Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 9 - 12

10. kapitola Dokonalý špión 2/3

Preklad: JSark
Beta-read: Tarja, Jimmi


Harry Potter a Čas dobrých úmyslů
(neboli Poslední pokušení Harryho Pottera)

Kapitola desiata -  Dokonalý špión 2/3

Keď Harry v nedeľu ráno otvoril oči, bol takmer čas obeda. Hodiny na krbe oznamovali, že je trištvrte na dvanásť. Povzdychol si; akosi sa, napriek tomu, že bolo neskoro, vôbec necítil odpočinutý. A ešte potreboval vidieť Jamie a Ginny, aby im dal vedieť, že je v poriadku. A Ginny... čo jej mohol povedať? Mal by jej povedať, že tam videl Billa a Percyho? Mal by to povedať Charliemu? Alebo Ronovi?

Obliekol si to isté oblečenie, čo mal na sebe predchádzajúci večer a nakoniec si nasadil okuliare. Ale keď zdvihol noviny zo stolíka vedľa postele, všimol si niečo zvláštne; pod nimi bol muklovský román, kniha, ktorú videl matku čítavať znova a znova, mnohokrát za tie roky; zdalo sa, že bola jednou z jej obľúbených. Bolo to zvláštne na niekoho, kto nemal rád špionážnu povahu práce, ktorú vykonával jej manžel pre Dumbledora. Zjavne ale mala radosť z čítania muklovských špionážnych románov Mal pocit, že tento bol jej obľúbený, podľa somárskych uší na stránkach a poprehýbaného kedysi lesklého obalu.

Bola to jej stará kópia špionážneho románu od Johna LeCarrea, ktorý veľmi rada opätovne čítavala. Harry ho čítal raz, počas voľného leta pred pár rokmi, medzi obdobiami, keď ho ako zázrakom nečítala. Vychutnal si ho, ale vtedy si  myslel, že takýto spôsob života bol zjavne veľmi nenaplnený a frustrujúci. Bolo tam tak veľa šedých miest.

Uvažoval, prečo mala matka túto knihu radšej než iné knihy od tohto autora, o ktorých vedel, že ich čítava. Možno to bolo preto, že táto sledovala život špióna od jeho raného detstva, presne ukazovala, ako dospel k ceste, ktorá ho viedla k tajným operáciám. Úprimne, bola to jediná vec v knihe, ktorá mu pripadala dosť skľučujúca, ako keby bol tento muž neodvrátiteľne predurčený k tomuto životu, bez akejkoľvek možnosti voľby...

Potom ale uskutočnil ďalší objav, keď otvoril hornú zásuvku a uvidel mnoho ďalších vecí patriacich jeho matke. Jeho matka tu teraz spáva? uvažoval. Jeho mama a otec používajú oddelené spálne?

Deti sa obvykle snažia nemyslieť na to, čo ich rodičia v noci robia v posteli, ale akosi úvahy o tom, že nie sú v rovnakej spálni (a o dôsledkoch), boli ešte znepokojujúcejšie než premýšľanie o tom, čo robili, keď spolu boli. Vrátil ošúchaný román na stôl a opustil izbu v nádeji, že sa mýli. Dúfal, že jeho matka sem občas jednoducho rada unikla, aby si tu čítala, do pekného  tichého kútika, ktorý po tieto dni len zriedka videl hostí...

Otec už bol z izieb preč a Harry sa pustil chodbou vedúcou ku gobelínu, ktorý kryl vstup do krídla zamestnancov.

"Harry! Čo tu robíš?"

Obrátil sa a zistil, že k nemu kráča Charlie Weasley, široký úsmev naprieč pehavou tvárou, ktorý práve zatvoril dvere do svojich vlastných izieb.

"Ja, eh... len som v noci robil otcovi spoločnosť. Mama zostala v dedine, pripravuje dom na prázdniny."

Charlie prikývol. "Moja matka je kvôli sviatkom úplne fanatická. Chce mať všetko správne, a potom dvojčatá začnú s tými ich darebáctvami..."

Harry sa zaškeril. "To znie povedome."

Charlie sa zasmial. "Správne! Stuart a Simon vyzerajú, ako by boli chodili na Gredovu a Forgovu Akadémiu dvojčiat spôsobujúcich chaos." Jeho úsmev nahradil výraz znepokojenia, keď sa spýtal, "Mimochodom, ako sa má Stu?"

Harry stisol pery do úzkej čiarky; práve si uvedomil, že bol tak zaujatý svojím hroziacim zasvätením, že nevedel.

"Bude na prázdniny doma," povedal hádajúc.

"Dobre, dobre. Spal si dlho, že? Ideš sa dole naobedovať?"

"Za minútku. Chcel som o niečom hovoriť so Siriusom." Možno bude vedieť, ako sú na tom mama s otcom, uvažoval. Sirius mal k mame vždy veľmi blízko; krátko premýšľal nad tým, že sa na to spýta Dumbledora, pretože bol pravdepodobne najbližším priateľom  jeho otca, ale akosi nemal dojem, že spolu hovorili o otcovom manželstve.

"Nemôžeš hovoriť so Siriusom," ozval sa Charlie. Harry sa zamračil.

"Prečo nie?"

"Nie je tu. Vlastne, pokiaľ viem, minulú noc sa nevrátil z dediny."

Harry mal pocit, že sa mu urobil škrt cez rozpočet, ale potom bol znovu plný nádeje. Možno zostal u nás doma, aby pomohol mame a ona sa mu zverila... Ak nič iné, tak bolo vďaka tomu väčšmi pravdepodobné, že by mohol vedieť, či bolo všetko v poriadku v manželstve Snape / Evansová.

"No, ak príde na obed, možno s ním budem môcť hovoriť potom."

Charlie pokrčil ramenami. "Nevidím dôvod prečo nie."

Spoločne išli do Veľkej siene a Harry uvoľnene prešiel k slizolinskému stolu, nebol však pripravený na privítanie, ktorého sa mu dostane od svojej sestry. Nenápadne vkĺzol na miesto vedľa nej a poklepal jej na rameno, na čo sa k nemu otočila a s neartikulovaným výkrikom sa mu hodila okolo krku. Harry mal pocit, že ho škrtia.

"Aaah! Jamie! Dusíš ma!" Potom šeptom dodal, "A ľudia sa pozerajú..." Krížom cez stôl sa stretol s pohľadom Blaisa Zabiniho; Zabini sa tváril nezameniteľne závistlivo. Harry nevedel, ako vyzerajú Zabiniho rodičia; boli minulú noc v tom kruhu smrťožrútov? Poslali mu ráno sovu so správou: Harry Potter už bol zasvätený. Prečo nás Temný pán nepožiadal, aby sme priviedli na stretnutie teba?

Harry odvrátil od Zabiniho pohľad a Jamie sa náhle stiahla. Teraz si všimol, že mala červené oči; vyzerala dosť nešťastne.

"Ty blbec!" povedala hrubo. "Necháš ma robiť si takto starosti..."

"Draco ti nepovedal..." zašepkal jej.

"Áno, ale ja stále... och, je v tom veľký rozdiel skutočne ťa vidieť!" prudko zašepkala. Láskyplne ju pohladil po chrbte.

"Som v poriadku, Jamie. Porozprávame sa neskôr." Potom si uvedomil, že jeho matka sa jej mohla zdôveriť, a potichu povedal, "Tiež mám niečo, na čo by som sa ťa chcel spýtať. Nemá to nič spoločné s minulou nocou."

Prevrátila oči. "Ak sa ma chystáš znovu odhovoriť od Draca..." povedala kútikom úst, keď sa načahovala po trochu mäso.

"Nie. Súvisí to s mamou a ockom."

Ako jedla, stiahla obočie. "Mamou a ockom?"

"Vysvetlím ti to neskôr," povedal, naberajúc si rozbif a yorkshirský puding.

Popoludní dostali známky zo skúšok a Harry bol šokovaný, keď uvidel, že exceloval v predmetoch Čierna mágia, Čarovanie (cz. Formule), Starostlivosť o čarovné tvory a v Transfigurácii (cz. Přeměňování), a takmer v Elixíroch (Draco bol tesne pred ním) a v Starovekých runách. (V ostatných predmetoch sa mu darilo sotva dostatočne, v tomto živote sa o Dejiny mágie či Astronómiu nezaujímal o nič viac než v tom  predošlom.)

S Dracom, Jamie a Ginny sa stretol v predsieni, Ginny sa na neho vrhla rovnako ako Jamie a vyzerala, ako by jej neobyčajne odľahlo. Harry bol tak rád, že ju opäť vidí, že ju nechcel nechať ísť, ale nakoniec ju predsa len pustil.

Váhavo porozprával jej aj sestre o zasvätení, snažil sa, aby to znelo presvedčivo, keď predstieral zmätok ohľadne zmiznutia dediča. Keď rozprával, všimol si, že Dracovi sa zúžili zreničky a prenikavo sa na neho  pozeral. Harry aj tak pokračoval, bol však zvedavý, o čom jeho najlepší priateľ premýšľal.

Nepovedal im, že spoznal dediča; nemohol si spomenúť, či ho vlastne vôbec v tomto živote videl, alebo o ňom aspoň počul a už mal dosť ľudí, čo na neho čudne pozerali, keď si pamätal veci zo starého života, ktoré by nemal vedieť. Aj tak sa nepýtali, jednoducho predpokladali, že identitu dediča nepoznal. Ale nakoniec to Draco už nemohol vydržať a povedal, "V poriadku, Harry, s pravdou von. Bol si to ty, kto to urobil, však?"

Harry sa pokúsil na neho pozrieť nechápavo.

"Urobil čo?"

"Prečo pred nami predstieraš? Predo mnou? Znovu si použil to kúzlo, že? To, ktoré si použil, aby si Ginny dostal späť na Rokfort."

Harry sa na nich ponuro díval, potom pomaly prikývol.

"Harry!" vykríkla vystrašená Ginny. "Je to naozaj nebezpečné. Chceš sa zabiť alebo čo?"

Pozrel sa na nich bezmocne. "Ja... nemohol som to neurobiť. A nebolo to tak dlho, ako mi trvalo dostať sa z Londýna. Rozhodne si to nemyslím." Znovu sa na nich pozrel. "Voldemort chcel aby sme... no, už som vám to povedal. Mal som možnosť, ako tomu zabrániť a využil som ju. Nechcel som vám to povedať, pretože... no, pretože som vedel, že by ste takto reagovali. Nemohol som byť sebecký a dopustiť, aby sa to stalo. Chcel si sa stať ľudožrútom, Draco?"

Draco cúvol. "Nie, samozrejme že nie. Ale... mohol si mi to povedať."

"Nechystal som sa to povedať nikomu. A nehovor to môjmu otcovi; keby vedel, že som použil temné kúzlo..."

"Ale prečo si vymenil všetky prútiky? Aký to malo zmysel?"

Harry prehltol a veľmi vážne na nich pozrel. "No, keď Voldemort testoval prútik, ktorý som mal vo vrecku, tak na nič neprišiel, nie? Pretože bol tvoj. A nakoniec, jeden prútik tam chýbal. Jeden veľmi dôležitý prútik."

"Hej, pamätám si; urobil si niečo s prútikom jedného chlapíka... nevidel som mu tvár. Tak Veď-Vieš-Kto nemohol otestovať jeho prútik, aby videl, či vykonal kúzlo a vyzeralo to pre neho dosť zle, ako keby ho nechcel nechať otestovať. Veď-Vieš-Kto vedel, ktoré kúzlo bolo vykonané, však?"

Harry prikývol. "Pravdepodobne."

"No, prečo si myslel, že si to musel byť ty?"

Harry pokrčil ramenami a dúfal, že to urobil presvedčivo ľahostajne. "Neviem. Možno kvôli Proroctvu."

Draco sa zatváril trochu mrzuto. "Aj ja som v Proroctve. Mňa sa nepýtal."

Harry prehltol. "Myslím, že sa k tomu nedostal. Spomeň si; hneď na to si niekto všimol krv na šále."

"Takže," povedala Ginny potichu, "použil si šál na to, aby si dedičovi vložil srdce späť do hrudi a hodil si jeho telo do mora, aby ho nemohli zjesť?"

Harry prikývol, pozeral sa pri tom k zemi.

Ginny neprehovorila, ale znovu ho objala, pritiahla si jeho hlavu na rameno a rukou mu hladila vlasy. Pobozkala ho na líce a znovu ho pustila, ale pohľad žiariaci v jej očiach spôsobil, že sa cítil pyšnejší, než bol v ktoromkoľvek zo svojich životov; jej výraz obdivu bol neprekonateľný a on bojoval s nutkaním placho zvesiť hlavu, ale namiesto toho sa otočil k Dracovi, aby ho opravil.

"V skutočnosti," oznámil najlepšiemu priateľovi, "dôvodom výmeny prútikov nebolo to, aby ten jeden smrťožrút zostal bez neho. Nechýba jeho prútik."

"Nechýba?"

"Nie. Ja... ukradol som Voldemortov prútik."

Všetkým trom zrazu poklesli čeľuste.

"Urobil si čo?" vydýchla Jamie.

"Žartuješ." povedal Draco, oči dokorán.

"Harry!" ozvala sa Ginny, hľadiac na neho s úctou.

"Ukryl som ho... nepýtajte sa ma, kde. Pravdepodobne budete vo väčšom bezpečí, ak to nebudete vedieť." Dúfal, že ho potom bude schopný znovu nájsť, keď bude letieť po oblohe a dívať sa po usporiadaní skál, ktoré by pripomínalo veľkú myš s krivým chvostom...

Harry nehovoril o ostatných ľuďoch, ktorých v kruhu videl: Bill a Percy a Niamh a Roger a Cedric a Arabella Figgová. Nezmienil sa hlavne o profesorovi, ktorého videl; nebolo vylúčené, že profesor bol agent, ale v prípade, že to tak nie je, nebolo by vhodné, aby oni štyria zrazu začali jednať podivne a budili tým podozrenia. Harry sa rozhodol počkať, a potom sa uvidí; bude si robiť starosti, kým nezistí, ktorí učitelia sa zúčastnia na ich generálnom štrajku.

Harry bol rád, keď začali diskutovať o štrajku; nemyslel, že by mohol zniesť nejaké ďalšie obdivné pohľady od Jamie a Ginny (Draco ešte stále vyzeral otrávene, že Harry nenalial čistého vína hneď na začiatku) a nechcel stále premýšľať o strašnej vražde, ktorú videl. Radšej namiesto toho počúval Ginny, ktorá im hovorila všetko o liste, ktorý ráno dostala od Maggie.

"Našla ich!" povedala, prakticky skáčuc od vzrušenia hore dolu. Vytiahla z vrecka papier a čítala.

"Ruth Peltová... ukázalo sa, že v skutočnosti žije blízko Hermiony... a príde. Spieva folk a hrá na gitaru, zvyčajne len pre zábavu, ale miluje aj klasickú hudbu a v skutočnosti je Hermionin fanúšik. Nedávno bola na kabarete v jej ješive. To je myslím škola. Justin Finch-Fletchley tiež príde. Počul o Maggie, miluje astrológiu. Bol nadšený, keď o nej počul. Alicia Spinetová tiež príde, aj Dean Thomas. Vieš, že sa ukázalo, že chce ísť na umeleckú školu do Francúzska? Alebo možno do Talianska. Vôbec nechce byť futbalistom; zvyčajne jednoducho hráva pre zábavu. Všetky futbalové kluby sú zrejme na neho strašne nahnevané. Maggie dokonca našla toho Colina Creeveyho, ale v škole už mu skončil semester a teraz je s nejakými priateľmi na lyžovačke vo Švajčiarsku. To ďalšie dievča, Penelope Clearwaterová, je na Oxforde, ale v sobotu nie je k dispozícii. Je na svadbe; je hlavnou družičkou jej sesternice alebo tak niečo. Zdá sa, že je strašne bystrá. Na fyziku. Robí veľmi zložitú matematiku... niečo o čiernych dierach, myslím. Som zvedavá, o čom by som sa s ňou vôbec bavila. Pravdepodobne by si myslela, že som úplný idiot..."

Harry ich spočítal na prstoch. "V poriadku, tak to robí Ruth, Justin, Alicia, Dean... Je to tak? A samozrejme, Hermiona a Maggie. A ony už samozrejme vedia, že sú čarodejnice. Tak, kto z čarodejníkov pôjde?"

"My štyria, samozrejme," povedala, "plus Ron a Charlie a Liam. Ron povedal, že Cho nemôže; jej rodina sa chystá navštíviť príbuzných v  Hong Kongu a budú tam až do Nového Roku."

Harry prikývol. "V poriadku. Myslím, že to bude fajn. Najdôležitejšou osobou je Charlie; potrebujeme ho na nejaké ukážky; my ostatní by sme sa mohli dostať do problémov za čarovanie mimo školy. Charlie je plnoletý, takže je v poriadku."

Jamie sa zasmiala. "Ideme muklorodeným čarodejniciam a čarodejníkom povedať, že čarodejnice a čarodejníci, a ty sa obávaš, že sa dostaneme do problémov za čarovanie mimo školy?"

"A čo, keď sme šli do Londýna a ty si transfiguroval naše habity?" poukázala Ginny. "A ty si samozrejme čaroval mimo školy minulú noc, nie? Temné kúzlo."

Draco sa zaksichtil. "Pochybujem, že ministerstvo toto stretnutie monitorovalo. Ale Londýn je dosť dobre monitorovaný. Teraz to vieš, Harry, po tých dvoch, čo sa objavili v múzeu. Ginny má pravdu; mali ste šťastie, že vás nechytili pri transfigurácii tých habitov. Mohli by sme dostať Charlieho do vážnych problémov a mohol by v zamestnaní dostať výpoveď ešte pred generálnym štrajkom. Myslím tým, že od neho žiadaš, aby čaroval pred muklami; to je horší priestupok než porušenie Nariadenia vymedzujúce činnosti mladistvých čarodejníkov."

Ginny sa zaškerila. "Ale oni nie sú muklovia, či hej? Sú čarodejnice a čarodejníci. Malá medzera v zákone, ktorú sa nikdy neobťažovali uzavrieť."

Draco vyzeral stále neisto pokiaľ šlo vystavenie svojho priateľa riziku, ale vzhľadom k tomu, že si Charlieho vlastná sestra myslela, že to nebolo problémom, zavrel ústa a viac nediskutoval. Rozpustili stretnutie hneď, ako sa dohodli na plánoch pre sobotňajší výlet do Londýna. Harry a Ginny šli nejaký čas spoločne až k triede muklovských štúdií, kým Jamie s Dracom zostali vzadu v predsieni. Harry bol rád, že predsieň bola relatívne chladným, nepohodlným miestom.

Trieda muklovských štúdií bola oveľa pohodlnejšia, ale Harry s Ginny nerobili nič viac, než trochu bozkávania a dokonca aj potulujúce sa ruky zostali rozhodne na povrchu oblečenia, namiesto toho, aby sa dobývali dnu. Uvedomoval si, že pre neho bola spomienka na pôrod Katie v jeho mysli stále veľmi čerstvá a mal podozrenie, že  pre Ginny tiež. Pokiaľ Ginny nezájde k madam Pomfreyovej po Prevenčný elixír, potrebovali byť veľmi, veľmi opatrní. Nechcel riskovať, že sa Ginny stane ďalšou Katie.

* * * * *

Harry v pondelok dokončil vianočné nákupy v dedine, potom, čo s Jamie vyprevadili Draca, Ginny, Rona a Charlieho na Rokfortský expres spolu s ostatnými, ktorí na prázdniny nezostávali na hrade alebo v Rokville. Priniesol nákupy domov a strávil dobrú chvíľu v izbe, kým ich zabalil. Jamie ešte bola vonku, robila vlastné nákupy a ich otec zobral dvojčatá do Šikmej uličky zháňať darčeky. Nebol si istý, kde bola matka; predpokladal, že pravdepodobne tiež nakupovala.

Potom, čo zabalil darčeky a umiestnil ich pod veľký, žiariaci stromček v prijímacej izbe, vrátil sa na druhé poschodie, ale nie do svojej izby. Namiesto toho sa otočil, aby vošiel do hosťovskej izby, kde prázdniny trávil Sirius. Možno vedel niečo o problémoch medzi jeho rodičmi. Ešte nemal príležitosť porozprávať sa o tom s Jamie.

Práve chcel zaklopať na dvere, keď si uvedomil, že už boli mierne pootvorené a z vnútra počul hlasy. Matka už tam bola, hovorila s jeho krstným otcom. No, napadlo Harryho, možno sa o tom dopočujem priamo od nej.

Ale nepočul žiadne slová; bolo tam len šuštenie a vzdychanie, malé zachichotanie a potom zastonanie, nezameniteľný druh zastonania. Harry zaslepený hnevom namieril pravou rukou na dvere, ktoré sa rozleteli bez toho, že by sa ich nejako dotkol, ako keby ich odfúkol hurikán. 

Obaja na neho civeli, ohromení a Harry vedel, že sa mu zúrivosť musela prejaviť v tvári. Stále sa objímali, z väčšej časti oblečení. Sirius mal oblečené nohavice, ale nie košeľu, mal širokú hruď pokrytú tmavými chĺpkami, takže jeho bledá pokožka vyzerala ešte bledšia. Samozrejme, bledosť v jeho tvári mohla byť spôsobená vražedným pohľadom jeho krstného syna.

Harryho matka mala vyzlečený habit, ale na blúzke mala rozopnutých viac gombíkov, ako by  mala mať a teraz, keď si pridržala látku pod krkom,  tvár sa jej červenala ako jej vlasy.

Harry nemal slov. V hlave mu búšilo, keď sa pozeral z jedného na druhého a zdalo sa, ako by vzduch v izbe iskril jeho hnevom. Obávajúc sa, že jeho neovládateľné emócie by zakrátko prinútili veci nebezpečne lietať po miestnosti, otočil sa na päte a odkráčal na chodbu, potom na schodisko a preč z domu. Mal pocit, že počul matku volať jeho meno (a Siriusa, ako hovorí, "Lily, nechaj ho ísť...), ale nezastavilo ho to. Nemohol sa na kohokoľvek z nich pozrieť; nie práve teraz.

Bol tak nahnevaný, že poriadne nevidel. Nevedel, kam ide; dedina, kde žil celý svoj život bola náhle pre neho cudzím územím, nezmapovanou divočinou bez bezpečného útočiska. Preskočil múr na konci Hlavnej ulice, vedľa ich domu a bežal cez polia, ktoré viedli k rokfortským pozemkom. Tieto polia sa nakoniec stretli so Zakázaným lesom a keď ho dosiahol, pokračoval v behu. Až keď nevidel nič okrem stromov okolo, premenil sa.

Bolesť v kĺboch nebola ničím v porovnaní s bolesťou v jeho srdci. Po svojej premene niekoľko minút labami miesil odumreté listy, potriasajúc hrivou. Dych sa mu zrážal pred čumákom. Potom sa zhlboka nadýchol, studený vzduch ho bodol v pľúcach.

Začal bežať.

Bežal a bežal a bežal priamou čiarou. Bežal, ako nebežal od doby, čo cez les prenasledoval Červochvosta, ale tentokrát nemusel meniť smer a odbočovať, prenasledujúc potkanieho animága (cz: zveromág). Mohol udržať pohyb, plynulý pohyb, mierne vybočiac len príležitostne, aby sa vyhol bezhlavo vbehnúť do stromu. Tentokrát si tiež nemusel robiť starosti s obrami. Bolo možné, že mohol naraziť na iné bytosti, najmä po zotmení, ale spln skončil minulú noc, takže si aspoň nemusel robiť starosti s vlkolakmi (ak tu boli nejakí, ktorých by ministerstvo neodchytilo). A bol zlatým griffinom; mohol by mať problém, ak by narazil na draka (bol si vcelku istý, že by žiadneho nestretol), ale len niekoľko ďalších obyvateľov lesa bolo vybavených na to, aby  sa mohli postaviť zlatému griffinovi. Ako padla tma, Harry stále bežal, kým nedosiahol vzdialenú stranu stojacich stromov, kde nikdy predtým nebol a funiaci sa zastavil, aby si odpočinul.

Zostal krytý stromami, stále vo forme animága, a sledoval hviezdy blikajúce nad malým mestom viditeľným krížom cez početné polia oddelené živými plotmi. Muklovské mesto, uvedomil si. Nikdy by ho naozaj nenapadlo, ako blízko by mohli byť najbližší muklovia. Samozrejme, toto by ťažko mohlo byť nazvané blízkym. Nemal predstavu ako ďaleko sa dostal, ale muselo to byť mnoho míľ. Uprene pozeral na vzdialené domy s ich televíznymi anténami a pouličným osvetlením, ktoré sa teraz, keď slnko zapadlo, prebúdzali k životu. Elektrické svetlá z okien planuli ostrým bielym svetlom, aké v Rokville nikdy nevidno. Mnoho z domov vyzeralo sviežich a nepoužívaných; musí to byť novo postavené predmestie, uvažoval. Vzbudzovalo pocit jednotvárnosti, uniformity. Predstavoval si domy naplnené rovnakými ľuďmi ako dotieraví susedia na Privátnej ulici (cz: Zobí ulici) - teta Petúnia bola najdotieravejšia. A náhle a neočakávane v ňom silnel neprekonateľný pocit, a naozaj sa začal triasť.

Cnelo sa mu za domovom.

Harry celým srdcom túžil po predchádzajúcom živote, po svete, ktorý zanechal prvého septembra. Ale nešlo len o to; v skutočnosti mu chýbala Privátna cesta, uvedomil si. A jeho teta a strýko! A Dudley. Úbohý Dudley... až na to, že v tomto živote bol jeho bratanec nažive. Pokúsil sa touto vedomosťou utešiť, ale stále sa necítil lepšie. V skutočnosti sa s nikým z Dursleyovcov ešte nikdy nestretol. Bola to veľmi zvláštna myšlienka. Náhle v ňom vzrástla nostalgia za hroznými zábavnými reláciami v televízii a vedomostnými programami. Za americkými komédiami a prírodovednými dokumentmi a reklamami v rádiu, s nepríjemným cinkaním a za hnusným pachom auta, keď pršalo a v jeho nose nebolo nič len zápach benzínu. Za ohromujúcou vôňou mätových cukroviniek ukazovaných v lekárni a za zrnitou, kriedovou vôňou školy v Malých Neradostniciach (cz: Kvikálkov), ktorú navštevoval, keď bol malý a za prašnou cestou, ktorou prechádzal okolo cintorína každý deň, nevediac, že tam boli pochovaní jeho rodičia...

Nedávno navštívil kúsok muklovského sveta, keď šiel do Londýna nájsť Hermionu a neskôr na stretnutie s ňou vzal aj Giny, ale nemal príležitosť jednoducho vychutnať si tie veci, ktoré boli tak typicky muklovské. Náhle úplne šialene zatúžil po hamburgeri z rýchleho občerstvenia alebo nejakej smaženej rybe s hranolkami, zabalených v novinách, alebo niečo z tej indickej reštaurácie, kde minulé leto objednala pani Figgová  večeru pre neho a Draca Náhle zatúžil po sladkostiach, ktoré nehryzú a neskáču a nespôsobia, že vám nos niekoľko hodín žiari na modro...

Nakoniec bolo svetiel v meste menej a menej. Harry sledoval dôkaz toho, že muklovia šli do postele, pozoroval to z diaľky. Niekoľko osamelých áut stále brázdilo ulice a spôsobovalo jemný šuštivý zvuk doliehajúci k jeho griffinovským nastraženým ušiam z čoho usúdil, že povrch vozovky je mokrý.

Čo by sa stalo, zaujímal sa, keby som od toho všetkého odišiel? Keby som sa zmenil späť na chlapca a nechal tu čarodejnícky habit a prútik a vstúpil do toho muklovského mesta a nechal čarodejnícky svet za sebou? Všimol by si to niekto, alebo by sa niekto zaujímal?

Na to však poznal odpoveď; jeho rodičia a súrodenci a priatelia by boli šialení,  všade by po ňom pátrali. Pamätal si tvár pani Weasleyovej, keď jemu a Hermione rozprávala o svojich zmiznutých dcérach a vedel, že akokoľvek bol na matku nahnevaný, nikdy by jej to nemohol urobiť, nieto ešte ostatným, na ktorých nahnevaný nebol. A bola tu Ginny... stále Ginny...

Vo chvíli, keď pokušenie odumrelo, sa otočil a začal klusať lesom, zvedavý, či aj touto oveľa pomalšou rýchlosťou stihne do rána dobehnúť do Rokvillu (uvedomil si, že musel bežať veľmi, veľmi rýchlo). Keď prišiel k veľkej čistine, vzdal chôdzu a využil otvorený priestor, roztiahol krídla a skočil do vzduchu. Podľa potreby krúžil, kým nebol nad klenbou stromov; v diaľke mohol vidieť obrovský hrad, veže planúce ako strážne ohne, a pohol sa smerom k nemu, pretože to bola jediná vec, ktorá ho mohla navádzať. Aké zvláštne, uvažoval, že ho môžem vidieť tak jasne a ak by priamo naň hľadel mukel, nevidel by nič než ruiny...

Nakoniec zahliadol dole ležiacu dedinu; pristál v záhrade za ich domom, v tieni skleníka, kde rodičia pestovali rôzne magické rastliny, ktoré používali v elixíroch. Skleník slúžil aj ako kôlňa na náradie, kde sa držali záhradkárske potreby, ktoré používali počas leta, keď pestovali čerstvú zeleninu na kúsku zeme za trávnikom, ktorý siahal od zadnej časti domu (zasadili obvykle na Veľkonočné prázdniny a potom matka cez víkendy prichádzala dole, aby plela až do skončenia semestra). Harry sa v závetrí skleníka premenil späť do ľudskej podoby. Zdvihol sa zo zeme a šiel až k domu, nohy zdvíhal dosť vysoko, pretože pozemky ešte neboli očistené od snehu; od zadných dverí k skleníku nebola prehádzaná cesta, pretože všetci takmer štyri mesiace žili na hrade.

Zastavil sa s rukou na kľučke. Nakukol cez sklo vo vrchnej časti dverí a uvidel, že v umyvárni nikto nebol, dokonca ani domáci škriatkovia. Vošiel dnu a hneď zo seba zhodil mokré topánky, ponožky a habit, zľahka našľapujúc na chladnej podlahe, okraje bridlicových dlaždíc boli jemne obrúsené od generácií, ktoré po nich chodili.

Komora bola medzi umyvárňou a kuchyňou, zastavil sa v nej, aby si odrezal hrubý krajec čierneho chleba, ktorý si štedro potrel jahodovým džemom. Bosý vošiel do vzdušnej kuchyne, nesúc si tanier, pričom mal spodok riflí mokrý. V obrovskom kamennom krbe plápolal oheň a na pohovke blízko ohniska spala Jamie, nad ňou stál na stráži vianočný stromček s ich detskými doma urobenými ozdobami. Harry sa posadil do kresla pri ohni, nohy si dal tak blízko plameňov, ako sa odvážil, cítiac teplo, ktoré ním prenikalo od ohňa a od posilňujúceho jedla, ktoré jedol. Sledoval, ako sestra spí, svetlo z ohňa spôsobovalo, ako by jej pleť planula a Harryho znovu bolelo srdce, pretože vedel, že nepotreboval len opraviť časovú líniu, aby vyliečil svoju clivotu za domovom a napravil politické škody vo vonkajšom svete, potreboval ju napraviť zo zásady. A držanie sa tejto zásady by znamenalo vzdať sa Jamie. Znamenalo by to vzdať sa aj iných ľudí, ale keď premýšľal o sestre, vedel, že by bola človekom, ktorý by mu chýbal najviac zo všetkých. Ak vôbec niekedy zistí, ako to urobiť...

No, svojím spôsobom nejaký krok urobil. Viem, kde je Voldemortov prútik a Voldemort dokonca ani netuší, že nemá svoj vlastný prútik. Aspoň myslím... Bolo samozrejme možné, že si Voldemort uvedomil, že mal iný prútik, ale aj keby si to uvedomoval, Harry pochyboval, že by bol schopný nájsť ten skutočný. Ak neviete, kde niečo je, nemôžete použiť privolávacie kúzlo, aby ste to našli. Vedel, že ak ste mali podozrenie, kde to niečo bolo, zaklínadlo ešte mohlo fungovať (ako keď pani Weasleyová vytiahla všetky Jazykoplazé karamelky (cz: Karamela jazyk jako jelito) a iné žartovné veci zo šiat Freda a Georga predtým, ako odišli na Svetový pohár), ale zdalo sa, že úspešne odklonil podozrenie na syna ministra mágie a Crouch nič nevedel. Harryho znovu zaujímalo, či bolo správne urobiť to, ale spomenul si na mysľomisu, na noc, keď zomreli jeho rodičia; pamätal si, ako Crouch preklial Severusa Snapa Cruciatom, zaútočil na neho zozadu a ako sa choval, ako by vražda Harryho rodičov bol nejaký druh zábavy. Rozhodol sa, že sa prestane obávať o Bartyho Croucha mladšieho.

Keď dojedol, oprel sa v kresle, cítil sa teplejšie a uprene sledoval plamene, ktoré ho uspávali. Nemyslel si, že by zaspal, ale muselo sa tak stať, pretože keď otvoril oči, Jamie na pohovke nebola a sedel tam otčim, hľadiac na neho dosť ponuro a Harry sa stretol s jeho upreným pohľadom, vediac, že keď na niekoľko hodín zmizol, pravdepodobne všetkých vydesil...

"Harry? Si hore?"

Harry otupene prikývol. "Kde je Jamie?" podarilo sa mu zamumlať.

"Vzal som ju hore. Kde si bol ty? Všetko, čo tvoja matka povedala bolo, že si bez slova vybehol z domu. Všetci sme boli strachom bez seba." Harry cítil, ako v ňom kypí zlosť a vyráža na povrch. "Och, skutočne? Ona si robila tiež starosti?" Videl, ako sa otec zarazil pri ostrosti v jeho hlase. "Čo Sirius? Alebo boli len znepokojení, že som..." náhle sa zastavil, keď sa stretol s otčimovým pohľadom. Vedel to? Mal by niečo povedať? Znovu si spomenul na pobyt v mysľomise a na jeho výraz tváre, keď prehral metlobalový zápas a videl, ako sa na ihrisku Lily Evansová bozkáva s Jamesom Potterom.

 Na svojom ramene ucítil ruku; bola to Hermiona. Tvárila sa tak smutne a on nevedel, čo sa mohlo stať. "Hermiona, si v poriadku?" spýtal sa s obavami. Stiahla pery do tenkej linky.

"Nie ja, Snape. Pozri na neho, Harry." Harry sa otočil k Snapovi, obišiel ho a pozrel sa mu do tváre. Hoci mu bolo len osemnásť, vyzeral teraz ako muž, ktorého boli zvyknutí vídať v učebni Elixírov - oholil si fúzy, ale na tvári mal slabý tieň, ako by to dnes zabudol urobiť. Mastné vlasy mu splývali okolo tváre, v očiach kombinácia opovrhnutia a smútku. Bol na míle ďaleko od toho šestnásťročného chlapca, ktorý Harryho matke na Elixíroch vyznal lásku. Vyzeral, že sa jeho život chýlil k záveru, ako by už očakával nejaký hrozný koniec. Toto, napadlo Harrymu, je tvár človeka, ktorý nemá pre čo žiť.

A spomenul si, že to bolo v ten deň, keď ho Lucius Malfoy zverboval medzi smrťožrútov, aby pripravil Bartyho Croucha juniora. Ako by som mu to mohol urobiť? uvažoval Harry. Ako by som mu mohol povedať, že jeho manželka má pletky s mojím krstným otcom?

Harrymu sa stiahlo hrdlo; zhlboka sa nadýchol. "Ocko, môžem sa ťa na niečo spýtať?"

Temné oči si ho zvláštne prezerali. "Áno, Harry."

"Keď som sa včera ráno zobudil, našiel som... našiel som veľa maminých vecí v mojej starej izbe. Spí... spíte s mamou v oddelených izbách?"

Severus Snape sklonil zrak na vlastné ruky, potom znovu vzhliadol na Harryho. Hlas mal veľmi tichý. "Videl si ich spolu, však?"

Harrymu klesla čeľusť; vedel to! Vedel, čo robili v jeho vlastnom dome a on len jednoducho pokračoval... Harry si pamätal, ako Charlie hovoril, že Sirius sa v sobotu v noci nevrátil do hradu. Musel zostať tu, uvedomil si, len Sirius Black a Lilly Evansová, v dome neboli nikto ďalší. V záujme otčima to v ňom opäť začínalo kypieť, cítil, ako ho znovu zaplavuje slepá zúrivosť.

"Áno," povedal potichu, stále pozorne sledujúc otcovu tvár. Temné oči sa zavreli, oprel sa, potom ich znovu otvoril a uprel ich na Harryho.

"Myslíš, že som prekliato hlúpy, však?"

Harry dôrazne zakrútil hlavou. "Nie, samozrejme že nie! Myslím, že oni sú... oni sú... nemôžem ani vysloviť, čo si myslím, nie bez použitia každého vulgárneho slova, ktoré som kedy počul..."

Otec bol pozoruhodne pokojný. "Harry, Harry, prosím. Musím to vysvetliť. Tvoja matka a ja... no, technicky sme už nejaký čas odlúčení. Áno, používame na Rokforte oddelené spálne. Žijeme tam desať mesiacov v roku a tu len dva, plus tých pár dní navyše tu a tam počas prázdniny. Je celkom jednoduché žiť takto bez toho, aby to niekto vedel..."

Harry si znovu spomenul na ich svadbu a aj na ďalšie chvíle, keď sa zdali byť celkom šťastní.

"Ale prečo?"

Otec si povzdychol. "Odhadujem, že to je... je to Stuartom. Ako vieš, je veľmi chorý. Je to druh vecí, ktoré môžu vyvolať napätie v každom manželstve, ale s nami..."

"Obviňuje ťa za Stuarta? Ako to môže robiť? Myslí si, že ty si chcel mať porfýriu? Do pekla, nikto by nechcel takú vec, keby mal na výber..."

Smutne sa usmial. "Práve preto; ona mala na výber. Nepamätáš si to; bol si taký mladý. Po tom, čo zabili tvojho otca, Black a ja sme boli dosť často nablízku, pomáhali sme jej okolo domu, pomáhali sme jej s tebou, trávili sme s ňou čas a utešovali ju. Bola v hroznom stave a okrem toho tehotná. Myslím, že to bolo čisté šťastie, že som s ňou bol, keď na ňu prišiel pôrod Jamie. Prišla ma spolu s tebou navštíviť na hrad. Obaja ste zostali v tej miestnosti, ktorú si kedysi používal s Jamie. Bolo to počas hroznej snehovej búrky a termín mala mať až za tri týždne. Black odišiel kamsi na misiu pre Dumbledora. Asistoval som Pomfreyovej pri pôrode; stalo sa to veľmi rýchlo. Keď dvaja ľudia zdieľajú niečo také, je to veľmi, ehm, dôverná vec. Získal som tak výhodu pred Blackom a ďalšia vec, vieš, ty a Lily ste sa so mnou presťahovali do mojich izieb na hrade, a potom sme zistili, že čaká dvojčatá, a tak sme sa rýchlo vzali..." Harry už mal podozrenie, že matka bola s dvojčatami tehotná už pred svadbou s otčimom, ale teraz to už vedel naisto.

Potriasol hlavou. "Tak prečo ste spolu? Nemyslím to tak, že by som chcel, aby ste sa rozišli, ale..."

Severus Snape si zhlboka povzdychol. "To je tiež kvôli Stuartovi. Dohodli sme sa, že nás tu oboch potrebuje. Pre jeho zdravie by nebolo dobré, keby sa užieral kvôli nášmu vzťahu."

Harry si spomenul na Stuarta v nemocničnom krídle; bol tak vševedúci. Harry akosi pochyboval o tom, že zo všetkých ľudí by si práve on myslel, že manželstvo rodičov bolo neustále dokonale šťastné. "Nebol by som si taký istý, že dvojčatá to ešte nevedia, ocko. Sú pekne ľstiví a vedia si veci spočítať. Nie ako ja a Jamie; alebo aspoň ja, rozhodne. Vždy som si myslel, že je všetko v poriadku; aj keď som vedel, že Sirius zostal v sobotu v noci v dedine, nikdy by mi nebolo nenapadlo..."

"Samozrejme, že nie, Harry. Tvoja myseľ je zameraná inam; u ľudí predpokladáš to najlepšie, nie najhoršie. Vždy si to robil. Všimol som si, že aj keď sa ukázalo, že je niekto úplne nedôveryhodný, ty mu chceš aj naďalej dopriať dôveru."

Harry sa zamračil. "Ohromné. Takže som najväčší blbec v čarodejníckom svete..."

"Nie, Harry. Videl som, že tiež vieš, kedy neveriť. Nie si hlúpy. Nemal si žiadnu príčinu myslieť si, že tvoja matka a Sirius..."

Znovu vyzeral neuveriteľne smutný a Harry sa opäť cítil nahnevaný.

"Práve keď som ju znovu začal mať rád..." zareptal do ohňa.

"No, to je tá ťažká časť, nie, Harry?"

Zmätený vzhliadol na otca. "Čože?" Severus Snape uprene pozeral do ohňa a v jeho tmavých očiach tancovali plamene. Vyzeral smutný aj šťastný zároveň; Harry mohol vidieť v jeho tvári, ktorú si pamätal z iného života, čas, keď si prvý raz všimol ženu, s ktorou sa nakoniec oženil.

"Miloval som Lily Evansovú od svojich pätnástich rokov a pravdepodobne vždy budem. Milovať je ľahké, Harry; v ľuďoch je vždy veľa vecí, ktoré môžeš milovať..." Odmlčal sa a naklonil sa dopredu, s predlaktiami na kolenách, keď hľadel do ohňa. "Ale niekoho mať rád, najmä človeka, ktorého miluješ..."

Vzdychol si a oprel sa dozadu, jeho čierne oči prebodávali oči jeho nevlastného syna.

"To je niekedy najťažšou vecou zo všetkých..."

* * * *

 


Nasledujúca časť >>>
Poslední komentáře
20.06.2010 00:20:28: Lily a Sirius smiley? No musím říct, že Lily a Severus je lepší, taže se Harrymu se nedivím, že neskáč...
18.06.2010 22:34:46: Ledik: môj syn mal také problémy s češtinou ako Ty so slovenčinou, ale odkedy máme v telke české roz...
18.06.2010 19:25:28: Elza: Ptal jsem se jednou a ano odpovídaly jste mi. Ovšem člověk nikdy neví, zda se náhodou něco nez...
18.06.2010 18:53:19: Ledik - bol tu človek, ktorý to sľúbil preložiť do češtiny. Už sa neozval. Keď mi niečo pošle, zvere...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace