Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 13 - 16

16. Tuláci 1/3

Preklad: Jimmi
Kapitola neprešla beta-readom

Obrovské poďakovanie JSark za pomoc s obsahovou kontrolou.


Harry Potter a Čas dobrých úmyslov

(alebo Posledné pokušenie Harryho Pottera)

Kapitola šestnásť

Tuláci I. časť

 

Kapitola 16

Tuláci

Harry sa prebudil na kombináciu zvukov, ktoré nepočul od čias, čo žil vo svojom druhom živote s Dursleyovcami: švitorenie vtákov, buchnutie novín, ktoré pristáli na schodoch pred dverami Peltových, a ten pohodový, pokojný zvuk -
Hystericky kričiaceho Draca. Počkať; to nikdy nebývalo súčasťou života na Privátnej ulici...

"Ááááh! Ááááh! Dostaň to odtiaľto, Harry! Daj to preč!"

Harry ospalo otvoril oči a rozhliadol sa. O čom to tára? Harry zoskočil z vrchného lôžka a naklonil sa, aby sa pozrel na svojho priateľa. Keď to urobil, všimol si, že Draco leží na chrbte na spodnom lôžku, deka vytiahnutá až k nosu tak, že mu spoza nej vykúkali len oči. Na jeho hrudi sedela veľká šedá mačka, pokojne sa umývala a vôbec si ten desivý krik nevšímala. Harry sa pokúsil nerozosmiať, vážne sa snažil, ale už nedokázal potlačiť to bublanie vo svojom vnútri a čoskoro bol prehnutý vo dvoje, držal sa za brucho. Bol si istý, že keby sa teraz videl v zrkadle, jeho tvár by žiarila na červeno.

Draco sa na neho pozrel; Harry videl len jeho oči, ale boli to veľmi nahnevané oči. Ach, fajn, pomyslel si Harry. Myslím, že niečo je stále rovnaké. Ani Draco nemal rád mačky pani Figgovej. Napadlo ho, že tá mačka vyzerá ako šedý kocúr, ktorého vyložila von Ruth. Zdvihol ju dohora, pripravil sa na to, že zacíti, ako sa do neho zaboria jej pazúry, pretože pre to zviera bol cudzím človekom.

Namiesto toho si tá mačka začala o jeho ruku obtierať  tvár a hlasne priasť. Potom mu svojím malým drsným jazýčkom olízala prsty. Harry sa usmial. Už zistil, že ho mačky mali obvykle rady. Krivolab sa kedysi rád schúlil na Harrym, aby si pospal a aj Ronove mačiatko Argent aj Ginnina mačka MacKenzie ho mali rady a spontánne si k nemu chodili po pomaznanie a potuľkanie v lone.
Harry sa načiahol po neviditeľnom plášti a prehodil si ho. Stále držal tú mačku, ktorá už veľmi hlasno priadla. "Je to Ruthina mačka. Vezmem ju ku dverám do kuchyne; možno ju niekto začuje a dá jej raňajky."

Draco len mávol rukou na svojho neviditeľného priateľa, nemohol sa dočkať, kým to hnusné stvorenie neopustí stan. Harry vykročil bosý na vlhkú trávu, striasol sa v raňajšom chlade, rád, že má v náručí teplé, chlpaté zviera. Keď sa dostal ku kuchynským dverám Peltovcov, zložil mačku a ustúpil; zviera sedelo na rohožke, trpezlivo sa umývalo, dôverčivé, že sa ľudia oň postarajú. Naozaj, za menej než minútu neskôr sa dvere otvorili a objavila sa Ruth v školskej uniforme. Harry sa usmial; zrazu vyzerala veľmi mlado v podkolienkach a tmavej plisovanej sukni, v blúzke ako zo škatuľky s viazankou a tmavofialovou vestou, tmavom kabátiku so znakom školy na vrecku.

"Tu si Spazz! Poď dnu; Bubbe má pre teba tuniaka..."

Mačka precupkala do domu s chvostom dohora, dôstojná, vedomá si, že dostane svoju odmenu. Ruth niesla ruksak, ktorý stonal od kníh a tenisky zviazané šnúrkami, ktoré boli priviazané o jeden z remeňov. Harry začul nejaký hlas, ktorý ju zastavil v jazyku, ktorému nerozumel. Ruth odpovedala tým istým jazykom, vrátila sa zase nakrátko do zákutia kuchyne, potom sa vynorila s papierovým vreckom v ruke. Harry ukročil nabok, aby do neho nenarazila a zistil, že iné dievča asi v Ruthinom veku otvorilo bránku a kráčalo ku kuchynským dverám. Malo oblečené tú istú uniformu ako Ruth. Mala strohé  štvorcové okuliare v čiernom ráme a v ruke držala zapaľovač.

"Hej, Ruthie! Pripravená?"

"Som!"

Ruth schmatla priateľku za opasok z kabáta a ťahala ju za dom. Harry sa bál, že uvidia stan, ale zostali na boku kôlne.

"Len mi to daj," zadýchane prehovorila Ruth, na jej tvári zúfalý výraz. Jej priateľka vytiahla balíček cigariet z vrecka saka a Ruth rýchlo vybrala jednu z balíčka a škrtala zapaľovačom. Konečne zapálila koniec stočeného papiera, potom vdýchla dym a znova vydýchla strieborný obláčik, na jej tvári výraz úľavy. Potiahla znova a podala cigaretu priateľke. Oprela sa chrbtom o kôlňu a vydýchla ďalší dym, oči zatvorené. Z toho dymu Harryho podráždilo v nose a zatlačil prstom na pokožku nad hornou perou, keď sa pokúšal nekýchnuť.

"Ach, Dee, celý víkend som umierala túžbou po cigarete," vydýchla s úľavou.

Jej priateľka sa usmiala, vydýchla dym nosom a odklepla trochu popola na zem. "Vážne? Myslela som, že si tento víkend príliš zaneprázdnená. Mohla si -"

Ruth sa zrazu vystrela. "Správne. No, musela som navštíviť chorého priateľa. Potreboval trochu kuracej polievky a - a spoločnosť. Daj mi to," povedala, znova vytrhla cigaretu z ruky svojej priateľky a potiahla. Jej priateľka sa už uškŕňala.

"On potreboval kuraciu polievku, že? Kto to teda je? Prečo som o ňom ešte nepočula?"

Ruth sa začervenala a potiahla ďalší dúšok z rýchlo sa zmenšujúcej cigarety. "Len niekto koho som stretla počas prázdnin v Londýne," odvetila s vynútenou ľahostajnosťou.

"Uh, jé," povedala Dee, potiahla posledný dúšok z cigarety, potom ju rozdrvila svojou čiernou veľkou oxfordskou topánkou. "To preto vyzeráš ako -"

"Počúvaj," protestovala Ruth. "Bol chorý a potreboval pomoc. A - a jeho priateľka práve zomrela. A jeho brat a sestra a matka. Myslím - je to skrátka strašné. Dobre? Neusilujem sa o niekoho, kto trúchli, hlavne nie kvôli svojej priateľke. Myslím - požiadal ma, aby som ho naučila Kadiš, prepánakráľa. Ten je známy tým, že vedie k množstvu romantických vzťahov, viem..." sarkasticky zdôraznila.

"Áno, dobre, tvoj posledný vzťah vyrástol z dokonca menej priaznivých začiatkov, ak si spomínam..."

Ruth sa zaksichtila. "Myslíš Brucea?" Ruth si vzdychla. "Moje šťastie. Dokonalý chalan, ktorého rodičia sa rozhodnú presťahovať nazad do Austrálie, ako keby tam bol vo väčšom bezpečí. Povie: Budem ti písať každý týždeň. Nikdy na teba nezabudnem. Koľko listov si myslíš, že som za posledných sedem mesiacov dostala z Austrálie? Jeden. Po mesiaci. Odvtedy - nič. Daj mi ďalšiu z tých vecičiek-" povedala,  načiahla sa znova po cigaretách.

"Čo sa vlastne stalo tej škole, kam si chcela ísť? Tej v Škótsku?" Ruth stuhla, keď to Dee povedala. "Čo to bola za škola?"

"Ehm - hudobná. Bola som mať plné štipendium. Ale, ehm, jeden z členov školskej rady spreneveril peniaze. Bol z toho veľký škandál. Radšej by som o tom nehovorila." Dee poťapkala priateľku súcitne po chrbte.

"Fajn, radšej poďme, inak prídeme neskoro," varovala Dee, ale vytiahla ďalšiu cigaretu a aj tak ju podala Ruth. Ruth si zapálila a vzdychla si. Dee ukázala na papierové vrecko. "Posledný deň slobody, že?"

Ruth sa pozrela na vrecko, ako keby ho chcela hneď cez vtáčí zob prehodiť do druhej záhrady. "Posledný deň chala[1]. Sih, myslím [2]. Ten chlieb stvrdne; čoskoro bude dobrý ako zarážka do dverí a už na nič iné. Nemohla som presvedčiť mamu, aby šla ku Kleinovým a kúpila včera ráno nejaký čerstvý, pretože povedala, že dnes sa aj tak zbavíme toho navyše.“ Odklepala popol z konca cigarety. "Teraz je týždeň macesu."[3]

Jej priateľka sa súcitne zachichotala. "Dobre, myslela som, že prekliato zošaliem počas pôstu. Musela som sa uchýliť k tomu, aby som sa vykradla k McDonaldovi."

"Vidíš? To preto ty večne držíš diétu a ja nie. Košér jedlo je prirodzene zdravé." Znova si potiahla z cigarety. Áno, pomyslel si Harry; toto je vážne zdravé.

"Áno, je to odporné, ale je to aspoň mäso. Mama je v poslednej dobe v takej zbožnej nálade. Myslí si, že ohromí otca Mikea tým, keď povie, že nikto v našom dome nemal žiadne mäso od Veľkonočnej nedele! Môj bože!"

"Tvoja mama stále čaká, že začuje tie hlasy?"

Dee prevrátila očami. "Mám po krk bývania s Johankou z prekliateho Arku. Teraz, keď počula, že princezná Di zvažuje, že sa stane katolíčkou, je horšia než kedy predtým. Prisahám, Ruthie, nemám ďaleko od toho, aby som prestúpila k anglikánom alebo sa stala prekliatym ateistom. Alebo možno to urobím ako tvoj brat. Čo je teraz? Sikha?"

Ruth si odfrkla. "Budhista. Mama s otcom sa pokúšajú byť v tomto rozumní. Je na výške, experimentuje..."

"Ako to začalo?"

"Ach, učil sa karate, vyhľadal si jeho vývoj, zistil, že vzniklo u budhistických mníchov na Okinawe a odtiaľ sa rozšírilo. Ale so Sárou sa stále zúčastnia sederovej večere [4] v Hillel House na univerzite. Mama s otcom by ho zabili, keby nešiel. Otec šiel do ješivy s rabínom, ktorý je židovským kaplanom v Durhame. Dozvedel by sa, keby Joel nešiel, aj keby kvôli nemu Sara klamala - čo by klamala."

"Nikto iný v tejto prekliatej krajine nie je pobožný, prečo naše rodiny musia byť tak totálne šibnuté? Hoci aspoň ja to mám ľahšie ako ty; otec Mike nie je môj otec. A na rovinu, ak nejdem na omšu ja, je na mňa lepší než mama. Vyspovedám sa mu, že som klamala mame, že idem na omšu, dá mi zopár Ave Maria... Mám šťastie, že ma mama nekontroluje a nepýta sa otca Mikea, či som tam bola. Myslím, že to bude viac než tri mesiace. Čoskoro si samozrejme všimne, že vždy priznávam tú istú vec a možno mi povie, že mi nemôže dať rozhrešenie, pretože jasne nemám výčitky..."

"Čo potom urobíš?"

Dee pokrčila plecami. "Koho to zaujíma? Chodím na spoveď len preto, že chodí mama a ťahá ma so sebou. Jej to tam trvá celú večnosť. Raz zvýšila hlas, po tom čo sa už chvíľu spovedala. Myslím, že zaspal!" zasmiala sa a Ruth sa pripojila. Človek by si myslel, že potrebuje tak veľa času na spoveď, pretože je zapletená do obchodu s drogami alebo niečom ilegálnom. Prajem si, aby bola; potom by bol aspoň môj život zaujímavejší." Pri slove ilegálnom začala Ruth kašľať a búchať sa po hrudi, už sa viacej nesmiala. Harry sa zaškeril. Ruth si zjavne pomyslela, že Dee trafila príliš blízko cieľa.

Vytrhla cigaretu z úst Ruth, ako keby tá zapríčinila Ruthin kašeľ a potiahla posledný dúšok, než ju nohou rozdrvila. "Mali by sme ísť. Prídeme neskoro. Dominatrix nám nakope zadky, ak nás prichytí, ako sa zase zakrádame dnu. A nechystajú sa tvoji rodičia čoskoro odísť?"

Ruth sa prebrala; zjavne bola vďačná, že jej priateľka sa už viacej nebaví o ilegálnych aktivitách. "Áno; matka berie zvyšky nečistého jedla do verejnej kuchyne v Svätom Albanovi. Je blízko jej kancelárie v centre. Takto si môže pripadať cnostne, keď vyhadzuje naše jedlo."

"Ja by som ho vzala, keby mi mama dovolila, ale vieš, aká je..."

"Ako si ju presvedčila, aby ti dovolila dnes večer prísť?"

Keď kráčali k záhradnej bránke, Harry začul Dee priznať sa Ruth: "Nuž... presne povedané si stále myslí, že si spolu budeme opakovať na maturitu... Keby som mala trochu guráže, povedala by som jej, že konvertujem na židovskú vieru, len aby som videla, akú farbu dostane..."

"Povedz drzosť. To bude presvedčivejšie..."

"Aspoň mi to poskytne niečo iné, čo priznať nabudúce pri spovedi..."
Ich hlasy zoslabli, keď sa pohli po chodníku dolu ulicou. Harry sa chcel vrátiť do stanu, keď sa kuchynské dvere znova otvorili a objavila sa žena, o ktorej Harry predpokladal, že je Ruthina matka. Niesla pri boku papierovú krabicu. Harry nedovidel, čo v nej bolo. Mala nakrátko ostrihané tmavé vlasy s nádychom šedej okolo tváre, malé oválne okuliare s tmavým kovovým rámom a staršiu verziu Ruthinej tváre. Vďaka hlbokým vráskam okolo úst a očí vyzerala ako veľmi prísna, ale tiež veľmi chápavá matka. O chvíľu neskôr sa objavil jej otec, vyzeral ako ho Harry videl v piatok večer, ale mal na sebe teplákovú súpravu a niesol veľkú krabicu prelepenú páskou.

"Abby! Koľkých dnes večer privedieš? Bubbe vraví, že si jej to stále nepovedala."

Abby Peltová zastala a zvraštila obočie, keď nad tou otázkou uvažovala. "No, bude tam Rose. Je to jej nová kolegyňa. A povedala, že si chce priviesť snúbenca, Winthrop alebo Winslow alebo niečo také. Veľmi nóbl. Nevyskakuj na neho, ak sa bude chovať, ako keby bol v divadle; nikdy predtým nebol."

Jej manžel si odkašľal. "Asi Lord z neviemskade a mal otca alebo dedka, ktorý sympatizoval s náckami. Je to tak?"

"Jon, prestaň s tým. Dokážeš byť taký spiatočnícky elitár. Nie. Bol tam niekto iný... Premýšľam... Ach, správne. Ruben povedal, že to stihne. Takže to sú traja."

"Ruben?"

Prevrátila očami. "Môj výskumný asistent."

"Myslel som, že sa volá Curtis."

"Volá. Ruben Curtis. Viac než sedem mesiacov som mu hovorila Curtis. Potom mi konečne povedal, že má k tomu námietky, takže sa pokúšam zapamätať si, že mu mám hovoriť krstným menom. Ukázalo sa, prečo býval po celý čas taký navrčaný. Američania. Neuveriteľne precitlivení. Čo robíš?"

"Len beriem ďalšie riady do kôlne, než si pôjdem zabehať. Tieto sú posledné."

Harry spanikáril; čo ak si všimne stan? Ale Jonathan Pelta so zavrčaním odložil krabicu; jasne bola veľmi ťažká. Priložil si ruky na driek a zaškeril sa. So svojimi nohami to nezdvihne, pomyslel si Harry.

"Konečne," s povzdychom povedala jeho žena. "Myslela som, že Bubbe je -"

"Áno. Ide vydrhnúť zo všetkého v kuchyni posledný kúsok života. Nemaj obavy, Abby. Bude v poriadku. Je stará, ale robí to rada. Aspoň má stále plné ruky práce."

Ruthina matka vzhliadla na svojho manžela s vlhkými očami. "Plné ruky práce na to, aby nepočula tie novinky?"

Prikývol. "Vieš, aká je. Ak správy nie sú v jidiš, neexistujú."

"Neprajem si..." Jeho manželka sa posadila na schody do kuchyne s krabicou v lone a on sa posadil vedľa nej, ruka okolo jej ramien. "Čo urobíme, Jon? Deje sa to, konečne sa to deje..."

Prikývol a oprel si líce o jej vlasy. "Vedeli sme, že tá možnosť existuje..."

Jeho manželka sa strhla. "Máš krucinál pravdu, že sme vedeli! Ale bol by niekto počúval? Nie, znelo pre všetkých báječne, že vek na šoférovanie znížili na šestnásť. Rodičia nebudú musieť voziť svoje deti okolo ďalších detí, ktoré boli dosť staré, aby odišli zo školy, ale nie dosť staré, aby legálne šoférovali. Znelo to ako dokonale logický, praktický ťah. Bohovia vedia, že ja som vážne považovala za primerané, že Ruth dokáže sama jazdiť. Samozrejme, súčasne tam nenápadne vsunuli novú vekovú hranicu pre brannú povinnosť a fakt, že je povinná pre mladých mužov a ženy. Ako dlho myslíš, že túto vojnu plánovali, Jon? Ako dlho si myslíš, že zamýšľali obetovať našich synov a dcéry na akýsi politický oltár? Myslím, pozri sa na tú situáciu s ´nepodstatnými´ spotrebičmi ako sú sušičky. Viac než desať rokov je ich záhadný nedostatok a jediné, čo vláda hovorí, je ´Bez komentára´. Čo robili? Využívali ten kov, aby vytvorili ďalšie nástroje vojny? Ako dlho myslíš, že ich hromadili?"

"No tak, neviem, že sa skutočne chystá vojna..."

"Nechystá sa vojna! Počul si dnes ráno správy! Sovieti chytili v Helsinkách britského špióna. Mal kufrík plný amerických bankoviek. Tie sa používajú na obchod so zbraňami. No, na to a na obchod s drogami. A vravia, že majú dôkazy, že tie peniaze boli súčasťou dodávky zbraní rebelom. So Sovietmi na jednej strane fínskej občianskej vojny a s nami na druhej..."

"Nie sme to len my a ty to vieš. Američania tam majú rok ´mierovú jednotku´."

"Správne. Získalo sa tým veľa prekliateho mieru. Ale v Amerike majú tak veľa ľudí; od Vietnamu nemali počas vojnovej doby povinnú brannú povinnosť. Len skrátka využijú zálohy, majú tak veľa ľudí. My tu ten luxus nemáme..."

"Viem, že to nie sme len my; je to celé NATO. A ak bude vojna, bude všade. My a oni. Počula si správy; Castro vydáva ultimátum Washingtonu: vypadnite z Fínska, inak uvidíte. A Čína s Vietnamom sa do toho zaplietajú tiež. Bude to celý komunistický svet voči nekomunistickému. Bude to prekliata katastrofa a Helsinki nebudú jediným frontom."

Ruthin otec si vzdychol. "A teraz naša vláda, vo svojej nekonečnej múdrosti, nariadila povinnú brannú povinnosť pre všetkých od šestnásť vyššie, ktorí nechodia do školy -"

"Joel," zašepkala potichu a prosebne na neho vzhliadla. Pokrútil hlavou.

"Neviem, čo je to s ním. Skúšky zložil fantasticky, a potom, len čo začal na Durhame, všetko šlo do čerta..."

"To bolo pred dvoma rokmi. A začal jeden týždeň po tom, čo znížili vek pre šoférovanie a prešiel nový zákon o brannej povinnosti..."

"Známky Sarah sú v poriadku..."

"Áno, ale vieš, čo sa stane, ak Joel odíde z univerzity a pôjde do armády. Pôjde za ním. Sú dvojčatá. Hoci ona je dievča a on chlapec ... nájde spôsob, ako byť v jeho blízkosti. Nikdy som nechcela, aby moje dcéry šli do armády, Jon. Viem, že to neznie veľmi feministicky... Ale to kvôli tomu som sa nechcela presťahovať do Haify, keď boli dievčatá malé, hoci ten byt v Einsteine bol dokonalý a tak blízko k obchodu... A veľa dobra nám neprinieslo nepresťahovať sa do Izraela. Stále si musíme robiť starosti s terorizmom, stále sa musíme báť o naše dcéry, že pôjdu do vojny, a v mladšom veku než akomkoľvek inom vyspelom národe. A teraz sa jeden z našich špiónov chystá vyvolať Tretiu svetovú vojnu."
Harry cítil, ako sa pod ním podlamujú kolená a s námahou sa snažil udržať na nohách. Muklovská politická situácia bola horšia, než si uvedomoval len z pohľadu na útržky novín, ktoré si priniesol na Rokfort z bytu Maggie. A teraz vedel, prečo mal pocit nutkania spýtať sa Ruth, koľko má rokov, keď sa pripravovali na odchod do parku... Akosi zákonný vek na šoférovanie z jeho starého života zostal v jeho mozgu pomerne zahmlený. Teraz si spomenul: bývalo to sedemnásť. V tomto živote nemal žiadne nádeje naučiť sa šoférovať (po pravde nemal veľa nádejí ani v starom živote) a tak to skrátka pre neho nebol problém.

Ale vojna? Táto vláda priviedla krajinu na prah vojny? Harry sa v myšlienkach vrátil k Dedičovi, k výpočtu zločinov, ktoré spáchal... Pokúsil sa spomenúť, či sa spomenula občianska vojna vo Fínsku. Vedel, že toto bola jeho práca. Dedičova. Ale technicky to bola chyba niekoho iného.

Bolo to celé jeho  chyba.

Keby nepozmenil časové línie...

Omámene sledoval, ako sa Peltovci pobozkali na rozlúčku. "Radšej choď," povedal Ruthin otec svojej manželke, "skôr než sa Oxford Road stane parkoviskom." Sledoval, ako jeho žena nesie krabicu ku autu, potom znova zdvihol svoju vlastnú a odniesol ju do kôlne, aby ju odložil. Harry ho videl pozrieť sa rovno na stan, potom inam, otvoriť dvere na kôlni, potom ich zamknúť, keď skončil. Potom sa ešte raz pozrel na ten stan, zamračený, ale potom sa dvere na kuchyni otvorili a Harry v nich uvidel stáť veľmi starú ženu, ktorá rýchlo rozprávala, asi v jidiš.

"Idem, Bubbe, už idem..." povedal, hlas unavený, keď sa vracal do domu. Toľko k raňajšiemu behu, pomyslel si Harry, keď jemu samotnému ranný rituál chýbal. Vrátil sa do stanu a vyzliekol si plášť. Draco sedel za stolom, prežúval a čudne sa na Harryho pozeral.

"Trvalo ti to dosť dlho," povedal s jedlom ústach. Prehltol. "Mal si iba vyložiť tú mačku von."

"Viem, ale všetko je veľmi, veľmi zlé." Harry vysvetľoval politickú situáciu Dracovi, ktorý sa tváril rozpačito. "Nerozumieš," povedal dosť frustrovane Harry.

"Je to všetko moja chyba. Takto to predtým nebolo. Musíme zmeniť časové línie tak skoro, ako sa dá..."

Draco sa stále netváril tak, že by bral situáciu tak vážne, ako Harry potreboval, aby bral. Draco bol skrz naskrz z čarodejníckeho sveta. Nikdy dvakrát nepremýšľal o muklovskej politike. "Fajn. Dnes večer nasadneme na vlak do Leicesteru. Čoskoro budeme v Londýne, potom zamierime do Doveru. Robíme pokroky. Ak sa všetko zmení, nič z tohto sa nestane, správne? Takže čo záleží na tom, či sa budeme ponáhľať?"

Harry stiahol pery do úzkej linky. "Ľudia budú stále trpieť. A to utrpenie je skutočné."

Draco si vzdychol, ako keby on bol ten, kto vzdal snahu o rozumný rozhovor s tvrdohlavým človekom. "Takže. Ako získame lístky na vlak?"

Harry zvraštil obočie. "Ruth práve odišla do školy. Myslím, že budeme musieť počkať, kým sa nevráti domov."

"Prečo niečo nenapíšeme do denníka?"

Harry o tom uvažoval. Ako vedel, že Draco nepísal do denníka, kým stál vonku a načúval Peltovcom a Ruth s jej priateľkou? Kniha bola položená v strede stola, brko na nej. Harry sa pozrel do tváre svojho priateľa, aby našiel nejakú stopu, ale dnes ráno Draco vyzeral priateľsky a nevinne.

"Myslím, že napíšeme. Pôjdem prvý."

Keď Harry zdvihol brko, znova sa pozrel na Draca. Na sekundu si Harry pomyslel, že mal v očiach čudné červené svetlo. Harry prižmúril a prizrel sa znova, ale už to bolo preč. Pokrútil hlavou a otvoril tú knihu. Vážne to videl alebo si to len predstavoval?

Harry priložil brko na papier a začal písať...

Neskoro popoludní začuli, ako sa Ruth vrátila domov, zavolala na svoju prababičku a potom ju znova začuli vyjsť. O chvíľu neskôr sa po druhý raz otvorili kuchynské dvere.

"Kam ideš?" niesol sa ku stanu matkin hlas.

"Znova pozrieť toho chorého priateľa. Hneď som späť."

"Ruthie! Toto nie je správny čas! Už sme skoro pripravení začať, naši hostia sú v obývačke, vrátane Dee..."

"Mami, zaberie to len pár minút, skutočne! No tak, je micva..."

Harry začul, ako si jej matka vzdychla. "V poriadku, v poriadku, len jazdi opatrne..."

Dvere na kuchyni sa zatvorili a Harry začul naštartovať auto. Príliš neskoro si uvedomil, že Ruth pôjde do parku, nenájde ich a bude si robiť starosti...

Ale kým vytiahol neviditeľný plášť, aby utekal ku autu a zastavil ju, už bola preč. Vrátil sa do stanu a znova si stiahol plášť, nešťastne sa posadil na stoličku. Draco driemal na spodnom lôžku. Harryho napadlo, že bol možno trochu uťahaný z písania do denníka. Harry sám si pripadal trochu vyčerpaný. Obozretne sa pozrel na denník, premýšľal, ako silný bude do času, kým sa z neho vynorí Riddle, ako bude schopný byť tým, čo to má pod kontrolou, čo ovláda situáciu. Spomenul si na konfrontáciu s Riddlom v Tajomnej komnate, a na výlet do denníka, ktorý podnikol, keď videl mladého Dumbledora a bývalého riaditeľa, Dippeta, ktorí nemali potuchy, že Riddle bol zodpovedný za Myrtlinu smrť, pretože vypustil baziliska z komnaty. A Hagrid... zmenilo to Hagridov život...

Konečne Harry začul znova sa otvoriť dvere na aute a začul znova otvoriť sa zadné dvere. "Ruth! Kde si bola?" ozval sa matkin hlas. "Boli sme -"

"Ach, mami!" vykríkla Ruth, slzy v hlase. "Je preč! Nie je tam! Všade som hľadala. Ach, mám také obavy..."

"Ruth," povedala jej matka už tichšie. Harry začul kroky na chodníku. Natiahol si plášť a vyšiel do záhrady, a blízko kuchynských dverí videl matku a dcéru v objatí. Ruthine plecia sa triasli, kým sa jej matka pokúšala upokojiť ju trasľavým hlasom. "Som si istá - som si istá, že bude v poriadku, láska -"

Ruth pokrútila hlavou a Harry si všimol, ako jej po lícach stekajú slzy. Čo si musela myslieť? dumal. Zovrelo mu žalúdok, keď ho zaplavila nová vlna viny.

Skvelé, pomyslel si. Ďalšia vec, čo som pokašľal.

Vošli dnu, na chodník na chvíľu dopadol obdĺžnik svetla a potom zmizli. Harry sa vrátil k Dracovi a potriasol ho za plece, aby ho zobudil. "Musíme sa pobaliť," povedal, keď sa šedé oči konečne otvorili. "Musíme dať Ruth vedieť, že sme v poriadku a dostať od nej lístky."

Draco si pretrel oči a posadil sa. "Ako to urobíme?"

"Nuž-" Harry zaváhal. "Myslím, že len zaklopem na dvere a požiadam, aby som s ňou hovoril. Vlak neodíde skôr ako za dve hodiny, ale odíde bez nás, ak neodídeme."

Draco prikývol a začal sa pomaly pohybovať. Harry sa netrpezlivo predral okolo neho. Draco mu venoval pohľad, z ktorého Harryho zamrazilo; zase to tam bolo, záblesk červenej za jeho šedými očami, ako keď niekto urobí fotku muklovským foťákom, keď sa pozeráte rovno do objektívu. Opäť to trvalo len chvíľku, kým to prešlo, a čoskoro obaja pobalili svoje cestovné veci na zvyčajne malú, ľahko zvládateľnú veľkosť. Harry nechal Draca čakať na chodníku, keď šiel k dverám. Váhavo zaklopal, ale neozvala sa žiadna odpoveď. Skúsil znova. Nič.

Otočil sa k Dracovi, ktorý pokrčil plecami. "Možno nepočuli," navrhol. "Vieš, ak nie sú v kuchyni. Mali by sme skúsiť predné dvere."

Harry prikývol a vyšli záhradnými dvierkami k predku domu, ale keď uvidel dvere, Harry sa vyplašil. Zmätene zastal. Predné dvere boli otvorené. Počul z nich hlasy a cítil nádhernú vôňu, z ktoré sa mu pohol žalúdok, keď zatúžil po niečom inom než sú sendviče a čas, na ktorých prežívali. Videl blikot sviečok a občas sa sem a tam pohol nejaký človek, príliš rýchlo, aby rozlíšil, kto to bol. Dvaja tuláci stáli v strede kruhu svetla z pouličnej lampy, hľadeli túžobne do toho domu a nakoniec sa Harry rozhodol. Toto je hlúpe. Vedia, že navštevovala niekoho chorého. Len zaklopem na tie dvere a poviem, že som to ja...

Zhlboka sa nadýchol a prešiel k dverám. Cez otvorené dvere videl, že sa obývačka zatáča do veľkej jedálne a Harry si uvedomil, že si nevšimol existenciu jedálne v tom malom dome; normálne museli jedávať v kuchyni. Ale toto vyzeralo ako zvláštna príležitosť. Na stole bol položený dokonale čistý biely ľanový obrus a nádherne maľovaný čínsky porcelán, všade sa lesklo striebro a každý stolovník mal krištáľový pohár na víno a tiež jeden na vodu.

Začul hovoriť hlas Jonathana Pelta, rovnaký ako mal, keď kázal v piatok večer, viac než ten, s ktorým sa rozprával v záhrade so svojou ženou. "Tento rok sme sa zišli tu, na budúci v Zemi Izraela. Tento rok sme otrokmi, na budúci budeme slobodní..." Potom povedal niečo, o čom si Harry myslel, že je jidiš. Asi to prekladal pre starú mamu svojej manželky. Harry si spomenul na to, ako jeho žena rozprávala o dôvodoch, prečo bola proti presťahovaniu sa do Izraela. Myslela si, že teraz je Izrael bezpečnejší, keď bezprostredne hrozila vojna so Sovietskym zväzom?

Počkal, až kým Ruthin otec dohovoril a zdvihol ruku, aby zaklopal, keď začul Ruthin hlas jasne povedať: "Prečo je táto noc iná ako ostatné?"

Bol by sa zastavil, keby mohol, ale jeho ruka už mierila k dverám a zaklopal skôr, než si uvedomil, čo sa deje. Uvidel mladého aristokratického muža s medovo-blonďavými vlasmi otočiť sa v šoku, jeho modré oči doširoka otvorené. Potom veľmi, veľmi stará žena roztvorila dvere dokorán a keď tam uvidela stáť Harryho, s jeho dlhými vlasmi a bradou, s unaveným a precestovaným výzorom a so stanom na chrbte, priložila si ruku k hrudi a bola by sa zrútila, keby ju jej vnučka nechytila za pás.

Ruthina matka sa tiež v šoku pozerala na Harryho, kým k sebe túlila svoju starú mamu a opakovala: "Bubbe, Bubbe..."

Ruth prestala recitovať a obehla stôl, kde sedela, a hodila sa mu okolo krku. "Ach! Si v poriadku!" vykríkla. Potom sa náhle odpojila, poriadne sa začervenala a kradmo sa pozrela na svojich rodičov. Jej priateľka z rána, Dee, sa na nich dvoch pozerala s nadvihnutým obočím, úsmev jej hral na perách. Ruth mala duchaprítomnosť, aby uháňala k prababičke a zistila, ako sa má. Harry začul rýchly rozhovor v jidiš, potom sa Ruth vrátila k nemu a rýchlo zašepkala: "Čo tu robíš? Nebol si v parku, keď som šla..."

"Prepáč. Museli sme odísť. Prišiel niekto z ministerstva mágie..." odvetil tak potichu ako mohol, pozerajúc sa na reakcie ostatných hostí na zmätok, ktorý vyvolal.

"Áno, no, teraz si Bubbe myslí, že si Eliáš. Gratulujem," povedala rovnakým zúrivým šeptom.


***************  Koniec 1. časti. ****************



Poznámky:

[1] Last day of the challah:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Chala

Chala je jednak špeciálny židovský chlieb a jednak jedna z troch micvot. Takže asi myslí to druhé.

[2] Whitefish

Whitefish je ryba, ktorú u nás poznáme pod názvom sih:

http://www.trojhacik.sk/new/index.php?option=com_content&view=article&id=305:sih-marena

[3] matzos.

http://cs.wikipedia.org/wiki/Maces

tradičný a základný pokrm na židovský sviatok Pesach (židovská veľká noc).

http://cs.wikipedia.org/wiki/Pesach

[4] Seder

http://cs.wikipedia.org/wiki/Seder

Slávnostná večera ako pripomienka vyvedenia židov z Izraela

[5] mitzvah

http://cs.wikipedia.org/wiki/Micva

Zvolila by som ten akt ľudskosti. Nejako sa mi nezdá, že by to súviselo s Bar Micva http://cs.wikipedia.org/wiki/Bar_micva

 

Poslední komentáře
04.04.2011 08:38:10: Kočka byla super:) Harry už by měl zakázat Dracovi psát do deníku, začíná z toho blbnout. Doufám, ž...
31.03.2011 21:10:24: Než tohle skončí bude ze mě odbornik na židovskou víru.
31.03.2011 16:29:25: Nadherne, nejvic me asi pobavila cast s cigaretami a bojici se Draco kocek... Ruth se nam zamilovava...
29.03.2011 22:27:27: Wau...Kočka byla perfektní :D Takový úžasný stvoření a on vřískal jako by ho na nože brali :D Ale Ha...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace