Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 17 - 21

19. Bojový pokrik I. časť

Preklad: Jimmi
Kontrola: Eggy

  Poznámka: V preklade je použitý originálny preklad od Mahareth z 3. kapitoly

Harry Potter a Čas dobrých úmyslov
(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
  Kapitola devätnásta

 Bojový pokrik

I.  časť

 Harry zízal na strop ošetrovne. Myseľ mu uháňala ako raketa, vyhadzovala viac myšlienok a spomienok, než dokázal spracovať. Zhlboka sa nadýchol a pokúsil sa sústrediť na jedinú spomienku. Tu je, mal ju. Vracal sa na začiatok jesenného semestra...

Boli v skleníku číslo 6, pre najpokročilejších študentov. Tento používali len šiestaci a siedmaci. Rastliny boli nebezpečnejšie než tie v ostatných skleníkoch a v niektorých prípadoch sa najčastejšie používali v nebezpečných elixíroch či mastiach, ktoré boli známe len starším študentom a občas dokonca len profesorom.

Šiestaci z Chrabromilu a Bifľomoru dostali za úlohu orezať v noci kvitnúce rastliny, ktoré mali meno Kvitnúca obrovská palina dračia (Erechtheus dracunculoides giganthes) a ktoré teraz pekne spali a mali všetky svoje tŕnisté, biele ústam podobné kvety zatvorené, pretože bolo len popoludnie. Harryho veľmi znepokojovala možnosť, že osem stôp vysoká rastlina, o ktorú sa delil s Ronom, by mohla niečo cítiť a dúfal, že orezanie ju z jej spánku neprebudí. Chcel jej povedať, že je to len ako strihanie vlasov, aby si uvedomila, čo robia. (Bol zvedavý, či by tá vec tomu dokázala porozumieť). Až na to, že to bolo skôr podobné viacnásobnej amputácii.

Keď odrezali výhonky, čo boli navyše, museli použiť prútiky, aby rýchlo umŕtvili aj pahýľ na rastline a aj ten kúsok, čo odrezali, pretože profesorka Sproutová dávala odrezané kúsky do debny, aby ju po hodine doručili madam Pomfreyovej. Konce odrezaných častí sa museli umŕtviť, aby zabránili miazge vytiecť. Bola totiž podobná tej najžieravejšej kyseline žalúdočnej a bola mimoriadne cenná pre rôzne elixíry, ktoré sa používali v medicíne. Tiež sa používala na vyleptanie rún na obsidiáne (pp: vyvretá hornina) - pri tvorbe vzácnych ochranných amuletov - a ako jedna z prísad v elixíre Vlčieho moru, rovnako ako mnohé iné nočné rastliny. Ron mal na sebe rukavice z dračej kože, ktoré neprepúšťali kyselinu, keby na neho nejaká prskla.

Harry pri práci tie veľké zatvorené kvety nervózne sledoval. Bol rád, že tu nemusel byť o polnoci, keď sa otvárali. Profesorka Sproutová povedala, že sa podľa nich dajú nastaviť hodinky. Niektorí zo siedmakov sem museli neskoro v noci prísť tie otvorené rastliny nakŕmiť. Hovorilo sa, že keď tú kyselinu vyšplechnú na zvieratá (čerstvú zverinu, ktorú zabil Hagrid), ktoré sa im priniesli ako jedlo, tak sa ich "jedlo" začne rozkladať skôr, než sa stihne zhromaždiť vo vnútri hrdla s tŕňmi ako zubmi. Údajne boli zvlášť agresívne počas splnu mesiaca. Vtedy siedmaci nechávali jedlo asi okolo jedenástej a rýchlo utekali nazad do hradu skôr než nejaká kvetina predčasne rozkvitla. Harrymu začali chýbať tryskochvosté škroty a premýšľal, či by nemohol nechať Herbológiu a vziať  si niečo milé a bezpečné ako Staroveké runy (bohužiaľ vedel, že ju nechať nemôže, nebola voliteľná)

Vedľa neho Ron držal pripravený mačete podobný nôž, kým Harry zdvihol prútik, aby vypálil ranu. Pretože nikto nechcel použiť nedominantnú ruku ani pre nôž ani pre prútik, bola to práca pre dvoch ľudí. Ak ste pravák, prútiky príliš dobre v ľavej nefungovali a Harry sa striasol pri predstave skleníka plného ľudí, ktorí používali čepele o veľkosti mačety vo svojej nedominantnej ruke.

ŠVIH! urobil Ronov nôž. Harry už mal prútik namierený a teraz vykríkol: "Kauterion!" Pohol rýchlo prútikom k pahýľu rastliny na odrezanej strane, nasledoval oblúk praskajúceho svetla, keď sa ubezpečil, že sa rany dôkladne zapečatia. Na chvíľu sa im zdalo, ako keby po nich prešla rozpálená žehlička. Harry ukončil kúzlo a rastlina sebou trhla. Žalúdok sa mu nervózne zvieral, pripravený k výpadu, keby sa prebudila...

Všimol si, že sa Ron na neho škerí. "Bojíš sa?" Harry ho chcel prekliať.

"Ty nie?"

Ron pokrčil plecami. "Je to len rastlina. Vážne veľká rastlina, ale len rastlina."

"Nepoznám veľa rastlín, čo by ma dokázali zjesť na raňajky. Len ju nezobuď, dobre?"

Ron sa zasmial, potom pustil umŕtvený odrezok do košíka, nôž mu voľne visel pri boku. "Ty sa bojíš."

"Áno, je dobre známe, že hlúpi ľudia nemajú zdravý rozum a tak sa nebezpečných vecí neboja..." odsekol, začínal byť nahnevaný a pokúšal sa ovládnuť. Ale Ron sa rozosmial.

"Ak si takéto dačo vravieval Dudleymu často, niet divu, že ťa ustavične mlátil, keď ste boli decká..."

To stačilo. Harrymu bolo jedno, že Ron mal niečo, čo dokázalo zaživa stiahnuť kožu z hipogrifa. Namieril na neho prútik, triasol sa. "Nikdy ho nespomínaj. Počul si ma?"

Ron sa zatváril prekvapene, potom sa zaškľabil.

"Správne. Prepáč," potichu povedal, vyzeral úprimne kajúcne. Harry cúvol, sklonil prútik. Prekvapilo ho, že sa Ron tak rýchlo ospravedlnil. Ľahkomyseľne niečo poznamenal o Dudleym - niečo, čo urobil pred júnom toľkokrát beztrestne - nemyslel na to, ako vinne sa Harry stále cítil kvôli jeho smrti. Bolo to menej než tri mesiace. Obaja na cintorín niesli na pleciach truhlu. Ron bol vtedy mojím priateľom, pomyslel si Harry. Kým bol teraz?

Pokračovali v práci. Medzi nimi viselo nevyslovené napätie. Po čase si Harry všimol, že sa Ron pozerá na miesto, kde Hermiona pracovala s Nevillom, odborne ovládala svoj prútik, kým Neville, svojím vlastným odborným štýlom, čisto rezal nadbytočné výhonky rastliny. Ron na ňu nevrhal zamilované pohľady; namiesto toho sa zdalo, že kontroluje, či ona nekontroluje ich. Potichu povedal Harrymu: "Mám nápad na Hermionin narodeninový darček. Niečo, čo by sme jej mohli dať spoločne."

Harry vyplašený vzhliadol. Spoločne? Bol štvrtok a Hermionine narodeniny boli v pondelok. Ešte vôbec nič nevymyslel a ak nebude súhlasiť, že do toho pôjde s Ronom, asi bude mať v pondelok prázdne ruky. Neochotne sa potichu spýtal: "Čo to je?"

Ron mu povedal, čo chce urobiť. Harry okamžite vedel, že to bude dokonalé, ale v duchu penil, že ho to nenapadlo. Prehltol.

"Prečo to neurobíš sám? Prečo zahrňuješ mňa? Myslím... urobím to, ale skrátka premýšľam... prečo?"

Ron prestúpil z nohy na nohu.

"Kuvičok sa nedá použiť na niečo veľké. A poznáš školské sovy. Niektoré z nich sú takmer rovnako zlé. Viem o jednej, čo by mohla časť z toho zvládnuť, veľký výr, čo rád sedáva úplne na vrchu soviarne. Ale budeme musieť použiť aj Hedvigu. Spoločne by to mali dokázať dostať hore v poriadku. Hoci nechcem žiadať niekoho, kto nie je zvyknutý na sovy, aby zvládol viac než dve. Dá im časovo dosť zabrať dať dokopy Hedvigu a tú druhú sovu s balíčkom."

Harry nad tým uvažoval, bola to pravda. Znova sa podozrievavo pozrel na Rona.

"Vďaka čomu ťa takéto dačo napadlo?"

Pokrčil plecami.

"Ach... je to len niečím, čo Hermiona povedala u nás doma..." Zastal, očervenel a Harryho napadlo, že si možno spomenul na ich hádku. Vedel, že spomenul. Vrátili sa k práci.

Po hodine mu Ron uponáhľane povedal: "Dobre, napíšem dva listy a odošlem ich, jeden s Hedvigou a druhý po tej druhej sove. Poviem im, aby... aby to poslali Hagridovi. Tak to príde do jeho chatrče a Hermiona to neuvidí. Vyzeralo by to poriadne podozrivo, kebyže to príde počas raňajok jednému z nás vo Veľkej sieni. Určite by na to prišla."

Harry neodpovedal, pretože Ron sa vzrušene rozbehol k Hagridovej chatrči. Sledoval ho, ako odchádza, prial si, aby dokázal pochovať svoju pýchu a získať ich staré priateľstvo nazad. Nepomáhalo, že Ron bol tým, kto vymyslel dokonalý darček pre jeho priateľku. Harry prehltol, potom sa otočil k hradu s ruksakom na chrbte. Práve sa ostatní šiestaci z Chrabromilu a Bifľomoru vynorili zo skleníka a Hermiona ho dobehla.

"Tu si!" žiarivo sa usmiala a venovala mu rýchly božtek na líčko. Harry sa jej pokúsil úsmev opätovať, ale mal pocit, že to nie príliš dobre vyšlo, keď povedala: "Si v poriadku? Vyzeráš, ako keby ti malo byť zle."

Pokrútil hlavou.

"Nie, je mi fajn."

"Kam šiel Ron?"

"Hm... potrebuje sa Hagrida na niečo spýtať. Čoskoro nás dobehne."

Prikývla, preplietla si s ním ruku a oprela mu hlavu o plece. Vyzerala, že zabudla na spor medzi ním a Ronom.

"Čo chceš teraz robiť? Máme zopár hodín voľna než pôjdeme jesť." Venovala mu lišiacky úsmev, ktorý neopätoval. Mal zlú náladu a chcel sa v nej vyžívať. Jej snahu povzbudiť ho fakt neoceňoval.

"Potrebujem študovať na Lupinovu hodinu," odmerane prehovoril. Prinútil ju zrýchliť tempo a tým si musela prestať o neho opierať hlavu.

"Ach," odpovedala jednoducho, vyzerala trochu pokorená.

"Ale... ale musím s ním najprv hovoriť. Uvidíme sa vo Veľkej sieni."

"Dobre," odvetila. V tvári mala sklamaný výraz. Dostali sa do vstupnej haly. Znova ho pobozkala na líce a šla do chrabromilskej veže, zatiaľ čo on nastúpil na schody do Lupinej pracovne. Ale hoci sa chystal zaklopať, vedel, že nechce so svojím profesorom hovoriť. Jeho zlá nálada ho začínala unavovať, už ho prešlo nutkanie vyžívať sa v nej. Teraz sa chcel cítiť ľahko a slobodne, ako sa už necítil celé veky.

Ľahkosť.

Sloboda.

To bolo ono! Šprintoval mnohými schodiskami do Astronomickej veže, ktorá bola v túto hodinu opustená. Nadvihol padacie dvere a vkročil na kamenné dosky, ktoré dláždili podlahu pozorovateľne. Pozrel sa na západ, kde slnko klesalo na oblohe s ružovým nádychom a na východ, kam pôjde, smerom k oblohe, ktorá už prechádzala od modrozelenej k zafírovo modrej.  Vzhliadol. Večernica, Venuša, už jasne svietila na zamatovej oblohe bez mráčika.

Usmial sa a vzdychol. Bolo dokonalé počasie na lietanie. Zatvoril oči, nechal svojím telom prejsť meniace kúzlo, pocítil dôverne známe krútenie svojich kostí, ktoré menili tvar, bolesť, ktorá sa už stala tak známou, že už na ňu znecitlivel. Bola to skrátka súčasť procesu. Hľadel na krajinu, pripravil sa rozprestrieť krídla...

"Áááh!" Otočil sa, potom sa okamžite znova vrátil do ľudskej podoby, zrútil sa na brucho. Vzhliadol a prehltol.

"Ginny! Čo tu robíš?"

Stála pri otvorených padacích dverách, ústa dokorán. "Včera... včera v noci som si tu zabudla poznámky..." koktala, prešla k západnému parapetu, aby získala ošúchaný kožený obal, ktorý mal na sebe iniciálky V.A.W. a chrabromilskú pečať. Otvorila ho, vytiahla pergamen, potom prikývla a vložila ho nazad do obalu. Videl ju s jej poznámkami tak veľakrát, ale keď sem prišiel, ten žltohnedý kožený obal si nevšimol,.

Neohrabane sa na seba pozerali.

"Fajn," nakoniec prehovoril Harry. "Chcel... chcel som si trochu pred večerou zalietať. Potrebujem si odpočinúť. Celé popoludnie som trčal v skleníku." Trčal som tam s tvojím blbým bratom, si nechal pre seba.

Prikývla. "Ja len, že... nikdy som ťa nevidela... nikdy predtým som ťa nevidela toto urobiť. Myslím,... počula som o tom. Všetkým si nám to povedal; ale Draco a Ron a Hermiona ťa videli..."

"Správne," prikývol. "Ty nie." Trápne pošúchal nohami. "No," prerušil mlčanie. "Pôjdem."

Prikývla a on sa znova premenil. Hľadel na ňu v úrovni niečo vyššie jej pása, oči mal na úrovni jej spodných rebier a ona k nemu neisto pristúpila. Keď zacítil, ako mu jej prsty prehrabávajú hrivu a začul ju vzdychnúť si spokojnosťou, nedokázal zabrániť, aby to rachotivé pradenie, ktoré sa ním vždy prehnalo, ešte nezosilnelo. Keď stále pokračovala v pohybe svojej ruky, z číreho šťastia mohol poľahky stratiť svoju podobu animága. Prechádzala teplou dlaňou po jeho prehnutom, svalnatom chrbte, prstami obkresľovala cestičku po jeho boku. Zjavne zabudla, že to je on, Harry Potter a nie skutočný griffin, s ktorým sa mazná.

Pod jej dotykom mu šklbalo pokožkou a najprv od nej trochu cúvol, snažiac sa zostať pokojný, než roztiahol krídla. Z pohľadu na ne zhíkla. Pohltili a premenili lúče slnka, tak ako bolo nízko na oblohe a vytvorili dúhu farieb na svojom priezračnom povrchu.

"Ach, Harry," vydýchla v úžase. Vykročil na parapet a vyskočil do oblohy. Pomaly pohyboval krídlami, kým získaval výšku, čoskoro sa ocitol nad lesom. Cítil jasot v hrudi, pocit, že sa dokáže dotknúť oblohy, keď sa naklonil  a otočil, keď stúpal na termike teplého vzduchu. Na svete neexistovalo tomu nič podobné, dokonca ani lietanie na metle a keď letel, cítil, ako z neho odpadávajú starosti a že nezáleží na ničom, okrem krásy zapadajúceho slnka a svetiel, ktoré začínajú žiariť v hradných oknách a toho nadšeného výrazu Ginny Weasleyovej, ktorá sledovala jeho návrat na vežu, kde na neho stále čakala s rozpálenou tvárou.

Zľahka pristál a znova poskladal krídla k bokom. Vzhliadol na ňu. S tým úžasom v jej očiach bola dajako ešte krajšia, než ju kedy videl. Zo zapadajúceho slnka vyzerali jej vlasy ako v ohni a zdalo sa, že ho jej tmavé oči prepaľujú. Vykročila k nemu, neisto sa usmiala, znova pohladila kožušinu, ako odmenu pre miláčika za vykonanie nejakého triku, ale jemu to nevadilo. Zatvoril oči, vychutnával si jej dotyk, vedel, že v okamihu, keď sa vráti do ľudskej podoby, ona od neho cúvne. Pokiaľ zostával griffinom, mohol mať túto blízkosť a ona si nemyslela, že je to čudné či trápne...

Ach, páni, pomyslel si, keď ho stála hladkala, ako keby bol jej mačkou. Už to dlhšie nevydržím...

Počkal, kým pohne rukou nazad k jeho hrive na pomerne neutrálne miesto dotyku, skôr než sa znova premenil. Mal hlavu v jej lone, keď kľačala na zemi a teraz sa krčil vedľa nej, jeho ľudská hlava tiež v jej lone, kým mu stále prehrabávala prstami vlasy. Mohol cítiť teplo jej stehna pod svojím lícom, cez jej oblečenie a zakaždým, keď mu jej prsty prečesali vlasy, hruďou mu šklblo. Uvedomila si, čo robí? Mal pocit, ako keby mal husiu kožu po celej pokožke hlavy, ako keby z prstov jej rúk vyžaroval elektrický prúd. Pretočil sa, vzhliadol na ňu, objal rukami jej zápästia, aby jej zabránil znova vložiť prsty do jeho vlasov. Bolo to príliš. Mal pocit, že zošalie, keby pokračovala. Bez prekvapenia na neho pozrela, ako keby si predstavovala, že si stále prezerá griffina. Keď pomaly pustil jej ruky a posadil sa, načiahla sa a zložila mu okuliare z tváre. Zadržal dych, premýšľajúc, prečo to urobila.

Ale ona jednoducho povedala: "Si rovnako hrozný ako Percy a môj otec. Nechápem, ako cez ne môžete niečo vidieť, keď ich máte také špinavé." Vytiahla prútik a krátko sa ich dotkla, zamrmlala jednoduché čistiace kúzlo a okuliare mu vrátila. Sedel teraz vzpriamene, nohy šetrne poskladané. Znova si nasadil okuliare a poďakoval jej. Ten zvláštny okamih, kedy sa zastavil čas a ona mu prehrabávala prstami vlasy v jeho ľudskej podobe, pominul. Ani jeden z nich to nekomentoval. Namiesto toho sedeli vedľa seba, nedotýkali sa a sledovali tú tmavomodrú plaziť sa z východného horizontu ponad nich a nakoniec na západnú oblohu, ako keď pomaly zaťahujete deku nad svetom.

"Prečo ste s Ronom na seba nahnevaní?" spýtala sa zrazu, stále s pohľadom na oblohu. Otočil sa, aby sa pozrel na jej profil. To nečakal. Podľa všetkého, na rozdiel od Hermiony, ona si všimla rozdiel v jeho priateľstve s Ronom. Znova sa zadíval na oblohu. Dajako sa mu nechcelo vymýšľať komplikované lži. Povie jej presne, ako to je. Bude to úľava porozprávať sa s niekým, kto je v tomto objektívny.

"Povedal mi, že by som sa mal rozísť s Hermionou," jednoducho prehovoril. To ju vyplašilo.

"Čože? To povedal?"

"Áno. Pretože tvrdí, že nie sme do seba zamilovaní."

"To povedal?" Teraz znela viac naštvane než Harry. Zamračená prekrížila ruky. "Ach, ako keby to on spoznal. Prepáč, Harry. Netušila som."

"Nie... bude to ešte lepšie." Prerozprával jej dôvody, prečo si Ron myslel, že by Hermiona mohla byť chcieť byť s Harrym. Teraz jej neveriacky poklesla sánka.

"To povedal?" zopakovala. "To vážne povedal?"

"Áno."

Pokrútila hlavou s pohľadom na oblohu. "No, niet divu, že si na neho naštvaný. Ani trochu ti to nedávam za vinu."

Stiahol ústa do tenkej čiary.

"Áno, vážne si myslím, že mám tak trochu dôvod. Na niekoho, o kom som si poriadne istý, že je zamilovaný do Hermiony, mal o nej zopár poriadne nelichotivých poznámok."

Vyplašená na neho pozrela.

"Ach. Tak ty vieš, čo k nej cíti?"

Zaksichtil sa.

"Ginny, posledné tri roky vážne nežijem v jaskyni," odvetil trochu urazený.

"Prepáč, Harry, samozrejme, že nežiješ. Len som myslela... no... myslíš, že to k nej cítil, keď si ty a Hermiona... myslím... keď ste sa tak ako začali vídať?"

Harry si vzdychol a odvrátil sa. "Áno. A Hermiona povedala..." Zastal. Čo povedala?  

Ron je nedospělý mizera. Nechápej mě špatně, miluju ho jako bratra … ani teď nemůžu zapomenout, jak se choval před vánočním plesem. Způsob jakým mě požádal… pokud se tomu vůbec dá říkat žádost. Hermiono, ty jsi holka… Jak lichotivé, že si toho všiml! ... Myslím si, že s dívkami nebude chodit ještě pěkně dlouho… Je pořád jako velké dítě, co nedokáže mluvit o citech…

"Hermiona si myslela, že asi nebude dlho pripravený mať priateľku, pretože nedokáže vyjadriť svoje city... Ja... Ja som mu povedal, že nebude čakať večne..."

Ginny pokrčila plecami.

"No, zdá sa, že to prekonal. Bol s Parvati."

Správne, pomyslel si Harry. Parvati. Vybraná špeciálne preto, lebo nebola dobrou priateľkou, takže neexistovalo riziko žiadneho vzťahu. Príliš blbé, že v rozhodujúcom okamžiku nedokázal prestať myslieť na Hermionu... Odkašľal si.

"Vieš, prečo sa s ním Parvati rozišla?"

Ginny sa začervenala a prikývla.

"To vedia všetci. Neviem, či to bude Ron, kto to nikdy neprekoná alebo úbohá Parvati. A som si poriadne istá, že to vie Hermiona... dosť ľudí sa na tom v spoločenskej miestnosti smialo... ale zjavne chce predstierať, že to nevie. Nie som si istá, aký to má účel."

Pokrčil plecami.

"Myslím, že má pocit, že ju predstieranie ochráni. Znamená to, že sa o tom nemusí baviť."

Ginny prikývla, potom sa na neho súcitne pozrela.

"Myslím, že chceš Ronovi odpustiť. Ale to by znamenalo prehltnúť svoju pýchu, pretože... pretože povedal hrozné veci a ty sa automaticky nechceš správať, ako keby ťa nenaštval..."

"To nie je všetko. Keď to hovoril, Malfoy - myslím, Draco - bol hneď pred izbou a počúval. Všetko počul. Zvlášť bol nadutý kvôli tomu, že ma začul, ako Ronovi hovorím, že odteraz tvoj frajer bude mojím najlepším priateľom. Vyzeral, ako keby sa na tom poriadne bavil. Bol som len naštvaný na Rona a musel som niečo povedať. Ale práve ma napadlo - nechcem, aby ľudia vedeli, čo Ron povedal. Hermionu by zabilo, že Ron o nej  povedal také veci. Myslím o jej motivácii. Mohla by si - mohla by si požiadať Malf- ehm, Draca, aby nepovedal nič o tom, čo počul? Nikomu?"

Usmiala sa a prikývla.

"Samozrejme." Dívala sa s pobaveným svetlom v očiach. "Ešte si na to zvykáš, však?"

"Čože?"

"Hovoriť mu Draco."

"Ach, tamto. Nie som zvyknutý robiť tak tu na Rokforte. Akosi som si na to zvykol počas práce cez leto. Mysleli sme, že ostatní si budú myslieť, že je čudné, keď sa oslovujeme priezviskami. Hoci v skutočnosti som nemusel často vravieť jeho meno, nie priamo. Počas leta sme boli len ´chalani´. Sam a Dick, eh, Aberforth, a ostatní neočakávali ani od jedného z nás, že sa bude chovať istým spôsobom kvôli tomu, v akej je fakulte. Bolo to len o práci. A musím priznať, že na blba, čo sedel celý život na zadku, tak skutočne dokáže pracovať, keď sa na to sústredí. Kedysi som si myslel, že omráčiť dvanásť stop vysokého horského trolla bol poriadne dobrý spôsob, ako stmeliť priateľstvo, ale sadiť stromy v Surrey  tiež nie je zlé."

Uškrnul sa na ňu, spomenul si na spokojnosť, keď s 'chalanmi' ustúpil dozadu a pozrel sa na novo zasadenú aleju stromov - podobným dubom, ktoré kedysi viedli z hradu do skleníka - na pozemku blízko Stokingtonu. Časom sa konáre londýnskych platanov nad hlavami spoja, vytvoria tunel nad cestou vedúcou od hlavnej cesty k zámku na kopci. Bude ich obklopovať dokonale pestovaný domáci park a vzadu bude hrôzu naháňajúce bludisko a záhrada v štýle osemnásteho storočia. Jediná zlá vec na tej práci bola, že Malfoy odhodil Harryho košeľu do stredu bludiska - zo žartu - kým Harry driemal a po obede sa opaľoval, a Harry musel do toho bludiska vojsť, aby ju získal. Vracali sa mu spomienky na Trojčarodejnícky turnaj a zaplavil ho studený pot. Samozrejme, nepomáhalo, že v noci nespal. Tých dvadsať minút po obede bol všetok spánok, ktorého sa mu za takmer dva mesiace dostalo...

Striasol sa a pozrel sa na ňu.

"Aj tak, možno si raz zvyknem hovoriť mu Draco, ale vážne nechcem, aby bol mojím najlepším priateľom. Ron je môj najlepší priateľ. A hoci vážne nechcem, aby niekto vedel, čo Ron povedal o Hermione, myslím, že najväčším dôvodom, prečo som na neho naštvaný, je..." Zaváhal, neistý ako to povedať.

"Čo?" nakoniec asi po minúte povedala.

Vzdychol si a vyhľadal na podvečernej oblohe Venušu, jasnú a bezpečnú. "Bojím sa, že by mohol mať pravdu."

"Čo?" Tentoraz to myslela inak. "Harry, neveríš, že Hermiona skutočne iba... ehm, myslím..."

"Nie, nemyslím, že mal v tomto pravdu," odvetil, cítil, ako mu teplo stúpa nahor krkom k tvári. "Myslím... nuž, ty a Draco, vídavam... myslím, počul som... vás dvoch hovoriť,... ehm, povedať..."

"Čo?" Začínalo to znieť ako jediné slovíčko v jej slovníku.

"Počul som vás vravieť si ´Milujem ťa´," rýchlo povedal, skôr než stratí odvahu. "Ale... Hermiona a ja to nikdy nerobíme. Nikdy sme nerobili."

Usmiala sa a rozosmiala, dotkla sa jeho pleca v tom, o čom sa domnieval, že ona považovala za uisťujúce a priateľské gesto.

"Ach, Harry, to je všetko? Vážne si myslíš, že to znamená, že vy dvaja by ste nemali byť spolu? Nie každý... nie každý to stále hovorí. Myslím, že je poriadne jasné, že ty... že vy dvaja cítite k tomu druhému hlbokú náklonnosť. Rona si nevšímaj. Je z vás pekný pár," povedala potichu, nepozerala sa  na neho. "Ron len... no, vieš, čo k nej cíti."

Harry prikývol. "A ani to nemôžem ignorovať. Máš pravdu. Vedel som, čo k nej cíti a aj tak som pokračoval..."

Ruku mala stále na jeho pleci a priateľsky ho stisla, aby ho upokojila.

"Harry. Prestaň sa tým trápiť. Ty a Hermiona ste v poriadku. Ste skvelí! Máte oveľa menej starostí než ja a Draco. Hermiona aspoň nemá šesť bratov, ktorý by ťa najradšej vykuchali, len čo sa na teba pozrú."

Zaškľabil sa. "Viem si to živo predstaviť, Ginny." A nie zlý pokus, ako mi zabrániť prestať o tebe premýšľať...

Radostne sa usmiala.

"Ďakujem ti, ďakujem ti."

Modrá klenba nad nimi už bola určite nočnou oblohou a ani zďaleka nie oblohou stmievania.

"Mali by sme zísť do Veľkej siene. Keď si zalietam, zjedol by som hipogryfa," povedal, cítil, že sa mu žalúdok pohol spôsobom, ktorý nemal nič spoločné s tým, ako je teraz blízko, ale s tým, že už päť hodín nejedol. Usmiala sa na neho a potom sa mu žalúdok pohol už nie kvôli tomu, že nemal jedlo. Do pekla s tebou, Draco Malfoy! pomyslel si. Som rovnako zlý ako Ron. Mal som šancu a pokašľal som to. Už sa pohla ďalej. Myslí si, že sme s Hermionou pekný pár. Sme. Je z nás pekný pár. Nedovolím Ronovi, aby som sa kvôli nemu trápil...

"Z lietania poriadne vyhladneš, však?"

Nedovolím Ronovi Weasleymu, aby som sa kvôli nemu trápil! Nedovolím Ronovi Weasleymu, aby som sa kvôli nemu trápil!

"Myslím, že je to tým pocitom, ktorý mám, keď mi chladný vzduch prechádza pľúcami," odvetil v snahe pokračovať s ňou v rozhovore a súčasne myslieť v duchu na svoju novú mantru. "Aby si vedela, mohla by si ísť so mnou. Keby si chcela, mohli by nabudúce ísť spolu." Cítil, ako mu žalúdok znova poskočil. Nemohol povedať, že sa to práve odvážil povedať. Čas na novú mantru.

Je to priateľka Draca Malfoya. S Hermionou sme pekný pár. Je to priateľka Draca Malfoya. S Hermionou sme pekný pár..."

"Teraz by som to s tebou nemohla ísť, Harry. Nemám so sebou metlu. Ale inokedy by som si ju mohla priniesť, áno."

"Nemyslel som lietanie na metle." Pozrel sa na ňu, čakal, kým si to uvedomí. A keď si to uvedomila, oči sa jej otvorili tak doširoka, že si pomyslel, že vyzerala o päť rokov staršie.

"Myslíš..."

"... ako pasažier."

"Ach." Hľadela na neho, potom otočila hlavou, slabo si hrýzla spodnú peru. Harry sa musel od nej odvrátiť. Už si nemyslel, že vyzerala o päť rokov staršie. Vietor jej trochu pohol vlasmi na pleciach a on si znova spomenul na pocit jej prstov, keď prehrabávali jej vlasy...

"Uvažuj o tom. Možno nechceš. Hermiona to neznáša. Samozrejme, ona neznáša lietanie všeobecne..."

"To nie je lietaním," odvetila potichu a pohla sa k odchodu, ale otočila sa, keď povedal: "Ginny, počkaj." Podal jej kožený obal, v ktorom mala svoje poznámky. "Takmer si si ho tu znova zabudla."

"Ach, správne," vzala si ho, teraz ale vyzerala väčšmi nervózne. Nasledoval ju do hradu a mlčky kráčali schodiskom po schodisku až do Veľkej siene, kde sa vedľa seba usadili za chrabromilský stôl. Ron s Hermionou obaja vzhliadli, keď to urobili. Tvárili sa, ako keby sa chceli spýtať, kde boli. Nakoniec to bol Seamus, kto to urobil.

"Vy dvaja vyzeráte, ako keby ste práve prišli z rande na Astronomickej veži," smial sa na ich červených tvárach. Keď videl, ako sa im roztvorili oči, klesla mu sánka.

"Mám pravdu? Žartujete!"

"Nie!" okamžite povedal Harry, s pohľadom na Rona a Hermionu. "Myslím... len sme sa rozprávali. Šiel som hore, aby som... urobil niečo iné a Ginny si zabudla poznámky, a..."

Seamus pretočil očami. "Uvoľni sa, Harry. Dokonca aj ja viem, že by si nebol hlúpy dosť na to, aby si šiel po priateľke Draca Malfoya a sestre svojho najlepšieho priateľa a k tomu riskoval, že ťa prekľaje najbystrejšia čarodejnica na škole," dodal, keď kradmo zazrel na Hermionu. Harry sa chabo usmial. Pokúšal sa nepozerať na Ginny; mal dojem, že sa poriadne červená. Cítil, ako z nej vyžaruje teplo.

"Zrejme ma povesť o mojej genialite predchádza," sucho odvetil.

Dobre sa na tom zasmiali, vrátane Harryho (a všimol si, že dokonca Rona). Toto zvládnem, pomyslel si Harry. Dokážem byť s Ginny a myslieť na ňu len ako svoju priateľku. (Hoci by pomohlo, keby Seamus nerobil žarty o rande na Astronomickej veži). Pozrel na Hermionu. Ginny má pravdu. S Hermionou skvele vychádzame. Pokúsil sa jej ponad stôl venovať slabý úsmev, ale Hermiona si to nevšimla; zdalo sa, že sa po zvyšok večere podivne pozerá na Ginny...

"Harry!"

Otvoril oči. Cez ošetrovňu kráčal Remus Lupin, obavy v tvári. Harry sa posadil. Bolo také dobré znova ho vidieť! Hoci vedel, realisticky, že ho videl deň predtým na hodine (hodinu si nepamätal, ale už si spomenul na rozvrh), mal pocit, ako keby ho nevidel odvtedy, čo s Jamie sledovali, ako ho Longbottomovci odvliekli do vlkolačieho tábora. Jamie. Lupin Jamie nepoznal a nikdy nebude. Pomyslel si na to, akým býval dobrým čestným strýkom, ako nadhadzoval jeho a Jamie na kolene, keď boli maličkí (strhol sa - s tým musím prestať), čítal im rozprávky na dobrú noc, keď na nich dával pozor, zápasil na koberci v obývačke a predstieral s dramatickým stonaním, že ho premohli... a potom na niekoľko nocí v mesiaci záhadne zmizol, až kým sa ku nim nenasťahoval, pretože si v čarodejníckom svete nedokázal udržať žiadnu prácu. Počas úplnku prišiel aj Sirius a zostal v Kančom konci, robil svojmu priateľovi spoločnosť, keď bol vo svojej vlčej podobe, hoci v skutočnosti býval Lupin v tom období dosť poslušný vďaka odbornosti jeho rodičov vo varení vlkolačieho elixíru. Harry si spomenul, ako mu raz dovolili pohladiť jemnú vlčiu kožušinu. Červené oči znepokojovali, ale stále to dajako boli Remusove oči a on vedel, že mu elixír zabráni, aby mu ublížil. Sirius vtedy spal vedľa neho vo svojej psej podobe. To vtedy si niečo začali Sirius a moja matka? premýšľal Harry. Po tom, čo sa k nám Lupin nasťahoval a predtým, než ho odviedli aurori?

Striasol sa. Musím si spomenúť na veci z tohto života. To je aktuálny problém. Neskôr môžem uvažovať o spracovaní spomienok zo života druhého....

Usmial sa na svojho učiteľa. Lupin ho poťapkal po pleci.

"Videl som ťa po raňajkách odísť s riaditeľom a mám práve teraz voľnú hodinu, takže miesto toho, aby som sa ponevieral po zborovni, napadlo mi, že sa radšej spýtam, prečo s tebou hovoril. Povedal mi, že si tu dole a že by sa ti asi zišla spoločnosť. Čo sa deje, Harry?"

Harry sa zaksichtil, nevedel, či Dumbledore chce, aby celý svet vedel, čo urobil s časovými líniami.

"Mám... mám problémy so spomienkami. So spomienkami na posledných osem mesiacov. Ale madam Pomfreyová mi dala akýsi elixír a mám pocit, že začína zaberať. Už som si spomenul na niečo zo septembra..."

"Chápem. Prečo myslíš, že sa to stalo? Kliatba? Zakliatie? A ak áno, od koho?"

Harry zaváhal. "Nie, nie je to kliatba alebo zakliatie. Myslím... myslím, že to má niečo spoločné s insomniou, ktorou som trpel minulé leto." To bola čiastočne pravda. Bol si istý, že by nemal zhoršený úsudok a nebol by s Voldemortom to kúzlo vykonal, keby spával.

"Hmmm," zamyslel sa Lupin s bradou v ruke, keď sa posadil do kresla pri Harryho posteli.

"A včera v noci som si spomenul na niečo z konca septembra a na Štedrý deň..."

"Včera v noci? Ako dlho sa takto cítiš?"

Harry si vzdychol. "To nie je dôležité. Ho-hovoril som s Dumbledorom aj o Snapovi. O tom, čo s tým urobiť."

Lupin sa zaškeril. "Posledných osem mesiacov Sirius s Anabellou a ostatnými agentmi stopujú Petra po Veľkej Británii. Prečo si myslíš, že dokážeš niečo viac?"

"Povedal som Dumbledorovi, že by sme mali kontaktovať Červochvosta a ponúknuť ma ako výmenu za Snapa. Až na to, že by to v skutočnosti výmena nebola. Bola by to pasca."

Jeho profesor okamžite onemel, ústa dokorán.

"Čože? Si šialený, Harry? Si si istý, že máš problémy len s pamäťou?" Vlkolak vyzeral, že ho každú minútu odvezie k Svätému Mungovi.

"Áno, určite. Za-začína... začína..." Prehltol. Nedokázal na to zniesť pomyslenie. Z doby, keď mu bolo šesť, pamätal si na to, ako jeho nevlastný otec v úžase prechádzal svojimi dlhými, chudými prstami cez tmavočervené vlasy svojej ženy, keď sedela za toaletným stolíkom a česala si vlasy, ktoré jej dosahovali po pás...

 

Poslední komentáře
09.12.2011 14:50:33: Fujtajbl, už to v tej veži začínalo vyzerať na zoofíliu. smiley Siriusa neriešim, už v tom mám taký ch...
07.12.2011 23:32:47: Jo,Padfoot,Tichošlap - díky moc, fakt v tom začínam mať hokej. A to druhé je Snuffles, Čmuchal, Smrk...
07.12.2011 21:35:11: Jimmi, co si pamatuji, tak jméno Siriusovy zvěromágské podoby je Tichošlápek. Čmuchal bylo krycí jmé...
07.12.2011 16:22:04: Harry má bordel v milostných vztazích i ve vzpomínkách a mě už z toho jde taky hlava kolem. Musí to ...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace