Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 13 - 16

16. Tuláci 3/3

Preklad: Jimmi
Beta-read: Tarja


Harry Potter a Čas dobrých úmyslov

(alebo Posledné pokušenie Harryho Pottera)

Kapitola šestnásť

Tuláci III. časť

 

Podarilo sa im Draca dostať od televízora (od starých dielov Dalasu - Draco neprestal omieľať, ako sa mu páči J.R.Ewing) a Alicia sa s nimi posadila za kuchynský stôl. Sledovala ako jedia rovno z plastových téglikov, ktoré tajne získala z chladničky svojich rodičov. Harry jeden náhodne otvoril a našiel žltú ryžu s jemnou vôňou šafranu a kmínu. Zohriala ju v mikrovlnke a vrátila mu ju; plast bol teraz horúci a on sa vyhýbal tomu, aby sa ho počas jedenia dotkol. Draco otvoril ďalší obal a našiel trochu kuraťa, ktoré okamžite začal jesť studené. Harry nemohol uveriť, aký boli obaja vyhladovaní, ale potom si uvedomil, že sederová večera bola v pondelok večer a teraz bola sobota.

Bol tam tiež nejaký šalát a priniesla tiež veľký bochník chleba. Harry zjedol svoju porciu, rovnako Draco; čoskoro nato cítil, ako mu neuveriteľne oťažievajú viečka a chcel jedine položiť hlavu na stôl...

Alica ich oboch zaviedla na poschodie do spálne. Bola tam veľká posteľ a na podlahe nádherne hustý koberec. "Vy dvaja môžete spať tu, ja sa vyspím na gauči..."

"Nie," okamžite zareagoval Harry, cítiac sa hrozne. "Nemôžeme ťa vykopnúť z vlastnej postele. My budeme spať dole..."

"Ale toto je veľká posteľ. A tam je len jeden gauč."

"Nie," znova odhodlane zopakoval Harry. "Toto je tvoj dom." Alicia sa teraz tvárila zadumane.

"Takže vravíš, že musím spať vo svojej vlastnej posteli."

"Správne."

"Veľmi dobre. Jeden z vás môže spať so mnou a ten druhý môže spať na gauči."

Draco s Harrym sa na seba neisto pozreli. Navrhovala -

"Nie," okamžite zareagovala, keď si všimla pohľady, čo si vymenili. "My všetci sa len vyspíme." A predsa vyzerala, že si tým nie je príliš istá.

"Draco," povedal zrazu Harry. "Prečo si nevezmeš posteľ s Aliciou a ja si len rozložím nejaké deky na zem vedľa postele, v poriadku?" To ho stavalo do úlohy garde, ale vyzeralo to ako najlepšie riešenie.

"A potom zajtra môžeš mať posteľ ty a Draco bude na zemi," usmiala sa na neho. Slabo prikývol. Vytiahla pre nich pyžamá zo zásobárne  oblečenia po bývalých frajeroch a oni sa prezliekli, kým bola v kúpeľni. Obaja to považovali za trápne, ale minimálne Harry si nerobil starosti s košeľou, pretože spal bez nej.

Keď sa Alicia vrátila z kúpeľne, mala na sebe po kolená dlhé tričko s krátkymi rukávmi a poriadne zívala. Zastala, keď si všimla Harryho a pomaly k nemu prešla. Harry zadržal dych. "Čo je to?" chcela vedieť, keď ukázala na baziliskov amulet.

Harry sa pozrel nadol; sotva sa ho dotkol, odkedy Ginny zomrela, odkedy opustil Azbakan. Boli to už štyri týždne, odkedy utiekol. "Bazilisk," jednoducho odpovedal. "Druh hada." Prikývla a načiahla sa, aby sa ho pokusne dotkla; cítil, ako sa jej prsty obtreli o jeho pokožku a striasol sa. Nakoniec od nej ustúpil. "Som dosť unavený. Myslím, že už pôjdem spať." Prikývla a prehltla, potom začala bleskurýchlo odostielať postele. Bola na vzdialenejšej strane od Harryho, ktorý mohol vidieť, ako Dracova ruka visí z boku postele, keď sa pri mesačnom svetle pozrel nahor. Draco mu venoval šibalský úškrn tesne predtým, ako Alicia zhasla svetlá, ako keby by nemusel dovoliť nejakému garde zničiť jeho prvú šancu byť po veľmi dlhom čase v posteli s dievčaťom. Harry nedokázal prísť na to, čo mu na tom vadilo. Možno že ho trochu Alicia priťahovala? Vo svojom druhom živote sa pokusne poddal jej bozku, ale bol v pohode, keď šla na zábavu s Dracom. Možno to bolo preto, že to budilo trochu dojem, ako keby bol Draco neverný Jamie. Ale Jamie bola mŕtva. V presnom význame bolo nemožné, aby jej bol Draco neverný...

Harry sa pokúšal o tom nepremýšľať, keď si oprel hlavu a zatvoril oči; namiesto toho premýšľal o Ginny a o tom poslednom raze, kedy ju videl a keď ho konečne zanieslo do spánku, predstavoval si, že ju ešte raz objíma vo svojom náručí...

Prebudil sa za svitania na zvuky mlátenia na posteli. Ach nie, pomyslel si. Nehovorte mi, že skutočne -

"Jamie-"

Preboha, pomyslel si. Volá Jamie. Spomenul si na Rona a Parvati a bol zvedavý, ako dlho bude trvať, kým ich Alicia vyhodí alebo ich nahlási autoritám, ak ju Draco počas sexu osloví ako Jamie.

"Jamie, chápem, tvoja mama práve zomrela, nemaj obavy, milujem ťa, vždy ťa budem milovať -"

Harry sa posadil, zrazu veľmi prebudený, keď si uvedomil, že Draco prebudený nie je. Postavil sa, aby sa na nich dvoch mohol pozrieť. Dosť sa k sebe cez noc pritúlili. Draco sa prevrátil na chrbát a Alicia priliezla bližšie k nemu, pravú ruku mala prehodenú cez jeho hruď, on mal ľavú na jej páse. Ale obaja boli plne oblečení a spali. Harry premýšľal o tom, čo počul. Spal Draco s Jamie alebo nie? premýšľal. Zdvihol sa a potom čo použil toaletu, zišiel potichu dole schodmi, vediac, že už znova nedokáže zaspať. Napadlo ho, že zapne televízor, ale namiesto toho šiel k stereu a prehľadal jej zbierku kaziet, či tam nie je niečo zaujímavé. Bola to popová hudba, okrem nejakých soundtrackov k filmom. Vložil jednu z nich dnu a stlačil prehrávanie. Usadil sa chrbtom k stereu a umožnil tej symfonickej hudbe zaplaviť ho, premýšľal o Ginny a o svojej matke a sestre a bratovi... Potom hudbu vypol a sedel v tom tichu, oči zatvorené a začal potichu spievať kádiš, ktorý ho naučila Ruth...

"Yis'ga'dal v'yis'kadash sh'may ra'bbo, b'olmo dee'vro chir'usay v'yamlich malchu'say..."

Spomenul si, ako si na jeho kolená oprela hlavu jeho sestra, keď odvádzali Remusa...

"...b'chayaychon uv'yomay'chon uv'chayay d'chol bais Yisroel, ba'agolo u'viz'man koriv; v'imru Omein..."

Spomenul si na žartíky svojich malých bratov, na tie identické uličnícke úškrny, čiastočne Severusa Snapa a čiastočne Lily Evansovej...

"...Y'hay shmay rabbo m'vorach l'olam ul'olmay olmayo. Yisborach v'yishtabach v'yispoar v'yisromam v'yismasay..."

Spomenul si na Ginny na Svetovom poháre v metlobale a ako ju bozkával za Hagridovou chatrčou...

"...v'yishador v'yis'aleh v'yisalal, shmay d'kudsho, brich hu, l'aylo min kl birchoso v'sheeroso, tush'bechoso v'nechemoso, da, ameeran b'olmo; vimru Omein..."

Spomenul si, ako objímal svoju matku, keď plakala, ako jej vravel, že ju miluje a ako videl jej telo bez života na zemi jaskyne...

"...Y'hay shlomo rabbo min sh'mayo, v'chayim alaynu v'al kol Yisroel; v'imru Omein..."

Spomenul si, ako na pleci niesol truhlu svojho brata, na Dudleyho truhlu a na nesenie Cedrikovho tela späť na Rokfort...

"...Oseh sholom bimromov, hu ya'aseh sholom olaynu, v'al kol yisroel; vimru Omein."

Zopakoval niektoré slová, keď skončil:  Nech je tam prehojnosť nebeského pokoja, a života, po nás...

Pokoj. Život.

Musel urobiť, čo mohol, aby ten pokoj zaistil. Aby obmedzil straty na životoch. Musel. Bolo v stávke stále oveľa viac, než jeho malý život alebo dokonca životy tých, ktorých považoval za najdrahších.  Už to viacej nebolo len o ňom...

Zamračil sa; zhora, zo spálne, prichádzal zvláštny zvuk. Vyšiel po schodoch, neuvedomil si, čo je to za zvuk, až kým nebol tesne pred mierne pootvorenými dverami.

Posteľné pružiny.

Do pekla, Draco! pomyslel si. Vôbec nedokáže -

"Prestaň, Alicia. Prosím."

Harry stuhol; Draco Malfoy práve požiadal nejaké dievča, aby prestalo niečo robiť? V posteli?

"Nemôžeš predstierať, že si si to neužíval -"

"Alicia! Ja-ja si nemôžem pomôcť, ak moje telo skrátka - skrátka prirodzene reaguje na teba. Som len človek. Ale, ale jediné na čo dokážem myslieť, je Jamie..."

Harry cez medzeru videl, ako kľačí tvárou k nemu a že si dala dole nočnú košeľu. Okolo bokov mala nahromadené prestieradlo. Pri mene "Jamie" sa hodila na chrbát, trucovitý výraz na jej tvári. Harry na chvíľu zazrel jej hruď, zadržal dych, potom previnilo cúvol, aby ju nemohol vidieť.

Začul, ako si vzdychla. "Mala som to vedieť. Takí sú všetci tí chutnučkí. Znamená to, že aj Harry je? A kto je tento Jamie? Ex-priateľ?"

"Nie, nie," rýchlo odpovedal Draco. "Ex-priateľka. V skutočnosti Harryho sestra."

"Óoooh," s pochopením povedala.

"Vlastne nie ex-priateľka, nie v skutočnosti. Posledná priateľka."

"Ach," tentoraz prehovorila napätejšie. "Myslíš -"

"Áno. Asi pred mesiacom."

"Ach jaj. Je mi to tak ľúto. Netušila som..."

"Viem, že si netušila. Len ešte nie som pripravený pohnúť sa ďalej, vážne..."

Harry začul, ako sa pohli a keď znova nakukol, mala hlavu opretú o Draca a objímala ho rukami. Avšak stále nemala na sebe nič od pása nahor.

"Chápem, chápem, láska," potichu prehovorila. "Pššt... je to v poriadku..." Niekoľko minút ticho ležali, potom Alicia znova prehovorila. "Vy dvaja, hm, vieš..."

"Či sme spolu spali?" Vzdychol si. "Chceli sme. Mali sme všetko naplánované. Malo to byť na jej narodeniny. Musel som ju presvedčiť, aby sme počkali; bola by po mne skočila už skôr, keby som ju nechal..."

Harry začul, ako sa Alicia zachichotala. "Nekladiem jej to za vinu..."

"Prestaň s tým! Hej, bacha na tú ruku..." Harry si s iróniou spomenul na scénu za Hagridovou chatrčou na Ginnine pätnáste narodeniny. Rozprávali sme o rukách, Draco...

"Nakoniec..." popichla ho.

"Nakoniec nanešťastie boli jej narodeniny dňom, kedy zomrela. Práve sme sa stretli, ako sme si naplánovali a šli sme do bývalej učebne Štúdii muklov..."

"Akých štúdii?"

"Muklov."

"Ach, v poriadku. Pokračuj."

"Ale hoci sme boli, ech,  nahí, a dobre tie veci robili, jednoducho sme nemohli - my sme ne-"

"Chápem."

"Chcem povedať, zomrela jej mama a brata zatklo ministerstvo mágie. Vážne to nebol dobrý čas na sexovanie, chápeš? Takže sme sa znova obliekli a len som ju objímal, keď plakala..."

"Takže ste nikdy -"

"- a neskôr sme už nemali príležitosť. Skôr než zomrela. Skôr než ju zabili, mal by som povedať. Vieš, že zomrela, aby zachránila svojho brata?"

"Myslíš Harryho?"

"Nie; keď ju zabili, bol vo väzení. Svojho mladšieho brata. Len sa pred neho postavila a prijala tú kliatbu..." Hlas mal neistý a Harry cítil, že mu vlhnú oči, keď myslel na sestrinu statočnosť a obetavosť. Taká bola Jamie, pomyslel si. Nech akokoľvek často rozprávala, aké sú dvojčatá otravné, na Stuartovom pohrebe spievala ako anjel a bránila Simonov život svojím vlastným... To bolo presne to, čo si ty urobil. Čo rozhodne urobila Jamie. To bolo to, kým bola, pomyslel si.

Začul, ako sa na posteli odhodili prikrývky, keď sa Draco zdvihol. "Radšej by som mal vstať. Nemôžem polihovať celý deň v posteli s nádherným polonahým dievčaťom, nech to znie akokoľvek príťažlivo..."
Harry sa prešmykol nazad na schody a zišiel do kuchyne, aby zistil, či Alicia priniesla aj nejaké cereálie na raňajky. V chladničke nenašiel nič, ale vo vysokej skrini bolo zopár krabíc cereálii. Našiel misu a nasypal si trochu kukuričných vločiek. Začal ich jesť práve, keď vošli Alicia s Dracom, Draco o barlách.

"Našla som ich hore v šatníku. Zabudla som, že ich tu nechal Rodney, keď sa zotavil po operácii kolenného kĺbu..." Harry na chvíľu zauvažoval, koľko bolo priateľov pred Rodneym, ale nespýtal sa. Možno odpoveď dostane.

Alicia mala dnes na sebe znova džínsy so svetlo modrým tričkom s krátkymi rukávmi, ktoré bolo zjavne všetkým, čo na sebe mala od pása nahor. Harry sa od nej odvrátil, keď si spomenul, ako ju videl na poschodí. Som zvedavý, ako dopadnem ja, keď s ňou budem spať v jednej posteli premýšľal. Prial si, aby obaja boli nevychovanci a súhlasili s jej pôvodnou myšlienkou, aby si vzali spálňu, kým ona bude spať na gauči.

Keď konečne doraňajkovali, pozvala ich, aby s ňou šli do stajní. Znova sa vrátili k jej Range Roveru a ona šoférovala po pozemkoch po dlhej prašnej ceste, ktorá vytvárala hnedý pás pomedzi vlniacu sa zeleň. Harry videl v diaľke veľký kamenný georgiánsky dom, ale vyzeral byť ako keby v inom svete. Bolo mu jasné, že takto sa Alicii páčil jej vzťah s jej rodičmi: mal istý odstup.

Alicia ich vzala na návštevu Starkej, nádhernej grošovanej šedej kobyly s duchaplnými očami a ústami, ktoré šteklili, keď jej Harry ponúkol trochu cukru. Alicia vzala kefu na hrebelcovanie a začala pracovať na slabinách šedáka.

"Paholkovia to urobia tiež, ale mne sa páči ten rytmus," vysvetľovala, keď sa pri kefovaní chvejúcich sa slabín usmievala. Draco stál pri vchode do ďalšieho boxu.

"Je nádherný..." vydýchol. Harry vzhliadol, aby uvidel majestátneho gaštanového žrebca s bielym bleskom na čele. Na okamih bol otrasený.

"To je Čarodejník," s úsmevom povedala. "Môj bývalý kôň. Smiešne, že? Pomenovala som ho tak, keď som bola úplne malá. Teraz je z neho chovný žrebec na krytie." Z nejakého dôvodu Harry cítil, ako sa červená.

Draco ho poťapkal po nose a dal hnedákovi niekoľko kociek cukru. V ostatných boxoch boli ďalšie kone, ale Alicia sa sústredila len na Starkú. Zostali s ňou, rozprávali sa o čarodejníckom svete, kým upravovala tú kobylu a láskyplne sa s ňou rozprávala. Sledovali, ako chvíľu kobylu trénovala a potom sa vrátili do domu, aby sa naobedovali. Dojedli jedlo, ktoré vzala večer predtým z kuchyne rodičov.

"Kuchár si to čoskoro všimne, ak nebudú zostávať žiadne zvyšky v chladničke," upozornila ich Alicia. Harry bol prekvapený; jej rodičia mali služobníctvo. Pri takom veľkom dome? Samozrejme, že mali.

"Najlepšie by bolo, keby som podnikla výlet do potravín. Aké jedlo máte radi?" Harry s Dracom sa na seba pozreli, po pondelkovej večeri bolo rozhodnutie jednoznačné.

"Talianské," spoločne odpovedali.

"V poriadku, to nie je príliš ťažké. Vezmem nejaké špagety a rajčinovú omáčku a zopár ďalších vecí. Čoskoro sa vrátim."

Harry oboch prekvapil tým, že ten večer varil (špagety a karbonátky - rodičom povedala, že má rande) a keď nastal čas ísť do postele, tesne po tom ako zhasli svetlá, zacítil na pleci Aliciinu ruku. Oj-oj, pomyslel si. Problém.  
Pokúsil sa tú ruku ignorovať. Pokúsil sa nemyslieť na to, ako v to ráno vyzerala v posteli... s Dracom...

Ruka sa nepohla, a po dobe, ktorá sa zdala byť veľmi dlhá, ju stiahla. Ale potom začul, ako potichu povedala: "Harry?" Neodpovedal. Nech si myslí, že spím, pomyslel si. Znova povedala jeho meno a keď stále neodpovedal, odvalila sa a on sa pokúsil nevydýchnuť ohromnou úľavou. Ráno vstal skôr než oni dvaja, naplnil si sám vaňu a opatrne sa okúpal, aby si nenamočil obväzy. V zásobárni ex-priateľov, ako v duchu pomenoval skriňu na chodbe, našiel nejaké tričko a nohavice a zišiel do kuchyne, aby zistil, čo je na raňajky. Objavil, že im kúpila vajíčka a slaninu a bol dojatý; bolo mu jasné, že ona nemohla nič také jesť, takže toto bolo jasne pre ich dobro. Ostatných prebudil vôňou rozpálenej slaniny a Draco dokrivkal do kuchyne s čiastočne privretými očami, keď nasledoval tú vôňu so zasneným úsmevom na tvári.

"Kde je Alicia?"

"V sprche. Povedala, že tá slanina vonia skvele, ale nechce riskovať pokušenie a prikázala nám, aby sme všetko zjedli skôr než zíde dole, aby nemala šancu k nejakej sa dostať."

Harry pokrčil plecami. "No, aj takto sa to dá urobiť..."

Naložil slaninu a miešané vajíčka a obaja sa posadili, aby sa najedli. Hladovo do seba ládovali to jedlo, pretože od Rokfortu nemali teplé raňajky. Keď skoro dojedli, Harry povedal Dracovi: "Ty si nikdy nespal s Jamie, však?"

Jeho najlepší priateľ trhol hlavou dohora a pozrel sa mu do očí. "Nie, Harry. Ale nie preto, že si nám povedal, aby sme nespali. Pretože -"

"Trúchlila za našou mamou," potichu odvetil. Draco prikývol.

"Chcel som tam byť pre ňu, utešiť ju. Keby ma požiadala, aby som urobil tamto, aby som ju utešil, urobil by som to. No, vieš, čo myslím. Urobil by som čokoľvek, o čo by ma požiadala. Pretože ma  požiadala, aby som ju len objímal, bolo to to, čo som urobil. Bolo to úplne na nej. Ale časť zo mňa -"

"Časť z teba si praje, aby ste to urobili, pretože je preč," potichu povedal Harry a dokončil tú vetu za neho. Draco prikývol. "A teraz -" Draco sa na neho zamračil.

"Teraz čo?"

"Teraz - ešte nie si pripravený pohnúť sa ďalej." Draco na neho vypleštil oči. "S Aliciou." Žiadna odpoveď. "Hm, videl som vás dvoch včera ráno..."

"Oooh!" Draco konečne odpovedal, keď si pleskol po čele. "Áno, áno... No, nevedela to. Evidentne tvoja priateľka niečo preriekla, hm, o mojej povesti, keď sme boli v Londýne na koncerte..."

Teraz bol Harry na rade. "Oh," prosto povedal, hoci on bol ten, kto to prezradil. "Nuž, zjavne už teraz rozumie. Ja som len včera večer predstieral, že spím a dnes ráno som vstal takto zavčasu. Myslím, je veľmi pekná a to všetko, ale ani ja nie som pripravený na niečo nové..."

Draco sa uškrnul. "Dokázal si ma zmiasť. To ako ste s Ruth..."

"Učila ma pieseň!" protestoval, ale cítil, ako sa červená. Keď Alicia vošla do kuchyne, ich rozhovor sa náhle usekol a Harry bol rád, že neprišla o pár minút skôr.

V stredu si Harry nechal znova narásť vlasy a bradu, pretože sa chystal opustiť hranice pozemkov Spinnetových. Alicia chcela, aby sa šli pozrieť, ako jazdí na Starkej a Harry musel priznať, že bolo zjavne nepravdepodobné, že by na tej účasti mohlo byť nejaké riziko. Budú tam obrovské davy ľudí, aby sa dívali a stávkovali na dostihy a bola veľmi malá pravdepodobnosť, že niektorý z nich je smrťožrút alebo auror.

Aliciini rodičia obedovali vo svojom klube a na dostihoch sedeli so svojimi priateľmi. Harry, Draco a Alicia sa vyštverali do jej Range Rovera a nasledovali štolbu, ktorý šoféroval konský príves von na hlavnú cestu do Towcesteru. Pretože príves bol tesne pred nimi, celú cestu na závodisko sa mohli pozerať do oduševnených očí Starkej. Cesta trvala len pol hodiny. Draco sedel na zadnom sedadle s vyloženou nohou. Harry bol tentoraz rád, že to bolo pravé zápästie, ktoré si vyvrtol, pretože to znamenalo, že mal voľnú ľavú ruku, aby sa mohol držať dverí auta, keď Alicia zabočila z Overstone Lane doľava na Park View.  Nevadilo mu to tak veľmi, ako keď zabočili doprava na Wellingborough Road z Raglen Street, pretože jeho ľavá strana jednoducho narazila do dverí (dostatočne sa uistil, že bezpečne narazí lakťom). Hoci mal zapnutý bezpečnostný pás, stále mal pocit, že asi skončí v Aliciinom lone, kedykoľvek zabočila doľava a bál sa, že by to mohla pochopiť nesprávne.

Konečne dorazili do Towcester Racecourse. Vyzeralo to, že sa tu ukázal celý okres Northamptonshire. Harry si všimol, ako ľudia šialene počítajú peniaze a hľadia na dostihové rozpisy, snažia sa prísť na to, ako zbohatnúť. Keď nasledovali Aliciu ku konskému prívesu, Draco zašepkal Harrymu: "Koľko muklovských peňazí - myslím peňazí - nám zostalo?"

"Šestnásť libier jedenásť pencí." Boli na tom veľmi skromne. Draco sa na ten zhon na závodisku rozhliadol. "Mali by sme si staviť. Všetky. Nebude to riziko. Mohli by sme, vieš, zaručiť, že ten kôň vyhrá. Mohli by sme si vybrať skutočného outsidera a -"

"Nie," skálopevne odvetil Harry

"Len takto? Nie, bez akejkoľvek diskusie alebo -"

"Nie. Nemôžeme zmanipulovať závod." Harry sa pozrel na štolbu; napadlo ho, že možno začul slová zmanipulovať závod a Harry si uvedomil, že to by mala byť tá posledná vec, ktorú by mal niekto začuť na závodisku. "Nestavíme zvyšok peňazí," potichu, ale odhodlane povedal.

"Ach, je úplne v poriadku podvádzať v golfe, ale ja nemôžem navrhnúť-"

"To nebolo ilegálne!" zasyčal na neho Harry. "To, čo navrhuješ ty, je. To bola súkromná hra medzi dvoma ľuďmi. Toto je upravené zákonmi. Sú tu všetky možné zabezpečenia proti podvádzaniu. Vieš, aké veľké sú tu stávky? Ako veľa peňazí vsádzajú ľudia na závody?"

"A ako veľa vyhrajú?"

"A ako veľa prehrajú?" pripomenul mu Harry. "Sme tu len kvôli Alicii a máme šancu uvoľniť sa pri dostihoch skôr, než nás odvezie pozajtra do Londýna. Žiadne stávky. A nie ani tá druhá vec, čo navrhuješ. Tak to bude." Harry sa nervózne pozrel na štolbu, ale zjavne mal plné ruky staraním sa o Starkú. Alicia sa šla prezliecť do džokejského dresu. Keď sa vrátila, žiarila v jasne červenej s čiernožltým pestrofarebným vzorom na ľavej strane jej košele a na protiľahlej nohe šortiek, ktoré mizli vo vysokých čiernych lesknúcich sa čižmách. Už bola odvážená, potichu sa zhovárala s tou šedou kobylou a nechala si poštekliť dlaň, potom ju láskavo poťapkala po boku.

"Aké má Starká šance?" spýtal sa jej. Rozhliadla sa.

"Nie som si istá... Vy tam. Môžem vidieť váš dostihový kalendár?" Pristúpila k prechádzajúcemu mladému mužovi, ktorý sa na ňu oceňujúco pozrel. Bez otázok jej podal svoj dostihový kalendár. Alicia preletela po tesne vytlačených zoznamoch s mrmľaním: "Starká, Starká... Ach, tu sme. Starká vo štvrtom rozbehu... devätnásť k jednej."

Znela trochu sklamane, keď to čítala. Harry vzal od nej kalendár. "To nie je - to nie je také zlé. Pozri na toto; veľa koní má ešte horšie šance. Amanda Lou má tridsať päť k jednej a Spencerian dokonca štyridsať k jednej, v tom istom závode." Alicia nevyzerala tou informáciou povzbudená. Favoritom vo štvrtom rozbehu bol Alfa Omega. Hneď ako to prečítal, Harry vzhliadol a uvidel príves vykladajúci nádherného čierneho žrebca  s bielou škvrnou od nosa až po predok hrivy. Štolba poťapkal koňov lesknúci sa bok so slovami: "To je ono, Alfi, to je môj chlapec, ukážeš im, ako sa to robí, všakže..."

Harry sa naježil. Znova sa pozrel na Starkú, na tie nervózne oči s bielym lemovaním a grošovanú šedú srsť, tie dvíhajúce sa kopytá plné úzkosti. Na chvíľu pocítil nutkanie zmanipulovať závod, aby nechal Alfa Omega dôjsť na poslednom mieste. Ale ten okamih uplynul a s Dracom zaželali Alicii šťastie a šli na tribúny s ostatnými divákmi. Harry sa uistil, že si dosť často strká ruku do vrecka, aby skontroloval, či tam tých šestnásť libier ešte stále je. Bola by to aj tak žalostne malá stávka, napadlo ho, keď ho na okamih napadlo vsadiť na jedného z favoritov (ale nie na Alfa Omega).

Bolo veľmi vzrušujúce sledovať dostihy. Napriek faktu, že nevsadili, podarilo sa im získať zopár zabudnutých rozpisov dostihov a na každý si zvoliť svojho favorita. V treťom rozbehu kôň,  kde Harry zvolil umiestnenie, skutočne dobehol druhý, takže bol sebou veľmi potešený. Potom sa Alicia presunula na Starkej ku štartu a Harry jej držal päste. Rozbeh začal a všetky kone sa napínali, aby vyrazili z vrát, naťahovali svoje krky a dupali do zeme príšerne tvrdými kopytami, jazdci sa nakláňali dopredu, nenápadne strkali či hladili svoje kone, trochu zaťahovali, šepkali trochu povzbudenia v ovzduší pohotovosti...

Harry sledoval, ako Alicia začína byť viac a viac vzrušenejšia. Zjavne bola jediná na kobyle, možno nechávala niečo zo svojej mágie vliať sa to toho zvieraťa. Všimol si, že Alicia prenechala Starkej vedenie a len ju nasledovala a uháňala okolo jedného koňa za druhým, šedák bol hlava pri hlave s Alfa Omegou a Harry s Dracom obaja šialene jačali, celí bez seba. Nakoniec sa zdalo, že krk Starkej zjavne narástol o dva ďalšie palce a keď kone precválali cieľom, o výsledku bude rozhodovať cieľová fotografia. Premenila koňa, akokoľvek máličko? čudoval sa. Dalo sa to pripísať náhodnej mágii? Spomenul si, ako Hermiona hrala na piano, ruka natiahnutá. Nikto z ministerstva na to nepribehol, ale na druhej strane, bolo to skôr ako premena na animága a ako Dumbledore poznamenal, keby to dokázalo ministerstvo odhaliť, neboli by žiadni neregistrovaní animágovia.

O pár minút zaznel verdikt: Starká vyhrala a Alfa Omega získal umiestnenie. Kôň menom Kitchen Kapers dobehol tretí. Harry mohol vidieť, že Alicia jasá, päsťou vo vzduchu robila víťazné gesto a keď ju štolba zložil zo sedla, hodila sa mu okolo krku. Harry s Dracom kráčali smerom k nej (s barlami to bolo pre Draca náročné) a ona povedala strážnej službe, aby ich nechala prejsť. Objali ju a Harryho až bolela tvár, ako veľmi sa usmieval. Bolo milé uvedomiť si, že sa stále dokáže tak veľmi usmievať. Nikdy nevidel nič tak napínavé.

Potom zrazu, uprostred zábleskov snímajúcich vzrušené víťazstvo Starkej, bol svet plný mávajúcich krídel a peria a kobyla sa vztýčila na zadných nohách so šialeným zaerdžaním. Jediné, čo mohol štolba urobiť, bolo držať ju na uzde. Výr pristál Dracovi na pleci, pergamen priviazaný k jeho nohe. Harry sa ho pokúsil odviazať ľavou rukou, ale nedokázal to a Draco sa pokúšal udržať na barlách. Alicia sa prihnala pomôcť, keď videla, že štolba má kobylu pod kontrolou.

"Čo sa deje? Prečo máš sovu na pleci?"

"No," zaváhal Harry. "Neviem, či sme o tom hovorili po koncerte, ale my používame sovy na doručovanie listov a vecí..."

"My?" Tvárila sa zmätene, potom jej to svitlo. "Ach! My. Správne. Myslím, že to Hermiona spomenula. Potrebujete pomôcť?" Harry prikývol.

Alicia sa váhavo priblížila k sove a odviazala pergamen. Len čo ju zbavili jej záťaže, ten vták zaťal pazúry boľavo do Dracovho pleca a odletel. Množstvo ľudí v dave ukazovalo na nezvyčajný pohľad na letiacu sovu za denného svetla. Alicia sa pozrela na Draca. "Je na tom tvoje meno," povedala a podala mu ho. Draco ho jednou rukou rozvinul a Harry podržal ľavou rukou okraj a spolu s ním ho mlčky prečítal. Draco neprotestoval.

Draco,

prečo si mi posledné štyri týždne nenapísal? Musel som zistiť od Zabiniho, čo chystáš. Kým sa zdá, že tvoje študijné výsledky sú primerané, vraví, že nespávaš v noci v slizolinských spálňach. Prosím, vysvetli to. Chápem, že stále nemáte vedúceho fakulty, odkedy si profesor Snape vzal dovolenku. To ale nie je výhovorka na porušovanie pravidiel; máš byť každú noc vo svojej posteli. Zabini mi tiež povedal, že Sirius Black učí Čiernu mágiu a že sa riaditeľka vrátila k učeniu Transfigurácie.

Je pravda, že v poslednej dobe utrpel Severus Snape niekoľko osobných tragédii, ale čo urobila riaditeľka, aby nahradila jeho a jeho zosnulú manželku? Nič. A predsa si mi nenapísal, aby si mi povedal, čo sa deje, hoci máš menej predmetov, než si mával vo zvyku. Nemôžem uveriť, že Black učí Čiernu mágiu. Zošalela? Je to ignorantský blázon. Zabini vraví, že Elixíry a Dejiny mágie boli na mesiac zrušené bez toho, aby nejako vysvetlili neprítomnosť profesora Binnsa a že tvoj učiteľ Starostlivosti o čarovné tvory je tiež na dovolenke. Dovolenka! Tvrdím, že riaditeľka poslala na dovolenku aj svoj rozum! Tá škola sa rozpadá. A chcú tam vpustiť muklorodených!

Akonáhle to bude možné, beriem ťa z tej náhražky školy. Riaditeľ Durmstrangu je môj priateľ. Uistil ma, že ťa s radosťou prijme na posledné dva mesiace semestra a že ho už oslovilo množstvo iných rodičov a to nie všetko len študentov zo Slizolinu - takže budeš mať spoločnosť ďalších bývalých rokfortských študentov a iných mladých čarodejníkov a čarodejníc z Británie.

Žiadam Radu školy, aby zajtra zvolala mimoriadnu schôdzu Rady ohľadne tejto frašky a pravdepodobne odstúpim. V piatok prídem do školy, aby som ťa oficiálne odtiaľ odhlásil. Cez víkend pôjdeme do Durmstrangu a oficiálne ťa zapíšeme, aby si mohol v pondelok začať s poriadnym vyučovaním.

S pozdravom

otec

Draco vydesene vzhliadol na Harryho. "Zabudol som Dumbledorovi povedať, aby písal v mojom mene otcovi. Mesiac nedostal žiaden list." Hlas mal tichý a vydesený.

"A ako ťa môže tvoj otec vziať do Durmstrangu, keď to nie si naozaj ty, ale Dumbledore?" odpovedal Harry tlmene.

Draco vzhliadol k oblohe. "Ten prekliaty vták je preč, však! Krucinál! Toto musíme poslať Dumbledorovi, aby vedel, že príde môj otec! Potrebujeme poštovú sovu!"

Harry pokrútil hlavou. "Nemáme poštovú so-" začal hovoriť; potom si spomenul na Sebastiana. Zúfalo sa otočil k Alicii, ktorá sa tvárila kvôli celej tejto záležitosti zmätene. "Alicia, máš Hermionine telefónne číslo?"

"Áno. Dala mi ho, keď ma kontaktovala kvôli koncertu, ktorý mala v Londýne. Prečo?"

Harry sa cítil veľmi stiesnene po všetkej tej radosti z Aliciinho a Starkej víťazstva. "Potrebujeme ju, aby nám poslala svoju sovu."

"Jej čo?"

"To je dlhý príbeh..."

Celý ten dlhý príbeh dokázali Alicii vyrozprávať v Range Roveri pri ceste nazad do jej domu. "Nemáme veľa času," povedal Harry. "Musíme sem dostať Sebastiana, potom musíme napísať list Dumbledorovi a poslať mu ten list od Dracovho otca spolu s naším. A musíme dúfať, že sa Sebastian dostane do Rokfortu načas, takže Dumbledore bude vedieť, že sa nesmie prevšehodžúsovať na Draca, pretože ak to urobí, pán Malfoy ho odvlečie do Durmstrangu a keď ten elixír vyprchá, zrazu zistí, že namiesto so svojím synom hovorí s bývalým riaditeľom Rokfortu."

"A," dodal Draco,  "musíme dúfať, že mu to tá sova nedoručí v čase, keď je mnou, alebo ak áno, tak že si nikto nevšimne, že adresátom je ´Albus Dumbledore´ namiesto ´Draco Malfoy´..."

Harry sa otočil a venoval mu vydesený pohľad. "Nemôžeme poslať poštu po sove Dumbledorovi!" uvedomil si zrazu. "Dokonca ak aj vyzerá ako Davy White, ak ho niekto uvidí, ako prijíma poštu, na ktorej je jeho skutočné meno, mohlo by to byť pre neho veľmi nebezpečné!" Harry zvraštil obočie, premýšľal, kedy Dumbledore dostal jeho poštu ohľadne Neviditeľného plášťa. Vtedy to zjavne nespôsobilo žiaden problém; možno sova k nemu prišla, keď nikto nebol nablízku. Ale teraz bývalý riaditeľ trávil časť dňa ako školník a časť ako šiestacky slizolinčan, takže bude oveľa komplikovanejšie spojiť sa s ním. Bolo tiež veľmi dôležité, aby ho kontaktovali skôr než Lucius Malfoy vezme svojho "syna" do Durmstrangu.

"Dobre," povedal Draco, "aspoň nebude musieť viacej predstierať, že je mnou. Môže prestať brať ten elixír, bude to vyzerať, že som zmizol a môžu sa zaoberať prehľadávaním celého Aberdeenshire, aby ma našli, kým som ja tu dolu v Londýne." Bol na to celkom pyšný.

"Áno," odvetil Harry, "ale teraz bude pre náš podozrivejšie cestovať spoločne, pretože aj ty budeš chýbať zo školy." Nad tým Draco zmĺkol. Alicia zabočila na cestu vedúcu k jej domu a bolestivo vrazil do dverí auta. Chcel si pošúchať boľavé ľavé plece, ale nedokázal naň dočiahnuť s pravou rukou v závese.

Keď sa dostali do domu, Alicia vytočila Hermionu, potom podala telefón Harrymu, ktorý už-už chcel prehovoriť, keď si uvedomil, že Hermiona si asi stále myslí, že je vrah, ak počula muklovské správy o jeho úteku. Strčil telefón nazad Alicii. "Nespomínaj ma," zašepkal. "Myslím, že jej musím svoju situáciu vysvetliť osobne. Len ju požiadaj, aby poslala sovu."

Alicia to presne urobila; Harry nejasne počul Hermionin zmätený hlas na druhom konci linky, ale nakoniec súhlasila a Alicia zavesila.

"Prečo si mi nedovolil jej to povedať?"

"Čo keby len zavesila a nečakala na vysvetlenie? Čo keby zavolala muklovskú políciu a povedala im, že ťa držím ako rukojemníčku alebo niečo také? Myslím, že toto je ten druh vecí, ktoré je treba vysvetliť osobne. Keby ti niekto telefonicky povedal, že si čarodejnica, verila by si mu?"

Alicia pripustila, že je to nepravdepodobné. Povedala rodičom, že má znova rande a šla autom do Ketteringu, aby im na večeru zohnala nejaké indické jedlo. Kým Draco dočista vyjedal obal, v ktorom bolo Tandoori kura, pokúšal sa zjesť úplne posledný kúsok, s mávaním krídel priletela veľká sova cez kuchynské okno, ktoré jej nechali otvorené. Harry spoznal Sebastiana a vydýchol úľavou. Nebol si istý, ako rýchlo sa k Alicii dostane sova z Londýna.

Zostavili krátky list Dumbledorovi, v zásade napísali, že list Luciusa Malfoy problém vysvetlí a potom napísali list profesorke McGonagallovej, v ktorom ju požiadali, aby odovzdala oba listy Davovi Whiteovi.

"Myslíš, že jej môžeme veriť?" spýtal sa Draco. Harry si spomenul, že v tomto živote bola len riaditeľkou školy, kým pre Harryho bývala vedúcou jeho fakulty a niekto, s kým veľmi úzko spolupracoval počas trénovania na animága.

"Vie, že Dumbledore je Davy. A hrdí sa tým, že nie je zvedavá; nikdy by neprečítala list adresovaný niekomu inému. McGonagallovej môžeme bezpečne poslať sovu a veriť jej, že tie listy odovzdá Dumbledorovi."

To Dracovi stačilo. Harrymu sa uľavilo, že od sederovej večere bol oveľa viacej sám sebou. Domnieval sa, že to bolo tým, že už veľa nepísal do denníka. Po tom, čo sove dali nejaké jedlo, aby nemusela na ceste do Škótska loviť, poslali ju preč s jej záťažou. Harry s gučou v hrdle sledoval ako Sebastian odlieta a dúfal, že to stihne...

V piatok ráno sa pripravovali na odchod do Londýna, keď sa Sebastian vrátil. List bol adresovaný Alicii Spinnetovej podľa pokynov, ktoré poslali v liste Dumbledorovi. Avšak Alicia sa naň len pozrela a podala ho Harrymu.

Prestal som používať elixír a DM sa teraz považuje za nezvestného. Stále mám zopár vlasov, takže možno použijem ten elixír, aby som niektorým ľuďom poskytol veselú poľovačku niekde na západnom pobreží alebo možno v Írsku. Prosím, nijako zbytočne neriskujte. Chápem, že ste mali dobré dôvody, aby ste kontaktovali osobu, ktorej toto posielam, ale urobiť to bolo stále riskantné. Vždy buďte mimoriadne opatrní! Urobím, čo budem môcť, aby som sa postaral, že pán M. bude od vás ďaleko. Ďakujem, že ste ma varovali o jeho blížiacom sa príchode.

D.

Harry si vzdychol. "To je niečo," podal list Dracovi, ktorý sa pri jeho čítaní usmieval. "Írsko! Otec bude nešťastný, ak pôjde hľadať osobne. Kedykoľvek tam je, vraví, že nerozumie ani jedinému slovu, čo hovoria."

Harry sa zamračil. "Nie je také ťažké porozumieť írštine."

Draco mu venoval krivý úsmev. "Môj otec je extrémne anti-írsky, Harry. Všetci by mohli používať dokonalú britskú výslovnosť a jemu by to bolo jedno." Znova vyzeral, ako keby mal v hlave veľmi zábavnú predstavu svojho otca, ktorý ho hľadá v Írsku. "Skoro si želám, aby som bol práve teraz v Írsku a mohol tak vidieť tvár svojho otca..."

"Posledná vec, čo chcem vidieť ja, je tvár tvojho otca. Bez urážky."

Draco pokrčil plecami. "V pohode."

Vliezli do Range Roveru a Harry si utiahol bezpečnostný pás s nádejou, že vydrží Aliciiono šoférovanie až do Londýna. Trvalo im asi dvadsať minút, kým sa dostali na London Road a asi hodinu potom dosiahli Craven Park Road. Harryho bolel bok a skoro si prial, aby si vytkol členok miesto zápästia, a mohol tak sedieť s nohou hore na zadnom sedadle.

Len o ďalších pätnásť minút zabočili na Fulham Palace Road a potom na Wardo Avenue a k Hermioninej budove. Harry sa otočil k Alicii neistý čo povedať. V noci, keď bola rada na ňom spať na posteli, bola taká tichá. Keď sa prebudil, zistil, že má hlavu na jeho pleci a jednu ruku na ňom, ale nemal to srdce odtlačiť ju, len zavrel oči a objímal ju. Spomínal pri tom na tú jednoduchú útechu z objímania Hermiony vo svojej spálni skôr, než sa ich vzťah stal viacej fyzickejším. Napadlo ho, že to bol možno dôvod, prečo Alicia mala tak veľa priateľov; skrátka nerada spala sama. Keď zistila, že nemajú záujem o nič iné len o skutočný spánok, nerobilo jej to problém. Harry si o ňu každú chvíľu robil starosti; utečie z krajiny, ak bude vojna? Pokúšal sa nepremýšľať o tom množstve životov, ktoré budú týmto zničené a pripomenul si, že musí napraviť časové línie, aby sa nič z toho nikdy nestalo.

"Zbohom, Alicia. Za všetko ti ďakujem."

Usmiala sa a prikývla, ale oči mala vlhké. Harry sa predklonil, pobozkal ju na líce a potom otvoril dvere. Vystúpila z auta a obišla ho, aby pomohla Dracovi vyliezť zo zadného sedadla, keď mu podala jeho barle.

"Tie sú tvoje," povedal. "Nechceš ich nazad?"

"Ty si ten, kto ich práve potrebuje, nie ja. Len - len si ich vezmi -"

Draco sa pozrel na Harryho, v rozpakoch, ako toto zvládnuť, ale potom sa Alicia hodila Dracovi okolo krku a on sa trochu zapotácal. Strhol sa, keď musel preniesť váhu na chorý členok. Potom sa od neho odtiahla a rýchlo si utrela oči. "Mala by som ísť. Mám dohodnutý obed. Dávajte si pozor, vy dvaja." Rýchlo vyliezla nazad do Range Rovera a odišla bez toho, aby sa obzrela späť. Harry s Dracom sa na seba pozreli; Harry si už znovu nechal narásť vlasy a bradu, pretože bol na verejnosti a otočili sa k Hermioninmu domu.

"Čo ak nie je doma?" neiste prehovoril Draco.

Harry pokrčil plecami. "Riskneme to. Dúfajme, že je. Postavím sa nabok; ty zazvoníš na jej byt a požiadaš ju, aby ťa vpustila dnu. Stlačíš gombík, aby ti tu dole otvorila dvere. Vojdeme obaja a na schodoch si oblečiem neviditeľný plášť. Pôjdem do toho bytu za tebou. Keď budeme obaja dnu, skontrolujem to, či je tam jej učiteľka. Ak budeme len my traja, zložím si plášť a môžeme jej vysvetliť, čo sa deje."

Draco prikývol, tváril sa, ako keby dúfal, že ho Harry nepožiada, aby ten plán po ňom zopakoval. Harry začul Hermionin prekvapený hlas, keď Draco stlačil zvonček na jej byte a obaja sa vohnali do budovy, keď začuli cvaknutie, ktoré znamenalo, že sa vonkajšie dvere odomkli. Na schodoch si Harry obliekol neviditeľný plášť a keď Draco zaklopal na dvere bytu, Harry zažil dosť šok.

Do istej miery vyzerala viac než kedy predtým ako tá stará Hermiona, ktorú si pamätal a už nie vôbec ako tá hrozne rozvážna violončelistka, ktorá účinkovala v Britskej knižnici. Vlasy mala rozstrapatené, ledva jej držali pokope v konskom chvoste, v ktorom boli zviazané. Mala na sebe voľné šedé tričko s krátkymi rukávmi postriekané farbou a džínsovými šortkami, ktoré pôvodne boli určite džínsami. Mala bosé nohy, ktoré boli tiež od farby a na nose mala bielu šmuhu. Oči jej jasne žiarili, ako keby plakala a Harry premýšľal, čo sa prepánakráľa deje.

Nasledoval Draca do bytu a všimol si, že celé miesto zapácha od farieb a bolo ľahké zistiť prečo. Všetok nábytok bol zakrytý a uprostred izby stál veľmi vysoký rebrík, z ktorého visela plechovka farby.

Keď zatvorila dvere, mlčky prešla do obývačky, ruky prekrížené, ale potom sa otočila a podozrievavo hľadela na Draca. "Čo tu ty robíš?" nakoniec povedala. "Nemal by si byť v škole? V tej prekliatej škole, ktorá nás nechce..." Chvíľu Harrymu trvalo, kým si uvedomil, že pod "nás" myslí muklorodené čarodejnice a čarodejníkov. Draco sa pozeral na svoj členok.

"Na ceste som mal malú nehodu a chcel som sa spýtať, či by si mi neposkytla nocľah, kým budem znova v poriadku?"

Trochu zmäkla, keď toto videla, ale potom povedala: "Neviem. Ak ťa usadím do kresla, dokážeš byť nápomocný?"

"Nápomocný?"

Mávla rukou na maliarsku výbavu. "S Edithou odchádzame. Obe ideme do Ameriky. Mám možnosť byť čelistkou v kvartete priateľov z Curtisu a ona dostala rozmanité ponuky od troch konzervatórií, ktoré zvažuje. Je mi šestnásť a skončila som školu a nech som prekliata, ak pôjdem do kráľovskej armády, pretože tí idioti vo Whitehall posielajú do Fínska amatérov. Keby som tomu verila, bola by to jedna vec. Ale toto je skrátka smiešne a odmietam dať sa zlanáriť."

Zrazu Harrymu znela veľmi americky a on si spomenul, že mu tak občas znela odvtedy, čo sa prvý raz stretli v knižnici. Možno ak sa presťahuje nazad do Ameriky, po chvíli stratí svoj prízvuk.

"Takže maľuješ tento byt, aby..."

"Pretože sme už tento byt vymaľovali."

Draco sa tváril zmätene. "Takže ho maľuješ znova?"

"Nemali sme dovolené ho vymaľovať. Domáci sa to vôbec nedozvedel. Znova ho maľujeme na bielo, pretože tak to bývalo a keby sme nevymaľovali, stálo by nás to veľa peňazí."

"Ale," povedal Draco, "ale nestoja vás farby tiež niečo? A všetka tá výbava?"

"Nie tak veľa ako by nás stálo, keby sme nevymaľovali."

"Ach." Zastal a rozhliadol sa po nedokončenej maliarskej práci. "Takže," pokračoval, snažil sa znieť ľahostajne. "Vy dve maľujete tento byt..."

Hermiona si vzdychla. "Ani náhodou. Len ja. Edith niečo urobila, predtým než odletela do Bostonu. Má tam pohovor. Vymaľovala spálňu a kúpeľňu, takže už viacej nemusím spať a sprchovať sa s tým zápachom v nose. Ja zvládam verejné miestnosti. Ale keďže si teraz tu, ak by ti nevadilo pomôcť mi troškou mágie..."

Draco sa nervózne usmial. "Správne. Nuž - ja vlastne, ehm, nepoznám žiadne maľovacie kúzla. Ale ak chceš pomocnú ruku či dve -"

"- alebo tri," povedal Harry, keď si zložil plášť.

"- radi pomôžeme," dokončil Draco.

Hermiona vykríkla a vrhla sa po telefóne.

 

Poslední komentáře
04.05.2011 19:26:28: Už to nejako dorazíme.
04.05.2011 18:42:43: A dáme to sem? Veď takmer nikto nekomentuje. smiley${1}
04.05.2011 14:42:10: Eggy je rychlík, už to má hotovo...
03.05.2011 23:04:51: Myslíš, že anglický má niečo iné? smiley${1}
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace