Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 5 - 8

8. kapitola Sestra 1/3

Preklad: JSark

Beta-read: Tarja.,Elza

Záverečné úpravy: Simple


Harry Potter a Čas dobrých úmyslů
(neboli Poslední pokušení Harryho Pottera)

Kapitola ôsma-  Sestra 1/3

Harry civel na dvere, ktoré mu zabuchla pred nosom. Znovu zazvonil na elektronický zvonček, oprel sa oň, hoci vedel, že je to hrubé. Teraz mal iné problémy.

Ustúpil a pozrel sa na okná na druhom poschodí. Priložil si ruky k ústam a zavolal, "Maggie! Slečna Parrishová! Prosím! Prepáčte, že som vás vystrašil, ale keď som vás sledoval domov, obávam sa, že som sa stratil! Keby ste mohli aspoň..."

Otvorila okno priamo nad ním a popudlivo zajačala späť: "V poriadku, dobre! Zmĺkni!"

Uprene na ňu hľadel, tak sa podobala na Ginny a predsa bola tak... muklovská. Ginny doteraz nebola príliš vystavená muklovskému svetu, len cestou od Deravého kotlíka k Hermioninmu bytu, ale na podzemnú dráhu, londýnske obchody a autá, a autobusy pozerala s naširoko vyvalenými očami, rovnako ako Hermiona na všetko, čo videla v Šikmej uličke. Maggie sa zdala byť Ginny, ktorá chápala muklovský svet, ktorá bola celkom spokojná so všetkými každodennými maličkosťami.

Zlovestne na neho pozerala, potom zabuchla okno. O niekoľko minút neskôr znovu otvorila dvere a uviedla ho dnu. Vstup do budovy bol široký dobrých päť až šesť stôp (1,5 až 1,8 m), čo znamenalo, že mohli vo vnútri stáť tvárou v tvár bez toho, aby boli obzvlášť blízko. Oprela sa o stenu so založenými rukami a spurne na neho zazerala.

Nervózne jej pohľad opätoval, stále ohromený, nakoľko sa podobala na Ginny. Slabo sa usmial, skusmo sa spýtajúc: "Môžem to vysvetliť?" Stále ešte na neho zlostne zazerala. Čakal. Vôbec žiadna odpoveď. Vrátil sa k svojej druhej prosbe. "Počúvajte, tu je adresa, na ktorú som sa pokúšal dostať, keď som si vás všimol vo vlaku." Podal jej pokyny na cestu k Deanovmu domu. Ľahostajne zízala na papier.

"Prečo si ma sledoval domov?" dožadovala sa, keď mu strkala Deanovu adresu späť.

"No," začal opatrne, "takto, mám priateľku, a ona mala dve staršie sestry, ktoré sa narodili v rokoch 1970 a 1972. Zmizli počas veľkonočných prázdnin v roku 1979. Vyzeráte úplne ako moja priateľka. Až na to, že ona má hnedé oči. Ja len... keď som vás uvidel, musel som ísť za vami. Keby som jej mohol povedať, kde je jedna z jej sestier..."

"Sestra?" zašepkala.

Nervózne prikývol, očakávajúc, že ho každou sekundou vyhodí. Náhle sa v dverách objavil tmavovlasý muž s výrazným obočím, čo spôsobilo, že Harry podskočil od prekvapenia. Mal kľúč, ale Maggie Parrishová rýchlo vykročila a otvorila mu dvere; mal oblečené tepláky a tenisky, a najsvalnatejšieho Jack Russell teriéra, akého Harry kedy videl. Musel ísť behať so psom, pomyslel si Harry.

Potom sa muž, o ktorom si Harry myslel, že bol len ďalší nájomník, naklonil a rýchlo pobozkal Maggie Parrishovú na ústa. Prehovoril sotva lapajúc dych, ešte trochu zadychčaný z cvičenia. "Ahoj, miláčik. Čestné slovo, ten ma prehnal. Prečo to nikdy nie je on, kto schudne, keď toto robíme?"

Láskyplne sa na neho usmiala. "Myslím, že sme sa snažili o to, aby si schudol ty, nie on. V každom prípade, on je samý sval, však Billy?" Posledná časť jej spevavej reči bola smerovaná na psa; prikrčila sa k nemu, potľapkajúc ho rázne, ale láskavo po boku, kým sa pes otočil a zdvihol hlavu, aby jej mohol oblízať bradu. Zasmiala sa, ďalej ho hladiac. Billy, napadlo Harryho. Pomenovala podvedome psa po najstaršom bratovi?

Muž si všimol Harryho a díval sa na neho, ako keby sa pokúšal vyhnúť sa pôsobiť nepriateľsky, ale aj ako by bol dokonale ochotný byť tak nepriateľský, ako bude potrebné. "Kto je to?"

Maggie vstala a nadvihla obočie, ruky znovu skrížené, pery stiahnuté do tenkej čiarky. Podal ruku jej spotenému, zadýchanému priateľovi. "Harry Potter. Rád Vás poznávam, ehm..."

"Bernard Parrish." Zovrel Harryho ruku dosť tvrdo a Harry sa s tlakom vyrovnal vzorne, bez toho, aby ukázal nejaké napätie. Opatrne si pustili ruky, stále sa navzájom premeriavajúc. Harry si uvedomil, že on a Maggie mali rovnaké priezvisko; nerandili spolu, boli manželia. Vypátral prstene na ich ľavých rukách a pokúšal sa neusmievať od radosti; pani Weasleyová by ich zbožňovala! Bill a Charlie ešte neboli ženatí. Samozrejme, Maggie bola jedna z dvoch hlavných príčin, prečo neboli ženatí. Odkašľal si.

"Mohol by som s vami oboma hovoriť vo vnútri? Ak sa vám nebude páčiť, čo vám musím povedať, môžete na mňa poštvať psa..."

Snažil sa vyzerať bezstarostne, ale chvíľu sa na neho dívali, ako keby vážne uvažovali, či to urobiť a on sa nervózne pozeral z jedného na druhého. Nakoniec sa zľutovala a povedala: "V poriadku. Poďme hore."

Dom Parrishovcov bol teplý a pohodlný. Steny boli vymaľované provensálskou žltou, preplnené čalúnenie bolo farby sýteho burgundského a ťažký orientálny koberec ležal pred krbom na podlahe, kam sa Bernard Parrish sklonil, aby vybral niekoľko kusov z hromady dreva, aby mohol rozložiť oheň. Chrabromilské farby, uvedomil si Harry. Miestnosť bola zariadená v chrabromilských farbách...

Maggie Harrymu mávla smerom k stoličke, kým Bernard rozložil oheň. Sadol si vedľa manželky na pohovku, ruky dal ochranne okolo nej, kým sa dívali na Harryho. Čeliac im obom, bol náhle nervóznejší než kedykoľvek predtým v živote. Čo ak sa Parrish psychicky zrúti, až sa dozvie, že jeho manželka je čarodejnica? Čo ak sa zrúti ona? S týmto Harry rozhodne nepočítal.

Billy skočil na pohovku a usalašil sa vedľa Maggie, položiac si papuľu na jej nohu. Usmiala sa na neho a poškrabkala ho za ušami. Harry sa týmto akosi upokojil a zhlboka sa nadýchol.

"Ospravedlňujem sa, že som takto vtrhol do vašich životov. Len som uvidel Maggie v metre a ona skutočne vyzerá ako moja priateľka, ktorá mala dve staršie sestry, ktoré sú od roku 1979 nezvestné. Mladšia sestra sa narodila v roku 1972, ako Maggie, jej meno bolo Margaret. Jej rodina ju volala Peggy. Zdalo sa to byť príliš veľkou zhodou okolností.

A Maggie mi povedala, že bola adoptovaná a nepamätá si nič z obdobia pred tým, než mala sedem. Povedal som jej, že poznám jej rodinu, že nezomreli pri autohavárii... a ona mi zabuchla dvere pred nosom."

Maggie sa predklonila, tvár v rukách, jej manžel sa jej už viac nedotýkal. Keď znovu zdvihla hlavu, videl, že má červené oči. "Čo očakávaš, že urobím, keď mi povieš, že ma moji rodičia opustili? Čo sa stalo? Bola som bitá a zneužívaná? To je dôvod, prečo si nepamätám na nič, čo bolo predtým, než som bola adoptovaná?"

"Nie, nie," uistil ju zamračený Harry. "Prečo? Niekto ti to povedal?"

Trasúc sa oprela. "Nie. Keď som vyrastala, lekári mi stále hovorili, že by som si všetko mala pamätať. Stále vraveli, že so mnou fyzicky nič nie je zle, žiadne poranenie hlavy.

Blokovanie spomienok bolo niečo, čo som robila úmyselne. Predpokladali, že to pochádzalo skôr z emocionálnej, než fyzickej traumy, že som pochádzala z nevhodnej rodiny a oni boli otrávení z mojej výchovy a zbavili sa ma alebo také niečo. Nie som si istá, prečo mi vrchná sestra v nemocnici povedala, že som bola jediná preživšia po dopravnej nehode."

Harry pokrčil ramenami. "Predpokladám, že si myslela, že by ste tomu uverili."

Prikývla. "Hovoríš, že poznáš moju rodinu. Prosím... môžeš mi povedať, čo sa stalo? Prečo ma poslali preč?"

"Neposlali vás preč." Potom urobil čo mohol, aby jej vyrozprával príbeh jej zmiznutia, vynechajúc všetky odkazy na mágiu. "Vaši bratia sa z toho nikdy naozaj nedostali. Mysleli, že to bola ich chyba, hoci mali len trinásť a pätnásť. Vaši rodičia potom mali ďalšie dve deti; syna v roku 1980 a ďalšiu dcéru v roku 1981. To je Ginny; je to moja priateľka. Je úžasné, ako sa na ňu podobáte..."

Vstala a šla k ohňu; oprela hlavu o výklenok a strnulo pozerala. "Unesená," zašepkala. "Nemôžem tomu uveriť. Bola som unesená. A potom čo? Bola som... predaná? Ako dieťa na čiernom trhu?"

Jej manžel vyzeral pochmúrne. "Znie to tak. Musela to byť nejaká organizovaná skupina. Únoscovia pracovali samostatne, ponúkajúc deti dosť pochybným adopčným organizáciám. Tvoji rodičia už nie najmladší..."

Vzhliadla na manžela. "Dobre, to bolo kvôli... veď vieš..."

Bernard sa otočil k Harrymu a vysvetlil. "Jej mama a otec mali vlastnú dcéru. Zomrela. Leukémia. V tej dobe už mali takmer päťdesiat rokov a keď sa rozhodli pre adopciu, agentúry ich nechceli kontaktovať. Dokonca aj tá, ktorá im venovala svoj čas, nemala v úmysle nechať ich adoptovať batoľa, tak povedali, že by vzali staršie dieťa, dievča, najlepšie s červenými vlasmi..."

Maggie sedela pri vyvýšenom krbe, objímajúc si kolená. "Valerie mala červené vlasy. Ich vlastná dcéra," povedala potichu.

Harry sa zamračil; znelo to pravdepodobne. Niekto, kto bol proste platený, aby doručil tovar, uniesol Annie a Peggy a vzal ich k adopcii ľuďom, ktorí boli zúfalí a nemali inú možnosť, ako mať rodinu.
Ale niečo ho trápilo. Ten spôsob, akým zmizli z parku vo Vydrom Svätom Drábe, stále kričal, že v tom bola zapletená mágia. Ako inak mohla stratiť všetky spomienky na predchádzajúci život, ak nie cez pamäťové kúzlo? Možno skupina smrťožrútov unášala muklovské deti, aby ich predali na nezákonné adopcie a oni jednoducho predpokladali, že Annie a Peggy boli muklovia.

Pozrel na Maggie a Bernarda Parrisha; potom, čo ich šokoval správami, že poznal jej rodinu, nemohol len tak vyhŕknuť, že bola čarodejnica. Hermionina reakcia nebola desivá, ale nemyslel si, že to zariadil zručne. Musel byť opatrný predtým, než to skúsi znova; a stále zostával ostražitý z možnej reakcie jej manžela. Nateraz im dal dosť prekvapivých noviniek.

Harry sa na ňu díval, ako sedela pri krbe a pohrabáčom sa pohrávala s horiacim brvnom. Plamene osvetľovali jej tvár, tak záhadne podobnú tej Ginninej. Vzhliadla na neho, potom na manžela a zasmiala sa. "Tak. Myslíš, že by som to mala zavesiť na klinec, Bernie? Po tom všetkom som nikdy nevedela, že sa toto stane."

Usmial sa na ňu. "Och, prosím ťa. Kedy si naposledy vedela niečo, čo sa týkalo teba?
Pre ostatných môžeš robiť len výklady a grafy. Viem, že si vravela, že chceš proste žiť svoj život spontánne, bez toho, aby si vedela, čo sa stane... Je to tak pravdepodobne len preto, že si lenivá, aby si to urobila pre seba..."

Harry bol zmätený. "Čo?" Maggie sa k nemu otočila. "Och. Správne. Pozri, keď si prvý raz zazvonil, myslela som si, že si za mnou šiel, pretože si chcel súkromné sedenie. Predtým ma fanúšikovia prenasledovali zo štúdia až domov, ale teraz robím výklady len pre blízkych priateľov. Zdá sa, že sa to stane vždy, keď je auto u mechanika a ja cestujem metrom..."

Harry potriasol hlavou. "Prepáčte. Nejako sa strácam. Mal by som poznať vaše meno?"

Vyzerala byť v rozpakoch. "Och, počuj, myslela som tým, že som tak známa. To ma naučí. Ty absolútne nemáš potuchy kto som, však?" Bez slova zavrtel hlavou.

"Maggie," oznámil jej manžel pyšne, "je najprednejšia veštkyňa, prognostička a vykladačka tarotových kariet v Londýne. Čo pravdepodobne znamená, že v celom Anglicku."

"S výnimkou faktu, že si nedokážem urobiť slušný horoskop sama pre seba. Veľa krát som to skúšala, ale bolo to celé zle, a tak som to vzdala."

Bernard pokračoval: "Píše astrologickú rubriku, ktorá sa objavuje v mnohých bulvároch... prepáč, miláčik... vysoko serióznych novínách..." Vyplazila na neho jazyk; Harrymu sa páčilo, akí boli navzájom hraví. "Vystupuje v televíznych programoch odhaľujúcich súkromie anglických a hollywoodskych filmových osobností; a," usmievajúc sa pokračoval, "radila dokonca premiérovej manželke. "

Bol to tak trochu škandál. Samozrejme nie pre Maggie; pre premiérovu ženu. Pre moju milovanú manželku to bolo niečo ako bravúrny kúsok. Dostala sa ľuďom do povedomia."

Harry zvraštil obočie. "Takže, vy vykladáte tarotové karty?"

Prikývla. “A hviezdne mapy. S presným časom a miestom narodenia osoby môžem vytvoriť
kompletnú schému. Pokiaľ to nie je pre mňa, ako som už povedala. Tiež veštím z čajových lístkov a mám kryštálovú guľu, a čítam aj z dlane. Dnes som robila ranné nahrávanie pre Filmové oko. Vieš, veštby celebritám." Usmiala sa. "Teraz si zvedavý, prečo som bola z teba nervózna, pretože si myslíš, 'Skvelé. Uviazol som v byte s naparujúcou sa ženskou a jej suchárskym manželom a psom...'"

"Hej!" protestoval Bernard, snažil sa znieť urazene, ale skazil to smiechom.

Harry sa na nich usmial; bolo to skvelé! Vedela o niektorých svojich schopnostiach a používala ich, urobiac si z nich živobytie. "V skutočnosti," zatiahol, keď kývol na psa, "Billy sa vôbec nezdá byť suchár."

Maggie a Bernard sa na tom zasmiali a ona si potom znovu sadla vedľa manžela. Venovala Harrymu hodnotiaci pohľad. "Takže," povedala, pričom znela ako starostlivá staršia sestra, "ty si priateľ mojej malej sestry. Vyzeráš trochu dospelo, nie?"

Ráno sa pozabudol oholiť a na tvári mal nepatrný tieň. Je prekliatím mať čierne fúzy napadlo ho, keď cez ne prešiel rukou. "Mám šestnásť. Ona pätnásť. Sme spolu od júna. Ale akosi... som sa do nej zbláznil už pred rokmi."

"Dobre, zdáš sa byť v poriadku. Vážil si celú tu cestu ku mne, len aby si sa so mnou porozprával, riskoval si, že by som ťa mohla považovať za nejakého bláznivého úchyla..."

Harry sklonil hlavu, premýšľajúc o tom, ako prenasledoval Ginny po celom Rokforte.

"Nemohol si vedieť, či nezavolám políciu.

V skutočnosti som k tomu bola takto blízko..." Zdvihla palec a ukazovák.

"A potom si začal s tým, že si sa stratil," usmiala sa, "čo mi pripadalo tak zábavné. Koľko úchylov sa pýta na cestu? Pomyslela som si, že si vcelku neškodný."

Spomenul si na jej tvár vo vestibule; nevyzerala, akoby k tomuto záveru prišla hneď, ale nechystal sa s ňou o tom hádať. Manžel ju láskyplne objal; vyzerali, že by mohli byť novomanželmi, napadlo Harryho. Boli k sebe veľmi nežní.

"V každom prípade," povedal smerom k manželke, "keby robil problémy, mohla by si zariadiť, aby na neho leteli kvetináče alebo tak niečo. Použiť proti nemu svoje magické sily." Harrymu padla čeľusť. Povedal, čo si myslel, že povedal? Pamätala si to! Obaja. Monitoring ministerstva zjavne nebol až tak dokonalý. Na druhej strane, ministerstvo nevedelo, že Maggie Parrishová bola čarodejnica. Nevedeli, že bola pravdepodobne dlho stratená Peggy Weasleyová.

Maggie sa smiala. "Prestaň! Nemám magické schopnosti!" Otočila sa k Harrymu. "Je to naozaj hlúpe. Niekedy sa diali zvláštne veci..."

"Prisahám! Naozaj vie čarovať!" široko sa usmieval.

Hravo ho capla. "Volá ma Čarodejnica Maggie. Pretože vie, že to neznášam. A áno, občas sa okolo mňa... dejú... veci, ale myslím, že pre všetko existuje logické vysvetlenie. Že nevieme, čo to je, znamená, že sme len neboli dostatočne pozorní."

"To znie, ako by ste so svojou malou sestrou mali spoločné viac ako len vzhľad," ozval sa Harry, ale v momente, keď to urobil, si pomyslel: To bolo hlúpe.

Obočie jej vyletelo nahor. "Čo?"

"Tu to je, Mags! Musí to byť v rodine! Pochádzaš z klanu čarodejníc!"

Znova ho capla. "Prestaň! Nepochádzam! Som si istá, že sú dokonale normálni..."

Harry potlačil výbuch smiechu, keď si spomenul na zbierku zástrčiek pána Weasleyho. Premýšľal o hádzaní záhradných trpaslíkov cez živý plot a záhrobného ducha v podkroví. Premýšľal o sovej pošte a hovoriacich hlavách v krboch, a nádobách poletujúcich po kuchyni, ktoré sa sami umývajú, a o hodinách, ktoré majú namiesto čísel Raňajky, Obed, Večera a Ideš neskoro!. Premýšľal o lietajúcom Forde Anglia...

"No," povedal, keď si bol istý, že nevybuchne od smiechu, "nechcete sa so sestrou stretnúť? Prišla so mnou do Londýna. Je v byte mojej známej. Zoznamujú sa. Predpokladal som, že budem hľadať... ale to je dlhý príbeh. Môžem to urobiť inokedy. Toto vyzerá byť oveľa dôležitejšie. Chcete sa s ňou stretnúť?"

Rozšírili sa jej oči, vyzerala vystrašene. "Je tu? V Londýne?"

"Áno. A keby ste šli so mnou... Mohol by som sa vyhnúť tomu, že sa cestou späť stratím," dodal ostýchavo. Otočila sa k manželovi.

"Čo myslíš?"

Pokrčil ramenami. "To záleží na tebe."

Zamračila sa, postavila a začala prechádzať po miestnosti. "Želám si, aby som pre seba mohla urobiť patričné schémy..." Zamyslene si Harryho prezerala. "Je ešte niečo, čo si mi nepovedal. Viem o tvojej aure."

Harry vytreštil oči. "Môžete vidieť moju auru?"

Bernard prevrátil očami. "Už je to tu. Nezmysel s aurou..."

Maggie sa smutne usmiala. "Odmieta tomu veriť. Ale ďalší dôvod, prečo som ti zabuchla dvere pred nosom," vysvetlila Harrymu, "je tvoja aura. Nikdy som nič také nevidela."

Harry sa zamračil. "O čom to hovoríte?"

"Mám tým na mysli, že máš dve aury. Veľmi zreteľné. Jedna je niekedy silnejšia ako druhá. Práve teraz je to tá sfarbená do zelena. Niekedy je to tá sfarbená do červena. Ale vždy ich môžem vidieť obe. A práve teraz sú obe tvoje aury aj trochu čierne, čo znamená, že niečo tajíš. Nie úplne klamstvo, ale niečo mu blízke."

Harry sa zamrvil; keby sa Maggie Parrishová ukázala na Rokforte, Trelawneyová by prišla o prácu. Bola skutočná veštkyňa. Mal dve aury, pretože mal spomienky z dvoch životov? Aké zvláštne, že nemohla urobiť grafy pre seba... Ale potom ho napadlo, prečo by to tak mohlo byť.

"Kedy máte narodeniny?" spýtal sa jej náhle. Ustúpila.

"Čo?"

"Kedy máte narodeniny? Aký dátum ste použila na schémy pre seba?"

"Tridsiaty prvý december."

Zamračil sa, snažiac sa spomenúť, čo hovorila pani Weasleyová; niečo o tom, že Annie sa narodila v ten istý deň, ako Charliemu začínala škola, čo bolo 1. septembra. Ale kedy sa narodila Peggy?

"Kto vám povedal, že to boli vaše narodeniny?"

"Rodičia, samozrejme."

"Áno, ale kto to povedal im?"

Vyzerala zarazene, potom sa náhle posadila. "Och môj Bože. Máš pravdu! Ako by to preboha vedeli? To nemôžu byť moje narodeniny! "Dopekla! Och, prepáčte," dodala rýchlo. "Žiaden div, že som pre seba nikdy nebola schopná vytvoriť slušný graf..."

Harry prehltol a zavrel oči. Mysli, mysli, prikázal si. Čo hovorila pani Weasleyová o Peggynom narodení?

A pár mesiacov po druhých narodeninách Annie sa narodila Margaret. Meno dostala po mojej sestre Meg. Hovorili sme jej Peggy.

"Maggie," povedal pomaly, "myslím, že vaše narodeniny sú okolo 1. novembra, nie 31. decembra."

"Prvý november? To bolo včera. Ako to vieš?"

"Pretože... pretože vaša matka mi to povedala. V... budete si myslieť, že je to zvláštne... v inom živote." Harry nevedel, ako inak by to oznámil, ale ak by mu ktokoľvek v Londýne pravdepodobne uveril, bola to Maggie Parrishová.

"To je ono!" vykríkla, vyskočiac. "Preto u teba vidím dve aury. Práve teraz, keď si vyzeral, že si usilovne premýšľal, bola tvoja aura výrazne červená. A teraz znovu vybledla a prevláda zelená. Každá z nich musí byť spojená s jedným z tvojich životov... aké zvláštne..."

Bernard prevrátil oči. Maggie si sadla vedľa neho a nežne ho potľapkala po nohe. "Ó, vy maloverní," povedala mu trochu samoľúbo. Obrátila sa k Harrymu. "Videnie aur je jediná vec, ktorú robím a ktorej on úplne neverí..."

"Povedz 'vôbec neverí', aby sme boli úplne presní," prehovoril pomaly.

Maggie manžela ignorovala. "Ako vieš o tom predchádzajúcom živote? Dozvedel si sa o ňom prostredníctvom média? To je niečo, čo nerobím; žiadne seansy, žiadne hovory s mŕtvymi. Nie som prechod medzi týmto svetom a tým ďalším."

Potriasol hlavou. "Nie. Ja... len nedávno som si svoj druhý život uvedomil. V skutočnosti ste jediní ľudia, ktorým som to povedal. Rád by som to udržal v tajnosti."

Maggie sa na Harryho stále dívala.

"Fascinujúce. Ale...," dodala, "tvoje aury sú stále trochu čierne. Stále niečo tajíš."

Harry sa uškrnul. "Ak si nebudete myslieť, že sa vyťahujem, musím niečo pripustiť: Viete, keď som povedal, že vaše, hm, neobvyklé schopnosti sú niečo, čo máte spoločné so sestrou? No, tiež dokážem robiť, eh, zvláštne veci."

Dívala sa na neho s naširoko otvorenými očami. "Áno, môžeš, však? To dáva zmysel! To tiež vysvetľuje, prečo sú tvoje aury tak silné..." Vyzerala, ako by jej napadla ďalšia myšlienka. "Počkaj! Ak sú moje narodeniny 1. novembra, to znamená, že som škorpión (cz: štír), nie kozorožec!"

"Tiež ste nevedela, kde ste sa narodila. Nehovorila ste, že to potrebujete tiež na to, aby ste urobila správnu schému?"

"Áno... Vieš, kde som sa narodila? Z toho predchádzajúceho života?"

Prikývol. "Narodila ste sa kúsok od dediny zvanej Vydrí svätý Dráb."

"Vydrí svätý čo?" povedal náhle Bernard. Maggie ho zľahka udrela chrbtom ruky.

"Och ty... v celom Anglicku existuje mnoho dedín s menami ako je toto. Kde to je?"

Harry pokrčil ramenami. "Prepáčte... v tomto živote som tam nikdy nebol.

A v tom druhom... bol som tam, ale nikdy som sa sám nemusel snažiť zistiť, ako sa tam dostať. Takže nemám predstavu."

Cieľavedome odkráčala do kuchyne a vrátila sa s dvoma novinami; začala listovať stránkami a na jednej našla, čo hľadala. "Tu to máme!" povedala, jedny z nich zdvihla. "Včerajší výtlačok The Sun. Horoskop, ktorý som vypracovala pre ľudí narodených prvého novembra: "Tento rok bude plný prekvapení. Spojenie rodín vám pomôže lepšie porozumieť sebe samému. Nie každý bude rád, že vás vidí; neočakávajte, že budete všeobecne obľúbení. Nastavte si nízky cieľ; obvykle ste sklamaní, keď očakávate priveľa. Máte jedinečné schopnosti, ktoré vás odlišujú od zvyšku sveta a dávajú vám silu v podnikaní. Zadaní by mali očakávať, že ich vzájomné puto sa v období nepriazne osudu prehĺbi, kým tí slobodní budú mať šťastie, len ak ich priatelia budú pôsobiť ako dohadzovači."

Po tom, ako to dočítala, minútu uprene hľadela na horoskop. Vzhliadla na Harryho. "No, predpokladám, že to znie skoro správne. Aké zvláštne. Mám dvadsať štyri rokov a dokonca som to ani netušila." Položila štvrtkové noviny a zdvihla ďalšie. "Dnešný horoskop, ktorý som napísala pre škorpióny: Prijmite zatúlaného, ktorý vás nasleduje domov. Dominový efekt (pozn. prekl.: reťazová reakcia vzájomne sa ovplyvňujúcich príčin a následkov) vám navždy zmení život. Dbajte na to, aby ste nevydesili ostatných, mohlo by to mať katastrofálne následky. Môžete byť sebestredný, ale dnes to máte povolené. Dovoľte byť samému sebe zvedavou mačkou."

Naširoko sa usmiala. "Nikdy som nemala pocit, že by bol pre mňa vhodný kozorožec, a teraz viem prečo! Och, ďakujem ti už len za to! Dal si mi narodeniny!" Znovu sa pozrela na papier, uškŕňajúc sa, hoci to nebol ten najlepší horoskop, aký kedy Harry počul. Hoci tá časť o prijatí tuláka bola zvláštna, keď to písala, nevedela, že je škorpión.

Vzal si od nej noviny a civel na vlastný horoskop, uvažujúc o tom, čo urobil predošlý deň. Bolo to úžasné; horoskop pre leva sedel do bodky na neho, ešte nikdy ho nič podobné nenapadlo, keď tieto veci čítal predtým. Pozrel sa na ňu.

"Takže... naozaj môžete urobiť túto vec? Myslím naozaj; nevymýšľate si?"

Naježila sa. "Nie, nevymýšľam si! Úprimne, mám toho dosť..."

"Prepáčte. To len... vždy som si zvykol domáce úlohy na Veštenie vymýšľať. Bol som v tom beznádejný. Predpovedal som len moju predčasnú, príšernú smrť a učiteľka bola šťastná."

Prešibane sa na neho pozrela. "Úlohy na Veštenie?"

Harry si uvedomil, ako zvláštne to muselo znieť. "Áno. Pamätáte, ako som spomenul, že vaša sestra a ja máme tiež zvláštne schopnosti? No... chodíme do zvláštnej školy pre ľudí ako sme my. Je to, hm, veľmi pokroková škola..."

Zdvihla obočie. "To by som povedala. Želám si, aby som tiež chodila do školy ako je táto."

Harry sa na ňu uškrnul. "To je fantastické! Bola by ste na Veštení skvelá; pravdepodobne by vás mali nechať viesť vyučovanie! Všetci vo vašej rodine tam chodili. Stretli sa tam vaši rodičia a chodili tam tiež všetci vaši bratia. Váš najstarší brat Bill a váš mladší brat Percy boli obaja primusovia. A Charlie bol kapitánom met... chcem povedať, fakultného tímu. Existujú štyri fakulty a ich tímy medzi sebou súťažia. Som kapitánom nášho tímu. A Ginny je tiež v jej fakultnom tíme. Sme v rôznych fakultách. Kapitánom ich tímu jej váš brat Ron."

"Chlapci a dievčatá sú v rovnakých tímoch? To je pokroková škola. Hm..."

Harry si nebol istý, či nepovedal priveľa. Dokázal jej povedať veľa o škole aj o jej rodine bez toho, aby sa čo len raz zmienil o mágii. Dúfajme, že keď sa nakoniec dozvie o tom, že je čarodejnica, rozchodila by to. Pomyslel si, že by mohlo pomôcť dostať ju k Hermione. A Hermiona mala teraz knihy, ktoré by mohla Maggie ukázať...

"Takže, uhm, chcete ju vidieť? Mohli by sme najprv zavolať; kamarátka mi napísala svoje číslo na tie pokyny, ktoré som používal."

Znovu civela na horoskop, ale teraz na neho vzhliadla, akoby zabudla, že bol v jej byte. "Och áno, samozrejme. Aké je to číslo? Ako sa volá?" Keď jej povedal Hermionino meno, zarazila sa. "Hermiona Grangerová? Ty ju poznáš?"

"V skutočnosti sme sa stretli začiatkom tohto týždňa. Ginny je teraz u nej v byte. Zoznamujú sa."
Usmiala sa. "Dobre, idem..." Vyťukala číslo do telefónu, potom stlačila tlačidlo reproduktoru, aby Harry mohol taktiež počuť a rozprávať. Počul zvonenie telefónu, po chvíli sa ozval Hermionin hlas.

"Haló?"

"Haló, je to Hermiona Grangerová?"

"Kto volá, prosím?" Hermionin hlas bol ostražitejší.

"Volám sa Maggie Parrishová, a volám, pretože..."

"Maggie Parrishová! Nechcem s vami hovoriť. Videla som, čo robíte ľuďom, ktorí s vami hovoria. Čítala som, akým hrozným spôsobom pitvete ich životy, spochybňujete všetky ich rozhodnutia, a ja nemôžem len tak sedieť a nechať vás..."

"Buďte ticho!" zajačala na ňu Maggie. "Nevolám vám, aby som vás dala pod mikroskop. Je u mňa Harry Potter."

"Harry je tam? Prečo?"

"Ahoj, Hermiona," zvolal do reproduktora. "Trochu som sa stratil," povedal zahanbene.

"Stratil? Dala som ti absolútne spoľahlivé inštrukcie." Počul v jej hlase dôverne známu mrzutosť.

"Prestúpil si na vlaky, kde som ti povedala?"

"Ehm, nie. Videl som Maggie a sl.. sledoval som ju domov."

"Čo?" to bol Ginnin hlas; Hermiona zrejme tiež mala telefón s hlasným odpočúvaním. "Myslela som si, že som bola jediná, ktorú si prenasledoval..."

"Upokoj sa, Gin. Mal som na to dobrý dôvod. Počúvaj, Hermiona, môžem ju pozvať do tvojho bytu? Chcem, aby sa stretla s Ginny."

"V poriadku. Ale čo s Deanom?"

"V skutočnosti, mám ďalší nápad, ako dostať všetkých spolu na jedno miesto. Poviem ti to, ako náhle dorazím, dobre? Ako sa má Ginny?"

"Som v poriadku," oznal sa z reproduktora jej hlas. "Dokiaľ o mne ľudia nehovoria, ako by som tu nebola..."

Maggie sa zachichotala a pošepkala Harrymu: "Páči sa mi."

"Čoskoro dorazíme. Maggie zaistí, že sa nestratím."

Všetci sa rozlúčili a Maggie si išla pohovoriť s manželom. Obaja sa zdali byť presvedčení, že Harry nebol zločinec, ktorý sa ju pokúša vylákať do svojho bytu so zlým zámerom; upokojila sa, keď v telefóne počula Hermionu a Ginny.

Keď boli pripravení ísť, Bernard ju pobozkal a Harry predstieral, že sa díva na fotografiu na stene blízko dverí. Stále držal piatkové noviny, ktoré zložil a vsunul do vrecka. Bernard zľahka držal manželkin štíhly pás a ona sa na neho na sekundu prilepila, kým od neho odišla. Harry prehltol, premýšľajúc o Ginny.

S inštrukciami, ktoré mu napísala Hermiona, aby sa mohol dostať k Deanovmu domu, sa Maggie podarilo nájsť trasu k bytu, ktorý Hermiona zdieľala s jej učiteľkou. Zdal sa to byť okamžik, a už klopali na dvere a Hermiona ich otvorila. Maggie vyrazila dopredu, potom sa ale zastavila, keď jej došlo, že s Hermionou by si ju nikto nesplietol; nevyzerali ako presné kópie.

Hermiona tiež zamrzla, keď uvidela Maggie. "Vy ste Maggie Parrishová?"

Maggie sa smutne usmiala. "No, z vašej reakcie predpokladám, že ma v televízii nevídate." Hermiona bez slova potriasla hlavou; Harry si uvedomoval, že Hermiona vnímala pozoruhodnú podobnosť medzi Maggie a Ginny. Zamumlal jej do ucha. "Nezmieňuj sa o mágii." Prikývla, uviedla ich do haly a potom do obývačky, kde bola Ginny. Vzhliadla a venovala Harrymu úsmev, ktorý sa dotkol jeho srdca, ale zmizol, keď videla, že za ním vstúpila Maggie. Poklesla jej čeľusť a vyzerala vydesene.

"Harry; čo alebo kto to je?" zašepkala, vstala a odtiahla sa.

Naširoko sa na ňu usmial. "Nikdy neuhádneš, koho som si všimol vo vlaku! Tvoju sestru Peggy! Len sa jej hovoria Margaret. No, vlastne Maggie. Nemohol som uveriť, ako veľmi sa na teba podobá..."

"Sestra?" zalapala po dychu. Harrymu zahučalo v ušiach, keď si uvedomil veľkosť svojej chyby; sakra! Náhle si uvedomil, že nevedel, či Ginny o Annie a Peggy vedela. Zdalo sa byť isté, že nie. V druhom živote to Ginny zistila potom, čo vyšla z Tajomnej komnaty a prezradila jej to matka. V tomto živote Ginny v Komnate nikdy nebola. Toto sa vôbec nepodarilo. Ginny civela s otvorenými ústami na sestru, potom na Harryho. S nezrozumiteľným krikom vybehla z miestnosti; počuli ju otvoriť dvere bytu a vybehnúť na chodbu, potom dole po schodoch.

Potom, čo na chvíľu zostal stáť ako zamrznutý, Harry zakričal: "Ginny!" a potom vybehol za ňou. V behu sa mu už darilo lepšie, ale bola veľmi rýchla a mala náskok. V škole si všimol, že bola poriadne rýchla pri behaní dolu schodmi; dokázala sa dostať do rytmu a zbehnúť obrovským schodiskom veľmi rýchlo. Harry letel za ňou, dosiahol prízemie chvíľu po tom, ako odstrčila vonkajšie dvere a zrazila sa s mužom idúcim okolo budovy. Obaja sa s Ginny zapotácali, ale ona sa rýchlo spamätala a uháňala ďalej smerom k ceste.

"Ginny!" zavolal. Na zlomok sekundy sa pozastavila, a vtedy sa to stalo; vodič žiaľ najprv zatrúbil a v momente dupol na brzdy, ale auto sa ešte hýbalo, a nemohol zabrániť nárazu. Hodilo ju na kapotu, potom sa zvalila na cestu pred kolesá auta. Následne zostala nehybne ležať.

Harry preletel cez dvere a prikrčil sa k jej boku, volajúc ju po mene. Vodič sa dostal z auta a obišiel ho aby sa pozrel, v tvári sa mu objavil výraz zdesenia.

"Jednoducho mi vbehla do cesty!" hovoril zadrhávajúcim sa hlasom. "Pokúšal som sa zastaviť..."
Harry cítil pulz, ale bol veľmi slabý. Mala modrinu na čele, až sa jej bál dotknúť, aby zistil, kde inde by mohla byť ešte zranená. Hermiona bola pri ňom skôr, než niekto zakričal, že zavolali políciu a sanitku. Harry zízal dole na Ginninu nehybnú tvár, slzy ho bodali za viečkami.

"Všetko je to moja chyba," zadúšal sa. "Nerozumela autám a takým veciam... Nemal som na ňu takto vyhŕknuť..."

Hermiona mu položila ruku na rameno. "Povedal si, aby som nespomínala mágiu," zašepkala mu, "ale nie je nejaké kúzlo, ktoré môžeš urobiť, aby si jej pomohol?"

Potriasol hlavou. "Nie som v tom vyškolený. Potrebujem ju dostať späť do školy. Tam potrebuje byť. Nemôžem dovoliť, aby sa k nej priblížili muklovia..."

Hermiona sa zaškľabila. "A ako ju dostaneš späť?"

"Nie som si istý. Medzi dedinskou radnicou a vstupom do tajnej chodby v škole je to hodina. A najskôr by som ju musel dostať do Deravého kotlíka."

"No, obvykle po niečom, ako je toto, si musíš robiť starosti s vnútornými zraneniami. Mohla by vnútorne krvácať. Radšej by si si mal pohnúť."

"Môžem ísť len tak rýchlo..." začal hovoriť, keď náhle dostal nápad. "Počuj," povedal jej potichu; okolo teraz postával zástup ľudí a Harry mohol počuť sirénu raziacu si cestu dopravou niekoľko blokov odtiaľ. Maggie došla k nim, lapajúc po dychu a s obavami sa sklonila k Ginny, odhŕňajúc jej vlasy z čela.

Kým bola duchom neprítomná, Harry zašepkal Hermione: "viem o kúzle, ktoré by ma mohlo dostať späť do školy veľmi rýchlo, ale nikdy predtým som to nerobil. Možno toho nie som schopný. Kry ma; pôjdem to skúsiť späť do vnútra." Prikývla, nahla sa nad Ginny a zľahka hladila jej ruku. Harry pozrel na Maggie. "O chvíľu som späť." Nevenovala mu pozornosť; vbehol do Hermioninho domu. Hneď ako bol vnútri a nikto ho nemohol vidieť, sa prinútil dýchať pomalšie. Vybral z vrecka prútik a pokúsil sa sústrediť, avšak s približujúcimi sa sirénami to nebolo ľahké. Zavrel oči a pokúsil sa úplne si uvedomovať všetko, čo sa dialo s jeho telom; premýšľal o tom, že sa pohybuje veľmi, veľmi rýchlo, predstavoval si samého seba bežiaceho s vetrom o preteky... Mávol prútikom vo vzduchu a zamieril ho na vlastnú hlavu, potom povedal pevným, jasným hlasom.

"Tempus fugit."

Rozhliadol sa okolo; necítil sa inak. Snažil sa začuť sirény; nemohol dovoliť, aby Ginny zobrali do muklovskej nemocnice! Nemali byť v Londýne. Náhle si však uvedomil, že nielen že nepočul sirény, ale nepočul vôbec žiadny zvuk. Svet bol úplne tichý. Otočil sa a otvoril dvere.

Vyšiel na ulicu, do desivo tichého sveta obývaného podivnými sochami. Socha vodiča auta, ktoré zrazilo Ginny, stála s jednou rukou na kapote, dívajúc sa na ňu, slzy brázdiace jeho tvár boli zamrznuté na mieste vedľa jeho nosa. Bola tam socha Hermiony a Maggie, a socha Ginny ležiacej na bruchu, vyzerajúcej stále rovnako potlčená. Harrymu bilo srdce až v krku. Rozhliadol sa po ulici; nikde sa nepohla ani živá duša; dokonca ani vietor nešumel. Harry sa pohyboval medzi sekundami, medzi milisekundami a všetci ostatní na svete sa zdali byť ako zastavení v čase.

Vydýchol si úľavou. Dokázal to! Pohľadom skĺzol na Ginny. Momentálne by mala byť v bezpečí; mohol by ju dostať späť na Rokfort a bolo by to, ako by jej neuplynul takmer žiadny čas. Ak mala vnútorné krvácanie, nepokračovalo by, dokiaľ by ju nedostal k madam Pomfreyovej.

Vrátil sa do Hermioninho bytu, hľadajúc nejaký papier a ceruzku (cz: tužku) aby jej napísal odkaz na vysvetlenie toho, čo urobil.

Drahá Hermiona,
Podarilo sa. Beriem Ginny späť. Viem, že som povedal, aby si sa nezmieňovala o veď-vieš-čom Maggie, ale teraz tu nemôžem byť, aby som sa s ňou o tom porozprával. Viem, že si sa to sama o sebe dozvedela len pred niekoľkými dňami, ale ak by si vedela nájsť spôsob, ako jej povedať, že ste na tom rovnako, veľmi by to pomohlo. Môžeš jej povedať, ako si si o mne myslela, že som cvok, keď som ti to vravel; možno by jej to pomohlo. Mám nápad, ako dostať Aliciu, Deana a Justina naraz na jedno miesto, aby sme im to mohli povedať. V jednom z tvojich listov si spomínala, že 28. decembra koncertuješ v Londýne. Je to počas našich vianočných prázdnin. Mohla by si im poslať osobné pozvánky a lístky na koncert? Stojí to za pokus. Budeš tiež musieť zaslať lístky aj mne; oznámim ti koľko, keď sa vrátiš. Vďaka za to, že sa porozprávaš s Maggie, pokiaľ sa rozhodneš, že to zvládneš. Neskôr ťa skontaktujem, aby som ti dal vedieť, ako sa darí Ginny.
Harry.


Harry sa s odkazom hnal späť von, vložil ho Hermione do dlane a starostlivo okolo neho ovinul jej prsty. Potom jemne odtiahol Ginny spod Maginej ruky a zdvihol ju, s ľavou rukou pod jej kolenami a s pravou pod chrbtom, s jej hlavou opretou o svoju hruď. Bolo znepokojujúce, že necítil biť jej srdce, ale vedel, že ak zostane v tomto stave, jej srdce by netĺklo kvôli tomu, čo by sa mu zdalo byť desaťročiami, a ešte stále bude nažive. Vypotácal sa preč od auta, ktoré ju zrazilo; keď dosiahol stanicu metra, civel dole schodmi, ale uvedomil si, že si nemohol vziať vlak, kým sa posúval medzi zlomkami sekúnd. Vrávoral späť na ulicu s jej telom. Bude ju musieť niesť celou cestou do Deravého kotlíka.

Našťastie, bola ľahká ako pierko, tak ako si pamätal. Spomenul si, ako ju bral k madam Pomfreyovej po tom, ako ju spolu s Ronom objavili s Malfoyom v triede elixírov. Našťastie vtedy nebola skutočne zranená; teraz ale bola, a jej život závisel na tom, či ju dopraví na Rokfort.
Pravidelne zastavoval kvôli odpočinku, jemne jej odhŕňal vlasy z tváre. Nesmierne mu odľahlo, keď sa nakoniec dostal do čarodejníckeho hostinca. Keď vstúpil, zákazníci a Tom boli zamrznutí uprostred pitia, uprostred vety a, v Tomovom prípade, uprostred liatia oblúku jantárovo sfarbenej tekutiny spojujúcej hnedú fľašu s malým pohárom na bare pred ním.

Harry položil Ginny na stoličku blízko ohňa, tak, aby mohol z vrecka vytiahnuť obálku s letaxovým práškom. Potom si uvedomil, že by to pravdepodobne nefungovalo, ak by sa ešte stále posúval rýchlejšie ako zvyšok sveta. Nemal by kúzla spojovať takýmto spôsobom; bolo to príliš nepredvídateľné a riskantné. Zhlboka sa nadýchol a snažil sa jednať mimoriadne rýchlo. Sňal zo seba kúzlo a ľudia okolo neho v lokáli sa znovu začali hýbať; čarodejnica sediaca pri najbližšom stole ukázala na Harryho a Ginny, v tvári šokovaný pohľad. Pre ňu to muselo vyzerať, že sa vynorili odnikiaľ. Hodil nejaký letaxový prášok do ohňa a zakričal, "Rokvillská radnica!"

Pritisol si Ginnino telo k sebe, urobil ju tak veľmi súčasťou seba, ako mohol, až kým nakoniec nevypadli z ohniska v zákulisí radnice. Harry rýchlo znovu začaroval Tempus fugit, potom ju zdvihol a začal stúpať do chodby za šatníkom, ktorá viedla do chodby v štvrtom poschodí hradu. Potom zastavil a premýšľal o tom, či to bola naozaj najinteligentnejšia vec, ktorú urobil. Trvalo by asi o dvadsať minút dlhšie, aby sa dostal na štvrté poschodie, než keby jednoducho šiel do hradu z radnice, a ošetrovňa tiež bola dosť blízko vstupnej haly, zatiaľ čo bola skľučujúco ďaleko od chodby so zrkadlom. Rozhodol sa, že pretože aj tak cestoval medzi milisekundami, nepotreboval použiť tajnú chodbu. Mohol vyjsť von rovno doprostred hlavnej ulice a po ceste do hradu bez toho, aby si ktokoľvek niečo všimol.

Tak to urobil. Stále musel často zastavovať, aby si odpočinul, ale ako náhle bol pol míle od vstupnej brány hradu, nezastavil ani raz. Priniesol ju do vstupnej haly a rozhliadol sa okolo; hrad sa zdal byť úplne pustý. Nikto z tretiakov a starších sa nerozhodol, že si nechá ujsť návštevu Rokvillu (cz: Prasinek)? Potom premýšľal, ako vysvetlí madam Pomfreyovej, čo sa stalo Ginny...

Nemal absolútne žiaden nápad; vzhliadol na mramorové schodisko vedúce do nemocničného krídla. Mysli, Potter, mysli... A potom, ako sa uprene díval na schody, mu to došlo. Nablízku nikto nie je; nevideli by, ako sa Harry a Ginny náhle zjavia zo vzduchu. Položil ju na úpätí schodov a predtým, ako zo seba sňal kúzlo, zohol sa a pobozkal ju na čelo, líca, a zľahka na pery.

"Bude to v poriadku," zašepkal jej. Sňal zo seba kúzlo a ihneď cítil prievan prichádzajúci do haly z otvoreného hlavného vchodu. Sklonil sa nadol, aby si vypočul Ginnino srdce a keď bol spokojný, znovu ju zdvihol a vyniesol hore schodmi, nezastavil, kým nedosiahol dvere ošetrovne.

Hlučne otvoril dvere, buchol nimi o stenu a zavolal: "Madam Pomfreyová! Poďte rýchlo!"

Ponáhľala sa z kancelárie, vyzerajúc v rozpakoch až do chvíle, než uvidela Harryho nesúceho Ginny. "Sem!" prikázala, potľapkala po jednej z postelí. Harry ju nasledoval a opatrne Ginny položil. "Tak... čo sa stalo?"

"Ja... ja si nie som istý. Našiel som ju na úpätí schodov vo vstupnej hale."

Prikývla a začala Ginny skúmať. Keď prešla prútikom po strede Ginninho tela, vyzerala veľmi znepokojená. Začal planúť zvláštnym purpurovým svetlom. Odtlačila Harryho preč a kráčala k svojej kancelárii, vrátila sa so zazátkovanou ampulkou obsahujúcou mazľavo vyzerajúci fialový elixír, nad ktorým sa vznášal levanduľový opar, keď ampulku odzátkovala. Pomfreyová ho starostlivo naliala medzi Ginnine bledé pery.

Uprene pozerala na hodinky, ktoré nosila okolo krku na prívesku, ktoré sa Harrymu javili, akoby viseli naopak. Po niekoľkých minútach, opäť mávla prútikom nad Ginny, mrmlúc slová, ktoré Harry nezachytil. Keď to urobila, prútik planul bledomodrou namiesto purpurovej. Madam Pomfreyová si vydýchla úľavou. Potom sa pozrela na Harryho.

"Predpokladám, že mi prezradíte, čo sa to skutočne stalo, Potter."

* * * * *

Nasledujúca časť >>>
Poslední komentáře
17.04.2010 17:06:26: Fajn překladsmiley Koukám, že Maggie je stokrát lepší než Trelawneyovásmiley A doufám, že Ginny bude v p...
22.03.2010 11:39:47: Tak pekelni ďalej. smiley${1}
21.03.2010 22:15:50: Hmmm, věčný to problém: 'do cent' či 'přes cent'... smiley${1}
21.03.2010 16:30:37: Má váha v létě dolezla na 112 kg a tak jsem řekl dost a během dvou měsíců se dostal pod sto, jenže p...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace