Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 9 - 12

10. kapitola Dokonalý špión 3/3

Preklad: JSark
Beta-read: Tarja, Jimmi


Harry Potter a Čas dobrých úmyslů
(neboli Poslední pokušení Harryho Pottera)

Kapitola desiata -  Dokonalý špión 3/3


Harry sa matke počas zvyšku týždňa vyhýbal. Na Vianoce nasadil milú tvár, snažil sa nepozerať kmotrovi a matke do očí a najmä sa snažil nezostať s niektorým z nich osamote. Ani jeden z nich sa nesnažil s ním hovoriť a bol tomu len rád. Dom sa mu zdal cudzí a chladný; Jamie si myslela, že sa chová zvláštne a povedala mu to, ale odvetil jej, že je len nervózny kvôli ceste do Londýna. Nevyzerala, že ju to presvedčilo.

Rodičom povedali, že sa majú v sobotu stretnúť v Šikmej uličke s niekoľkými priateľmi a dospelí si z toho nič nevyvodili. Harry zobral so sebou malé vrecko s  letaxom a v sobotu ráno obaja pokojne vošli do kuchynského krbu U kančieho konca a zreteľne povedali, "Deravý kotlík!"

Obaja vypadli v predsieni hostinca, trochu kašľali a oprašovali sadze zo šiat; museli mať oblečené habity, pretože sa predpokladalo, že budú v čarodejníckom, nie v muklovskom svete, ale pod nimi mali oblečené vhodné muklovské šaty a svoje habity premenia  na teplé kabáty, ktoré si potom oblečú.

"Kde ste boli?" zatiahol na nich Draco. Sedel s nohami na stole a pil polliter ďatelinového piva (cz: máslový ležák). Potom sa zaškeril a vyskočil na nohy práve včas, pretože Jamie sa na neho vrhla so všetkou energiou štrnásťročného dievčaťa, ktorému chýbal jej priateľ.

Schopnosti Jamie v transfigurácii neboli natoľko pokročilé ako Harryho a Dracove, a tak pre ňu Draco navrhol lichotivý zelený kabátik, aby zodpovedal jej očiam, aj s kapucňou, ktorá jej očarujúco rámovala tvár. Nadšene na neho pozrela, znovu sa mu hodila okolo krku, pričom mu venovala jeden rýchly bozk na pery. Netrpezlivý Harry sa od nich odvrátil. Kde boli ostatní?

Harry a Jamie sa posadili, aby vyčkali spolu s Dracom, pričom si objednali vlastné ďatelinové pivá. Napokon začuli nejaký rozruch od ohniska a jeden po druhom sa objavili Ron, Ginny a Charlie Weasleyovci, o niekoľko minút neskôr nasledovaní Liamom Quirkom.

Harry bojoval s nutkaním prevziať velenie, ale Liam si mal myslieť, že ich vodcom bol Ron, takže Harry jednoducho Ronovi jemne kývol a Ron tlesol rukami a povedal: "Správne, fajn! Poďme do metra."

"Počkaj," povedal Harry, snažiac sa neznieť panovačne. "Mám na mysli, má každý muklovské peniaze?" Z výrazu na tvárach ostatných pochopil, že nemali. Deň predtým poslal Draca ku Gringottovým, aby zamenil nejaké galeóny na libry, a teraz medzi Dracom a ostatnými prebehla rýchla výmena tak, aby boli všetci vybavení na vstup do muklovského sveta. Je len dobre, že v skutočnosti túto šou neriadi Ron, pomyslel si, inak by sa Liam pokúšal dostať na podzemku s galeónmi a siklami...

Musel tiež ostatným pripomenúť, aby si transfigurovali habity, než opustia hostinec. Začínal sa obávať, ako niektorí z nich zareagujú na ďalšie veci v muklovskom svete; pamätal si to, ako Draco, Ron a Ginny reagovali na výťah v obchodnom dome, keď kupovali obleky na pohreb... S povzdychom s nimi vstúpil na londýnsku ulicu, pričom si nebol istý, či môže aspoň Charliemu veriť, že bude nenápadný.

Našťastie cesta do Richmondu nad Temžou bola pokojná a bez zvláštnych príhod a nemuseli ísť ďaleko, aby dosiahli kostol Svätého Tomáša Apoštola. Maggie sa s nimi stretla vo dverách a sadla si s nimi; Bernard s ňou neprišiel. Hermiona hrala Schumanov koncert pre čelo s miestnym orchestrom, zloženým väčšinou z amatérskych hudobníkov; koncert mal získať peniaze na novú halu farnosti Svätého Tomáša, a ona robila láskavosť svojej učiteľke, Edith. Edithina sestra Lorraine pracovala ako varhaník a zbormajster farnosti. Harry bol nervózny, žalúdok sa mu sťahoval, keď si predstavil konfrontáciu medzi čarodejníkmi a čarodejnicami, ktorí vyrastali v čarodejníckom a v muklovskom svete.

Koncert sa konal potme, v deprimujúcej gotickej svätyni, ktorá Harrymu nápadne pripomínala tú v St. Bede. Bol šedivý zimný deň a dnu prenikalo až žalostne málo svetla cez vitrážové okná, ktoré boli poväčšine  v žltých a bielych odtieňoch, nie v žiarivo rubínových, aké vídaval inde. Rokfortský hrad mal podobný sloh a vitráže, ale okná tam boli obvykle dosť jasné a pestré, vyobrazujúce čarodejnice a čarodejníkov z minulosti, ktorí sa so študentmi rozprávali, pokiaľ boli zdvorilí. (Vyobrazenie čarodejníka vo vitráži zo 16. storočia vo vzdialenom rohu knižnice Harrrymu viackrát pomohlo s domácou úlohou.)

Orchester bol zakliesnený do priestoru medzi oltárom a  prednými lavicami, kam sa normálne vošiel celý zbor. Bolo to dosť namačkané. Hermiona sedela na okraji stoličky podobnej trónu blízko kazateľnice, ktorá, ako Harry predpokladal, bola miestom, kde sedel rektor pred začiatkom kázania. Lavice, na ktorých sedelo obecenstvo, boli z prostého dreva, bez vypchávok, ktoré by z koncertu urobili príjemnejší zážitok. Hermiona vstúpila za nadšeného potlesku, mala oblečený veľmi diskrétny (ale aj dosť tesný) čierny rolák a lesklé hodvábne nohavice, ktoré jej umožnili držať čelo medzi kolenami. Vlasy mala rozpustené, v divokých vlnách jej spadali cez ramená. Zdalo sa, že sa úplne zmierila so svojím strapatým účesom. Pôsobil dosť impozantne, ako levia hriva. Videl, že jej prepichnuté uši boli bez náušníc, hoci stále mohol rozlíšiť dierky. Na ňu bola veľmi umiernená, uvedomil si. Želal si, aby ju Draco alebo Ron videli, keď sa objavila v Britskej knižnici; padli by na zadok.

Ron tak či tak vyzeral dostatočne ohromený. Keď potlesk silnel, naklonil sa cez Charlieho a zašepkal Harrymu, "To je ona?"

Harry mu prikývol a zachytil Charlieho pohľad; Ronov starší brat sa uškŕňal, a Harry sa veľmi snažil nerozosmiať. Ginny sedela napravo od neho, a keď sa na ňu otočil, videl, že Ronova reakcia neušla ani jej; vyzerala dosť veselo, akoby nazhromaždila veľa streliva na to, aby si ho mohla doberať. Harry bol šťastný, že sa im podarilo sadnúť si vedľa seba; po divadle v Rokville to bolo takmer ako mať s Ginny druhú schôdzku. Takmer. Želal si, aby sa odvážil urobiť takú jednoduchú vec, ako držať ju za ruku alebo ju nad lavicou objať, ako Draco s Jamie, ktorí sedeli na opačnej strane Rona.

Hoci jej zjav bol menej extrémny, ako keď ju videl vystupovať predtým, jej hranie ich pokojne mohlo posadiť na zadok. (Želal si, aby Ron zavrel ústa; takto mal dosť tupý výraz). Harry znovu videl nepatrné naťahovanie jej ľavej ruky počas toho, ako hrala niektoré zo sólových pasáží a bol zvedavý, či to teraz robila vedome, keď na to poukázal. Hudba bola čistá a romantická a ona sa v nej zdala byť stratená, častokrát hrala so zavretými očami, len občas letmo pozrela na dirigenta. Ako ubiehal pohyb za pohybom, Harry strávil viac času rozhliadaním sa po muklorodených, ktorí hovorili, že prídu. Najskôr zbadal Aliciu Spinnetovú, vyzerajúcu rovnako dôstojne a dokonale ako vždy. Potom zazrel Deana Thomasa, oči zavreté, kývajúc sa zároveň s hudbou, vyzeral, ako by si to dokonale užíval. Justina bolo ťažšie si všimnúť, ale ukázalo sa, že bol veľmi blízko pri Alicii, vyzeral rovnako, ako si ho Harry pamätal. Bol zvedavý, či si Justina všimol Liam.

Nakoniec zbadal Ruth, ktorá sa smelo stretla s jeho očami a nadvihla obočie. Bol prekvapený. To by ma zaujímalo, či už má podozrenie, že je čarodejnica, zaujímal sa. Ruthin výraz bol akosi veľmi vševediaci, odvrátil sa od nej s pocitom, že mu číta myšlienky.

Zrazu to vyzeralo, ako by sa úplne zrútili trámy starej budovy. Koncert skončil a v momente, keď zdvihla sláčik od strún, Hermionu zaplavil búrlivý potlesk, ľudia vyskočili na nohy rovnako ako v Britskej knižnici, ale Harrymu sa zdalo, ako by boli oveľa spontánnejší ako tí trochu zatuchnutí, dôstojní ľudia (s výnimkou mladíkov, ktorí ju žiadali o autogramy). Harry stratil Ruth v dave, ako náhle bol každý na nohách a pozrel dopredu, vidiac Hermionin oslnivý úsmev; v listoch reptala na to, že túto láskavosť robí, ale videl, že si to tiež užívala. Pamätal si, ako hovorila o hraní s ostatnými, o dialógu nástrojov, a vedel, že hoci sama hrala v koncerte veľa sól, hrala dosť aj s orchestrom. V tom čase bola najviac ponorená do hudby, videl to. V pozvánkach pre muklorodených, bola žiadosť, aby po koncerte prišli dopredu na stretnutie s Hermionou, ako jej "zvláštni hostia". Zabralo to nejaký čas, kým aplauz zamrel, ale nakoniec obecenstvo zozbieralo kabáty, klobúky a rukavice a vyšli do temnejúceho zimného popoludnia. Harry kývol Ronovi a začali sa predierať vpred, bojujúc proti prúdu členov orchestru, ktorí už boli zbalení a prichádzali k nim, zvierajúc púzdra s huslami a violami a nejakými strašne veľkými dvojitými basami. (Harry nikdy nepochopil, čo mohlo človeka viesť k tomu, aby chcel hrať na tak nešikovný nástroj; prečo neskúšajú prevliekať klavír?)

Nakoniec sa ocitli takmer pred oltárom, kde bola Hermiona ležérne usadená, hovoriac s Edith a Lorraine. Pristúpili Alicia, Dean, Ruth a Justin a trochu neohrabane postávali okolo. Potom si Dean všimol Ginny a povedal, "Ahoj! Ty si Maggie Parrishová, však?"

Za ním sa objavila Maggie so slovami: "Blízko. To je moja malá sestra. Maggie Parrishová," predstavila sa, podávajúc mu ruku. Potriasol ňou.

"Hovorím," pripojil sa Justin. "Bol som dosť prekvapený, keď ste sa ozvali. Musím vás ale varovať, že nemám v úmysle rozširovať čokoľvek, čo mi povedali Willie  a Harry..."

"Harry?" spýtal sa zarazený Ron. "Hovoril si s Harrym?" K Justinovmu zmätku ukázal na Harryho.

Hermiona vyvalila oči. "Ty si pako, však? Mal na mysli mladšieho syna princa z Walesu. Je to vlastne princ Henry, ale každý ho volá Harry." Harry horúčkovito premýšľal; nemal byť mladší princ splodený po vražde Jamesa Pottera? No fajn, napadlo ho; dokonca aj keby to nebola tá istá osoba, mali ďalšieho chlapca a predsa ich napadlo pomenovať ho Henry. Toto nie je také nezvyčajné.

Ron sa na Hermionu naježil, ale neodsekol jej. Ironicky si ju prehliadal od hlavy k päte. "Počul som o tebe. Tak ty si muklorodená..."

"TAK!" ozval sa Harry veľmi hlasno. Zdvihol na Rona obočie a významne naklonil hlavu k Hermioninej učiteľke a jej sestre. Ron sa uškrnul a teraz Harry nadvihol obočíe na Hermionu, dúfajúc, že pochopí, čo jej chce naznačiť. Oči sa jej rozšírili, vyskočila na nohy a odkašľala si.

"Edith a Lorraine, toto sú niektorí moji priatelia a niektorí ich priatelia..." Odrapotala mená Harryho, Ginny a Maggie, a správne prešla aj mená muklorodených, ale Ron, Liam, Jamie a Draco sa museli predstaviť sami. "Trochu sa tu pomotáme, potom možno nájdeme nejaký lokál alebo kaviareň. "Uvidíme sa neskôr v byte." Harry uvažoval, že to bol dosť taktný spôsob, ako povedať Nechcem vás tu okolo, tak choďte do kelu.

Staršie ženy prikývli a pozdravili ju, Lorraine jej prehnane ďakovala za to, že koncert zorganizovala. Keď odišli, Harry kývol Dracovi, ktorý prešiel okolo svätostánku a prútikom pozamykal všetky dvere. Harry kývol Ronovi, ktorý stál pred muklorodenými a pokúšal sa získať odvahu k tomu, aby povedal, čo musel.

"Ľudkovia; požiadali sme vás, aby ste sem prišli, pretože... pretože je tu niečo, čo potrebujete vedieť." Harry sa pokúsil udržať v tvári príjemný výraz, ale jeho myseľ kričala, Nevieš, čo robíš! To bolo hrozné!

Ruth sa na neho zamračila. "Ako čo?"

Ron sa zhlboka nadýchol a vysypal to. "Ste čarodejnice a čarodejníci."

Tí štyria pozreli najprv na seba, potom na neho, predtým, než vybuchli smiechom. Ostatní na seba prekvapene pozerali, nikto neočakával takúto reakciu. Nakoniec zakročila Hermiona.

"Počúvajte, utíšte sa! Toto nie je žart. Len pred mesiacom som sa dozvedela, že som tiež čarodejnica. V Británii... je magická komunita, ktorá zostáva dosť dobre skrytá a asi pred desiatimi rokmi prestali informovať ľudí ako sme my - ľudí, ktorí majú mágiu aj keď ich rodičia nie - že sú čarodejnice a čarodejníci. Ten rok, keď sme všetci dovŕšili jedenásť rokov, sme mali dostať list z čarodejníckej školy, ktorú navštevujú..."

Dean sa zamračil. "Čarodejnícka  škola? Máš na mysli ju, však?" ukázal na Maggie.

"V skutočnosti som tiež len nedávno zistila, že som čarodejnica. Ale to preto, že som bola unesená mojej rodine - v ktorej sú všetci čarodejnice a čarodejníci - a vychovaná v muklovskej rodine."

Alicia vyzerala absolútne urazená, že má počúvať také nezmysly. "V akej rodine?"

Hermiona si povzdychla. "Muklovskej. Čarodejníci volajú nemagických ľudí muklami. Počujte, nespôsobili ste vy štyria niekedy nevysvetliteľné veci, ktoré sa stali, keď ste boli rozrušení alebo nahnevaní, alebo naozaj smutní alebo šťastní?"

Zavládlo ticho; všetci štyria sa na seba znovu pozreli, v tvárach sa im objavil výraz viny. "No," začal Justin, "práve včera..."

"Znamená to, že ak chcem, môžem ťa zmeniť na králika?" vybuchol Dean.

Charlie sa rozhodol prevziať vedenie. "Nie tak úplne. Všetci potrebujete trénovať, aby ste sa dozvedeli o tom, ako tieto veci robiť správne. Mágia môže byť veľmi nebezpečná, ak neviete, čo robíte."

Alicia si založila ruky. "V náprsnej taške mám telefón a za minútu zavolám políciu, ak ma odtiaľto nepustíte," vyhlásila. Harry si pamätal, že pochádzala z dosť bohatej rodiny. Charlie sa k nej otočil a Harry videl, ako na ich tvárach súčasne rozkvitol rovnaký výraz. Navzájom sa priťahujú, pomyslel si. Možno trocha pomoci...

"Počúvaj," povedal Charlie potichu, kým vyťahoval prútik a pierko. "Naučím ťa jednoduché kúzlo, môžeš použiť môj prútik. Keby si nebola čarodejnica, nedokázala by si to. Potom nám uveríš?"

Trochu sa upokojila, ale jej oči stále vyzerali trochu vystrašené a neisté. "Najskôr urob niečo iné. Niečo nemožné."

Charlie prikývol a rozhliadol sa okolo, nakoniec vytiahol kľačadlo spod jednej z lavíc. "Tu. Na aké zviera by si chcela, aby sa to zmenilo? Radšej niečo rovnako veľké."

Alicia sa afektovane usmiala. "V poriadku. A čo... bígel. S červeným obojkom."

Charlie kývol a mávol prútikom... a tam, kde bolo kľačadlo, stál malý, svalnatý bígel, okolo krku červený kožený obojok, vyplazený jazyk, jeho veľké tmavé oči žiarili.

Alicia skríkla.

Harry priskočil a položil jej ruku na ústa. "Nerob to!" zasyčal. Pomaly jej spustil ruku z tváre; oči mala divoké, uprene pozerala hore dole medzi ním a psom.

"Poď," povedal Charlie, usmievajúc sa na ňu. "Pohladkaj ho."

Skrčila sa a opatrne natiahla ruku. Pes vyzeral veľmi potešený, že sa s ním niekto išiel maznať a prišiel k nej, pozrel na ňu a oprel sa jej o ruku. Harry ju sledoval, ako hladí pevný bok, na čo pes dôrazne začal mávať chvostom. Keď sa znovu postavila, vyzerala, ako by mala zjavenie.

"Takže... toto môžem urobiť s dostatkom tréningu?"

Charlie sa na ňu usmial. "Áno. A viac." Rozhodli sa vytvoriť skupinky, ktoré by si pohovorili s muklorodenými, ktorí boli teraz veľmi vzrušení. Ron, Hermiona a Ginny hovorili s Deanom (zdalo sa, že Ron chcel hovoriť hlavne s Hermionou), zatiaľ čo Magie a Charlie hovorili s Aliciou, a Harry a Jamie sa chystali hovoriť s Ruth. Harry navrhol, aby Draco hovoril s Justinom, a potom bez obalu povedal Liamovi, "Ty sa choď tiež porozprávať s Justinom. Napadlo ma, že vy dvaja by ste si mohli dobre sadnúť. Navrhol som Ronovi, nech ťa požiada, aby si prišiel, pretože... no, ako som povedal, myslel som, že vy dvaja by ste mohli dobre vychádzať..."

Justin sa zamračil. "Veď ma ani nepoznáš! Čo je toto, nejaký druh rande naslepo? Nie som gay!"

Liam sa na Harryho díval rovnako urazene. "Čo, a ja snáď som? Čo som kedy urobil, že si to myslíš, Potter?"

Harryho pohľad bezmocne lietal sem a tam medzi nimi. "Ja... prepáčte. Nemal som na mysli..." Zmĺkol, neočakával túto malú prekážku v ceste. Dobre,  uvažoval, predpokladám, že v tejto časovej línii sa ešte neprejavili, dokonca ani sami pred sebou.

"Chcete hovoriť s niekým iným?" spýtal sa ich oboch, popudený. Pozreli sa na ostatných, ktorí sa už živo rozprávali, vrátane Jamie a Ruth.

"Nie," povedali naraz, nie bez nádychu rozmrzenosti v hlasoch. Harry teraz videl, že Draco tiež vyzeral namrzený.

"Nemyslíš si, že ja som gay, že nie?" funel jeho najlepší priateľ. Harry pretočil oči.

"NIE. Počuj, prečo sa nejdeš porozprávať s Ruth, a ja si vezmem Justina, dobre?" Vzdychol, v duchu si urobil poznámku, aby vždy nechal ľudí samých na seba; naozaj neocenili, keď to niekto iný robil za nich.

Dokázali muklorodeným vysvetliť myšlienku ohľadne zákazu a nadchádzajúceho generálneho štrajku. Dúfali, že ak by sa stávka podarila, správna rada by mohla rozhodnúť o návrate muklorodených študentov už na ďalší školský rok. Každý z nich levitoval pierko za použitia Charlieho prútika a povedali, že si nevšimli príchod sov, ktoré im doručovali poštu. Keď bolo všetko povedané a urobené, Harry bol potešený, že videl v ich očiach záblesk vzrušenia a napadlo ho, Možno to bude jeden z nich. Hľadel na Hermionu, Maggie, Ruth, Justina, Aliciu a Deana. Možno mi jeden z nich pomôže vyriešiť, ako napraviť časovú líniu...

Jediné, čo museli urobiť, bolo presvedčiť správnu radu, aby odvolala ten zákaz.

* * * * *

Zdalo sa, že prvý deň semestra prišiel veľmi rýchlo. Fakt, že stretnutie s muklorodenými sa vydarilo, spôsobil, že zvyšok Harryho prázdnin bol oveľa príjemnejší ako boli, keď spolu videl matku s kmotrom. Smutne si spomenul, ako prvého septembra vstúpil do komory s porcelánom a dúfal, že je jeho otčimom Sirius. Teraz by Severusa Snapa za Siriusa Blacka ako otca nevymenil, ani keby mu ponúkli milión galeónov. Tá irónia však bola sotva utešujúca, tvárou v tvár matkinej nevere. Potlačil túto myšlienku a snažil sa zamerať sa na nadchádzajúci štrajk.

Plány sa darili. Charlie im pomohol získať dostatok stanov, aby ubytovali každého učiteľa a študenta na trávniku hradu. Časť z nich v nich bude dosť natlačená, ale to by nemal byť problém.

Poslali list s požiadavkami správnej rade, podpísaný "Študenti Rokfortu pre repatriáciu muklorodených" (ŠRPRMR). Zaznamenané bolo len Ronovo meno ako vodcu skupiny. Za pár hodín dostal odpoveď.

(PP: repatriácia - hromadný alebo jednotlivý návrat do vlasti osôb nútene vysťahovaných alebo takých, ktoré sa vysťahovali dobrovoľne)

Vážený pán Weasley,

Sme si istí, že ako syn člena správnej rady ste oboznámení s dôvodmi, ktoré stoja za zákazom študentov narodených u muklov. Hoci oceňujeme vašu starosť o ich blahobyt, u muklov narodené čarodejnice a čarodejníci sú platnejší, ak v tomto období nie sú zaradení do čarodejníckej spoločnosti. Za touto politikou si stojíme.

S pozdravom,

Magnus Cucurbita-Pepo

Predseda Rokfortskej správnej rady

Ron stál v kuchyni U kančieho konca, obzeral sa okolo; práve prišiel letaxom z Brlohu. Harry dúfal, že jeho rodičia ešte pokojne spia, pretože slnko ešte nevyšlo. Mal pocit, že kuchyňa bola najstaršou časťou domu, pôvodne bola postavená ako Veľká sieň, kde sa odohrávalo všetko: varenie, jedenie, spanie, spoločenské vzťahy. V priebehu času bol dom rozšírený, ale kuchyňa si udržala nezameniteľný nádych veku navzdory pravidelnému drhnutiu domácimi škriatkami. Harry si pamätal malú, úzku kuchyňu Weasleyovcov a dúfal, že pán Weasley si aspoň mohol dovoliť ju trochu rozšíriť, keď mal teraz dve práce.

"Tak; máme našu odpoveď," povedal mu Harry ponuro, pokúšajúc sa obrátiť jeho pozornosť späť k veci. Ron sa prestal obzerať po vysokom strope miestnosti a pozrel na Harryho.

"Hej. Takže myslím, že začneme jednať."

"Správne. Charlie už ukryl stany za skleníkmi. Postaral sa aj o jedlo."

Ron zanariekal. "Jedlo. To je pravda. Povedz, nemohli by sme to urobiť po obede vo Veľkej sieni?"

Harry na neho vážne pozrel. "Pokúsim sa dostať z hradu aj toho najposlednejšieho študenta a nechcem, aby ktokoľvek z vás po príchode z vlaku vkročil dovnútra, až kým neodvolajú zákaz. Môže to chvíľu trvať, ale bude to v poriadku. Mal by si sa vrátiť; tvoja mama vás všetkých bude za chvíľu chcieť vypraviť na nádražie. A nechceš, aby si všimla, že tvoja ručička na hodinách hovorí Cestuje."

Ron prikývol a otočil sa späť ku krbu, ale zastavil sa a zamračil sa na Harryho. "Ako si vedel o tých hodinách?"

"Ehm, počul som, ako o nich Ginny hovorí Jamie," klamal, dúfal, že sa jej Ron nespýta, či naozaj Jamie povedala niečo také.

Ron znovu prikývol, a s posledným pohľadom na kuchyňu U kančieho konca hodil do krbu letaxový prášok, nahlas a zreteľne povedal: "Brloh!" a vstúpil do zelených plameňov, na čo ihneď zmizol z očí.

Načasovanie nemohlo byť lepšie, pretože o chvíľku neskôr Simon otvoril kuchynské dvere, nasledovaný Stuartom, ktorý ukrutne zíval. Harry si bol dosť istý, že to bol Stuart, kto zíval; vyzeral oveľa zdravší, než v poslednej dobe a podobal sa svojmu dvojčaťu tak, ako už istú dobu nie. Teraz bolo oficiálne veľmi ťažké znova ich rozlíšiť.

"Čo robíš tak skoro hore, Harry?" povedal Stuart, keď dozíval. Zrútil sa na pohovku, opasok županu nedbanlivo uviazaný cez pyžamo, papuče rozodraté.

"A si už oblečený," poznamenal Simon, naslepo idúc ku stolu. Keď sa posadil, ihneď zložil hlavu na ruky, pre celý svet vyzeral, akoby sa chystal znovu zaspať.

"Dúfam, že nie si taký nedočkavý, aby si sa dostal do školy," posmešne sa ozval Stuart z pohovky. "Snažíš sa, aby sme vyzerali zle?"

Harry si sadol na stoličku pri ohni a pozrel na nich. "Hej, no, dúfam, že vy dvaja horlivo netúžite po tom, aby ste sa ocitli späť v škole."

Simon zdvihol hlavu z rúk a zaškúlil po staršom bratovi. "Čo?" povedal zmätený.

Harry sa na nich uškrnul. "Chceli by ste namiesto toho táboriť v stanoch na trávniku pred hradom? Vôbec nejsť do tried?"

Dvojčatá sa na seba zmätene pozerali. "Šibe ti, Harry," informoval ho Simon.

"Jasan," súhlasil potichu Stuart.

"Nešibe mi. Jeden z chrabromilčanov organizuje generálny štrajk. Poslal list správnej rade. Pokiaľ nesplnia jeho požiadavky, do školy nevstúpi zo študentov či učiteľov ani noha a samozrejme ani do tried. A nebude ani žiaden metlobal."

"Žiaden metlobal?" ozvali sa obaja chlapci naraz, prebudiac sa k životu. Harry sa snažil nesmiať.

"Aké sú tie prekliate požiadavky?" chcel vedieť Simon.

Harry pokrčil ramenami. "Neviem. Vadí to? Predĺžime si prázdniny. Pretože samozrejme netúžime po tom, aby sme boli nesolidárni k ostatným študentom..." Mrkol na nich, a oni sa s porozumením usmiali, aspoň si to mysleli.

"Och iste, Slizolinčania sú naozaj známi tým, že sú solidárni k ostatným fakultám," zahlásil Stuart sarkasticky.

Simon sa pripojil, "Sú, pokiaľ to znamená, že budú mať prázdniny od domácich úloh!" Zaškľabil sa, čierne oči sa mu leskli v svetle ohňa a Harry pozrel na Stuarta, nakláňajúceho sa na pohovke; tváril sa trochu neisto, ale pravdepodobne urobí čokoľvek, čo urobí jeho dvojča.

"Dobre! Potrebujú pomoc pri rozšírení tej správy, takže keď sa vrátime do hradu, pomôžete mi povedať to študentom, ktorí tam zostali. V poriadku?"

Obaja pokrčili ramenami a súhlasili. Harry dúfal, že nezareagujú zle, keď zistia, aké boli tie požiadavky; nakoniec, ich matka bola muklorodená, dokonca aj keď oni sa zdali byť skrz naskrz slizolinskí.

Jamie sa k nim čoskoro pripojila, vlasy strapaté a oči rozospaté. Harry ju informoval, že mala naopak župan a bola uťahaná a podráždená, na čo mu pohrozila, že ho začaruje, v tej chvíli však zazívala. Jej bratia sa smiali, aj keď Harryho napadlo, že bol zázrak, že znovu nezaspala tvárou dolu v ovsenej kaši, ktorú pre ňu domáci škriatok priniesol.

Harry chladne pozrel na matku a Siriusa, keď vošli do kuchyne, ihneď potom odišiel. Uvažoval, či by o nich mal niečo povedať Jamie, alebo o tom, že rodičia vo svojom byte na Rokforte spia oddelene. (Krátko ho napadlo, že matka v skutočnosti mohla spávať v Siriusových izbách, ale túto myšlienku zapudil. Naozaj o tom nechcel premýšľať.)

Keď vliezli do jedného z kočov bez koní, ktoré čakali pred domom, srdce mu bilo, ako by zabehol míľu za minútu.

Harry s Jamie a dvojčatami boli v jednom koči, a ich rodičia a Sirius v druhom. Harry sa na chvíľu zamyslel, ako toto mohla nebyť strašná jazda kočiarom.

Dvojčatá boli cestou do hradu úplne nadšené; Harry oznámil Jamie, že vedeli o štrajku, ale nie o jeho dôvode. Bola zvedavá, prečo to pred nimi tají, ale v tejto záležitosti na neho netlačila.

Než sa nazdali, dorazili až k predným schodom hradu. Štvorica študentov sa chovala, akoby sa nedialo nič neobvyklé, vstúpili do hradu a zišli do slizolinskej klubovne, aby sa stretli s priateľmi, ktorí cez prázdniny zostali na hrade. Harry čoskoro zistil, že povedať Simonovi a Stuartovi o štrajku bola najlepšia vec, ktorú mohol urobiť; ostatní Slizolinčania tým boli veľmi nadšení, dokonca aj keď to bolo organizované Chrabromilčanom a Harry s Jamie nahliadli do mapy, aby vysliedili ostatných študentov, ktorí boli ešte na hrade. Nikto nepovedal, že sa  nechce zúčastniť a väčšina odišla do ich klubovne, aby si v príprave pobalili nejaké veci. Potom Harry použil mapu, aby našiel Charlieho; bol v zborovni, rovnako ako niekoľko ďalších učiteľov, vrátane, ako Harry zaznamenal, učiteľa, ktorého videl na zasvätení. Premýšľal, čo tento učiteľ urobí.

Plánom bolo informovať Harryho matku ako poslednú zo všetkých učiteľov. Našiel ju na mape; bola v jej pracovni. So Siriusom. Darebák! pomyslel si Harry, keď sledoval, ako sa Charlieho bodka pohybuje bližšie a bližšie ku kancelárii. Presne to potrebujem, aby mi Charlie povedal, Vieš, čo tvoja mama a profesor Black vyvádzajú? Ale k jeho úľave sa Siriusova bodka presunula z kancelárie pred tým, než bol Charlie v jej blízkosti. Harry si povzdychol. Hodiny vo výklenku slizolinskej klubovne odbili štyri. Na stanicu v Rokville by mal čoskoro doraziť Rokfortský expres.

Boli to fascinujúce hodiny.

* * * * *

Harry sa pokúšal neškeriť, keď sa díval na more stanov na hradnom trávniku. Všetko išlo podľa plánu; všetci študenti na noc zostali mimo hradu a aj takmer všetci učitelia, ako ho informoval Charlie. Bola s nimi aj profesorka McGonagallová, presne ako Charlie predpokladal. Vrhala žiarivé pohľady na Rona Weasleyho, možno si želala, aby sama zorganizovala niečo podobné, keď bol zákaz zavedený po prvý raz. Harry v tlačenici učiteľov postávajúcich s riaditeľkou nevidel matku, ale na sekundu zachytil otcov pohľad; vyzeral, ako by chcel Harrymu poloziť mnoho otázok, ale Harry sa odvrátil preč. Dúfal, že otec nemal podozrenie, že skôr než Ron, bol skutočným vodcom on.

Predchádzajúci večer, keď študenti z rôznych fakúlt sedeli voľne premiešaní okolo táborákov, vo vzduchu panovala veselá atmosféra. Harryho potešilo, keď videl, ako toto mazalo rozdiely medzi fakultami.

Dokonca ďalší Slizolinčania okrem neho a Jamie sa stýkali so študentmi ostatných fakúlt. Keď sa stretli, Charlie Harryho privítal s úškľabkom a potľapkal ho po chrbte. Neprehovorili; nebolo treba. Mihotavé svetlo z ohňa medzi stanmi bolo jednou z najkrajších vecí, aké kedy Harry videl. Cítil zvláštnu silu, keď sa postavil, pozorujúc scénu pred sebou. Dokázal som to, napadlo ho. Veci sa zmenia.

Ale nie hneď. Všetci žili na hradnom trávniku týždeň, potom desať dní a od správnej rady žiadna odozva. Vyjadrenie prišlo nakoniec po dvoch týždňoch: celá správna rada príde na poludnie, aby prediskutovala situáciu s vodcom povstania. Ron bol pri čítaní toho listu viditeľne nervózny (v skutočnosti bol poslaný profesorke McGonagallovej), ale Harry ho uistil, že si povedie dobre. Nacvičovali, čo by mal povedať pri argumentovaní ohľadne prípadu muklorodených a väčšinou nerobil žiadne chyby. Len keby sa jeho hlas prestal triasť, uvažoval Harry, pričom sa snažil nebyť podráždený.

Pol hodinu pred stretnutím Harryho s Dracom prekvapil pri táboráku Lucius Malfoy,  ktorý sa primiestnil. Mávol na nich, aby sa k nemu pripojili v jednom z blízkych stanov; zmätení ho nasledovali.

Akonáhle boli vo vnútri stanu - Harry si už všimol, že sa pozoruhodne podobal na dom pani Figgovej - všetci sa posadili okolo kuchynského stolu a Harry a Draco sa dívali jeden na druhého, zvedaví, o čom toto všetko bolo.

Lucius Malfoy sa opovržlivo rozhliadol po stane. "Hmf! Žijete tu ako v potkanej diere. Nie že by som nerozumel prečo; posledná vec, ktorú potrebujete, je, aby sa vás ľudia pýtali, prečo ste sa nezúčastnili na tejto štrajkovej záležitosti. Nechceme, aby sa ktokoľvek díval na vaše ľavé ruky, však?"

Potriasli hlavami; takže si myslel, že sú dobrí malí smrťožrúti, ktorí predstierajú, že sa pripojili len preto, aby ich nikto nepodozrieval, že slúžia Temnému pánovi. "Čo sa rada chystá urobiť s týmto všetkým, otec?" spýtal sa Draco.

Sedel opretý na stoličke a povýšene na nich pozrel. "Chystajú sa odvolať zákaz."

Harry sa snažil nevyzerať nadšene; namiesto toho sa pokúšal pôsobiť prekvapene. "Čože? Len tak?"

Teraz Lucius Malfoy vyzeral tak úkladne ako vždy. "Nuž... to je to, čo povieme tomu chlapčiskovi  od Weasleyových. Jeho sestra je obvykle tiež s ním, ako som si všimol; musela ho k tomu podnietiť. Má všetky znaky dievčatka, ktoré sa rozplýva nad úbohými muklorodenými..." Ako zosmiešňoval Ginny, jeho hlas nadobudol spevavý tón. Harry sa usiloval ovládnuť svoju náladu, ruky zaťal do pästí pod stolom, kam pán Malfoy nemohol vidieť.

"Tu do toho vstúpite vy dvaja. Temnému pánovi sa tento generálny štrajk nepáči; ani trochu. A ešte menej sa mu páči predstava muklorodených opäť špiniacich tento hrad. Tak... konečne zistíte, čo môžete urobiť pre vášho Pána."

Harry a Draco sa na seba pozreli; zabudli na to, že ešte nič nevykonali. Pôvodne očakávali, že sa na zasvätení budú musieť navzájom bolestivo prekliať, ale Voldemort bol rozptýlený túžbou obetovať dediča, a vtedy po nich nič nežiadal. Harry prehltol a pokúšal sa udržať na tvári apatický výraz. Draco vyzeral viditeľne nervózny.

"Čo máme urobiť, otec?"

Úsmev Luciusa Malfoya bol veľmi rušivý, napadlo Harryho. "Každý z vás sa postará o jedného Weasleyho. Ty sa postaráš o to dievča, Draco. On sa postará o brata," dodal, keď kývol na Harryho.

Draco sa zamračil. "Postarám?"

"Počkaj," povedal jeho otec, vstal a potľapkával si po habite. "Niečo pre teba mám. Ako výpomoc. Aby si nemohol byť obvinený. Celé to bude na ňu..."

Teraz sa už zamračil aj Harry. Čo mal...

"Tu je to!" oznámil pán Malfoy a vytiahol z plášťa čiernu knihu. Harrymu sa poznaním rozšírili oči; na obale boli slová Denník T. M. Riddla. "Daj to tomu Weasleyových dievčisku, keď budete všetci späť v hrade."

Draco vzal knihu, uprene na ňu pozerajúc. "Prečo? Čo to spraví?"

Znovu ten odporný úsmev. "To nepotrebuješ vedieť. Len jej to daj. Denník urobí zvyšok."

Harryho srdce bilo rýchlejšie. Ak Ginny bude písať do denníku, bolo by to presne ako v druhom ročníku starého života; Ginny by otvorila Tajomnú komnatu a vypustila baziliška, ktorý tam určite ešte žil a ako náhle by niekoľko študentov - najlepšie muklorodených - začalo zomierať, zákaz by bol znovu zavedený a problém by sa zázračne vyriešil. Ale... Harry nedovolí, aby k tomu prišlo. Po prvýkrát bol rád, že Ginny v starom živote do toho denníku písala, napriek pomysleniu, že takmer zomrela a on musel v dvanástich bojovať s baziliškom. Takto aspoň vedel, čo mohol denník spôsobiť, a že by do neho nikto, za žiadnych okolností, nemal písať.

Draco otcovi nervózne prikývol. "V poriadku, otec. Nájdem si spôsob, ako jej to dať. Priatelí sa s Jamie."

Jeho otec pokýval. "Dobre. A čo sa týka teba, Harry," povedal, aj keď Harry by akosi preferoval, aby mu pán Malfoy hovoril Potter; "vieš, čo máš robiť."

Harry sa zamračil. "Prepáčte? Viem?"

"Áno. Už som to povedal."

"Uhm... skutočne?"

Pán Malfoy si povzdychol, jasne netrpezlivý nad Harryho nechápavosťou. "Zabi ho," povedal stroho. Potom vstal a šiel k trepotajúcemu sa stanu. Zlomyseľne sa Harrymu pozrel do očí. "Inak sa môžu začať diať zlé veci..." Otočil sa, aby odkráčal cez vchod, a bol preč.

Obaja chlapci sa pozreli jeden na druhého; Harry mal pocit, že Draco nikdy nevyzeral bledší. Blonďavý chlapec civel na denník, potom vzhliadol na Harryho. "Hádam, že som z toho vyviazol ľahko, nie? Mám len dať toto Ginny..."

"Nie! Nemôžeš to urobiť! Ten denník... no, nikto by do neho nemal písať."

Draco sa zamračil. "Vieš, čo to je?"

Harry prikývol. "Ver mi. Je to veľmi nebezpečná kniha. Niekam ju skry a povedz otcovi, že si ju stratil alebo také niečo. Ale nepíš do nej a nedovoľ, aby do nej písal niekto iný."

"Prečo?"

Harry si hrýzol peru. "Chceš, aby sa po škole potuloval bazilišek?"

"Čo? Ako by sa to do pekla mohlo stať?"

"Ver mi. Skry ten denník. Sľubuješ?"

Vyzeral tak, ako keď sa počas metlobalového zápasu bez otázok stočil nadol.

 "Samozrejme." Harry prikývol.

"Vďaka." Zdvihol sa na odchod, ale zastavila ho Dracova ruka.

"Čo sa chystáš urobiť?"

"Čo máš na mysli?"

"Vieš, čo mám na mysli... s Weasleym. Predpokladá sa, že ho zabiješ."

"Och, to. No, samozrejme, že sa na to nechystám."

Draco sa zaškľabil. "No, bolo pekné ťa poznať...

"O čom to hovoríš?"

Draco sa rozčúlene posadil. "Myslíš, že z tohto vyviazneš? Bolo ti povedané, aby si zabil Weasleyho a ty to jednoducho neurobíš? A potom som tu ja; nemám predstavu, čo otec urobí, keď mu poviem, že som ten denník stratil, ale..."

"Tak mu to nehovor. Povedz mu, že si jej ho dal. Keď sa nič nestane, nebude to tvoja chyba. Pravdepodobne bude jednoducho predpokladať, že je hrozná pri vedení si denníka a príliš často do neho nepíše."

Draco sa na neho pozrel ponuro. "Povedal ti, inak sa môžu začať diať zlé veci. Nemyslíš si, že to má v úmysle? Pretože ja rozhodne hej."

Prevŕtal Draca očami. "Počúvaj: Nechystám sa zabiť Rona Weasleyho. A ak urobíš čokoľvek, aby si Ginny čo len skrivil vlások na hlave, zabijem ťa. Vyjasnili sme si to?" Naklonil sa nad Dracovu stoličku, ruky na jeho ramenách, tvár ani nie tri palce od tváre najlepšieho priateľa. Draco pomaly prikývol, vyzeral Harrym rovnako vyľakaný ako predtým vlastným otcom. Harry sa vzpriamil a odkráčal zo stanu.

* * * * *

Život na hrade sa z väčšej časti vrátil do normálu. Väčšina učiteľov neskorý začiatok semestra nekomentovala. Povrávalo sa, že po Veľkonočných prázdninách začnú niektorí starší muklorodení študenti navštevovať špeciálne zrýchlené vyučovanie. Mali by byť zatriedení do fakúlt a jedávať s ich členmi, ale neboli spôsobilí do metlobalových tímov a v jednotlivých fakultách by mali mať vlastné miestnosti.

Harry tomu nemohol uveriť! Fungovalo to! A pretože Draco sa nechystal dať Ginny denník, neprišlo ani k nejakej obrovskej pohrome, ktorá by spôsobila zmenu názorov členov Rady!

Všeobecne sa zdalo, že život sa zlepšil; dokonca aj počasie sa zlepšilo; v januári zažili zvláštnu vlnu tepla, sneh pri základoch školy sa takmer úplne roztopil. Harry ráno znovu išiel behať okolo metlobalového ihriska a osprchoval sa v šatniach. Na vyučovaní sa mu darilo a nestalo sa nič zlé, hoci Rona Weasleyho nijako nezačaroval. Ron bol k nemu v triede slušný, čím zmiatol Seamusa a Nevilla, zvlášť, keď ich pokarhal za to, že urážali Harryho na Elixíroch. Harry mu venoval vďačný úsmev a dúfal, že by mu s Ginny čoskoro mohli povedať o ich vzťahu.

Ku koncu januára teplé počasie stále pretrvávalo a Harry si poobede s Ginny dohodol schôdzku poniže Hagridovej starej chalupy, aby sa poprechádzali okolo jazera. Obloha bola bez hviezd, pretože bola po celý deň nízko na oblohe ťažká prikrývka oblakov. Teraz, keď bola tma, začínalo to vyzerať, ako by bola zima späť v plnej sile.

Keď prišla, Ginny sa mu hodila okolo krku a pobozkala ho; potom čo v tom chvíľu pokračovali, Harry sa odtiahol a usmial sa na ňu. "Poďme sa prejsť," povedal, keď ju chytil za ruku. Nasledovala ho, hlavu mu položila na rameno. "Možno by sme o nás Ronovi čoskoro mohli povedať? Čo zajtra?"

Túžobne na neho vzhliadla. "Vieš, myslím, že by sme mali. Áno! Rozhodne. Medzi štrajkom a Maggie... och! Nemôžem uveriť, ako sa to všetko podarilo!"

Usmial sa na ňu, neschopný prestať sa škeriť, potom ju objal a viedol ju k jazeru. Chvíľu sa prechádzali v družnom tichu, potom zastali, aby sa pozreli na hrad, v svetlách žiariacich z pestrofarebných okien. Harry si povzdychol. "Vieš, naozaj toto miesto milujem. Nikde inde neexistuje nič také, však?" Vzdychla a v odpovedi sa k nemu pritisla bližšie, na čo ju pobozkal na temeno. "Poďme hádzať žabky! Akonáhle jazero zase zamrzne, chvíľu sa to nebude dať robiť."

Zohol sa a preberal cez niektoré bledé, vodou zaguľatené kamene, a Ginny robila to isté. "Och!" vykríkla vzrušene. "Tu je jeden dobrý, presný a plochý." Vstala a hodila ho naprieč vodou skúseným pohybom, a jednohlasne počítali, "Raz, dva, tri, štyri, päť, šesť," ako sa odrážal krížom cez povrch tmavej vody.

Stalo sa to tak rýchlo, že ani nemal čas premýšľať; predtým, než si uvedomil, čo sa deje, obrovské chápadlo vyrazilo z vody a obmotalo sa okolo Ginny, voda lietala všade naokolo. Harry zazrel šokovaný výraz jej tváre len na zlomok sekundy, než ju stiahlo pod hladinu jazera.

* * * * *

Autorská poznámka: Román Johna LeCarre Dokonalý špión bol publikovaný v roku 1985, po vražde Jamesa Pottera. Môžete preto predpokladať jeden z nasledujúcich bodov pre účely tejto kapitoly:
a) LeCarre v skutočnosti napísal väčšinu románu pred 31. októbrom 1981, napriek tomu, že bol publikovaný až o štyri roky neskôr, a preto je to v podstate ten istý román;
b) LeCarre plánoval román niekoľko rokov a príbeh už mal určený pred 31. októbrom 1981, takže keď napísal knihu v alternatívnom svete, ukázala sa len mierne odlišná; preto ak ju Harry čítal v predchádzajúcom živote rovnako ako v alternatívnom, zistil by, že obe verzie neboli po všetkých stránkach identické.

Zvláštny kompliment pre Ritu Winston (Catlady) za vyriešenie toho, že "Magnus Cucurbita-Pepo" znamená "Veľká tekvica."


Nasledujúca časť >>>
Poslední komentáře
25.06.2010 16:32:29: Tak mohol by to vysvetliť tým, že chcel byť nenápadný, aby ho nikto nemohol obviniť. smiley A jednoduc...
25.06.2010 15:45:13: To jSark: Dobrá myšlenka. Asi by to ale moc nepomohlo, Voldy většinou nefandí vlastní smrtijedké tvo...
23.06.2010 16:59:13: Moc děkuju za překlad, po té dlouhé, co se tenhle překlad nepohl ani o milimetr se toho konečně někd...
23.06.2010 11:05:32: Tiež som zvedavá. Možno by Harry mohol tvrdiť, že Ginny tej chobotnici hodil. smiley${1}
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace