Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 13 - 16

15. Hľadaný 3/3

Preklad: Jimmi
Kapitola neprešla beta-readom
Odborný dohľad: JSark


Harry Potter a Čas dobrých úmyslov

(alebo Posledné pokušenie Harryho Pottera)

Kapitola pätnásť

Hľadaný  III. časť

Vzdychla si a rukou zľahka pohladila krátke vlasy; počas približne dvoch týždňoch boli asi len o štvrť palca dlhšie, než keď ich Dumbledore ostrihal.

"Čo si urobil s vlasmi? Mal pekné vlasy..." zadumane prehovorila. Harry sa na okamih načertil na Draca, že od nej dostáva komplimenty, keď má horúčku, zatiaľ čo jemu sa vysmiala a povedala mu, že vyzerá ako chasid.

"Je to prestrojenie," stručne odvetil. Vzhliadla nad tým tónom v jeho hlase.

"Ty máš tiež pekné vlasy," povedala, ako keby dokázala čítať jeho myšlienky. "Len ich máš teraz príliš veľa," dodala s úškrnom. Na to sa musel usmiať tiež a to bolo čudné; v tomto okamihu si uvedomil, koho mu v skutočnosti pripomínala: Jamie. Na okamih pocítil vo svojom vnútri bolesť, keď si spomenul na sestru a potom si spomenul, že Ginny zomrela skoro v tom istom čase, spomenul si, ako ju naposledy objímal...

Ruth sa na neho teraz pozerala s obavami. "Si v poriadku?" Trhol hlavou dohora. Problém bol, že nebola ani Jamie ani Hermiona; nebola nikto, na koho by si trúfol položiť hlavu a vyplakať všetok ten zármutok  a bolesť, ktorú v sebe potláčal, hlavne tú maximálne potláčanú bolesť a zármutok, ktoré znášal...

Mami... mami...

"Môžeš - môžeš mi zohnať trochu kuracej polievky, aby som mu ju dal?" spýtal sa jej namiesto toho, snažil sa vrátiť k aktuálnemu problému.

"Samozrejme. Vždy máme doma nejakú v chladničke. Moja Bubbe robí tú najlepšiu kuraciu po-"

"Ehm, bubby?" Spomenul si, že už to predtým spomenula. "To mi znie ako domový škriatok."

"Čo je domový škriatok? Bubbe je moja babička. Nuž, technicky je to moja prababička. Je to babička mojej mamy. Ja nemám v skutočnosti starých rodičov; rodičia mojej matky zomreli v Dachau, kým Bubbe prepašovala moju matku preč z Poľska, ako malé dieťa. A rodičov môjho otca zabil Mussolini."

"Ach, ehm, je mi to ľúto?" neisto prehovoril. Prudko sa postavila, uhládzajúc si sukňu.

"Nezháňala som po súcite. To sú len fakty môjho života. Pôjdem domov a zoženiem tú polievku. Máš šťastie, že nie som ortodoxná, inak by som počas šábesu ani nešoférovala."

"Mám pocit, že mám všeobecne veľa šťastia," uškeril sa na ňu.

Rozhliadla sa. "Je tu dnu tma." Stan bol len matne osvetlený mesačným svetlom, ktoré prenikalo cez steny stanu. "Nemáš baterku alebo niečo také?"

"Nanešťastie nie. Môžeme použiť prútiky, aby sme mali svetlo, ale to by k nám pritiahlo pozornosť od miestnej pobočky ministerstva mágie, takže si na to netrúfneme."

"No, môžem priniesť aj baterku. Alebo nejaké sviečky, ak chceš. A -"

"Čo?"

"No, možno by si chcel ísť so mnou. Môžeš, hm, použiť kúpeľňu u mňa doma."

Harry od nej cúvol, pretože sa bál, že ju jeho zápach obťažuje. "Ach, v poriadku."

"A kým sme pritom - možno by sme vám mohli vyprať nejaké veci. Má na sebe niečo pod tými dekami?"

"Len spodky."

"Potom zober jeho veci, aby ich mal čisté, keď sa zotaví. Vy dvaja ste sa nezastavili v žiadnej práčovni?"

"Nie; len sme sa sústredili na pohyb vpred."

"No, pobaľ veci, čo musíme oprať; vyzerá, že zatiaľ bude pokojne odpočívať. Trochu dlhšie nič neznamená. A zajtra alebo pozajtra môže prísť a okúpať sa, ak sa bude cítiť lepšie."

Keď sa dostali k Ruthinmu domu, dotkla sa prstami pier a potom malého amuletu na zárubní dverí skôr, než vošli. Podarilo sa im vyhnúť sa jej prababičke, ktorá už šla spať; jej rodičia tiež spali. Nechali Ruth odkaz, na ktorom sa jej pýtali, ako sa má jej chorý priateľ a pripomenuli jej, aby nezabudla vyložiť mačku. Ruth vytlačila veľkého šedého kocúra von z dverí a ukázala Harrymu, kde je kúpeľňa na prízemí. Počkala, kým nenaplnil vaňu a podal jej svoje oblečenie, kým si pridŕžal uterák okolo pása. Vzala to oblečenie, krátko sa na neho pozrela a potom zmizla, jej tvár znova ružová.

Harry už zabudol na luxus kúpeľa, ponorenia sa do čistej, teplej vody. Avšak voda čistá nezostala veľmi dlho. Zhrozil sa a bol vďačný za možnosť očistiť sa. Tiež si skrátil vlasy a bradu nazad k tomu, ako zvykla bývať. Zvládol to urobiť bez premenenia, kým čakal na svoje čisté veci. Zdalo sa mu, že má hlavu ľahkú a slobodnú.

Keď sa vynoril z kúpeľne, ďalší uterák okolo svojho pása, Ruth bola v kuchyni, vyberala vlhké oblečenie z práčky. Zjavne ju jeho menej zarastený vzhľad prekvapil, ale nekomentovala to. Potom zrazu Harryho napadlo, aby sa zaujímal o to, ako tie veci usušia, ale evidentne Ruth už na to myslela. Zapla šporák a začala dávať veci do trúby.

"Čo robíš?" vykríkol a skoro mu spadol uterák.

"No, nemáme čas rozvešať ich na šnúru, nie? Toto dlho nezaberie. Len to musíme stále kontrolovať, aby sme sa uistili, že sa nechytia."

"Nechytia?" povedal so zapišťaním v hlase. Pozrela sa na neho a rozosmiala sa.

"Mám americké sesternice, ktoré si myslia, že sme hrozne pozadu, pretože nemáme elektrickú sušičku oblečenia, ale povedala som im, že poznám len pár ľudí, čo ju majú, že v Anglicku či zvyšku Európy nepoznám ani jedného. Myslia si, že sme divosi. V skutočnosti moja mama jednu chcela, ale museli sme dať opraviť strechu, tak otec povedal, že musíme počkať." Usmiala sa. Potom sa jej oči zatúlali znova k jeho hrudi. Sklopil zrak, zrazu si neobyčajne vedomý, že má na sebe jedine uterák. Odvrátila sa od neho a nakúkala cez okienko na trúbe dnu.

"Ešte nie," mrmlala, jej tvár zase červená. Harry si sadol za druhý koniec kuchynského stola než bola ona. Kým čakali na oblečenie, znova sa na neho nepozrela.

Konečne vytiahla jeho a Dracove oblečenie, ktoré začínalo dymiť, z trúby, stále slabučko vlhké. "Tu sú vaše veci," povedala, keď znova zdvihla k Harrymu oči, potom ich sklopila; jej pohľad dopadol na jeho ľavú ruku a všimla si Temné znamenie. "Ach... To spomínali v správach..."

Zdvihol oblečenie a pritisol si ho k sebe, aby ho už nebolo vidno. Oblečenie bolo teplé, cítilo trochu po spálenine. "Radšej by som sa mal vrátiť do kúpeľne, aby -"

"Áno. Správne. Samozrejme." Prehltla a on cítil na sebe jej oči, keď odchádzal.

Keď sa vynoril z kúpeľne, mal znova dlhé vlasy a bradu; chceli vyjsť von, aby sa vrátili do stanu a nemohol riskovať, že niekto uvidí, že vyzerá presne ako Harry Potter, ten vrah na úteku. Niesol Dracovo čisté oblečenie do auta, a ona niesla sklenenú nádobu kuracej polievky jej prababičky, rovnako ako baterku a nejaké sviečky a zápalky.

Keď sa vrátili do stanu, Harry zažal jednu sviečku a nakvapkal trochu vosku, aby ju ukotvil, kým ona použila malú piecku, ktorá bola súčasťou stanu, aby polievku zohriala. Harry s Dracom ju vôbec nepoužili, pretože všetko jedlo im poskytovalo vrecko. "Najčudnejší stan, čo som kedy videla," poznamenala s úškrnom. "Piecka, hrnce a panvice, nádoby..."

Harry sa na ňu usmial. "Vitaj v čarodejníckom svete."

Keď bola pripravená, pomohli Dracovi posadiť sa a dostali lyžicou trochu polievky do jeho úst. Stále bol v miernom delíriu.

"Jamie," usmial sa na Ruth, jeho oči nesústredené. "Vedel som, že sa na teba môžem spoľahnúť..:"

Neopravila ho, ale na oplátku mu venovala nežný úsmev. "Pššt. Nehovor. Buď dobrý chlapec a spapkaj svoju polievku," zľahka prehovorila, ako matka, ktorá sa stará o malé dieťa. Harry ju fascinovane sledoval v blikotaní sviečok. V skutočnosti nemal vo svojom druhom živote šancu Ruth spoznať veľmi dobre, ale teraz si myslel, že by to možno rád zmenil, keby sa mu podarilo veci napraviť...

Klesol na stôl, náhle úplne vyčerpaný a oprel si hlavu o ruky. Čoskoro začul hlas, ktorý spieval niečo nežné a tiché v jazyku, ktorý nespoznával. Zdvihol hlavu a sledoval ju, kým spievala; Draco si to zjavne neuvedomoval. Keď skončila, spýtal sa: "Čo to bolo?"

Tvárila sa prekvapene, ako keby zabudla, že tam je. "Ach, len niečo, čo mi zvykla spievať Bubbe. Myslím, že je to jidiš..."

Spomenul si na svoju matku a sestru, ako spievali Suogan (PP: Ríša slnka). "V našej rodine to bola welšská uspávanka. Mama ju spievala..."

Vzhliadla nedočkavo. "Pamätáš si ju?"

Zamračil sa. "Možno..." Pamätal si matku, ako sedela neschopná zaspať pri Stuartovej posteli a zrazu našiel slová v ústach, ako keby prešli jeho mozgom, a jeho hrdlo vysielalo spomienku na jeho matku...

Huna blentyn yn fy mynwes

Clyd a chynnes ydyw hon

Breichiau mam sy'n dyn am danat,

Cariad mam sy dan fy mron

Ni cha dim amharu'th gyntun

Ni wna undyn â thi gam

Huna'n dawel, anwyl blentyn

Huna'n fwyn ar fron dy fam.

Huna'n dawel, heno, huna,

Huna'n fwyn, y tlws ei lun

Pam yr wyt yn awr yn gwenu,

Gwenu'n dirion yn dy hun?

Ai angylion fry sy'n gwenu

Arnat ti yn gwenu'n llon

Tithau'n gwenu'n ol dan huno

Huno'n dawel ar fy mron?

PP: Doslovný preklad:

http://www.pohodar.com/preklady/SuoGan.htm

Dokonalý preklad od Elzy je v 1. časti 12. kapitoly.

Neuvedomil si, že ma vlhkú tvár, až kým nedospieval. Čupla si k jeho stoličke, obavy vytepané v jej tvári. "Ako si mohol niekto myslieť, že by si zabil svoju matku?" potichu sa spýtala. Pozrel sa na ňu a všimol si vo svetle sviečok, že mala pehy na nose rovnako ako mala Jamie...

"To je ten problém," vyslovil priškrteným hlasom. "Zabil som."

Zrazu sa postavila a cúvala od neho, zdesený výraz na tvári. "Ale povedal si -"

"Viem. Ale - bola to nehoda. Stále to bola moja chyba." Pozrel sa na ruky. "Nikdy na to nedokážem zabudnúť -"

Vrátila sa na miesto, kde bola a vzhliadla k nemu. "Samozrejme, že nedokážeš," potichu prehovorila. Znova sa na ňu pozrel a čas sa zjavne zastavil. Nebol si istý, ako dlho sedeli v tom tichu, keď sa náhle postavila, znova veľmi praktická, a povedala: "Už máš teraz trochu polievky. Ďalšiu prinesiem zajtra. Poviem Bubbe, že som vzala trochu jej polievky chorému priateľovi a že mu to hrozitánsky pomohlo. Rada takéto veci vie. Potvrdí jej to, že je na svete poriadok."

"Bola na tej bohoslužbe?"

"Nie; chodieva v sobotu ráno. Bubbe robí piatkové večery po starom, doma; matka má zažať šábesové sviečky, vedel si to? Nie otec. Potom povie modlitbu, Chvála tebe, Adonai, kráľ vesmíru, ktorý si posvätený svojimi prikázaniami a prikazuješ nám zapáliť šábesové svetlá. To je aj tak hrubý preklad."

"Čo je Adonai?"

"Ach. Prepáč, to som nepreložila. Adonai znamená Boh."

"Ach," povedal, teraz už pochopil. "To som počúval počas celej bohoslužby..."

"Správne. Hovoríme ´Adonai´ pretože musíme byť veľmi opatrní pri použití božieho mena; inak riskuješ, že to bude nadarmo. Niektorí ortodoxní židia dokonca píšu "B - H" namiesto slova "B-O-H" pretože nechcú riskovať, že berú jeho meno nadarmo." Harry sa zamračil.

"Takže nehovoríte "Jehova" alebo "Jáhve"?"

"Ach, nie. Pohadzovať tú také výrazy... Nie. Všade je to zvyčajne ´Adonai´. Ja už o tom ani viacej nepremýšľam. Je to skrátka tak."

Boh. A vyhýbanie sa vysloveniu jeho mena. Ako Voldemort. Tu sa Voldemort inšpiroval? Nazval sa Temným pánom a dal ľudom ten nápad, že by nemali vysloviť jeho meno? Naozaj chcel byť bohom, pomyslel si Harry. Keď sa snažil byť nesmrteľný, keď chcel, aby sa ľudia báli vysloviť jeho meno... Harry cítil, ako v ňom rastie hnev, ale pokúsil sa ho potlačiť; Ruth by tomu o Voldemortovi nerozumela.

"Takže ju hovorí v angličtine?" spýtal sa jej, keď sa skúsil vrátiť sa späť k téme, o ktorej sa rozprávali.

"Nehovorí po anglicky. Je to v hebrejčine. A je to skôr spievané ako hovorené..."

"Myslíš, ako keď si spievala kadiš?"

"Áno."

"Nikdy si mi nepovedala, čo to je."

Na chvíľu zastala. "Je to modlitba pre mŕtvych," potichu povedala. "Vravíme ju tak často, že je pre väčšinu židov skoro druhou prirodzenosťou..."

Prikývol. "To som si všimol. Hoci vôbec neviem, aký je ekvivalent pre tých, čo nie sú židmi-"

"To slovo je ´nežidia´. Je to ako kresťanský Otčenáš, možno. Pokiaľ ide o podobnosti."

"To by mohla byť pravda." Z nejakého dôvodu sa na seba zase pozreli a tentoraz, keď sa odvrátila, zdala sa byť o ružovejšia než predtým. Zrazu povedal: "Nauč ma to."

"Čo?" otočila sa znova k nemu.

"Nauč ma kadiš. Má-mám veľa ľudí -" zastal, slzy mu opäť priškrtili hrdlo, hoci oči mal suché - "veľa ľudí, za ktorými smútiť -"

Prikývla. "Ak chceš. Fajn. On aj tak nikam skoro nepôjde." Ukázala na Draca hlavou. "Zajtra sa vrátim. Vtedy ťa začnem učiť. A môžem priniesť ďalšiu kuraciu polievku." Pohla sa, že opustí stan. "Dobrú noc," povedala potichu.

"Šábes salom," odvetil s úsmevom. Už sa aj ona usmiala.

"Šábes salom, Harry Potter."

***

"Skús to znova," trpezlivo povedala Ruth. Harry zopakoval vetu, čo zaspievala, ale zastavila ho po dvoch slovách, aby opravila jeho výslovnosť a on to skúsil znova. Tentoraz ho nechala dokončiť a vrelo sa na neho usmiala.

"Čo do pekla robíš, Harry?" ozval sa hlas zo smeru dolného lôžka. Harry sa otočil k svojmu najlepšiemu priateľovi.

"Draco! Si v poriadku!"

Draco sa pokúšal posadiť sa, pokožku mal bledú, oči podliate krvou. "Bol by som, keby si tamto nerobil."

Ruth sa naježila. "Harry má veľmi príjemný hlas a vedie si celkom dobre."

Draco si pošúchal oči a pozrel sa na Harryho. "Kto si?"

Harry posunul stoličku. "Draco, spomínaš si na Ruth Peltovú, nie? Z koncertu. Bola by začala študovať na Rokforte, keby to znova nezakázali."

Draco na ňu prižmúril oči, potom prikývol, keď si spomenul. "Správne, správne. Ja som bol, ehm, trochu mimo." Harry si spomenul, ako ju vo svojom delíriu nazval Jamie.

"Áno, vieme. Počúvaj, teraz keď sa cítiš lepšie, máme zopár dobrých správ. Ruth nám zohnala lístky na vlak. Môžeme ísť až do Leicesteru."

"Nemala som toľko peňazí. Budete musieť dvakrát prestupovať," ospravedlňovala sa Ruth. "Raz v Stafforde a raz v Nuneatone." Pozrela sa na cestovný poriadok, ktorý priniesla. "V Stafforde budete musieť na ďalší vlak čakať len sedem minút. V Nuneatone sa čaká tridsaťsedem minút. Ale stále je to tá najrýchlejšia cesta. Len dve a pol hodiny od začiatku do konca. Mohli ste cestovať len s jedným prestupovaním v Loughborough alebo v Nottinghame, ale ísť cez Loughborough trvá skoro tri hodiny a ísť cez Nottingham zaberie skoro tri a pol, takže sa zdá, že ďalší prestup je tá najlepšia možnosť. Hlavne keby ste museli čakať hodinu v Nottinghame, aby ste nastúpili na vlak do Leicesteru."

"A potom môžeme ísť do Sywell pozrieť Aliciu," dodal Harry.

Draco sa zamračil. "Myslel som, že Dumbledore nechce, aby sme vyhľadali muklorodených. Myslel si, že je to príliš nebezpečné."

Harry pokrútil hlavou. "Vážne sme Ruth potrebovali. Mali sme šťastie, že sme ochoreli blízko miesta, kde žije. A vieš, ako dlho by nám trvalo prejsť pešo do Leicesteru? Toto nám ušetrí čas a energiu. Nemyslím, že ani jeden z nás teraz nezvládne kráčať šesť hodín denne."

Draco si pretrel tvár. "Kedy musíme odísť?"

"Nie skôr ako v pondelok v noci. Dovtedy by si mal byť ako rybička," povedala mu Ruth. Zamračil sa.

"Pomohlo by, keby som vedel, čo je dnes za deň," zavrčal. Harry dúfal, že znova nebude fňukať.

"Je nedeľa. Dnes môžeš ísť ku nám domov, ak chceš. Nikto okrem mojej prababičky tam nie je. Mama s otcom učia v židovskej škole. Môžeš sa okúpať."

Teraz sa Draco tvári, že ju chce pobozkať. "Kúpeľ," precítene povedal. "To by bolo abso-sakriš-lútne skvelé." Harry sa zasmial. Draco musel byť stále v delíriu, keď takto rozprával, pomyslel si. Pripomenul mu Rona.

"Chceš ísť hneď?" spýtala sa ho.

"Prosím."

Pobalili stan a pomohli Dracovi prejsť do auta, ktoré mu zabudli spomenúť. Harry si pomyslel, že sa Draco rozplače radosťou, keď ho zbadal. Keď zastavili u Ruthinho domu, jej prababička odchádzala. Harry sa zosunul na sedadle, aby ho nebolo vidno. Tá stará žena mala na hlave uviazanú šatku a prehovorila k Ruth rýchlo v čomsi, čo Harry považoval za poľštinu. Keď bola preč, Ruth im kývla a vyšli z auta. Znova sa dotkla pier a amuletu na zárubni skôr než vošli dnu. Keď boli dnu, Harry jej povedal: "Takže ty hovoríš po poľský?"

"Hmm? Ach, nie. To bol jidiš."

Vzdychol si. Nedokázal si predstaviť dokázať hovoriť jedným cudzím jazykom, tobôž nie dvoma či troma. Mal pocit, že latinčina na kúzla sa nepočítala. Vždy bojoval s latinčinou, keď chodil do školy v dedine.

Draco sa chcel jedine dostať do vane. Harry mu ukázal, kde je a čoskoro začul tiecť vodu a para začala unikať spod dverí. Harry sa pripojil k Ruth v kuchyni, kde pripravovala sendviče. Sledoval ju, ako sa pohybuje, vyberá horčicu a mäso  z chladničky, krája chleba, zasúva si vlasy za ucho, keď ich zacítila v tvári. Zrazu vzhliadla a stretla sa s jeho pohľadom, dobrú minútu sa neodvrátila, potom sa rovnako náhle sústredila znova na to, čo robí. Tvár už mala trochu ružovejšiu.

Keď boli sendviče hotové, naložila trochu krájanej čalamády na taniere a položila ich na stôl. Bubnovala prstami, čakala a Harry sa rozhliadol po tej malej, útulnej kuchyni. Už mu chýbala tá jednoduchá úžitková podoba typickej muklovskej kuchyne. Bol v tom niečo upokojujúce, dajako, a predstavil si Ruthinu prababičku, ako sa motká po tej malej miestnosti, pripravuje polievku a povzbudzuje Ruth, aby jedla, jedla...

Rozhodli sa, že na Draca nepočkajú; jasne mu to bude chvíľu trvať. Keď dojedli mlčky svoje jedlo, Draco sa konečne vynoril z kúpeľne. Vyzeral ružovo a čisto; oči mu žiarili v tvári. Začínali mu byť vidieť chlpy na tvári; zdalo sa, že má malú, bledú koziu briadku. Keď uvidel, že na neho čaká tanier, vrhol sa naň, sotva sa zastavil, aby prežúval. Harry sa uškrnul, trochu v rozpakoch z nedostatočných spôsobov svojho priateľa. Normálne bol Draco ten, kto kritizoval jeho spôsoby, ale po svojej chorobe sa zdalo, že sa bude musieť znova vyvinúť, aby sa vrátil tam, kde bol predtým než ochorel.

Na pulte bola malá stará telka a fascinovaný Draco sa začal babrať s gombíkmi a ovládačmi, až kým sa neukázal obrázok škeriacej sa ženy ukazujúcej na umývačku riadu, ktoré veľmi hlasno hovorila.

"Do pekla, Draco! Stlm to!" sťažoval sa Harry. Draco sa pohral s regulátorom a intenzita ženinho predaja sa zdvojnásobila.

"Stiahni to! Dole! Nie hore!" zajačal, ruky na ušiach. Draco rýchlo otočil gombík opačným smerom.

"Prepáčte," mrmlal.

Ruth sa zdvihla a pozbierala taniere, zobrala ich do drezu a pripravila na umytie. Harry jej šiel pomôcť, spomenul si, ako umýval riady s Hermionou na Privátnej ulici číslo štyri.

Draco stále hľadel na televízor, ktorý vysielal starú americkú kovbojku. Harry spoznal Johna Wayna a úprimne dúfal, že si Draco nezačne z neho brať príklad. Ruth nič nepoznamenala ohľadne Harryho pomoci s umývaním riadov, ale prijala jeho pomoc, ako keby na nej nebolo nič nevšedné. Keď skončili, odišli z izby, Draco stále pohltený filmom.

"Chceš sa naučiť viacej z kadišu?" spýtala sa Harryho, keď boli v obývačke. Posadila sa za piano, ktoré bolo zastrčené medzi stenajúce knihovničky a Harry sa k nej pripojil. Všimol si, že v tejto izbe nebola žiadna telka.

"Môžem sa tohto zase zbaviť? Na chvíľu? Ak nikto nepríde." Ukázal na vlasy a bradu. Prikývla a po uprenom sústredení mal znova krátke vlasy a nemal žiadnu bradu či fúzy.

"Páni," vydýchla. "To bolo ako sledovať film pospiatky. Také čudné... Všetci čarodejníci to dokážu?"

"Nie, všetci nie." Prešiel si rukou po tvári. "Je úľava zbaviť sa toho. Myslím, že keď skutočne budem mať na výber, nikdy nebudem mať zase bradu." Usmiala sa na neho, začala sa načahovať, aby sa dotkla jeho líca, potom ruku previnilo stiahla späť.

"Máš peknú tvár," povedala potichu. "Ľuďom by malo byť umožnené vidieť ju." Prekvapene na ňu zhliadol, ale ona sa už otočila k pianu a otvorila noty. Správala sa, ako keby nepovedala nič nezvyčajné. Harry sa pozrel na jej profil a neodpovedal.

Strávili to popoludnie za pianom spoločne a mal pocit, ako keby skutočne kadiš poznal, hoci ani by sa mu nesnívalo povedať, že bol v speve taký dobrý ako ona. Požiadal ju, aby to znova zaspievala a ona to urobila. Zaklonil sa na gauči a zavrel oči, počúval, myslel na svoju matku, sestru, svojho malého brata... myslel na Ginny...

Keď skončila, posadila sa vedľa neho na gauč a on otvoril oči. Prečo bolo také ťažké nepozrieť sa na ňu? Nevyzerala nijako mimoriadne. Bola v skutočnosti veľmi priemerná, keď ste brali všetky jej rysy samostatne. Jej večne sa meniace orieškové oči boli na nej najpozoruhodnejšie. Všedné hladké hnedé vlasy, všedný nos posypaný pehami, pekný úsmev, ale niekoľko krivých zubov... Ale akosi tá kombinácia bolo niečo, čo dokázal veľmi ťažko ignorovať.

Zrazu sa k nej otočil. "Prečo si mi hneď uverila? V piatok večer? Myslím, počula si, že som zabil svoju matku a utiekol z väzenia a nezačala si kričať a ukazovať na mňa."

Vyzerala zamyslene. "Nuž, myslím, že je to preto, že si mi dal dar. Dar pochopenia samej seba, tých vecí, čo dokážem urobiť. Nič si z toho nezískal; len si mal pocit, že urobiť to je správna vec. Dajako si nemyslím, že ktokoľvek, kto by to urobil, by urobil to, z čoho si bol obvinený."

"Ďakujem ti," úprimne odvetil.

"Som na rade s otázkou: povedal si, že musíš trúchliť za mnohými ľuďmi," prehovorila potichu. "Za kým?"

Pozeral sa na ruky. "Za mojou mamou. Za mojou sestrou Jamie. Za mojím bratom Stuom. A - a za mojou priateľkou Ginny. A akosi -"

"Čo?"

"No," zaváhal. "na chvíľu sme si mysleli, že je možno, hm, tehotná. Ukázalo sa, že nie je. Jednako -"

"Máš pocit straty," zašeptala. Prikývol.

"Mala by si ju rada. Keby si šla na Rokfort vtedy, kedy si mala, boli by ste spolužiačky. Asi aj v tej istej fakulte a potom by ste boli spolubývajúce."

Ruth sa usmiala. "Porozprávaj mi o nej."

Harry sa vyplašil. Porozprávaj mi o nej. Kde začať? Ale potom, zrazu, nemohol uveriť, že nevedel, kde začať; zaplavili ho informácie o Ginny a zistil, že jej rozpráva každú jednu absurdnú historku o tom, ako ju prenasledoval, a potom sa okolo nej zakrádal... stretnutie na Svetovom pohári v metlobale... vysvetľovanie čo je metlobal... Ginnin bozk po tom, čo prehrala stávku.... Ruth sa často smiala a nakoniec sa rozosmial aj on, hoci sa zdesila, keď jej povedal o tom, ako Ginny vtiahlo do jazera a ako ich zastihla snehová búrka...

"No, nie ste vy dvaja chutnučkí?" Harryho hlava trhla dohora a uvidel vo dverách stáť Draca. Tváril sa vyložene nepriateľsky.

"Ro-rozprával som Ruth o Ginny," chabo prehovoril. Zrazu sa postavil, keď si uvedomil, že s Ruth sedeli veľmi blízko pri sebe.

"Mali by sme sa vrátiť do parku," stroho povedal Draco. "Kedy naposledy niektorý z nás písal do ty-vieš-čoho?" Draco sa nedôverčivo pozrel na Ruth, ako keby premýšľal, či jej Harry povedal o denníku.

"Dobrý postreh," povedal Harry. Dúfal, že tým súhlasom dostane z Dracovej tváre ten hnusný výraz. "Mali by sme ísť. Môžeme si odpočinúť zajtra počas dňa, kým sa dostaneme na vlak."

Draco zavrčal odpoveď, potom sa vrátil do kuchyne. Ruth sa pozrela na Harryho so zmäteným výrazom. Pokrčil plecami. Všetci na ceste späť do parku mlčali. Ruth sa potichu rozlúčila a odišla späť k autu, kým oni rozkladali znova stan.

Keď bol pripravený, vošli a Harry zapol baterku, ktorú im dala Ruth, posadil sa s Dracom za stôl, aby dohliadal na zápisy do denníka.

"Čo mu povieme?" náhle sa spýtal Draco.

"Pravdu. V skutočnosti on bol ten, čo navrhol, aby som zohnal pomoc." Draca to prekvapilo, ale otvoril knihu a začal písať, čo mu Harry diktoval. Po pár minútach ho Harry zastavil. "To stačí. Práve sa nám vrátila sila, ale nie celkom. Odteraz sa budeme v  písaní striedať, takže nezoslabneš a nebudeš znova náchylný ochorieť."

Draco sa zježil. "Zjavne si spomínam, že ty si ochorel prvý."

"Áno, ale ty si bol chorý dvakrát dlhšie než ja."

"Ale -"

"Draco!" prerušil ho Harry. "Toto nie je súťaž. A nebudeme sa o tom dohadovať. Ja do neho budem písať tiež."

"Ach, nebudeme sa o tom dohadovať. Kto zomrel a urobil ťa kráľom?"

Harry sa postavil a vytiahol prútik. Cítil, ako mu celé telo vibruje hnevom. "Kto zomrel? Kto zomrel? Ako čo takmer celá moja rodina? Nestačí ti to? A Ginny tiež. A trčať v tomto zasranom živote a mať ako najlepšieho priateľa teba!"

Už aj Draco stál a mal vytiahnutý svoj vlastný prútik. "Tvoja sestra bola tiež moja priateľka. Ty nie si jediný, kto niekoho stratil. A zjavne celkom dobre prekonávaš Ginny. Nemohol som si nevšimnúť, že ty a Ruth ste -"

"Tam sa nepúšťaj, Draco," varoval Harry, hlas veľmi nebezpečný. "A stále je tu ten malý problém s Jamie. Povedal si zopár vecí, keď si bol chorý, kvôli ktorým si myslím, že je možné, že si spal s mojou sestrou. Takže spal si? Spal si s Jamie?"

Draco sa na neho pozrel, jeho tvár veľmi uzavretá. "To je moja vec. Ale pokračuj; spýtaj sa ma znova. Pridaj si červené vlasy a budeš verná podoba Weasleyho," uškrnul sa.

Harry natiahol ruku s prútikom. "Krucinál, Malfoy, spal alebo nespal?"

"Ach, takto je to teraz, Potter? A strkáš mi svoj prekliaty prútik do tváre!" vyštekol Draco na oplátku.

"Odpovedz mi!" Harry sa triasol, nedokázal udržať prútik rovno.

"Ty chceš odpoveď? Tu je tvoja odpoveď! Expelliarmus!"

Harryho prútik vletel do Dracovej ruky a Harry cítil, ako letí dozadu, naráža do lôžok a udiera si bolestivo hlavu o vrchné lôžko. Bol len na okamih omráčený, ale okamžite sa vyrútil vpred, prirazil Draca k zemi, vypáčil mu oba prútiky z ruky a zahodil ich pod stôl. Rýchlo pritlačil ramená chudšieho chlapca k zemi a pozrel sa zvrchu na neho, hnev v ňom stále vrel. Draco sa načiahol a udrel ho do čeľuste, čím si Harry zahryzol do jazyka; zacítil krv. Rýchlo, skôr než ho mohol znova zasiahnuť, Harry schmatol obe jeho zápästia a pevne ich pridržal.

"Prestaň! Prestaň!"

Harry sa pozrel na Draca, ktorý zrazu kapituloval. Harry mu pustil zápästia a pomaly sa postavil. Zdvihol svoj prútik a potom podal Dracovi ten jeho. Oba si zastrčili prútiky do vreciek, ťažko dýchali a zazerali na seba. Bolo to len uvoľnenie napätia; tá vojna ešte neskončila.

"Uvedomuješ si, ty blbec, že teraz musíme odtiaľto vypadnúť?" prehovoril Harry, stále zazeral. "Teraz, keď si bol dosť sprostý, aby si použil mágiu."

Draco prikývol a začali sa rýchlo pohybovať. Pobalili vrecko, karafu, denník, neviditeľný plášť a teraz sviečky a baterku než opustili stan a začali ho rozoberať. Prehodili na seba plášť a začali kráčať von z parku, presne keď sa niekto zrazu pred nich primiestnil. Bol to auror, to si bol Harry istý, podľa jeho čarodejníckeho habitu a natiahnutého prútika, ale nebol to nikto, koho by poznal. Musí to byť niekto, kto pracuje na miestnej pobočke. Premýšľal, ako dlho zostali Longbottomovci v Inverness, než si uvedomili, že nie je nikde v tej časti Škótska.

Stáli veľmi nehybne pod plášťom, sledovali, ako ten auror okolo nich prešiel po štrkovej cestičke. Vyhli sa chôdzi po tej ceste, aby sa vyhli zanechaniu stupají a hluku štrku škrípajúceho pod ich nohami. Auror stále kráčal smerom k stromom, kde kempovali a oni sa pomaly začali pohybovať smerom k ceste. Harry nemohol uveriť, ako rýchlo ten auror prišiel. Keby im trvalo len o chvíľu dlhšie nasadiť si plášť, buď by ich objavili alebo by sa museli zapojiť do plného boja s neznámym aurorom, ktoré schopnosti nepoznali. Hoci bol trochu pyšný na to, ako oklamal Longbottomovcov a poslal ich zlým smerom, nebol si istý, či by to zvládol znova proti aurorovi v súboji, a hoci mal so sebou Draca, neznamenalo to, že by to bolo dvaja voči jednému. V jeho súčasnom stave mysli si Harry nebol celkom istý, či by sa Draco neotočil voči nemu a nepostavil sa na aurorovu stranu.

Nerozprávali sa, keď kráčali po tichých uliciach. Harry štuchol Draca do boku, keď chcel naznačiť, či zahnúť doprava alebo doľava. Stále pokračoval smerom, ktorým šla Ruth z jej domu a späť a po skoro hodine sa k nemu konečne dostali. Harry opatrne otvoril záhradnú bránku, ktorá zaškrípala a on sa strhol. Znova ju zatvorili a prekradli sa do záhrady. Dali si dole plášť, keď konečne stáli pod ochranou kôlne na drevo, ktorá teraz bola medzi nimi a oknami najbližšieho domu. Potrebovali viacej miesta, aby postavili stan a Harry si všimol vysoký vtáčí zob, ktorý ich zaštíti pred susedmi. Stále mlčanlivý, okrem Dracovho občasného zahrešenia, rozložili znova stan a konečne vyliezli na lôžka v temnote.

Čo si mu urobil, Riddle? premýšľal Harry. Ale neopovážil sa na to spýtať svojho priateľa. A netrúfol sa znova spýtať na Jamie, ešte nie. Stále mali pred sebou dlhú cestu.

Dúfajme, že sa vzájomne nezabijú skôr, než dosiahnu svoj cieľ.

Poslední komentáře
27.03.2011 19:28:24: Děkuji za kapitolu. ;-)
24.03.2011 22:20:25: Harry v uteráku a jeho veci v rúre na pečenie, to ma vážne pobavilo. Trochu som sa bála o Draca. Nec...
23.03.2011 12:41:37: Páni, Draco začína byť pekne nepríjemný. Voldy sa mu dostal pod kožu. Dúfajme, že Harry bude odolnej...
23.03.2011 11:31:09: Děkuju za další kapitolu. Začíná to být dost zajímavý. Draco už je ovlivněný Voldemortem, jsem zvěda...
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace