Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 9 - 12

9. Kapitola Dedič 1/3

Preklad: JSark

Beta-read: Tarja.


Harry Potter a Čas dobrých úmyslů
(neboli Poslední pokušení Harryho Pottera)

Kapitola deviata-  Dedič 1/3


Harry sa cítil ako kus idiota; jeho priateľka kľačala na posteli vedľa neho, polonahá (ešte stále v nohavičkách) a on sa pokúšal prehovoriť, ale nedokázal nájsť reč...

„Ja... ja...“

„Harry,“ vydýchla, znovu sa nad neho naklonila; obtrela sa perami o jeho, dráždila jeho čeľusť, potom ucho... Pohladil jej hladké nahé ramená, posúval ruky dolu jej chrbtom; pohla sa na ňom nižšie, aby ho pobozkala na krk a on zalapal po dychu s nádherným pocitom keď sa ich hrude stretli, koža na kožu. Vydýchla horúci vzduch na jeho krk. Potom náhle, bez varovania vykríkla a zrútila sa na neho.

„Ginny!“ vykríkol, snažiac sa posadiť. Pozrela na neho a on jej odhrnul vlasy z tváre. „Si v poriadku?“

Prikývla, hryzúc si peru, ale slza stekajúca dole jej lícom ju prezradila.

„Klamárka,“ povedal jej potichu. „Bolí ťa to. Nemali by sme to robiť; ani jeden z nás nie je ešte celkom zdravý. Viem, že je to lákavé, keď budeme tráviť noc v tej istej miestnosti, ale obaja sme tu z nejakého dôvodu. A tým nie je toto.“

Dokonca aj jeho vlastným ušiam znel trápne, ako dospelý. Ginny na neho vzhliadla. „Malo cenu skúsiť to,“ povedala potichu.

Potriasol hlavou. „Nie nemalo. Potrebuješ ešte odpočívať a získať späť silu. A v každom prípade... neuvedomil som si, že ty, uhm, sa cítiš viac pripravená na, eh, fyzický vzťah. Myslel som, že by si chcela počkať, kým budeš staršia.“

Posadila sa vedľa neho, znova si kľakla, z pohľadu na ňu sa mu skrátil dych. „Kedy som ti to vôbec povedala?“ Na chvíľu sa zamyslel a uvedomil si, že nie; myslel na Ginny v starom živote, ako ju vyzlieka Draco Malfoy. „Harry,“ jej hlas zmäkol, „nikdy som ti nepovedala.. Chcela som, v listoch toto leto...“

„Čo?“ z nejakého dôvodu obaja šepkali.

„No... nikdy som naozaj nepochopila, prečo si ma sledoval. Myslela som, že si bol dosť...“

„Čo?“ zopakoval, neistý, či chce počuť odpoveď.

„...rozkošný.“ Dívala sa na neho ostýchavo. „Ale nemohla som to pripustiť pred Annikou a Zoey. Želala som si, by si ma pozval von alebo niečo také; namiesto toho si len pokračoval v prenasledovaní, a potom keď som prehrala tú stávku... Skutočne som sa desila bozkávania sa s tebou. Uhm, trochu som o tebe snívala, čo bolo vlastne trochu nevhodné... A predstierala som pred Annikou a Zoey, že som to nechcela urobiť, a tým som tak strašne zranila tvoje city...“

„Ty... ty si o mne snívala? O svojom prenasledovateľovi?“

Znovu priblížila ústa k jeho. „Nemáš predstavu, ako veľmi...“

Tisol ju k sebe, všetky myšlienky na to, aby ju poslal preč, sa rýchlo vyparili. Zovrel v rukách jej tvár, čo ju prinútilo zdvihnúť hlavu a poskytnúť jej roztomilé hrdlo jeho perám. Začala dýchať chrapľavo; mal pocit, akoby jeho srdce od neho utekalo, tlkot naplnil jeho uši keď dal ruky...

„Aaach!“ vykríkla, ale neznelo to dobre. Znova mala bolesti, kľakla si späť, objímajúc si hruď, pot jej vyrazil na tvári. Potichu sa preklínal za to, že sa ňou nechal znovu uniesť, ale bolo tak ťažké zdržať sa...

„Ginny,“ povedal, kárajúc seba rovnako ako ju. „Napriek ehm, zábave, ktorú mi poskytuješ, naozaj sa potrebuješ vrátiť späť. Ešte stále potrebuješ odpočívať.“

Tento krát prikývla na súhlas, v tvári nahnevaný a frustrovaný výraz, ako si utrela slzy, ktoré jej tiekli z očí, keď sa znova natiahla.

„Budeme sa rozprávať,“ povedal upokojujúcim tónom. „Cez ošetrovňu. Jamie a ja sme to zvykli robiť, keď sme boli malí; chodila do mojej izby, keď mala nočné mory. A keď som začal na Rokforte, s Dracom sme prediskutovali veľkú časť noci. Nott a Zabini spia ako zabití, nestarajú sa. Minulý rok sme to prestali robiť...“ Harry sa odmlčal, pokúšajúc sa spomenúť si, prečo sa s najlepším priateľom už viac dlho do noci nerozprávali. Och, správne; Draco často v noci preťahoval dievčatá... Harry sa mysľou vrátil späť k myšlienke predtým, než tiež zistil, že je ťažké vykázať Ginny do jej vlastnej postele. „Už chvíľu som to s nikým nerobil,“ dodal. „Je to fajn; len hovoriť o ničom a o všetkom, ležiac v tme..“

„Ja... ja som to nikdy nerobila. Než som prišla na Rokfort, nikdy som s nikým nezdieľala izbu. Šesť bratov; veď vieš. A Annika a Zoey sa pred spaním nerozprávajú. Možno keby som mala sestru... Och, Harry! Myslíš, že Maggie by prišla na návštevu k nám domov? Na prázdniny? Mohla by zostať v izbe so mnou, mohli by sme sa rozprávať celú noc a navzájom sa spoznať.“

„To je možné. Ale vieš; už je dospelá a vydatá. Možno bude chcieť zostať v izbe s manželom.“

Tvár sa jej znova zachmúrila. „Ach. Správne.“ Jej hlas zmäkol. „Myslím, že sa budeme musieť porozprávať inokedy.“

Povzdychla si a opatrne sa postavila, aby sa znova obliekla; Harry videl, ako jej telom šklblo, keď sa o to pokúšala. Prinútil sa nič nepovedať, keď sa zahalila, úprimne dúfajúc, že toto nebolo naposledy, čo ju takto mohol vidieť. Keď bola znovu oblečená, predklonila sa a dlho ho pobozkala; zamotal jej prsty do vlasov, potom to využil na to, aby prerušil bozk a odtiahol od nej ústa. Rozhodli sa; musia to vydržať, pre ich dobro.

Potom čo sa vrátila do postele, zavolal na ňu tak ako predtým a ona odpovedala. Spýtal sa jej, či si pamätala ich stretnutie na Svetovom pohári v Španielsku, a ona mu povedala niektoré zábavné veci, ku ktorým na tom výlete došlo, žartíky, ktoré dvojčatá navliekli na Percyho, keď spal... Kontroval príbehmi o vlastných bratoch - dvojčatách, o dospievaní s Jamie, spomienky na matkinu druhú svadbu, stretnutie s Dracom...

Nebol si istý, ako dlho hovorili, ich šepot sa ozýval miestnosťou s hrubými stenami , zdieľali a rozoberali spomienky, občas sa zľahka smiali. Keď už nejakú dobu hovorili, mesiac zapadol a oni ležali v nepreniknuteľnej, atramentovo čiernej tme. Končene sa mlčanie medzi ich prejavmi predlžovalo a predlžovalo, kým nakoniec Harry zašepkal do temnej ošetrovne, „Dobrú noc, Ginny,“ a nechal sa uväzniť v kráľovstve snov.

* * * * *

Po dve noci sa s Ginny rozprávali do skorých ranných hodín, a Harry vedel, že mu to bude chýbať, keď sa vráti na fakultu. Draco zostával v poslednej dobe na noc v spálni šiestakov (Harry tušil, že Draco vie, že by ho podozrieval z podvádzania Jamie, keby sa vykradol), ale rozhovory s Dracom predsa len neboli rovnaké ako s Ginny.

Vyzeralo to, že ešte na ošetrovni zostane, keď on už odchádzal. Harry si želal, nie prvý raz, aby čarodejnícky svet nemal taký zarputilý postoj voči chirurgii. Vedel, že muklovskí lekári by Ginny mohli operovať, aby potlačili niektoré problémy s jej vnútornými zraneniami; madam Pomfreyová ju musela monitorovať a keď to bolo nutné, použiť na ňu kúzla a podávať jej elixíry. Čarodejníci si oveľa lepšie poradili so zraneniami, ako boli jeho, zlomeniny, alebo bežné nachladnutia (ktoré neboli pre čarodejníkov problémy po tisícky rokov).

Tretiu noc, čo bol na ošetrovni, Simon priniesol jeho brata Stuarta; mohol ich rozlíšiť podľa potu na Stuovom čele a podľa chorobne žltej farby pokožky. Jeho rodičia pribehli potom, čo madam Pomfreyová zašla k sebe do kancelárie a krbom ich zavolala do ich kancelárií; že teraz majú v nemocničnom krídle dve deti. Harry premýšľal nad transplantáciou pečene, ktorú Stu potreboval a zaujímal sa, či by sa jeho matka niekedy odvážila čo len ho vziať do muklovskej nemocnice a opovrhnúť čarodejníckou konvenciou. Ak nie, jeho brat by mohol zomrieť pred jeho sedemnástym rokom...

Díval sa na Simona sediaceho pri Stuartovej posteli, pozorujúc jeho spánok. Simona by mali  čoskoro poslať na noc späť do izby; zdvihol oči a stretol sa s Harryho upreným pohľadom. Harry odložil odstup, ktorý občas k svojim bratom cítil. Niektoré veci boli dôležitejšie, než trápiť sa kvôli ohováraniu a žartíkom. Boli to jeho bratia. Venoval Simonovi slabý chlácholiaci úsmev. Jeho brat sa tváril, ako keby nič výnimočné neurobil.

„Harry,“ povedal potichu škrekľavým hlasom; zvláštne, Simonov hlas sa menil, ale Stuartov ešte nie. „Prečo on? Prečo nie ja? Sme identickí.“

Harry prehodil nohy cez posteľ; oblečený v spodnej časti pyžama a v župane - nakoniec presvedčil madam Pomfreyovú, že ho nikdy neprinúti nosiť nemocničný odev.

Cez deň už skúšal chodiť a teraz tiež neisto vykročil smerom k Stuartovej posteli. Harry si sadol na stoličku na opačnú stranu postele než Simon, stiahol pery do čiarky a zakrútil hlavou. „Nie ste úplne identický, spomeň si. Si o zlomok palca vyšší. Mama hovorila, že si prišiel na svet celý ružový a zdravý, keď si sa narodil, a potom, keď prišiel Stu... No, bol malý a zmodraný a otcovi dalo zabrať, aby ho prinútil dýchať. A potom menej ako za deň bol žltý a mal žltačku... Toto pokračovalo celý jeho život, Si. Chceš, aby si to bol ty?“

Jeho mladší brat sa díval na svoje dvojča a Harry premýšľal, Aké zvláštne to je, však? Pozerať sa na samého seba, ležiaceho v posteli, chorého? „V minúte by som si s ním vymenil miesto, keby som mohol,“ povedal potichu.

Harry skúmal jeho tvár; na dvanásťročného v nej mal veľmi vážny výraz. „Nehovor mu to,“ odporučil mu Harry. „Aj keď je to pravda. Nie je to možné a je zbytočné vravieť mu to. Poznáš ho; vždy tvrdí, že je veľmi ľahké rozprávať o niečom, čo sa v skutočnosti nemôže stať. Len tu pre neho buď; v priebehu leta, keď bol v nemocnici, kedykoľvek si nebol nablízku, vyzeral byť stratený.“

„Ďakujem ti, že si ma nechal toto leto spať v tvojej izbe, Harry,“ povedal Simon potichu a Harry si spomenul; ako často musel byť Stuart v nemocnici a Simon vždy prišiel spať s ním. Väčšinu rán ho Harry našiel spať natiahnutého naprieč spodnej časti postele, ako keby bol rodinný pes, ktorý prišiel spať pri nohách svojho pána. Simon sa, na rozdiel od Jamie, nechcel zhovárať, keď prišiel do Harryho izby. Harry si zvykol spať skrútený do klbka, aby ho náhodou nekopol. Hoci každé z dvojčiat malo vlastnú izbu, zvyčajne si vybrali jednu, v ktorej v noci spolu spali. Všetci mali dosť veľké postele; nebol problém sa podeliť. Ich matka bola zvyknutá nachádzať Stua v Simonovej miestnosti alebo naopak. Raz, keď mal Harry desať, išiel ich zobudiť a keď vstúpil do izby, zastavil sa a díval na nich ako spia. Mali šesť rokov, boli tenučkí a bledí, každý skrútený do identickej pozície na pravom boku, nedotýkajúc sa, tváre tak pokojné a bezstarostné. Nemal predstavu, kto bol kto. Odkedy prišli na Rokfort, už nemuseli vyvíjať úsilie, aby spali v rovnakej miestnosti. Hoci Simon s Harrym nehovoril, keď ho v noci navštívil, so Stuartom boli notoricky známi rozhovormi do noci, čo obťažovalo ich spolubývajúcich.

„Zakrátko sa musím vrátiť do spálne,“ povedal Simon potichu.

„Keď sa zobudí, poviem mu, že si pri ňom sedel. Môžeš sa vrátiť ráno, pred raňajkami. Madam Pomfreyovej to nebude vadiť.“

Keď madam Pomfreyová vyšla zo svojej kancelárie a povedala Simonovi, že už zhasína svetlá, pokýval Harymu a prijímajúc od staršieho brata úsmev. Znova odišla, mumlajúc si: „Tu sa dvere netrhnú...“

Zvláštne, čo povedala, pomyslel si Harry. Má tu len nás troch.“

Ako náhle znova ležal v posteli, temnota halila ošetrovňu, Harry z druhej strany miestnosti počul Ginnin hlas.

„To bolo od teba veľmi milé. Tak, ako hovoríš, že ti lezú na nervy, môžem povedať, že svojich bratov naozaj miluješ.“

Harry mimovoľne pokrčil ramenami, čo Ginny samozrejme nemohla vidieť. „Sú to moji bratia.“

„A vieš, že ja tiež milujem mojich bratov, hej? Bez ohľadu na to, čo hovorím...“

Usmial sa. „Samozrejme, Ginny.“

„Dobre. Ja...“

Harry čakal. Zabudla, čo sa chystala povedať? Mala záchvat bolesti? Možno vnútorne krvácala?

„Ginny!“ hlasno zašepkal, vytiahol sa z postele a kríval cez miestnosť, potácajúc sa od postele k posteli. Keď sa k nej dostal, uprene pozerala hore do priestoru, oči desivo prázdne. „Ginny!“

Pohla hlavou a dokonca v nedostatočnom mesačnom svetle mohol povedať, že sa mu dívala priamo do očí. „Ššš!“ povedala, prst na perách. „Počúvam,“ zašepkala, znejúc naliehavo. „Nepočuješ to?“

Harry stál tak ticho, ako sa len dalo, vzhľadom na to, že sa musel sťažka opierať o jej nočný stolček, aby cezeň nespadol. Napol uši, aby zachytil zvuk, ktorému načúvala Ginny; nakoniec mal pocit, že začul niekoho namáhať sa, a tichý, povzbudivý hlas madam Pomfreyovej, hovoriaci, „To je ono, to je ono, len trochu viac, sľubujem, už si takmer hotová...“

Ginnina posteľ bola najbližšie ku kancelárii madam Pomfreyovej; Harry pomohol Ginny vstať a nemotorne, bolestivo išli cestou k dverám kancelárie. Keď k nim pritlačili uši, zvuky boli hlasnejšie, ale jasne nevychádzali zo samotnej kancelárie. Harry položil ruku na kľučku, skúšajúc otvoriť. Prechádzajúc k dverám označeným Apatieka, zistili, že zvuky boli ešte hlasitejšie, keď pritlačili uši na tieto dvere, ale čokoľvek sa dialo, nedialo sa to ani v tejto miestnosti.

Harry jemne stlačil kľučku týchto dverí, strhol sa, keď zaškrípali, ale o zlomok sekundy neskôr začuli zvuk, ktorý dostatočne prekryl škrípanie pántov, takže prestalo byť znepokojivé.

Bol to prvý detský plač.

Pozreli sa na seba splašene; ani jeden z nich to nekomentoval. Nebolo čo povedať; bolo jasné, čo vydalo ten zvuk. Akonáhle boli v apatieke, nasledovali zvuk k dreveným dverám na vzdialenej strane. Boli mierne pootvorené; madam Pomfreyová musela byť v takom chvate, až si nevšimla, že neboli poriadne zavreté. Harry priložil jedno oko k štrbine, v duchu preklínajúc svoje okuliare. Ginny sa prikrčila, aby tiež videla cez ten nepatrný otvor.

Pohľad sa mu naskytol len na kúsok miestnosti, ale neomylne videl rovnakú posteľ ako tie na ošetrovni, a madam Pomfreyovú, ako balila sčervenané dieťa do prikrývok, chumáč tmavých vlasov bol viditeľný nad záhybmi perinky, potom podala dieťa osobe, ktorej tvár by Harry uvidel, pokiaľ by trochu viac otvoril dvere, čo sa však neodvážil urobiť.

„Máte vybraté meno?“

„Ja... ja som dúfala, že to bude dievčatko. Naozaj som si nepremyslela chlapčenské mená.“

Spočiatku si Harry myslel, že to musí byť niekto vydatý za učiteľa; nikto nemal podozrenie, že on a Jamie žili v krídle pre personál, keď boli malí, a nikto by nevedel, či učiteľ má manželku, ktorá čaká dieťa. Ale keď počul ten hlas... Nielen že cítil, že to bol niekto mladý, pravdepodobne študent, ale nemohol si pomôcť, premýšľal nad tým, že mu ten hlas bol dôverne známy, že poznal to dievča, ktoré práve vykonalo tento zázrak a porodilo zvíjajúce sa dieťa, ktoré videl madam Pomfreyovú zavinovať.

„Kedy príde?“ spýtala sa madam Pomfreyovej.

„Volala som ho zo svojej kancelárie, aby som mu povedala, že sa čoskoro stane otcom. Som si istá, že sa bude hnať, aby sa sem dostal tak rýchlo, ako sa bude dať. Možno by chcel, aby mal chlapec meno po ňom.“

Bola tam pauza. „Dúfam, že nie. Možno... možno meno môjho otca. Volala ste môjho otca?“

„Áno,“ povedala nežne. „Je na ceste. Myslela som, že by tu bol pred dieťaťom, ale na prvé dieťa to šlo prirýchlo.“

„Rýchlo? Cítila som, ako keby to malo trvať navždy...“

„Och, no, to pretože som vám dala elixír. Ak by ste bola dospelá, povedala by som vám, aby ste si švihla a viac sa snažila a čert ber bolesť; ale nemôžem zniesť vidieť mladé dievča trpieť... Problém s elixírom je, že hoci utíši veľa z vašej bolesti, zmenší tiež vašu kontrolu nad svalmi, čo sťaží tlačenie. A nemôžem vám dať niečo tak silné, aby to ovplyvnilo dieťa. Viedla ste si dobre. Teraz by ste mi ho mala dať, aby som ho mohla poriadne očistiť. Potom bude pekne vo svojej postieľke, kým s vami neskončím.“

„Myslela som, že som skončila.“

Madam Pomfreyová sa zamračila. „Viem, viem. Čerstvé mamičky vždy zabúdajú na placentu. Ale je dôležité, aby sme to dostali von poriadne, aj pre vaše zdravie aj kvôli nevyhnutnému rituálu, ktorý si vyžaduje jeho použitie, ak má byť dieťa zdravé a má mať dobrý život. Ak by ste bola dospelá a chodila na riadne čarodejnícke školenie na pôrod, vedela by ste všetko o rituáli. Je predpokladané, že to bude urobené s otcom. Dúfam, že s tým bude súhlasiť...“

Harry nepočul odpoveď; možno prikývla. „Kedy ste povedali, že príde?“

„Teraz, nerobte si starosti; bude tu čoskoro.“

Potom sa madam Pomfreyová znova presunula z dohľadu, pravdepodobne aby umyla dieťa a dala ho do postieľky. Vrátila sa k posteli, kde bolo dievča a potom počul stonanie a tlačenie a madam Pomfreyová sa ospravedlňovala a zároveň povzbudzovala neviditeľné dievča. Po tom, čo sa zdalo byť večnosťou bola madam Pomfreyová znova v zornom poli, držiac malú bielu smaltovanú kovovú misu, ktorá bola na boku postriekaná krvou a v nej trasúcu sa krvavú červenú masu. Harry cítil, ako mu obsah žalúdka stúpa do krku; čo do pekla to bolo?

Videl usmievajúcu sa madam Pomfreyovú. „Perfektné! Dokonalá placenta. Žiadna trhlina ani diera. Dobré znamenie. Použijem na ňu kúzlo na uchovanie, ktoré ju udrží čerstvú kým budete môcť vykonať rituál.“

„Je to chlapec alebo dievča?“ ozval sa šepot pri Harryho uchu. Nadskočil a musel si zahryznúť do jazyka, aby sa zdržal a nevykríkol; Stuart stál po jeho boku, vyzeral voskovo, neživo a roztrasene. V skutočnosti sa začal nakláňať na jednu stranu a Harry s Ginny ho schmatli každý za jednu ruku a rýchlo ho viedli späť cez apatieku a kanceláriu madam Pomfreyovej na ošetrovňu, kde ho uložili späť do postele.

„Nemal by si byť hore, Stu,“ povedal Harry vážne, pokúšajúc jednať v úlohe staršieho brata.

Odfrkol si. „Myslíš, že moja pečeň nezvládne prechádzku na pôrodnícke oddelenie? Chôdza nie je to, čo ma zabíja.“

Harry prehltol, prekvapený ľahostajným spôsobom, akým Stuart hovoril o svojom zdraví. Občas Harrymu naozaj pripomínal otčima. Severus Snape musel byť veľmi zvláštne dieťa. Stuart Snape rozhodne bol.

Harry si sadol k bratovi z jednej strany, Ginny z druhej.

„Pôrodnícke oddelenie?“ spýtala sa Ginny zvedavo. Stuart si znovu odfrkol.

„Vieš, koľko času som tu strávil od kedy som nastúpil do prváku? Táto bola jednou z tých tichých. Mal by si počuť niektoré z príbehov, ktorými ma Pomfreyka kŕmila, aby ututlala to kričanie. Tuším, že tíšiace kúzla už viacej nezvládnu – ten rev, keď sa človek snaží pretlačiť dorážačku nosnou dierkou, by asi nedokázalo pohltiť žiadne zaklínadlo.

Harry bojoval s nutkaním zasmiať sa na Stuartovom popise pôrodu. Nemal predstavu, že jeho brat strávil na ošetrovni tak veľa času, a že si uvedomoval nejaké študentské pôrody.

„Čo si myslíš?“ spýtal sa ho Harry. „Ako to maskujú? Koľko dievčat myslíš, že malo dieťa, od doby, čo sme začali školu? Prečo si každá z nich nevypýtala od Pomfreyovej Preventívny elixír?

„Čo?“ ozvali sa Ginny aj Stuart jednohlasne.

„Prevenčný elixír. Je to trochu ako tvoj Porfyrický elixír, Stu; jeho hlavnou prísadou je sleziník (cz: kapradník). Len keď ho žena berie, nemôže otehotnieť, dokonca aj keď, uhm, potom...“

„Och. Hoci už niekoho pretiahla.“

Harry sa zúrivo začervenal, tak ako Ginny. „Hej.“

Stuart prevrátil očami vo voskovo bledej tvári. „Poďme, Harry. Mám dvanásť, nie dva. Viem, odkiaľ prichádzajú deti.“ Harry sa letmo pozrel na Ginny, potom sa odvrátil, keď uvažoval o tom, čo sa medzi nimi takmer stalo počas jeho prvej noci na ošetrovni...

„V každom prípade,“ pokračoval jeho brat, „maskovanie je ľahké. Habity. Počítam, že by sa tu mohlo rodiť aj každé dva mesiace. Tak ale možno, to nie je až tak často...“

„To je predsa päť za rok! A to sú len tie, o ktorých vieme. Prečo? Prečo im niekto nepovedal o elixíre?“

„Kto to povedal tebe?“ spýtal sa ho brat.

Harry sa odmlčal, potom povedal pravdu... svojím spôsobom. „Sirius.“ Bol to Sirius v inom živote, ale bol to Sirius.

„Má na mysli profesora Blacka,“ povedal Stuart, otočiac sa na Ginny.

„Viem,“ odpovedala. Harry rád videl, že Stuart nebol znepokojený z toho, že mal blízko seba Chrabromilčana, práve to dievča, ktoré Harry prenasledoval po hrade.

Stuart teraz behal pohľadom medzi Harrym a Ginny. „Čo ste tu vy dvaja tých pár predchádzajúcich nocí vyvádzali? Večerné predstavenie ťa oddialilo od ďalšieho užívania si?“

Čo?“ vykríkol Harry trochu nahlas, na čo ho tí dvaja okamžite umlčali. Keď znovu prehovoril, šepkal. „Čo si...“

„Ach, von s tým Harry. Simon a ja vieme, že vy dvaja ste pár. Povedal nám to Draco; prichytili sme ho, ako sa bozkáva s Jamie a pohrozili sme im, že ti to povieme. Chcem tým povedať, nikdy nás nenapadlo, že by si o tom niečo vedel a nepokúsil sa ho zastaviť. Potom Draco povedal, 'Harry o nás všetko vie. Prečo nejdete otravovať jeho a Ginny Weasleyovú, pravdepodobne si užívajú na ošetrovni.' Jamie ho udrela, urobila to, keď to vyzradil. Povedala, 'Nepredpokladalo sa, že niečo povieš!'„ Stuartov hlas sa stal piskľavým v snahe napodobniť sestru... veľmi úboho, pomyslel si Harry. „Tvoj najlepší priateľ je hrozný, čo sa týka udržania tajomstiev. Tak, brzdím vaše nočné plány, alebo dostanem miesto v prvej rade?“

S otvorenými ústami sa na neho nedôverčivo dívali. „Neužívame si!“ povedal nakoniec Harry drsným šepotom. Ginny vyzerala dosť vystrašená; kto ďalší by mohol vedieť, že boli pár? Pre Draca to bolo typické, predpokladať, že to je to, čo robili. (Samozrejme, takmer sa to stalo, pomyslel si Harry. Keby som nemal zlomené obe nohy a keby sa Ginny nezotavovala z autonehody...)

Stuart mykol ramenami. „Keď to hovoríš...“ Neznel presvedčený; Harry vedel, že to bolo vypočítané, aby sa dostal pod kožu, aby vyvolal reakciu a počítal nádychy, aby odolal nutkaniu odpovedať mu.

„Som rád, že nám veríš,“ ozval sa sarkasticky. Pozrel na Ginny; lačne na neho pozerala, takže pre neho bolo veľmi ťažké odvrátiť pohľad. Pamätal si zo starého života, ako sa jeho oči stretli s Ginninými v chrabromilskej klubovni, aké ťažké bolo prerušiť to spojenie...

Striasol sa, potom široko zívol a povedal, „Mali by sme sa všetci trochu vyspať. Och, predtým tu bol Simon, aby sa na teba pozrel, Stu. Sľúbil som, že ti to poviem.“ Brat prikývol, s tým opusteným výzorom, ktorý mal vždy, keď premýšľal o tom, že je oddelený od svojho dvojčaťa. „Brú noc, Stu.“

„Brú, Harry. Môžeš zatiahnuť záves okolo mojej postele?“

Harry to urobil, potom sa otočil k Ginny. Vyzerala otrasená z toho, že počula neviditeľné dievča rodiť, a teraz zo znalostí, ktoré o tom dvojčatá mali. Harry sa oprel o jednu z prázdnych postelí, berúc Ginny do náručia. Položila mu hlavu na rameno, ruky mala voľne prehodené okolo jeho pásu.

„Zaujímalo by ma, či cítila veľkú bolesť,“ povedala za chvíľu potichu. Harry položil líce na jej mäkké vlasy.

„Zdá sa, že sa o to madam Pomfreyová postarala,“ snažil sa ju upokojiť. Vzdychla a pritisla sa k nemu bližšie, akoby pre istotu. Cítil obrovskú zodpovednosť, ktorá ho ťažila, zodpovednosť ochrániť ju od toho, čo zažilo to dievča. Potreboval byť silný; hocijako to bolo lákavé, hocijako bola ona lákavá, nemali šancu, kým nepožiada madam Pomfreyovú o elixír.

A predsa, stojac s jej teplým telom pritisnutým k jeho... Prehltol a pozrel na ňu. „Mali... mali by sme ísť spať, Ginny,“ povedal ticho.

Znova prikývla a vzhliadla k nemu, jej oči žiarili a on sa naklonil, aby ju zdržanlivo pobozkal na dobrú noc.

Ona to ale veľmi rýchlo posunula za hranice zdržanlivosti, otvárajúc ústa na jeho perách, pevnejšie si priťahujúc jeho hlavu. Pohol sa, cítil, ako keby mal kosti v jednom ohni, a len s veľkým úsilím sa od nej odtiahol.

Keď to urobil, bol si úplne istý, že videl Stuartovo oko v škárke v jeho závesoch. Povedali si s Ginny dobrú noc a vrátili sa do postelí. Harry myslel, že asi nezaspí, potom čo práve zistili, ale čoskoro vyčerpaný upadol do spánku.

Zobudil sa uprostred noci na zvuk hlasu človeka, ktorý obvykle na ošetrovni nepočuť, pokiaľ nepríde profesor: dospelého muža. Dvoch. Harry sa posadil a priložil oko k štrbine, kde boli závesy okolo oddelené. V tlmenom svetle mohol jasne vidieť dvoch mužov, ktorí išli od dverí ošetrovne ku kancelárii madam Pomfreyovej. Klesla mu čeľusť; poznal ich. Jeden musí byť otec dieťaťa, uvedomil si, a druhý musí byť otec matky.

Boli to Roger Davies a Sam Bell.

Sam Bell! To znamená, že to úbohé dievča, ktoré počuli rodiť, bola Katie! A Roger ju musel nabúchať niekedy počas predchádzajúcej jari, keď bol siedmak a ona šiestačka. Dobre pokračuješ, Roger, premýšľal. Skutočne chytré.

Harry si ľahol späť na posteľ, počúvajúc Rogerove a Samove kroky, keď prešli cez kanceláriu, potom zvuk otvárania dverí apatieky. Pokúsil sa zostať v posteli, naozaj... ale čoskoro sa našiel, ako sa zakráda k dverám kancelárie, opatrne ich otvára a potom počúva pri dverách apatieky predtým, ako vstúpi. Dvere do pôrodníckeho oddelenia boli tento krát pevne zavreté, ale keď na ne priložil ucho, mohol počuť tlmenú konverzáciu.

Mal pocit, že počul, „Mumlanie mumlanie svadba v júni mumlanie mumlanie...“

Potom hlasnejší hlas... Samov, napadlo ho... povedal, „To je moje dievča!“ pyšne a Harry sa usmial, predstavujúc si ho. Veľa čarodejníckych otcov by mohlo byť na Katie nahnevaných, ale Harry vedel, že po desiatich rokoch v Azkabane, potom, čo zmeškal desaťročie z dcérinho života, Sam by ju nezavrhol zo žiadneho dôvodu. Počkať, pomyslel si; strávil Sam desať rokov v Azkabane? Potom si spomenul, že nešťastnou náhodou zabil manželku pred tým, ako boli Harryho rodičia... no v tomto prípade len jeho otec... zabití Voldemortom. Pokiaľ by z nejakej príčiny nebol prepustený predčasne, Sam by v tomto živote ešte mal byť vo väzení.

„Čo urobíte s vašou tisíckou galeónov?“ začul, ako nahlas hovorí madam Pomfreyová; zdalo sa mu, že vždy hovorí dosť nahlas. Doteraz si neuvedomil, ako nahlas. Možno horšie počula, premýšľal.

Tisíc galeónov. O čom to hovorila?

Mumlanie mumľanie...

„Nie!“ hlas Katie stúpal. „Tie sú pre Adama!“

„Adam?“ Harry mal pocit, že toto by mohol byť Roger. „Kto je Adam?“

„To je jeho meno,“ povedala zreteľne a Harry teraz vedel, že myslela na to, ako chcela pomenovať syna.

Možno to bolo dedičstvo alebo také niečo, uvažoval. Nechcel byť objavený, tak sa odplazil späť na ošetrovňu a znova si vliezol do postele.

Mal toho veľa na premýšľanie. Potom mu napadla strašná myšlienka; čo keby bol otcom Draco? Nie, povedal si; Draco by si to nenechal pre seba. Čo keby to však Draco nevedel? Bolo to možné, dokonca pravdepodobné. Harry sa celý striasol pri tejto myšlienke. Pokúsil sa spomenúť, či videl všetky dievčatá, o ktorých vedel, že s Dracom boli, a či vyzerali, ako by mali pod habitom hrču, alebo či dlhší čas nechýbali v triedach. Žiadna mu neprišla na myseľ, ale to nepochybne preto, že predtým sa na niečo také nesústredil. Mohol by Draco sám niesť zodpovednosť za všetky dievčatá, ktoré Stuart počul na pôrodníckom oddelení? Potom myslel na Katie. Dobre, tak Draco sám nie je zodpovedný za všetky tehotné dievčatá na Rokforte, uvažoval. Ale stavil by som sa, že je zodpovedný aspoň za jednu z nich...

V skutočnosti Harry nevedel, či Draco vôbec niekedy robil nejaké bezpečnostné opatrenia, keď bol s niektorou z jeho početných trofejí.

Jeho najlepší priateľ, premýšľal znovu. A teraz...

Priateľ jeho sestry.

* * * * *

Keď boli s Ginny obaja von z ošetrovne boli ešte trochu neistí.

Harry sa vrátil k behaniu, ale nerobil hneď toľko, ako bol zvyknutý.

Pracoval tiež na svojej forme animága, ale len polovicu času, ktorý tomu venoval pred nehodou pri metlobale (bol teraz schopný sa úplne transformovať, dokonca až po griffinove krídla). Jedna dobrá vec, ktorá vzišla z toho dňa, keď si zlomil nohy, bol víťazný zápas a udržanie Bifľomoru v bezbodovom stave. To pomohlo vyvážiť, že zapríčinil porážku s Bystrohlavom. Pred zápasom tiež precvičoval s Dracom blokovanie bolesti, ale teraz, keď sa dostal z ošetrovne, nemal náladu hneď znovu a znovu zažívať kliatbu Passus.

Kým ležal na ošetrovni, Harry premýšľal o veľkej predstave týkajúcej sa muklorodených čarodejníc a čarodejníkov, a navrhoval, aby to urobil Draco, jeho sestra a Ginny. Od chvíle, čo do toho zatiahol Rona a Charlieho, mal hlavne obavy o Ginninu reakciu. Bola jeho chyba, že boli muklorodení vylúčení z čarodejníckeho sveta. Kým nájde cestu, ako to všetko zmeniť späť, najmenšie, čo mohol urobiť bolo napraviť časť z hrozných vecí, ktoré nastali, pretože ušetril matkin život.

Želal si, aby si zapamätal mená viacerých muklorodených z jeho predchádzajúceho života. Keď sledoval, ako druhý deň navštívili Ginny na ošetrovni Annika a Zoey, spomenul si na viacerých: Ruth Pelta, ktorá by mala byť v rovnakom ročníku ako Ginny a ktorej rodičia boli obaja rabíni. Bratia Creeveyovci, Colin a Denis, ktorí boli v piatom a štvrtom ročníku. Keď Ginny navštívil Percy s Billom a dvojčatami, spomenul si aj na Penelopu Clearwaterovú, ktorá sa v tomto živote nikdy nestretla s Percym Weasleym (a ktorá sa pravdepodobne nikdy nezabila).

Vlastne si uvedomil, že celá Penelopina rodina by mala byť v poriadku, vrátane jej malého brata Jeremyho, ktorý by bol prvým rokom na Rokforte. Takto bol Jeremy Clearwater ďalší muklorodený čarodejník... Och, počkať, pomyslel si; Jeremy by bol počatý až po smrti môjho otca. V tomto svete pravdepodobne neexistuje; ale keby Penelopa mala mladšieho súrodenca, pretože obaja mali v predchádzajúcom živote mágiu, bola tam skvelá šanca, že nejaké ďalšie deti Clearwaterovcov by ju mali tiež. Obaja bratia Creeveyovci ju mali. Samozrejme, jeho matka a teta nie, takže to nie vždy fungovalo týmto spôsobom...

Napísal tieto mená Maggie, spýtajúc sa jej, či by ich nemohla nejako vystopovať. Myslel, že by nemalo byť príliš ťažké nájsť Ruth, ak by Maggie prosto obvolala synagógy a hľadala rabínov s menom Pelta. V Anglicku to pravdepodobne nebolo príliš obvyklé meno, a synagógy neboli tak početné ako kostoly (mohla by tiež hneď vylúčiť tie, ktoré nedovoľovali ženám stať sa rabínmi). O Creeveyovcoch alebo Clearwaterovcoch nevedel nič užitočné, nie spôsobom, akým vedel, že v inom živote by Justin pravdepodobne mal byť na Etone alebo že Aliciini rodičia chovali kone a že Dean nastúpil k futbalovému mužstvu West Ham. Och dobre, pomyslel si. Uvidíme, čo sa dá robiť...

Harryho z ošetrovne pustili ráno potom, čo Simon priviedol Stuarta. Ginny bola nakoniec prepustená o deň neskôr, za podmienky, že sa raz denne vráti po elixír proti bolesti, ak by ho potrebovala a na pol hodinové sledovanie. Harry požiadal Draca, Ginny a Jamie, aby sa s ním stretli v predsieni v sobotu ráno týždeň po metlobalovom zápase. Keď prišiel, dívali sa na neho apaticky; zmeškali kvôli nemu zábavu korčuľovania sa po jazere a bojov so začarovanými snehovými guľami a sánkovania. Našťastie Ginnin elixír proti bolesti by jej umožnil zaoberať sa takýmito fyzickými činnosťami. Prvý raz snežilo pred dvomi dňami a celá škola sa po raňajkách vyvalila z dverí hradu, v prvú sobotu od kedy zem pokryla bieloba. Cez noc tiež znova snežilo, sneh zakryl všetky stopy do skleníkov a späť. Harry bol prinútený pokračovať v behaní vo Veľkej sieni.

Vedel, že boli netrpezliví, tak sa pokúsil ísť rýchlo. Potom, ako oznámil svoj plán, uvedomil si, že išiel príliš rýchlo a primerane ich nepripravil. Neprítomne na neho pozerali.

„Generálny štrajk?“ ozval sa Draco nedôverčivo. „Odkiaľ máš pojmy ako tento?“

„No, toto je druh muklovskej veci, ale myslím, že by to mohlo fungovať! Ak budeme úplne súdržní a svorní!“

„Tak,“ povedala Jamie pomaly, „všetci študenti...“

„A učitelia.“

„...všetci učitelia a študenti budú súhlasiť, že sa vyhnú vyučovaniu, až kým Školská rada neschváli...“

„Zruší.“

„...zákaz muklorodených študentov?“

Harry sa na nich žiarivo usmial. „Škola bude zavretá. Rád by som vedel, či by sme nemohli zapojiť aj ľudí z Rokville. Generálny štrajk by uzavrel mesto. Všetky obchody by boli zavreté.“

Draco sa zaksichtil. „Prečo by to robili? Musia sa starať o živobytie.“

„Pretože zákaz proste nie je správny! Spôsobil pracovný nedostatok, umožnil temným čarodejníkom prevziať vládu. Ľudia, ktorí robia výjazdy kvôli monitorovaniu muklorodených sú preťažení a muklovia pravdepodobne uvidia všetky druhy mágie; stavím sa, že tie pamäťové kúzla neboli urobené nad každým, kto opustil scénu náhodného magického incidentu. Niektorí ľudia musia spadať medzi zlyhania. Nezdá sa, že by si ministerstvo bolo vedomé nejakých náhodných kúzel, ktoré v priebehu rokov urobila Maggie.“

„Ale,“ ozvala sa Ginny váhavo, „prečo potrebuješ, aby generálny štrajk viedol Ron a Charlie? Prečo to neurobíš sám?“

Harry sa zamračil. „Som Slizolinčan. Som posledný, koho by zvyšok školy nasledoval. Potrebujeme, aby bol verejnou tvárou našej kampane Ron; je chrabromilský metlobalový kapitán, je šiestacký prefekt, ktorý má byť budúci rok primusom...“ pokúsil sa ignorovať Dracovo nahnevané mračenie sa, „... a ty a Ron a zvyšok vašej rodiny ste sa len nedávno opäť spojili so sestrou, ktorá žila celý jej život ako mukel. Uvažuj, aké to pre ňu bolo! Nikto nevie, prečo sa okolo nej stávali zvláštne veci, nedostala sa na Rokfort. Je fér, čo sa jej stalo? Pomysli na každú jednu muklorodenú čarodejnicu alebo čarodejníka, ktorí prešli cez rovnakú vec. Je to voči nim férovejšie. Neboli unesení, predsa však; je im odopierané ich magické dedičstvo. Sú vylúčení pre ich pôvod a tí z nás, ktorí žijú v čarodejníckom svete kvôli tomu tiež trpia.“

„Ale,“ zakuckal sa Draco, „prečo generálny štrajk musí zahŕňať zákaz metlobalu?“

Harry sa usmial. „Pretože to je niečo, vďaka čomu naozaj zistia, kde žijú. Žiadne metlobalové cvičenia vôbec; nič. Vieš, koľko rodičov - hlavne členov rady - sa vracia na Rokfort na metlobalové zápasy, aby tak mohli podporiť vlastné fakulty? Sú v tom lístky, ktoré si kupujú na vlak do Rokville, ak sa nepremiestnia alebo nepoužijú letax, a občerstvenie, ktoré kupujú vo vlaku alebo v Rokville...“

„Ale ak by sa zavreli všetky obchody v Rokville, aj tak by nemali kde kúpiť jedlo.“

Jamie prevrátila očami. „Mohli by si jednoducho zbaliť piknikové koše; veľa ľudí to tak robí. Pozri, Harry, toto ľudí v Rokville len urazí...“

Ochabol. „Dobre, dobre. Nebudeme žiadať obchodníkov v Rokville, aby zavreli, nie hneď. Ale ak im vezmeme ich metlobalovoý obchod, aj tak uvidia rozdiel. To by mala byť ďalšia skupina ľudí dohovárajúcich rade aby zmenili politiku. A ja náhodou viem, že niekoľko členov rady sú čiastočne - alebo plne - majiteľmi rokvillských obchodov...“

Draco vyzeral nahnevane. „Čo ak nás všetkých jednoducho vylúčia a prepustia tých učiteľov, ktorí sa zapoja?“

„Už teraz je nedostatok pracovníkov. Nemôžu si to dovoliť. Ak začnú vylučovať každého študenta, ktorý vyjadrí nesúhlas, títo ľudia nebudú môcť pomôcť s nedostatkom pracovníkov, keď skončia školu.“

„Čo ak,“ opýtal sa ticho Jamie, „pošlú dementorov?“

Harrymu stuhla čeľusť a pozrel na nich. „Dementorov,“ odpovedal bez zaváhania, ale cítil dôverne známu chladnú hrudu dole v žalúdku, keď to povedal. Mal patronusa svetovej triedy, pripomínal si. Len nech pošlú dementorov...

„Stále si myslím, že si jediný, kto by to mal viesť,“ ozvala sa Ginny. Či to bolo preto, že chcela, aby získal dôveru, ak by to vyšlo, alebo chcela chrániť Rona s Charliem, ak by to šlo zle, nevedel.

„Poznáš ďalšiu príčinu, pre ktorú sa Draco a ja k tomuto nemôžeme pripojiť,“ povedal potichu. Prikývla; zasvätenie bolo teraz veľmi blízko. Vzdialené len štrnásť dní. Harry sa pokúšal nezaoberať sa tým, ale bolo to ťažké, keď v noci ležal v posteli, vidiac v duchu znovu Draca Malfoya z predchádzajúceho života, ako prijíma temné znamenie... Ak by on a Draco boli špiónmi, nemohli by na verejnosti byť lídrami generálneho štrajku.

„Takže sa s nimi porozprávaš?“ spýtal sa Ginny. Zamračila sa.

„Napriek tomu si myslím, že by to malo prísť od teba. Budem s tebou... Charlie je tvoj priateľ. Porozprávaj sa najskôr s ním, presvedč ho. Potom, keď povieme Ronovi, že Charlie je na palube...“

„Nie. Mali by sme sa ich spýtať naraz,“ povedal odhodlane, v tomto sa práve rozhodol. Cítil, ako sa mu zovrelo hrdlo. Prosím nech súhlasia, prosím prosím prosím prosím prosím...

Rozhodol sa, že spolu hovorili dosť dlho a mohli by sa pripojiť k zvyšku školy vonku. Snažil sa byť veselý, hádzal na Draca a Jamie snehové gule (ale vždy schválne minul Ginny). Stretli sa s Ronom, Nevillom a Seamusom a zviedli s nimi bitku, Ginny sa postavila vedľa Rona za snehový závej, hádzala na Harryho snehové gule kým nespadol na hromadu na zem, predstierajúc komplikovanú scénu umierania spolu s veľmi zlým hereckým výkonom. Ron sa tomu v skutočnosti smial. Harry sa posadil a zaškľabil sa na neho; dúfajme, že by súhlasil so zapojením do generálneho štrajku, s postavením verejného lídra hnutia. So šťastím by to fungovalo a zákaz by bol odvolaný.

V nedeľu po obede sa chystal stretnúť s Charliem a Ronom v Charlieho pracovni. Prišla by Ginny a Jamie... ale nie Draco. (Harry potreboval Rona, aby od Draca dočasne oddelil.) Ak by Ron a Charlie súhlasili, generálny štrajk by mohol byť zorganizovaný na začiatku nového semestra. Počas vianočných prázdnin by poslali list správnej rade požadujúc, aby bol zákaz odvolaný a hroziac generálnym štrajkom. Ak by nesúhlasili s požiadavkami v liste, namiesto začiatku nového semestra druhého januára by sa na trávniku pred hradom zhromaždilo celé obyvateľstvo hradu, protestujúc proti politike.

To je to, čo sa malo stať, keď to bolo navrhnuté prvý raz, uvažoval Harry. Namiesto toho to každý človek vzal pokorne a nechal všetko v čarodejníckom svete bežať do pekla...

Premýšľanie o organizácii generálneho štrajku pomohla jeho mysli trochu sa odpútať od hroziaceho zasvätenia (keď mal veľa práce, namiesto toho, aby dumal v posteli). Zaujímalo ho, ako verne by mohlo odzrkadliť zasvätenie, ktoré videl v inom živote. Premýšľal o Dracovi Malfoyovi, ako použil kliatbu Hara Kiri na Karkarova predtým, ako ho Voldemort zabil... Možno by v ich nácviku zvládania bolesti mali začať skúšať použiť proti sebe navzájom túto kliatbu a skúsiť prekonať bolesť. Nemal rád predstavu, že na svojho najlepšieho priateľa, ale ak by bol pri zasvätení prinútený urobiť niečo „zlé“, potom by radšej použil túto kliatbu ako nejakú ilegálnu.

V nedeľu Harry nemohol raňajkovať ani obedovať. Všetko, čo sa pokúsil prehltnúť zostalo mu prilepené v hrdle. Takto je to, rozmýšľal. Začíname otáčať kolesá. Pokúsime sa zmeniť čarodejnícky svet späť na cestu, ktorá je predurčená.

S Jamie sa zrazili s Ginny a Ronom na ceste do Charlieho kancelárie po obede. Ron hovoril so sestrou, keď vystupovali schodmi. „Čo sa deje, Gin? Nevieš, prečo Charlie povedal, že nás chce vidieť vo svojej kancelárii? Musel si ma zmýliť s niekým, kto chodí do jeho triedy... Och, ahoj,“ dodal veselo, ako zbadal Jamie. Blesla na neho oslnivým úsmevom, zelené oči jej žiarili.

„Ahoj. Tiež ideme do Charlieho kancelárie,“ oznámila mu spokojne, bez ďalšieho vysvetlenia. Vyzeral tým potešený, uškŕňal sa na ňu a Harry sa musel veľmi snažiť, aby neprevrátil oči. Ginny videla jeho výraz, výrazne na neho pozrela a potriasla na neho hlavou, keď sa na ňu Ron nedíval. Harry pokrčil ramenami a pokračoval v stúpaní hore schodmi. Teraz, keď mala Jamie takmer pätnásť Draco evidentne nebol jediný chlapec, s ktorým si mal robiť starosti.

Dvere Charlieho kancelárie boli otvorené; bol osvetlený príjemným ohňom v ohnisku a leňošil na ošumelom koberčeku, hľadiac svojho chlpatého čierneho knézla (cz: maguár), Wronského (pomenovaného po jeho obľúbenom stíhačovi). Všetkých štyroch prehnane privítal, ale nevstal. Harry nepoznal žiadneho iného dospelého, ktorý bežne sedával na podlahe; tento nedostatok ostychu bola napriek tomu ďalšia vec, ktorú Harry na Charliem oceňoval. Ale pripojí sa ku generálnemu štrajku?

Jamie a Ginny si kľakli, aby sa maznali s Wronským, hrkútali na neho a napodobňovali pradenie. Harry a Ron si k ohňu pritiahli pohodlné stoličky, navzájom sledovali sestru toho druhého s Charliem a knézlom. Harry najprv zdvihol oči k Ronovej tváre, bol potešený, že si Ron očividne nevšimol spôsob, akým sa díval na Ginny. Teraz, len keby sa na Jamie nepozeral týmto spôsobom...

„Tak!“ ozval sa Charlie z podlahy. „Čo sa deje, Harry?“ Harry sa pokúsil na svojho priateľa a učiteľa usmiať, dívajúc sa na neho neúprimne. Mysleli by ste si, že bol najmladšou osobou v miestnosti, uvažoval Harry, nie najstaršou. Jeden krát, keď ho Harry videl vyzerať na svoj vek (vlastne starší) bolo, keď sa Charlie dozvedel, že bola nájdená Maggie. Zreteľne oživil zúfalstvo, ktoré mohol cítiť v trinástich, keď bol presvedčený, že zmiznutie dievčat bola jeho chyba.

Ron sa na neho teraz podozrievavo pozrel; zdalo sa, že mu svitlo, že toto zhromaždenie nenavrhol Charlie. Harry vytiahol prútik a namieril ním na dvere; zavreli sa a uzamkli. „Nechcem, aby toto mohol počuť niekto ďalší; navrhujem niečo dosť, ehm, kontroverzné.“


Nasledujúca časť >>>
Poslední komentáře
07.12.2012 20:39:22: OPRAVENÉ
06.12.2012 20:44:05: A nikto nepovie, že je tam chyba: "Keď Ginny navštívil Percy s Billom a dvojčatami, spomenul si aj n...
17.09.2012 14:07:26: Trojka sa ešte len prekladá a niekde sa zasekla. Bez záruky dokončenia prekladu.
16.09.2012 17:07:47: Jsem ráda ,že je přeložená i trojka. Škoda, že tu není i Ztracená generace. Bylo by to super mít to ...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace