Trilógia od Barb: I. HP a Okultní had (Harry Potter and Psychic Serpent); II. HP a Čas dobrých úmyslů (Harry Potter and the Time of Good Intentions); III. Harry Potter and the Triangle Prophecy

Prihlásenie

Odkazy

HP LEXIKON

Trojjazyčný lexikón pojmov zo sveta HP

HP and TGI

Originál II. dielu na fanfiction.net

Barb na FA

Originály poviedok Barb na FictionAlley

Lucy a nejen její HPFF

Oblúk smrti a iné. Už klasika.

Stránky Nadin

Snamione

Stránky Nicolase Blacka

Preklady FF

Stránky A-SISI a spol.

Snamione

Stránky wixie

Snamione

Soraki a KM

Pokračovanie Kamene manželství

Stránky JSark

Chov zlatých retrieverov

Kvalitné čistokrvné šteniatka zlatého retrievera, so špičkovým pôvodom

Z diskusie

Kapitoly 13 - 16

15. Hľadaný 1/3

Preklad: Jimmi
Beta-read:Tarja


Harry Potter a Čas dobrých úmyslov

(alebo Posledné pokušenie Harryho Pottera)

Kapitola pätnásť

Hľadaný

"Prosím, pomôžte mi."  

Dumbledore sa na neho láskavo pozrel. "Samozrejme, Harry. Mám zopár vecí, ktoré sa ti zídu a taktiež jednu radu. Najprv tá rada - používaj mágiu tak málo, ako je možné. Magické veci čo ti dám, nie sú veci, ktoré je ministerstvo schopné vypátrať a nemusíš mať obavy ani kvôli tomu, že by odhalili tvoju premenu na animága. Keby to dokázali, nebola by väčšina animágov neregistrovaná."

"To vážne?"  

Dumbledore si vzdychol. "Ak veríš registru, v tomto storočí existuje len osem animágov. Tvoj krstný otec sa zaregistroval ako ôsmy, ale Pettigrew to vôbec neurobil. Bol by deviaty. Viem okrem teba o ďalších troch ľuďoch a pravdepodobne existujú ďalší, o ktorých ani netuším..."

"Plus Rita Skeeterová."

"Tá novinárka?"  

Harry prikývol. "Je chrobák. Takto sa jej podarilo získať zopár slušných príbehov. A k tomu tu bol môj otec, ktorý sa tiež nikdy nezaregistroval než zomrel."

"Tvoj otec? James Potter?"

Harry prikývol. "Dokázal sa stať jeleňom."

Teraz bol na rade Dumbledore, aby prikývol. "Takže chápeš, čo tým myslím. Podstata je, že ak použijete svoje prútiky, riskujete, že vás odhalia. Nepodľahnite pokušeniu."

Harry sa uškrnul. "Keď som bol vo Fraserburghu, použil som trochu mágie bez prútika a nezdalo sa, že by si to niekto všimol."

Dumbledore sa zamračil a pošúchal si spánky. "Tá má odlišný podpis. Je skoro ako náhodná mágia a tú zvyčajne nemonitorujú, pokiaľ nevedia, že je v najbližšom okolí nejaký muklorodený. Pokiaľ ide o záujmy ministerstva, Fraserburgh je prakticky koniec sveta, takže pochybujem, že by venovali veľa pozornosti tomu, čo sa tam deje. Samozrejme už budú, ale zdá sa, že sa ti podarilo prekĺznuť medzierkou."

Dracovi vyletela hlava dohora. "Muklorodení! Harry nevie!"  

Dumbledorove ústa sa veľmi stenčili. "Áno. Rada znovu presadila predchádzajúci zákaz. Kvôli tvojmu úteku."

"Čože?"  

Dumbledore ukázal na vchod do jaskyne. "Myslíš, že dovolia muklorodeným študentom prísť na Rokfort, keď sú dementori po celom hrade?"

Harry si chytil rukami hlavu. Toto sa nemohlo diať, nemohlo...

"Ale Harry," prehovoril Draco a rozžiaril sa. "Môžeme k ním ísť po pomoc. Boli by sem prišli o pár týždňov, ale teraz neprídu."

"A čo pamäťové kúzla? Vezme im ministerstvo spomienky na to, že patria ku kúzelníkom?" Jeho hlas sa triasol. Akoby sa mohol ukázať na Ruthinom či Alicinom či Hermioninom prahu, ak nebudú vedieť, že majú mágiu?

"To je dobrá správa. Ministerstvo použije pamäťové kúzla len na muklov, ktorý budú svedkami náhodnej mágie. Jeden malý pokrok je, že ministerstvo teraz chápe, že je múdre, aby všetky čarodejnice a čarodejníci vedeli, že majú mágiu, bez ohľadu na svoj pôvod. Došlo k poklesu náhodných magických udalosti, pretože muklorodení si už teraz uvedomujú dôsledky toho, keď sa rozrušia. To ministerstvu zjednodušilo prácu; samozrejme to tiež uvoľnilo niekoľko ministerských zamestnancov, aby hľadali teba. A čoskoro si uvedomia, že nie si v žiadnych pobrežných spoločenstvách či Orknejách či na Shetlandoch. Všetky rybárske lode v Severnom mori prehľadávajú dôkladne aurori vydávajúci sa za muklovské úrady, formálne hľadajú drogy. Čoskoro sa presunú do vnútrozemia a na juh. Len čo sa zotmie, budete sa musieť pod neviditeľným plášťom vrátiť späť cez les a zamieriť k Huntly -"

"Harry má v muklovských peniazoch takmer sto libier," ochotne dodal Draco. Dumbledore sa zatváril prekvapene.  

"Použil si mágiu, aby si ich získal?" spýtal sa vážne. Harry zahanbene prikývol.  

"Ale zarobil som si ich," dodal rýchlo. "Nepoužil som mágiu, aby vyleteli niekomu z vrecka a pristáli v mojom."  

Draco sa tváril, ako keby potláčal úškrn. "No, nie celkom..." Harry ho spakruky udrel.

"Tak či tak," pokračoval Dumbledore, "toto už viacej nerob. Väčšinu z nich potrebujete, aby ste sa dostali do Edinburgu. Môžete ísť vlakom a budete mať pred ministerstvom náskok, pretože nečakajú, že by ste tak rýchlo zašli tak ďaleko. Odtiaľ - nuž, toto vám pomôže rozhodnúť sa, čo je najlepšie -"

Vytiahol z vrecka nejaký zvitok a podal ho Harrymu; rozvinul ho a objavil mapu Veľkej Británie s malými modrými bodkami, ktoré neustále vybuchovali, ale zvyčajne sa sústredili na tých istých miestach. Občas sa zjavili ružové bodky, ktoré rýchlo nasledovali bodky modré. To, čo už Harry doteraz vyrozumel, že je poloha Rokfortu – na samom západe Aberdeenshire - malo stredne veľkú modrú bodku, ktorá zostávala viac menej stála namiesto toho, aby mizla a objavovala sa. Harry si pomyslel, že vie, čo drží vo svojich rukách, ale pozrel sa na Dumbledora, aby mu to potvrdil.  

"Áno, Harry. Čmajzol som to ministerstvu A kým ministerstvu zaberie nejaký čas, aby presne odhadlo, kde sa vyskytla náhodná mágia - miestni ministerskí úradníci majú malé, presnejšie verzie tejto mapy - ty nemusíš mať ohľadne takejto presnosti obavy. Bude stačiť, ak ti umožní všeobecne sa vyhnúť akejkoľvek oblasti, kde je významná úradnícka magická aktivita. Môžeš predpokladať, že veľa modrej naznačuje prítomnosť aurorov či obrovskú koncentráciu čarodejníc a čarodejníkov, takže riskujete, že niekto spozná teba alebo Draca. Čo ma privádza k druhému problému -"  

Vytiahol prútik a veľmi vážne vyslovil: "Incisio". Potom vykročil k Dracovi, náhle sa načiahol a nadvihol vlasy, ktoré mu zmoknuto viseli naboku tváre. Odstrihol ich s nožničkami, ktoré mu vypučali zo špičky prútika.  

"Hej!" zajačal Draco, keď sebou trhol dozadu.  

"Toto je nevyhnutné. Dva dôvody. Po prvé, potrebujem tvoje vlasy, aby som zaujal tvoje miesto na hrade. Potrebujem ich dať do istého elixíru -"  

"Do Odvaru všehodžúsu?" spýtal sa Harry. Dumbledore sa zatváril prekvapene.

"Ako vieš -" ale potom zmĺkol. "Správne. Nevadí. Druhým dôvodom je, že nemôžeš vyzerať ako ty. Keby sme toto neurobili a ty zmizneš z Rokfortu, aby si putoval s Harrym a vyzeral by si ako ty, vás dvoch by zbadali okamžite. Takto ťa môžem napodobniť každý deň dostatočne hodín, aby si nechýbal a keď budeš mať čo najkratšie vlasy, Harry bude s tebou ešte menej podozrivý než keby bolo sám. Aurori nehľadajú dvoch ľudí cestujúcich spoločne."

Draco sa pozrel neveriacky na vlasy v Dumbledorovej ruke. "Nechcete si vziať všetky vlasy?"  

Dumbledore prikývol. "Ak sa prestaneš holiť, nenarastú ti miesto vlasov fúzy?"  

Draco sa uškrnul. "Pomaly, áno. Predsa len, je to celkom spravodlivé."  

(PP: v angličtine krásne hranie so slovami: hair a facial hair)

"Stoj pokojne." prikročil k nemu Dumbledore a bez zľutovania prešiel ponad Dracovu hlavu. Na zem jaskyne sa v prúdoch sypali blond vlasy. Harry sa presunul bližšie, prútik držal zasvietený, aby starý čarodejník mohol vidieť, čo robí. Draco tuho zatvoril oči a potom tiež ústa, keď mu do nich padlo zopár vlasov. Pár minút prskal a snažil sa ich dostať von.  

Nakoniec Dumbledore ustúpil a vybral z vrecka zamatové vrecúško na zaväzovanie. Otvoril ho a ukončiac nožnicové kúzlo, ktoré použil na vlastný prútik, povedal "Accio!", pričom všetky Dracove vlasy magicky vleteli do vrecka, ktoré zatvoril a vložil do svojho vrecka. Na zemi či Dracovom oblečení nezostal ani jediný vlások. Harry neveriacky zízal na svojho priateľa. Vyzeral -  

"No?" spýtal sa v očakávaní. "Ako vyzerám?" Harry na neho zízal, oči vypleštené. Potom presunul svoj pohľad k Dumbledorovi s nádejou, že on odpovie prvý, ale teraz ho už Draco prebodával pohľadom, obočie nadvihnuté. "Harry?"  

"No, vyzeráš ako -" Harry sa uškrnul. Nechcel to povedať.  

"Ako?"  

"Fajn, skôr ako skínhead. Niežeby si tomu mohol pomôcť. Nie, počkaj, takto som to nemyslel. Myslím - si taký bledý a svetlovlasý a teraz máš také krátke vlasy - je to, hm, asi veľmi účinný prevlek. Keby som nevidel, ako si dávaš strihať vlasy, myslím, že by som nevedel, že si to ty."  

Dracovi spadla čeľusť. "Nepovedal si jedinú dobrú vec. Vyzerám ako šialenec, však? Však?" Jeho hlas sa triasol. Harry sa pozrel na Dumbledora.  

"Dorastú ti, môj chlapče. Dovtedy, ako Harry poznamenal, už viacej nevyzeráš ako ty. A pretože ja budem na hrade napodobňovať teba tak, ako si vyzeral predtým, úrady nebudú hľadať nikoho s týmto výzorom či tvojím predchádzajúcim výzorom. Zvykneš si na to. Prestaň kvôli svojmu výzoru robiť cavyky. Musíme prebrať iné veci."  

Vyčaroval stoličky tým, že premenil niekoľko kameňov rozptýlených po jaskyni. "Sadnite si. Ukážem vám, čo ďalšie ešte budete mať na svojej ceste. Tieto veci vám umožnia úplne sa vyhnúť muklom. Harry, neodporúčam ti, aby si vyhľadal tie muklorodené čarodejnice a čarodejníkov, ktorých poznáš. Čím menej kontaktu budeš s niekým mať, tým lepšie. Ak budeš potrebovať niekoho v prípade núdze, vieš, kde sú, ale prosím, neurob to, pokiaľ absolútne nebudeš musieť."  

Vytiahol papierový sáčok z vrecka a otvoril ho, potom do neho siahol rukou, prikývol, zroloval vrch a podal sáčok Harrymu; vyzeral, že je dosť plný. Zmätený Harry ho otvoril a nakukol dnu. Zbadal niekoľko sendvičov, dve jablká, niekoľko natvrdo uvarených vajec a to, čo vyzeralo ako maslové sušienky. Vzhliadol s úsmevom k Dumbledorovi.  

"To je úžasné! Spomínam si, že nám tatko čítal rozprávku, keď sme boli malí - bol to Hans Christian Andersen? - a v tom príbehu bol sáčok, ktorý bol ustavične plný jedla."  

"Áno, nuž, čarodejnice a čarodejníci to už istý čas na dlhých výletoch robia. Pán Andersen bol čarodejník a asi nemal prezradiť niektoré z týchto praktík, ale pretože väčšina muklov ho neberie vážne, spôsobilo to len veľmi málo škody. Trikrát za deň dostanete z tohto sáčku zodpovedajúce jedlo, dosť, aby vás nasýtilo oboch. A na pitie -" Vytiahol skadesi zo svojho habitu vytiahol termosku; " - trochu čaju. S trochou cukru. Mlieko je náročné; existuje riziko, že sa zrazí."  

"Len cukor je fajn," povedal Harry, keď s vďakou zobral termosku. Vyzerala ako hocijaká muklovská termoska, s dvoma plastikovými pohárikmi na šrobovaciom vrchnáku. Harry ju otvoril a nadýchol sa osviežujúcej vône Earl Grey. Jeho tatík mal rád Earl Grey. Znovu nasadil vrchnák, zdržiac sa otázky, či by sa ministerstvo mračilo nad tým, že nejaký muklovský výtvor je začarovaný, aby poskytoval neustálu zásobu sladeného čaju. To isté sa mohol spýtať na ten papierový sáčok, ale neurobil to.  

"A nakoniec," oznámil Dumbledore, nepredstaviteľne, ale predsa vyťahujúc ďalší predmet zo svojho habitu. "Priniesol som vám jeden z tých stanov, ktoré zostali z generálneho štrajku. Poskytuje dve lôžka a má stôl a dve stoličky. Vyzerá maličký, keď sa rozloží; nemalo by byť ťažké ukryť ho v nejakých kríkoch. Pridal som muklov odpudzujúce kúzlo. To pomôže. Ale samozrejme nebude účinné na čarodejnice a čarodejníkov."

"Myslíte aurorov," prerušil Harry, keď si spomenul na Longbottomovcov a muklovské policajné tituly, ktoré používali.  

"A smrťožrútov," dodal Dumbledore. Správne, pomyslel si Harry. Išlo mu rozhodiť hlavu pri pomyslení na všetkých tých ľudí, ktorí sa ho pokúšali zabiť alebo zajať.  

Draco tleskol rukami. "Toto nie je také zlé, ako som si myslel, že bude. Vyzerá to, že budeme cestovať štýlovo. Hm - ako presne cestujeme?"  

"Vlakom až do Edinburgu. Potom - pešo alebo na krídle." Žmurkol na Harryho. Draco sa zatváril zmätene.  

"Na krídle? Myslíte -"  

Harry pošúchal nohami. "Občas - nie po celý čas, ak ti to nevadí - ja budem letieť a ty môžeš -"  

"Nie."  

"Čože?"  

"Nie. Ja sa ne- rozkročím nad tebou a- a-"  

Harry prevrátil oči. "Prekonaj sa, Draco. Nie som si ani istý, či chcem tak veľmi riskovať. Ale premýšľaj o tom; máme tiež neviditeľný plášť. Možno by sa nám vďaka nemu podarilo zviesť sa zadarmo autobusom."  

Dumbledore pokrútil hlavou. "Príliš riskantné. Ľudia môžu do vás vraziť veľmi, veľmi ľahko a potom kde budete? A hoci autobus vyzerá skoro prázdny, stačí len niekoľko zastávok a bude praskať vo švíkoch. To by som neodporúčal."  

Harry sa zamračil. "A čo Rytiersky autobus?"  

Dumbledore nadvihol obočie. "A ako by ste mohli privolať Rytiersky autobus bez toho, aby ste nevyvolali podozrenie? Ak ho privoláte, a on príde a nenájde nikoho, pretože budete pod neviditeľným plášťom, jednoducho znova odíde bez toho, aby otvoril dvere. Ak nepoužijete plášť, alebo ho použije len jeden, stále máte problém so svojimi dokladmi."  

"Dokladmi?"  

"Nemuseli ste sa s nimi zapodievať len preto, že ste v škole a stále neplnoletí. Ale každý, kto ide Rytierskym autobusom, musí predložiť svoje čarodejnícke osobné doklady, ktoré sa nedajú sfalšovať či magicky skopírovať. A dokonca aj keby ste šli na Malfoy Manor a nejako získali Dracove papiere spod nosa jeho otca, potom by Draco cestoval ako on sám a na tých papieroch je uvedený jeho vek. Okamžite by sa to dostalo späť na Rokfort a Malfoyovci by zistili, že Draco nie je v škole a že ten Draco, ktorý chodí na vyučovanie miesto neho, je podvodník. To by som bol ja. Toto nechceme. Je mi to ľúto, ale Rytiersky autobus neprichádza do úvahy. Čarodejníkom sa musíte vyhýbať tak, ako len bude možné."

Harry si vzdychol, premýšľajúc nad dlhou cestou. Pozrel sa na mapu, na ktorej sa zjavovali a mizli hlavne modré a zopár ružových bodiek. Glasgow, Aberdeen a Edinburg boli na nej označené menovkami. Tak ako Newcastle nad Týnom, Middlesbrough, York, Manchester, Northampton, Liverpool, Birmingham, Greenwich, Londýn, Oxford a Cardiff. Dover označený nebol, ale mal všeobecnú predstavu, kde leží. A priamo na juh od Londýna... Túžobne premýšľal o Malých Neradostniciach (cz: Kvikálkov), v Surrey, s vežou Sv. Bedeho a malým cintorínom na kopci, a s čistými ulicami s ich udržiavanými trávnikmi a upravenými záhradami. Záhradami...  

"Počkať!" vykríkol náhle. "Práve ma niečo napadlo. Aberforth. Nemohol by nám pomôcť Aberforth?"  

Draco sa zamračil. "Kto je Aberforth?" Ale Harry ho nepočúval; zbadal ten najhorší výraz, ktorý kedy videl na Dumbledorovej tvári, výraz extrémneho smútku.  

"Dumbledorov brat," povedal potichu Dracovi, nespustil zo starého muža oči. Potom, využijúc šancu, sa potichu dovolil: "Čo sa mu stalo?"  

Dumbledore si vzdychol a Harry mal pocit, že už to nebol on odkedy sa, nech to bolo čokoľvek, niečo stalo jeho bratovi. Možno to preto sa zdal byť v tomto svete taký iný...

"Zabili ho. Pred piatimi rokmi. Smrťožrúti. Snažil sa chrániť akýchsi svojich muklovských priateľov. Podarilo sa im utiecť. Uspel. Tí spomínaní smrťožrúti sa len zahrávali, lovili muklov, vieš, akí sú nedospelí. Nemali potuchy, že v tej skupine je čarodejník."

Harry prikývol a potichu povedal: "Bol to môj priateľ. Je mojím priateľom, v mojom druhom živote. Pracoval som pre neho - Draco tiež. Vystupoval pod menom Dick Abernathy, viedol Abernathyho záhradníctvo."

Dumbledore prikývol. "Začal s tým pred rokmi. Muži, ktorých chránil, boli jeho zamestnancami. Boli v hostinci, keď im skončila zmena a dávali si niekoľko pollitrov. Ministerstvo muselo vyhľadať všetkých ľudí, čo tam boli, aby na nich použilo pamäťové kúzla. Chaotická záležitosť. Musel som dozrieť, aby sa zlikvidovali jeho aktíva. Rozdelil som všetko rovnomerne medzi zamestnancov tak, aby mali z čoho žiť, kým si nenašli inú prácu. Mali ťažké časy; veľa ľudí v muklovskom svete bolo bez práce." Vzdychol si. "A my tu v čarodejníckom svete trpíme nedostatkom pracovných síl..." Pokrútil hlavou.  

Potom si Harry spomenul na list od svojho nevlastného otca. "Prosím, pane - keď Ginny, Jamie a Simona napadol Binns - čo sa stalo?" Skoro sa bál, že to nechce vedieť, ale na druhej strane...

Dumbledore znova pokrútil hlavou, ľútostivo sa pozerajúc na Harryho. "Tvoj malý brat bol veľmi nepoddajný, keď bol so svojou sestrou a Ginny. Keď som prišiel, Binns už zabil dievčatá a mal Simona pod Cruciatom, ale Simon ešte ´neodišiel´. Omráčil som Binnsa, a keď prešlo niekoľko minút a trochu sa upokojil, bol som schopný spýtať sa Simona, čo sa stalo. Povedal mi, že sa pokúsil odísť cez priechod, ktorý predtým použil Ron Weasley. Keď sa dostal do učebne, čakal tam profesor Binns a Simona premohol a priniesol ho späť na to tajné miesto. Keď ich Ginny zbadala vojsť priestorom, ktorý oni traja používali ako spoločenskú miestnosť, pokúsila sa Binnsa začarovať, ale pritiahol Simona pred seba ako štít. Veľmi rýchlo potom zabil Ginny, pretože nebola ochotná riskovať, že zasiahne Simona. Na to, keď sa pokúsil použiť Cruciatus na Jamie, Simon sa Binnsovi vytrhol a prijal hlavný nápor tej kliatby. Chudák chlapec."  

"Je mu len dvanásť," vydýchol Harry, snažiac sa nemyslieť na to, že jeho malý braček zažíval tú agóniu, ktorú podstúpil on na cintoríne, stojac nad hrobom Voldemortovho muklovského otca. Urobil to, aby ochránil jeho sestru, ich sestru. Harry tiež cítil ako v jeho vnútri rastie pýcha; koľko dvanásťročných by kvôli niekomu prijalo kliatbu Cruciarus? A ešte pre Jamie, čo bolo presne to, čo urobil...

"Potom sa pokúsil zabiť Simona, nazúrený, a Jamie sa vrhla medzi neho a kliatbu; zomrela okamžite. Binns sa rozhodol mučiť Simona ešte viac a mieril na neho svojím prútikom, keď som vošiel. Okamžite som Binnsa omráčil a požiadal Simona, aby mi povedal, čo sa stalo. Keď konečne Simon všetko dovysvetľoval, oživil som Binnsa, aby som ho mohol vypočuť." Jeho hlas zjemnel a prešiel si rukou po tvári. "To bola moja chyba. Znova vytiahol svoj prútik a ešte raz použil na Simona Cruciatus. Zabralo to - a nezabralo. Simon bol jasne v agónii, ale akosi to kúzlo tiež odskočilo na Binnsa a ja som videl, že je tiež pod tým kúzlom. Toto posledné bolo tým, čo zničilo Simonovu myseľ." Prehltol a sklonil hlavu; Harry ho nikdy takéhoto nevidel.  

"Použil som maximálnu silu, aby som prelomil spojenie medzi Binnsom a Simonom." Jeho hlas sa zlomil. "Robievam to v mimoriadnych prípadoch a mal som pocit, že fakt, že zabil dve mladé dievčatá a mučil dvanásťročného chlapca bol zodpovedajúcou obranou pre moje činy." A predsa si Harry nemohol pomôcť, aby si nemyslel, že Dumbledore ospravedlňujúco nevyzeral; chcel si myslieť, že to neurobil, že neklesol na úroveň smrťožrútov či dokonca Bartyho Croucha. Harry znova premýšľal nad jeho popisom Aberforthovej smrti. Počas tých dodatočných pätnástich rokoch pod Voldemortom znecitlivel. Toto bol určite iný Albus Dumbledore. Harry premýšľal o Ginny snažiacej sa chrániť Jamie a Simona, a o Jamie a Simonovi snažiacich sa chrániť navzájom. Zovrelo mu hrdlo.

"Znova sa urobím neviditeľným a vrátim sa do hradu. Pamätajte - až kým sa nezotmie. A pamätajte aj na niečo ďalšie; rovnodennosť bola pred týždňom. Odteraz sa dni predlžujú. To znamená, že vám nebude tak zima ako počas generálneho štrajku, ale tiež to znamená, že ak budete chcieť občas lietať, budete mať na to len niekoľko hodín tmy. Najvhodnejším časom je asi jedna či dve ráno, keď skoro všetci spia. Vyhýbajte sa letu v blízkosti miest; v mestách je vždy niekto hore vo dne v noci. Šoféri taxíkov, napríklad. Polícia. Radšej to neriskovať."  

Chlapci prikývli a Dumbledore sa láskavo pozrel na Harryho s Dracom. "Toto nechápte zle, chlapci, ale nikdy by ma nenapadlo, že budem pomáhať dvom slizolinčanom. Keď som bol riaditeľom, vždy som sa pokúšal byť nestranný, -"

"Boli ste veľmi láskavý k môjmu tatkovi," rýchlo povedal Harry. "Myslím, môjmu nevlastnému otcovi. Keď ho trápili iní študenti-"  

Dumbledore sa usmial a prikývol. "Ach, áno. Spomínam si. Nuž, už sú to roky odvtedy, čo to musel znášať, vďakabohu, hoci stále občas počúvam klebety a znovu aj o študentoch, ktorí sú zvedaví, či nie je upír... V každom prípade, mám vo vás úplnú dôveru. Len neurobte nič zbytočne riskantné a mali by ste byť v poriadku."  

Správne, pomyslel si Harry. Nebyť plný života. Zbytočne neriskovať. Ale usmial sa chabo na starého čarodejníka, keď zmizol v strieborno-zlatom záblesku.  

Zostali sami.  

* * * * *

Napriek tomu, že boli pod ochranou noci, kráčali do lesa pod neviditeľným plášťom. Skôr než opustili jaskyňu, Harry premenil Dracov habit na dlhý tmavý kabát, aby mohol vydržať v muklovskom svete. Dumbledore v jaskyni použil mágiu; Harry si spočítal, že jedno posledné kúzlo nevzbudí zvláštny záujem,  

Keď sa dostali do lesa, Harry sa premenil do svojej animágskej podoby a Draco si nechal na sebe plášť, nesúc denník, stan, vrecko s jedlom a termosku s čajom. Kráčal popri Harrym, keď jeho veľké mäkké laby ťapkali po hnijúcom opadanom lístí a starom papradí, ktoré znečisťovali lesnú pôdu. Raz či dvakrát Harry zbadal v temnote zažiariť oči, asi niečo, čo začuchalo Draca, úplne slabého, bez pazúra a človečieho, ale Harry sa otočil a hlboko zavrčal na čokoľvek to bolo a ono čoskoro cúvlo späť, a tak ďalej kráčali v pokoji.  

Bolo skoro ráno, keď dosiahli kraj lesa pri Gartly; slnko len začínalo slabo osvetľovať zamračenú oblohu na východe. Harry sa znova premenil a obaja sa vynorili z lesa. Potom sa posadili na chladnú, od rosy mokrú trávu, aby niečo zjedli a podávali si medzi sebou čaj ako zvyknú priatelia. Harry vzhliadol k tej prázdnej, zatiahnutej oblohe a potom na tú malú dedinku Gartly, kým prežúval s pocitom podivnej spokojnosti. Dokázal vymyslieť horšie veci než putovať so svojím najlepším priateľom. Ale potom si spomenul na ten denník.

"Draco," prehovoril, keď dojedli. "Mali by sme začať písať do toho denníka."  

Draco znova zložil papierový sáčok a dal si ho späť do vrecka. Sedel na svojom kabáte, ktorý kedysi býval čarodejníckym habitom a ktorý teraz použil ako deku na piknik. "Fajn. Čo mám napísať?"  

"Nuž, musíme začať s dobrou historkou. A musíme mu dať najavo, že vieme, kto je."  

"Okej..."

"Vytiahni brko a denník a píš, čo hovorím," povedal mu Harry.

Draco sa pripravil. So špičkou brka pripravenom nad listom vyhlásil: "Len nerozprávaj príliš rýchlo."  

"Pokúsim sa. Dobre: 31. marec 1997. Volám sa Draco Malfoy. Mojím najlepším priateľom je Harry Potter. Obaja sme oddaní smrťožrúti, nasledovníci Lorda Voldemorta, ktorý už nie je. Viem, čí bol tento denník. Hľadáme spôsob ako k nám znova priviesť nášho Pána a potrebujeme tvoju pomoc, Tom Riddle."  

So špičkou jazyka medzi zubami Draco starostlivo toto všetko napísal. Trvalo to dlhšie, než Harry očakával. Čakali a čoskoro sa slová, ktoré Draco napísal, na stránke rozplynuli. Čoskoro sa na stránke zjavili iné slová napísané iným rukopisom, ktorý Harry poznal z predchádzajúceho života, ako keby napísané neviditeľným brkom.  

Ahoj, Draco Malfoy. Teší ma, že sa dozvedám, že budem mať takých verných služobníkov. Ako som bol porazený?

Draco neiste vzhliadol na Harryho. "Čo mám napísať teraz?"  

"Priprav sa," odvetil Harry. Zhlboka sa nadýchol a pokračoval. "Harry sa veľmi hanbí za svoje spojenie s tou osobou, ktorá je za to zodpovedná. Bola to jeho matka, veľmi mocná aurorka, ktorú Harry v mene pomsty zabil. Nanešťastie to neprinieslo späť nášho Pána. Harryho poslali za zabitie jeho matky do Azbakanu, ale utiekol odtiaľ a vrátil sa na Rokfort, kde navštevujeme šiesty ročník. Ja mu pomôžem priviesť ťa späť."  

Keď Draco skončil, pozrel na Harryho s prižmúrenými očami. "Prečo mu všetko toto hovoríš?"

Harry sa na neho vážne pozrel. "Musím, kvôli vierohodnosti. Mnohé z toho je pravda, ako to, že ma poslali do Azbakanu za zabitie mojej matky a potom ten útek a to, že bola aurorom. A je pravda, že v mojom druhom živote bola zodpovedná za jeho pád. Čím menej lží povieme dokonca Tomovi Riddlovi, tým menej si ich musíme pamätať. Samozrejme, upravujeme pravdu pre náš zámer, ale stále je časť z toho pravda."

Slová, ktoré Draco napísal, zmizli ako tie prvé a teraz sa zjavila nová správa.  

Ako môžem pomôcť?  

Harry sa na tie slová pozeral, potom zdvihol oči k Dracovým, pokrivený úsmev sa roztiahol po jeho tvári.

"Zožral to."  

Harry dal pokyn Dracovi, aby napísal:  

Padol si v Doveri. Harry ukryl tvoj prútik, keď sa to stalo. Musíme sa tam dostať, aby sme ho získali, takže akonáhle sa nám podarí urobiť ťa tak silným, aby si vyšiel z tohto denníka, budeš mať k použitiu ten správny prútik. Sme teraz v Gartly, snažíme sa dostať do Huntly, aby sme chytili vlak do Aberdeenu a potom do Edingurgu. Neskôr napíšeme viac.  

Draco zatvoril knihu a vzhliadol k Harrymu. Zhlboka sa nadýchol. "Fajn, nepripadám si o veľa slabší alebo niečo podobné. Cítim sa okej. A pretože vie, že nie sme na Rokforte, asi sa ma nebude snažiť nahovoriť, aby som otvoril Tajomnú komnatu."

"Vidíš? To kvôli tomu som mu chcel povedať tie veci o mne a mojej mame. Zatiaľ vie, že sme jeho verní služobníci, ktorí mu prichádzajú na pomoc. Len sa postaraj, aby sa nič tej knihe nestalo. Daj mi ju; tento kabát má obrovské vnútorné vrecká. Ja ho ponesiem."  

Draco prikývol a podal mu ho aj s brkom. Putovali poľami popri ceste z Gartly do Huntly, zastavili sa, aby sa asi v polovici dňa najedli a pri západe slnka konečne dosiahli Huntly. Kráčali celý deň, spomaľujúc ako čas ubiehal a únava si vyberala svoju daň. Harry chcel ísť rýchlejšie ale zistil, že Draco nie je zvyknutý na chôdzu, ešte k tomu na celodennú chôdzu, zastavujúc len občas kvôli oddychu, a taktiež kráčali celú noc lesom. Znova zastavili, aby sa najedli, ale obaja boli vyčerpaní. Nebolo ťažké nájsť vlakovú stanicu a zistiť, kedy ide najbližší vlak do Aberdeenu. Lístky im platili až do Edinburgu, len museli v Aberdeene prestúpiť. Tie lístky stáli Harryho väčšinu jeho peňazí; zostalo mu menej než dvadsať libier, pretože minul niečo aj na jedlo, ktoré zjedli medzi Fraserburghom a Huntly. Draco mal kvôli tomu veľké obavy.

"Koľko teraz máš?"  

"Osemnásť tácov, šesťdesiat péčok."  

"Tácov? Myslel som, že muklovia majú libry."  

"To je to isté. Slang."

"Ach." Chvíľu mlčal. "Čo je péčko?"

"Penny. Mať ešte štyridsať pencí a mali by sme devätnásť tácov. Myslím, devätnásť libier."  

"Ach. A koľko je to v galeónoch?"  

"Menej než štyri. A nepoužívaj to slovo. Žiadne čarodejnícke výrazy. Sme v muklovskom svete." Zaksichtil sa. "A pokiaľ ide o to, ani jeden z nás by nemal používať to slovo na "M"."  

Bolo sedem večer, keď sa Harry s Dracom zrútili na lavičku na nástupišti. Zostávalo im čakať viac než hodinu, než odíde ich vlak. Harry si uvedomil, že ho začína premáhať spánok; mohli by ten vlak zaspať, povedal Dracovi. Neprospelo by zaspať na nástupišti a nechať si ujsť ten vlak. Alebo poľaviť v ostražitosti a nechať sa prepadnúť aurormi alebo smrťožrútmi.  

Keď sa blížilo pol ôsmej, Harryho hlava náhle trhla dohora; začal znova driemať. Pozrel sa na Draca vedľa seba; Draco mal bradu na hrudi a nahlas chrápal. Harry ho štuchol do rebra a jemu tiež vystrelila hlava.  

"Nespal som!" vykríkol zachrípnutým hlasom. Harry sa zasmial.  

"Dobre, ešte nikdy si v bdelom stave tak hlasno nechrápal."  

Draco zastonal a pretrel si rukou tvár. "Vzhľadom na to, že nemusíme robiť skúšky či domáce úlohy, človek by si myslel, že si bude môcť viacej pospať. "

"Pospíme si, keď budeme odtiaľto v bezpečí. Za posledných dvadsaťštyri hodín sme toho veľa nachodili. Dostaneme šancu odpočívať."  

Draco prikývol, hoci sa netváril presvedčene. Potom ich Harry zbadal; nakráčali si na nástupište, zámerne prichádzali k ľuďom, vyťahovali svoje preukazy a vážne niečo hovorili, potom vytiahli fotografiu a čakali, kým sa na ňu každý pozrie, aby zvážil, či toho zobrazeného mladého muža nevidel.

Harry sa od nich odvrátil a zúfalo zašepkal Dracovi. "Kde je cestovný poriadok?" Draco ho vytiahol z vrecka a podal mu ho. Harry ho skontroloval; vlak do Inverness odchádzal za desať minút. Dobre. Ak ho nezasiahne kliatba alebo kúzlo, toto by mohlo vyjsť a aurori to asi neurobia v preplnenom vlaku, dokonca aj keby potom mohli použiť pamäťové kúzla...

"Čo je?" povedal mu Draco. "Máš na tvári ten výraz, ako keď niečo plánuješ. Už som sa ten výraz naučil nenávidieť. Znamená, že budem musieť urobiť niečo, čo urobiť nechcem."  

Harry sa na neho usmial. "Nie, neznamená. Toto bude celé na mne. Daj mi plášť." Draco ho vytiahol z vrecka a podal Harrymu. "Teraz mi daj svoj kabát a obleč si moju bundu. Veľmi pomaly, nepritiahni pozornosť." Uskutočnili tú výmenu tak decentne ako bolo možné. Longbottomovci boli od nich vzdialení asi tridsať stôp; medzi nimi a aurormi bolo asi dvadsať či viac cestujúcich.

"Prečo toto robíš, Har-"  

"Pššt! Zbláznil si sa? Nevolaj ma tak," zašepkal rozzúrene. Draco sa tváril zaskočene. Harry sa upokojil. "Som Dudley Dursley. A ty si Piers Polkiss. Chápeš?"

"Ja som čo?"  

"To sú naše aliasy. Tak či tak, nevidel si, kto je tamto?" Harry sa naklonil nabok, aby Draco mohol okolo neho vidieť. Dracove oči sa roztvorili, keď zbadal, kto to je.  

"Do pekla! Čo urobíš?"

"Sleduj."  

Harry sa zdvihol a nonšalantne prešiel ku schodom, ktoré viedli na druhú stranu nástupišťa, pre vlaky idúce do Elginu a Invernessu. Našiel WC na severnej strane a vošiel do neho. Boli tam dve miesta, každé si vyžadovalo peniaze, aby sa dalo použiť. Na tom nezáležalo; oprel sa o dvere a rýchlo premenil Dracov kabát znova na čarodejnícky habit. Veľmi silno sa sústredil na svoje vlasy a bradu, znova ich zmenšil, tak aby vyzeral ako na fotografii, ktorú Longbottomovci ukazovali ľuďom. Keď začul ako vlak do Invernessu prichádza do stanice, otvoril dvere. Bolo ho vidieť len na chvíľu, kým ho zakryl prichádzajúci vlak z výhľadu a počas tejto chvíľky ho zazreli Longbottomovci na druhej strane koľajníc.  

"Ahoj tam! Hľadáte mňa?" zakričal arogantne, mávol im a vyškieral sa. Len na chvíľu zazrel ich šokované tváre, než mu vošiel do cesty vlak. Keď vlak plne zastavil, počkal než sa otvoria dvere a pretlačil sa okolo ľudí, čakajúcich v čele radu. Hnal sa do stredovej uličky prázdneho moderného vozňa, potom zastavil uprostred, naklonil sa, aby vyzrel z okna a čakal, čakal...

Boli tam, trochu zadýchaní z toho, že museli z druhého nástupišťa utekať. Znova im zamával a potom zbadal Franka Longbottoma pretlačiť sa okolo ostatných ľudí v rade tak,ako to urobil Harry. Tentoraz boli čakajúci cestujúci oveľa menej tolerantnejší; už si to museli nechať páčiť od jedného drzého mladého muža, ale to, že tento kričal, že je "Vrchný policajný inšpektor Longbottom" im nevadilo; stále bol drzý. Harry sa sklonil a prehodil cez seba neviditeľný plášť. Potom sa nevidený presunul uličkou. Po tej uličke pribehol Frank Longbottom a Harry si všimol, že má niečo v ruke; keď nastúpil do vlaku, vytiahol svoj prútik. Bol len tri stopy od Harryho; ktorý sa mohol načiahnuť a chytiť aurora za nohu.

Longbottom ledabolo nazeral na každé miesto vo vozni, potom šiel k oknu a trochu ho otvoril. "Nie je tu!" zavolal na svoju manželku.

"Musí tam byť!" odpovedala mu. "Dávala som pozor a nevystúpil! Prehľadaj zvyšok vlaku - nezabudni na záchody!"  

"Dávaj pozor, keby chcel odísť!"  

Znova zatvoril okno; ulička bola teraz plná ľudí, ktorí nastupovali do vlaku. Mladá matka s malým dievčatkom sa zrazu otočila a posadila sa na miesta, kde bol Harry. Pretlačil sa popri nich s tichým ´prepáčte´. Na sekundu zaregistroval výraz šoku na matkinej tvári, keď vycítila neviditeľnú osobu pretrieť sa okolo nej a ospravedlniť sa.  

Longbottom sa nepozeral jeho smerom a Harry sa rýchlo pohyboval uličkou preč od neho hľadajúc ďalší východ. Keď sa obzrel, všimol si, že Frank Longbottom odložil svoj prútik, keď začali nastupovať muklovia, ale stále prehľadával vozeň so zmäteným výrazom na tvári. Harry otvoril dvere na konci vozňa a zbadal, ako sa Longbottomova hlava zvrtla a potom odvrátila, keď zbadal, že tam stojí sprievodca. Harry stuhol; sprievodca obsadil východ. Bol to veľký bradatý chlapík s ryšavými vlasmi, ktorý pozoroval svoje kráľovstvo a správal sa pritom tak, že ste vytiahli svoj lístok vtedy, keď ho prekliato dobre chcel a nie o sekundu neskôr.  

Harry si začal zúfať, či dokáže opustiť vlak, ale potom sprievodca vošiel do malého kúpe naboku, nehľadiac na skutočnosť, že neviditeľný čarodejník na úteku sa snaží prekĺznuť okolo neho. Keď sa dvere na kúpe s označením Sprievodca zavreli, Harry vkročil medzi vozne a v okamžiku bol znova na nástupišti. Gemma Longbottomová sa otočila a zdalo sa, že sa pozerá rovno na neho. Keď sa tiež otočil, zistil, že sa pozerá na okuliarnatú mladú dievčinu s krátkymi tmavými vlasmi, ktorá vyzerala byť trochu podobná Harrymu (mala na sebe dlhý tmavý plášť), ak ste sa neprizreli bližšie, aby ste rozoznali jej jemnejšiu telesnú konštrukciu a menšiu postavu. Bola to len povrchná podoba. Všimol si, že ´Inšpektorka kriminálnej polície Longbottomová´ si okamžite uvedomila svoju chybu a pokračovala v prezeraní ostatných východov z vlaku. Konečne jej manžel prišiel ku vchodu, ktorým nastúpil do vlaku a zavolal na ňu. "Nastúp! Asi potrebujeme celú cestu, aby sme ho našli! Upozorním sprievodcov, že sme tu v úradnej záležitosti, ale lístok si kúpime vo vlaku, ak by sme ho potrebovali."  

Prikývla a nasledovala ho do vlaku. Až keď sa všetky dvere dôkladne zavreli a vlak sa pohol zo stanice, Harry si vydýchol a vrátil sa na WC. Dal si dole plášť, znova si nechal narásť vlasy a fúzy a premenil habit na dlhý kabát. Ktokoľvek, kto monitoruje vlakovú stanicu v Huntly sa čoskoro dozvie, že tam Harryho videli, a že tam Longbottomvci boli tiež a že nastúpili na ten istý vlak ako Harry, takže to vysvetlí magický podpis.  

Strčil si plášť do vrecka, vrátil sa na druhé nástupište, kde čakal znepokojene vyzerajúci Draco. Vyplašil sa, keď sa Harry vedľa neho znova posadil, škeriaci sa ako mačka Škľabka.  

"Čo do pekla-? Čo si myslíš, že robíš?"  

"Zbavujem od nich našu cestu, to je to, čo robím."

"To preto si sa zmenil späť na svoj obvyklý výzor?"  

"Nemohol som ich nechať vidieť ma takto, nie? Myslia si, že hľadajú niekoho, kto sa zhoduje s fotografiou. Museli s ňou niečo urobiť, aby sa nepohybovala. Tak či tak, chvíľu uviaznu vo vlaku, kým sa nebudú môcť premiestniť či vystúpiť z pohybujúceho sa vlaku."  

Draco pochvalne zapískal a pozrel sa na miznúci vlak, teraz ďaleko na koľajniciach. "Kam si ich poslal?"

"Do Invernessu. Ani zďaleka nie blízko Aberdeenu či Edinburgu." Dalo mu zabrať, aby sa neuškŕňal a Draco zistil, že robí to isté.  

"Ako presne sa stali aurormi?"

Harry pokrčil plecami.  

"Aj mňa to udivuje..."  

Keď ich vlak dorazil, pokojne nastúpili, našli si miesta a usadili sa na pohodlnú, od prenasledovania oslobodenú cestu do Aberdeenu...  

 

Poslední komentáře
14.03.2011 22:27:08: Díky za překlad - skvělá práce. Chlapci mají dost adrenalinovou cestu - Harryho eskapáda ve vlaku př...
12.03.2011 08:14:13: Nejaké správy od Lanyho?
07.03.2011 17:02:53: To byla docela akční kapitola. Jsem zvědavá, jak bude dál probíhat cesta. Doufám, že se celá věc s V...
06.03.2011 21:03:33: Ja tiež, toto bol hnusný týždeň, nie len víkend. smiley${1}
 

Ďakujeme za návštevu. Administrace