Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 13 - 16

16. Tuláci 2/3

Preklad: Jimmi
Beta-read: Tarja


Harry Potter a Čas dobrých úmyslov

(alebo Posledné pokušenie Harryho Pottera)

Kapitola šestnásť

Tuláci II. časť

 

"Myslí si, že som - čo?" hlas mu trochu zosilnel. Ruthina praprababička na neho v nemej hrôze ukázala, oči divoké. Ruth sa k nej stočila, a spolu s matkou sa súbežne pokúšali upokojiť tú starú ženu v rýchlopalnom jidiš.

Harry mal šancu medzitým sa rozhliadnuť po ostatných hosťoch a v nemom ospravedlnení sa chabo usmial. Okrem Ruthinej priateľky Dee, ktorá mala na sebe namiesto školskej uniformy fialovú vestu a džínsy, a toho bohato vyzerajúceho muža, ktorého si už Harry všimol, bola tam veľmi rozvážna tmavovlasá žena asi okolo tridsiatky, ktorá sa toho blondiaka držala dosť majetným spôsobom. Harry tipoval, že to je Rose, kolegyňa z univerzity, o ktorej hovorila Ruthina matka a ten blondiak musel byť jej nóbl snúbenec, o ktorom hovoril Ruthin otec nie príliš pochvalným spôsobom. Takže zostával ten malý, nervózny, okuliarnatý muž, ktorý mal asi dvadsať (napriek ustupujúcim vlasom), aby splnil úlohu Rubena, alias Curtisa, alias Rubena Curtisa, výskumného asistenta Abby Peltovej z Ameriky.
Keď sa im znova podarilo tú starú ženu usadiť do jej kresla s pohárom vody a vysvetlili jej, že Harry je ten chorý priateľ, ktorého Ruth navštevovala, Ruth mu bola schopná vysvetliť, že oslavujú sederovou večerou [4] prvý večer Pesach, rovnako ako budú aj druhý večer (oslava bude v Centre židovských štúdii na univerzite, kde poznali Abby Peltovú ako profesorku Peltovú). Tiež vysvetlila, že pri každom Sederi sa pri stole pripraví extra miesto pre proroka Eliáša a že sa pre neho nechávajú otvorené dvere, len pre prípad, že by sa rozhodol pripojiť na hostinu k rodine. Harry sa uškrnul, keď si uvedomil, že bol taký zarastený a ucestovaný, že si ho tá stará žena pomýlila s päťstoročným prorokom. Zaujal miesto, ktoré bolo pred prázdnou stoličkou a uvedomil si, že to bolo Eliášovo miesto.

Potom prepukol ďalší rozruch, keď zrazu na zárubňu zaklopal Draco a povedal: "Čo ti tak dlho trvá?" Potom stuhol, keď tá postaršia žena začala nanovo kričať a Ruth sa ponáhľala vysvetliť jej a svojím rodičom, že toto je priateľ jej chorého priateľa.

Keď sa prach usadil, Harryho s Dracom oboch prizvali zostať a pridali pre Draca ďalšie miesto pri stole, takže ich teraz bolo za stolom desať. Ruth im ho predstavila ako ´Hala´ a ´Draka´, čím im nedala možnosť použiť ich aliasy Dudleyho a Piersa, ktoré jej nepovedali. Dee sa neprestala vševediaco škeriť na Ruth, ktorá navštevovala nie jedného, ale dvoch mladíkov bez toho, aby to povedala svojej najlepšej priateľke. Potom sa Dee otočila k Jonathanovi Peltovi a povedala: "Nemali by sme pridať ďalšie miesto? Keď to, čo sme mali, sa už obsadilo?"

Ruthin otec sa zamyslene pozrel na Harryho a Draca. Harry sa rozhodol, že sa mu dosť páči, keď sa na jeho tvári roztiahol pomalý úsmev. "Myslím, že nie. Dokážem rozoznať prorockých návštevníkov, keď ich vidím." Žmurkol na neho a Harry nedokázal zabrániť úsmevu a pocitu, že sú veľmi vítaní.

Jedlo a obrad konečne pokračovali. Harry sedel vedľa Ruth a Draco vedľa Dee, ktorá sa na neho dívala veľmi uznalo. Draco ju obdivoval menej, ale všimol si Rose, kolegyňu z univerzity. V skutočnosti sa tváril, že sa učí naspamäť vzorku na jej šatách, keď Ruth zdvihla štíhlu knižočku na svojom tanieri a znova pokračovala v recitácii, ktorú Harry prerušil zaklopaním na dvere.

"Prečo je táto noc iná ako ostatné?" čítala tým istým jasným hlasom.   "Vo všetkých ostatných nociach jeme chlieb  kvasený alebo nekvasený, ale dnešnú noc len nekvasený. Vo všetkých ostatných nociach jeme rôzne byliny, ale v dnešnú noc jeme jen horké.  Vo všetkých ostatných nociach byliny nenamáčame, alebo len raz. Ale v dnešnú noc ich namáčame dvakrát. Vo všetkých ostatných nociach jeme posediačky alebo stojíme. Ale v dnešnú noc jeme všetci zvláštnym spôsobom..." (PP: ide o motlitbu Ma Ništana, nie je to presne podľa originálu) Harry sledoval jej profil v blikote sviečky, mal pocit, ako keby opustil svojej telo ako keď blokoval bolesť. Mohol byť v akomkoľvek čase či mieste skrz stáročia, keď sa ľudia zhromažďovali vo svojich domoch s priateľmi a rodinou a vykonávali tento rituál...

Keď im podali kúsky niečoho, čo vyzeralo ako pasta na malých tanierikoch, nabral si trochu vidličkou. Skôr než si to vložil, do úst zaváhal. Prečo nie sú v charosete [1] žiadne jablká?" zaskučala Rose - kolegyňa. Jej neočakávaná poznámka priviedla Harryho náhle späť do súčasnosti a vyzeral, že sa pokúša prísť na to, o čom hovorí.

Ruthina matka sa strnulo usmiala ma svoju kolegyňu (alebo to bola skôr viac jej študentka, premýšľal) a povedala: "Toto je haroset all´italiana. Tento rok máme taliansky a sephardický[2] Seder, s jedlom a tradíciami z manželovej strany rodiny. Pochádzajú zo Španielska a Talianska. Minulý rok sme mali Ashkenazi [3] Seder, na počesť tradícií mojej rodiny. Striedame to. Haroset all'italiana je cesto z datlí, pomarančov, hrozienok a fíg. Je to vážne veľmi príjemná zmena od charosetu založenom na jablkách. Skúste to."

Teraz keď Harry vedel, čo má pred sebou, skúsil to. Bol to veľmi hustý a skoro presladlý koláč, ale tiež bolo úľavou mať trochu ovocia po týždňoch jedenia z papierového vrecka. Rose vyzerala menej nadšene kvôli tomu, že nemajú ten druh Sederu, na ktorý bola zvyknutá.

Avšak Harry bol v potravinovom nebi. Odkedy Hermiona pripravila grécky obed na Privátnej ulici, takto dobre nejedol a to vrátane niekoľkých skvelých hostín v Rokforte v oboch jeho životoch. Čítanie sa striedalo s jedlom, ale keď začal, Harry si prevažne všímal jedlo. Potom mali carciofi alla romana, jednoduché jedlo z artičoky so sekaným  petržlenom.; rozsekaným cesnakom, olivovým olejom, soľou a paprikou. Harry zatvoril oči, kým jedol, pomaly prežúval a pomyslel si, že Draco by skutočne pobozkal Dee, keby mu povedala, že musí, ak chce získať viacej z týchto chutných artičok.
Keď im predložili kocky pečenej bielej ryby na bylinkovej octovej zálievke s karamelizovanou cibuľou, Harry si pomyslel, že začul Rose zamrmlať niečo o gefilte fish, nech to bolo čokoľvek, ale ak v kolegyninej mysli nastali nejaké pochybnosti, jej námietky boli čoskoro prehlušené "Mmmm" a "Ach, to je také dobré," ktoré si mrmlali skoro všetky hlasy pri stole. Harryho prekvapila vajíčková polievka, ktorá neobsahovala guľôčky z macesu, aké sa objavili v kuracej polievke, ktorú im priniesla Ruth, ale potom si spomenul, že to bola polievka jej praprababičky a toto je jedlo od otcovej vetvy rodiny.

Zažil šok, keď hlavným jedlom boli - lazane. Ukázali sa to byť tortino di azzine, macesové lazane vrátane zeleniny a jahňaciny. Jonathan Pelta tiež podával dokola niečo, čo nazval insalata alla Sefardita,  čo bol šalát z rímskeho šalátu, kôpru a zelenej cibule preliaty červeným vínom. Práve keď si pomyslel, že už viacej neznesie, Ruth vyniesla z kuchyne ricciarelli di Siena, čo boli veľmi, veľmi bohaté koláčiky s mandľovým krémom obaľované v práškovom cukre.

Draco sa naklonil nad stôl, keď sa jedol dezert a kývol na Harryho. Harry sa priklonil, aby počul Draca povedať: "Si si istý, že nemôžeme ísť do Talianska namiesto Do-"

"Pšt!" zrazu povedal Harry, potom stuhol, keď si uvedomil, že sa všetci na neho pozerajú. Draca utíšil dosť nahlas, ale zúfalo nechcel, aby niekto začul slovo "Dover."  Chabo sa usmial a rozhovor pokračoval, hoci si Harry všimol, že Dee javila veľký záujem o to, o čom sa s Dracom rozprávali a premýšľal, či dokáže prísť na to, čo to bolo.

Potom Ruth vysvetlila svojim rodičom, že "Hal" a "Drake" sa musia dostať na vlak a že ich chce odviesť na stanicu. Jej matka sa pozrela na svojho manžela s váhavým výrazom.

"Tvoj otec pôjde tiež, Ruth."

"Ale mami -"

"Je neskoro. A to je všetko," s definitívnosťou povedala jej matka a Ruth zatvorila ústa. Keď si spomenul na to vykradnutie sa fajčiť vedľa kôlne na náradie dnes ráno, uvedomil si, že mala v sebe viac než len malého rebela.

"Musím si najprv niečo zobrať," nejasne povedala a rozbehla sa hore schodmi. Harry predpokladal, že išla po lístky na vlak. Keď sa vrátila, mala oblečený kabát. Harry s Dracom poďakovali Peltovým za to, že im dovolili zostať a nasledovali Ruth s jej otcom ku autu.

Harry s Dracom sa usadili na zadné sedadlo po tom, čo im Ruthin otec pomohol naložiť ich veci do kufra. Naštartoval, ale nepohol sa, namiesto toho sa otočil na Harryho a Draca.

"Vy ste ako Ruth, však?" povedal neočakávane a Harry mal náhle nutkanie utiecť, ale zistil, že stuhol na mieste. Nepovedala Ruth o nich svojmu otcovi? Klesla mu sánka a pozrel sa na Ruth, ktorá sa tiež v úžase pozerala na svojho otca.

"Ruthie mi nič nepovedala. Uhádol som to. Keď bola posledné štyri mesiace kontaktovaná cudzincami, obvykle sme zistili, že to boli inakší ľudia podobní ako ona. Ako to dievča, čo hrá na čelo -"

"Hermiona Grangerová, tati," povedala Ruth a prevrátila očami. "Je len trochu slávna."

"Áno. Nuž, minimálne tá si zapamätala, že ti môže zavolať telefónom." Otočil sa k zadnému sedadlu. "Viete, že poslala Ruth list po sove? Skoro som z tej prekliatej veci dostal infarkt a to som oveľa silnejší než stará matka mojej manželky." Harry sa pokúsil nezasmiať; teraz si nebol istý, či mal pomôcť Hermione kúpiť Sebastiana. "Aj tak sme vždy vedeli, že Ruth je mimoriadna. Ale občas bolo ťažké zapamätať si prečo..."

Pamäťové kúzla, pomyslel si Harry. Hoci nebývali pravidlom, kým Ruth nebolo asi tak šesť či sedem. Asi mali spomienky na čas predtým, keď vykonala náhodnú mágiu.

"Takže vám povedala o koncerte v Londýne počas prázdnin..." pomaly povedal Harry. Jej otec prikývol. "A o škole..."

"Áno. A teraz k tomu samozrejme nedôjde. Pred pár týždňami k nám prišiel nejaký starý muž, aby nám o tom povedal. Ale tiež povedal, že na Ruth a rodinu nepoužijú ´obliviate´, nech je to čokoľvek, keď náhodne urobí - niečo. Hoci to budú stále preverovať, či to nevideli nejakí duklovia."

"Muklovia," automaticky povedal Harry.

"Ach, správne, muklovia." Otočil sa, aby sa usmial na Ruth. "Tipujem, že to som ja, há?"

"Áno, tati, normálne, ale myslel niekoho mimo rodiny," povedala Ruth a dokonca v matnom svetle Harry videl, že sa červená. Harry si pripadal zvláštne, tento muklovský rabín s dcérou čarodejnicou vedeli, že sú čarodejníci.

"Takže, " otočil sa k nim znova. "Viem, čo ste zač. Viem, že idete na vlak a že ste boli chorí. To, čo neviem je, prečo vôbec putujete a prečo používate také ťažkopádne prostriedky. Myslel som, že váš druh má iné možnosti, ako sa niekam dostať."

Harry s Dracom sa na seba pozreli a Harry otvoril ústa, aby prehovoril, ale Draco to urobil prvý. "Snažíme sa vyhnúť iným čarodejníkom. Sme špióni a snažíme sa zabrániť vojne. Občianska vojna vo Fínsku bola vo veľkej miere vyvolaná Temnými kúzelníkmi a my sa ich pokúšame zastaviť. Nemôžeme si dovoliť, aby nás videl niekto, kto by nás mohol spoznať. Je to veľmi nebezpečné, ale je tiež proti našim zákonom miešať sa do muklovskej politiky tak, ako to urobili oni." Skade toto prišlo? premýšľal Harry. Dracov hlas znel veľmi čudne, nie celkom ako jeho.

Ruthin otec otvoril veľmi široko svoje oči; Harry si uvedomil, že vlastne nepovedal Ruth o dôvode, prečo idú peši, okrem toho, že Harry utiekol z väzenia. Otočila sa a obom im venovala taký obdivujúci a nádejný pohľad, že Harry úprimne dúfal, že dokážu napraviť časové línie a zabrániť blížiacej sa vojne skôr, než sa stratia ďalšie životy.

Jonathan Pelta sa už otočil k volantu a na voľnobeh bežiace auto uviedol po pohybu. "Správne! Potom odchádzame! Urobíme niečo, aby sme sa postarali, že nastane mier!" Ponad plece sa na nich usmial a Harry mu úsmev opätoval. Prial si, aby ho Draco nechal hovoriť, ale priznal si, že to bol pekne dobrý príbeh a napokon čiastočne pravdivý. Ak uspejú, zabránia tej vojne.

Alebo sa prirútia rovno doprostred inej vojny...

Ich vlak odchádzal z Manchester Picadilly o desiatej a podarilo sa im dostať na stanicu o dvadsať minút skôr. Harry si prial, aby mal viacej času porozprávať sa s Ruth a jej otcom, ale času bolo veľmi, veľmi málo a Harry dúfal, keďže predchádzajúci večer pritiahli pozornosť ministerstva k Manchestru, že sa na nástupišti neponevierajú ministerskí aurori v snahe zistiť, či to Odzbrojujúce kúzlo nevykonal Harry Potter, trestanec na úteku.

Keď prišiel vlak, Harry sa otočil k Ruth a potichu jej povedal: "Nemáš potuchy, ako veľa ti chcem povedať -" Nemal slov; bola nesmiernou útechou v strašnom čase a na dôvažok všetkého iného mala trpezlivosť naučiť ho kadiš...

"Je micva," povedala zastrene, tá istá vec, čo povedala svojej matke. "Nerob si starosti." Ale jej hlas bol nejasný a oči jej svietili. Harry sa na ňu usmial a predklonil sa, aby ju krátko pobozkal na líce.

"Ďakujem ti." Prehltla a prikývla, potom sa od nej otočil a nasledoval Draca do vlaku. Keď sa otočil, aby sa pozrel von, Ruth s otcom stále stáli na nástupišti. Jonathan Pelta mal ruku dcére na pleciach a pozeral sa na ňu láskavo a tiež - Harry si pomyslel - pyšne. Harry si spomenul na jej rezignáciu, keď sa dozvedela, že nepôjde nakoniec na Rokfort. To bol ďalší dôvod prečo napraviť časové línie. Ty máš byť na Rokforte, pomyslel si. Ty máš byť Ginnina priateľka, ty sa máš naučiť všetko, čo má vedieť dobre vzdelaná čarodejnica.  Keď sa vlak začal pohybovať, zdvihol ruku, aby jej zamával a usmial sa. Ruth s otcom zdvihli na oplátku svoje ruky. Keď už ich dlhšie nevidel, oprel sa vedľa Draca a zatvoril oči. Spomínal na ten veľký stôl v Hagridovej záhrade, ktorý minulú jar pripravili na Ginnine narodeniny v jeho druhom živote a tešil sa, že ju zase uvidí na jej správnom mieste za chrabromilským stolom vo Veľkej sieni na Rokforte...

Vystúpili v Stafforde a počkali niekoľko minút na vlakový prípoj do Nuneatonu. Už bolo po jedenástej v noci. Za menej než polhodinu boli v Nuneatone a znova vystúpili. Rýchlo sa ukázal ďalší vlak, menej než za desať minút, a čoskoro boli na poslednej časti svojho výletu. Všetky svetlá mesta ustúpili temnej krajine, týčiace sa stromy a pokojné polia uháňali popri nich a Harry čoskoro cítil, ako ho uspáva. Dovolil, aby sa to stalo, pretože budú asi musieť chvíľu kráčať, kým nájdu neobývané miesto, z ktorého budú môcť odletieť a potreboval odpočívať, aby si oddýchol dosť na to,  aby bola tá chôdza aj let uskutočniteľná. Vlastne nelietal odvtedy, čo dostal horúčku a nedomnieval sa, že dnes v noci bude schopný zájsť veľmi ďaleko.

Z vlakovej stanice zamierili juhovýchodne. Spýtali sa jedného starého muža pred stanicou, kde sú najbližšie farmy (Harry budil dojem, že hľadajú prácu) a to bol smer, ktorým ukázal. Po tom, čo sa skoro hodinu plahočili, prišli na miesto menom Stoneygate, ale stále budilo dojem prosperujúceho predmestia a malo na Harryho vkus príliš veľa domov. Pohli sa ďalej a po ďalšej polhodine dosiahli Evington, ale stále to nebolo dostatočne okej. Keď značka na konci cesty informovala, že dosiahli Stoughton, Harry vedel, že budú úplne v poriadku. Po každej strane hlavnej cesty bolo niekoľko veľkých fariem a húština v diaľke na jednom veľkom,  vlniacom sa kúsku pozemku. Dokonalý terén pre odlet.  Bolo pol tretej ráno a nikto by ich nemal vidieť.

Harrymu začali dochádzať sily už po polhodine vo vzduchu. Nechcel sa v lete samovoľne premeniť, takže zosadol na mieste menom King´s Norton. Bolo tam veľa otvorenej krajiny, väčšie majetky a farmy. Utáborili sa v lesíku a uľahli na noc. Aby šetrili baterky, nezapli baterku a nepísali do denníka, ale šli rovno spať.

Na druhý deň znova pokračovali  v chôdzi, udržiavali rovnomerné tempo, ale dostali sa len po Welham, hoci kráčali štyri hodiny. V skutočnosti vyrazili pred šiestimi hodinami, ale medzitým dve hodiny odpočívali. A nevyrazili až po obede, spali dosť dlho.

Harry sa tú noc nepokúsil letieť, a na druhý deň znova kráčali štyri hodiny; odpočívať dve hodiny uprostred sa zdalo nevyhnutnosťou. Hoci sa im podarilo odísť skôr, vyrazili o desiatej ráno. Dostali sa do Rushtonu, Northamptonshiru kým tie štyri hodiny odkráčali. Život bol stále jednotvárny. Obaja zapisovali do denníka, Draco stále menej než Harry. Harry premýšľal o všetkých tých hrozných veciach, ktoré sa môžu udiať, keď nenapravia čoskoro časové línie a prial si, aby si trúfol zastaviť sa v dedine a kúpiť noviny a dozvedel sa, aké zlé to je. Odpovedal Washington na Castrovo ultimátum? Už sa zapojili Čína a Vietnam? Čo ten zajatý britský špión?

Harry sa rozhodol, že leňošili už dosť dlho a chcel znova všetko urýchliť. Chcel sa pokúsiť túto noc letieť tri či štyri hodiny, s dvadsať minútovými prestávkami po každej štyridsaťminútovke letu. Po tom, čo si prvýkrát pospali, prebudili sa a bez rečí pobalili stan. Harry sa premenil a roztiahol krídla a Draco sa mu vyštveral na chrbát, keď niesol všetku zvyšnú výbavu. Harry sa odrazil k oblohe, mával krídlami sem a tam, prial si, aby si trúfli priniesť metly. Pokúšal sa nemyslieť na únavu a vyčerpanosť, ale potláčal ju. Toto zvládne; už to predtým zvládol. Všetko to odpočívanie počas choroby ho oslabilo.

Ale asi len po polhodine nad ním Draco náhle vykríkol. Bol to strašlivý, bolestivý výkrik a Harry cítil, ako tie zvierajúce prsty pustili jeho hrivu. Čo robí? premýšľal Harry. Určite padne...

A len čo si to pomyslel, stalo sa. Dracovo telo sa rútilo z oblohy a Harry, v panike, mával zúfalo krídlami voči zrazu veľmi ťažkému vzduchu a pokúšal sa znova dostať pod neho. Na okamih uspel, potom sa cítil čudne a začal padať sám. Vyrazilo ho z jeho animágskej podoby a tiež padal dole, dole a neznesiteľná bolesť vyžarovala celým jeho telom, hoci jej pôvod bol v jeho ľavom predlaktí. Temné znamenie. Povolávajú smrťožrútov.

Jeho animágska podoba sa zrušila aktiváciou Znamenia, také mocné bolo. Zem sa približovala závratným tempom. Harry padal s Dracom nad ním a vynaložil všetku svoju silu a sústredenie na to, aby sa premenil nazad, pokúšal sa ignorovať tú bolesť, ale roztiahol krídla príliš neskoro a neohrabane pristál. Draco dopadol na neho a potom na zem s hlasným buchnutím a nechutným tresk! Harry okamžite nadobudol znova svoju ľudskú podobu a v okamihu, čo to urobil, tá bolesť vyžarujúca  z jeho ľavého predlaktia znova ovládla jeho telo. Teraz sa k nej pridala bolesť vystreľujúca z jeho pravého zápästia, ktoré keď pristál, sa prehlo dozadu spôsobom, ktorým sa nemalo. Pozrel sa na Draca, ktorý kričal a držal sa za ľavý členok jednou rukou a za ruku druhou.

Harry si nebol istý, ako dlho boli na zemi, prevaľovali sa v bolesti, keď ho konečne napadlo tú bolesť zablokovať. Ale pozrel sa na svojho najlepšieho priateľa, ktorý mal tvár skrútenú v agónii, a rozhodol sa, že ju tiež vydrží. Nezdalo sa mu fér môcť uniknúť bolesti, keď Draco nemohol. Obaja mali Znamenie.

Konečne tá bolesť ustala a zanechala ich len s pulzujúcim zápästím a členkom, s ktorými si mali robiť starosti. Trvalo im oveľa dlhšie než zvyčajne, kým postavili stan. A keď ho mali, Harry nedokázal zniesť predstavu, že sa vytiahne na horné lôžko. Zrútil sa na zem, pritúlil k sebe zápästie a dúfal, že spánok nakoniec ovládne jeho myseľ a poskytne mu trochu úniku od bolesti.

Harry si nebol istý, čo ho prebudilo, hlasy či strašidelný pocit, že tie stvorenia, veľké, rýchle a nebezpečné stvorenia obchádzajú stan. Počul dupot koní, vycítil pohyb za plátennou stenou a znepokojil sa. Kde sme? premýšľal. Neúmyselne sa utáborili v strede mesta? Minulú noc, hoci v tme a delíriu zo vzájomnej bolesti, im to pripadalo ako trávnatá lúka pri nejakej farme. Normálne by vyhľadali úkryt medzi stromami či krovím, ale Harry vedel, že Dracov členok znemožňoval pokus pohnúť sa v tejto chvíli kamkoľvek ďalej. A so svojim poškodeným zápästím nemohol ani premýšľať, že by ho odniesol. Postavili stan presne tam, kam dopadli.

Harry bojoval s nutkaním vyzrieť von, aby zistil, čo sa deje. Nech to bolo čokoľvek, každý bol zjavne blažene nevedomý čarodejníckeho stanu medzi nimi. Muklov odpudzujúce kúzlo stále zaberalo, vďačne si pomyslel.

Ale už si to nemyslel, keď začul neklamný zvuk kopýt, ktoré narazili do vlhkého drnu blízko otvoru stanu, ako keby ten kôň práve preskočil stan a pripravoval sa to urobiť znova. Harry začul rozdráždené zaerdžanie a ženský hlas, ktorý sa to zviera pokúšal upokojiť. "No tak, no tak, Starká, zvoľni... Bude to v poriadku..."

Potom sa ozvalo ďalšie zaerdžanie a uf!  a buchnutie a Harry počul, ako ten dupot koňa mizne v diaľke. Potom začul, ako sa niekto štverá na nohy, a potom nahnevané kroky niečoho, čo sa ukázalo ako veľmi drahé jazdecké čižmy a mierili smerom k ich stanu. Uch -oj, pomyslel si Harry. Ak je mukel dosť nahnevaný, to kúzlo nefunguje?

Potom zažil šok svojho života, keď ten zhodený jazdec strčil svoju hlavu do stanu. Ona, na oplátku, vyzerala rovnako šokovane, keď jej telo nasledovalo hlavu a užasnuto sa rozhliadala, keď mohla stáť vzpriamene, že toto bola malá izba namiesto maličkého priestoru, ktorý naznačoval vonkajší vzhľad. Vypliešťala oči na ten nábytok, potom prehltla a stiahla si jazdecké rukavice a helmu, čím vytriasla korunu zlatých vlasov a rozhliadla sa po vnútrajšku stanu. Na chrbte mala veľa blata, asi z pádu, predpokladal Harry.

"Krucinál," vydýchla, kým sa rozhliadala, potom sa jej oči upreli na Harryho a jej hnev sa znova vrátil. "Počúvaj, neviem, kto do pekla si a čo si myslíš, že robíš, keď si tu rozložíš stan, ale snažíme sa tu mať dobročinný prekážkový beh a táto prekliata vec je rovno tam, kde som sa snažila pristáť, keď Starká preskočila živý plot. Je to najlepšie miesto, ak prejdeš tým výsekom..."

Harry na ňu zízal. "Starká?"

Tvárila sa mimoriadne naštvane. "Starkino strašidlo. Ten šedák, na ktorom som jazdila. Minulý čas je rozhodujúci výraz. Tento prekliaty stan ju vyplašil a zhodila ma. Mám z pekla šťastie, že som nič nezlomila." S myknutím si pošúchala zadok. Harry sa snažil neusmiať sa, ale bolo to náročné.

"Chceš povedať, že sa nejaké strašidlo vystrašilo?" Podarilo sa mu nezasmiať sa na plné ústa. Stiahla pery do tvrdohlavej čiary.

"Toto nie je sranda -"

"Alicia, upokoj sa -"

"Neupokojím sa - čo si povedal? Ako vieš ako sa volám?" Alicia Spinnetová si ho prezerala zbližša, ale zjavne nemala potuchy, ako by ju mohol poznať. Potom sa začal budiť Draco a natiahol sa, obrovsky zazíval, oči stále zatvorené. Posadil sa, potom švihol nohami k zemi a vložil si hlavu do dlaní. Pošúchal si oči, stále sa ešte nerozhliadol. Nakoniec zdvihol hlavu a keď ju uvidel, pestro zaklial a znova si vložil hlavu do dlaní. Uškrnula sa.

"Aj tebe dobré ráno. Ako som vravela tvojmu priateľovi -" Zastala  a škúlila na Draca, tvárila sa, že zúrivo premýšľa. "Vyzeráš  povedome..."

Draco si prehrabol rukami krátke vlasy a uškrnul sa. "Keď si ma videla na koncerte v Londýne, mal som dlhšie vlasy." Takže, pomyslel si Harry, tiež ju spoznal.

Jej oči sa roztvorili. "To je ono! Ty si - hm - ty si -"

"Draco Malfoy," zatiahol. "Som rád, že som taký zapamätateľný," povedal, znel trochu podráždene. Ale ignorovala ho a otočila sa k Harrymu.

"Ale kto si ty?"

Harry nervózne pošúchal nohami. Nakoniec to vyhŕkol. "Harry Potter." Zamračila sa, potom otvorila oči dokorán.

"Dobrý bože! Si to ty! Ne-"

"Utiekol si z väzenia, kam ma poslali za zabitie mojej matky. Áno," povedal potichu, neobťažoval sa s výhovorkami. Uprostred poľa nemohla utekať k telefónu. Jej dosť tesné jazdecké oblečenie zjavne tiež s telefónom nepočítalo.

"Pokúšala sa zabiť niekoho iného a on ju zastavil," prehovoril Draco, čím Harryho ospravedlnil miesto neho. "Niežeby sa o to niekto staral!"

Alica sa rozhliadla po stane, stále omámená. "Takže toto je -"

"Kúzelný stan. Áno," odvetil Draco, znel skoro znudene. "Muklovia ho vidia, ale okamžite na neho zabudnú."

"Ach, tak to to vysvetľuje. Zdalo sa mi, ako keby kone vedeli, že niečo nie je v poriadku. Mohla som to vidieť z diaľky; boli skrátka trochu váhavé. Ale ostatní jazdci si nič nevšimli, takže len pleskli svoje kone, povedali im, aby pokračovali a cválali a to všetko... ja som si všimla a predpokladám, že Starká cítila, že som zaváhala alebo niečo také..."

"Ty nie si mukel, si čarodejnica, takže muklov odpudzujúce kúzlo nemá na teba účinok. Prepáč, že stojí v ceste vašich malých pretekov. Nevedeli sme, že ho staviame uprostred prekliateho Ascotu."

Založila si ruky vbok, čím pripomenula Harrymu hlavnú prefektku, ktorú poznal vo svojom druhom živote. "Nerobte si zo mňa srandu. Toto nie je závodná dráha; klub mojej matky organizuje dobročinné preteky, aby pomohol fínskym utečencom. Tým, že ľudia uzatvoria stávky, dajú peniaze; všetky peniaze, čo nevyhrajú, idú na utečencov. Niekoľko dní som sa pokúšala šedáka pripraviť na závod; v poslednej dobe je nervózna a náladová. Myslela som, že jej dostih prospeje, beh po tráve, uháňať krajinou namiesto robenia kolečiek na závodisku. Ale teraz utiekla bezo mňa. A len nedávno som uhovorila mamu s otcom, aby mi dovolili jazdiť na Starkej, keď s ňou pretekáme; skúšala som zvlášť mamu roky presvedčiť, že nechcem naveky robiť drezúru  koní. Viete, drezúra je pre dámy; závody sú pre chuligánov. Myslím, áno, som dobrá v drezúre," povedala, bez stopy uvedomenia si, ako márnivo to znelo," a bola som v olympijskom tíme a to všetko," pokračovala, "ale je to skrátka prekliato nudné."

Harry obdivoval jej pevné drobné telo; bola dosť malá, menšia než veľa dospelých jazdcov, čo videl, takže to bola výhoda. A určite vyzerala odhodlane, čo tiež nebolo na škodu, predpokladal. Jej jediný problém v tomto okamihu bol, že trpela jasným nedostatkom koňa.

"No, my máme trochu vlastný problém," povedal jej a otrčil zlomené zápästie. "Dôvod, prečo sme sa tu usadili, je že sme obaja zranení. U Draca je to horšie, má zlomený členok."

"Máte šťastie, že netáboríte tamto na poli. Tamto nie sú kravy, aby ste vedeli, to sú býci. A ako sme videli u koní, nemyslím, že na zvieratá malo vplyv vaše muklov odpudzujúce kúzlo."

Keď sa dala do ich prezerania, vyzerala v tom veľmi skúsená, pomyslel si Harry. Asi počas rokov utrpela množstvo s pádmi spojených zranení, predpokladal, keďže pracovala s koňmi. Po tom čo si prezrela Harryho zápästie a Dracov členok, vyniesla verdikt.

"Vyvrtnutie. Oboje. Obaja potrebuje obväz a ty," ukázala na Draca, "nesmieš na ten členok stúpať."

Harry s Dracom sa na seba pozreli. "No, problém je," povedal Harry, "že keď si na úteku, odpočívať je trochu nebezpečné. A obaja sme nedávno boli chorí a odpočívali sme až príliš. Musíme pokračovať. Sem sme sa z Leicesteru dostali od pondelkovej noci. Mimochodom - čo je za deň?"

"Sobota. Dvadsiateho šiesteho. Apríla."

"Vedeli sme, že je apríl..." zatiahol Draco. Harry mu venoval škaredý pohľad.

"Kam sa potrebujete dostať?" povedala, oči široké. "Alebo na tom nezáleží? Pokiaľ vás nechytí vaša čarodejnícka polícia."

"Aurori. A, nuž, dať sa chytiť by bolo zlé, ale neutekáme len tak náhodne. Musíme sa dostať na niekoľko miest. Londýn, na začiatok. Pokúšame sa zabrániť vojne."

Zamračila sa. "Čože?"

"Vojne vo Fínsku. Vyvolali ju temní kúzelníci. Je to dosť dlhý príbeh..."

Otvorila oči ešte viac. "Vážne? A čo s tým môžete urobiť vy?"

Harry s Dracom sa na seba pozreli. "Nemôžeme ti to povedať," odvetil Harry. "Prepáč."

Neprehovorila, ale vyzerala, že tuho premýšľa. Nakoniec povedala: "Počúvajte. Mám na pozemku rodičov svoje vlastné miesto. Bývala to farma. Už mám devätnásť a nemohla som nechať mamu strkať po celý čas svoj nos do mojich súkromných záležitostí. Chcem povedať, správala sa, ako keby som zamýšľala spáchať vraždu zakaždým, keď som chcela mať priateľa..." Nervózne sa na nich rozhliadla. "Práve teraz tam nikto nie je, nemajte obavy. Môžem vás dvoch dať do poriadku, budete zdraví ako rybička a môžete si tam po zvyšok týždňa odpočinúť. Potom vás skrátka zaveziem do Londýna. Je to odtiaľto asi len hodina a pol."

"Tak kde sme?  V Sywell?"

"Nie. Ste v Thorpe Malsor. Blízko Ketteringu. Ale naše miesto je asi len osem míľ na juh odtiaľto. Ste v skutočnosti na farme Keaton´s Folly. Žiadne otázky. Ani majiteľ sa nevolá Keaton. Je to dáke staré meno, ako Thorpe Malsor. Kam sa v Londýne potrebujete dostať?"

"Do Fulhamu. Na miesto na Wardo Avenue."

Prikývla. "Už som v tej oblasti bola. Viem, kade sa tam ide. Mala som tam priateľa, čo tam chvíľu býval." Harry začal premýšľať, koľko tých priateľov mala. Draco sa tváril, že ju chce pobozkať.

"Zaveziem?" zadýchane sa spýtal. "Vážne si povedala zaveziem?"

Prikývla, ako keby bolo smiešne zvažovať iný spôsob dopravy po Británii. "Samozrejme, môžeme to urobiť budúci piatok. To vám obom poskytne dosť odpočinku. V ten deň sa mám stretnúť s niekoľkými starými kamošmi zo školy v Národnej galérii. Najprv vás dvoch vysadím vo Fulhame."

Harry sa vyškieral po prvý raz, odkedy si zlomil zápästie. "Neviem, ako sa ti môžeme dostatočne poďakovať. A je mi - je mi ľúto, že sa záležitosť s Rokfortom vôbec neudiala. Stále si myslím, že by si mala mať šancu študovať mágiu..."

Vzdychla si. "Neviem, či mi je to ľúto. Myslím, dokončila som školu a chvalabohu, že je za mnou. Som len rada, že viem, čo sa deje, keď sa mi prihodia podivné veci..."

Harry prikývol. "Tvojím rodičom sa tiež muselo uľaviť. Asi si robila veľa čudných vecí, keď si bola mladšia."

"Mojim rodičom? Oni to nevedia," povedala, ako keby to mal uhádnuť.

"Nevedia?"

Vzdychla si. "Napadlo mi, že im to poviem, ale skrátka nebol žiaden vhodný spôsob povedať ´ach, mimochodom, mami a tati, som čarodejnica´ . Na takú príležitosť nie sú v obchodoch žiadne pohľadnice s blahoželaním. A potom, keď sa ukázal ten čudák z ministerstva mágie, povedal mi, že pretože si utiekol z väzenia, do tej ich prekliatej školy napokon nepôjdem, bola som tak rada, že bývam sama. Len sa zjavil, keď som ráno otvorila dvere! Z ničoho nič! Môj otec by dostal infarkt. Mama by si dala toľko liekov na migrénu, že by jej hrozilo predávkovanie."

Harry prehltol. Vážne nepremýšľal, aké to bude pre  čarodejnice a čarodejníkov narodených u muklov. Jednu minútu sa im povedalo, že majú mágiu a pôjdu na školu čarov a kúziel a v druhú  Prepáčte, zmena plánov...

Ale Draco mal iné obavy. "Hm, náhodou nemáš nablízku auto, však?" Nádejne sa na ňu pozrel. Zamračila sa a on ukázal na svoj členok.

"Ach, správne! Nemôžem vás do tej chaty vziať oboch ihneď. Najprv sa musím doplahočiť na štart pretekov. Tam asi utieklo Starkine strašidlo. Len poviem mame a otcovi, že sa vydesila a zostanem pri tom. Našťastie, toto nie je časť pretekov, kde sú diváci. Vrátim sa po vás neskôr. So svojím Range Roverom môžem po poliach jazdiť bez problémov."

Harry sa na ňu vážne pozrel. "Ďakujem ti. Tak moc ti ďakujem."

Pôvabne pokrčila plecami. "Všetko je v poriadku. Ale vieš," a ukázala na Harryho, "vážne  by si sa mal oholiť a ostrihať." Potom, náhle, odišla, aby sa vrátila na trať k divákom. Harry sa usmial. Keď budú v jej dome, mohol zvládnuť holenie a ostrihanie vlasov; bude dosť v šoku, pomyslel si, keď si spomenul na Ruth.

Najedli sa a zapísali trochu do denníka, kým na ňu čakali. Harry si nebol istý, ako dlho to trvalo, ale keď začul rachot motora, ktorý sa blížil ich smerom, odolal nutkaniu vystrčiť hlavu zo stanu a skontrolovať, či je to ona. Keby nebola, uvideli by ho. Na stane bolo muklov odpudzujúce kúzlo, ale na ňom nie.

Harry cítil, ako sa zatriasla zem, keď vozidlo zastalo v ich blízkosti. O minútu neskôr vošla Alicia, mala na sebe džínsy a priliehavé ružové tričko s krátkymi rukávmi. Zrazu vyzerala veľmi mlado.

"Poďme už. Dostaňme ho do auta," povedal Harry, keď kývla na Draca. Dostať sa zo stanu bolo nešikovné, ale keď už boli vonku z dverí, Draco dal jednu ruku Harrymu okolo pliec a druhú okolo Aliciiných. Spoločne ho čiastočne odniesli, čiastočne odtiahli k Range Roveru. Harry s Aliciou sa vrátili do stanu a ona mu pomohla ho zložiť a pobaliť. Žasla nad tou malou veľkosťou. Vrátili sa k autu a Alicia sa vyštverala na šoférovo sedadlo, kým Harry zaujal miesto vedľa nej. Naštartovala auto skúseným štýlom a čoskoro sa musel Harry chytiť dverí ľavou rukou, keď poskakovali cez koľaje a kopčeky, než sa konečne dostali na prašnú cestu, ktorá ich vyviedla von z brány farmy Keaton´s Folly. Trvalo im asi dvadsať minút, než sa dostali do jej domu v Sywell, tej farme na pozemku jej rodičov. Bola to útulne vyzerajúca, kamenná neogotická budova, ktorú stredovek zromantizoval. Harry a Alicia znova poslúžili ako Dracova podpora na ceste do domu. Usadili ho na gauč vedľa ohniska v Aliciinej obývačke. Vyzeral, že sa mu uľavilo, že je nazad v civilizácii.

Čoskoro ich oboch obviazala a Draco sedel pri ohni s hlavou v záklone, noha na vankúši na veľkom otomane. Harry mal okolo krku zavesenú šatku, v ktorej odpočívala jeho ruka. Keď si pokojne prezrela svojich pacientov, Alicia nakráčala ku dverám.

"Ste úplne v poriadku. Čoskoro sa vrátim."

"Počkaj!" vykríkol Harry. "Kam ideš?"

Otočila sa. "Ach, je mi to ľúto. Dnes večeriam u našich. Nenávidím varenie. Chcela som im čmajznúť trochu jedla z kuchyne, aby som vám ho priniesla. V kuchyni sú nejaké keksy a môžete si urobiť čaj, ale obávam sa, že nič iné. Bojím sa, že kebyže som nablízku nejakého jedla, len ho zbodnem bez premýšľania. Ak chcem byť džokejom na Starkej, musím si na také sklony dávať pozor. Udržanie váhy je veľmi dôležité. Nemôžem riskovať."

Harry prikývol a zakýval jej na rozlúčku. Keď odišla, usadil sa na druhý koniec gauča ako Draco a siahol po ovládači na televízore, ktorý ležal na gauči presne vo chvíli, keď to urobil Draco. Harry ho získal prvý.

"Hej! Ja som to chcel skúsiť. Ehm - čo je to?"

Harry sa uškrnul. "Si príliš pomalý. A - uvidíš." Na veľkej komode v Regency štýle stála čierna krabica, ktorá obsahovala tiež stereo s pôsobivo veľkými reproduktormi. Keď Harry stlačil príslušné tlačidlo, telka ožila. Netrpezlivo prepínal kanály; konečne našiel správy. Predpokladal, že ak sa Alicia šla najesť ku svojim rodičom, asi bol správny čas na večerné správy.

Čoskoro si prial, aby sa na ne nepozeral a len našiel nejaký starý film alebo americkú komédiu, ako chcel Draco. Bolo to príliš deprimujúce. Na záberoch boli muži v uniformách, ktorí sa plazili na bruchu a niesli pušky, cvičili; ďalšie zábery ukazovali trasúcich sa fínskych rebelov, ktorí mali omotané okolo seba vrstvy šálov, ale mali rukavice bez prstov, aby lepšie ovládali svoj zbrane a potom boli správy z Moskvy o tom, čo povedal Kremeľ...

Harry prehltol a postavil sa. "Idem sa osprchovať." Na toto sa Alicie neopýtal, ale naozaj cítil, že to potrebuje.

"Znamená to, že teraz môžem pozerať, čo chcem?"

"Ak chceš..."

Draco sa zaklonil a začal prepína stanice, čím veľmi pripomenul Harrymu to, ako to robil počas leta u pani Figgovej. "Kiež by toto mali čarodejníci," ozval sa precítene, keď prepol štyri ďalšie stanice skôr, než sa vôbec Harry dostal ku vchodu.

"Mohli by mať," povedal Harry a pokrčil plecami. "Jediné, čo to potrebuje, je elektrina.  Veľa čarodejníkov asi žije dosť blízko muklov, takže by bolo čudné, keby nemali elektrinu."

"Asi hej..." zamrmlal Draco, keď prešiel cez ďalšie tri stanice, jeho oči zahmlené. Nuž, pomyslel si Harry, lepšie keď sa zmení na zombii kvôli telke, než kvôli Tomovi Riddlovi.

Keď sa vyzliekol, uvedomil si, že si nie je istý, či si môže dať sprchu. Dal si dole ten záves, ktorý mu podporoval ruku, ale nevedel, či si môže namočiť obväz, ktorý znehybňoval jeho zápästie. Napustil si miesto toho vaňu, opatrne udržiaval pravú ruku nad vodou. Bolo ťažké zvládnuť mydlo ľavou rukou; stále mu padalo. Veľmi silno sa sústredil a maximálne si zmenšil fúzy a bradu a skrátil si tiež vlasy. (Menej ich bolo ľahšie umyť, hlavne jednou rukou).

Vyšiel z vane a ovinul si uterák okolo pása, keď sa zrazu dvere rozleteli a v nich stála Alicia s úzkostlivým výrazom. "Harry! Draco povedal -" Potom stuhla, keď ho uvidela. "Ach," prosto dodala. Zrazu pokrútila hlavou a pokračovala. "Hm - Draco povedal, že sa sprchuješ. Ne-nenamočil si si obväz, že nie?"

Zdvihol ho, aby ho videla. "Suchý ako kosť. Z presne toho dôvodu som sa rozhodol okúpať."

"Ach. Nuž. Dobre." Zrazu sa zdalo, že jej došli slová a snažila sa nevyzerať, že sa pozerá na jeho hruď, potom že sa nepozerá na jeho nohy. "Vidím, že si sa oholil a ostrihal," nakoniec povedala.

Zdravou rukou si prehrabol vlasy; hlava mu pripadala podivne ľahká. "Vlastne som použil mágiu. Menej špiny."

"Ach. Správne. Samozrejme. Ne-nepotrebuješ, hm, pomôcť s obliekaním, že nie?" Harry nedokázal rozlíšiť, či sa tvárila nádejne.

"Vlastne - máš práčku? A župan navyše, aby som si mal čo obliecť, kým sa mi operú šaty?"

"Musíme oprať oblečenie zajtra. Vezmem ho do domu mojich rodičov. Ale mám tu veľa vecí, z ktorých si môžeš vybrať. Poď za mnou."

Vonku na chodbe pred kúpeľňou bol samostatný šatník. Otvorila dvere, aby odhalila časť s vešiakmi a niekoľko políc, na ktorých boli úhľadne poskladané veľmi pekné tričká.

"Pozrime sa... Vyzeráš rovnako veľký ako Franny..."

"Franny?"

"Druhý - nie, to nie je pravda, - tretí frajer dozadu. V skutočnosti Francis. Bol rozkošný," roztúžene povedala a potom si vzdychla.  "Chová závodné kone. Vrátil sa do Dublinu. Stále mi telefonuje, ale predminule povedal, že sa s niekým stretáva, takže naposledy som povedala ja, že sa chystám na rande a zavesila som. To bolo pred pár týždňami a odvtedy som o ňom nepočula. Tu to je! Jeho rugbyové tričko! Nemaj obavy; je čisté.  A nikdy ho vlastne nemal oblečené, aby hral rugby. Keby to niekedy skúsil, zjedli by ho zaživa. Nebol presne zápasník. A tu sú nejaké džínsy."

"Vďaka," zamrmlal a vzal od nej to oblečenie. Zatvorila šatník a on si vzal veci do kúpeľne, aby sa obliekol. Keď sa vynoril, mal na sebe len džínsy, čo bolo dosť ťažké s jednou rukou. "Môžeš mi pomôcť s tričkom?" spýtal sa, keď si pripadal hlúpo, že predtým odmietol jej pomoc. Usmiala sa a podržala mu ho; zasunul ruky do rukávov, trochu sa strhol; zdvihla ho a natiahla mu ho cez hlavu, potom ho ťahala až dole, ako keby obliekala malé dieťa.

Poďakoval jej, pozrel sa na ňu a premýšľal, akým zvláštnym sa jej život stal. Náhodná mágia, pamäťové kúzla, olympiáda, zistenie, že je čarodejnica, objavenie sa čarodejníka na úteku...

"Alicia," povedal potichu. "Ak bude vojna - čo urobíš? Už nechodíš do školy."

Zamračila sa. "Mama chce, aby som šla na univerzitu, ale ja nechcem. Tato vraví, že je dobrý kamarát s lordom Bainesom a ľahko mi môže zohnať povýšenie a miesto pobočníka. V skutočnosti presláveného úradníka. Ja... mám iné plány..."

"Aké?"

"No... rozprávala som sa s Hermionou Grangerovou." Harry sa vyplašil, Hermiona bola zjavne zaneprázdnené dievča. Kontaktovala Ruth a Aliciu. Bola v kontakte so všetkými muklorodenými čarodejníkmi a čarodejnicami, ktorí boli na tom koncerte?

"O čom?"

Alicia sa kradmo rozhliadla, ako keby ich niekto mohol počuť. "Plánuje vrátiť sa do Ameriky, a ak pôjde, pôjdem s ňou. Povedala, že by sme mohli nájsť spôsob, ako sa spojiť s tamnou čarodejníckou komunitou a ja chcem vážne spoznať naše schopnosti. Tiež musí premýšľať o vojne; aj ona už skončila školu. A čelistka a džokejka môžu pracovať v Amerike rovnako ľahko ako v Anglicku."

"Ale nebudú aj oni vo vojne?"

"Asi. Ale asi nás nepošlú nazad, aby sme tu vstúpili do armády. A okrem toho, vždy môžeme prejsť do ilegality v americkej čarodejníckej komunite, ak budeme musieť. Vás čarodejníkov zjavne neodhalí vládny radar. Pokiaľ môžem povedať, neplatíte žiadne dane a nemáte pasy..."

Harry sa zatváril hanblivo. "Je to ako byť občanom krajiny v krajine."

"Asi ako pôvodní Američania?"

"Čože?"

"No, majú tie miesta, kde žijú a volajú to rezerváciami a v tých rezerváciách môžu robiť veci ako hazard, hoci sú umiestnené v miestach, kde je inak nezákonný. Ale to je trochu iná krajina, ale nie úplne. A zrejme to nie je tajomstvo tak ako čarodejnícky svet..."

"Chápem," povedal, vôbec nechápal, ale zistil, že stojí veľmi blízko k nemu. "Ehm - je tu niečo na zjedenie?"

"Ach, áno. Nechala som to v kuchyni. Poďme dole..."

 


[1] Charoset je akási pasta z ovocia. Sú dva rôzne druhy charosetu. Jedna je z V. Europy a skladá sa z orechov, jabĺk, škorice, sladkého vína a medu. Je drobivý a pripomína skôr maltu. Neupravuje sa tepelne. Druhy typ je varený zo zložiek, ktoré sú viac na Strednom východe, vrátane datli, fíg, granátových jabĺk, mandli a hrozienok. Každá rodina ma svoj vlastný, jedinečný recept na tento pokrm.

[2] Sephardi =  Potomkovia Židov, ktorí žili v Španielsku a Portugalsku v priebehu stredoveku až do prenasledovania v roku 1492 kedy boli odtiaľ vyhostení.

[3] Ashkenazi= Člen pobočky európskych Židov, hovoria jazykom jidiš, ktorí sa usadili v strednej a severnej Európe.

[4] Seder - židovská slávnostná večera v prvý večer Paschy (Pesach) - židovskej Veľkej noci. Detaily: www.nj.sk/htdocs/prezentacie/Večera.ppt

Poslední komentáře
25.04.2011 01:37:29: Áno, v tých prekladoch som si to všimla aj pri filmoch, keď porovnám amatérske titulky a tie profesi...
24.04.2011 17:13:48: Jo vážne :D Ale pšt! Dve tretiny z poslednej tretiny Hada už mám, takže už mi chýba len posledná dev...
20.04.2011 23:33:09: Jimmi to vážne? Ďakujem za to :D vieš, že mám rada spojlery, hneď mi je lepšie. Ja som Luciusa obdiv...
20.04.2011 15:16:55: Ďakujeme! S posledným dielikom sa čaká na mňa, ospravedlňujem sa, dokončovala som inú poviedku. Ale ...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace