Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 17 - 21

17. Prútik I. časť

Preklad: Aha_Lucia
Beta-read: Eggy, Elza


 Harry Potter a Čas dobrých úmyslov
(Alebo: Posledné pokušenie Harryho Pottera)
  Kapitola sedemnásta

Prútik

Ako sa Hermiona vrhla po telefóne, tak Draco skočil po Hermione.  Harry sa snažil od seba tých dvoch oddeliť a súčasne získať telefón svojou ľavou rukou. Tá sa mu ale pošmykla a telefón nezachytil. Draco neminul, odhodil svoje barle a tak mal obe ruky voľné (skackal na svojej zdravej nohe), no Hermiona už stláčala číslo ‘9’. Harry zavrčal úsilím a podarilo sa mu lakťom vyraziť telefón z jej rúk. Ten potom preletel do vaničky na farbu, v ktorej bol ešte mokrý valček. Našťastie bola vo vaničke len tenká vrstva farby.

Hermiona sa snažila po ňom znova skočiť, no Harry ju schytil okolo pása a stiahol ju na zem. Potom zavyl bolesťou, ktorá mu vystrelila do zápästia. V tej chvíli si všimol Draca váľajúceho sa na podlahe, jeho barle ležali od neho pomerne ďaleko, s rukami v rozkroku. Hermionina noha bola ešte stále v tesnej blízkosti. Jeho ústa boli otvorené v tichom výkriku, oči vyvalené zdesením. Harry sa v duchu rozhodol, že keď je Hermiona schopná urobiť čokoľvek, tak môže aj on.

Sústredil sa a snažil sa presvedčiť sám seba, že necíti bolesť vyžarujúcu z jeho nie celkom uzdraveného zápästia. Keď jeho tlapy dopadli na handry na podlahe, potriasol svojou hrivou, tak Hermiona bola tá so zdesenou tvárou. Pomaly sa k nej vliekol tou vlnitou, ležérnou levou chôdzou, zdvihol pravú prednú labu aby vyhodil telefón z vaničky na farbu. Ňufákom ho postrčil Dracovi, ktorý počul zúfalo rozprávať niekoho na druhom konci linky: „Haló! Haló! Je tam niekto? Prosím, potrebujete pomoc?”

Draco sa trochu rozpačito naklonil a povedal do telefónu: „Nie, prepáčte, ale ďakujem za opýtanie.” Stlačil tlačidlo na zavesenie hovoru s výrazom intenzívnej spokojnosti na tvári, po ktorom nasledoval výraz intenzívnej nenávisti namierenej na Hermionu. Harry sa k nej otočil. Bola stále paralyzovaná šokom a strachom, pozerala na neho a on pripustil, že toto nebolo bohvieako nápomocné a tak sa premenil späť do svojej ľudskej podoby.

Ako náhle to urobil, hmotnosť tela umiestená na jeho zápästí, ho prinútila vykríknuť. Zrútil sa na zem a lapal po dychu. Príliš neskoro si uvedomil, že pristál v rozliatej mokrej farbe, ktorá teraz zdobila jeho nohavice, tričko, pravé líce a časť jeho pravého sklíčka na okuliaroch. V skutočnosti, uvedomil si, že po zápase o telefón boli od farby všetci.. Síce Hermiona bola špinavá už predtým, ale teraz bola ešte viac. (Rovnako bola ofŕkaná farbou aj dracova barla. Harry sa s istým úsilím posadil. Neskoro si uvedomil, že si sadol do ďalšej mokrej farby (ktorá bola, koniec koncov, dôvodom pre tie handry na zemi) a zastonal.

„Hermiona, daj mi chvíľu na vysvetlenie..”

„Vysvetlenie?!” zakvičala hľadajúc svoj hlas. „Vysvetlenie, toho že si vrah na úteku? Verila som ti! Pustila som ťa do môjho domu. Môžeš si to vysvetľovať Scotland Yardu!”

„Budeš ticho, ty prekliata krava?!” zakričal na ňu Draco. „Nevieš o čom to do pekla rozprávaš, tak si zavri hubu a počúvaj!”

Harry priskočil na jej obranu z čistého reflexu: „Počúvaj, Malfoy, nemôžeš s ňou hovoriť ako-“

„Och, nechcem to počuť Harry. Tak ju poznáš z tvojho iného života. Tak bola dobrá v posteli. Je mi to fuk. Bude ticho a bude počúvať, aj keď by som jej mal strčiť päsť do úst, aby sa to podarilo.”

„Ako o tom vieš?“ zaujímal sa Harry. „Nikdy som ti to nepovedal!“ O sekundu neskôr zovrel ústa do tenkej čiarky a pozrel sa previnilo na Hermionu. Tým akoby potvrdil pravdu toho vyhlásenia.

Teraz bola rozvášnená Hermiona.

Čo?!“ zvreskla znova, otočiac sa k Harrymu. „Kedy sme spolu spali? Aký ďalší život? Povedz mi, prečo by som nemala teraz hneď utekať k oknu a kričať aby prišla polícia?“ Harry vzhliadol – okno už bolo otvorené kvôli odvetraniu výparov z farby.

Snažil sa upokojiť. „Snažíme sa zastaviť vojnu,“ vysvetlil a dúfal, že jeho hlas jej znel oveľa  rozumnejšie a zmysluplnejšie, než jemu. „Draco nič z toho, čo povedal nemyslel vážne. Chcel ťa len naštvať...“

 „Neospravedlňuj ma-“ začal Draco, no Hermiona ho prerušila.

„Tak to sa mu vážne podarilo!“ vykríkla. Začala vstávať a odťahovala sa. „A čo tá časť vrah na úteku?“

„No.. technicky som bol poslaný do čarodejníckeho väzenia pre náhodné zabitie mojej matky. Snažila sa vrhnúť smrtiacu kliatbu na Rona Weasleyho-“

„Vysoký, ryšavý chlapec? Bol to hlupák, ale keby si každý hlupák zaslúžil za to zomrieť, svetová populácia by mala asi desať ľudí. A to by som nepočítala seba.“

„Áno, no, prečo sa ho snažila zabiť je ešte dlhší príbeh, ktorý teraz nebudem rozoberať. Každopádne som ju zastavil odzbrojením. Keď letela dozadu..“ Musel sa zastaviť. Náhle sa cítil, ako sa mu stiahlo hrdlo a nemohol prehltnúť. „Vieš, boli sme v jaskyni,“ vysvetľoval jej s istými ťažkosťami. „A jej hlava... udrela sa o výbežok skaly...“ Nemohol pokračovať a otočil sa od nej aby nemohla vidieť jeho tvár. Cítil ako mäkne. Prišla k nemu a dala ruku na jeho. „Je.. Je mi to ľúto. Nevideli to ako sebaobranu?“

 „Harryho kúzlo zapríčinilo jej smrť,” povedal Draco, jeho hlas znel tvrdo. „To je jediná vec, ktorá ich zaujíma. Dali mu síce len päť rokov, no bol usvedčený.”

 Harry sa upokojil a otočil sa k nej tvárou. „Kým som bol vo väzení, učiteľ v škole, ktorý bol jeden z Voldemortových nasledovníkov, zabil moju sestru a moju priateľku. Zničil myseľ môjmu malému bratovi. Má dvanásť.  Je duševne chorý a zavretý v čarodejníckej nemocnici. Môj nevlastný otec a Ronov brat Charlie – stretla si ho, nie? Na koncerte? – sú obaja profesori a teraz im ide o život. Pred týždňom sme cítili, že sa aktivovalo naše Znamenie zla..”

Harry si vyhrnul rukáv, aby to mohla vidieť. „..čo znamenalo, že Voldemort zvolával svojich nasledovníkov. Zverboval nás, pretože mu nás naši rodičia prisľúbili, keď sme boli ešte deti, no pracovali sme ako špióni. To preto sa moja mama pokúsila zabiť Rona. Bolo mi prikázané ho zabiť a ja som to neurobil, tak uniesli môjho brata – aby ma tak ‘presvedčili’ – a potom zomrel. Moja mama sa bála o  môjho ďalšieho brata a sestru. Keby som neurobil to, čo mi prikázali... A je tu tiež Kúzlo poslušnosti, s ktorým je potrebné počítať...”

„Kúzlo poslušnosti?” povedali naraz Draco a Hermiona. Harry zvraštil obočie a pozrel sa na Draca.

„Nebol si v jaskyni keď mi o tom mama hovorila?” Draco pokrútil nechápavo hlavou.

 „Ach, to je pravda – utekal si pre pomoc.” Harry sa na chvíľu zamyslel, mal by o tom Dracovi povedať. Musí mať tiež na sebe kúzlo. „Je to kúzlo Voldemorta, ktoré na mňa použil, keď som bol dieťa – zrejme ho použil aj na teba, Draco. Kiežby som si spomenul a povedal ti o tom. Čokoľvek, čo nám on prikáže – priamy príkaz – ak to odmietneme urobiť, padneme mŕtvi. A ak budeme súhlasiť – urobíme čokoľvek, aby sme príkaz splnili. To je ďalší dôvod, prečo sa mamka pokúsila zabiť Rona namiesto mňa. Dostal som rozkaz z druhej ruky. Bála sa, že ak by mi to prikázal sám – ak by to bol priamy príkaz – odmietol by som a zomrel. Takže sa snažila zabrániť mojej smrti. Ak by mi Voldemort prikázal zabiť niekoho, kto by bol už mŕtvy, nebolo by možné to  urobiť, takže by sa mi nič nestalo, či by som príkaz prijal, či odmietol.”

„Nežartoval si, keď si povedal, že to je dlhý príbeh. Ty si však povedal, že o tom nebudeš hovoriť...”

„Prepáč. Ja –“

 „Do pekla!” vykríkol náhle Draco, akoby sa práve prebudil. „Kúzlo poslušnosti! To preto bol môj otec taký roztrasený, keď za nami prišiel a dal nám rozkazy, aby sme zabili Ginny a Rona -“

„Mal si zabiť Ginny?” zdesene povedala Hermiona.

„Oh, Draco ju nezabil,” povedal rýchlo Harry. Zrazu mal pocit, že nemôže rozprávať skrz obrovskú hrču  v krku. „Pamätáš, povedal som, že to bol učiteľ..”

Hermiona si položila ruku na hruď, sadla si na pohádzané handry na zemi a krútila hlavou. „Bola tak milá. A ja som bola taká rada, že bola v poriadku po tom, čo ju zrazilo auto.. A tvoju sestru tiež? Bola veľmi pekná a po koncerte bola tak zaujatá mojím čelom. Chcela, aby som jej predviedla nejaké techniky...”

„Zabili ich, kým som bol vo väzení. Moja sestra bola zároveň Dracova priateľka. V tom okamihu, keď som dostal list, tak som sa rozhodol utiecť z väzenia a čoskoro som to aj urobil. Odvtedy som na úteku. Musíme ísť do Doveru pre... niečo. A potom musíme do Walesu. Vo Walese musíme urobiť niečo – niečo, čo dúfajme ukončí túto vojnu. Keď Voldemort zvolal minulý piatok večer svojich ľudí, myslím, že to buď bolo kvôli zefektívneniu vojny, ktorú rozhýbal  jeho vnuk, alebo aby pritvrdil pátranie po mne  .  Nehľadajú ma len aurori, ale aj temní čarodejníci. Bol by som viac v bezpečí, keby som ostal v Azkabane...”

 „V čom?”

„Tak sa volá čarodejnícke väzenie. Ale teraz, keď sme zistili, že celá vojna je kvôli Voldemortovi-“

„Ale – ale ako ti môžem veriť? V poriadku – povedzme, že chcem. Mám veriť len tvojmu slovu? Máš aj nejaký dôkaz, ktorým to môžeš potvrdiť? A ako vlastne môžeš zastaviť túto vojnu?”

Draco na neho pozrel. „Povedz jej o zmene času, Harry. Vieš, že to chceš.”

„Nie,” zamračil sa na Draca a cítil, že je veľmi blízko k tomu, aby ho znovu volal ,Malfoy’. „Je tu niečo lepšie. Svojím spôsobom, musíš veriť môjmu slovu. Ale možno radšej by si uverila slovám Alicie Spinnetovej a Ruth Peltovej? Nečudovala si sa, prečo si Alicia chcela požičať Sebastiana?”

„Ktorý sa ešte stále nevrátil. Jedna perfektná dobrá sova, preč.”

„Vráti sa. Nemaj starosti. Daj mi telefón, Draco.” Natiahol ruku a Draco, ktorý na okamih zaváhal, mu podal lepkavé slúchadlo. Harry ho podal Hermione.

 „Tu máš telefón. Zavolaj Alicii alebo Ruth, alebo aj obom a spýtaj sa ich, či by si nám mala veriť. Boli sme obaja v horúčkach – hlavne Draco - keď sme dorazili do Manchestru a Ruth nám priniesla prababkinu kuraciu polievku. Potom sme išli na sederovú večeru *  do jej domu. A kúpila nám lístky na vlak. Zranili sme sa, keď sme boli blízko k Alicii – mierili sme tam tak či tak a takmer sa nám to podarilo. Nechala nás u nej týždeň odpočívať a priviezla nás dnes sem. Potrebujeme sa len prepracovať do Doveru, potom naspäť sem, následne do Walesu. To je všetko. Dostali sme sa tak ďaleko a teraz sme tak blízko... nemôžeš nám ešte trochu pomôcť? Uisťujem ťa, že sme úplne neškodní.”

Smutne na neho pozrela a trela si bok. Harry si uvedomil, že musela spadnúť bolestivo. „Nepovedala by som, že ste úplne neškodní. Myslím tým... premenil si sa na leva... “

„Vlastne, na zlatého gryfa. Neroztiahol som krídla, takže si to nemala odkiaľ vedieť.”

„Krídla?”

 „Áno. A neskutočne to bolí, keď chcem preniesť váhu na moju pravú labu – ehm, ruku. Ale budem musieť, pretože keď budeme v Doveri, musím sa preletieť ponad krajinu a nájsť to, čo hľadám... “

„Čo?”

Vzdychol si. „Proste im zavolaj.“

Stisla pery do tenkej čiary. „Ja neviem. Ako môžem vedieť, že ste ich nezakliali tak , aby o vás hovorili pekné veci?“

„Pretože to by k nám priviedlo ministerstvo mágie. Videla si, ako rýchlo sa ukázal Lockhart s Angelinou Johnsonovou v Britskej knižnici, keď som sa ťa snažil presvedčiť, že si čarodejnica. Vieš čo dokážu spraviť. Rovnako sme museli opustiť park, kde sme sa utáborili, pretože sme sa spravili jeden drobný prejav mágie a oni po nej išli... Vyhýbali sme sa mágii, aby sme na seba nepútali pozornosť.“ Harry nespomenul, že to bol vlastne Draco, ktorý na neho použil odzbrojujúce zaklínadlo. Draco vyzeral rozpačito. Ocenil opustenie tejto témy.

„Ako voláš premenenie sa na leva, ak nie mágia?“

 „Zlatý gryf. Je to premena animága. Nezobrazuje sa na čarodejníckych detektoroch. Rovnako ani používanie magických predmetov, ako je náš stan, papierové vrecko, karafa na čaj a neviditeľný plášť.“

Teraz vyzerala, akoby potláčala smiech. „Máte čarovné papierové vrecko?“

„Nekonečne zásobené jedlom. Tak sme sa stravovali.“

Vyzerala zaujato a prekvapene. „Och. To je výhodné. No... tak teda dobre.“

Harry prudko vydýchol. „Takže to urobíš?“

„Áno. Zavolám Alicii a Ruth, to áno. Och, to neznamená, že vám nechcem veriť, ale ak by sa to nakoniec ukázalo ako najhlúpejší ťah na svete, nenávidela by som pomyslenie na to, že som premárnila ideálnu príležitosť zistiť to.“

Energicky vytočila číslo na telefóne a pridržala si slúchadlo pri uchu. Harry mohol počuť zvonenie na druhom konci a ako známy hlas hovorí: „Ahoj, tu je Alicia. Som práve príšerne zaneprázdnená a nie je možné, aby som zobrala telefón, takže sa obávam, že sa budete musieť uspokojiť s jednostrannou konverzáciou, ktorú tento stroj ponúka. Hovorte pomaly a zrozumiteľne, a povedzte mi, ako vás mám kontaktovať a ja sa o to môžem pokúsiť. Nezabudnite, že musíte počkať na signál. Teraz hovorte.“

Harry počul dlhé pípnutie a kým ten zvuk znel, pomyslel si, že musí očakávať telefonáty len od možných známostí .

„Tu je Hermiona Grangerová. Mohla si mi povedať, že Har-“

Odrazu jej Harry položil ruku na ústa. „Nehovor naše mená!“ zasyčal. „Čo ak by nás niekto sledoval k Alicii, vnikol jej do bytu a počúval jej správy?“ Hermiona prikývla a on jej odkryl ústa. Len teraz ho napadlo zamumlať „Prepáč.“ Pokračovala v rozprávaní do prístroja.

„Ako som povedala, mohla si mi spomenúť, že ku mne posielaš, eh, ,návštevníkov’ , keď si mi začiatkom týždňa volala. Prosím, zavolaj mi späť ako náhle dostaneš túto správu.“ Zložila a pozrela sa na Harryho. „Keď zavolám Ruth, bude tiež príhodne preč?“

Harry vzhliadol na hodiny, ktoré ležali na zakrytom stole. „Zrejme bude ešte v škole. A Alicia – neviem, čo som si myslel. Samozrejme, že si ju nemohla zastihnúť. Práve nás vysadila pred budovou, potom išla za nejakými kamarátmi do Národnej Galérie. Nemôžem uveriť aký som bol hlúpy, keď som ti navrhol aby si jej zavolala...“

Hermiona sa smutne usmiala. „V poriadku. Budem vám veriť, dokým sa mi ich podarí skontaktovať. A dúfajme, že aj potom, ale to už neskôr. Neurobte nič, aby som svoje rozhodnutie oľutovala.“

Harry vážne prikývol. „Dobre. Teraz o tej pomoci. Ani jeden z nás pravdepodobne nevylezie na rebrík, ale  ja mám jednu ruku v poriadku a Draco dve. Ak by sme dostali predtým trochu obedu, nevidím dôvod, prečo by sme ti nepomohli s maľovaním.“

Neisto na nich pozrela, potom pokrčila ramenami a povedala: „No, beztak ste už od farby, takže škoda sa už stala. Poďme sa pozrieť, čo je v chladničke. Možno by ste mi mohli ukázať vaše čarovné vrecko.“

Ale predtým, ako sa mohli pohnúť čo i len o palec, ozval sa bzučiak od dverí.

„Čo je to?“ opýtal sa ostro Harry, nervy mal bolestivo napnuté. Hermiona pokrčila ramenami a išla ku dverám. Stlačila tlačidlo na malej smotanovo sfarbenej škatuľke s mriežkou, ktorá bola namontovaná na stene vo výške hlavy.

„Áno?“ povedala do mriežky.

 „Polícia, madam. Z tohto miesta bola volaná 999. Je všetko v poriadku?“ Znelo to ako žena.

Dala prst preč z tlačidla a zanadávala: „Do čerta! Zabudla som- “ Potom stlačila tlačidlo znova a povedala: „Áno. Všetko je v poriadku. Každopádne ďakujem. Bola to nehoda.“ Jej hlas zakolísal len nepatrne a praskajúci hlas na druhom konci povedal: „Obávam sa, že vás musím požiadať, aby som to mohla sama posúdiť.“

Hermiona si povzdychla. „Pravdaže,“ povedala do prístroja. Posunula prst na modré tlačidlo vedľa toho a stlačila ho. Keď to urobila, bolo počuť iné hlasné bzučanie. Harry ho mohol počuť aj cez otvorené okno s výhľadom na ulicu. Nasledoval zvuk otvárania vonkajších dverí. Schmatol neviditeľný plášť a prehodil ho cez seba.

Draco sa otočil a hľadal ho. „Harry! Kde si? Do pekla! Tiež sa musím schovať!“

 „Nie, nemusíš. Tvoja tvár nebola vo všetkých muklovských správach! Len to vyrieš s policajtom, dobre?“ Draco išiel do kuchyne a Harry mu chcel povedať, aby pomohol Hermione, ale nechcel aby jeho hlas počuli policajti na chodbe, tak si zahryzol do jazyka. O chvíľku neskôr sa ozvalo klopanie na dvere. Hermiona sa slabo usmiala smerom k Harrymu, potom sa otočila a otvorila dvere. Jednalo sa o pomerne mladú ženu, nemala viac ako dvadsať päť rokov, vysoká a štíhla s mierne pobledlým výzorom v tvári a veľmi podozrivým pohľadom v očiach. Zložila si klobúk a podržala ho pod pazuchou a odhalila tak tmavé vlasy ostrihané veľmi krátko. Jej modrá uniforma vyzerala tvrdá a prakticky praskala naškrobením.

„Vy tu žijete?“ rázne sa spýtala Hermiony, keď vyťahovala malý blok a ceruzku.

Hermiona bola primerane úslužná: „Áno, madam.“

Pozrela na ňu od zápisníka. „Meno?“

 „Hermiona Grangerová.“ Policajtka nedala na sebe vedieť, že zaregistrovala jej meno. „Máte nejaký doklad, ktorým by ste sa mohli identifikovať?“

Hermiona išla ku kabelke, ktorú mala na stole v chodbe vedúcej do obývacej izby a vytiahla niečo, čo vyzeralo na pas a ukázala ho policajtke. Tá prikývla a pozorne ho čítala, potom sa pozrela tam a späť medzi fotkou a Hermioninou tvárou. Následne sa začala obzerať a prechádzať chodbou a náhodne vošla do obývacej izby, kde si všimla handry na zemi, rebrík a farbu.

„Kde sú vaši rodičia?“

„V práci,“ povedala, očividne nemala záujem vysvetľovať jej svoju životnú situáciu. „Sú zubári.“ Technicky vzaté, hovorila pravdu. Pravdepodobne boli v práci – v Greenwich.

„Takže už máte ukončenú školu?“

Hermiona zaváhala. „Dočasne. Čoskoro sa tam vraciam.“ Podľa toho, čo Harry vedel, tak toto bola lož.  Hermiona sa možno bála, že keby policajtka zistila,  že Hermiona maľuje byt, lebo chce opustiť krajinu, tak by kontaktovala orgány. Mladá žena pokračovala v prechádzaní po byte. Harry sa jej musel niekoľkokrát uhnúť z cesty. Pokúšal sa kráčať, čo najpomalšie a najtichšie ako mohol. Dúfal, že sa čo najskôr prestane prechádzať.

„Takže,“ povedala, akoby vedela, že je len dva metre od utečeného trestanca. „Maľujete, čo?“

Draco sa vynoril z kuchyne bez svojich bariel, skackajúc na zdravej nohe. Skončil za Hermionou, obtočil jej ruky okolo pásu a vtisol jej mľaskavú pusu na tvár.

„Obávam sa, že jé to všetko mojá viná, stražníčka,“ povedal Draco zvláštnym hraným švédskym prízvukom. Rukami objímal  Hermionu, ktorá vyzerala šokovane. „Já sem ju vyrúšoval, kdy óna chcéla poúžiť teléfon a jéj sa vyšmýkol a pádol do nejákej fárby a ják ho lovíla, tak zréjme stlačíla tie devínky...“

Hermiona sa nemohla pohnúť, Draco ju pevne stískal. Harry si pomyslel, že ju drží kvôli vlastnej podpore, keďže nemá barle. Hermiona kývla na špinavý telefón na stole, ktorý policajtka skúmala bez toho, aby sa ho dotkla.  Narovnala sa, prikývla a vložila si zápisník naspäť do vrecka.

 „Dobre teda. Snažte sa byť viac opatrní. Umiestnite telefón na bezpečnejšie miesto, kým maľujete, rozumiete?“

Draco začal posúvať pery tam a späť po boku Hermioninho krku, jemne ju hryzol do ušného lalôčika. Hermiona mala v tvári neprítomný výraz. Oči mala čiastočne zatvorené. Jedna Dracova ruka spočívala tesne pod jej prsiami, druhou rukou, ktorú mal položenú na jej bruchu, ju potiahol bližšie k sebe. Jej dych sa nezdal byť celkom v norme. Policajtka si hlasno odkašlala a Hermiona odskočila od Draca. Policajtke mykalo kútikmi úst.

„No, práve som mohla vidieť, ako ste ju pravdepodobne ,rozptýlili´. Stačí dbať na to, aby ste nevytočili 999, keď budete znova ,rozptýlení´.”

Hermiona sa zúrivo červenala. „Áno, madam,” zamrmlala a pohla sa k vchodovým dverám do bytu. Zrazu sa však policajtka otočila na podpätku a postavila sa tvárou v tvár Dracovi.

„Ako sa voláte? A odkiaľ ste?”

Draco na moment spanikáril, potom sa mu červeno zalesklo v očiach.

„Lars Bergen. Som zo Švédska,” povedal  ihneď.

Usmiala sa. „Och, myslela som, že ste Švéd! Môžete si to vypočuť?“ A ona spustila niečo, čo s určitosťou nebola angličtina. Trvalo to už niekoľko minút. Draco stále pozorne počúval a Harry začínal rozmýšľať, ako sa dopekla chce z tohto dostať?!

Ale keď skončila, usmievala sa a zrejme bola na seba hrdá, on sa na ňu usmial: „To bólo užásne! Velíce dóbre, velíce dóbre! Musíte cvíčiť ďálej!“

Začervenala sa a vyzerala hanblivo. „Dopisujem si s priateľom zo Štokholmu a chystám sa ho navštíviť.“

„No téda!“ povedal. „Níkto nebúde védieť, že sté tam nežíla cély žívot!“ Položil jej ruku na chrbát a viedol ju ku dverám, len trochu kríval.

„Myslíte?“ povedala bez dychu.

„Jednóznačne! Nemáli by ste čákať dĺhšie, máli bý ste ísť čo nájskôr.“

Jasné, pomyslel si Harry. Najlepšie práve teraz.

Vyzerala celkom šťastná. „Áno. Áno, pôjdem! Ďakujem! Teda - tahck soh muck-eh.“

„Och, nemáte záčo, nemáte záčo! A ďakújem vám, že sté sa ó nas tak staráli.“

„Vaw-SHOH-good,“ povedala úprimne. Draco jej prikývol.

„Vaw-SHOH-good,“ súhlasil, zjavne nemal potuchy o tom, čo povedala. Usmiala sa a prikývla ešte viac a siahla po kľučke. Ako náhle bola na chodbe a dvere bytu boli bezpečne zavreté a zamknuté, Hermiona sa zviezla popri stene do kuchyne, spokojná, že utrpenie skončilo. Draco k nej kríval od dverí.

„Takže,“ povedal jej jemne. „Zdalo sa ti to... rozptyľujúce, hm?“

Neodpovedala mu, ale zdalo sa, že od neho nemôže odtrhnúť oči. Položil ruky na jej tváre. Podoprel sa tak a pritiahol ju k sebe. Potiahol jej tvár ešte bližšie k svojej. „Dalo by sa povedať, že ti to páčilo...“ vydýchol predtým, ako sa zohol, aby znova priložil pery na jej krk. Pohodila hlavou a z krku sa jej dral prerývaný zvuk. Posunul pery k jej. Tie sa otvorili. Začal kĺzať rukou dole jej telom, druhú ovinul okolo jej pásu. Ako bozk pokračoval a Hermiona začala ticho stonať. Harry si znechutene strhol neviditeľný plášť.

„Len preto, že keď mám plášť a som neviditeľný , neznamená to, že tu nie som!“ povedal, neschopný udržať podráždenie mimo jeho hlasu. Hermiona vyskočila a odstrčila od seba Draca, očividne zabudla, že tu nie sú sami. Harry si pomyslel, že Draco mal znova divné oči. Jeho výraz tváre bol zároveň povedomý a zároveň sa vôbec nepodobal na jeho najlepšieho priateľa. Mal pocit, ako keby nosil výraz požičaný od niekoho iného, od niekoho, o kom Harry vedel, že ho už stretol. Okolo úst mal krutosť a niečo v  očiach, čo hovorilo beriem si, čo chcem. Harry sa zachvel a snažil sa vrátiť nejakú normálnosť do tejto situácie. Pripomenul im, že sa chystali obedovať. Odrazu sa zdalo, ako keby z Draca niečo vyšlo, okamžite vyzeral uvoľnene a spustil, že aký je hladný a má chuť na niečo, čo nepochádza z magického papierového vrecka.

Jedla bolo v chladničke dosť na to, aby sa všetci traja najedli (zvyšky indického a gréckeho jedla). Potom, ako sa najedli  v malej, elegantnej kuchyni s nerezovým vybavením (tu už boli steny vymaľované na bielo), sa pustili do práce. Popoludnie strávili maľovaním. Harry sa rozhodol si znovu skrátiť svoje vlasy a bradu. V byte bolo naozaj horúco. Hermiona sa zdala týmto procesom nadšená, rovnako ako Ruth. Všimol si, že po zvyšok dňa sa Hermiona s Dracom obchádzali širokým oblúkom.

Potom, ako sa začalo stmievať, Hermiona sa znova pokúsila zavolať Alicii a Ruth. Tentoraz úspešne. Keď s oboma dohovorila, pozrela na Harryho a Draca.

„Prešli ste. Ruth chcela vedieť, či sa dobre stravujete a Alicia mi povedala, že ste sa vystriedali v spaní v jej posteli a vraj ste boli obaja perfektní gentlemani,“ uškrnula sa. „Samozrejme to záleží od definície tejto frázy. Niečo také by mohlo naozaj pošramotiť dievčenské ego...“

Harry hodil grimasu. „No tak. Obaja sme stratili priateľky. Po niečom takom proste nebudeš – veď vieš čo. Rozhodne nie po mesiaci.“ Harryho zaujímalo, či táto poznámka vznikla s ohľadom na pozornosť, ktorú pred časom venoval Draco jej krku.

Usmiala sa a potom nad ním zamľaskla. „A ja som si myslela, že by si sa mohol ukázať ako ten, so zmyslom pre humor.“ Draco sa na ňu zamračil a ona mu odpovedala, ako keby sa zhovárala so psom, ktorý jej pomočil koberec. „Nepozerajte sa tak na mňa! Samozrejme, druhé vysvetlenie je, že ste pár, ale potom by som predpokladala, že by ste ju nechali spať na gauči a vzali si posteľ pre seba...“

„My nie sme pár,“ zavrčal Draco, čo donútilo Hermionu nahlas sa zasmiať. Zjavne sa vyžívala v podpichovaní ho.

„Mal by si vidieť svoju tvár..“

Upratali aby sa mohli navečerať. Hermiona navrhla, aby sa išli najesť niekam von, no Harry jej vysvetlil, že má len šestnásť libier. Nezdalo sa, že by chcela platiť za všetkých troch, takže jedli jedlo z papierového vrecka. Považovala ho za zvláštne a zaujímavé, akoby sa už dlho tešila na jedlo z bufetu. Po večeri ešte trochu maľovali. Ale už po deviatej hodine mali Draco a Harry, ťažkosti udržať oči otvorené. Hermiona si z nich kvôli tomu uťahovala.

„Plánujete zachrániť svet, ale nedokážete zostať hore po večierke  pre osem ročných...“

„Odpáľ,“ odsekol jej automaticky Draco. Akoby zabudol, že počas  dňa zaútočil svojimi ústami na Hermionin krk. Harry sa na neho zagánil. „Eh, prepáč. Myslím – máme toho za posledných pár hodín dosť. Myslím tým také veci ako to, že sme cestovali v noci.“

Prikývla. „Jasné. Máte zničený denný režim. Len som si robila srandu. Nemáte zmysel pre humor.“

Draco sa vzpriamil. „Ja mám vycibrený zmysel pre humor, ďakujem veľmi pekne. Mala by si počuť niektoré urážky, ktorými som počastoval Rona Weasleyho po minulé roky.“

Zasmiala sa. „To znie ako zábava-“ začala, no Harry ju prerušil.

„Možno inokedy. Nemôžeme si jednoducho pripraviť veci na spanie?“

Hermiona pokrčila ramenami. „Tu nie je veľmi na čo pripravovať. Ja budem spať vo svojej izbe a vy dvaja sa rozhodnite, kto si vezme Editinu izbu a kto hosťovskú izbu.“

„Máte tri spálne?“

 „No, mohli sme si vybrať, na čo použijeme naše spoločné peniaze – buď si kúpime slušný byt, alebo slušné auto. Takže máme mizerné auto, o ktoré sa delíme – vodičák som si spravila len minulý október – a pekný byt. Mávame veľa hostí. Po väčšinou hosťujúcich hudobníkov. Predpokladám, že keby sme si kúpili veľmi pekné auto, museli by sme návštevníkov poslať spať do neho, ale pochybujem, že by niekedy prišli znova. Nikto sa nestará o to, či muzikant príde v škatuli na kolieskach, pokiaľ on, či ona príde. Technicky je to štvorizbový byt. Štvrtá miestnosť je skúšobňa. Nainštalovali sme nejaké akustické obklady na steny a strop, ktoré budeme musieť teraz strhnúť. Môžeme sa na to vrhnúť zajtra. Je úžasné mať tu nejakú pomoc...“

Zrazu však Draco hlasno zachrápal. Hermiona sa naježila. „Ten má nervy-!“

„Hermiona – obaja sme zničení. Nechaj ho oddychovať. No tak, pomôž mi ho zobudiť, aby mohol dokrívať do postele...“

Harry si vzal hosťovskú izbu a dal Dracovi nejaké z vecí, ktoré im dala Alicia, aby sa boli schopní prezliecť pred ďalšou časťou svojej cesty.  Bolo neuveriteľne pohodlné ležať v naozajstnej posteli len sám. Harrymu sa ráno nechcelo vstávať. O ôsmej mu ale Hermiona skákala po posteli. Oblečené mala iné šortky ako včera, ktoré boli tiež pofŕkané farbou a červené tričko bez rukávov. Nasadil si okuliare a zaostril na ňu. Teraz ju videl jasne a zrazu mu došlo, čo sa mu pri pohľade na jej bledé ramená zdalo divné.

„Čo sa stalo s tvojimi tetovaniami?“



* = poznámka prekladateľa: pesach seder = predvečer pesachu; je to 15ty deň mesiaca nisan; je to jeden z troch hlavných sviatkov viažucich sa na historické a poľnohospodárske súvislosti; ďalšími dvoma sú Šavut a Sukot. Pesachový seder je napísaný v knihe, ktorá sa volá Haggada a vysvetľuje odchod z Egypta a praktiky dodržiavané na tento sviatok. Pesachový príbeh z tejto knihy sa číta počas sederovej večere. Na stole je 6 misiek s jedlom a konzumácia jedla, ako aj všetky činnosti počas večere, sa riadia presnými pravidlami popísanými v Haggade. Pesach a slávnostná sederová večera sú neopomenuteľnou príležitosťou stretnúť sa, pripomenúť si zázraky, ktoré Hospodin vykonal na záchranu židovského národa a otvoriť nový náboženský rok, ktorý sa zažína prvého nisana.

Poslední komentáře
27.10.2011 20:13:52: Konečne prečítané, díky moc za preklad.
10.07.2011 16:31:41: ...když nepřehánět, tak nepřehánět. Další díl máte pro jistotu rovnou z překladatelčiny dílny - tj. ...
07.07.2011 15:58:36: Nenaučí. To musíš mať v krvi alebo kvalitný softvér, ktorý to niekam odzálohuje sám. Mňa to vždy nap...
05.07.2011 09:49:57: Aspoň se (snad) naučí zálohovat. Elzo, ať se daří.
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace