Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 17 - 21

20. Čas vlka IV. časť

Preklad: Jimmi
Beta-read: Eggy


 

Harry Potter a Čas dobrých úmyslov
(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
 Kapitola dvadsiata

Čas vlka

IV. časť

 

Lupin na neho bezmocne hľadel. Harry sa mu pokúšal upraviť vlasy, aby nevyzerali, ako po výbuchu, ale veľmi sa mu to nepodarilo. Vyzeral hrozne.

Jeho zapadnuté oči hľadeli do Harryho očí s prenasledovaným výrazom, ktorý lámal Harryho srdce. Spomenul si na Cedrica a Dudleyho. Vedel, aké ľahké je poddávať sa vine. A to osobne nepoužil na Cedrica smrtiacu kliatbu, či Imperius na Dudleyho a neprinútil ho tak skočiť v ústrety smrti. Lupin osobne napadol Rona a navždy ho zmenil.

Harry pátral po niečom užitočnom, čo by mohol povedať, ale jediné čo z neho vyšlo, bolo: „Počuli sme v lese výbuch zo smeru od Škriekajúcej búdy a šli sme nad stromy zistiť, čo sa deje.“

Lupin prikývol. „Šiel som tam, keď vyučovanie skončilo. Čakal som na Síriusa, ale potom ku mne priletel riaditeľov fénix s odkazom. Bolo v ňom, že Sírius je chorý a či mi tentoraz nebude vadiť, že budem len sám.“ Vzdychol si. „Napadlo mi, že ťa zoženiem, aby si sa premenil a robil mi spoločnosť, ale na rovinu, naposledy, čo si to urobil, mal som pocit, že sa trochu vnucujem, tak som sa len uložil, aby som počkal. Odvtedy... od tej udalosti spred troch rokov som radšej neriskoval, snažil som sa izolovať poriadne a zavčasu. Mala to byť ďalšia z tých podivných nocí, podobná tej, keď sme boli v Škriekajúcej búde s Petrom a ja som sa ešte nepremenil ani keď bolo po východe mesiaca...

Harry zvraštil čelo. „Ach, správne. Prečo sa to stalo?“

Lupin si vzdychol. „Spln alebo takmer spln nastáva približne v čase, keď zapadá slnko. Teraz je to asi o pol ôsmej. Ale keď je mesiac skutočne v splne - keď sa zem a mesiac priblížia na svojich obežných dráhach, takže zem je plne otočená k mesačnej strane, na ktorú svieti slnko - tak to môže byť kedykoľvek pred alebo po východe mesiaca. Pred troma rokmi v tú noc to bolo o dobrú hodinu a pol neskôr, práve keď sme vyšli z tunela pod Zúrivou vŕbou a vracali sme sa do hradu. Vedel som, že sa to čoskoro stane, ale nanešťastie som stratil v tom tuneli hodinky. Bol by som zostal v búde, keby som si uvedomil, že som tak blízko zmene. Ten večer som si myslel, že je menej hodín...“ Znova si hlboko vzdychol. „Minulú noc bol len asi štyridsaťpäť minút po východe mesiaca, keď sa mesiac a zem dostali do pozície, kedy bolo oficiálne vidieť plný mesiac. Avšak pätnásť minút predtým...“

„Zaútočili smrťožrúti.“

Prikývol, odpil si z čaju. „Zaútočili na búdu. Veľmi konkrétne. Bolo to zámerne.“ Odložil šálku a postavil prsty do vežičky. „Už sa tomu dlhšie nemôžeme vyhýbať, Harry. Máme medzi sebou dvojitého agenta a musíme zistiť, kto to je. Už dva roky sa naháňame za preludmi a odvádzajú našu pozornosť. Len agent by vedel, že treba minulú noc napadnúť Škriekajúcu búdu tesne predtým než nastane spln.“

„Prečo by to urobili takto? Pretože ťa nemôžu zabiť vo vlkolačej podobe bez použitia striebra?“

Lupin sa na neho zamračil. „To Hermiona bola jediná, ktorá poriadne urobila tú esej o vlkolakoch, čo vám zadal Snape? Je ma možné zabiť len s použitím striebra alebo odťatím hlavy, aj keď mám ľudskú podobu, Harry. Nie, osoba či ľudia, ktoré zaútočili na búdu, chceli, aby som utiekol a vedeli, kam pôjdem, kým mám ľudskú podobu. Tam, kde sa vyhnem ohrozeniu ľudí: do lesa.“

Harry prikývol.

„Okrem toho vedeli, že nás celá kopa má v pláne ísť do lesa a pokúsiť sa zachrániť profesora Snapa a Draca Malfoya.“

„Správne.“

Zmĺkli, hľadeli do šálok. O pár minút neskôr hostinský spôsobil, že nadskočili, keď prišiel s vrchovato naloženými taniermi jedla. Harry sa s nadšením začal napchávať. Mal pocit, že po udalostiach z predošlej noci umiera hladom, ale keď zbadal, ako Lupin apaticky hľadí na hromadu vajec a klobásy, spomalil, presunul kus klobásy do výdute líca, aby sa mohol spýtať: „Ty nechceš nič jesť?“

Lupin sa na neho pozrel s útočným výrazom.

„Prečo? Myslíš, že bude nejaký rozdiel, ak si zaplním žalúdok, kým som stále v ľudskej podobe? Myslíš, že budem menej zvieraťom, keď je na oblohe plný mesiac? Pretože už ti to môžem povedať - skúsil som všetko a nič z toho na mňa nemalo účinok. Nič. Jediné, čo pomáha je Vlčí mor.“

Harry sa na neho žiarivo usmial. „Tak potom sú na rade dobré správy. Podarilo sa nám dostať Snapa nazad. Takže, keď sa vrátime na hrad, mal by byť schopný ti dnes večer dodať trochu toho elixíru.“

„A človeku, ktorého som napadol.“

„Prosím?“ nezreteľne povedal Harry, ústa plné vajec.

„Človek, na ktorého som zaútočil, ho bude potrebovať tiež. Dnes v noci sa zmení. Alebo ona.“ Stále vyzeral veľmi ponuro. „Harry. Povedz mi, kto to bol. Ne-nezabil som ho, však?“

Harry pokrútil hlavou, odložil vidličku.

„Som si takmer úplne istý, že nezabil. Videl som to - pohrýzol si ho do pleca a potom do ľavého nadlaktia...“

Koho?“

Harry prehltol, znova premýšľal o tom, čím jeho najlepší priateľ bude prechádzať po zvyšok svojho života...

„Rona.“

„Čože?“

Harry smutne prikývol. Lupin si znova zakryl rukami tvár a plecia sa mu vzlykotom triasli. Harry si všimol, že sa na nich hostinský zvedavo díva, kým stál za barom naleštených pohárov.

Harry zízal na svoj tanier, premýšľal, čo robiť, čo povedať, aby ho utešil. A predsa - tento muž napadol a navždy zmenil jeho najlepšieho priateľa. Zmenil Rona na netvora, ako bol on sám.
Ale tento „netvor“ býval tiež jedným z najlepších priateľov jeho otca, priateľom, od ktorého sa naučil premenu na animága, priateľom, ktorého tajomstvo tajil sedem rokov a priateľom, ktorému chcel zabrániť, aby sa stal vrahom. Keby James Potter nevytiahol Severusa Snapa z tunela vedúceho do Škriekajúcej búdy, Lupin by týmto prešiel vo veku šestnástich rokov. Jeho otec pri Remusovi Lupinovi stál, a on bude tiež. A tiež bude stáť pri Ronovi Weasleym.

„Vedel - vedel si, kto pohrýzol teba?“ potichu sa spýtal Harry. Lupin k nemu zdvihol zrak.

„Nie. Bol som mladý. Nikdy som nepoznal žiadnych iných vlkolakov a ani som nechcel.“

„Fajn,“ pokračoval Harry. „Potom má Ron šťastie. Chcem povedať, že samozrejme radšej by vlkolakom nebol - bez urážky -“

Lupin si skutočne posmešne odfrkol; Harry to rád počul. „Bez urážky, samozrejme.“

„...ale aspoň má niekoho, s kým sa o tom môže porozprávať. Môžeš ho varovať na všetky tie veci, čo sa mu stanú. Vysvetliť mu mesačný cyklus a to všetko, takže bude vedieť, keď sa to má udiať ako ty. Bude mať niekoho, kto vie.

Lupin sa zaksichtil a vložil si klobásu do úst, divo ju prežúval a potom prehltol.

„Áno,“ povedal, ako keby sa hnusil sám sebe. „Má niekoho, kto to vie, pretože ja som ho urobil tým, čím som ja.“

„To nebola tvoja chyba. Keď ideš do lesa, tak sa dá normálne predpokladať, že neohrozíš človeka. V skutočnosti si robil všetko, čo si mohol, aby si si zabránil stretnúť sa s ľuďmi. Išiel si do Škriekajúcej búdy. Bola to pasca. Na nás všetkých. Vynaložil si maximálne úsilie, aby si urobil správnu vec. A k tomu mal Červochvost Snapa, ktorý ti mohol po celé tie mesiace variť Vlčí mor, keby nebol zajatý. To pravdepodobne kvôli tomu správna rada považovala za bezpečné, aby si sa vrátil, správne? Pretože ti Snape dokázal pripraviť ten elixír?“

Nešťastne prikývol. „A myslím, že vieme, že v správnej rade sú ľudia, ktorých ovplyvňujú smrťožrúti. Pri tom zákaze vstupu muklorodených študentov, o ktorom diskutujú...“

„Čože?“ okamžite vykríkol Harry. „To nemôžu urobiť! Ja to viem! Bude to katastrofa...

„Ja si tiež nemyslím, že je to dobrý nápad, ale prečo to tak prežívaš?“

Harry si najprv zahryzol do jazyka, ale potom si nemohol pomôcť a jeho slová sa začali valiť samé. „Nuž - no pozri na Hermionu. Keby bol zákaz vstupu muklorodených skôr, než by prišla na Rokfort, čarodejnícky svet by prišiel o najbystrejšiu čarodejnicu posledných storočí. A posledná hlavná primuska bola tiež muklorodená, Alicia Spinnetová. A moja mama bola muklorodená. Nemôžu zakázať muklorodených, skrátka nemôžu. Ak im to dovolíme, ako ďalšie zmiznú úplne šmuklovia a v čarodejníckom svete nastane nedostatok pracovných síl. Ministerstvo bude tak zaneprázdnené monitorovaním náhodnej mágie muklorodených, že ho ovládnu smrťožrúti a teba s Ronom pošlú do hôr, aby ste žili v presídľovacích vlkolačích táboroch, ktoré, povedzme si to na rovinu, sú len zveličené väzenia...“

„Harry!“ vykríkol Lupin, potom stlmil hlas, jasne nemal v úmysle prehovoriť tak nahlas. „O čom to hovoríš? Bľaboceš.“

Harry prekvapene vzhliadol, zastal uprostred reči. Odpil si z čaju. „Ach. Prepáč.“

Hľadel na svoje jedlo. Zrazu už nebol hladný, hoci Lupin začal znova jesť. Harry si dokonca pomyslel, že možno vyzerá trochu ako svoje staré ja. „Čo presne sa stalo v lese, Harry?“

Harry mu poskytol skrátenú verziu. Povedal mu, že Viktor Krum bol Voldemortov dedič a že zomrel kvôli nešťastnému pádu. Že zajali Červochvosta a potom oslobodili Snapa a Malfoya. Lupin sa teraz usmieval.

„Vážne? Vážne máte Petra?“

„Pokiaľ viem.“ Harry cítil, ako aj v ňom buble šťastie a usmial sa. „Siriusa očistia. Konečne bude môcť prestať utekať.“

Lupin si skutočne pchal jedlo do úst, vyzeral rozjarene.

„Konečne môže ísť domov navštíviť svoju rodinu,“ povedal medzi hltmi. „A potom môžu znova zdvihnúť hlavy. Vieš, aké to pre nich bolo, keď si všetci v čarodejníckom svete mysleli, že majú v rodine vraha?“

Harry sa zamračil. „Sirius má rodinu? Má manželku a deti?“

Lupin si odfrkol. „Manželku? Nie, takú rodinu som nemyslel. Mal len dvadsaťjeden, keď šiel do väzenia, Harry. Lily s Jamesom sa stretli na škole, takže v tom veku už boli usadení, ale pochybujem, že by sa Sirius dodnes oženil, ak keby nebol dvanásť rokov vo väzení a štyri na úteku. Nie, Sirius mal dve staršie sestry a jeho rodičia stále žijú. Sestry sú vydaté a jedna z nich má deti... myslím, že tá druhá žiadne nemá. Cass bola vždy...“

„Kto?“

„Nuž, v skutočnosti sa volá Cassiopeia. Je najstaršia. Veľmi, veľmi panovačná. O desať rokov staršia ako Sirius. A potom tu je Uršula - tá s deťmi. Dvaja chlapci a dievčatko, ak si správne spomínam. Myslím, že starší chlapec má ísť na budúci rok na Rokfort. Sirius sa s nimi nikdy nestretol - všetci sa narodili po tom, čo šiel do Azbakanu. Ja som stále v styku so Síriusovou mamou, Callistou. Poslala mi oznámenia, keď sa jej narodili vnúčatá a občas som dostal aj fotky. Podarilo sa mi ich ukázať Síriusovi, než odišiel, takže aspoň videl obrázky svojich synovcov a netere, hoci myslím si, že ich ešte nestretol. Myslím, že už Uršula skončila s rodením detí. Callisto to naznačila, keď poslala oznámenie o narodení Mercy...“

Harry sa usmial. „To je pekné meno.“

Lupin sa zasmial. „Hádaj, z čoho je to skratka?“

Harry zažmurkal. „Nevedel som, že je to z niečoho skratka. Myslel som, že je to jedno z tých cnostných mien ako Faith a Hope a Prudence?“

„Obvykle. Toto je skratkou pre 'Mercedes'.“

„Ach.“

„Nepýtaj sa.“

„No... je to dosť ťažké...“

Lupin sa usmial. „Uršula je o sedem rokov staršia než Sirius. Obe sestry boli preč zo školy, keď do nej nastúpil a obe boli v Bystrohlave. Veľmi snaživé, veľmi bystré. Uršula sa vydala za muklorodeného čarodejníka z Bifľomoru, Alana Piersona. S Uršulou už mali Oriona a Lea a mysleli si, že už skončili, keď zistili, že je Uršula znova v očakávaní... Alan nikdy neprekonal svoju záľubu do áut, hoci od jedenástich vedel, že je čarodejník a že na hrade nie je miesto na auto, ale žil v ilúzii, že si raz kúpi mercedes. Nuž, keď sa dieťa narodilo, dostal svoj Mercedes, ale bolo to malé dievčatko, nie auto,“ škeril sa. „Samozrejme, podľa Callisto, sa do bábätka zamiloval na prvý pohľad a už viacej nehovoril o žiadnom aute.“ Harry sa usmial. Nemohol sa dočkať, až sa Sirius stretne s deťmi svojej sestry. Potom si všimol niečo iné, čo Lupin povedal.

„Na hrade nie je miesto pre auto? To si povedal?“

„Správne. Blackovci žijú na Ascog Castle, na ostrove Bute, v zátoke Clyde. Ach, historické knihy vravia, že ho zničili v bitkách medzi Campbellovcami a Lamontovcami v sedemnástom storočí, ale bol v rukách klanu Blackovcov z Lamontovho klanu od začiatku osemnásteho storočia. Vďaka muklom odpudzujúcim kúzlam a zastieracím kúzlam sa zdá nemagickým ľuďom zničený. Na pozemku je chalupa, ktorú ľudia považujú za súkromný dom, ale nie je to v skutočnosti viac než preslávená vstupná hala. Je to cesta do Ascogu. Vstupuje sa tam do dlhého podzemného tunelu, ktorý ho spája so samotným hradom. Keď som bol chlapec, tak som tam veľmi rád chodil.. Načasovali sme moje letné návštevy tak, aby som nemal žiadne problémy s mesiacom. Ale, samozrejme, keď sa Sirius sám mohol premeniť, aby ma sprevádzal, bolo obáv ešte menej. A ak prišiel aj James, všetci traja sme šli spoločne v noci na pláž a mesiac mohol ísť do čerta.“

Harryho myseľ sa stále utekala ďalej.

„Sirius vyrastal na hrade? Na ostrove?“

Lupin prikývol. „Možno nás všetkých pozve na návštevu, keď sa jeho problémy so zákonom dajú do poriadku. Budeš mať Callisto rád. Aj Siriusovho otca, Waltera. Ani Uršula nie je zlá. S Hermionou by asi dobre vychádzali. Cass, na druhej strane...“

„Čo?“

Lupin sa zamračil. „Nikto nikdy dobre s Cass nevychádzal. Nechápem, ako si našla manžela. A to dokonca zo Slizolinu. Je rovnako protivný ako ona. Dobre. Tak možno chápem - asi nikto iný ani jedného z nich nedokázal vystáť.“

„Vážne? Ako sa volá?“

„Nejako jednoducho. Johnson. Jones. Smith. Niečo také. Práve teraz si nespomeniem. Snažím sa myslieť na Cass a jej manžela tak málo ako dá. Myslím, že sa krstným volá Floyd. Ach, počkať! Volá sa Floyd Jones. To je ono. Myslím, že pracuje pre ministerstvo, ale je jeden z tých skúpych na slovo a ja nemám sklony páčiť niečo z iných ľudí. Hlavne ak ich nemám rád. Vďaka tomu menej rýpu do mňa.“

Harry prikývol a zvyšok raňajok dojedli mlčky. Keď im odniesli taniere, zaplatili účet a odišli. Hostinský sa na nich dosť čudne pozeral. Rozhliadli sa, aby sa uistili, že ich nikto neuvidí ísť do lesa, potom sa prešmykli pomedzi stromy. Došli až na čistinku. Harry si obzrezal dieru medzi stromami. Posudzoval, či je dosť veľká, aby mu poskytla dosť miesta na výstup. Lupin sa zamračil.

„Čo robíš, Harry?“

„No... myslel som, že s nami odletím nazad. Nevyzeráš taký ťažký. Ak dokážem odniesť Draca Malfoya, dokážem aj teba.“

Lupin sa zamračil. „Ty si letel s Dracom Malfoyom na chrbte?“

Harry otvoril ústa, potom ich veľmi rýchlo zavrel. Áno, prakticky sme leteli celú cestu z Edinburgu do Manchesteru... Až na to, že to bolo v inom živote.

„Ehm,“ vykrúcal sa. „Povedal som, 'ak'. Myslím, že nie je taký veľký, takže odhadujem, že ho dokážem odniesť. A ty si trochu menší, takže by si nemal byť problém.“

Lupin vzhliadol k oblohe. „Je denné svetlo, Harry.“

„Sme poriadne ďaleko od muklov.“

„Nemyslel som muklov. Ktokoľvek sa môže pozerať z okien hradu, keď sa budeme vracať a uvidí ťa.“

Harry o tom uvažoval. „Možno by som už nemal dlhšie čakať a zaregistrovať sa na ministerstve. Viem, že Dumbledore a McGonagallová povedali, že môžem počkať, ale v tejto chvíli... nie som si istý, aký to má zmysel.“

„Ak to urobíš, dozvie sa to Voldemort.“

Harry sa zaksichtil. „Už to vie. Alebo minimálne vie, že som animágus. Myslí si, že som lev, pretože to mu Červochvost povedal.“

„No, ak sa zaregistruješ, zaznamená sa tvoja skutočná podoba a dozvie sa, že nie si lev.“

Harry prehltol. „To je pravda. Možno... možno preletíme len časť vzdialenosti, potom zvyšok cesty prejdeme?“

Lupin prikývol. „To je asi rozumné. Neukazuj svoje karty, kým nemusíš, Harry, ak tomu môžeš zabrániť. Vieš niečo, čo oni nevedia. Využi každú výhodu, ktorú môžeš. Nepremenil sa si sa počas bitky, však nie?“

„Nie. Až potom, keď si...“ Zastavil sa skôr než povedal, keď si napadol Rona. „Veď vieš. Ale neroztiahol som krídla, takže ak to videl niekto, kto ešte nevie, že som animágus, bude si myslieť, že som lev.“

Krátke kúzlo premeny, ktoré Harry použil na Lupinove vlasy a oblečenie vyprchalo a znova mal na sebe spálené, roztrhané a zakrvavené šaty. Starší muž si smutne prezeral svoj zovňajšok, ktorý mu znova pripomenul, čo predchádzajúcu noc urobil. „Keď hovoríme o premene...“ povedal, s úškľabkom.

Harry mu položil ruku na plece. Bolo to také čudné, byť vyšší než tento muž, ktorý bol jedným z najlepších učiteľov, ktorých kedy mal a ku ktorému vzhliadal, keď bol tretiakom (doslova aj obrazne).

„Chceš, aby som bol pritom, keď sa budeš rozprávať s Ronom?“

Lupin sa tváril zamyslene. „Ešte neviem. Stále sa pokúšam sformulovať, čo poviem. Existuje tak veľa zložitých problémov, keď si vlkolak. Myslím, život čarodejníka nikdy nebol jednoduchý. Život čarodejníka, ktorý je k tomu aj vlkolakom - komplikácie nie sú dvojité, narastajú exponenciálne...“

Plus, pomyslel si Harry, je tu ten fakt, že je to Ron. Situácia by nemohla byť horšia, dumal, keby sa Ron dajako premenil na domového škriatka. Alebo obra. Spomenul si na Ronovu reakciu v treťom ročníku, keď zistil, že Lupin je vlkolak. Teraz bol sám stvorením, ktoré neznášal a ktorého sa bál. Ako to mohol Ron zvládnuť?

Aspoň, uvedomil si, že si s Hermionou priznali city, ktoré k sebe prechovávajú. Ona mu pomôže. Nikdy ho neopustí. V tomto nebude sám.

Harry pozrel na Lupina a povedal: „Idem sa premeniť. Už si niekedy jazdil na konskom chrbte? Je to trochu podobné, ale budeš ma musieť pevne držať rukami aj kolenami. Neboj sa, že mi ublížiš. Ak spadneš zo stoviek metrov, budeš to ty, kto si ublíži. Alebo sa zabije.“

Lupin znova pokrútil hlavou.

„Nie, Harry. Nepamätáš si? Existuje len niekoľko konkrétnych vecí, ktoré ma zabijú.“ Venoval Harrymu slabý úsmev. „Avšak by som si pravdepodobne dolámal každučkú kosť v tele a nebol by mi dopriaty luxus uniknúť z toho smrťou. A zajtra je zase spln. Nie som si istý, čo vlkolačia premena urobí s niekým, kto má dolámané všetky kosti v tele, ale odhadujem, že to bude ešte bolestivejšie než zvyčajne.“ Potom sa pozrel na amulet z baziliska na Harryho hrudi. „Čo je to?“ spýtal sa s prižmúrenými očami. „To je striebro?“

Harry sklopil zrak. „Nemyslím si. Už ho nosím takmer dva roky každý deň, dokonca v sprche a nikdy som ho neleštil. Keby to bolo striebro, už by zašlo, nie?“

Lupin vystrel ruku, na chvíľu zaváhal, potom ho rýchlo zovrel a mocne držal v ruke. Harry sa zdesil, keď uvidel, ako dym začína unikať medzi prstami vlkolaka. Odrazil Lupinovi ruku. Lupin zdvihol dlaň a Harry zbadal dokonalý odtlačok baziliskového prívesku vypálený do Lupinovej dlane.

„Len mierne popálenie, naozaj. Nie je to čisté striebro, inak by tá popálenina bola horšia, ale asi je to nejaká zliatina. Mohol by byť magicky upravený, aby sa zabránilo strate lesku.“

Harry sa zamračil, zrazu ho niečo napadlo. „Profesor, to znamená, že sa nemôžete dotknúť strieborných siklov?“

Prikývol. „A všimol si si niekedy, že na mojom mieste pri profesorskom stole je len pre mňa oceľový servis?“ Striasol sa. „Hoci asi by som si viac vychutnal jedlo, keby celá Veľká sieň nebola plná ľudí, ktorí krájajú a sekajú do jedla strieborným príborom...“

Harry si nikdy neuvedomil, že každý deň jedáva so skutočným striebrom. „Predpokladám, že sa to bude týkať aj Rona,“ povedal potichu. Lupin prikývol.

„A ak toto urobíme, ak sa na tebe skutočne poveziem, asi by som mal byť ja ten opatrný, aby som ti neublížil. Vlkolaci sú prirodzene silnejší než ľudia. Dokonca aj keď nie som vo vlčej podobe, vždy musím mierniť svoje zovretie a dávať pozor, keď robím také obyčajné veci ako je otváranie dverí, aby som nepoužil priveľa sily a nechtiac ich nezvesil z pántov. Ron sa to tiež bude musieť naučiť. Ja už som si na to za všetky tie roky zvykol. Asi si si to vôbec nevšimol. Ale on si zjavne stále neuvedomuje, aký je silný a to bolo predtým, než som ho pohrýzol. Nechcem tvojho najlepšieho priateľa uraziť, ale on práve nie je typ, ktorý by si nazval 'ladným', však? Ak nebude dosť opatrný, sám zničí Rokfortský hrad.“

Harry sa zasmial. „Nie, nie je ladný, to je pravda. Ale poriadne sa tento rok zlepšil v súbojoch. Ešte niečo iné mu musíš povedať?“

„No, určite by som ho mal varovať o...“ začal odpovedať Lupin, ale potom zatvoril ústa a skutočne sa začervenal, čím Harryho prekvapil. „Keď o tom premýšľam - nie je to nič, čo by som chcel, aby si konkrétne ty počul. Vieš, Harry - možno by som mal s Ronom hovoriť osamote. Keď... keď bude pripravený počúvať. Asi mu budem chvíľu vadiť.“

Harry premýšľal, čo chcel Lupin povedať a nechcel, aby to Harry počul. Zmenil sa na griffina, roztiahol krídla a zacítil, ako mu Lupin vyliezol na chrbát a chytil ho silne za hrivu. S rozbehom vyskočil do vzduchu a čoskoro leteli ponad vrcholky stromov a vracali sa na Rokfort k jeho najlepšiemu priateľovi.

K Ronovi Weasleymu, vlkolakovi.

* * * * *

Harry opatrne otvoril dvere na ošetrovni. Nikto nevidel, že sa s profesorom Lupinom vrátili do hradu. Lupin šiel rovno k riaditeľovi, aby sa s ním porozprával o tom, čo sa minulého večera prihodilo. Harry vedel, že zranení z tých, ktorých mal na zodpovednosť, budú v ošetrovni a tak bolo jeho povinnosťou ísť ich pozrieť. Sám sa počas bitky poriadne nadýchal dymu a keď bol v ľudskej podobe, často prepukol do záchvatov kašľa. Keď kráčal na hrad, niekoľkokrát zastal, aby polapil dych a Remus trpezlivo stál a čakal, než mohli pokračovať.

Harry sa rozhliadol po ošetrovni. Bol tu takmer celý Klub duelantov, plus profesor Snape a zopár siedmakov, ktorí, ako sa Harry domnieval, boli zranení, keď pomáhali Dumbledorovi a škriatkom zahasiť oheň, ktorý založila Hermiona kvôli osvetleniu.

Harry našiel Rona rýchlo a prekvapilo ho, keď zistil, že sa na neho pozerá. Rýchlo prešiel miestnosťou a bezmocne sa postavil k jeho boku, neschopný nič povedať. Ronove ľavé nadlaktie a plece bolo obviazané. Inak bol vyzlečený od pása nahor. Zdalo sa, že škrabance a sečné rany na tvári sa mu rýchlo zahojili. Vážne potrebuje oholiť, pomyslel si Harry. Ron mával strnisko, ale obvykle to boli veľmi nakrátko ostrihané. Teraz vyzeralo, ako keby cez noc narástlo o niekoľko týždňovú dĺžku a hruď mal určite zarastenejšiu, než si Harry pamätal.

Harry si odtiahol stoličku a posadil sa. Teraz si všimol, že Hermiona je na vedľajšej posteli a spí. Škrabance na tvári sa jej ešte nezahojili, na rozdiel od Ronových a mala obviazaný pravý členok. Tvár mala veľmi pokojnú. Videl, že Ginny je na posteli vedľa Hermioninej a Draco Malfoy je hneď na posteli za ňou. Ako väčšina ostatných študentov obaja tuho zaspali.

Harry sa pozrel na Rona. Nedokázal zaradiť Ronov výraz. Vyzeral ako kombinácia nenávisti, strachu a zúfalstva. Harry nevedel čo povedať.

„Zabil si ho?“ zrazu sa spýtal Ron, hlas veľmi tvrdý.

Harry zvraštil čelo. „Koho?“

„Toho vlkolaka, čo ma pohrýzol! Preto si ho naháňal, nie? Takže... je mŕtvy?“

„Ron... bol to Lupin.“

„Viem.“

„Vieš?“

„No, nie viem, skôr som to predpokladal. Takže zabil si ho?“

„Nie, Ron, nezabil som Remusa Lupina!“ zdvihol hlas. „On už... on už je kvôli tomu skutočne zlomený...“

On je zlomený kvôli tomuto!“ Ron tiež zvýšil hlas. „Ach, to sedí.“

„Ron! Pripravili to na neho! Tesne predtým, ako včera večer nastal spln, niekto napadol Škriekajúcu búdu a on musel utiecť do lesa. Nevedel, že tam budú ľudia. Urobil všetko, čo mohol, aby sa tomuto vyhol, ale stalo sa a ty sa s tým musíš skrátka vyrovnať!“

„Tebe sa ľahko hovorí. Z teba sa dnes pri západe slnka nestane príšera.“

„Nie, ale budem tu pre teba. Môžem ťa sprevádzať. A...“ pozrel sa na spiace telo Severusa Snapa na druhej strane miestnosti, „... možno Snape sa bude cítiť na to, aby pre vás dvoch pripravil dva Vlčie mory, takže to nebude také zlé...“

„Pre nás dvoch? Čože, ty si myslíš, že chcem byť dnes večer s ním, pretože zo mňa urobil to, čo je z neho? To z nás nerobí kamošov. Je to posledný človek, ktorého chcem práve teraz vidieť.“

„Ron, musíš mu dovoliť, aby sa s tebou porozprával. V prvom rade je celý bez seba z toho, že sa toto stalo. Po druhé, pozná to. Veci, ktoré ti môžu pomôcť. Veci, ktoré musíš vedieť, aby si sa pripravil. Naučil sa ich veľmi ťažko, ale ty máš výhodu v tom, že ich môžeš počuť od niekoho, kto je tu, kto s tým žije takmer celý život. Dovoľ mu, aby ti pomohol.“

„Ron,“ ozval sa tichý hlas za Harrym. Prekvapene sa otočil, pretože nepočul, že sa dvere na ošetrovni otvorili. „Naozaj ti chcem pomôcť.“

Ron Weasley sa pozrel do očí Remusa Lupina s tou najsilnejšou nenávisťou. „Vypadni odtiaľto!“ zavrčal. „Nechcem ťa vidieť.“ Harry si pomyslel, že skutočne zazrel malé červené iskričky zažiariť v inak tmavomodrých Ronových očiach.

„Ron,“ znova prehovoril vlkolak. „Existujú veci... veci, ktoré musíš vedieť. Nemáme veľa času. Skôr než si to uvedomíš, slnko znova zapadne a asi štyridsať minút na to nastane spln. Pretože včera bol skoro spln, ale dnes večer bude úplný. Musíš vedieť čo očakávať, ako to zvládnuť. Ja som to musel urobiť sám, keď som bol malé dieťa. Nechcem, aby si prešiel tým, čím som si prešiel ja.“

„Ty nechceš...“ odvetil Ron hlbokým, sotva ovládaným sarkastickým hlasom. „Aké milé od teba,“ posmieval sa. „Vieš, čo som dnes večer chcel robiť?“ Oči sa mu zatúlali k Hermione, v tvári strápený výraz, z ktorého Harrymu pukalo srdce. Myslel si, že zazrel slzu zaligotať sa v Ronovom oku. „Ale... ale už s ňou nikdy nemôžem znova byť. Už nemôžem byť s nikým...“

Harry prehltol. Nevedel čo povedať. Mali pre seba len veľmi krátky okamih, kým nebol Ron napadnutý. Teraz sa zmenil naveky. Bol vlkolakom.

„Ron,“ vyrovnane povedal Lupin. „Z toho nemusíš byť zúfalý. Ak nemá... nemá odpor k tomu, že si vlkolakom...“

Ja mám odpor k tomu, že som vlkolakom. Bojím sa, že jej ublížim... že niekomu ublížim. Ako môžem od nej žiadať, aby bola so mnou, keď...“ Zmĺkol, vyzeralo to, ako keby mu hrdlo nefungovalo.

„Ron, som si istý, že existujú vlkolaci, ktorí majú... vzťahy...“

„Áno, áno, a normálne životy a sú zdravými, prospešnými členmi spoločnosti. Blá, blá, blá,“ dokončil za neho Ron, jeho hlas mal veľmi posmešný nádych, dokonca na Rona Weasleyho. „Haló!“ zrazu znel falošne - tak falošne. „Prečo sa nespýtame tu Lupina, ako sa darí jeho žene a deťom... ach, počkať. Nemôžeme. On žiadnu ženu a deti nemá. A ani ja nebudem mať. Nikdy. Budem sám po celý zvyšok môjho nešťastného života.“

Harrymu padla sánka. „Po tom, čo si čakal celé tie mesiace, kým ma konečne trkne, že by som sa s ňou mal rozísť, po tom, čo si mi povedal, že by som sa mal s Hermionou rozísť a bol si na mňa naštvaný, chceš jej toto urobiť?“

„Harry - byť s ňou by jej niečo urobilo. Snažím sa ju chrániť. Nemám žiadne právo od nej žiadať, aby bola teraz so mnou.“ Hlas mu veľmi znežnel, keď sa otočil a pozrel na jej pokojné spiace telo. „Nemám žiadne právo žiadať od niekoho, aby bol práve teraz so mnou. Dokonca ani od priateľa.“

„Ron, nebuď hlúpy. Ak si myslíš, že prestaneme byť tvojimi priateľmi kvôli tomuto, si cvok. Teraz potrebuješ priateľov. Nemôžeš nás odstrčiť.“

Ale ten dlhý chalan sa pretočil na pravý bok, chrbtom od Hermiony. „Choďte preč. Nechajte ma, aby som si zvykol žiť svoj život sám.“

Harry bezmocne hľadel z jedného svojho najlepšieho priateľa na druhého, potom sa pozrel na Lupina, ktoré tvár bola veľmi ponurá. Toto nebude len ťažké, pomyslel si Harry. S niekým tak tvrdohlavým ako Ron Weasley sa toto bude blížiť prekliato blízko nemožnému.

Zrazu sa dvere na ošetrovni s buchotom otvorili a v nich stál neobyčajne nahnevaný mladý čarodejník, ktorý kypel zúrivosťou.

„Potter, ty bastard! Zabijem ťa!“ vyhlásil, zazeral na Harryho, ktorý prehltol a inštinktívne sa načiahol po prútiku. Nemusel sa čudovať, prečo to ten druhý čarodejník hovorí. „Kvôli tebe je môj brat mŕtvy!“ pokračoval, sliny mu lietali z kútikov úst. Prútikom hrozivo mieril na Harryho, ktorý pripravený vystrel svoju vlastnú ruku s prútikom.

Harryho už napadlo, že sa toto možno stane. Len nebol pripravený, že sa to stane tak skoro. Prútik namierený na neho sa triasol zúrivosťou. Zovrel svoj vlastný prútik tak silno, že ho boleli hánky. Srdce mu hlasno búšilo v ušiach, keď hľadel do červenej, nahnevanej tváre žalobcu.

* * * * *

 

Poslední komentáře
10.01.2012 21:46:38: Minule, keď Lupin napadol Rona mi to až tak nedošlo, ale v tejto kapitole som to vnímala už poriadne...
09.01.2012 19:56:49: Rogera, ten čo bol v tej predchádzajúcej časti s Aliciou a chodí s Fleur. A v tej druhej realite mal...
09.01.2012 18:23:35: Evan Davies měl bratra? Ani jsem nepostřehla... Nikdo jiný to snad nebyl, ne. Umřel jen Viktor a Eva...
09.01.2012 00:11:25: Ahoj překladatelové, bety a ostatní čtenáři:)) Nedávno jsem objevila tenhle web a skvělou povídku...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace