Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 9 - 12

11. kapitola Na famfrpálovem hřišti 2/3

Preklad: Aha_Lucia
Drobné úpravy: Elza, Jimmi


Harryho oči sa vyľakane roztvorili . „Ginny!“ naliehavo povedal, kým ju triasol za ramená, aby ju prebudil.

„Čo-?“  prehovorila ospalo, ale nenechal ju dohovoriť.

 „Ginny, bola si za Madam Pomfreyovou? Pre Preventívny elixír?“

„Či som bola... a kvôli tomu ma budíš?“

„Len som mal sen - a uvedomil som si - oh, Ginny, naozaj sme nemali urobiť..“

Poriadne si zívla a znova mu položila hlavu na jeho hruď. „Netráp sa Harry. Akonáhle sa dostaneme späť, pôjdem za Madam Pomfreyovou. Vz-“

„Ginny, nerob to! Chcem, aby si mi sľúbila, že pôjdeš za ňou-´´

Zdvihla opäť hlavu a začínala vyzerať naozaj nahnevane. „Harry, som unavená...“

„Sľúb mi to.“

Pretočila očami a položila si hlavu. „Sľubujem. Už môžem spať?“

Oprel sa dozadu a opäť zatvoril oči. Dúfal, že sa ten sen nevráti. „Áno, už môžeš-“

„Čo je to za hluk?“ nečakane povedala a znova zdvihla hlavu. Naklonila ju na jednu stranu, na tvári výraz sústredeného načúvania. Teraz to Harry počul tiež. Zatvoril oči a pokúšal  sa prísť na to, čo by to tak mohlo byť..

„Sprchy,“ povedal. „Keď som zapol sprchy, aby som skúsil teplú vodu, musel som ich nechať zapnuté. Rúry už nie sú zamrznuté!“

Pozrela nahor na presklený svetlík. „Neodmrzli len rúry. Búrka sa skončila a je takmer ráno,“ povedala a kývla hlavou smerom k svetlíku. Cez prostredné okno mohli vidieť svetloružovú oblohu a lúče ranného svetla prechádzajúce cez pestrofarebné sklo žiarili po okrajoch  ako diamanty.

Pozrel sa na ňu. Nikdy predtým sa spolu nezobúdzali. „Dobré ráno, láska,“ zamumlal a prstom jej nadvihol bradu. Chcel jej dať iba letmý bozk, no ona otvorila ústa a on sa roztápal, mäkol pod vplyvom toho bozku, cítil teplo šíriace sa smerom nadol k jeho-

„Ginny!“ vykríkol. Vyskočil spod vrstiev uterákov a zástav. Ruku mala prekvapivo chladnú. Jej oči ho uznanlivo sledovali.

„No,“ povedala,  „keď už máme ´tréningové kolo´ za sebou´, možno by sme mohli-“´

„Nie Ginny, ne- nemôžeme. Nie kým si nebola za Madam Pomfreyovou. Nemôžeme-“

„Ráno vždy vyzeráš takto?“ Jej lišiacky pohľad bol jednoznačne žiadostivý.

Harry sa pozrel nadol, potom sa začervenal. „To je- to je celkom normálne.“ Pozrel sa znova na jej tvár. „Prestaň s tým! Proste mi podaj ten prekliaty uterák, nech môžem tie sprchy vypnúť skôr, než sa minie teplá voda!“

Chichotajúc sa mu podala uterák a on si ho ovinul okolo pása, kým kráčal chodbou ku chlapčenským sprchám. Prekĺzol pomedzi špliechajúcu vodu a vypol každú jednu sprchu, ktorú nechal zapnutú, potom sa vrátil ku dverám do spŕch, aby mohol zavolať Ginny.

„Idem si dať sprchu. Prečo neurobíš to isté?“ Odpoveď nepočul.  Šiel do sprchy čo najďalej od dverí a pustil znova vodu. Mal skoro chuť nepridať tam žiadnu studenú vodu, ale usúdil, že pridať k skoro dokonalému umrznutiu ešte aj obarenie, nebol ten najlepší nápad.

Voda mu hučala v ušiach, takže ho prekvapilo, keď sa otočil a uvidel ju pod prúdom vody na vzdialenom konci, ako tam stojí a necháva sa zaplavovať horúcou vodou.

Odvrátil sa, mal ťažkosťami s dýchaním, keď  ju takto uvidel. Schytil mydlo a otočil sa jej chrbtom tak, aby si z neho znova nemohla robiť srandu. „Mala si použiť dievčenské sprchy!“ povedal rozochvene ponad hluk tečúcej vody.

„Nevieme, či aj tam sú rúry v poriadku.“

„Ani si sa nepokúsila...“ povedal, mierne podráždene. Zasmiala sa a on sa pozrel ponad plece – mala zaklonenú hlavu, oči zavreté, zatiaľ čo voda dopadala v kaskádach nadol jej telom. Znova sa odvrátil; toto nebol dobrý nápad, pomyslel si. Vôbec nie. Rád by strávil viac času pod horúcou sprchou, ale nechcel sa sprchovať Ginny na očiach čo i len o minútu dlhšie, ako bolo potrebné.

Vypol sprchu a omotal okolo seba uterák, otočil sa doľava a odvrátil zrak, keď ju míňal. Musel byť silný; predtým nebol, keď namanévrovala svoje telo tak, že sa ich telá spojili. Vtedy nemal to srdce odtlačiť ju preč. Chcel to rovnako ako ona a na dôvažok  toho všetkého, strávil v celibáte celý tento život (aj napriek najlepšiemu úsiliu Draca a Mariah) a posledných pár mesiacov svojho druhého života.

Bol normálnym, horkokrvným tínedžerom a tak by ho nikto nemal obviňovať za-

Zachoval si sa nesprávne, ozval sa neodbytný hlások v hlave. Oh, skevle – kde si bol skôr?! Cítil sa mrzuto. To si jeho svedomie vážne vybralo ten správny okamih.  Čo už, po vojne je každý generál.

Mal si to premyslené.

Ja viem, ja viem... Ale keď potom Ginny začala hovoriť o ľuďoch uviaznutých v snehu... ako sa zahrievajú...

Potriasol hlavou, aby si ju vyčistil, potom sa osušil.

Vytiahol prútik a skúsil zahrievacie kúzlo, ktoré predošlý večer nedokázal vykonať. Tentokrát to však vyšlo. Konečne sa cítil viac ako svoje staré ja. Obliekol sa do ohriateho oblečenia  a s povzdychom si prehodil habit cez plecia. Potom pri ustielaní gauča našiel Ginnino oblečenie a použil na ne rovnaké kúzlo.

Chcel sa posadiť na gauč, aby na ňu počkal, no potom si uvedomil, že posledná vec, ktorú potrebuje, je vidieť ju znova nahú. Prešiel cez chodbu do ďalšej tímovej miestnosti a vzal po jednej z každej zástavy so sebou. Kedykoľvek mohol povedať, že ich vešal naspäť ako dobrú výhovorku pre to, prečo v tej izbe nebol. Zatvoril dvere na tej druhej tímovej izbe a snažil sa spomenúť si, ktorú stenu zdobila ktorá zástava. Prechádzal sa po izbe, keď ich položil na gauče, potom vytiahol prútik a začal ich vešať späť na dlhé tyče, na ktorých boli zavesené. Keď bol v polovici vešania chrabromilskej zástavy, zacítil v miestnosti zavíriť vlnu chladného vzduchu. Pozrel sa hore na vitrážové okná a premýšľal , či niektoré nebolo mierne otvorené. Okná vyzerali zabezpečene, zdalo sa, že závan prichádzal odo dverí. Harry sa otočil, či ich Ginny otvorila, ale namiesto toho uvidel ducha vchádzajúceho do miestnosti cez zatvorené dvere. Harrymu padla sánka a on cúvol dozadu a spadol na gauč so stále nezavesenou chrabromilskou zástavou.

„Harry? Čo to robíš?“

Otvoril ústa a skúsil prehovoriť, no nevydal ani hlások. Len sa pozeral a pozeral. Toto nemôže byť. To nie je... Jeho mozog stále trval na svojom. Je to len ďalší Voldemortov trik.

Zamieril bližšie k Harrymu prinášajúc so sebou viac chladu.

„Si v poriadku, Harry?“

Nakoniec Harry našiel reč. „No – mohol by si povedať, že vyzerám, ako keby som práve videl ducha,“ povedal potichu.

Duch Jamesa Pottera zaklonil svoju šedú priesvitnú hlavu a srdečne sa zasmial. „Ach, to sadlo, Harry! Dobrý postreh...“

„Ty – ty – ty si duch!“

Pozrel sa dole na svoj nehmotný zjav a späť hore na Harryho. “No, keďže som mŕtvy, ako inak by si bol schopný so mnou hovoriť?”

„Je to len, že - no, vieš o -?“

„O tebe a zmene času? Áno, Harry.“

„Ale - ale ty si nebol duch v mojom druhom živote, či áno? Ak si bol, nikdy som na teba tu v šatniach nenarazil. V skutočnosti som prekvapený, že som na teba nenarazil nikdy predtým. Bol som tu dole každé ráno, kým nezačalo byť príliš chladno.”

„Ja viem Harry. Vyhýbal som sa ti. Bál som sa – no, bál som sa, že nebudeš ochotný počúvať to, čo musím povedať a ty by si si myslel, že je to iba v mojom vlastnom záujme..”

„Čo si musel povedať?”

„Keď som povedal 'Čo to robíš?,’ myslel som tým ,prečo robíš veci, ktorými sa ešte viac pripútavaš k tomuto životu namiesto toho, aby si sa odtiaľto snažil dostať svoju riť?!”

Harry sa naježil: „Hej, pozri, nie je nutné-“

„Uchyľovať sa k silným výrazom? Dovoľujem si nesúhlasiť. Je to už dosť dlho, Harry.”

„Nemyslíš si, že si to myslím každý deň, keď sa zobudím a som v tomto živote?!”

„Nejako pochybujem, že si na to myslel dnešné ráno…”

Harry sa zaksichtil: „My – my sme mohli zamrznúť k smrti, bola nám naozaj zima a sprchy nefungovali –”

Jeho otec sa na neho zamračil a zdvihol obočie. „Možno som mŕtvy, Harry, ale nie som hlúpy. A sprchy nefungovali, pretože som sa o to postaral. Dúfal som, že sa pokúsite nájsť cestu do hradu v prípade, že tu nebude dosť pohodlia. Ale zároveň som sa k vám nechcel priblížiť, aby vám nebolo chladnejšie. To je dôvod, prečo som čakal, až budete znova celkom oblečení. Stále som trošku po vás pokukoval, až som ťa našiel oblečeného.”

Harry vyskočil na nohy: „Špehoval si nás! To je to, čo si robil, však?!”

Duch mávol rukou. „Oh, neboj sa. Nevidel som vás dvoch robiť niečo...”

„Do riti...” zamrmlal Harry, začal sa prechádzať a rukou si prehrabol vlasy. „Robil si to aj v mojom druhom živote? Alebo ste tam boli obaja aj s matkou?”

Jeho otec sa na neho pokojne pozrel. „ V tvojom starom živote, Harry, som nebol duch. Ani tvoja matka nebola.”

Harry sa zastavil a sťažka sa posadil na gauč, znepokojene žmoliac látku chrabromilskej zástavy medzi prstami. „Nebol si? Prečo?”

Jeho otec mu venoval pokrivený úsmev. „Šťastní ľudia sa nestanú duchmi, Harry. Vieš to. Stretol si Myrtlu a Nicka.”

Harry prikývol. „To je pravda. Obaja mali nevybavené účty...”

Duch Jamesa Pottera sa usmial. „Tvoja matka a ja sme nemali, nie keď sme zomreli v rovnakú noc. Ja som šiel prvý. Snažil som sa ubrániť sám proti Voldemortovi, ale nemohol som. Neodišiel som hneď, videl som, ako zabil tvoju matku a potom sme sa spolu dívali, ako sa snažil zabiť teba. Mysleli sme si, že aspoň keby ťa zabil, boli by sme všetci navždy spolu ako rodina. Ale potom sa stala tá najpodivnejšia vec a ja som nikdy nepochopil prečo...”

„Bola to mama,“ povedal Harry jemne. „Jej láska. To, ako mu povedala, aby ju zabil namiesto mňa... Jej obeť vložila na mňa akýsi druh ochranného kúzla. Dumbledore to nazval najstaršou, najhlbšou mágiou. To je to, prečo sa kliatba odo mňa odrazila a zasiahla jeho. Keby neurobil všetky podivné veci, čo urobil, aby sa priblížil k nesmrteľnosti, zabilo by ho to...“

Jeho otec prikývol. „Videli sme ho odísť, a vedeli sme, že môžeme odpočívať v pokoji. Že ty budeš v bezpečí, že bude všetko v poriadku. Neskôr prišiel Hagrid na Siriusovej motorke a vedeli sme, že on nikdy nedopustí, aby sa ti niečo stalo. Vtedy sme sa konečne vydali preč zo sveta... Predtým sme videli prísť Severusa a objímať telo tvojej matky...“

Duch si povzdychol. „Nikdy som mu v skutočnosti nerozumel... Myslím, že viem prečo nechal tvoju matku ísť, ale stále nemôžem povedať, že ja by som urobil to isté.“

„A teraz to urobil znova,“ povedal Harry bez premýšľania.

„Oh?“ Jeho otec znel prekvapene.

„Sirius.“ Harrymu stačilo povedať len jedno slovo.

„Hmm. Zaujímavé.  I keď vzhľadom k Siriusovej a Severusovej histórii sa musím pýtať, koľko z toho je preto, že on vždy prechovával slabosť pre tvoju matku, a koľko je preto, že on nemá rád Severusa od chvíle, keď sa stretli v našom prvom ročníku. Oni sa začali nenávidieť vo vlaku, ak tomu môžeš uveriť...“

Zo svojho druhého života si Harry pamätal Malfoya ponúkajúceho svoju ruku na znak priateľstva (v rovnakom čase ako urážal Rona) v Rokfortskom exprese a svoje odmietnutie.

„Môžem tomu veriť,“ povedal. „Ale ty si nepovedal, prečo otec - chcem povedať, prečo sa rozišiel s mamou.“

Zjavenie sa jemne pousmialo. „To je v poriadku, synak. Môžeš ho volať ´otec´. Si na to zvyknutý. Bol pre teba dobrým otcom. Nemusíš sa zdráhať mu tak hovoriť kvôli mne. Videl som vás všetkých tu na metlobalovom ihrisku. Je to škoda, že si netrénoval na post stíhača, ale – no dobre. Späť k tomu, čo som hovoril: Bol som jeden z partie chlapcov, ktorý sa zvykli nazývať Záškodníci..“

„Uhm, môžeš sa zastaviť. Ja už viem dosť z toho, čo by si mi chcel povedať.“ Harry pokračoval vysvetlením, čo sa stalo v Škriekajúcej Búde v jeho treťom ročníku v jeho ďalšom živote, výlet do Snapovej mysľomysi v jeho predchádzajúcom roku v škole, ako ho videl zachrániť Snapea pred uviaznutím v tuneli pod Zúrivou Vŕbou v spoločnosti vlkolaka prahnúceho po krvi. A  že potom videl svoju matku navštíviť jeho aj Severusa v nemocničnom krídle.

„Potom – ty a mama ste boli spolu. A ja som nezistil, kým som nebol v tomto živote, že on bol ten, kto sa rozišiel s ňou predtým, ako ste vy dvaja boli spolu, nie naopak.”

James Potter prikývol. „To je pravda. Och, Sirius mu za to spravil zo života peklo. Nie preto, že chcel, aby boli aj naďalej spolu. Spravil mu peklo zo života preto, že bol tak kolosálne sprostý a urobil to, ako to urobil. Povedal niečo v duchu: ´Ak si myslíš, že sa ešte niekedy dostaneš blízko k takému úžasnému človeku, ako je ona , tak si ten najzbytočnejší čarodejník na planéte alebo najhlúpejší.´  Sirius bol vždy tak trochu diplomat,“ povedal so suchým sarkazmom.

Harry sa uškrnul: „To ale stále nevysvetľuje, prečo to urobil.“

Jeho otec si povzdychol a posadil sa v strede ničoho a skrížil nohy. „Potom, čo som ho zachránil – veci sa medzi nimi zmenili. V skutočnosti som v tej dobe nepochopil celú podstatu. Nezistil som to, vskutku, až kým sme neplánovali svadbu a ona mi podávala obálky a ja som ich priväzoval na nohy sovám. Keď mi podala jednu s menom Severusa Snapea, vieš si predstaviť moje zmätenie.“

„Vysvetlila ti, prečo ho chcela pozvať?“

„Áno, nakoniec to urobila. Možno sa rozhodla spustiť svoje ochrany, pretože sme sa chystali spojiť naše životy dohromady, alebo sa v ten deň cítila obzvlášť šťastná. Neviem. Ale od toho momentu, ako som mu zachránil život, začala s ním jednať príšerne. Videl som niečo málo v pár triedach, čo sme zdieľali so slizolinčanmi – viac ako raz si robila žarty na jeho účet. Povedala mi, že to bolo ešte horšie. Povedala, eh, intímne záležitosti pred pár slizolinčanmi, keď boli spolu a oni si z neho nemilosrdne uťahovali. Takto to chvíľu pokračovalo, až kým jej nakoniec nepovedal, že to nefunguje a rozišiel sa s ňou.

V deň posielania pozvánok mi povedala, že keby nebolo jeho, nebola by žiadna svadba. ‚Som hrozná v priznávaní si chýb, James, to vieš. Vedela som, že by som sa s ním mala rozísť, pretože som ho už viac nemilovala...‘ Povedala, že sa do mňa zamilovala a myslela na mňa celý čas. Ale namiesto rozídenia sa s ním a začatím si so mnou, udrela na neho so svojím pasívno-agresívnym správaním. No dobre, bolo to viac agresívne ako pasívne. ‚Ak by nebolo jeho sebaúcty,‘ povedala mi, ‚bola by som stále s ním a nám obom robila zo života peklo. Povedala, že by sme mu mali byť vďační za to, že odmietol , aby sa s ním zaobchádzalo tak hrozne, ako s ním zaobchádzala ona. Pripomenul som jej, ako na neho púlila oči, keď sa s ňou rozišiel, ale ona povedala, že to bolo len jej ‚hlúpe ego‘. On ju nechcel? On sa rozchádzal s ňou? Samozrejme, že chcela kričať.“

„Teda sa s ním rozišla tak, že ona s ním síce zaobchádzala príšerne, ale rozchod nenavrhla, takže on dokončil zvyšok cesty?“

„Presne tak. A keď som sa na to takto pozrel, musel som súhlasiť a môžem pravdivo povedať, že nebolo inej pozvánky, ktorú by som poslal radšej. Mala pravdepodobne pravdu. Keby to neurobil, keby nemal zdravé množstvo sebaúcty –žiadna naša svadba by sa nekonala.“

„Ehm, ak ti nevadí, že sa pýtam, po vypočutí prečo sa s ňou rozišiel, prečo si si ju chcel stále vziať?“

Usmial sa: „Nikdy sa ku mne tak nesprávala, Harry. Ani by sa. Či už to vedela, alebo nie, snažila sa ho priviesť len k tomu, čo urobil.“

„A až pokiaľ som – nezmenil čas,  vy dvaja ste boli spolu? Kde – kde ste boli?“

„Ak ti poviem, že to bolo nebo, nie som si istý, či mi uveríš. Nie som si sám istý, že by sa to tak malo nazývať, ale odkedy bola tvoja matka so mnou, som ochotný volať to nebo. Ak by bola so mnou v pekle, pravdepodobne by som to volal tiež nebo. Keď som bol nažive, raz som počul definovať peklo ako dôkladné a nenávratné oddelenie od Boha. No, nikdy som nebol veľmi nábožný, čo je vlastne aj dôvod, prečo som bol akosi prekvapený posmrtným životom. Ale môžem oprávnene povedať, že byť oddelený od tvojej matky bolo mojím peklom.“

„A ja som to...“ Harry zašepkal a žalúdok mu urobil salto.

Jeho otec pokračoval: „Vlani v septembri som sa zrazu ocitol tu, v metlobalových šatniach. A čo viac, pamätal som si, že som bol vždy tu, od tej noci čo som zomrel. A tiež som mal podivnú novú spomienku z tej noci. Po tom, čo som zomrel, videl som Voldemorta ísť po tebe a tvojej matke, rovnako ako predtým. Ale tentoraz som si uvedomil, že blízko boli aj iní ľudia. Nebol som ešte viditeľný, duchovia sa to musia naučiť robiť, vieš. Byť viditeľným pre živé bytosti, na to treba nejakú prax, takže som bol – neviditeľný, dalo by sa povedať. Čo nebol úplne neznámy pocit. Mával som neviditeľný plášť –“

„Viem. Teraz je môj.“

„Dobre teda. Vieš. V každom prípade, nemohol som uveriť, čo som videl. Bol si tam, vyzeral si, akoby ti bolo približne šestnásť a mohol som vidieť jazvu na tvojom čele. Neviem, ako som vedel, že si to bol ty. Nejakým spôsobom, keď si mŕtvy, vidíš niečo a vieš oveľa viac, ako keď si nažive. Bolo to divné, ako pozerať sa na seba, ale tvoje vlasy boli ostrihané inak... A ty si bol s iným Voldemortom. Videl som, ako si ukázal svojím prútikom na tvoju matku a ďalšia vec, ktorú som videl, bola, že ťa sľúbila Voldemortovi, ktorý ma zabil a on položil prútik na tvoju hlavu – a potom čo odišiel, Severus pribehol do záhrady a Lily – ona sa proste zrútila. Utešoval ju... Nedokázal som sa na to pozerať. Prišiel som sem, na miesto, kde som sa cítil ako doma, už keď som bol v škole; od tej doby som tu nebol. Ale stále si pamätám byť s podstatou tvojej matky, pamätám si inú smrť, iný život po smrti.. Chcem byť s tvojou matkou znova, Harry, je to pravda. Ale sám vieš, že to nie je jediný dôvod, prečo je potrebné dať veci do poriadku, však?“

Chatrne prikývol. „Správne,“ zašepkal.

„Takto to nikdy nemalo byť...“ povedal jeho otec a pomaly mu bledol pred očami. Harry ho sledoval ako mizne, kým si nebol naozaj istý, že tam bol.

„Otec!“ vykríkol, hlas sa mu zlomil a nepreliate slzy robili miestnosť rozmazanou. „Vráť sa! Vie to Dumbledore? Hovoril si s mojou matkou? So Siriusom? S mojím nevlastným otcom?“

Dvere sa otvorili. Ginny tam stála, znova úplne oblečená, vrátane jej habitu a plášťa. „Harry? Čo sa deje? S kým si hovoril?“

Pozeral na ňu trasúc sa. Takto to nikdy nemalo byť... Neodpovedal na jej otázku.

„Len mi pomôž povešať zástavy,“ povedal stroho vstávajúc a ukazujúc na tú, na ktorej sedel. Vošiel do inej tímovej miestnosti a posielal vzduchom zástavy na závesné tyče s úsporným mávaním svojho prútika. Znova sa cítil silný a schopný, rovnako fyzicky ako aj magicky. Cítil, že má cieľ. Jeho otec mu pripomenul, čo je dôležité. Už dovolil odviesť svoju pozornosť veľa veciam.

Harry šiel po chodbe k vonkajším dverám a čakal na Ginny. Opatrne otvoril dvere a našiel otvor s nakopeným snehom. Odfúkol ho prútikom, potom privolal svoju metlu a jednu metlu zo školských zásob. Kým čakal na metly, Ginny konečne dorazila.

„Och, tu si,“ jednoducho povedala bežiac k otvoreným dverám, kde stál. Náhle sa zastavila, keď sa otočil tvárou k nej a zbadala tvrdý výraz v jeho očiach.

„Pohni si, metly by tu mali byť každú minútu.“ Jeho hlas bol tvrdší, ako mal pôvodne v úmysle a keď sa na ňu krátko pozrel , vyzerala – och, vyzerala tak smutná, že takmer podľahol a to najmä potom, čo...

„Čo som urobila, Harry? Stále to chceme povedať Ronovi a Charliemu, či nie?“

Zhlboka sa nadýchol a povedal: „Nie je čo povedať.“

„Čo tým myslíš‚ nie je čo povedať‘? Nechcela som zachádzať do detailov, pre Krista, myslela som –“

„Viem, čo si myslela. Neexistuje žiadne ´my´, o ktorom by sme im povedali. Potom, čo si bola stiahnutá do jazera – rozhodol som, že je pre nás príliš nebezpečné byť spolu. Nebezpečné pre teba. Nemôžeme byť pár. Nebudem ťa mať za štít. Je po všetkom, Ginny. Ak máš byť v bezpečí-“

Otočil sa s obavou, aby neustúpil po zhliadnutí jej slzami zmáčanej tváre, ale namiesto toho uvidel, že je rozzúrená.

„Ó, a ty si myslíš, že si jediný, čo má čo povedať v tomto všetkom?! Myslíš, že sa môžeš so mnou vyspať a potom sa otočiť a opustiť ma?!“

„Ja som nezačal...“

„Ale očividne si to dokončil!“

„Povedal som ti -“ ale nemohol pokračovať. Stále mu ešte zvieralo srdce pri pomyslení, že nebola tým, čo sa medzi nimi stalo, tak nadšená ako on – teda až do chvíle, než mu došlo, ako si asi musí v tejto chvíli pripadať. V ten okamih všetko nadšenie vyprchalo.

 Harry sa od nej odvrátil – nechcel sa na ňu pozerať, kým jej bude odpovedať, ale práve v tom okamihu uvidel svoju metlu rútiacu sa smerom k nemu. Natiahol sa a chytil ju jednou rukou a potom na ňu nasadol. Metla, ktorú pre ňu privolal, dorazila o chvíľu neskôr a ona ju obratne vytrhla zo vzduchu, kým na neho pozerala.

„Nie je o čom diskutovať, Ginny. Takto to bude lepšie.“ Odrazil sa a letel k západnej veži. Neobzrel sa na ňu, až kým nepristál na vrchole veže. Videl ju letieť na Astronomickú vežu z miesta, kde bol a vyzerala, ako keby si otierala slzy z tváre. Nepozrela jeho smerom, ale hneď zmizla padacími dverami nadol do triedy Astronómie. Obrátil sa s ťažkým srdcom a zostúpil po schodoch Západnej veže do ponurého hradu.

 

*****


 

Nasledujúca časť >>>
Poslední komentáře
04.10.2010 18:39:50: ... na tu první čtvrtinu 12ky jsem s betou domluvená plus mínus na středu. Dalším dílem se teprve pr...
04.10.2010 18:31:38: jasne..este som pustala kontrolu pravopisu..ale uz posielam.. prepac smiley${1}
04.10.2010 18:24:19: Tarja, máš ten zvyšok 12? Nezačnem s ďalšou poviedkou, kým sa nedostaneme po tú 15. Takže musíme mak...
04.10.2010 18:04:08: Jimmi... zvykaj si..teraz uz to bude napinave stale... ja uz sa tak velmi tesim.smiley ale je pravda....
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace