Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 17 - 21

21. Môj druhý život 1. časť

Preklad: Jimmi
Beta-read: Eggy


Harry Potter a Čas dobrých úmyslov
(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
 Kapitola dvadsiata prvá

Môj druhý život

I. časť

Roger Davies zákerne na Harryho zazeral. Obaja silno zvierali svoje prútiky.

"Vďaka tvojmu hlúpemu nápadu vziať študentov na samovražednú misiu do lesa, je môj brat mŕtvy!" precedil cez zaťaté zuby. Natiahol ruku s prútikom. "Tak nech mi Merlin pomáha, budem ťa preklínať, až kým..."

"Aaaagh!" zrazu zareval Ron, skočil na Daviesa zo svojej nemocničnej postele. Harry vôbec nedokázal prísť na to, ako tak rýchlo dokázal prejsť cez tú veľkú miestnosť; zdalo sa, že len žmurkol a Ron bol skrátka tam, s Davisom prišpendleným k stene, jeho prútik na zemi. Ron držal Rogera Daviesa vo výške dobrého pol metra nad zemou, veľké ruky na Daviesových nadlaktiach. Harry dúfal, že v tomto nezmení názor a nechytí tými rukami Daviesa za hrdlo - ale nemyslel si to kvôli Daviesovi. S prehltnutím si Harry uvedomil, že by Ron dokázal zlomiť Rogerov krk ako vetvičku, ak by naozaj chcel. Keď bol v posteli, mal okolo pliec voľne prehodenú deku, ale keď preskočil miestnosť, deka z neho spadla. Teraz tam stál len v pyžamových nohaviciach (príliš krátkych ako zvyčajne), vlniace sa svaly na chrbte dobre viditeľné, rovnako ako jazvy na ľavom pleci a krku, ktoré sa hojili pozoruhodne rýchlo. Ron vyzeral strašlivo mocný a nemilosrdný. Harry k nemu pribehol s prútikom v ruke a keď vzhliadol Ronovi do očí, znova tam videl ten červený lesk.

Zrazu Lupin vykríkol: "Ron! Zlož ho dole!" Prekráčal miestnosťou, aby sa postavil na druhú stranu mladého vlkolaka.

Ron sa na neho pozrel a jeho črty sa skrútil do divokého výrazu . Bez odpovede sa Ron otočil nazad k Daviesovi a neochotne ho spustil na zem. Toto, pomyslel si Harry, bude rovnako zlé, ako keď doma trénovali Dunkirka. Súčasne bol vďačný, že Ron trochu Daviesa vystrašil. V duchu si poznamenal, aby už nikdy svojho najlepšieho priateľa nenaštval. Keď Ron Daviesa zložil, cúvol, pomaly mu zložil ruky z pliec. Bývalý bystrohlavčan mal farbu pergamenu. Chytil sa rukami za nadlaktia, strhol a nervózne si Rona prezeral prižmúrenými očami. Vyzeralo to, že už sa mu nechce niekoho prekliať... na rozdiel od toho, ako sa tváril pred chvíľou. Ron, na druhej strane, sa na neho stále mračil.

"To nie je Harryho chyba, že je tvoj zradcovský brat mŕtvy!" vyšplechol na neho Ron. "Evan na nás zaútočil, keď sme s Čcho robili prieskum. Pokúsil sa nás očarovať a prekliať, nechal nás ostatných bojovať samých s temnými kúzelníkmi a obrovskými pavúkmi, a potom zaútočil na Harryho kliatbou Cruciatus! Takže možno by si mal byť rád, že je mŕtvy, pretože keby nebol, buď by šiel do Azbakanu alebo by dostal dementorov bozk!"

Rogerova tvár, ak to bolo možné, zbledla ešte väčšmi.

"On-on čo? Si šialený!"

Harry pokrútil hlavou. "Čcho toto všetko môže dosvedčiť. A ostatní ho tiež videli, ako mal preklial. Je to pravda."

Roger Davies prehltol. Pozrel sa k zemi, potom vzhliadol.

"Mu-musia sa to dozvedieť moji rodičia?" spýtal sa Harryho, hlas mal zrazu zachrípnutý. Vôbec nevyzeral ako bývalý hlavný prefekt. Harry znova premýšľal o spomienke na Rogera a Aliciu v dedinskej škole. Zrazu ho napadlo, aké to bolo čudné, pretože ako hlavní prefekti Roger s Aliciou nikdy dobre nevychádzal. Nedokázal si spomenúť na to, kedy by Alicia neprevracala očami nad všetkým, čo Roger povedal. A keď ho Alicia prerušila a strhla na seba pozornosť na stretnutiach prefektov, Roger občas vyzeral, že začne prskať na všetkých dookola. A zo všetkých ľudí chodil s Fleur Delacourovou. Ron nebol jediný chalan na Rokforte, ktorý na ňu hľadel s otvorenými ústami, keď bola na Rokforte. Niežeby Aliciina príťažlivosť Harrymu totálne ušla. V druhom živote žasol nad tým, že Draco odolal polonahej Alicii vo svojej posteli. A dokonca on sám raz odpovedal na to, keď ho pobozkala. Ale Harry si myslel, že by väčšina mladíkov okamžite dala prednosť Fleur pred Aliciou, pretože, hoci bola Alicia veľmi pekná, Fleur bola ako z iného sveta. Na čo sa Roger hral?

Harry o Rogerovej otázke uvažoval.

"Tvoji rodičia by mali vedieť, čo urobil. Inak budú očakávať, že sa mu dostane pocty. Nemám chuť sa zaoberať tvojimi rodičmi. Budú ma chcieť prekliať rovnako, ako si chcel ty, akoby som ja bol ten, kto použil neodpustiteľnú kliatbu. Nebudem zradcu chváliť ako hrdinu. To sa skrátka nestane. A ak nás Dumbledore požiada, aby sme sa všetci postavili a pripili mu - zostanem sedieť na mieste a požiadam všetkých v Chrabromile, aby urobili to isté."

Harry mal tvár veľmi blízko Rogerovej a umožnil mu vidieť, že Ronov hnev bol len časťou toho, čoho sa musel obávať, keby začal robiť problémy kvôli bratovej smrti. Davies ešte raz prehltol, striedavo hľadel z jedného na druhého, začínal byť zase menej povoľný, ale zrejme nemal v úmysle mať znova na sebe Ronove ruky.

"Pôjdem za Dumbledorom," povedal, ústa sa mu sotva otvárali. Zatreskol za sebou dvere.

Keď odchádzal, Ron za ním zavolal. "Áno, to presne urob! Uvidíme, kam sa až dostaneš, keď budeš preklínať jeho!"

Potom sa Ron, Harry a Lupin na seba v rozpakoch pozreli. Lupin položil Ronovi ruku na plece. Ron bol takmer o hlavu vyšší ako jeho učiteľ.

"Toto nemôžeš robiť, Ron," prehovoril jemne, ale odhodlane, ako keď človek hovorí k malému dieťaťu. Harry videl, že Ron mal slušnosť zvesiť hlavu - ale potom ju zdvihol, znova sa tváril odbojne.

"Šiel po Harrym. Mal som ho nechať?"

"Ron," teraz sa ozval Harry. "Nechal som niekedy Rogera Daviesa poraziť ma v súboji?" Usmial sa na svojho najlepšieho priateľa, ktorý mu úsmev opätoval, a svojím mlčaním to neochotne priznal. Lupin kývol na nich oboch.

"Harry sa dokáže o seba postarať, Ron. Ty to vieš. Avšak obaja chápeme, že tvoje zámery boli dobré. Harry je tvoj najlepší priateľ. On..."

"... mi zachránil život," dokončil Ron, pohľad upretý na Harryho. Po trápnej pauze, keď sa Ron najprv nervózne obzrel cez plece Hermioniným smerom, povedal: "Pochop, Harry. Tak veľa ti dlhujem. Ja... ja som nikdy nemal povedať to, čo som vtedy v auguste povedal. Myslím... myslím, že ak to urobíš s množstvom prepáč a priplazíš sa, Hermiona ťa vezme späť. Urob to. Viem, že ti na nej záleží. Viem. A ja nemôžem..."

Ale Harry krútil hlavou. "Nebol si to ty, kto mi povedal, že nie je ničí majetok? Nemôžeš mi ju vrátiť, Ron. Nepatrí ani jednému z nás. Je sama sebou. Ona sa rozhodne, čo chce urobiť. Ale osobne... myslím si, že chce byť s tebou."

"Už viacej nie."

"Ako to vieš? Povedala to?"

"Nie, ale žiadna rozumná žena by so mnou nechcela byť. A čo je Hermiona iného ako rozumná?"

Harry si vzdychol. "Dajme tomu všetkému trochu času. Možno by si sa mal rozhodnúť dať si pauzu na vychladnutie, kým sa prispôsobíš, hm, zmenám, ktoré zažiješ. Je pravda, že toto nie je najlepší čas na začatie vzťahu. Ale myslím, že na teba počká." Zmĺkol na chvíľu. "Čakala na teba od septembra, ty bohovský blbec. Vlastne... asi na teba čakala od vianočného bálu v štvrtom ročníku, ale v septembri..."

Zamračil sa na Harryho. "Čože?"

Harry si vzdychol. "Ktorá časť ti nedochádza? Tá časť o hlupákovi alebo tá časť, že na teba čaká od septembra? Vieš, keď si ju požiadal, aby ti povedala, že ťa nemiluje a ona nemohla?

Ronovi klesla sánka. "Ako o tom vieš? To by ti nepovedala..."

Harry prevrátil očami. "Zjavne si musel zabudnúť, že mám neviditeľný plášť. Bol som pri tom."

Ron vykročil dopredu a prestal používať tichý hlas. Harry si v duchu vynadal. Do kelu, toľko k tomu nenaštvať vlkolaka. "Ty si čo?" Ron prakticky pišťal. Zúril.

Harry stále tlmil hlas, aby ho ostatní nepočuli, avšak Lupinova blízkosť znamenala, že všetko počul veľmi dobre. "Nesnažil som sa vás sledovať. Bol som zvedavý, kde ste, tak som skontroloval mapu. Videl som, že ste obaja v spoločenskej miestnosti, tak mi došlo, že ste obaja v poriadku a dnu. Ale potom som si všimol, že sa Ginny túla po hrade a vyzeralo to, že ju prichytí Filch, takže som šiel so svojím neviditeľným plášťom po ňu, aby ju nechytili." Harry vynechal informáciu o tom, že v trofejnej miestnosti boli Draco Malfoy a Mariah Kirknerová. "Keď som pod plášťom zišiel do klubovne a zistil, že ste za jedným stolom zaspali, dúfal som, že sa mi podarí vykradnúť sa bez toho, aby som vás prebudil, ale to sa na nešťastie nestalo. Potom som musel počkať, až kým odtiaľ neodídete, aby ste nezistili, že chcem vyjsť dierou v portréte..."

"Ale- ale šiel si pomôcť Ginny. Prečo si nechcel, aby sme to vedeli?"

"Er..." zastavil sa Harry, zúfalo sa pokúšal vymyslieť prijateľnú lož. Ale trvalo mu to príliš dlho a Ronove oči sa roztvorili pochopením.

"Ty si na mape nevidel len Ginny, však? Stavím sa, že si ju videl s Malfoyom!" zasyčal Ron cez zuby a stočil pohľad smerom na spiaceho blonďavého chlapca pri jeho sestre.

"To-to nie je tak, ako si myslíš, Ron," rýchlo povedal Harry. V skutočnosti mohol povedať pravdu - väčšinu z nej. To by situáciu uľahčilo. "Počúvaj - áno, mala v pláne sa s ním stretnúť. Ale Filch jej sťažil možnosť dostať sa na ich dohodnuté miesto a Malfoy už mieril do žalárov, keď uplynul čas, kedy sa mali stretnúť. Nemala ako vedieť, že už odišiel a ja som sa bál, že ju chytí Filch, takže som ju šiel dostať nazad do chrabromilskej veže."

Ron sa na neho znova zamračil. "A ty si sa neobťažoval povedať mi to. Pekné, Harry. To bolo v septembri."

Harry rozhodil rukami. "Ron - nič sa nestalo. Vôbec sa nestretli. Nevieš, či sa nemali stretnúť len kvôli tomu, aby sa porozprávali." Harry takmer uveril, že sa naozaj mali stretnúť, keď o tom tak presvedčivo hovoril Ronovi. Teraz si spomenul, že sa Draco Malfoy stretol s Mariah Kirknerovou, že odkaz našla Ginny len náhodou. Pozrel sa na posteľ, kde spala Mariah, všimol si, že ruky na deke už nemá v rukaviciach a vyzerali v poriadku. Znova sa pozrel na Rona, ktorý vyzeral, ako keby vedel, že mu Harry nehovorí celú pravdu. Ale na druhej strane - ani Harry nevedel, čo je celá pravda a nechcel, aby Ron oprel Draca Malfoya o stenu tak, ako to urobil s Daviesom. Nuž, akosi chcel, aby to Ron urobil, ale vedel, že by to chcieť nemal (a že by to Ron nemal urobiť).

"Ako vieš, že sa odvtedy nestretli niekedy inokedy? Sú to mesiace!"

Harry si vzdychol. "V poriadku, neviem. Čo som mal robiť, stráviť každú noc zízaním na mapu, aby som zistil, či opúšťa chrabromilskú vežu a že on opúšťa Slizolin? Už som sa dostal do poriadnych problémov tým, že som v lete nespal..." začal, ale potom si zahryzol do jazyka, aby viacej nepovedal.

"Akých problémov?" chcel vedieť Ron. Harryho bolel jazyk a z úst mal tenkú čiaru. Hľadel na zem. Keď vzhliadol, Lupin stále držal Rona za plece. Vyzeralo to, že ho stíska dosť silno na to, aby sa Ron strhol. Zrazu si uvedomil, že Lupin musí byť pod tým roztrhanými šatami dosť silný a svalnatý. Spomenul si na ten oblek na mieru, ktorý mu kúpil na Dudleyho pohreb. Úplne na ňom visel. Harry vtedy netušil, akú moc skrýval pod tým kostýmom. Spomenul si, ako si myslel, že Remus Lupin pripomína vlasatého účtovníka.

"Nerieš to," povedal s nádejou, že to Ron nechá tak. "Skrátka je to dobrý nápad prespať celú noc a ja nemôžem celú noc strážiť Ginny. Je to veľké dievča."

Lupin konečne získal Ronovu pozornosť. "Ron - vráť sa do postele. Musím sa s tebou porozprávať o mnohých veciach. Prvá vec - musíš si pamätať, aký si silný. Dokážeš zlomiť jemné veci a ublížiť ľuďom bez toho, že by si to zamýšľal. Musíš fyzicky pristupovať k svetu okolo seba úplne odlišne. Za tie roky som si kúpil zopár kníh o bojových umeniach, ktoré ti môžem požičať. Nikdy som nechcel cvičiť formálne, pretože som sa bál, že ublížim ostatným, ale naučil som sa dosť techník na to, aby som si vyčistil myseľ a kontroloval svoje fyzické reakcie na svet. Je to veľmi upokojujúce... skoro ako nejaká meditácia. Môžeme trénovať spoločne, pretože máme porovnateľnú silu. A tiež to bude dobré, kvôli zvládnutiu tvojho temperamentu."

Teraz sa Harry na neho mračil. "Nikdy si nevyzeral, že s tým máš takéto problémy."

Lupin nadvihol jedno obočie a pokojne povedal: "Vlkolaci majú príšernú povahu, či už sú alebo nie sú v svojej vlčej podobe. Sú oveľa nestálejší ako priemerný človek, a ty, Ron, si už bol prchkejší než väčšina ľudí. " Kývol na vysokého ryšavca. "Vy dvaja si možno myslíte, že nie som náladový, ale to je vďaka tým technikám, ktoré som spomenul. Pracoval som niekoľko rokov na tom, aby som sa vedel ovládať. Len to neskúšam robiť, keď beriem Vlčí mor. Je to neustály, večný boj. Každý okamih každého dňa pracujem, aby som zostal pod kontrolou, aby som nedovolil, aby ma vlk v mojom vnútri ovládol. Ty sa to tiež musíš naučiť, Ron. Nebude to ľahké. Prosím, dovoľ nech ti pomôžem."

Ron sa na staršieho muža smutne pozrel.

"Toto si robil celý život?"

Lupin pokrútil hlavou.

"O niektorých technikách som sa dozvedel, až keď som vyšiel zo školy. A keď som bol v škole... no, Sirius bol taká horúca hlava, ktokoľvek v jeho blízkosti v porovnaní s ním vyzeral ako bábovka." Usmial sa a chlapci mu úsmev opätovali. Harry bol ohromený, keď počúval Lupina. Vždy sa zdal byť taký vyrovnaný, taký bezstarostný. Že to bola maska, ktorú si rokmi tak starostlivo budoval a že každý deň bojoval, aby si ju udržal, Harryho šokovalo.

Ron sa vrátil do postele a Harry sa posadil na stoličku medzi jeho a Hermioninu posteľ. Hermiona sa v spánku pretočila a bola teraz otočená tvárou k nim, vlasy jej trochu padali do tváre. Zrazu otvorila oči. Zatvorila ich, potom znova otvorila, potom zoskočila z postele a vrhla sa Harrymu okolo krku.

"Harry! Si v poriadku! Ach, myslela som..."

Chvíľu ju mocne objímal, nikdy sa nezdala byť taká malá a zraniteľná a predsa vedel, že je nepoddajná ako skala. Pomyslel si na to, čo sa mohlo stať, keby ju nezachytil, keď padala z toho stromu...

Potom ju od seba odtiahol, na dĺžku paže a sklonil sa, aby ju pobozkal na čelo. "Som v poriadku. Dokonca dobre vykŕmený. S Lupinom sme sa naraňajkovali v muklovskej krčme na druhej strane lesa. Poriadne sme sa porozprávali." Pozrel sa cez Ronovu posteľ na svojho učiteľa, ktorý sa znova tváril zachmúrene. Harry sa úplne oddelil od Hermiony a zaviedol ju k Ronovej posteli. Posadila sa na kraj, neisto na neho hľadela.

"Ron?"

Sedel na dekách, opieral sa o vankúše. Zdalo sa, že má na hrudi a rukách viacej ryšavých chlpov než deň predtým a brada potrebovala úpravu. Hermiona našla jeho ruku a preplietla s prsty s jeho. "Vieš, že som tu pre teba. A že... ti chcem pomôcť." Hľadela na neho, ako keby si ho chcela uložiť do pamäte. Potom Harryho niečo napadlo a poriadne sa rozjasnil.

"Hermiona! Mala by si pomôcť Snapovi pripraviť Vlčí mor! Tak aby si sa aj ty naučila, ako sa to robí!"

Hermiona sa zamračila. "Neviem. Chcem povedať, profesor MacDermid sa o to pokúšal celý rok..."

Ron sa zasmial. Harry to rád počul. "To je MacDermid. Ty si Hermiona Grangerová. Samozrejme, že ty sa to dokážeš naučiť!"

"Dávam vám na známosť," ozval sa chladný hlas z druhej strany izby, "že je to môj strýko, ktorého znevažujete." Všetci sa prekvapene otočili a uvideli, ako sa Severus Snape posadil, čierne vlasy kontrastovali s bielym nemocničným oblečením. "A keď príde na znevažovanie môjho strýka," pokračoval, slabo maskovaná hrozba za jeho slovami, "ja som ten jediný, kto to má dovolené." Harry sa pokúsil nezaškeriť. Bol späť! A rovnaký ako vždy - mínus amputované prsty. Harry sa pozrel na obväzy na Snapových rukách, snažil sa na to nemyslieť...

"Je pravda, Remus, že sa môjmu strýkovi nepodarilo pripraviť poriadny dúšok Vlčieho moru?"

Lupin prikývol. "Obávam sa, že nepodarilo, Severus."

Potom sa Snape pozrel rovno Harrymu do očí. Harrymu sa zasekol dych, tak sa to podobalo tomu, keď videl svojho nevlastného otca naposledy, v Doveri...

"A je pravda, Potter, že ste viedli študentov z Klubu duelantov do lesa, aby ste získali mňa a pána Malfoya?"

"Áno, pane," potichu odpovedal. "Učitelia neboli k dispozícii. A Draco Malfoy už šiel do le..."

"V tom prekliatom liste stálo, aby som šiel sám!" vyprskol Malfoy, kým si sadal na posteli. Harry sa k nemu otočil. Druhý chlapec bol bledší než zvyčajne a vyzeral, ako keby týždeň nespal, hoci sa práve zobudil. Harry sa smutne usmial.

"Aj ja ti prajem dobré ráno, Malfoy."

Draco Malfoy sa na neho zaškeril. "A Grangerová - musela si zapáliť celý ten prekliaty les?"

Hermiona zastonala a zatvorila oči. "Mierila som na malý stromček, ktorý nebol v blízkosti ostatných. Po chvíli by dohorel a oheň by sa nerozšíril k ostatným. Červochvost na mňa zaútočil, práve keď som kúzlila a ja som zasiahla ten obrovský suchý starý strom... Myslíte, že som mala v pláne spáliť celý les?"

Harry sa na ňu usmial. "No, čudoval som sa tomu, ale toto dáva väčší zmysel."

Na to sa prebudila Ginny a pripojila sa k rozhovoru. Harry zistil, že je veľmi ťažké prestať sa na ňu pozerať. Keď konečne uspel, stretol sa so Snapovým pohľadom, ktorý vyzeral veľmi vševediaco. Harry si všimol, že sa Snapove oči presunuli nazad k Ginny a spýtavo nadvihol obočie. Spomenul si, že ho počul, ako sa s ňou v lese rozprával, vravel presne to isté, čo James Potter povedal Lily Evansovej. So stisnutými perami sa postavil a oslovil Rona, Hermionu a Lupina.

"Asi by som mal ísť pozrieť aj Dumbledora, zistiť, čo ten skunk Davies chce vytiahnuť."

Lupin s ním prešiel k dverám ošetrovne. "V skutočnosti by sme ho asi mali ísť pozrieť obaja." Rozlúčili sa, Harry venoval Snapovi malý úsmev a prikývnutie, ktoré k jeho prekvapeniu bolo opätované.

Bolo čudné byť nazad v hrade. Keď boli na chodbe pred ošetrovňou, Harry sa otočil k svojmu profesorovi. "Pro-prospeje tebe a Ronovi tak veľmi zobrať si ten elixír? Keď ste ho nebrali celý týždeň pred splnom?"

Lupin sa tváril zmätene.

"Úprimne, neviem. Jedna vec, o ktorej sa chcem pobaviť s riaditeľom, je, kde strávime noc. Nemyslím si, že sa chcem vrátiť nazad do lesa, na rovinu..."

Harry zúfalo premýšľal. "A čo - a čo žaláre? Všetkých nás môžu zamknúť spoločne v cele."

"Čo myslíš tým nás?"

Harry prehltol, snažil sa vyzerať odvážnejšie, než sa cítil. "Myslíš, že nechám svojho najlepšieho priateľa, aby týmto prešiel sám? Dokážem už dosť dobre udržať svoju griffinovskú podobu. Už rok a pol plne trénujem. Do pekla, prvý raz, čo som letel, to bol naliehavý prípad a nemal som potuchy, či to dokážem. S Hermionou sme mohli spadnúť a zabiť sa alebo sme si mohli dolámať každučkú kosť v tele... minimálne. Potom by sme si asi priali, aby sme boli mŕtvi. Keď som sa začal učiť s McGonagallovou, nevedel som, že na toto využijem svoj výcvik na animága, ale som rád, že to môžem urobiť pre Rona. Nemôžeš ma od toho odhovoriť."

Lupinove ústa boli veľmi tenké. "To chápem. No, predpokladám, že to nie je na mne. Uvidíme, čo k tomu povie riaditeľ." Pohol sa k odchodu, ale Harry mu položil ruku na plece, aby ho zastavil.

"Profesor..." začal, potom zaváhal. "Ešte kvôli niečomu inému si robím obavy. Keď príde na Rona. Vyzeral taký deprimovaný. Počuli - počuli ste niekedy o vlkolakovi, čo... hm... ktorý..."

Lupin sa nervózne pozrel na dvere. "Harry, vážne si myslím, že by sme mali ísť pozrieť riaditeľa."

"... ktorý spáchal samovraždu?" konečne dokončil Harry, hlas veľmi tichý. Lupin si vzdychol.

"Harry, toto nie je miesto, kde by sme sa o tom mali baviť..."

"Ale ja si robím starosti! Nikdy som ho takéhoto nevidel. A už je taký silný. Bolo by peklo odzbrojiť ho. Nie mu vziať prútik, ale vziať mu iný druh zbrane. Neza... nezachránil som mu život len, aby som nechal upadnúť do depresie a ukončiť to sám..."

Lupinovo zamračenie sa prehĺbilo.

"Harry!" už ostro povedal. "Poďme nahor. Hneď." Ale bolo príliš neskoro. Náhle sa rozleteli dvere na ošetrovni a v nich stál Ron. Lupin si vzdychol. "Zabudol som spomenúť, Harry, že Ronov sluch je teraz omnoho ostrejší než u priemerného človeka?" pokúsil sa znieť ľahostajne, ale Harry cítil, že červenie, keď sa Ron na neho mračil.

"Pre-prepáč, Ron. Ale mám obavy..."

Ron vyzeral naštvaný, keď najprv otvoril dvere, ale teraz sa pozrel na Harryho tvár a uvoľnil sa. "Ja... ja viem, Harry. A áno, mám poriadku depku. Nebudem ti klamať. Krucinál, láka ma samovražda. Ale... ale povedať to... ja neviem. Možno to pomáha. Priznať to. A vedieť, že môj najlepší priateľ by mi nikdy nedovolil to urobiť..."

"Najlepší priatelia," opravil ho Harry. "Pre Hermionu by to bola posledná vec, ktorú by chcela, aby si spravil."

Ron prikývol, smutne sa usmial. "Počul som, čo si povedal, Harry. O tom, že ma týmto nenecháš prejsť samého. Len chcem, aby si vedel, že ... si to vážim." Harry mu venoval slabý úsmev. "Čo môžem povedať? Uviazol si so mnou, kamoš."

Na to sa Ron na neho zaškeril a Harry mu to opätoval. Bolo také skvelé vidieť Rona sa takto usmievať; úsmevom, ktorý nezastal len na jeho ústach, ale pokračoval k jeho očiam, tak, ako sa usmieval, keď sa Ron skutočne usmiať chcel.

"Tak či tak - už som akosi o tom sluchu vedel. Počul som všetko, čo Pomfreyka vravela Dumbledorovi včera v noci v jej pracovni a všetko, čo vravel McGonagallke tu na chodbe." Pozrel sa na Lupina s krivým sprisahaneckým úsmevom. "Povedal si o tom niekedy svojmu vedúcemu fakulty alebo riaditeľovi, keď si bol študent? Alebo si považoval za príhodné, keď dospelí nevedeli, že dokážeš tak dobre počuť?"

Harry postrehol, že Lupin mierne sčervenel.

"Dával... dával som prednosť tomu nebaviť sa o veciach, ktoré ma odlišovali od iných... ak som tomu mohol zabrániť. Môj čuch je tiež veľmi ostrý - rovnako ako tvoj. A keby som vošiel do úplne tmavého prístenku, tiež by som s dokonalou jasnosťou videl všetky predmety v ňom. Nočné videnie. Avšak týka sa to len vecí. Nedokázal by som prečítať slová na papieri alebo pergamene, alebo v knihách. Nie, pokiaľ by nevystúpili, pokiaľ by nemali nejaký tvar." Teraz mu už šibalsky iskrili oči. "Nikdy ste sa nečudovali, ako som vedel, že slečny Brownová a Patilová sa bavili o ich astrologických diagramoch, keď mali počúvať môj výklad?"

Harrymu klesla sánka. "To nie je fér! O Moodyho oku sme aspoň vedeli!" Ron sa zasmial.

"Len sa pokús mať teraz predo mnou nejaké tajomstvá, Harry," žmurkol, teraz už vyzeral veselšie. Harry sa tiež zasmial.

"V poriadku, v poriadku. Musíš si ísť ľahnúť. Vrátim sa." Ron na nich oboch kývol a vrátil sa do ošetrovne.

 

Poslední komentáře
18.01.2012 20:32:33: Moc hezká kapitola. Vykouzlila mi úsměv na tváři a způsobila, že tuhle povídku začínám mít zase ráda...
15.01.2012 19:42:01: Jasné, vieš, že čo si všimnem, nahlásim. smiley${1}
15.01.2012 19:10:38: JSark, opravené, díky moc. Poprosím o podobnú pomoc aj pri druhej časti. Vďaka
14.01.2012 23:08:34: Je fajn ako sa postupne Ron začal zmierovať. Dokonca našiel aj určité plusy vo svojej situácii. Sev...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace