Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 17 - 21

21. Môj druhý život 3. časť

Preklad: Jimmi
Beta-read: Eggy

Harry Potter a Čas dobrých úmyslov
(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
 Kapitola dvadsiata prvá

Môj druhý život

III. časť

Nakoniec štvorica prekročila prah. Sírius s Lupinom začali tlačiť do ťažkých dverí, aby ich zatvorili. Lupinovu tvár zrazu zalial pot a musel sa posadiť. Harry pomohol Síriusovi dozatvoriť dvere. Než sa kovové dvere zatreskli, zazrel na chvíľu Snapovu tvár. Jasne mu v tvári boli vidieť obavy a pochybnosti. Začuli, že sa v zámkach otočili tri kľúče. Potom počuli zvuky, ako sa obrovská závora znova vrátila na svoje miesto (Snape tentoraz musel použiť levitačné kúzlo, pomyslel si Harry.)

Boli sami. Iba oni štyria. Potom sa zrazu Harry stočil k Síriusovi. Už ho síce napadlo, že si Sírius môže kúpiť prútik, ale to bola len myšlienka. Uprostred príprav a opatrení mu ušla skutočnosť, že existuje niečo, čo by mali osláviť.

"Ty si slobodný!" vykríkol, zaškeril sa ako slniečko a hodil sa na neho. Sírius ho silno objal, na oplátku ho pobúchal po chrbte. Potom obaja od seba ustúpili, rozhliadli sa a súčasne sa hlasno rozosmiali. Lupin s Ronom sa na seba pozreli, radosť v očiach a čoskoro tiež nedokázali odolať smiechu nad tou iróniou, že sa Sírius počas svojej prvej noci ako slobodný človek dobrovoľne ponúkol, že sa dá zamknúť v cele.

Keď smiech ustúpil, Lupin si utrel slzy z očí a skontroloval čas. "Mesiac vyjde o päť minút," potichu povedal. Harry a Sírius sa opreli o stenu pri dverách. Harry sledoval Rona, ktorým mykalo a vyzeral nervózne, kým sedel vedľa jednej kôpky sena. Po pár minútach sa zdvihol a začal sa prechádzať, zohýbať ruky a mávať nimi pri bokoch. Ryšavú bradu mal podstatne dlhšiu než, keď vošli do miestnosti. Harry sa pozrel na Remusa Lupina. Tomu tiež narástla bradu. Bol to rozdiel oproti tomu ako chodil zvyčajne – na hladko oholený alebo len s krátkym strniskom. Cez deň musí na holenie pravidelne používať prútik, pomyslel si Harry.

Ako sa blížil východ mesiaca, Lupin s Ronom vyzerali horšie a horšie. Harry začal v ich očiach vidieť červené svetlo. Pozrel sa na Síriusa, aby zistil, čo robiť. Nakoniec jeho krstný otec prikývol.

"Už by sme sa mali premeniť, Harry." A s tým sa Harry už dlhšie nepozeral na Síriusa Blacka, ale na veľkého medveďovi podobného psa, ktorého kedysi dosť bláznivo považoval za Besa (cz: Smrtonoša). Uskutočnil vlastnú premenu a čoskoro videl oveľa lepšie ako predtým. Matné svetlo v miestnosti už viacej nebolo pre griffinove oči problémom. Usalašil sa vedľa Síriusa, predné laby položené pred sebou a sledoval striedavo oboch mužov, svojho učiteľa a svojho najlepšieho priateľa, ktorí sa na rozdiel od animágov čoskoro stanú zvieratami proti svojej vôli. Zdalo sa mu, že čaká dlho, ale keď sa to stalo, bolo to dosť náhle. Obaja vykríkli; najprv stuhli, potom sa ich zmocnila neovládateľná triaška. Ruky a telá sa im predĺžili a z nich oboch vyšlo strašné vrčanie, ktoré znelo ako kríženec medzi zvieracím zvukom a ľudským výkrikom. Ronovo bolo jednoznačne hlasnejšie, keďže nebol na premenu zvyknutý. Plecia sa im zhrbili a ruky skrútili do láb s dlhými pazúrmi. Harry so Síriusom videli pred sebou dvoch vlkov so zodranými šedými kožušinami, žiariacimi červenými očami a so slintajúcimi tlamami, z ktorých im viseli jazyky. S nahnevanými tlamami, ktoré nemali na dohľad žiadne jedlo, keďže tejto noci boli pred nich jedinou prijateľnou potravou ľudské bytosti.

Nepremeň sa nazad, pripomínal si Harry. Nech ťa akokoľvek bude bolieť jazva, ak zabolí, nepremeň sa nazad.

Harryho napadlo, že Ronova kožušina, keď na ňu dopadlo mesačné svetlo, sa zdala byť trochu do červena, ale bolo to ťažké posúdiť. Farby v griffinovej podobe nevnímal rovnako. Dvaja vlci sa nervózne prechádzali, občas sa pozreli na psa a na to, čo vyzeralo ako lev, inokedy sa ostražito prezerali a hrozivo vrčali. Harry pri chôdzi cítil, ako sa mu koža nervózne chveje, jeho kroky nečujné vďaka veľkým vankúšikom na labách. Mal pocit, ako keby sa nejaká nitka naťahovala po kritický bod. Nikdy v živote nebol takýto napätý.

Už niečo urob, pomyslel si.

Potom to jeden z nich urobil. Lupin preskočil vzduchom, čeľusť otvorená, pazúre roztiahnuté a zaútočil na Síriusa. Harry v reakcii na tento útok vydal ohlušujúci rev, ktorý sa odrazil od kamenných stien. Na takú silu a hlasitosť nebol pripravený. Ryšavý vlk si tiež vybral tento okamih, aby skočil a Harry sa vztýčil na zadných nohách, zuby vycerené, pazúre pripravené, znova zareval, jeho zvieracie inštinkty vibrovali každým jeho chlpom, keď na neho zaútočil jeho najlepší priateľ.

***

Harry začul hlasy. Stále mal podobu griffina. Spočiatku bolo ťažké rozlíšiť slabé mumlanie od svojho vlastného pradenia. Pootvoril na štrbinku jedno oko a uvidel, že sú to Ron s Lupinom, ktorí sedia pri stene. Sírius bol schúlený na troche sena, znova v ľudskej podobe. Ron mal svoj prútik (musel ho vytiahnuť Síriusovi z vrecka) a holil sa. Zdalo sa, že Lupin to už stihol. Potom si Lupin vzal od neho prútik a skrátil mu vlasy. Ron mal na tvári niekoľko jaziev a vyzeral, ako keby mal zlomený nos (To som urobil ja? čudoval sa Harry). Lupin bol tiež zakrvavený a predsa, dokonca ako sa Harry pozeral, zdalo sa, že sa jeho a Ronove zranenia samovoľne hoja. Noc bola pre Harryho nejasná, bolo tam tak veľa padania a bojovania, občasné uvoľnenie a potom obnovenie násilia...

Harry nedal najavo, že je hore. Stále bol veľmi unavený. Dajako mu pobyt v žalári silne pripomenul pobyt v Azbakane. Keď tam bol, tak sa nijako zvlášť netúžil vrátiť do svojej ľudskej podobe - kvôli účinkom, ktoré na neho ako človeka mali dementori. Teraz tu žiadni dementori neboli, ale jednako sa cítil lepšie ako griffin.

Keď Ron s Lupinom skončili s rannou úpravou, Ron odložil prútik. Oprel sa lakťami o kolená a hľadel do priestoru. Vyzeral oveľa staršie, než si Harry kedy pamätal. Niekedy, keď sa Ron usmial, tak stále bolo možné vidieť toho dvanásťročného chlapca, ktorý Harrymu pomohol zabrániť Voldemortovi získať kameň mudrcov, aby nemohol pripraviť Elixír života. Inokedy vyzeral, ako keby mu bolo dvadsať a viac. Obvykle vyzeral na svoj vek, niečo medzi pätnásť a devätnásť rokov. Teraz vyzeral ustatý životom a porazenecky, a Harry si všimol niečo, čo tam nebolo, keď slnko včera večer zapadlo: jeden prameň šedých vlasov vyrastajúci z línie vlasov nad Ronovým čelom. Šediny jasne kontrastovali s jeho inak jasne červenými vlasmi. Harry vždy premýšľal, prečo Lupin má sem-tam roztrúsené šediny vo svojich svetlo-hnedých vlasoch, keď Sírius a Snape mali stále čierne vlasy, ktoré neprezrádzali ich vek. Teraz to vedel. Bolo to znamenie vlkolaka.

"Včera v noci chcela byť so mnou, ale McGonagallová povedala, že ešte nie je pripravená. Keby sa premenila nazad, pretože by ju niečo prekvapilo alebo vydesilo, nuž, bolo by to horšie než zlé..."

Lupin prikývol.

"Síriusovi a ostatným to trvalo roky..."

"Kedy môžeme začať s tréningom, ktorý si spomínal?" potichu sa ho spýtal Ron. Harry nevedel, či rozpráva ticho, aby sa vyhol zobudeniu svojho najlepšieho priateľa a Síriusa, alebo pretože pre jeho vlastný novo získaný sluch by hlasnejší hlas znel ako krik.

"Môžeme začať zajtra. Stále musíme prekonať dnešný spln. Ale ešte dnes môžeme trochu trénovať to, čo mi zvyklo pomôcť opatrnejšie zaobchádzať s predmetmi. Vyčaroval som množstvo veľmi krehkých pohárov. Boli také tenké, že by praskli, keby sa ich snažila zdvíhať väčšina ľudí. Budeš sa musieť naučiť zdvihnúť ich bez toho, aby sa rozbili. Potom, keď to zvládneš s vecami, ktoré sú dokonca krehkejšie než väčšina vecí, s ktorými sa každodenne stretávaš, budeš vedieť, že náhodne nerozbiješ svet na kúsky tým, že sa posadíš k priateľovmu stolu pri večeri." Ron sa pokúsil usmiať.

"Skvelé. Toto asi chvíľu zaberie. V tom som nebol dobrý ani predtým." Lupin sa na neho smutne usmial.

"Viem, že to všetko vyzerá zložito, Ron. A nebudem ti klamať - sú veci, ktoré pre teba budú zvlášť náročné, pretože si stále tínedžer..." Lupin na chvíľu zaváhal, potom pokračoval. "... s rozbúrenými hormónmi..."

Ron sa zaškeril. "Skvelé. Ako keby som s tým nemal dosť problémov." Odmlčal sa. "Ako vieš, Harry s Hermionou už viacej nie sú spolu." Lupin prikývol. "My-my sme sa tajne nezakrádali, aby som bol presný. Hermiona a ja. Tak dajako sme priznali, čo k sebe cítime a rozhodli sme sa, že dokážeme počkať, kým budeme spolu, pretože Harry ju zjavne tak veľmi po-potreboval..." Pozrel sa na ruky. "Či minimálne ja som priznal, čo cítim. Ona to priznala až tesne pred - pred tým, ako si ma pohrýzol. Harry sa s ňou už dovtedy rozišiel. On o nás ve-vedel, ako sa ukázalo. Bol tiež na mňa nejaký čas naštvaný kvôli niečomu, čo som v lete povedal o nich dvoch."

"Áno, niečo si o tom spomenul na ošetrovni. Čo to bolo?"

Ron pokrútil hlavou. "Bolo to hlúpe. Radšej by som to nehovoril. Tak či tak, mesiace som išiel zošalieť, kým som čakal, kým ona alebo Harry prídu k rozumu a rozídu sa. Občas som si myslel, že by som možno bol šťastný, aj keby ma sem tam len pobozkala. Ale myslím si, že... keby sme začali, mohlo by byť dosť ťažké prestať..."

Lupin si vzdychol. "To nie je nič v porovnaní s tým, aké to pre teba bude teraz počas dvadsiatich štyroch hodín pred splnom. Aj pre mňa to bolo oveľa, oveľa horšie, keď som bol tínedžer, než je to teraz."

Ron sa zamračil. "Čo tým myslíš?"

"Myslím tým, že keď mi bolo trinásť, zistil som, že počas tých dvadsiatich štyroch hodín zrazu všetko..." znova zastal a trochu sa začervenal. "Všetko ma vzrušovalo. Čo ťa len napadne. Aj dokonca úplne nudné veci. Pozeranie ako rastie tráva. Dokonca to nešťastné dievča - vlastne by som mal povedať žena - ktorú zabil pred pár rokmi Voldemort, Bertha Jorkinsová. Dokonca..." a znova zastal, stlmil hlas a vyzeral, ako keby očakával, že Ron každú chvíľu vybuchne. "Dokonca iní chalani," nakoniec povedal, sledujúc Rona, aby zistil, aká bude jeho reakcia.

"Chápem." To boli jediné slová, ktoré Ron prehovoril. Dlho bolo ticho. Nakoniec sa ho Ron spýtal. "Tak čo si urobil?"

"Urobil som čo?"

Ronove uši zružoveli. "Myslel som, keď si sa takto cítil, čo si s tým urobil?"

Lupin prikývol. "Nuž, zvyčajne som to len pretrpel. Zvlášť v trinástich a štrnástich, kým som bol ešte pod zákonom. Bolo to čisté mučenie. Keď mi bolo pätnásť, ocitol som s jedným zo svojich priateľov jednu noc pred splnom. S niekým, kto dokázal rozlíšiť, že som veľmi, veľmi vzrušený. S niekým, kto, ako sa ukázalo, nemal nechuť pomôcť mi s mojím malým problémom... Až kým som po tom na tri noci nezmizol. A až kým som nedokázal odpovedať na slová 'ja ťa milujem' tými istými slovami. Niežeby som to necítil, bolo to len, že... myslel som si, že nemám žiadne právo..."

Harry bol rád, keď videl cez štrbinu, na ktorú pootvoril jedno oko, že sa Ron nestrhol ani neustúpil od Lupina, keď počul o tomto 'priateľovi', ktorý Remusovi pomohol. Kto to bol? bol zvedavý Harry.

"Pokúsil som sa tomu zabrániť. Šiel som úmyselne tú noc do spoločenskej miestnosti tak, aby som nebol v spálni so svojimi priateľmi. Nechcel som napadnúť svojich najlepších priateľov len preto, že som sa takto cítil. Táto osoba – priateľ - bývala v inej spálni. Dal som otvorene najavo, že chcem byť sám - neveril som si. Pátral som: znepokojivé množstvo ľudí z registra vlkolakov bolo v priebehu rokov obvinených zo znásilnení, znásilnení, ktoré sa prihodili deň pred splnom. Ja-ja som nechcel, aby sa to stalo. Ale tá osoba trvala na tom, že zostane a jedna vec viedla k druhej..."

Vzdychol si. "Ale keď som zmizol na tri noci a nepovedal jej, kam som šiel, zostala rezervovaná. Potom sa to isté stalo nasledujúci mesiac. A mesiac potom, a potom ďalší... V čase medzitým som ju z diaľky zbožňoval, dokonca aj keď som cítil povinnosť udržať ju v bezpečnej vzdialenosti. Zostala zo mňa veľmi frustrovaná. A potom," pokračoval Lupin po ďalšej pauze, "...začala chodiť s iným chlapcom a ja som si myslel, že mi určite prestane pomáhať. Keď neprestala, cítil som sa tak vinne. Myslím, nemal som ho nijako zvlášť rád, ale cítil som sa tak hrozne kvôli tomu, že som spal s jeho priateľkou. Problém bol, bez ohľadu na to, ako som bol inokedy ušľachtilý, ak ma odchytila samého deň pred splnom, bol som bezmocný... vôbec som neuvažoval rozumne... bol som len uzlíčkom hormónov a zvieracích inštinktov..."

"Ach," povedal Ron. "Bolo to dievča."

Lupin sa usmial. "Áno, a tomto prípade to bolo dievča. Hoci, keď som bol vonku zo školy, stále viac a viac som sa deň pred splnom ocital v mužskej spoločnosti... Nakoniec som sa rozhodol, že som bisexuál. Dúfam, že ťa to nešokuje, Ron. Ale to je skutočný dôvod, prečo som sa neusadil so ženou a deťmi - či manželom a deťmi, keď ide o to. Predpokladám, že som ešte nenašiel ženu, ktorá by ma úplne prinútila prestať myslieť na mužov, ani muža, ktorý by ma dokázal prinútiť prestať myslieť na ženy a ak niekedy niekomu venujem svoj život, rád by som sa sústredil len na tú osobu. Byť vlkolakom s tým nemá nič spoločné."

"No, takže - to, že ťa deň pred splnom priťahujú aj muži aj ženy, nemá nič spoločné s tým, že si vlkolak?"

"Ach, nie, to má všetko spoločné s tým, ako sa cítim v tom čase. Povedal som ti, dokonca ľudia, ktorých normálne nepovažujem za atraktívnych, sú pre mňa lovnou zverou. To kvôli tomu som bol tak dlho zmätený. Chápeš, aké ľahké bolo popliesť si moje sexuálne pocity v tom čase so sexuálnymi pocitmi, ktoré mám normálne? Hlavne, keď sa vtedy cítim najviac nabudený? Dalo mi pekelne zabrať, kým som prišiel na to, kto skutočne som."

"Chápem," povedal pomaly Ron, vôbec neznel, ako keby to chápal.

"Ron, počul som o heterosexuálnych vlkolakoch, ktorí spali s mužmi, ale len tesne pred splnom a teplých vlkolakov, ktorý spali so ženami, ale len tesne pred splnom. Hovorím ti, v tom čase mesiaca nezáleží na tom, či si orientovaný na účtovníka stredného veku s ustupujúcimi vlasmi a s predhryzom alebo severskú blonďavú krásku. Budeš chcieť pretiahnuť všetko, čo sa pohne."

Ron sa zaksichtil.

"Skvelé. To mi uľahčí to, aby som na to šiel s Hermionou pomaly."

Lupin pokrčil plecami. "Tak sa uistíme, aby si sa jej v ten deň vyhol. Po prvé, až kým nebudeš mať za sebou nejaký tréning, mohol by si zraniť vážne kohokoľvek, s kým máš sexuálny vzťah. Takmer si Rogerom Daviesom prerazil stenu a to si sa ho nie celkom snažil zviesť." Ron sa zachechtal a Lupin sa tiež zasmial, ale potom prestal, pozrel na Siriusovo spiace telo.

"Kontrola sa dosiahnuť," pokračoval, "s obrovským množstvom sústredenia a sebadisciplíny. Začal som nachádzať možnosti, ako sa s tým vyrovnať, keď mi moja priateľka prestala na chvíľu pomáhať po tom, čo zistila, že som vlkolak..."

Ron sa zamračil. "Ach. Keď - keď ti začala pomáhať, to nevedela?"

Lupin pokrútil hlavou. "To preto bola na mňa taká naštvaná za to, že som nedokázal tie tri slovká povedať. Hoci ako som povedal, tak som to k nej cítil. Bola úžasná a nádherná a skvelá a ja som mal pocit, že si ju vôbec nezaslúžim, takže som zámerne nepovedal to, čo som vedel, že chce počuť. Odmietol som jej povedať, kam som chodil, keď som každý mesiac na tri noci po našom milovaní zmizol. Nanešťastie, keď začala chodiť s ďalším chlapcom a nakoniec sa ho spýtala, kam ja s ostatnými priateľmi chodievame za nocí, keď je mesiac v splne..."

Harry zhíkol, zdvihol hlavu. Otvoril oči a nechal sa premeniť do ľudskej podoby. Pristál na zemi žalára, pozeral na užasnutého Rona Weasleyho a Remusa Lupina.

"Bola to moja mama!" zrazu zachrípnuto vykríkol. Lupin na neho vyvalil oči, prehltol. Harry si spomenul na hlavu Síriusa Blacka v krbe v pracovni Severusa Snapa, ktorá vravela: Vieš, všetci sme boli do nej zamilovaní. Hoci som chodil s inými dievčatami. Dokonca Peter, aj keď by to nepriznal. Rozoznal som to podľa toho, ako sa na ňu pozeral. Aj Remus. A James prirodzene...

Jeho matka. Všetko teraz zapadlo na miesto. V šestnástich, keď jej Severus Snape priznal lásku za pomoci odvahy, ktorú mu umožnil gurážny elixír, nebola neskúsené dievčatko. Raz mesačne spávala s Remusom Lupinom, čakala na neho, kedy jej povie, že ju miluje a prizná sa k svojimi mesačným aktivitám... Keď bol v mysľomise, počul ju povedať: Ako sa opovažuješ vziať si ten-ten elixír a potom ma pobozkať! To mi chalan bez neho nedokáže povedať, že mu na mne záleží a pobozkať ma? A celý ten čas si myslel, že to bol bozk, ktorý jeho matka hľadala, že hľadala niekoho, kto si všimne, že nie je len bystrá, talentovaná čarodejnica, ktorá bola pravdepodobne na ceste stať sa hlavnou prefektkou. Bolo to to: ja ťa milujem, ktoré hľadala. Harry sa po celý čas sústredil na nesprávnu vec. Hoci to bolo čiastočne tým, že sa sťažovala, že ju berú ako odtelesnený mozog - že to bolo ohľadom Snapa a iných chalanov, ktorých poznala. Bol to Remus, od ktorého chcela počuť slová o láske, slovné vyjadrenie lásky, ktoré by zodpovedalo tomu fyzickému.

Premýšľal o svojom druhom živote. O tom ako nechala Lupina nasťahovať sa ku nim, predtým než ho Longbottomovci odviedli. Stále mu raz za mesiac pomáhala uľaviť si? Vedel o tom jej manžel? Možno vedel. Možno hovoril o niečom inom, ako o tom zážitku na pokraji smrti, keď povedal Frankovi Longbottomovi, že on zo všetkých ľudí bol tým najmenej pravdepodobným ochrancom tohto konkrétneho vlkolaka, ktorý by sa dal nájsť. A predsa ho chránil, až kým to už dlhšie nebolo možné. Pre dobro svojej manželky. Možno dospela k záveru, že sa jej Lupin necítil hodný kvôli jeho lykantropii a nakoniec sa zmierila s tým, že sa takto cítil. Harry bol veľmi zmätený. Ukazovalo sa, že jeho matka bola oveľa zložitejšia osoba, než si myslel. Dokonca po tom, čo ju lepšie spoznal vo svojom druhom živote, dokonca po tom, čo sa zmieril s jej pomerom so Síriusom a dôvodmi pre to, aby ho prinútila myslieť si, že vykonal úboho svoje VČÚ.

Lupin sa na neho pozeral veľmi smutne a previnilo. Harry sa posadil na lýtka, už bol pokojnejší. "Prečo-" Zabehlo mu. "Prečo si mi to nikdy nepovedal?"

Remus sa zaksichtil. "Ach, Harry - dokáže ťa napadnúť dobrý spôsob, ako ti niečo také povedať?" Ron si odfrkol, potom sa prebral, keď si všimol výraz v Harryho tvári.

"Nie," priznal Harry. "Predpokladám, že nie."

Ron bol veľmi červený a Sirius sa práve snažil posadiť.

"Predpokladám," nakoniec prehovoril, "že by ničomu neprospelo, keby som predstieral, že som nič z tohto nepočul?"

Ron sa znova začal smiať a ešte raz sa ovládol. Harry si v duchu predstavil matku, keď bola mladá, keď sa hádala s Luciusom Malfoyom na vianočnom večierku, oči jej žiarili... keď hnala deti cez Šikmú uličku, kým nakupovali veci do školy, keď pripravovala vianočné koláčiky vo veľkej kuchyni v Kančom konci, vyzdobovala dom na sviatky...

Potom si spomenul, ako ju opäť videl so svojím otcom, uvoľnenú pri ohni v Godrikovej úžľabine, v tej útulnej scéne, ktorej bol doteraz svedkom už dvakrát. "Neboli ste... nepomohla ti po tom, čo bola - potom čo bola s mojím otcom?"

Remus vyvalil oči a prudko vykríkol, "Nie!" Potom sa upokojil. "Nie, Harry. Ja som... ja som bol veľmi šťastný za nich dvoch, že sa našli. Roky bola kvôli mne nešťastná, pretože som nemohol byť tým, kým ma chcela mať, a potom skočila po šanci byť s iným chlapcom, pretože jej skutočne povedal, čo k nej cíti, ale..." Vzdychol si. "Myslím, že stále čakala, kým to poviem ja. Čakala, že prejavím žiarlivosť na toho druhého chalana... a tú som mal. Neuveriteľne som žiarlil. Nakoniec začala naliehať na Jamesa a Síriusa, aby jej povedali, čo každý mesiac robíme. S Jamesom boli ako brat a sestra a bola veľmi, veľmi rozrušená, že to pred ňou tajil. Počul som, ako sa o tom hádali, ako jej vravel, že to nebolo jeho tajomstvo, takže ho nemohol prezradiť. Myslím, že časom bola nahnevanejšia na neho za to, že to nepovedal, než na mňa. Zjavne si myslela, že on, zo všetkých ľudí, k nej bude úprimný."

Myslela som, že sme priatelia, povedala jeho matka jeho otcovi, keď mali konflikt na chodbe pred spoločenskou miestnosťou. Ten, ktorý s Hermionou videl v Snapovej mysľomise. Priatelia. Ale, spomenul si, zjavne tým slovom myslela oveľa viac než čisté "priatelia". Niečo Harryho trápilo.

"Takže si ďalej nespal s mojou matkou, keď bola priateľkou jedného z tvojich najlepších priateľov, ale keď bola priateľkou Severusa Snapa, bolo to fér?"

Lupinovi klesla sánka. "Ty vieš o Snapovi?"

Harry prikývol. "Ron to vie tiež." Ron prehltol a pozrel na Lupina, s chabým úsmevom a pokrčením pliec.

"Zabudol som, že to viem. Úprimne." Potom sa otočil k Harrymu. "Hovoríš, že si vytočený, že mal Lupin pletky s tvojou mamou, keď chodili do školy, ale Snape ti nevadí?"

"On aspoň nemal pletky s niekým, o kom vedel, že chodí s niekým iným..." začal. A ako sa toto líši od teba a Ginny v lese a na Astronomickej veži? Odpovedal mu mozog. Nuž, na začiatok, nespali sme spolu, zdôvodňoval si. Boli by ste, priečil sa zase jeho mozog, keby ste mali príležitosť...

Harry pokrútil hlavou, aby ten obviňujúci hlások umlčal. Zmieril sa s tým, že je Ginny priateľka Draca Malfoya. Zmieril. Šiel do lesa, aby tomu blbcovi zachránil život. Bolo to iné. Bolo to úplne iné.

A predsa - dajako si nedokázal udržať chuť napadnúť Lupina. V pozadí mysle vedel, že on si neviedol o nič lepšie, keď mnohokrát počas roka vyznal svoju lásku k Ginny (keď okrem toho technicky bol stále s Hermionou) a keby sa s ňou vyspal, nebol by mal takú dobrú výhovorku, ako byť vlkolakom.

Chmúrne sa na svojho profesora zadíval, potom sa postavil a ponúkol ruku tomu staršiemu mužovi. Lupin ju prijal a Harry mu pomohol postaviť sa. Lupinovo zovretie bolo veľmi silné, ale Harry sa odplatil rovnako.

"Prekonám to," povedal mu.

Lupin prikývol, potom pomohol postaviť sa Ronovi. Už bol na nohách aj Sírius. Štvorica sa bezcieľne rozhliadla.

"No," mračil sa Ron, "kedy sa do pekla odtiaľto dostaneme? Umieram hladom." Potiahol nosom a hodnotiaco sa pozrel na dvere. "A myslím, že by sa hodilo niekoľko spŕch."

Harry udrel Rona spakruky, zasmial sa a Lupin mu znova stisol plece. "Ron," nadvihol jedno obočie. "Viem, že máš čuch, ehm, a veľa schopností, ktoré si predtým nemal, ale musíš sa zdržať poznámok."

Ron sa zaškeril. "Tak. Musím sa naučiť, ako vlkolaci zdvíhajú krehké predmety, ako si vlkolaci zabránia pretiahnuť čokoľvek a kohokoľvek a k tomu všetkému sa musím naučiť vlkolačej etikete?"

Harry sa rozosmial. "V skutočnosti by sme mali byť spokojní, ak ťa naučíme akúkoľvek etiketu..."

Harry uskočil naprieč celou, kým Lupin rýchlo chytil Rona za pás, ale všetci štyria sa smiali a o chvíľu neskôr začuli na chodbe zvuk, ktorý ich povzbudil. Odsúvali závoru z dverí. Začuli, ako sa v zámke otočili kľúče a potom sa dvere pomaly so škrípaním otvorili. Stáli tam Severus Snape a Albus Dumbledore, vyzerali dosť užasnuto, keď našli obyvateľov cely smiať sa.

Snape nadvihol obočie a hľadel striedavo z jedného na druhého. "Sme dnes ráno dobre naladení, všakže?" ľadovo prehovoril.

Sírius Black sa na neho usmial ako slniečko.

"Dobré ráno, Severus. Nádherný deň, nie?" Štvorica sa na seba znova pozrela, neschopná potlačiť smiech a Snape sa odvrátil krútiac hlavou. Nebolo im pomoci. Harry mu nič nepovedal, hoci sa s ním chcel hrozne moc porozprávať. Chýbalo mu, ako sa v druhom živote so svojím nevlastným otcom dokázal porozprávať o čomkoľvek. Chýbal mu Severus Snape, ktorý úplne nestratil svoj zmysel pre humor. Ale namiesto toho nasledoval Rona a ostatných von zo žalárov, vyšprintoval nahor schodmi do prefektských kúpeľní a tentoraz uspel. Presvedčil Rona, aby ich použil tiež. Nemal dobrý pocit z toho, že sa Snapovi vyhýbal. Nakoniec si bude musieť nájsť čas, aby sa s ním porozprával. Ale ten čas skrátka ešte nenastal.

Posledná noc splnu bola veľmi podobná tej predchádzajúcej. Ráno ich znova Dumbledore so Snapom vypustili a Ron s Harrym sa osprchovali a vrátili sa do ubytovní po čisté oblečenie.

Sírius s Ronom šli na ministerstvo, aby sa príslušne zaregistrovali ako animág a vlkolak. Ron zostal tento víkend v Brlohu, oznámil novinky zvyšku rodiny a vysvetlil im, prečo nepodal obvinenie voči Lupinovi (nikto na neho netlačil, aby zmenil názor). Obnovilo sa vyučovanie, pretože sa blížil koniec semestra. Nikto nespomenul Evana Daviesa, hoci niektorí bystrohlavčania nosili pod habitmi čierne pásky.

Harry si spomínal čím ďalej viac a viac zo svojho šiesteho ročníka v tomto živote a cítil sa isto, že všetkými skúškami prejde. MacDermid dokončí semester ako Majster elixírov. Každopádne ale Harry počas vyučovania dokázal zazrieť Snapa cez otvorené dvere na pracovni. Videl ho, ako tam pobehuje a vracia všetko tak, ako to mal radšej. Harry sa usmial, keď to uvidel, pretože vedel, aký pedant je Snape. Duncan MacDermid sa zaksichtil a pokúšal sa ignorovať niekedy hlasného synovca. Bolo to zvlášť náročné, keď Snape pri práci mrmlal kliatby.

Harry, Ron a Hermiona sa dohodli, že budú znova "len priateľmi". Hermiona po prvej noci Rona ako vlkolaka vyzerala veľmi znepokojená, ale Ron sa rozprával s Ginny o období na "schladenie" a Ginny hovorila s Hermionou, ktorá neochotne súhlasila. Nevenovala Ronovi ten istý typ rozlúčenia pred druhou "vlčou nocou", ako to už Ron začal nazývať. Ronovi s Harrym sa dostalo identických objatí a bozkov na líce, ako od Hermiony, tak aj od Ginny, skoro akoby Harry aj Ron mali každý dve sestry.

Teraz, keď bol už chvíľu späť v tomto živote, začínal mať pocit, ako keby mu niečo z jeho druhého života unikalo, takže keď mohol, začal tráviť čas osamote v spálni a ukladal si spomienky do mysľomisy. Evidentne poslúchol radu, ktorú sám sebe v septembri dal a Sírius mu pomohol zaobstarať mysľomisu, ktorá ležala v škatuli pod jeho posteľou mesiace nedotknutá.

Prvý raz, keď sa dotkol tej veľkej kamennej čaše, prial si, aby vedel prečítať runy po jej obvode. Na to sa na ne pozrel znova a uvedomil si, že ich čítať dokáže. Hodiny Starovekých rún z jeho druhého života mu naskočili v mysli a on prešiel prstami po znakoch, mrmlal preklad slov pod nosom.

Sme to, čo si myslíme. Všetko, čo sme, povstáva s našimi myšlienkami. S našimi myšlienkami vytvárame svet.

Aké zvláštne, napadlo Harryho, že toto vravia runy na mysľomise. Po chvíli si v šoku uvedomil, že prečítal sanskrit. (http://sk.wikipedia.org/wiki/Sanskrit) Na to si všimol, že tam boli tiež severské runy, a tie tiež dokázal prečítať. Vraveli presne to isté. Otočil čašu. Staroveké grécke znaky vraveli to isté, takže sa domnieval, že čínske znaky majú ten istý význam. Vo svojom druhom živote na siedmacke Staroveké runy nechodil, kde by získal základné vedomosti, ako prečítať aj tieto znaky.

Skontroloval návod, ktorý bol našťastie v angličtine. Posadil sa pred čašu, snažil sa upokojiť, ako sa len dalo. Pripravil si prútik blízko k hlave a potom si v mysli vybral myšlienku, spomienku, ktorú chcel uchovať. Oprel prútik o spánok, začal ho skláňať k čaši. Jeho spánok a prútik teraz spájal strieborný prúžok. Prúžok sa odpojil od prútika a tá podivná látka klesla do prázdnej čaše. Mierne zavíril obsah čaše prútikom, dokonca kým mu tá myšlienka stále vychádzala z hlavy. Potom sa s čľup! ten prúžok od neho odpojil a kompletná myšlienka bola v lepkavom obsahu mysľomisy. Keďže v čaši bola len jedna jediná myšlienka, jedna spomienka, Harry sa musel skloniť, aby videl malú, plytkú usadeninu, ktorá sa vytvorila na dne. Znova strčil dnu prútik a miešal, kým to nevyzeralo, že sa pozerá cez objektív kamery, ktorý bol namontovaný na strope, rovnako ako keď sa pozeral do Dumbledorovej mysľomisy. Bolo trochu mätúce pozerať sa na lineárnu miestnosť cez oválny otvor. Miestnosť, do ktorej sa pozeral, bola dôverne známa. Jeho spálňa v Kančom konci. Videl malého chlapca s veľmi strapatými vlasmi, ako sedí na dosť veľkej posteli. Harry sa usmial. Fungovalo to!

Po tom, čo si vybral ďalšiu spomienku, rozhodol sa priložil prútik k spánku znova. Deň za dňom obsah mysľomisy rástol. Prechádzal každodennou rutinou, utekal, kráčal na hodiny, trávil čas s Ronom a Hermionou (obaja chlapci sa pokúšali vyhnúť tomu, aby s ňou boli sami) a pripravoval sa na záverečný metlobalový zápas roka medzi Chrabromilom a Slizolinom. Ale aj tak sa nezabudol uistiť, aby si každý deň našiel čas použiť mysľomisu.

Deň pred zápasom vložil Harry do mysľomisy spomienku na metlobalový zápas, ktorý viedol v jeho druhom živote k menovaniu za kapitána slizolinského družstva. Hľadal nejakú inšpiráciu. Ron ich v kuse na tréningoch štval. Zdalo sa, že teraz má nekonečnú výdrž . Na konci troch hodín lietania mal stále toľko energie ako vždy, kým všetci ostatní vyložene ochabli. Jednako sa zdalo, že sa tréning vyplácal. Ginny dokázala udržať všetky strely mimo bránky (pokiaľ to nebola prehadzovačka vystrelená jej bratom), Dean s Nevillom budili hrôzu so svojimi dorážačkami a kombinácia Rona, Tonyho a Katie pracujúca s prehadzovačkou bola veľmi silná. Harry bol samozrejme stále stíhač. Vrátil sa v duchu k zápasom s Bifľomorom a Bystrohlavom, ktoré už odohrali. Vyhrali 310:0 a 230:0. Nielen že neboli porazení, ale nikto im nedal gól a to bolo predtým, než sa Ron stal vlkolakom.

Harry sa v duchu usmial, keď si v šatni obliekal metlobalový dres. Pozrel sa na Rona. Ron skutočne vyzeral veľmi silný. Od septembra pravidelne behával a Harry si viac než raz všimol, že Hermiona a Annika na neho kradmo pozerajú, keď si za teplého počasia vyzliekol tričko. Vlk v ňom to využil a teraz, keď si vyzliekol tričko, všetky tri dievčatá, ktoré neboli jeho sestrami, hľadeli na neho s otvorenými ústami a dokonca Ginny vyvalila prekvapene oči. Harry si všimol, že Draco Malfoy zjavne neoceňoval, že si Mariah Kirkner všímala Rona. Vyložene nad ním priadla, keď potom na neho narazila. Annika nikdy netajila, ako ju priťahoval už odvtedy, čo ho začala sledovať na bat mitzvah Rith Peltovej minulé leto. Ak to bolo možné, teraz, keď bol silnejší a svalnatejší, pokleslo slovné spojenie "nikdy netajila" na novú úroveň (alebo vystúpilo - Harry sa ešte nerozhodol). Hermiona bola k Annike a Mariah veľmi chladná. Ginny nad nimi troma prevracala oči.

Ron bol s prehadzovačkou diabol. Cez bránky ju vysielal veľmi rýchlo, takže keď trénovali, ani ju vtedy nevideli. Občas sa počas tréningu Harry vymenil s Ginny a hral strážcu, kým ona hrala na poste stíhača. S Ginny dosiahli rovnaký pomer úspešnosti pri zastavení prerážačiek vyslaných Ronom (chytili jednu z desiatich).

V deň zápasu Harry dokončil svoje prípravy a vošiel do miestnosti, kde k nim chcel prehovoriť Ron. Rozhliadol sa, potom klesol na jeden z gaučov, s pocitom, ako keby utŕžil psychický šok. Bol tu prvý raz, odkedy napravil časové línie. Toto bolo miesto, kde s Ginny...

Otočil hlavu a šokovaný ju našiel vedľa seba na gauči. Zrazu ju v duchu videl, nie v metlobalovej výstroji, ale stáť pod sprchou, s vodou zaplavujúcou jej telo. Na to ju uvidel, ako na ňom leží, ako jeho pokožka dotýka jeho...

Prehltol a cítil, ako ho nahor od krku zaplavilo teplo. Nedokázal sa od nej odvrátiť. V akomkoľvek živote boli Ginnine oči stále Ginninými očami a on cítil, ako sa v nich práve teraz topí, keď si na ňu spomenul a keď si spomenul na tú bolesť vo svojom vnútri, keď zistil, že nebude žiadne ich dieťa, ten hmatateľný pocit straty, presne taký istý ako keď držíte dieťa v náručí a potom vám ho vytrhnú...

"Harry!"

Trhol hlavou dohora. Nad ním sa týčil Ron. "Si v poriadku? Ako čakáš, že chytíš zlatonku, keď sa ti túlajú myšlienky? Je treba dať Ginny ako stíhača a teba ako strážcu?"

Harry sa na ňu okamih kradmo pozrel, potom si spomenul, že Draco Malfoy hrá stíhača za Slizolin.

"Nie," povedal pevným, čistým hlasom. "Som pripravený." Pozrel sa Ronovi do očí. Jeho najlepší priateľ prikývol.

"Dobre. Poďme!"

Keď sa tímy zjavili na ihrisku, metly v rukách, dav ohlušujúco zareval. Harry sa uškrnul na osobu najbližšie pri ňom, ktorá sa ukázala byť Tonym Perugiom. Tony vzhliadol k divákom a - Harry si pomyslel - zachytil pohľad Ruth Peltovej. Potom sa na Harryho uškrnul späť. Harry cítil v bruchu vzrušenie, keď sa dav pomaly usádzal. Uprostred ihriska si Ron a Draco Malfoy zamračene potriasli rukami. Potom, keď madam Hoochová zapískala, sa pätnásť metiel zdvihlo do vzduchu a hra začala.

Harry si stále zvykal na novú metlu, ktorú mu Sírius kúpil za peniaze z Harryho účtu u Gringottov. Blesk Excelsior občas príliš reagoval. Pripadal mu ako veľký, silný pes na tenkej, slabej reťazi. Harry si nikdy nebol istý, kde skončí, keď na ňom jazdil.

Prelietal v kruhoch blízko chrabromilských tribún, kde sa vznášala aj Ginny, unudená k slzám. Ron práve zase skóroval, nasledovaný v rýchlom slede gólom od Tonyho, ďalším od Rona, potom Katie...

Harry sa na ňu usmial.

"No, tí traja dnes jasne robia svoju prácu v pohode," veselo prehovoril. Ginny nadvihla obočie a prehovorila s mrazivým hlasom.

"Naznačuješ, že by som nedokázala zabrániť Slizolinu skórovať?"

"A Chrabromil vedie nad Slizolinom 100:0!" vykríkol zachrípnuto Seamus Finnigan.

"Určite nie!" rýchlo protirečil. "Bol to kompliment našim triafačom, nie urážka teba." Zrazu jej zamračenie nahradil radostný úsmev.

"Ach, Harry! Nedokážeš prijať žart?" zasmiala sa. Opätoval jej úsmev.

"Samozrejme, že dokážem." Vtedy si spomenul, ako sa na neho pozrela, keď sedeli pred zápasom na gauči. Vedel, prečo sa on pozerá na ňu, ale prečo sa ona pozerala na neho?"

"Takže," znova sa pokúšal znieť uvoľnene, "ako to ide s tebou a Malfoyom?"

"A ĎALŠÍ GÓL CHRABROMILU!"

Zrazu ju zaplavila červeň a pozrela na slizolinského stíhača s neskrývanou vášňou.

"Ach," zasnene povedala, "máme sa fajn."

Harry prehltol a cítil, ako mu zovrelo žalúdok. Prekonaj ju, prikázal si. Sú spolu. Sú pár.

"Ach! Harry!" náhle vykríkla a na niečo ukázala. Seamus oznamoval ďalších desať bodov pre Chrabromil, keď sa Harry vrhol po zlatonke, ktorá bola blízko pri zemi na okraji stredu ihriska. Načiahol sa a schmatol ju, potom zdvihol, vyškerený nad výkrikmi davu a po celý ten čas nikdy necítil vo svojom vnútri väčšie prázdno.

Pár dní pred zápasom začali Ron s Lupinom brať Vlčí mor, aby sa pripravili na spln o pár dní neskôr. Počas dňa pred splnom ospravedlnil Dumbledore Rona z vyučovania a Harry ho zamkol v bývalom Chlpáčikovom brlohu s poriadnou zásobou jedla, sviečok a dávkou Vlčieho moru, ale bez prútika, aby sa nemohol pokúsiť prelomiť zamkýnacie kúzlo, ktoré Harry použil na dvere.

Ten deň po vyučovaní Harry nemal čo robiť. Nechcel tráviť čas s Hermionou a potom keď zmenil názor, zistil, že nie je voľná, ale podľa všetkého išla z nejakého dôvodu za McGonagallovou. Sedel unudený na posteli v prázdnej spálni, keď sa konečne rozhodol vytiahnuť mysľomisu a doplniť ju. Ale potom, keď ju vytiahol, keď do nej vložil prútik a miešal, až kým neuvidel Severusa Snapa, ktorý pred vstupnou halou ich domu stál zoči-voči Frankovi Longbottomovi. Keď sa na neho pozeral, Harryho srdce sa zväčšilo pýchou.

Chýbal mu jeho tatino.

 

Poslední komentáře
19.01.2012 12:04:38: Tak Lily byla pěkný kvítko jako mladice. No v druhé realitě byla kvítko i jako dospělá, že? Taky mě ...
19.01.2012 11:16:34: JSark, a tentoraz som sa snažila to poctivo skontrolovať, neuveriteľné. Opravím len čo sa k tomu dos...
19.01.2012 08:37:05: Hm hm...tak to vypadá, že Lily byla řádná rozhoďnoška..by mně zajímalo, jestli do toho šla i s Siriu...
19.01.2012 00:17:29: Myslím, že v tejto poviedke sa oveľa realistickejšie pozerajú na Lily aj záškodníkov. Žiadni perfekt...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace