchádzali a prechádzali do kuchyne, obývačky, na nádvorie, hore a dole po schodoch, na strešné patio a dokonca aj do žalárov (v nižších žalároch bol magicky vyhrievaný bazén). Ako deň pokračoval, prichádzalo stále viac a viac ľudí, vychádzali z kozubu v obývačke alebo po schodoch z podzemia potom, ako sa premiestnili (Sirius určil jeden zo žalárov ako miesto určenia pri premiestňovaní a celu bolo potrebné veľmi rýchlo uvoľniť, kvôli ďalším možným príchodzím).

Hermiona ho prekvapila, keď sa pomocou prenášadla objavila na streche a schádzala po schodoch vedúcich okolo jeho izby, práve keď z nej vyšiel na raňajky. Vykríkla „Harry!“ a objala ho. Pevne ju stískal; bola dohneda opálená a jej krátke hnedé kadere boli vyblednuté od slnka. Odstúpil od nej a premeral si ju pohľadom.

„Hermiona, vyzeráš úžasne! Ako...ako to ide s výcvikom?“

Vzápätí utrpel takmer šok, keď zbadal profesorku McGonagallovú taktiež schádzať po schodoch zo strechy. „Asi by som nemala byť prekvapená, že pán Potter o tom vie, však?“ spýtala sa zostra, s prísnym výrazom tváre, ako bolo jej zvykom v škole, až kým Harry nezbadal, že sa jej pery skrútili úsmevom. Otočila sa k Harrymu. „Vedie si veľmi dobre. Tešila som sa na to, ako ju to budem učiť, už odkedy bola prváčka...mala som z nej taký pocit...“

Harry sa pokúšal neznieť príliš sklamane, ale šlo to ťažko. „Nikdy ste to nepovedali o mne.“

McGonagallová sa na neho usmiala širokým, pre ňu zriedkavým úsmevom. „Keď prekonáš niekoho očakávania, je to dobre pre teba, Harry,“ povedala, použijúc jeho krstné meno. „Ak však majú vysoké očakávania všetci, na prekonávanie je toho už omnoho viac.“  

 Hermiona s profesorkou McGonagallovou sa k nim pripojili pri raňajkách, ktoré mali po etapách, keďže bolo teraz v dome tak veľa ľudí. Keď vošli do kuchyne, Weasleyovci už sedeli pri stole. Pani Weaslyová zvolala, „Och, zdravím, Minerva! Nevedela som, že sa tu stretneme. Ahoj Hermiona, drahá. Ako sa máš?“

Avšak Hermiona nedostala šancu odpovedať, pretože sa od stola zdvihla Maggie a pomaly sa k nej podišla. „Ty si Hermiona?“ spýtala sa šeptom. Hermiona pri pohľade na ňu preglgla.

„Nemusím sa ani pýtať, kto si ty,“ povedala potichu, keď ju staršie dievča objalo. Vtedy si Molly prikryla rukou ústa.

„Och, pre všetko na nebi, pravdaže, ty si tiež...ty...ty...“

Hermiona ju ušetrila vstávania a podišla k nej, aby ju objala.

„Nemôžem ti ani dosť poďakovať,“ začala pani Weasleyová, utierajúc si oči.

Vtedy vošiel do kuchyne Ron a Hermiona na neho s láskou pozrela. „Naozaj nemusíte,“ povedala potichu jeho mame.

Keď ju Ron zbadal, na moment zaváhal, ale to už k nemu letela a hodila sa mu do náruče. Opatrne ju držal, aby jej neublížil a Harry videl, ako sa mu v tvári odzrkadľuje celé jeho srdce. Náhle sa voči nim dvom cítil veľmi ochraniteľsky. Nič sa im nesmie stať, pomyslel si. Nič ich nesmie rozdeliť.

Čoskoro už Ron zase žartoval ako zvyčajne, s rukou zľahka obtočenou okolo Hermiony a všetci sa smiali, smiali sa toho dňa tak veľa, až Harryho začala pobolievať tvár. Nemohol si pomôcť, aby sa neusmieval na každého priateľa či učiteľa, ktorý sa objavil. Hagrid mal isté potiaže pri vyliezaní z krbu, až si Harry pomyslel, že pri tom zbúra rímsu. Objavili sa ďalší priatelia zo školy: Neville, Parvati a Padma, Seamus, Dean (ktorý býval u Seamusovej rodiny a použil na prepravu ich krb), partia z Hog’s End (Rokvillu?) (vrátane Leeho, ktorého Katie pozdravila celkom prirodzene), ďalší Chrabromilčania, spolu s Willom Flitwickom, ktorý sa rozhliadal po Jamaice Thomasovej, sklamaný, že ju tam nevidí. Prišiel aj jeho strýko, drobný profesor Flitwick, rovnako ako aj profesorka Sproutová. Alastor Moody dorazil hneď po svojej sestre, Arabelle. Vyzerala dosť naštvane zo všetkého toho hluku v preplnenom dome, to však nebolo pre Harryho nič nové. Zo skúsenosti vedel, že jediný hluk, ktorý pani Figgovej nevadí, je zvuk jej vlastného milovaného hlasu.

A keď potom konečne vystúpil z krbu on, Harry sa chcel k nemu rozbehnúť a objať ho, namiesto toho sa donútil iba vystrieť ruku, usmievajúc sa na zväčša prísneho Majstra elixírov, ktorý za ten mesiac, čo ho Harry nevidel, prešiel akousi premenou. Vyzeral, akoby sa rozhodol zmeniť sa na toho Severusa Snapa, ktorého mu Harry ukázal v mysľomise. Vlasy mal kratšie a zviazané vzadu do chvosta, mal nakrátko pristrihnutú bradu a fúzy, ktoré lemovali jeho chudú tvár a oblečený mal nový habit, zo zvláštneho jagavého materiálu, ktorý vyzeral niekedy ako sivý, inokedy ako strieborný a keď sa do látky oprelo slnko, zaligotala sa farbami dúhy.

Severus sa na neho usmial krivým úsmevom, keď mu potriasal rukou. Vtedy pozrel Harry šokovane nadol. „Vaše ruky! Sú v poriadku!“

Severus zdvihol svoje veľké ruky a zamával desiatimi perfektnými prstami. „Zázrak modernej čaromedicíny. Je to dosť bolestivé, kým dorastajú späť, ale pri prstoch to je aspoň možné. Sú malé. Väčšie končatiny, to je už, pravdaže, iná káva. Avšak ešte stále nemám v týchto dvoch úplný cit,“ povedal, poukazujúc na malíčky obidvoch rúk. „Ale má sa to po čase zlepšiť.“ Náhle sa zarazil a díval sa so zmäteným výrazom na tvári.

„Ako...kto...?“

Harry sa otočil. Vo dverách obývacej izby stála Maggie, pozerajúc ohromene na Severusa Snapa. Harrymu to pripomenulo Hermionin výraz, keď uvidela mladého Snapa v mysľomise.

„To je jedna z Ginniných dlho stratených sestier. Nespomínaš si, či si o tom počul? V 1979-tom...“

„Spomínam si na to,“ skočil Snape Harrymu do reči, neprerušiac očný kontakt s Maggie. „Dobre si na to pamätám.“ Harry nepotreboval vysvetlenie, očividne si všetci navôkol pamätali na kauzu stratených sestier Weasleyových.

Maggie neisto podišla k Harrymu, stále hľadiac na Severusa Snapa. „Nepredstavíš ma, Harry?“

Harry tak urobil, ale pochyboval, žeby ona alebo jeho profesor počuli niečo z toho, čo vravel, ich oči vyzerali byť uväznené v žiare ich pohľadov. Spolu vyšli z izby a Harry sa začudoval, kde je Sirius.

Potom vystúpil z krbu Remus Lupin, oprašujúc si svoj zvyčajný ošumelý habit a Harry ho privítal objatím. „Šťastné narodeniny, Harry!“ povedal, usmievajúc sa.

Harry sa naňho zazubil späť. „Zatiaľ sú,“ odpovedal opatrne. Mal pocit, akoby šli veci až príliš dobre, akoby sa čoskoro malo niečo pokaziť alebo že sa mu to len sníva. Zdalo sa, že každá miestnosť v dome je zaplnená ľuďmi, ktorí sa prechádzali s fľaškami ďatelinového piva a taniermi s jednohubkami, rozprávali sa a smiali. Niekto zapol rádio, hudba sa niesla von oknami a ľudia tancovali na nádvorí. Deti behali dospelým pod nohami a hrali sa a Harry to zobďaleč všetko šťastne sledoval, užívajúc si chaos svojej narodeninovej oslavy.

Nakoniec, práve keď sa pokúšali všetkých zvolať, aby mohli začať spievať, prišiel profesor Dumbledore. V tichosti vystupoval po schodoch hore zo žalárov, kde bol premiestňovací bod. Harry práve prichádzal z obývacej izby do kuchyne pre ďalšie ďatelinové pivo a šokovaný zastavil, keď ho zbadal.

Profesor!“

Starý muž sa bodro na Harryho usmial. „Šťastné narodeniny, Harry. Ach, vidím, že oslava je v plnom prúde. Výborne, výborne. Nie každý deň má človek sedemnásť, všakže?“

Harry cítil, že ich počet je teraz kompletný. Čoskoro stál v strede davu na nádvorí, na malom stolčeku pred ním stála torta a všetci spievali, „Veď on je tak veselý chlápík, veď on je tak veselý chlápík, veď on je tak veselý chlá-a-pík, to všetci hovoria!“

A potom prepukli ovácie a potľapkávanie po chrbte, pobozkalo ho toľko dievčat, až úplne stratil prehľad a navôkol sa podávali kúsky torty... Ako oslava pokračovala, Harry si začal matne uvedomovať, že sa dav ľudí stále zmenšuje a zmenšuje, až nakoniec, pri západe slnka, keď sa rozhoreli pochodne na stenách nádvoria a aj vo vnútri domu, zostali pomaly už len tí, čo spali minulú noc na zámku. Okrem nich zostal ešte Snape, Lupin, Hermiona a Weasleyovci.

Keď sa konečne zástup ľudí preriedil, Harry zbadal hromadu darčekov v rohu nádvoria. Kývol k nim rukou. „To nemôžu byť...sú to...“

Ron sa na neho zaškeril, rameno mal ležérne prehodené okolo Hermioniných pliec, kým ona ho objímala okolo pása. Vyzerala šťastnejšie ako kedykoľvek predtým. „Je to tak, kamoš. Sú pre teba. Už som si myslel, že si ich ani nevšimneš. Máš v úmysle ich konečne otvoriť?“

Ginny, Draco a Katie podišli bližšie, takisto Snape, Sirius a Lupin. Cez otvorené kuchynské okno videl Harry Maggie, ako sedí za kuchynským stolom a rozpráva sa so svojimi rodičmi, Billom a Charliem (o ktorých Harry ani nevedel, kedy prišli), s dvojčatami (a Angelinou) a s Percym, pričom všetci boli úplne šokovaní, keď ju uvideli. Totálne ohromení Bill a Charlie naháňali Harryho po celom dome, aby ho potom pár minút iba objímali a potriasali mu rukou. Weasleyovci zostávali počas celej oslavy v malej skupinke, nepretržite sa zhovárajúc, aby si vynahradili sedemnásť rokov Maggiinej neprítomnosti.

Harry prešiel k hromade darčekov, nevediac, kde začať, keď tu náhle Sandy zasyčala.

Na krídlach prilietajú novinky,“ potichu povedala. Harry ledva počul jej hlas cez hlasy ostatných, od koncentrácie prižmúril oči a naklonil hlavu nabok. Keď vzhliadol, pozeral do očí Rona a Hermiony.

Podišli bližšie k nemu a Ron sa ho šeptom spýtal, „Čo sa deje, Harry?“

„Nič, vážne. Myslím, že onedlho priletí sova. Sandy to povedala.“

„Sova od koho?“ zašepkala Hermiona. Harry pokrčil plecami a ukázal hlavou k ostatným. Trio prerušilo svoju tichú konverzáciu, snažiac sa vyzerať prirodzene a Harry sa znova pozrel na darčeky. Všimol si podlhovastý balík a zobral ho z kopy. Väčšia časť z neho bola úzka, ale ku koncu sa rozširoval. S úsmevom vzhliadol. „Myslím, že asi uhádnem, čo to je,“ povedal otvárajúc balík a vybalil nádherný, ligotajúci sa nový Blesk 2.

„Takže, očakávam, že na tento dáš pozor, Harry,“ povedal Sirius a prepukol v smiech, neschopný udržať prísnu fasádu. Snape, stojaci vedľa neho sa naježil.

„Ten posledný bol zničený pre dobrú vec,“ povedal. Áno, pomyslel si Harry, to bol.

Sirius sa zasmial. „Preto som si aj myslel, že ti nebude vadiť trochu naň prispieť.“

„No, vlastne,“ pripomenul mu Harry, „asi by som nemal pripomínať ten Blesk Excelsior, ktorý si mi daroval na konci posledného semestra. Bol vždy akýsi napnutý a keď som ho dal Ronovi, aby si na ňom zalietal, skôr, ako naň vôbec nasadol vzlietol do oblakov a bol preč.

Sirius sa zamračil. „To bol experimentálny model. Tento má vychytané všetky muchy.“

Harry sa rozhliadol navôkol a zamračil sa. „Tak, od koho je naozaj?“

„Nuž, pamätáš sa, ako som ti vravel, že tvoj prvý Blesk bol niečo ako dar za všetky narodeniny a Vianoce do tvojich trinástich rokov? Nemohol som si tak skoro dovoliť ďalší, minul som naň vtedy všetky svoje úspory. Ale Severus štedro prispel, kedže si mu zachránil zadok, keď si zničil svoju poslednú metlu, takisto aj Remus, Arabella, Alastor, Fletcher, taktiež tvoji ostatní profesori vrátane Aberfortha Dumbledora a Katin otec.“

Harrymu spadla sánka. „Ty žartuješ,“ vyjachtal slabým hlasom, zízajúc znovu na krásnu tmavohnedú mahagónovú rúčku, ligotajúcu sa v svetle pochodní svojim kovovým zakončením, s ozdobným názvom vyvedeným zlatým, červene orámovaným písmom na širšej časti pri konci, pretretým ochranným lakom. Nikdy doteraz vo svojom živote nevidel krajšiu metlu.

„Takže,“ povedal Sirius, šťastne sledujúc jeho vytrženie, „najbližšie, keď pôjdeš zachraňovať akúsi „náhražku“ Majstra elixírov, vezmeš si školskú metlu a túto si rezervuješ pre víťazstvo v Svetovom pohári v metlobale...“

Dokonca aj Snape sa zasmial a Harry si pomyslel, že je úžasné vidieť ho smiať sa tak, ako bol zvyknutý z druhého života. Povedal, „Pri tom tempe, akým ničím metly by som mal asi začať pracovať pre firmu, ktorá ich vyrába, keď skončím školu. To by mi zabezpečilo stále dodávky.“ Náhle sa zarazil. Hej, pomyslel si. To vlastne vôbec nie je zlý nápad. Uchádzať sa o prácu v spoločnosti na výrobu metiel. Vyvíjať nové metly. Jednoznačne ho to zaujalo, asi tak, ako lietanie. Vôbec si nebol istý Svetovým pohárom, najmä nie potom, ako zistil, že jeho otec hrával za Anglicko. Spomenul si, čo mu McGonagallová vravela o očakávaniach.

Predtým ako mohol rozbaliť ďalší darček, náhly príval sov, zakrývajúcich ten kúsok večernej sa oblohy nad nimi ich všetkých donútil vzhliadnuť. Sovy začali zhadzovať štvorce pergamenov do rúk ľudí na nádvorí a zopár ich vletelo cez okno do kuchyne, nesúc svoj náklad dvojčatám, Percymu a Angeline, ktorá tam s nimi sedela. Keď sovy zase odleteli, Harry pozrel zmätene na svoj pergamen. Bol to veľká obálka smotanovej farby s jeho menom napísaným navrchu ozdobným písmom, ktoré nespoznával. Vzhliadol a videl, že aj ostatní otvárajú svoje obálky. Všetky boli rovnaké okrem mien navrchu. Všimol si, že Sirius žiadnu nedostal, ani Hermiona.

Katie otvorila svoju ako prvá. Oči sa jej rozšírili. Potom otvorila ďalšiu obálku ukrytú vo vnútri. Táto bola menšia a ľahšia. Ako čítala list z obálky, tvár jej stvrdla hnevom. Vzhliadla, rozhorčene mávajúc listom.

„Tá prekliata mrcha!“

* * * * *

*poznámka prekladateľa: „Mind the Gap!“ je výstraha pre pasažierov (napríklad v metre), aby dávali pozor, keď prekračujú medzeru medzi nástupišťom a dverami vlaku, čiže aby si dávali pozor pod nohy J

 

Poslední komentáře
22.07.2012 17:31:40: Zdá sa, že Severus a Maggie si padli do oka. Ak si Sirius robil nejakú nádej ohľadne Maggie bude asi...
16.07.2012 01:30:50: Rok pokračuje a nebo je konec?
15.07.2012 21:25:39: Ft, nestíham to mazať, to má problém webgarden. Na Roku je to ešte horšie. Pajinos, netuším, keď sa...
13.07.2012 02:58:19: Jsem nějak moc vytíženej a tak po dlouhé době zavítám na rok jako žádný jiný a tam je uplně lidupráz...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace